Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Tuesday, February 28, 2017

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 7Co/981/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4214204835
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 02. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Madarászová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2017:4214204835.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Madarászovej a členiek
senátu JUDr. Sone Zmekovej a JUDr. Sidónie Sládečkovej, v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko,
s.r.o., so sídlom Bratislava, Pajštúnska 5, IČO: 35 724 803, zastúpený TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom
Bratislava, Pajštúnska 5, IČO: 36 613 843, proti žalovaným: X/Ladislav V., nar. XX.XX.XXXX, bytom
Q. XXX, X/Annamária V., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q. XXX, X/Helena V., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q.

XXX, za účasti spotrebiteľského združenia: Všeobecná ochrana práv sporiteľov, so sídlom Bratislava,
Šafárikovo námestie 7, IČO: 42 362 962, o zaplatenie 3.156,08 eura s príslušenstvom, o odvolaní
žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Komárno zo dňa 9. júna 2015 č. k. 6C/283/2014-125, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal voči

žalovaným zaplatenia sumy 3.156,08 eura s príslušenstvom. Žalovaným náhradu trov konania
nepriznal. Svoje rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka (v znení
účinnom od 01.04.2014) , § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa , § 100 ods. 1, § 101
Občianskeho zákonníka, ako aj zisteným skutkovým stavom, na základe čoho mal za preukázané, že
žalobný nárok žalobcu v dôsledku uplynutia premlčacej doby treba ako nedôvodný zamietnuť. Súd mal
za preukázané, že právny predchodca žalobcu (Slovenská sporiteľňa, a.s.) a žalovaní v 1. a 2. rade

uzatvorili dňa 30.11.2004 zmluvu o splátkovom úvere č. 211938015, predmetom ktorej bol poskytnutie
úveru žalovaným v 1. a 2. rade v sume 3.319,39 eura (100.000 Sk ), ktorý sa žalovaní v 1. a 2. rade
zaviazali zaplatiť v mesačných splátkach po 50,09 eura. Dňa 30.11.2004 žalovaná v 3. rade uzatvorila
dohodu o ručení , ktorým prevzala ručenie za dlh žalovaných v 1. a 2. rade. Súd predmetnú zmluvu
posúdil ako spotrebiteľskú, pri uzatváraní ktorej mal právny predchodca žalobcu postavenie dodávateľa
a žalovaní v 1. a 2. rade boli v postavení spotrebiteľa. Od posúdenia vzťahu medzi žalovanými v 1

a 2 rade bolo závislé aj posúdenie právneho vzťahu medzi žalovanou v 3 rade a žalobcom. Keďže
medzi stranami sporu ide o spotrebiteľský právny vzťah, súd prvej inštancie ako predbežnú skúmal
otázku , či nárok žalobcu nie je premlčaný a to s poukazom na ust. § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o
ochrane spotrebiteľa (v znení účinnom od 1.5.2014) . V danom prípade si žalobca uplatňuje zaplatenie
dlhu vyplývajúceho zo spotrebiteľskej zmluvy. Podľa prílohy k zmluve o postúpení pohľadávok zo dňa
28.06.2013 súd ustálil, že počet dní omeškania je 1221 (a to ku dňu 27.6.2013) s tým, že dátum

poslednej úhrady je 13.04.2009. Podľa názoru súdu prvý krát veriteľ svoje predmetné právo mohol
uplatniť už najneskôr 31.12.2009 , keďže podľa bodu 17 pod 17.1 Všeobecných obchodných podmienok
pôvodného veriteľa, ten mohol kedykoľvek (aj) bez uvedenia dôvodu vypovedať predmetnú úverovú
zmluvu a podľa bodu 17.2 písm. b) Všeobecných obchodných podmienok mohol odstúpiť od zmluvy
(keď odporca s tým, že nezaplatil splatnú splátku podstatným spôsobom porušil ustanovenia zmluvy) a
tým vytvoriť možnosť žiadať od dlžníka celý dlh vyplývajúci zo zmluvy o splátkovom úvere. Zastal názor,

že ak veriteľ napriek takejto možnosti po dobu 1181 dní (do 20.05.2013 , keď vyhlásil pôvodný veriteľ
mimoriadnu splatnosť úveru) čo je viac ako 3 roky, nevykoná žiaden možný úkon za tým účelom, abymohol žiadať svoje finančné prostriedky od svojho dlžníka, robí to zrejme za účelom predlženia zákonnej
premlčacej doby a tým zabezpečiť si výhodu možnosti uplatnenia práva na súde aj po neprimerane
dlhej dobe. Jednostranne predlženie zákonnej premlčacej doby nečinnosťou oprávneného subjektu súd

považoval za obchodnú praktiku , ktorá je v rozpore s dobrými mravmi a preto nemôže požívať zákonnú
ochranu. Vzhľadom na uvedené súd pri rozhodovaní vychádzal z tohto, že veriteľ prvý krát na súde svoje
právo mohol uplatniť voči odporcom najneskôr 31.12.2009 a od 1.1.2010 začala mu plynúť trojročná
premlčacia doba na uplatnenie práva na zaplatenie sporného dlhu a uplynula dňa 1.1.2013 . Návrh na
súd bol podaný dňa 13.03.2014 ,teda zjavne po uplynutí všeobecnej trojročnej premlčacej lehoty. Na

základe uvedeného súd žalobu v celom rozsahu zamietol. O trovách konania súd rozhodol podľa § 142
ods. 1 OSP a žalovaným, ktorí boli úspešní, nepriznal náhradu trov konania, keďže im týmto konaním
žiadne trovy nevznikli a ani ich náhradu neuplatnili.

2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal odvolanie žalobca, ktorý žiadal rozsudok zmeniť a žalobe
v celom rozsahu vyhovieť, resp. zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Namietal

nesprávne právne posúdenie veci ako aj nedostatočné zistenie skutkového stavu. Uviedol, že v konaní
si uplatnil len nepremlčané splátky úveru, teda splátky od 20.03.2010 do končenej splatnosti úveru do
20.11.2014. Nie je preto zrejmé na základe akých skutočností súd vyhodnotil , že v konaní došlo k
jednostrannému predĺženiu premlčacej doby. Oprávnenie pristúpiť k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti
je oprávnením , nie však povinnosťou veriteľa. Právny predchodca žalobcu toto právo nevyužil a k

vyhláseniu mimoriadnej splatnosti pristúpil až žalobca ku dňu 11.08.2013. Premlčacie doba pre splátky
splatné pred vyhlásením mimoriadnej splatnosti úveru teda plynula pre každú splátku samostatne, odo
dňa splatnosti tej-ktorej splátky. Považoval za nesporné, že toto svoje právo využil pre nesplnenie
splátky,ktorévyužitiutohtoprávapredchádzalapodobu3mesiacov,t.j.splátkysplatnejdňa20.04.2013.
NavyševovecibolovotázkepremlčaniapotrebnéaplikovaťustanoveniaObchodnéhozákonníka,kedže

ide o zmluvu o úvere a teda absolútny obchodno-právny vzťah aj napriek tomu, že jednou zo zmluvných
strán je spotrebiteľ. V tomto smere poukázal aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2 Mcdo
3/2011 zo dňa 28.04.2011. Z uvedeného nemožno nárok žalobcu považovať za premlčaný, pretože
pre posúdenie otázky premlčania je nutné vychádzať zo splatnosti každej splátky. Ďalej nesúhlasil s
aplikáciou § 5b zákona o ochrane spotrebiteľa, ktoré nadobudlo účinnosť dňa 01. 05. 2014 .

3. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací ( § 34 zák.č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku, ďalej
len „CSP“) preskúmal rozhodnutie súdu prvej inštancie bez nariadenia odvolacieho pojednávania a
dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné podľa § 389 ods. 1 písm. c) CSP zrušiť
a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

4. Súd prvej inštancie aplikoval v tejto veci ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku, ktorý však bol
dňom 1. júla 2016 zrušený Civilným sporovým poriadkom. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom
rozhodol dňa 09.06.2015 , t. j. ešte za účinnosti predchádzajúceho procesného predpisu, ktorým bol
Občiansky súdny poriadok. Odvolací súd rozhodujúc vo veci už v čase účinnosti Civilného sporového
poriadku, postupoval v súlade s ustanovením § 470 ods. 1 CSP, podľa ktorého ak nie je ustanovené

inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

5. Predmetom konania je žaloba žalobcu, doručená súdu prvej inštancie dňa 13.03.2014 , ktorou sa
voči žalovaným domáhal zaplatenia sumy 3.156,08 eura s príslušenstvom a náhrady trov konania.
Svoj nárok odôvodnil tým, že žalovaní v 1. a 2. rade s právnym predchodcom žalobcu - Slovenská

sporiteľňa, a.s. dňa 30.11.2004 uzavreli zmluvu o splátkovom úvere č. 00211938015 , predmetom ktorej
bol poskytnutie úveru žalovaným v 1. a 2. rade v sume 3.319,39 eura (100.000 Sk ), ktorý sa žalovaní
v 1. a 2. rade zaviazali zaplatiť v mesačných splátkach po 50,09 eura. Dňa 30.11.2004 žalovaná v 3.
rade uzatvorila dohodu o ručení , ktorým prevzala ručenie za dlh žalovaných v 1. a 2. rade. Žalobca
si uplatnil podanou žalobou splátky úveru splatné od20.03.2010 do 20.11.2014 v počte 57 v celkovej

výške 2.855,13 eura s tým, že splátky od 20.08.2013 do 20.11.2014 sa stali splatnými dňa 11.08.2013 ,
kedy žalobca vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru.

6. Odvolací súd rozhodujúc o odvolaní žalobcu dospel k záveru o vecnej nesprávnosti napadnutého
rozhodnutia. Súd prvej inštancie žalobu žalobcu zamietol pre premlčanie dlhu, keď vychádzal z toho, že

dňom 31.12.2009 mohol veriteľ prvý krát na súde uplatniť voči žalovaným právo a od 1.1.2010 začala mu
plynúť trojročná premlčacia doba na uplatnenie práva na zaplatenie sporného dlhu a keďže konanie v
prejednávanej veci začalo až dňa 13.03.2014 bolo to až po uplynutí premlčacej doby na uplatnenie tohto
nároku. S uvedeným právnym záverom sa odvolací súd nestotožňuje a tento považuje za nesprávny.V prípade ak súd prvej inštancie mal za to, že právny vzťah medzi stranami sporu, nebol ukončený, bolo
povinnosťou súdu prvej inštancie posúdiť premlčanie ohľadne každej jednotlivej splátky úveru, a to tri
roky od splatnosti každej splátky dozadu.

7.Vdanomprípadežalobcavodvolaníajvžalobetvrdil,žekukončeniuzmluvydošloaždňa11.08.2013,
kedy žalobca vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru. Súd prvej inštancie sa touto skutočnosťou v
rozhodnutí nezaoberal a ani žiadnym spôsobom nevysporiadal. Odvolací súd poukazuje na zmluvu o
splátkovom úvere zo dňa 30.11.2004 ktorej súčasťou sú všeobecné obchodné podmienky a úverové

podmienky, ktorými sa riadia všetky právne vzťahy neupravené v úverovej zmluve. Zo všeobecných
obchodných podmienok bodu 7.6.1. je banka oprávnená vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru, t. j.
požadovať splatenie pohľadávky zo zmluvy o úvere a klient je povinný splatiť pohľadávku zo zmluvy
o úvere v lehote, ktorú banka určí v oznámení o mimoriadnej splatnosti, ak je klient v omeškaní so
platením jednej splátky istiny alebo úrokov, ktoré trvá viac ako 10 dní. Uvedený bod všeobecných
obchodných podmienok tak upravuje oprávnenie banky využiť uvedené právne možnosti v prípade

neplneniasipovinnostíklientomzúverovejzmluvy,avšakuvedenéoprávnenieniejepovinnosťoubanky,
to znamená, že banka ho môže využiť, ale nemusí, a teda nie je možné toto oprávnenie banky
považovať za jej povinnosť. Z obsahu spisu vyplýva, že banka písomný podaním zo dňa 20.05.2013
(č.l.118 spisu) doručenom dňa 28.05.2013, oznámila žalovanej v 3. rade , že v zmysle bodu 7.6.1 VOP
ku dňu 17.05.2013 vyhlásila mimoriadnu splatnosť poskytnutého úveru, s ktorou skutočnosťou sa súd

prvej inštancie nezaoberal.
8. S ohľadom na uvedené bude v ďalšom konaní potrebné najskôr posúdiť či v danom prípade došlo k
platnému postúpeniu pohľadávky zo strany právneho predchodcu žalobcu (Slovenská sporiteľňa, a.s.)
na žalobcu ako aj posúdiť, či žalobca mohol dňa 11.08.2013 , t.j. po postúpení pohľadávky , vyhlásiť
mimoriadnu splatnosť úveru . Odvolací súd dodáva, že záväzkovoprávny vzťah , ktorý je predmetom

konania, vznikol z bankového úveru, regulovaného špeciálnou právnou úpravou zákonom o bankách s
tým, že banka ako štátom autorizovaná inštitúcia, ktorej činnosť v zmysle § 2 ods. 3 zák. č. 483/2001 Z.z.
o bankách podlieha bankovému povoleniu na činnosť bánk, zároveň podlieha dohľadu Národnej banky
Slovenska. Podľa § 92 ods. 8 zákona je banka oprávnená postúpiť svoju pohľadávku zodpovedajúcu
omeškaniu jej klienta, ak tento je viac ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti

svojho peňažného záväzku voči banke , napriek písomnej výzve banky , a to písomnou zmluvou inej
osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len "postupník"), aj bez súhlasu klienta.

9. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 389 ods. 1 písm. c ) CSP
zrušil a vec podľa § 391 ods. 2 CSP vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. V ďalšom konaní

súd prvej inštancie bude postupovať vo vyššie uvedenom smere a vo veci znova rozhodne. V novom
rozhodnutí súd prvej inštancie rozhodne o náhrade trov , vrátane odvolacieho konania v zmysle § 396
ods. 3 CSP.

10. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).