Rozsudok ,
Zrušujúce Judgement was issued on Thursday, September 6, 2017

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 2To/47/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4215010195
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 09. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubomíra Kubáňová

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2017:4215010195.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľubomíry Kubáňovej a sudcov

JUDr. Ľubice Libantovej Medveckej, PhD. a JUDr. Lenky Kováčovej, v trestnej veci obžalovanej O., pre
prečinspreneverypodľa§213odsek1,odsek2písmenoa/Trestnéhozákona,oodvolaniachOkresného
prokurátora v Komárne, obžalovanej O. R. a poškodenej spoločnosti Z. XXXX s.r.o., proti rozsudku
Okresného súdu Komárno zo dňa 28.02.2017 sp. zn. 2T/46/2015, na verejnom zasadnutí konanom v
Nitre dňa 06.09.2017 takto

r o z h o d o l :

I.
Podľa § 321 odsek 1 písmeno b), písmeno d), odsek 3 Trestného poriadku z r u š u j e sa napadnutý

rozsudok súdu I. stupňa.

Podľa § 322 odsek 3 Trestného poriadku sa

obžalovaná
O. R., narodená dňa XX. XX. XXXX v J., trvale bytom J.,
I. XXXX/X, prechodne bytom J., T. 5,

uznáva za vinnú, že

v období od XX. XX. XXXX do bližšie nestotožneného dňa v mesiaci júl XXXX osobne v J. vylákala pod
zámienkou platenia poistného a prevzala od štatutárneho orgánu spoločnosti Z. XXXX s.r.o., so sídlom
Z. rad 5, J., X.: XX XXX XXX, finančné prostriedky 17. 01. 2011 sumu vo výške 300,- eur za obdobie
11,12/2010, 16. 03. 2011 sumu vo výške 200,- eur za obdobie 02/2011, 07. 04. 2011 sumu vo výške 685,-
eur za obdobie 3 mesiacov, 13. 05. 2011 sumu vo výške 185,- eur za obdobie 04/2011, 07. 06. 2011 sumu

vovýške185,-eurzaobdobie05/2011,08.07.2011sumuvovýške185,-eurzaobdobie06/2011,20.09.
2011 sumu vo výške 261,- eur za obdobie 08/2011, 11. 10. 2011 sumu vo výške 215,72 eur za obdobie
09/2011, v mesiaci december 2011 sumu vo výške 215,72 eur za obdobie 11/2011, 13. 01. 2012 sumu
vo výške 215,72 eur za obdobie 12/2011, 11. 04. 2012 sumu vo výške 215,72 eur za obdobie 03/2012,
16. 05. 2012 sumu vo výške 215,72 eur za obdobie 04/2012, 01. 06. 2012 sumu vo výške 431,44 eur za
obdobie 05,06/2012, 09. 08. 2012 sumu vo výške 215,72 eur za obdobie 07/2012, 21. 09. 2012 sumu
vo výške 215,72 eur za obdobie 08/2012, 13. 10. 2012 sumu vo výške 215,72 eur za obdobie 09/2012,

13. 11. 2012 sumu vo výške 215,72 eur za obdobie 10/2012, 06. 12. 2012 sumu vo výške 215,72 eur
za obdobie 11/2012, 23.01.2013 sumu vo výške 226,- eur za obdobie 12/2012, 12. 04. 2013 sumu vo
výške 287,53 eur za obdobie 03/2013, 19. 06. 2013 sumu vo výške 287,53 eur za obdobie 04/2013, 19.
06. 2013 sumu vo výške 287,53 eur za obdobie 05/2013 a presne nezisteného dňa za obdobie 06/2013
sumu vo výške 287,53 eur a ktoré prevzatie potvrdila svojím podpisom na príjmových pokladničných
dokladoch, avšak prevzaté finančné prostriedky do poisťovní neodviedla, prevzaté finančné prostriedky
si ponechala pre vlastnú potrebu, čím spôsobila škodu spoločnosti Z. XXXX, s.r.o. vo výške 5.965,76 eur,

- od XX. XX. XXXX do bližšie nestotožneného dňa v mesiaci august XXXX v J. osobne vylákala pod
zámienkou platenia cestnej dane a dane z príjmov právnických osôb a prevzala od štatutárneho orgánuspoločnosti Z. XXXX s.r.o., Z. rad 5, J., X.: XX XXX XXX, finančné prostriedky v celkovej sume 3.199,35
eur, z čoho za účelom úhrady cestnej dane za roky 2010-2013 prevzala sumu vo výške 2.149,35 eur
(v čiastkach dňa XX. XX. XXXX v J. sumu vo výške 230,03 eur za rok 2011, za rok 2012 sumu vo

výške 272,58 eur, za rok 2013 sumu vo výške 298,37 eur dňa 23.01.2013, v mesiaci júl 2013 sumu vo
výške 298,37 eur), napriek skutočnosti, že neprihlásila motorové vozidlá spoločnosti Z. k cestnej dani na
príslušný daňový úrad a za účelom úhrady dani z príjmov právnickej osoby A. úradu R., pobočka J., za
rok 2010-2011 prevzala celkovú sumu 1.050,- eur, napriek tomu, že daňové priznanie na daň z príjmov
za roky 2010 a 2011 nepodala a v následných rokoch pokiaľ aj podala daňové priznania, vykázala v nich

stratuspoločnosti,aktoréprevzatieuvedenýchfinančnýchsúmpotvrdilasvojímpodpisomnapríjmových
pokladničných dokladoch, avšak prevzaté finančné prostriedky neodviedla A. úradu R., pobočka J., ale
prevzaté finančné prostriedky si ponechala pre vlastnú potrebu, čím spôsobila škodu spoločnosti Z.
XXXX, s.r.o. vo výške 3.199,35 eur,
čím spolu spôsobila škodu spoločnosti Z. XXXX s.r.o., Z. rad 5, J., X.: XX XXX XXX, vo výške 9.165,11
eur,

teda

na škodu cudzieho majetku obohatila seba tým, že uviedla niekoho do omylu a spôsobila tak na cudzom
majetku väčšiu škodu,

tým spáchala

prečin podvodu podľa § 221 odsek 1, odsek 2 Trestného zákona.

Za to sa jej ukladá:

podľa§221odsek2Trestnéhozákona,sprihliadnutímnapoľahčujúcuokolnosťuvedenúv§36písmeno
j) Trestného zákona a nezistiac priťažujúcu okolnosť uvedenú v § 37 Trestného zákona, postupom podľa
§ 38 odsek 2, odsek 3 Trestného zákona trest odňatia slobody vo výmere 12 (dvanásť) mesiacov.

Podľa § 49 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona sa jej výkon tohto trestu podmienečne odkladá.

Podľa § 50 odsek 1 Trestného zákona sa jej určuje skúšobná doba v trvaní 18 (osemnásť) mesiacov.

Podľa § 50 odsek 2 Trestného zákona s použitím § 51 odsek 4 písmeno c/ Trestného zákona sa
obžalovanejukladápovinnosťspočívajúcavpríkazevskúšobnejdobepodmienečnéhoodsúdeniapodľa
svojichmožnostíaschopnostízaplatiťpoškodenejspoločnostiZ.XXXXs.r.o.,X.:XXXXXXXXsosídlom
J., Z. rad X spôsobenú škodu.

Podľa § 287 odsek 1 Trestného poriadku sa obžalovaná zaväzuje k úhrade škody pre poškodenú
spoločnosť: Z. XXXX s.r.o., X.: XX XXX XXX so sídlom J., Z. rad 5, vo výške X.XXX,XX eur.

Podľa § 288 odsek 2 Trestného poriadku sa poškodená spoločnosť Z. XXXX s.r.o., X.: XX XXX XXX so
sídlom J., Z. rad X so zvyškom jej nároku na náhradu škody odkazuje na civilný proces.

II.
Podľa § 319 Trestného poriadku sa odvolanie obžalovanej O. Nagyovej z a m i e t a, pretože
nie je dôvodné.

o d ô v o d n e n i e :

NapadnutýmrozsudkomOkresnéhosúduKomárno(ďalejlensúdI.stupňa)bolaobžalovanáO.R.(ďalej
len obžalovaná) uznaná vinnou z prečinu sprenevery podľa § 213 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Tr. zák., ktorý
mala spáchať na tom skutkovom základe, že:
v období od XX. XX. XXXX do bližšie nestotožneného dňa v mesiaci júl XXXX osobne v J. prevzala
od štatutárneho orgánu spoločnosti Z. XXXX s.r.o., so sídlom Z. rad 5, J., X.: XX XXX XXX, finančné

prostriedky 17. 01. 2011 sumu vo výške 300,- eur za obdobie 11,12/2010, 16. 03. 2011 sumu vo výške200,- eur za obdobie 02/2011, 07. 04. 2011 sumu vo výške 685,- eur na obdobie 3 mesiacov, 13. 05.
2011 sumu vo výške 185,- eur za obdobie 04/2011, 07. 06. 2011 sumu vo výške 185,- eur za obdobie
05/2011, 20. 09. 2011 sumu vo výške 261,- eur za obdobie 08/2011, 11. 10. 2011 sumu vo výške 215,72

za obdobie 09/2011, v mesiaci december 2011 sumu vo výške 215,72 eur za obdobie 11/2011, 13. 01.
2012 sumu vo výške 215,72 eur za obdobie 12/2011, 11. 04. 2012 sumu vo výške 215,72 eur za obdobie
03/2012, 16. 05. 2012 sumu vo výške 215,72 eur - obdobie 04/2012, v mesiaci jún 2012 sumu vo výške
431,44 eur za obdobie 05,06/2012, 09. 08. 2012 sumu vo výške 215,72 eur za obdobie 07/2012, 21.
09. 2012 sumu vo výške 215,72 eur za obdobie 08/2012, 13. 10. 2012 sumu vo výške 215,72 eur za

obdobie 09/2012, 13. 11. 2012 sumu vo výške 215,72 eur za obdobie 10/2012, 06. 12. 2012 sumu vo
výške 215,72 eur za obdobie 11/2012, 23. 01. 2013 sumu vo výške 226,- eur za obdobie 12/2012, 19. 06.
2013 sumu vo výške 287,53 eur za obdobie 04/2013, v mesiaci júl 2013 sumu vo výške 287,53 eur za
obdobie 05/2013 za účelom ich odvedenia do I. poisťovne, pobočky J., a ktoré prevzatie potvrdila svojím
podpisom na príjmových pokladničných dokladoch, avšak prevzaté finančné prostriedky neodviedla do
I. poisťovne, pobočky J., ale prevzaté finančné prostriedky si ponechala pre vlastnú potrebu, čím konala

v rozpore s účelom zverenia týchto finančných prostriedkov a spôsobila škodu spoločnosti Z. XXXX,
s.r.o. vo výške 5.205,70 eur,
- od XX. XX. XXXX do bližšie nestotožneného dňa v mesiaci august XXXX v J. osobne prevzala od
štatutárneho orgánu spoločnosti Z. XXXX s.r.o., Z. rad 5, J., X.: XX XXX XXX, finančné prostriedky v
celkovej sume 1.578,40 eur, z čoho za účelom úhrady cestnej dane za rok 2010-2012 tvorí suma vo

výške 528,40 eur (prevzatá v čiastkach dňa 11. 10. 2011 v Komárne sumu vo výške 230,03 eur za rok
2011, v mesiaci júl 2013 sumu vo výške 298,37 eur) a úhrady k dani z príjmov právnickej osoby za rok
2010-2011 v celkovej sume 1.050,- eur Daňovému úradu Nitra, pobočka Komárno, a ktoré prevzatie
obvinená potvrdila svojím podpisom na príjmových pokladničných dokladoch, avšak prevzaté finančné
prostriedky neodviedla A. úradu R., pobočka J., ale prevzaté finančné prostriedky si ponechala pre

vlastnú potrebu, čím konala v rozpore s účelom zverenia týchto finančných prostriedkov a spôsobila
škodu spoločnosti Z. XXXX s.r.o. vo výške 1.578,40 eur, čím spolu spôsobila škodu spoločnosti Z. XXXX
s.r.o., Z. rad 5, J., X.: XX XXX XXX, vo výške 6.784,10 eur.

Za to jej bol podľa § 213 ods. 2 Tr. zák., za zistenej poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písm. j/ Tr. zák.,

nezistenej priťažujúcej okolnosti podľa § 37 Tr. zák., postupom podľa § 38 ods. 2, ods. 3 Tr. zák. uložený
trest odňatia slobody vo výmere 12 (dvanásť) mesiacov.
Podľa § 49 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. jej bol výkon trestu podmienečne odložený a podľa § 50 ods. 1 Tr.
zák. určená skúšobná doba v trvaní 18 (osemnásť) mesiacov.
Podľa § 50 ods. 2 Tr. zák. s použitím § 51 ods. 4 písm. c/ Tr. zák. bola obžalovanej uložená povinnosť

spočívajúcavpríkazevskúšobnejdobepodmienečnéhoodsúdeniapodľasvojichmožnostíaschopností
zaplatiť spôsobenú škodu.

Podľa § 287 ods. 1 Tr. por. jej bola uložená povinnosť nahradiť poškodenej spoločnosti Z. XXXX s.r.o.,
X.: XX XXX XXX so sídlom J., Z. rad 5, škodu vo výške 6 784,10 eur.

Podľa § 288 ods. 2 Tr. por. bola poškodená spoločnosť Z. XXXX s.r.o., X.: XX XXX XXX so sídlom J., Z.
rad 5, odkázaná so zvyškom jej nároku na náhradu škody na civilný proces.

Proti tomuto rozsudku podala obžalovaná, ihneď po jeho vyhlásení, odvolanie proti všetkým výrokom.
Proti konaniu, ktoré rozhodnutiu predchádzalo odvolanie nezahlásila.

Následne v zákonnej lehote podali odvolanie Okresný prokurátor v Komárne (ďalej len prokurátor)
proti všetkým výrokom v neprospech obžalovanej a poškodená spoločnosť Z. XXXX s.r.o. (ďalej len
poškodená spoločnosť) prostredníctvom svojho splnomocnenca proti výroku o náhrade škody.

V písomných dôvodoch odvolania prokurátor uviedol, že súd I. stupňa sa dopustil pochybenia v procese

vyhodnocovania jednotlivých čiastkových útokov popísaných v obžalobe z hľadiska naplnenia znakov
skutkovej podstaty prečinu sprenevery podľa § 213 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Tr. zák., a to aplikáciou § 10
ods.1zákonač.431/2002Z.z.oúčtovníctvevzneníneskoršíchpredpisovnajednotlivéúčtovnédoklady
preukazujúce odovzdanie finančných prostriedkov konateľom poškodenej spoločnosti O. obžalovanej.
V dôsledku toho označil súd I. stupňa za neplatné tie účtovné doklady, ktoré neobsahovali niektorú z

formálnych náležitostí uvedených vo vyššie uvedenom paragrafe zákona o účtovníctve. Celkovo išlo
o účtovné doklady preukazujúce prevzatie finančnej hotovosti obžalovanou vo výške 1.452,50 eur.
Rovnako nesprávne postupoval súd I. stupňa aj pri účtovných dokladoch preukazujúcich prevzatie
finančných prostriedkov obžalovanou na účely úhrady cestnej dane. Súhrnne sa jednalo o účtovnédoklady vo výške 645,54 eur. V prípade prevzatia finančnej hotovosti obžalovanou na úhradu dane z
príjmov právnických osôb, súd I. stupňa nesprávne za neplatný považoval iba jednej pokladničný doklad
potvrdzujúci prevzatie finančnej hotovosti vo výške 1.475,- eur.

S uvedeným postupom súdu nesúhlasil a uviedol, že nie je pre trestné konanie podstatné, či listinné
dôkazy spĺňajú aj formálne náležitosti zákona o účtovníctve. Podotkol, že takýto postup súdu I. stupňa
presahuje rámec trestného konania.
Pokiaľ ide o argument obžalovanej, že konateľ poškodenej spoločnosti nebol nikdy zamestnancom
tejto spoločnosti a z toho dôvodu nemal žiadne povinnosti voči sociálnej poisťovni, tento považuje

za irelevantný. Konštatoval, že obžalovaná prevzala finančné prostriedky od konateľa poškodenej
spoločnostizadohodnutýmúčelom,avšaktietopoužilaprevlastnúpotrebu,čímnaplnilaznakyskutkovej
podstaty prečinu sprenevery podľa § 213 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Tr. zák.
Navrhol preto, aby nadriadený súd zrušil napadnutý rozsudok podľa § 321 ods. 1 písm. b/ Tr. por. čo do
výroku o vine a treste, a aby podľa § 322 ods. 3 Tr. por. sám vo veci rozhodol.

Obžalovaná v písomne podanom odôvodnení v zákonnej lehote uviedla, že odvolanie podáva proti
všetkým výrokom napadnutého rozsudku ako aj proti konaniu, ktoré predchádzalo jeho vydaniu.
Následnetotoeštepísomneodôvodnilatak,žesúdI.stupňarozhodolbeználežitéhozisteniaskutkového
stavu. Namietla, že sa jednalo iba o formalizované pohyby peňažných prostriedkov s dvojstranným
riešením, na čom sa s konateľom poškodenej spoločnosti vopred vzájomne dohodli. Obaja si boli

vedomí, že uvedené príjmové pokladničné doklady nemajú figurovať ako účtovný alebo daňový doklad.
Súčasne poukázala na príslušné ustanovenia zákona o účtovníctve a konštatovala, že tieto doklady
nikdy v účtovníctve nemali figurovať, že ona účtovníčku nikdy nerobila a oficiálne účtovníctvo si
mal konateľ poškodenej spoločnosti zabezpečiť sám. Nespájal ju s touto spoločnosť žiadny zmluvný
vzťah, bola iba v priateľskom vzťahu ku konateľovi poškodenej spoločnosti. Uvedenými prevzatými

finančnýmiprostriedkamibolaodmeňovanázasvojeslužbyspočívajúcevspráve,vspojovaníkontaktov,
organizácii jeho prednášok, v tlmočníckych a manažérskych službách. Taktiež uviedla, že všetky riadne
podávané daňové priznania bez daňovej povinnosti boli za uvedené roky prepracované inou osobou a
podávané dodatočne. Okrem toho sa vyjadrením sociálnej poisťovne potvrdila pravdivosť jej tvrdenia o
neexistencii poistnej povinnosti sociálneho zabezpečenia v systéme poistencov uvedenej spoločnosti.

Konštatovala, že oboznámené nefiškálne doklady nie sú ani účtovnými ani daňovými dokladmi a nemajú
vplyv na evidovaný finančný obraz podnikateľa. Slúžia iba na informatívne alebo poznámkové účely,
pretože nespĺňajú všetky náležitosti. Vyplývajúc z vyššie uvedených skutočností, nemá voči poškodenej
spoločnosti žiadne podlžnosti a podanú obžalobu voči nej odmieta. Cíti sa byť nevinná.

Obhajca obžalovanej v písomných dôvodoch odvolania uviedol, že sa nestotožňuje s napadnutým
rozsudkom a je zaujímavé, prečo súd I. stupňa pri hodnotení činnosti konateľa poškodenej obchodnej
spoločnosti nepoužil rovnaké kritériá ako na obžalovanú ohľadne jeho neznalosti legislatívy Slovenskej
republiky. Pokiaľ by tak urobil, nemal konateľ poškodenej spoločnosti odovzdávať obžalovanej žiadne
finančné prostriedky, najmä nie pokiaľ s ňou nemal uzatvorenú žiadnu zmluvu o účtovníctve. Taktiež

je podľa neho pochybné, prečo súd I. stupňa akceptoval tie účtovné doklady, ktoré sa nachádzajú v
skutkovej vete napadnutého rozsudku, keď ani tieto nespĺňajú všetky náležitosti účtovného dokladu
v zmysle platného zákona o účtovníctve. Namietol tiež, že súd I. stupňa sa nevysporiadal s obranou
obžalovanej,žeuvedenépríjmovépokladničnédokladyboliodovzdávanézainýmúčelom,akojenanich
uvedené, vychádzajúc v danom čase z priateľského vzťahu a dôvery medzi obžalovanou a konateľom

poškodenej spoločnosti, ktorá zabezpečovala pre poškodenú spoločnosť prednášky, tlmočnícke a
manažérske služby a spoločnosť konateľovi na jeho pracovných cestách.
Pokiaľ ide o odvody do sociálnej poisťovne, obchodná spoločnosti ani jej konateľ neboli vedení v
sociálnej poisťovni ako zamestnávateľ, resp. zamestnanec. Okrem toho na príjmových pokladničných
dokladov týkajúcich sa údajných odvodov do sociálnej poisťovne, je uvedené ako účel platby poistné a

nie odvody do sociálnej poisťovni.
Pokiaľideoplatbyohľadneúhradycestnejdane,trvánatom,žepoškodenáspoločnosťnemalauhrádzať
za predmetné roky žiadnu cestnú daň. Nemala totiž prihlásené za uvedené obdobie žiadne vozidlá.
Čo sa týka úhrad k dani z príjmu právnickej osoby, zotrváva na stanovisku, že poškodená spoločnosť
túto daň za uvedené obdobie neplatila, nakoľko za rok 2010 daňové priznanie podané nebolo a preto

nebol ani dôvod daň odviesť a za rok 2011 bolo podané, avšak bola vykázaná strata.
Poukazujúc na uvedené, obžalovaná nenaplnila zákonné znaky skutkovej podstaty prečinu sprenevery
podľa § 213 ods. 1, ods. 2 Tr. zák., keďže si neprisvojila cudziu vec, ktoré jej bola zverená a preto
navrhol, aby krajský súd podľa § 321 ods. 1 písm. b/, písm. c/ Tr. por. zrušil napadnutý rozsudok a vsúlade s ustanovením § 322 ods. 3 Tr. por. vo veci rozhodol tak, že obžalovanú oslobodí spod obžaloby
v zmysle § 285 písm. a/ Tr. por.

Poškodená spoločnosť v písomnom odvolaní podanom prostredníctvom svojho splnomocnenca uviedla,
že podáva odvolanie voči výroku o škode, keďže v tejto časti považuje napadnutý rozsudok za
nesprávny. V rozsudku bola obžalovaná zaviazaná k náhrade škody vo výške 6.784,10 eur, avšak
poškodená spoločnosť preukázala počas konania, že jej vznikla škoda v celkovej výške 15.939,24 eur.
Obžalovaná prevzala čiastku v celkovej výške 10.357,52 eur, aj keď nie všetky pokladničné doklady

spĺňali predpísané náležitosti a niektoré neobsahovali podpis obžalovanej. Uplatnila si právo na náhradu
škody aj pokiaľ ide o zaplatené pokuty daňovému úradu, resp. úroky z omeškania. Súčasne si uplatnila
aj právo na náhradu škody vo výške 4.650,- eur, spočívajúcu v sume, ktorá bola vyplatená obžalovanej
za vykonanie účtovníckych služieb. Vzhľadom na uvedené navrhla, aby krajský súd zrušil napadnutý
rozsudok vo výroku o náhrade škody a rozhodol sám tak, že poškodenej spoločnosti prizná nárok na
náhradu škody vo výške 15.939,24 eur.

K uvedenému odvolaniu poškodenej spoločnosti sa písomne vyjadrila obžalovaná, ktorá uviedla, že sa
necíti byť vinnou a poškodenej spoločnosti žiadnu škodu nespôsobila a preto nárok na náhradu škody
uplatnený poškodenou spoločnosťou v odvolacom konaní považuje za nepodložený a nedôvodný.

Verejné zasadnutie o odvolaní sa konalo na základe žiadosti obžalovanej v jej neprítomnosti v súlade s
ustanovením § 293 ods. 7 Tr. por. Súčasne sa na verejné zasadnutie nedostavil ani konateľ poškodenej
spoločnosti.

Zástupkyňa krajského prokurátora na verejnom zasadnutí uviedla, že zotrváva na písomne podanom

odvolaní a na dôvodoch v ňom uvedených a navrhuje zrušiť napadnutý rozsudok podľa § 321 ods. 1
písm. b/ Tr. por. s tým, aby krajský súd sám rozhodol podľa § 322 ods. 3 Tr. por. na skutkovom základe
uvedenom v obžalobe. Odvolania obžalovanej a poškodenej spoločnosti navrhla zamietnuť podľa § 319
Tr. por.

Obhajca obžalovanej na verejnom zasadnutí uviedol, že trvá na podanom odvolaní ako i na písomným
dôvodoch v ňom uvedených. Navrhol podľa § 321 ods. 1 písm. b/, písm. c/ Tr. por. zrušiť napadnutý
rozsudok s tým, aby krajský súd rozhodol o oslobodení obžalovanej spod obžaloby podľa § 285 písm.
a/ Tr. por. Pokiaľ ide o odvolania prokurátora a poškodenej spoločnosti, tieto navrhol zamietnuť podľa
§ 319 Tr. por.

Splnomocnenec poškodenej spoločnosti na verejnom zasadnutí uviedol, že trvá na podanom odvolaní a
dôvodoch v ňom uvedených a navrhol zrušiť napadnutý rozsudok vo výroku o náhrade škody a zaviazať
obžalovanú k úhrade škody vo výške 15.939,24 eur. Odvolanie obžalovanej navrhol zamietnuť a s
odvolaním prokurátora vyjadril čiastočný súhlas.

Krajský súd na základe riadne a včas podaných odvolaní oprávnenými osobami, nezistiac zákonné
dôvody na postup podľa § 316 ods. 1 alebo § 316 ods. 3 Tr. por., preskúmal podľa § 317 ods. 1 Tr. por.
zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolatelia podali odvolanie,
akoajsprávnosťpostupukonania,ktorémupredchádzaloazistil,žeodvolanieprokurátoraapoškodenej

spoločnosti sú čiastočne dôvodné.

Okresný súd Komárno v prejednávanej veci rozsudkom zo dňa 28.02.2017 sp. zn. 2T/46/2015 uznal
obžalovanú vinnou zo skutku právne kvalifikovaného v zmysle podanej obžaloby ako prečin sprenevery
podľa § 213 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Tr. zák., za čo jej uložil trest odňatia slobody v trvaní 12 mesiacov s

podmienečným odkladom na skúšobnú dobu v trvaní 18 mesiacov s povinnosťou v zmysle § 50 ods. 2
Tr. zák. a § 51 ods. 4 písm. c/ Tr. zák. uhradiť poškodenej spoločnosti v skúšobnej dobe podľa svojich
možností a schopností spôsobenú škodu. Taktiež ho zaviazal k úhrade škody podľa § 287 ods. 1 Tr.
por. vo výške 6.784,10,- eur, pri súčasnom odkázaní poškodenej spoločnosti so zvyškom jej nároku
na civilný proces.

Po preskúmaní predloženého spisového materiálu, odvolací súd dospel k zhodnému záveru ako uvádzal
prokurátorvpodanomodvolaní,žesúdI.stupňanáležitezistilskutkovýstavvecivrozsahunevyhnutnom
na rozhodnutie o podanej obžalobe tak, ako to vyžaduje ustanovenie § 2 ods. 10 Tr. por. a súčasnevykonalvšetkydostupnédôkazy,keďvypočulobžalovanú,konateľapoškodenejspoločnostiaoboznámil
všetky potrebné listinné doklady nachádzajúce sa v spise, ale vyvodil z nich nesprávne skutkové a
právne závery.

Nesprávne súd I. stupňa vypustil zo skutkovej vety tie účtovné doklady, ktoré preukazovali odovzdanie
finančných prostriedkov konateľom poškodenej spoločnosti O. K. obžalovanej a ktoré neobsahovali
niektorú z formálnych náležitosti uvedených v § 10 ods. 1 zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení
neskorších predpisov. Tieto označil súd I. stupňa za neplatné a preto ich nezahrnul do skutkovej vety

napadnutého rozsudku.

Rovnako ako prokurátor, aj nariadený súd zistil, že tento postup súdu I. stupňa nebol správny, nakoľko
z trestnoprávneho hľadiska nie je relevantná skutočnosť, že predložené príjmové pokladničné doklady
podpísané obžalovanou, na základe ktorých prevzala finančnú hotovosť na nich uvedenú za účelom tam
vpísaným, formálne nespĺňajú náležitosti zákona o účtovníctve. Takého konštatovanie presahuje rámec

trestnoprávnej zodpovednosti obžalovanej. V prejednávanej veci je pre trestné konanie rozhodnou
skutočnosťou to, či obžalovaná prevzala uvedené finančné prostriedky, za akých okolností, na aký účel
mali byť použité a ako s nimi obžalovaná naložila.

Z vykonaného dokazovania bolo jednoznačne preukázané, jednak výpoveďou samotnej obžalovanej,

ako aj výpoveďou konateľa poškodenej spoločnosti O. K. a v neposlednom rade i samotnými listinnými
dôkazmi (jednotlivými príjmovými pokladničnými dokladmi), že obžalovaná prevzala od konateľa
poškodenej spoločnosti finančné prostriedky vo výške na jednotlivých príjmových pokladničných
dokladoch uvedených. S výnimkou príjmových pokladničných dokladov, na ktorých chýbal podpis
obžalovanej, potvrdila prevzatie týchto súm i samotná obžalovaná. Z týchto dôvodov nadriadený súd po

zhodnotení vykonaných dôkazov, upravil skutkovú vetu na rozdiel od podanej obžaloby a napadnutého
rozsudku tak, že do tejto zahrnul všetky prevzaté finančné prostriedky obžalovanou vyplývajúce zo
všetkých príjmových pokladničných dokladov, na ktorých bol podpis obžalovanej, vrátane tých, ktoré
nespĺňajú formálne náležitosti príslušných ustanovení zákona o účtovníctve.

Takto nadriadený súd (na rozdiel od súdu I. stupňa) zahrnul do skutkovej vety pokiaľ ide o prevzatie
finančných prostriedkov obžalovanou na účely platieb poistného vo výške 5.965,76 eur za obdobie od
17.01.2011 do mesiaca jún 2013 vrátane, pokiaľ ide o finančné prostriedky na účely platby cestnej
dane, pojal do skutkovej vety prevzatie finančnej hotovosti obžalovanou spolu vo výške 2.149,35
za obdobie rokov 2011 až 2013 a na účely platenia dane z príjmov právnických osôb vo výške

1.050,- eur za roky 2010 a 2011, t.j. celkove vo výške 9.165,11 eur. Ostatné príjmové pokladničné
doklady predložené konateľom poškodenej spoločnosti, ktoré neboli podpísané obžalovanou, krajský
súd vypustil zo skutkovej vety. Jedná sa o nasledovné platby zo dňa 15.08.2011 vo výške 261,- eur za
obdobie 07/2011, zo dňa 16.02.2012 vo výške 215,72 eur za obdobie 01/2012 a zo dňa 20.03.2012 vo
výške 215,72 eur za obdobie 02/2012 na účely odvodov do sociálnej poisťovne a ďalej bola zo skutku

vyňatá platba v mesiaci august 2013 vo výške 74,59 eur, ktorá mala slúžiť k úhrade cestnej dane a z
úhrad k dani z príjmov právnickej osoby za rok 2010 a 2011, ktorá bola v obžalobe uvedená v celkovej
sume 2.525,38 eur, bolo z tejto sumy zahrnuté do skutkovej vety iba 1.050,- eur z vyššie uvedeného
dôvodu.

Pokiaľ ide o obranu obžalovanej spočívajúcu v tvrdení, že finančné sumy uvedené na jednotlivých
príjmových pokladničných dokladoch od konateľa poškodenej spoločnosti prevzala a došlo z jej strany
súčasne k vypísaniu uvedených príjmových pokladničných dokladov, resp. k ich podpísaniu, ale
finančné prostriedky prevzala za iným účelom ako bolo na nich uvedené, táto nebola v konaní ničím
preukázaná. Je potrebné uviesť, že ani sama obžalovaná sa presne nevyjadrila, na čo konkrétne mali

jednotlivé finančné čiastky ňou prevzaté slúžiť. Naopak výpoveďou konateľa poškodenej spoločnosti
bolo preukázané, že peniaze odovzdával poškodenej vždy potom ako si ich ona vyžiadala, a to
vo výškach na príjmových pokladničných dokladoch uvedených, teda vždy v prepočítaných sumách
zodpovedajúcich výške odvodov na poistné a na splnenie daňových povinností. Ak by jej mal konateľ
poškodenej spoločnosti platiť za služby, ktoré pre neho vykonávala, je krajne nepravdepodobné, aby

tak platil v sumách vyjadrených v príjmových pokladničných dokladoch na centy a nie zaokrúhlených na
celé eurá. Okrem uvedeného listinnými dokladmi bolo preukázané, že konateľ poškodenej spoločnosti
obžalovanej odovzdával finančné prostriedky mesačne vo výške 100,- eur aj za účelom jej odmeny zaúčtovnícke služby, ktoré pre poškodenú spoločnosť vykonávala, avšak tieto správne nie sú súčasťou
skutkovej vety. Z uvedených dôvodov ani krajský súd obrane obžalovanej neuveril.

Z vykonaných dôkazov mal krajský súd za nepochybne preukázané, že poškodená požadovala od
konateľa poškodenej spoločnosti vyplatenie súm uvedených na jednotlivých príjmových pokladničných
dokladoch argumentujúc, že tieto potrebuje na vyplatenie odvodov na sociálne poistenie a k úhrade
cestnej dane a dane z príjmov právnických osôb a až na základe jej požiadavky, jej tieto sumy konateľ
poškodenej spoločnosti odovzdával. Súčasne bolo preukázané, že konateľ poškodenej spoločnosti

obžalovanej poskytoval finančné prostriedky na vyplatenie odvodov do sociálnej poisťovne napriek
skutočnosti, že obžalovaná ho ako zamestnanca do poisťovne nenahlásila, teda poškodenej spoločnosti
nevznikla zákonná povinnosť platiť poistné a ani toto poistné z prevzatých peňazí obžalovaná neplatila.
Taktiež napriek tomu, že od konateľa poškodenej spoločnosti vyžiadala a následne prevzala finančné
prostriedky na účely platby cestnej dane za roky 2011 až 2013, daňové priznanie k cestnej dani, že
poškodená spoločnosť užíva motorové vozidlá na podnikateľské účely nepodala a rovnako tak prevzala

od neho finančné prostriedky na účely zaplatenia dane z príjmov právnických osôb za roky 2010 a 2011,
hoci za tieto roky žiadne daňové priznanie za uvedenú spoločnosť nepodala a ani daň nezaplatila.

Z vyššie uvedené vyplýva, že prvotným úmyslom obžalovanej bolo vylákať od konateľa poškodenej
spoločnosti finančné prostriedky za účelom údajného platenia odvodov do sociálnej poisťovne a úhrady

cestnej dane a dane z príjmov právnických osôb, vediac o tom, že tieto sumy nie je dôvod príslušným
úradom platiť.

Preto pokiaľ ide o obranu obžalovanej a jej odvolacie námietky čo do viny, krajský súd sa stotožňuje s
názorom súdu I. stupňa, že z vykonaného dokazovania niet pochýb o tom, že skutok sa stal, tento má

znaky trestného činu a tento spáchala obžalovaná O. R.. Súčasne však bolo z vykonaného dokazovania
jednoznačne preukázané, že obžalovaná týmto popísaným konaním uviedla konateľa poškodenej
spoločnosti do omylu, keď úmyselne od neho vylákala finančné prostriedky na platby, ktoré nebolo treba
zrealizovať, tieto platby ani nezrealizovala na uvedený účel a finančné prostriedky si ponechala pre svoju
osobnú potrebu.

Keďže finančné prostriedky jej neboli vopred zverené, aby s týmito hospodárila v mene spoločnosti, ale
jej boli postupne odovzdávané konateľom poškodenej spoločnosti až na jej vyžiadanie pod uvedenými
zámienkami, resp. za účelom uvedeným na jednotlivých príjmových pokladničných dokladoch, nemožno
právne posudzovať konanie obžalovanej ako prečin sprenevery podľa ustanovenia § 213 Tr. zák.,

ktorého sa môže dopustiť iba páchateľ, ktorý si prisvojí cudziu vec, ktorá mu bola vopred zverená a
spôsobí tak na cudzom majetku aspoň škodu malú.

Obžalovaná v prejednávanom prípade s finančnými prostriedkami takto vopred nedisponovala, ale
tieto až pod uvedenými zámienkami vylákala od konateľa tejto spoločnosti vediac, že ich nepoužije

na dohodnutý účel, nakoľko platby deklarované v príjmových pokladničných dokladoch nie je povinná
poškodená spoločnosť uhradiť. Týmto aktívnym konaním obžalovaná uviedla konateľa tejto spoločnosti
do omylu, a to už v momente vylákania a prevzatia uvedených finančných čiastok, keď predstierala
určité okolnosti (v danom prípade nutnosť zaplatenia odvodov a daní), ktoré boli v rozpore so skutočným
stavom veci. Z uvedeného dôvodu je krajský súd názoru, že síce nebolo možné posúdiť konanie

obžalovanej ako prečin sprenevery, ale súčasne bolo nutné toto jej konanie (a to už v čase podania
obžaloby prokurátorom na súd I. stupňa) právne posúdiť ako prečin podvodu podľa § 221 Tr. zák.

V tejto súvislosti je potrebné dať do pozornosti, že trestný čin podvodu je možné spáchať aj vo vzťahu k
právnickej osobe, ak majetkové hodnoty (peniaze), o ktoré sa obžalovaná obohatila a prevzatím ktorých

spôsobila právnickej osobe škodu, vylákala od fyzickej osoby vystupujúcej v mene tejto spoločnosti,
ktorá s nimi disponovala a ktorú za týmto účelom uviedla do omylu, prípadne v danom prípade využila
jej omyl, resp. neznalosť podstatných skutočností a právnych predpisov Slovenskej republiky. Iba ak by
obžalovaná s danými finančnými prostriedkami disponovala a nemusela by si ich prisvojiť podvodným
konaním voči inej fyzickej osobe, čím sa na jej úkor obohatila, dopustila by sa trestného činu sprenevery

podľa § 213 Tr. zák. Súčasne pre rozlíšenie, či konanie obžalovanej je trestným činom podvodu alebo
trestným činom sprenevery, je podstatný moment, kedy obžalovaná konala v úmysle seba obohatiť,
čo bolo jednoznačne už v čase vylákania finančných čiastok pod uvedenými zámienkami, kedy získala
faktickú moc nad vecou vyvolaním omylu.S poukazom potom výšku spôsobenej škody poškodenej spoločnosti, t.j. na súčet postupne vylákaných
finančných prostriedkov od konateľa poškodenej spoločnosti na uvedené účely v celkovej preukázanej

sume vo výške 9.165,11 eur, bolo potrebné konanie obžalovanej právne posúdiť podľa kvalifikovanej
skutkovej podstaty trestného činu podvodu, t.j. podľa § 221 ods.1, ods. 2 Tr. zák., keďže spôsobená
škoda presiahla malú škodu uvedenú v ustanovení § 125 ods. 1 Tr. zák., t.j. sumu 2.660,- eur.

Pokiaľ ide o úmysel obžalovanej, krajský súd konštatuje, že už vylákaním peňazí patriacich poškodenej

spoločnosti za iným účelom než na aký boli použité, je dostatočne vyjadrený úmysel uviesť iného do
omylu a spôsobiť mu tak škodu na jeho majetku.

Na základe uvedeného krajský súd zistil, že v konaní neboli produkované dôkazy, ktoré by dokázali
spochybniť výpoveď konateľa poškodenej spoločnosti, prípadne pravdivosť a pravosť jednotlivých
príjmových pokladničných dokladov potvrdzujúcich výpoveď O. K. a vzhľadom k takto vykonanému

dokazovaniu obžalovanú O. nevyvinili spod skutku kladenému jej za vinu. Z vyššie uvádzaných dôvodov
možno jednoznačne vyvodiť záver, že skutok sa stal, spáchala ho obžalovaná a preto považoval krajský
súd obhajobu obžalovanej za nedôvodnú.

Prihliadnuc k vyššie uvedeným skutočnostiam po zistení, že súd I. stupňa sa nevysporiadal so všetkými

okolnosťami významnými pre rozhodnutie a jeho postupom bolo porušené ustanovenie Trestného
zákona, nadriadený súd preskúmavajúc všetky výroky napadnutého rozhodnutia zrušil napadnutý
rozsudok podľa § 321 ods. 1 písm. b/, písm. d/, ods. 3 Tr. por. a keďže súčasne bolo možné urobiť
nové rozhodnutie na podklade zisteného skutkového stavu, ktorý bol v napadnutom rozsudku správne
zistený, súčasne podľa § 322 ods. 3 Tr. por. sám vo veci rozhodol tak, že napravil uvedené pochybenie

súdu I. stupňa.

Pokiaľ ide o uložený trest obžalovanej O. R., pri preskúmavaní veci odvolací súd s poukazom na vyššie
uvedené zistil, že napriek nesprávnej právnej kvalifikácii skutku súdom I. stupňa, tento nepochybil pri
ukladaní trestu, keď uložil obžalovanej trest odňatia slobody v trvaní 12 mesiacov s podmienečným

odkladom jeho výkonu na skúšobnú dobu v trvaní 18 mesiacov, keďže zákonom stanovené trestné
sadzby pri prečine sprenevery podľa § 213 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. a prečine podvodu podľa § 221 ods.
1, ods. 2 Tr. zák. sú totožné.

Z uvedeného dôvodu ponechal krajský súd obžalovanej rovnaký trest, ako jej bol uložený súdom I.

stupňa, keďže tento správne pri rozhodovaní o treste prihliadal na základné zásady pre ukladanie
trestu uvedené v ustanovení § 34 Tr. zák., podľa ktorého trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred
páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu
k tomu, aby viedol riadny život a súčasne tým výchovne pôsobí aj na ostatných členov spoločnosti,
aby týchto odradil od páchania trestných činov, čím súčasne vyjadrí morálne odsúdenie páchateľa

spoločnosťou, pričom nesmie byť ponížená ľudská dôstojnosť.

Ako bolo zistené z odpisu registra trestov, obžalovaná nebola v minulosti pred spáchaním trestného činu
súdne trestaná (z odsúdení, na ktoré je možné prihliadať). Z lustrácie v registri priestupkov bolo zistené,
že sa nedopustila ani žiadnych priestupkov.

Z miesta bydliska obžalovanej vyplýva, že táto nebola prejednávaná pre žiadny priestupok. Zo správy
Sociálnej poisťovne, pobočka Komárno zo dňa 14.11.2014 vyplýva, že od novembra r.2012 nie
je registrovaná v informačnom systéme sociálnej poisťovne u žiadneho zamestnávateľa a ani ako
samostatne zárobkovo činná osoba. Zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Komárno vyplýva,

že je vedená v evidencii uchádzačov o zamestnanie od 17.02.2012 a od novembra 2012 poberá dávky
v hmotnej núdzi.

S poukazom na uvedené hodnotenia, správne súd I. stupňa zistil u obžalovanej poľahčujúcu okolnosť
podľa § 36 písm. j/ Tr. zák., že pred spáchaním prejednávaného trestného činu viedla riadny život.

Rovnako správne nevzhliadol žiadnu priťažujúcu okolnosť uvedenú v ustanovení § 37 Tr. zák., v
dôsledku čoho postupoval pri ukladaní trestu podľa § 38 ods. 2, ods. 3 Tr. zák. a znížil jej hornú
hranicu trestnej sadzby, pri zákonom stanovenej trestnej sadzbe 1 až 5 rokov, o 1/3, t.j. na 1 rok až 3
roky a 8 mesiacov.Vychádzajúc z vyššie uvedenej trestnej sadzby aj nadriadený súd považoval uloženie trestu odňatia
slobody na dolnej hranici trestnej sadzby obžalovanej za spáchanie predmetného skutku v trvaní 12

mesiacov s podmienečným odkladom jeho výkonu na skúšobnú dobu v trvaní 18 mesiacov za primerané
a spravodlivé.

Pri rozhodovaní o treste odvolací súd prihliadol na osobu obžalovanej, povahu spáchaného skutku,
mieru jej zavinenia a konania, spôsobený následok, spôsob spáchania skutku, pohnútku a zavinenie,

pričom najmä s ohľadom na jej doterajšiu bezúhonnosť zistil, že je možné pri zákonom stanovenej
trestnej sadzbe uvedenej v § 221 ods. 2 Tr. zák. uložiť obžalovanej trest odňatia slobody s
podmienečným odkladom aj bez nariadenia jeho výkonu.

Nakoľkovšakprotiprávnymkonanímobžalovanejbolaspôsobenápoškodenejspoločnostiväčšiaškoda,
spolu vo výške 9.165,11 eur, bola obžalovanej súčasne, s poukazom na ustanovenie § 50 ods. 2

Tr. zák. a § 51 ods. 4 písm. c/ Tr. zák., uložená povinnosť spočívajúca v príkaze v skúšobnej dobe
podmienečného odsúdenia podľa svojich možností a schopností zaplatiť poškodenej spoločnosti Z.
XXXX s.r.o. spôsobenú škodu.

Súčasne bola obžalovaná podľa § 287 ods. 1 Tr. por. zaviazaná k úhrade škody podľa upravenej

skutkovej vety vo výške 9.165,11 eur. Zo zvyškom nároku na náhradu škody bola poškodená spoločnosť
podľa § 288 ods. 2 Tr. por. odkázaná na civilný proces, keďže dokazovanie ohľadne oprávnenosti
zvyšku škody presahuje rámec trestného konania a bolo by potrebné pre jej priznanie vykonať ďalšie
dokazovanie.

Krajský súd tak na podklade vyššie uvedeného vyhovel odvolaniu prokurátora a čiastočne aj odvolaniu
poškodenej spoločnosti. Pokiaľ ide o odvolanie obžalovanej, toto krajský súd zamietol podľa § 319 Tr.
por. ako nedôvodné poukazujúc na v konaní vykonané dôkazy.
Z hore uvedených dôvodov odvolací súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.