Rozsudok ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Tuesday, February 28, 2017

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 5Co/873/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1413225493
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 02. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Juraj Považan

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1413225493.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Juraja Považana a členov senátu

JUDr. Janky Richterovej a JUDr. Milana Chalupku, v právnej veci žalobcu: G.. Ľ. F., A.. XX. XX. XXXX,
W. O., M. Č.. XX, zastúpený Verita, s. r. o., so sídlom v Bratislave, Miletičova 5B, proti žalovanému:
Generali Poisťovňa, a. s., so sídlom v Bratislave, Lamačská cesta č. 3/A, o zaplatenie 369,86 € s prísl.,
na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava IV zo dňa 16. septembra 2014, č. k.
25C/97/2014-107, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie m e n í tak, že žalovaný je povinný zaplatiť
žalobcovi 369,86 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne odo dňa 6. novembra 2013 do

zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu, ktorou žalobca od poistiteľa škodcu
uplatňoval podľa § 427 a nasl. OZ škodu spôsobenú osobitnou povahou prevádzky motorového vozidla.

2. Po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že ku škode (poškodené čelné sklo) na vozidle
žalobcu vymrštením kameňa spod kolies iného vozidla došlo nezavineným správaním vodiča a

nepredvídateľným následkom pri jazde. Vodič P. O. preto nezodpovedá za vzniknutú škodu podľa § 420
ods. 1 OZ. Pokiaľ škoda bola uplatňovaná v súvislosti s objektívnou zodpovednosťou prevádzkovateľa
podľa § 427 OZ, súd prvej inštancie dospel k záveru, že v prípade, ak dôjde k vymršteniu kameňa pri
jazde, škoda nie je spôsobená okolnosťami, ktoré by mali pôvod v prevádzke dopravného prostriedku.
Kameň totiž nie je súčasťou motorového vozidla, keďže nebol súčasťou nákladu vozidla poisteného u
žalovaného ale išlo o kameň nachádzajúci sa na vozovke. Vodič vozidla, spod kolies ktorého bol kameň
vymrštený, sa zbavil zodpovednosti podľa § 428 veta druhá OZ, keďže škode nemohol zabrániť ani pri

vynaložení všetkého úsilia, ktoré možno požadovať.

3. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalobca, domáhajúc sa jeho zmeny a vyhovenia žalobe.
Domnieval sa, že súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil, keď dospel k záveru, že vymrštenie
kameňa spod kolies vozidla sa nepovažuje za okolnosť majúcu pôvod v prevádzke vozidla. Uviedol,
že prejavom prevádzky motorového vozidla je otáčavý pohyb kolies a bez pôsobenia tohto pohybu by
kameň zostal na vozovke; k jeho vymršteniu a tým k vzniku škody by na čelnom skle vozidla žalobcu

vôbec nedošlo. Vyčítal súdu prvej inštancie tiež nesprávnu aplikáciu § 428 OZ, keď liberačné dôvody
môžu mať pôvod vo vonkajšej okolnosti, ako je napr. prírodná katastrofa, úder blesku a pod. Poškodenie
čelného skla na vozidle žalobcu kameňom na ceste, spôsobené otáčavým pohybom kolies motorového
vozidla poisteného, predstavuje potom škodu, ktorá vznikla okolnosťami majúci svoj pôvod v prevádzkemotorového vozidla vodiča Kelemena a v zmysle zák. č. 381/01 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení je
potom daná pasívna legitimácia žalovaného poistiteľa.

4. Žalovaný sa k odvolaniu nevyjadril.

5. Odvolací súd prejednal odvolanie žalobcu v rozsahu a z dôvodov ním vymedzených (§ 470 ods. 1, §
379 a 380 ods. 1 CSP), zopakoval dokazovanie oboznámením listinných dôkazov a dospel k záveru,
že je opodstatnené.

6. Zodpovednosť za škodu spôsobenú prevádzkou dopravných prostriedkov je založená na objektívnom
princípe, nepredpokladá teda porušenie právnej povinnosti, ak je škoda vyvolaná osobitnou povahou
prevádzky. Zodpovednosť je vylúčená len pri splnení liberačných dôvodov (§ 428 OZ). Dopravné
prostriedky predstavujú pomerne zložité technické zariadenia, pohybujúce sa väčšou rýchlosťou,
vykazujú preto zvýšené riziko vzniku škôd, či už pre prepravované osoby alebo pre okolie. Zákon preto

poskytuje zvýšenú ochranu poškodenému a zodpovednosti za škodu sa prevádzkovateľ motorového
vozidla zbaví, len ak preukáže, že škode nemohol zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia,
ktoré možno požadovať. Okolnosť, ktorá má pôvod v prevádzke vozidla, je okolnosť ktorá súvisí s
organizáciou, riadením a uskutočňovaním prevádzky. Teda ide o „vnútorné okolnosti“ tej-ktorej
prevádzky.

7. Súdna prax dospela k záveru, že za takéto vnútorné okolnosti možno považovať napr. zlyhanie bŕzd,
vadu materiálu, nedostatočnú údržbu zariadenia prevádzky, prasknutie pneumatiky či iné nedostatky
materiálu, ale aj okolnosti a nedostatky na strane vodiča. Vozidlo je v prevádzke nielen vtedy, keď sa
pohybuje, ale aj vtedy, keď stojí, ale v chode je jeho motor. Za prevádzku sa považuje aj príprava

na jazdu a výkon po ukončení vozidla alebo úkony potrebné na jeho údržbu. Samotný valivý pohyb
kolies a rýchlosť dopravného prostriedku sú osobitnou špecifickou vlastnosťou jeho prevádzky. Ak v
súvislosti s ním dôjde k vymršteniu kameňa, ktorý spôsobí na čelnom skle iného vozidla škodu, k
takejto škode dochádza v súvislosti s prevádzkou motorového vozidla, s jeho činnosťou a pohybom.
Prejavom prevádzky vozidla je i otáčavý pohyb jeho kolies, bez pôsobenia tohto pohybu by kameň zostal

na svojom mieste, na ceste a k jeho vymršteniu a vzniku škody by inak nedošlo (porovnaj stanovisko
občianskoprávneho kolégia Najvyššieho súdu SR, publikované pod č. 135/2014).

8. Súd prvej inštancie dospejúc k opačnému záveru, vec nesprávne právne posúdil, v dôsledku čoho
odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil (§ 388 CSP) a žalobe ako opodstatnenej vyhovel, keď

poistenec žalovaného zodpovedá za škodu spôsobenú žalobcovi a pasívna legitimácia žalovaného
vyplýva zo zákona č. 381/2011 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení (§ 15 ods. 1).

9. Odvolací súd na pojednávaní zopakoval dokazovanie oboznámením listinných dôkazov, tvoriacich
súčasť spisu (správou o nehode zodpovedného prevádzkovateľa na č. l. 8 - 9, zápisom žalobcu o

poškodení vozidla na č. l. 10, oznámením škody na č. l. 11, uplatnením nárokov poškodeného na č.
l. 14 - 15, oznámením poisteného o poistnej udalosti na č. l. 16 - 17) a dospel k záveru, že žalobca
uniesol dôkazné bremeno ohľadom tvrdeného priebehu škodovej udalosti, rozsahu škody i osoby
prevádzkovateľa vozidla, spod kolies ktorého k vymršteniu kameňa došlo dňa 2. 4. 2013 o 9,00 hod na
Prievozskej ulici v Bratislave. Hoci žalovaný pred súdom prvej inštancie spochybnil zodpovednosť práve

žalobcom označeného škodcu, jeho poistenca, jeho obrana je len všeobecná, bez akýchkoľvek dôkazov
o príp. spáchaní poistného podvodu. Podľa názoru odvolacieho súdu z obsahu spisu takéto skutočnosti
nevyplývajú i s ohľadom na konzistentné stanovisko žalobcu pred i v priebehu súdneho konania.

10. S ohľadom na úspech žalobcu v konaní, odvolací súd mu priznal nárok na náhradu trov

prvoinštančného i odvolacieho konania (§ 396 ods. 1, § 255 ods. 1 CSP).

11. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté jednomyseľne.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorýrozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).