Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, September 11, 2017

Súd: Okresný súd Bánovce nad Bebravou
Spisová značka: 4Csp/14/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3217200384
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 09. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Sitáriková

ECLI: ECLI:SK:OSBN:2017:3217200384.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bánovce nad Bebravou sudkyňou JUDr. Monikou Sitárikovou v právnej veci žalobcu: Platiť

sa oplatí s.r.o., so sídlom Košická 56, 821 08 Bratislava, IČO: 45 684 618, zast.: Jakubčák, advokátska
kancelária, s.r.o., so sídlom Michalská 14, 811 03 Bratislava, proti žalovanej: R. A., nar. XX.XX.XXXX,
trvale bytom N. D. N., G. D. XXX/XX, o zaplatenie 195,77 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu z a m i e t a.

II. Žalovanej nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu 31.1.2017 domáhal, aby súd uložil žalovanej povinnosť zaplatiť
mu 195,77 eur, spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 132,- eur od 25.02.2014

do zaplatenia, vo výške 5,00 % ročne zo sumy 14,11 eur od 04.03.2014 do zaplatenia, vo výške
5,00 % ročne zo sumy 49,66 eur od 01.04.2014 do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania. V žalobe
uviedol, že Slovak Telecom, a.s. uzatvoril so žalovanou Zmluvu o poskytovaní verejných služieb, ktorej
predmetom bolo poskytovanie služieb v zmysle zákona o elektronických komunikáciách. Na základe
zmluvy postupca poskytol žalovanej elektronické komunikačné služby. Žalovaná sa zaviazala zaplatiť
za poskytnuté telekomunikačné služby odplatu. Slovak Telecom, a.s. vystavil žalovanej za poskytnuté
služby faktúry č. 4900633023 na sumu 132,- eur, splatná dňa 24.2.2014, faktúru č. 740182287 splatná

dňa 03.03.2014 na sumu 14,11 eur, faktúru č. 7402854179 splatná dňa 31.03.2014 na sumu 49,66
eur. Žalovaná faktúry neuhradila riadne a v čas. Na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa
27.8.2015 postúpil Slovak Telecom, a.s. ako postupca na žalobcu tieto pohľadávky voči žalovanej na
žalobcu. Postúpenie pohľadávky z právneho predchodcu žalobcu na súčasného žalobcu bolo žalovanej
oznámené listom zo dňa 4.9.2015. Žalobca si v zmysle § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka taktiež
uplatnil zákonný úrok z omeškania z jednotlivých dlžných súm vyplývajúcich z faktúr. V žalobe označil
a k žalobe pripojil listinné dôkazy.

2. Žalovaná sa k žalobe nevyjadrila.

3. Ide o spotrebiteľský spor, ktorého hodnota bez príslušenstva neprevyšuje 1 000,- eur, ide o otázku
jednoduchého právneho posúdenia veci a skutkové tvrdenia strán nie sú sporné, súd postupom podľa
ust. § 297 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len "C.s.p.") na prejednanie
sporu nenariadil pojednávanie.

4. Súd vykonal dokazovanie listinami, a to: Zmluva o poskytovaní verejných služieb datovaná dňa
4.2.2014, Dodatok k Zmluve o poskytovaní verejných služieb datovaný dňa 4.2.2014, Žiadosť o zmenu
Zmluvy o poskytovaní verejných služieb datovaná dňa 10.2.2014, Súhlas so spracovaním údajomdatovaný dňom 4.2.2017, fotokópia preukazu žalovanej s podpisom záujemcu/účastníka, žalovanej bez
uvedenia dátumu a faktúry č. 7402854179, č. 4900633023, č.7401522787, Oznámenie o postúpení
pohľadávky zo dňa 4.9.2015 .

5. Žalobca v žalobe tvrdil, že právny predchodca žalobcu - spoločnosť Slovak Telecom, a.s. (ďalej
poskytovateľ) uzatvoril so žalovanou zmluvu o poskytovaní verejných služieb, na základe ktorej sa
poskytovateľ zaviazal poskytovať v zmluve vymedzené služby a žalovaná sa zaviazal uhrádzať odplatu
za poskytnuté služby. Za účelom preukázania týchto svoji tvrdení predložil listinné dôkazy súborne

označené ako: Zmluvná dokumentácia medzi právnym predchodcom veriteľa a žalovaným, a to: Zmluva
o poskytovaní verejných služieb datovaná dňa 4.2.2014, Dodatok k Zmluve o poskytovaní verejných
služieb datovaný dňa 4.2.2014, Žiadosť o zmenu Zmluvy o poskytovaní verejných služieb datovaná dňa
10.2.2014,Súhlassospracovanímúdajomdatovanýdňom4.2.2017,fotokópieOPžalovanejspodpisom
záujemcu, žalovanej.

6. Z listín - faktúr č. 7402854179, č. 4900633023 a č.7401522787 zo dňa 15.2.204, 18.2.2014 a
15.3.2014 vyplýva, že sú vystavené na meno žalovanej a poskytovateľ Slovak Telecom, a .s. nimi
vyúčtoval cenu, poplatky za poskytnuté služby a iné poplatky a služby.

7. Z listiny - Oznámenie o postúpení pohľadávky zo dňa 4.9.2015 adresované žalovanej súd zistil, že

spoločnosť Slovak Telecom, a.s. postúpila žalobcovi pohľadávky voči žalovanej (vyplývajúce z vyššie
uvedených faktúr).

8. Z listín - Zmluva o poskytovaní verejných služieb datovaná dňa 4.2.2014, Dodatok k Zmluve
o poskytovaní verejných služieb datovaný dňa 4.2.2014 , Žiadosť o zmenu Zmluvy o poskytovaní

verejných služieb datovaná dňa 10.2.2014, Súhlas so spracovaním údajom datovaný dňom 4.2.2017
súd zistil, že tieto listiny neobsahujú podpis zmluvnej strany, účastníka - žalovanej.

9. Podľa § 524 ods. 1 Občianskeho zákonníka veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka
postúpiť písomnou zmluvou inému.

10. Podľa § 44 ods. 1 zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách účinného od 01.11.2011
zmluvou o poskytovaní verejných služieb sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebné pripojenie k
verejnej sieti alebo poskytovať príslušné služby. Podnik môže vydať všeobecné podmienky a cenník,
ktorésúsúčasťouzmluvy.Zmluvaoposkytovaníverejnýchslužiebjepísomná;toneplatíprepredplatené

služby, poskytovanie služieb prostredníctvom verejných telefónnych automatov a iných verejných
prístupových bodov. Písomnú zmluvu o poskytovaní verejných služieb je možné meniť aj inou ako
písomnou formou, ak sa na tom zmluvné strany dohodnú; to neplatí pre záväzky účastníka, ktoré podľa
Občianskeho zákonníka možno dojednať len v písomnej forme.

11. Podľa § 43 ods. 1 písm. a) zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách účinného od
01.11.2011 podnik má právo na úhradu za poskytnutú verejnú službu. Podľa § 43 ods. 12 písm. b)
zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách účinného od 01.11.2011 účastník je povinný
platiť za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o poskytovaní verejných služieb, a ak to povaha služby
umožňuje, až na základe predloženej faktúry,

12. Podľa ust. § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka výkon práv a povinností vyplývajúcich z
občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov
iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

13. Podľa § 52 ods. 1-4 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na
právnuformu,ktorúuzatváradodávateľsospotrebiteľom.Ustanoveniaospotrebiteľskýchzmluvách,ako
aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy,
ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody,
ktorýchobsahomaleboúčelomjeobchádzanietohtoustanovenia,súneplatné.Navšetkyprávnevzťahy,

ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka,
aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní
a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskejčinnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci
predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

14. Podľa § 53 ods. 1, 2, 3, 5 Občianskeho zákonníka v znení platnom v čase uzavretia zmlúv
spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach
a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To
neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny,
ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné

podmienky individuálne dojednané. (2) Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú
také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť
ich obsah. (3) Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom
a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané. (5) Neprijateľné podmienky upravené v
spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

15. Podľa § 40 ods. 1-4 Občianskeho zákonníka ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje
zákon alebo dohoda účastníkov, je neplatný. Písomne uzavretá dohoda sa môže zmeniť alebo zrušiť
iba písomne. Písomný právny úkon je platný, ak je podpísaný konajúcou osobou; ak právny úkon
robia viaceré osoby, nemusia byť ich podpisy na tej istej listine, ibaže právny predpis ustanovuje inak.
Podpis sa môže nahradiť mechanickými prostriedkami v prípadoch, keď je to obvyklé. Písomná forma

je zachovaná, ak je právny úkon urobený telegraficky, ďalekopisom alebo elektronickými prostriedkami,
ktoréumožňujúzachytenieobsahuprávnehoúkonuaurčenieosoby,ktoráprávnyúkonurobila.Písomná
forma je zachovaná vždy, ak právny úkon urobený elektronickými prostriedkami je podpísaný zaručeným
elektronickým podpisom.

16. Podľa § 46 ods. 1 Občianskeho zákonníka písomnú formu musia mať zmluvy o prevodoch
nehnuteľností, ako aj iné zmluvy, pre ktoré to vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov.

17. Podľa § 457 Občianskeho zákonníka ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý
z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal. Podľa § 458 ods. 1 Občianskeho

zákonníka musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením. Ak to nie je dobre možné,
najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná náhrada.

18. Podľa § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia
sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto

sa na jeho úkor obohatil. Podľa § 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka najneskôr sa právo na vydanie
plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie,
za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo.

19. Podľa § 122 Občianskeho zákonníka lehota určená podľa dní začína sa dňom, ktorý nasleduje

po udalosti, ktorá je rozhodujúca pre jej začiatok. Polovicou mesiaca sa rozumie pätnásť dní. Koniec
lehoty určenej podľa týždňov, mesiacov alebo rokov pripadá na deň, ktorý sa pomenovaním alebo číslom
zhoduje s dňom, na ktorý pripadá udalosť, od ktorej sa lehota začína. Ak nie je takýto deň v poslednom
mesiaci, pripadne koniec lehoty na jeho posledný deň. Ak posledný deň lehoty pripadne na sobotu,
nedeľu alebo sviatok, je posledným dňom lehoty najbližší nasledujúci pracovný deň.

20. Podľa § 563 Občianskeho zákonníka ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym
predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie
veriteľ požiadal.

21. Podľa § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej
národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej len "zákon o ochrane
spotrebiteľa") orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na
nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho
premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať

plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto
skutočností dovolával.22. Súd na základe vykonaného dokazovania a po zhodnotení jeho výsledkov dospel k záveru, že
žaloba je nedôvodná. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že zmluva na základe ktorej
si žalobca uplatňuje svoj nárok voči žalovanej je neplatná vzhľadom na ust. § 40 ods. 1, § 46 ods.

1 Občianskeho zákonníka a § 44 ods.1 zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách,
a to pre nedostatok formy, pretože táto nebola medzi žalovanou ako účastníkom a žalobcom resp.
predchodcom žalobcu ako podnikom uzatvorená písomne. Nedodržanie formy, ktorú vyžaduje zákon
alebo dohoda účastníkov, spôsobuje neplatnosť právneho úkonu. Písomná forma právneho úkonu
je dodržaná, ak text právneho úkonu podpíše konajúca osoba. Takáto neplatnosť je absolútna, ak

ide o formu právneho úkonu predpísanú zákonom, a relatívna, ak ide formu dohodnutú účastníkmi.
Z predloženej listiny - zmluva o poskytovaní verejných služieb s dátumom 4.2.2014 súd zistil, že
táto (ale ani ďalšie písomné právne úkony predložené žalobcom) neobsahuje podpis žalovanej ako
účastníčky, zmluvnej strany tohto právneho úkonu. Ani z tvrdení žalobcu a ani z predložených dôkazov
nevyplýva, že zmluva o poskytovaní verejných služieb zo dňa 4.2.2014 je právnym úkon urobený
telegraficky, ďalekopisom alebo elektronickými prostriedkami, kedy prichádza do úvahy posudzovanie

zachovania písomnej formy (z hľadiska zachytenia obsahu právneho úkonu a určenia osoby, ktorá
právny úkon urobila). Súd vo veci nenariadil pojednávanie, keďže nemal tieto okolnosti o spôsobe
uzatvárania, urobenia právneho úkonu sporné i s prihliadnutím na okolnosť, že Zmluva o poskytovaní
verejných služieb s dátumom 4.2.2014 na strane poskytovateľa (Slovak Telecom, a.s.), teda druhého
účastníkazmluvypodpisobsahuje. Súdjenázoru,žeprávnypredchodcažalobcupriúkonochspojených

s uzatváraním zmluvy o poskytovaní verejných služieb datovanej dňom 4.2.2014 vystupoval ako
dodávateľ v zmysle zákona o ochrane spotrebiteľa i § 52 Občianskeho zákonníka a vzhľadom k tomu, že
v právnom vzťahu ktorý mal vzniknúť vystupovala žalovaná ako spotrebiteľ, ktorá by poskytnutím služieb
poskytovateľom, predchodcom žalobcu uspokojovala svoje osobné potreby a predchodca žalobcu
vystupoval ako podnikateľ poskytujúci uvedenú službu, išlo by v prípad jej platného uzatvorenia o

spotrebiteľskú zmluvu.

23. Keďže žalobcom uplatnený nárok je nárokom zo vzťahu, ktorého účastníkom je spotrebiteľ, bol
súd v zmysle ustanovenia § 5b zákona o ochrane spotrebiteľa povinný prihliadnuť na premlčanie z
úradnej povinnosti (ex offo) bez toho, aby sa žalovaná premlčania dovolávala v zmysle Občianskeho

zákonníka, keďže § 5b zákona o ochrane spotrebiteľa je špeciálnym ustanovením k ustanoveniu § 100
ods. 1 Občianskeho zákonníka a je ho nutné aplikovať prednostne v prípade nároku uplatneného zo
spotrebiteľskej zmluvy, ktorým je aj nárok uplatnený v tomto konaní. Ustanovenie § 5b Zákona o ochrane
spotrebiteľa bolo zavedené zákonom č. 102/2014 Z.z. s účinnosťou od 01.05.2014. Vo vzťahu k nemu
neboli prijaté žiadne prechodné ustanovenia. Uvedené ustanovenie je ustanovením procesným, keď

orgánu rozhodujúcemu o nároku zo spotrebiteľskej zmluvy ukladá povinnosť prihliadať na premlčanie aj
bez námietky premlčania vznesenej spotrebiteľom. Vzhľadom na procesný charakter tohto ustanovenia
a absentujúce prechodné ustanovenie bol konajúci súd povinný aplikovať toto ustanovenie a prihliadať
na premlčanie ex offo.

24.Nazákladevyššieuvedenéhosúdvzhľadomnaneplatnosťzmluvyoposkytovaníverejnýchslužieba
tvrdení žalobcu o poskytnutých službách posúdil nárok žalobcu uplatnený žalobou ako nárok na vrátenie
plnenia z neplatnej zmluvy podľa § 457 Občianskeho zákonníka, teda plnenia z titulu bezdôvodného
obohatenia. Právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa,
keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil.

Z predložených faktúr vyplýva, že právny predchodca si cenu za poskytnuté služby uplatnil voči
žalovanej faktúrami. č. 7402854179, č. 4900633023, č. 7401522787 zo dňa 15.2.204, 18.2.2014 a
15.3.2014 kedy sa žalobca, resp. jeho právny predchodca mohol prvý krát dozvedieť o bezdôvodnom
obohatení z neplatnej zmluvy (t.j. pri vyúčtovávaní poskytnutých služieb), a vtedy si mohol po prvýkrát
uplatniť nárok voči žalovanej. Súčasne však žalobca resp. právny predchodca žalobca určil lehotu na

plnenie za poskytnuté služby na deň 31.3.2014, 24.2.2014 a 3.3.2014, ktorých uplynutie podľa súdu
nepochybne spôsobilo začatie plynutia subjektívnej lehoty na uplatnenie nároku. Premlčacia doba teda
v tomto prípade začala plynúť nasledujúcim dňom (t.j. 1.4.2014, 4.3.2014 a 25.2.2014) a uplynula dňa
01.04.2016,4.3.2016 a 25.2.2016). Žalobu žalobca podal na tunajšom súde dňa 31.1.2017, teda až po
uplynutí premlčacej doby podľa § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka. V dôsledku premlčania práva

žalobcu nebolo možné priznať žalobcovi uplatnený nárok a preto súd žalobu v celom rozsahu zamietol.

25. O nároku na náhradu trov rozhodol súd podľa § 255 ods. 1, 2 C.s.p., podľa ktorých súd prizná
strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci a ak mala strana vo veci úspech lenčiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na
náhradu trov konania právo. Žalovaná bola v spore úspešná (súd žalobu zamietol). Žalovanej by patril
nárok na náhradu trov konania, náhradu trov konania si neuplatnila, žalovanej ani žiadne trovy nevznikli,

preto súd rozhodol, že žalovanej voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania nepriznáva.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia tohto rozsudku na Okresnom
súde Bánovce nad Bebravou. Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom
odvolacom súde. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. Odvolanie môže podať
strana, v ktorej neprospech bol rozsudok vydaný.

Odvolanie môže podať intervenient, ak tvorí so stranou podľa § 359 nerozlučné spoločenstvo podľa §
77. V ostatných prípadoch môže intervenient podať odvolanie so súhlasom strany podľa § 359. Lehota
na podanie odvolania plynie od doručenia rozhodnutia intervenientovi.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci

samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa
dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie
podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov
s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší

subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd
vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné
náležitosti, v podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním
sleduje a podpis. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie
spisovej značky tohto konania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebod) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul možno vykonať exekúciu na

návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného titulu (§ 48 zákona č. 233/1995
Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok).