Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, December 1, 2016

Súd: Okresný súd Levice
Spisová značka: 11C/94/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4314208770
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 12. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martina Petríková
ECLI: ECLI:SK:OSLV:2016:4314208770.2

Rozhodnutie

Okresný súd Levice, pred sudkyňou JUDr. Martinou Petríkovou, v právnej veci žalobcu: CD Consulting,
s. r. o., so sídlom Politických vězňů 1272/21, Nové Město, 110 00 Praha 1, Česká republika, IČO: 264
29 705, v konaní zastúpený: Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom Grösslingova 4, 811 09 Bratislava, IČO:
36 864 421, proti žalovanému: Y. Y., W.. XX.X.XXXX, F. R. XXX, F., zast. Združením na ochranu práv
finančného spotrebiteľa OFS, so sídlom Petzwalova 12, Nitra, o zaplatenie 215 eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu z a m i e t a.

Žalovaná n e m á nárok na náhradu trov konania .

o d ô v o d n e n i e :

1. Dňa 17.4.2014 bol tunajšiemu súdu doručený žalobný návrh žalobcu na
uplatnenie pohľadávky na tlačive podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007,

ktorým sa ustanovuje európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu (ďalej len "nariadenie č.
861/2007"). Žalobca sa uvedeným návrhom domáhal voči žalovanému zaplatenia zmenkovej sumy 215
eura a zmenkového úroku vo výške 0,25 % denne zo zmenkových súm, so 6 % ročným úrokom zo
zmenkových súm, zaplatenia zmenkovej odmeny vo výške 1/3 % zmenkovej sumy, teda 1,05 eura a
náhrady trov konania. V návrhu uviedol, že ako indosatár je nadobúdateľom všetkých práv zo zmenky,
ktorú vystavil žalovaný dňa 28.4.2010 na zmenkovú sumu 315 eura, pričom sa zaviazal aj k úhrade

zmenkového úroku vo výške 0,25 % denne od 16.5.2011. Indosovaná zmenka je vistazmenkou s
doložkou "na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia." Indosant predložil zmenku na zaplatenie,
pričom vystaviteľ doposiaľ zaplatil 100 eura na zmenkovú sumu a tiež na úroky 0 eur. Žalobca nežiadal
nariadiť pojednávanie a k návrhu pripojil listinné dôkazy a to výpis z obchodného registra a originál
zmenky vystavenej žalovaným.

2. Súd príslušným tlačivom "C" podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady
(ES) č. 861/2007 vyzval žalovaného na odpoveď k návrhu. Žalovaná sa k návrhu písomne vyjadrila a
žiadala nariadiť ústne pojednávanie.

4. Nariadenie v čl. 9 ods. 1 ustanovuje, že súd určí spôsob a rozsah vykonávania dôkazov potrebných

na rozhodnutie podľa pravidiel, ktoré sa vzťahujú na prípustnosť dôkazov. Keďže nariadenie žiadne
pravidlá o prípustnosti dôkazov neobsahuje, v súlade s ustanovením čl. 19 nariadenia je potrebné
riadiť sa procesným právom Slovenskej republiky. Povinnosťou súdu je ex offo skúmať, či v danej veci
nejde o spotrebiteľský vzťah. Žiadne ustanovenie nariadenia č. 861/2007 nevylučuje takéto skúmanie
spotrebiteľského charakteru právneho vzťahu, ktorý je predmetom konania, a to aj v prípade, ak
je žalovaný prípadne nečinný a nedoručí súdu odpoveď na žalobný návrh. Pre taký prípad čl. 7

ods. 3 nariadenia ustanovuje len toľko, že súd má aj napriek nečinnosti žalovaného konať a vydať
rozsudok; to však neznamená, že vydaniu rozsudku nesmie predchádzať ex offo preskúmanie, či nejdeo spotrebiteľský vzťah. Cieľom nariadenia č. 861/2007 je zjednodušiť a zrýchliť cezhraničné konania s
nízkou hodnotou sporu a na ne nadväzujúce vykonávacie konania, ale v žiadnom prípade nie vylúčiť v
konaniach s nízkou hodnotou sporu ochranu spotrebiteľa, keďže vysoká úroveň ochrany spotrebiteľov

je jedným zo základných princípov Európskej únie a je ustanovená aj v primárnom práve (Zmluva o
fungovaní Európskej únie, Charta základných práv Európskej únie). Súd preto dospel k záveru, že aj v
európskom konaní vo veciach s nízkou hodnotou sporu je potrebné zachovať vysokú úroveň ochrany
spotrebiteľa, a to aj prostredníctvom vykonávania dôkazov ex offo na zistenie, či predmet konania
nesúvisí so spotrebiteľskými vzťahmi, ak to vnútroštátny procesný predpis umožňuje. Aj pri nečinnosti

spotrebiteľa musí súd dbať o to, aby nevedomosť spotrebiteľa nebola na jeho úkor a vyvažovať tak práva
a povinnosti oboch strán (uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Cdo/1/2012 zo dňa 21.03.2012).
Práve pri spotrebiteľských vzťahoch je potrebné aplikovať výnimku z prejednacej zásady.

3. Súd je tak oprávnený a zároveň povinný skúmať platnosť predmetnej zmenky a
dohody o jej vyplnení, aktívnu legitimáciu majiteľa zmenky na uplatnenie práv zo zmenky, oprávnenosť

postupu pri vypĺňaní blankozmenky, a tiež nekalú povahu zmluvných podmienok dohodnutých v
spotrebiteľskej zmluve, na základe ktorej vznikol záväzok, ktorý zmenka zabezpečuje a ktorou bolo
vydanie zmenky predvídané. V prípade zistených nedostatkov je súd povinný konštatovať rozpor práv
uplatnených zo zmenky so zákonom, čím napĺňa príkaz vyplývajúci z ochrany práv spotrebiteľa.

4. Podľa článku 5 ods. 1 nariadenia č. 861/2007 je konanie písomné, avšak žalovaná na nariadení
ústneho pojednávania trvala, preto súd vo veci pojednával. Pôvodne rozhodol rozsudkom dňa
11.12.2014, ktorý bol však krajským súdom zrušený a vec bola vrátená na ďalšie konanie s pokynmi
na doplnenie dokazovania.

5. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom spisu a z exekučného spisu tunajšieho súdu
sp.zn. 16Er/749/2013 s návrhom žalovaného, úverovou zmluvou č. 405400214 a uznesením čl. 12, 28,
výpoveďami žalovanej, jej zástupkyne, pričom zistil tento skutkový stav:

6. Dňa 28.4.2010 uzatvorila spoločnosť POHOTOVOSŤ, s.r.o. so žalovanou na predtlačenom formulári
zmluvu o úvere č. 405400214, podľa ktorej bol žalovanej poskytnutý úver vo výške 250,00 eura, ktorý sa
žalovaná zaviazala zaplatiť o zvýšený o príslušný poplatok vo výške 200,00 eura a celkom mala zaplatiť
čiastku 450,00 eura a to v 9-tich mesačných splátkach po 50,00 eura, počnúc dňom 22.5.2010. V zmluve
o úvere nie sú uvedené úroky z úveru ani RPMN. Žalovaný podpisom v osobitnom rámčeku formulára

zmluvy o úvere potvrdil prevzatie peňažnej hotovosti uvedenej v zmluve o úvere v ten istý deň.

6. V bode 14 všeobecných podmienok poskytnutia úveru je obsiahnutá dohoda o
vyplnení zmenky, podľa ktorej na zabezpečenie peňažného záväzku dlžníka vyplývajúceho z tejto
úverovej zmluvy voči veriteľovi ako remitentovi vystavil dlžník (vystaviteľ) zmenku, v ktorej nie sú

vyplnené zmenková suma a dátum začiatku úročenia zmenkovej sumy. Zmluvné strany sa dohodli, že
zmenkovú sumu vyplní na zmenke remitent najskôr v deň, kedy sa stane celý dlh splatný okamžite,
zmenková suma bude pozostávať zo sumy všetkých peňažných nárokov veriteľa voči dlžníkovi, ktoré
veriteľovi vzniknú ku dňu vyplnenia zmenky a dátum začiatku úročenia zmenkovej sumy vyplní na
zmenke remitent tak, že ním bude deň, kedy sa stal splatný celý dlh.

7. Zo zmenky vystavenej v čase podpísania zmluvy o úvere žalovanou dňa
28.4.2010 na rad: POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35807598 súd zistil, že do
zmenky bola vpísaná suma 315,00 eura a zmenkový úrok 0,25 % denne od 16.5.2011. Zmenka bola
splatná pri predložení (vistazmenka) s doložkami "bez protestu" a "na platenie predložiť v lehote 4 rokov

od vystavenia." V pravom hornom rohu zmenky sa v rámčeku nachádza číslo zmluvy XXXXXXXXX.
Zároveň súd zistil, že práva vyplývajúce z predmetnej zmenky boli spoločnosťou POHOTOVOSŤ, s.r.o.,
prevedené rubopisom na žalobcu.

8. V exekučnom konaní vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. 16Er/749/2013

bola k úverovej zmluve č. 405400214 predložená aj zmenka vystavená žalovanou dňa 28.4.2010 na
rad: POHOTOVOSŤ, s.r.o., ktorú žalobca nadobudol rubopisom. V tomto konaní bola žiadosť súdneho
exekútora o udelenie poverenia zamietnutá a toto uznesenie bolo krajským súdom potvrdené.9. Podľa článku I § 75 zákona č. 190/1950 Sb. Zákona zmenkového a šekového,
vlastná zmenka obsahuje:
1/ označenie, že ide o zmenku, pojaté do vlastného textu listiny a vyjadrené v jazyku, v ktorom je táto

listina spísaná,
2/ bezpodmienečný sľub zaplatiť určitú peňažnú sumu,
3 /údaj zročnosti,
4/ údaj miesta kde sa má platiť,
5/ meno toho, komu alebo na rad koho sa má platiť

6/ dátum a miesto vystavenia zmenky,
7/ podpis vystaviteľa.

10. Podľa článku I § 77 ods. 1 zákona č. 191 /1950 Zb. zákona zmenkového a
šekového v znení neskorších predpisov, pokiaľ to neodporuje povahe vlastnej zmenky, platia
pre ňu ustanovenia dané pre cudziu zmenku o indosamente (§§ 11 až 20), zročnosti (§§ 33 až 37),

platení (§§ 38 až 42), postihu pre neplatenie (§§ 43 až 50, 52 až 54), platení pre česť (§§ 55, 59 až
63), odpisoch (§§ 67 a 68), zmenách (§ 69), premlčaní (§§ 70 a 71), dňoch pracovného pokoja, počítaní
lehôt a zákazu dní odkladu (§§ 72 až 74).

11. Podľa článku I § 77 ods. 2 zákona č. 191/1950 Zb., pre vlastnú zmenku platia

ďalej ustanovenia o cudzích zmenkách splatných u tretej osoby alebo v inom mieste než je bydlisko
zmenečníka (§§ 4 a 27), o úrokovej doložke (§ 5), o nezrovnalostiach v údajoch zmenkovej sumy (§ 6),
o následkoch podpisu zmenky za podmienok § 7, o následkoch podpísania osobou, ktorá konala bez
oprávnenia zastupovať alebo ktorá prekročila takéto oprávnenia (§ 8) a o blankozmenke (§ 10).

12. Podľa článku I § 10 zákona č. 191/1950 Zb., ak nebola zmenka, ktorá bola pri
vydaní neúplná, vyplnená tak, ako bolo dojednané, nemožno namietať majiteľovi zmenky, že tieto
dojednania neboli dodržané, okrem ak majiteľ nadobudol zmenku zlomyseľne alebo sa pri nadobúdaní
zmenky previnil hrubou nedbanlivosťou.

13. Podľa článku I § 11 ods. 1 zákona č. 191/1950 Zb., každú zmenku, i keď nebola
vystavená na rad, možno previesť indosamentom (rubopisom).

14. Podľa článku I § 14 ods. 1 zákona č. 191/1950 Zb., indosamentom sa prevádzajú
všetky práva zo zmenky.

15. Podľa článku I § 17 zákona č. 191/1950 Zb., kto je žalovaný zo zmenky, nemôže
robiťmajiteľovinámietky,ktorésazakladajúnajehovlastnýchvzťahochkvystaviteľovialebokpredošlým
majiteľom, okrem ak majiteľ pri nadobúdaní zmenky konal vedome na škodu dlžníka.

16. Podľa článku. I § 5 ods. 1, 2, 3 zákona č. 191/1950 Zb., v zmenke zročnej na
videnie alebo na určitý čas po videní môže vystaviteľ ustanoviť zúrokovanie zmenkovej sumy. V inej
zmenke platí táto doložka za nenapísanú. Úrokovú mieru treba udať v zmenke; ak chýba tento údaj, platí
úroková doložka za nenapísanú. Úrok sa počíta od dáta vystavenia zmenky, pokiaľ nie je určený deň iný.

17. Podľa článku I § 48 ods. 1 bod 2 zákona č. 191/1950 Zb., majiteľ môže postihom
žiadať šesťpercentné úroky odo dňa zročnosti.

18. Zákonom č. 150/2004, ktorým bol novelizovaný občiansky zákonník, bola
prebratá Smernica Rady č. 93/13/EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach spotrebiteľských úveroch.

19. Podľa článku 2 písm. a) Smernice 93/13/EHS, Na účely tejto smernice nekalé
podmienky znamenajú zmluvné podmienky definované v článku 3.

20. Podľa článku 3 ods. 1,3 Smernice 93/13/EHS, Zmluvná podmienka, ktorá nebola

individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa.

21. Podmienka sa nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred aspotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky, najmä v súvislosti s predbežne
formulovanou štandardnou zmluvou. Skutočnosť, že určité aspekty podmienky alebo jedna konkrétna
podmienka boli individuálne dohodnuté, nevylučuje uplatňovanie tohto článku na zvyšok zmluvy, ak

celkové hodnotenie zmluvy naznačuje, že aj napriek tomu ide o predbežne formulovanú štandardnú
zmluvu.

22. Podľa článku 5 Smernice, v prípade zmlúv, v ktorých sú všetky alebo niektoré
podmienky ponúkané spotrebiteľovi v písomnej forme, musia byť vždy tieto podmienky vypracované

zrozumiteľne. Keď existuje pochybnosť o zmysle podmienky, prednosť má výklad priaznivejší pre
spotrebiteľa. Toto pravidlo výkladu neplatí v súvislosti s postupmi stanovenými v čl. 7 ods. 2 .

23. Podľa článku 6 ods. 1 Smernice, členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky
použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich
vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok

naďalej záväzná pre strany, aj jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok.

24. Podľa § 52 ods. 1, 2, 3, 4 Občianskeho zákonníka, v znení účinnom v čase
uzavretia zmluvy o úvere, Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú
uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

25. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia
upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech
zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom
alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní

a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej
činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci
predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

40. Podľa § 53 ods. 4 písm. k), I) OZ, za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa

považujú najmä ustanovenia, ktoré
k) požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako
sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku,
l) obmedzujú prístup k dôkazom alebo ukladajú spotrebiteľovi povinnosti niesť dôkazné bremeno, ktoré
by podľa práva, ktorým sa riadi zmluvný vzťah, mala niesť iná zmluvná strana.

41. Podľa § 2 písm. a/, b/ zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o
zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii
v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy o úvere (ďalej len Zákon ospotrebiteľských úveroch). Na
účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na

základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej
forme, zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi
spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové
náklady spojené so spotrebiteľským úverom.

42. Podľa § 3 ods. 1,2 citovaného zákona, veriteľom je fyzická osoba alebo
právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy
poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci.
Spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon
zamestnania, povolania alebo podnikania.

43. Podľa § 4 ods. 1 - 4 citovaného zákona, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí
mať písomnú formu, inak je neplatná, pričom spotrebiteľ dostane jedno vyhotovenie zmluvy o
spotrebiteľskom úvere.

44. Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí musí obsahovať
obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko,
miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu,
meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa, identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo ktovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa v okamihu odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby,
a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom, adresu
predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, celkovú výšku a menu

poskytnutého spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie, v prípade odloženej platby
za tovar alebo poskytnutú službu, opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom
úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo poskytnutej služby, konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru,
ročnú úrokovú sadzbu; v prípade variabilnej ročnej úrokovej sadzby zmluva o spotrebiteľskom úvere
musí obsahovať podmienky zmeny variabilnej ročnej úrokovej sadzby, ako aj index alebo referenčnú

sadzbu, ktoré sa vzťahujú na pôvodnú variabilnú ročnú úrokovú sadzbu, výšku, počet a termíny splátok
istiny, úrokov a iných poplatkov, ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkové náklady spotrebiteľa
spojené so spotrebiteľským úverom, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia
zmluvy o spotrebiteľskom úvere, priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný
spotrebiteľský úver platnú k dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 7a ods.
2, veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie, výpočet nákladov uvedených v § 2 písm. c) prvom

až piatom bode, ktoré neboli zahrnuté do výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov; pričom sa
uvedie výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo najpresnejší odhad, oprávnenie spotrebiteľa na
zníženie celkových nákladov na spotrebiteľský úver pri jeho splatení pred lehotou splatnosti podľa § 6 a
spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, upozornenia
týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru, práva spotrebiteľa podľa § 7, spôsob zániku

záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo
zmluvy o spotrebiteľskom úvere, názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 8 ods. 1.

45. Pri nesplnení podmienok podľa odseku 2 je zmluva o spotrebiteľskom úvere
platná, ak bol spotrebiteľovi na jej základe poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať

alebo dodaný tovar, alebo poskytnutá služba.

46. Ak však zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa odseku 2
písm. a), b), d) až j), k) a I), poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.
Od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o

spotrebiteľskom úvere.

47. Podľa § 4 ods. 6 citovaného zákona, v súvislosti s poskytovaním úveru od
spotrebiteľa alebo inej osoby sa zakazuje splniť dlh zmenkou alebo šekom. Veriteľ smie prijať od
dlžníka zmenku alebo šek na zabezpečenie svojich nárokov zo spotrebiteľského úveru, len ak ide o

zabezpečovaciu zmenku a zmenková suma v čase vyplnenia je maximálne vo výške aktuálnej výšky
nesplateného spotrebiteľského úveru a príslušenstva (vrátane zmluvných pokút a iných nárokov veriteľa
zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere) vo výške maximálne 30 % istiny poskytnutého spotrebiteľského
úveru. Zmenku prijatú, resp. vyplnenú veriteľom v rozpore s predchádzajúcou vetou veriteľ nesmie prijať
a je povinný ju dlžníkovi kedykoľvek na požiadanie vydať. Ustanovenie tohto odseku platí aj v prípade

zmeny majiteľa zmenky alebo postúpenia práv zo zmenky.

48. Podľa § 3 ods. 1 OZ, výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych
vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť
v rozpore s dobrými mravmi.

49. Podľa § 39 OZ, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

50. Podľa § 265 Obchodného zákonníka, výkon práva, ktorý je v rozpore so zásadami

poctivého obchodného styku, nepožíva právnu ochranu.

51. Podľa článku 46 ods. 1 Ústavy, Každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným
postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na
inom orgáne Slovenskej republiky.

52. Vzhľadom na vyššie citované ustanovenia bodu 14 všeobecných podmienok
poskytnutia úveru (dohoda o vyplnení zmenky), ako aj vzhľadom na zhodu, čísla uvedeného na zmenke
s číslom zmluvy o úvere, zhodu údajov o vystaviteľovi a pôvodnom remitentovi zmenky s údajmi overiteľoviadlžníkovivzmluveoúvereanazhodudátumuvystaveniazmenkysdátumompodpisuzmluvy
o úvere súd dospel k jednoznačnému záveru, že zmenka predložená navrhovateľom bola vystavená
odporcom ako zabezpečovacia zmenka k zmluve o úvere, pričom bola vystavená v súlade s bodom

14 všeobecných podmienok poskytnutia úveru ako blankozmenka. Zmenková suma a dátum začiatku
úročenia zmenkovej sumy bol do zmenky doplnený dodatočne, o čom svedčí aj iný spôsob vyplnenia
týchto údajov (písané technickými prostriedkami) v porovnaní s údajmi o vystaviteľovi, mieste a dátume
vystavenia zmenky (písané rukou).

53. Vo všeobecnosti môže mať zmenka vystavená dlžníkom pri podpise úverovej
zmluvy resp. pri prevzatí úveru buď uhradzovaciu alebo zabezpečovaciu funkciu. V danom prípade,
keďže ide o spotrebiteľský úver, je však uhradzovacia funkcia vylúčená vzhľadom na výslovný zákaz
splnenia dlhu zmenkou alebo šekom ustanovený v § 4 ods. 6 Zákona o spotrebiteľských úveroch, na
rozdiel od zabezpečovacej funkcie zmenky, ktorá bola v súvislosti so spotrebiteľskými úvermi zakázaná
až s účinnosťou od 01.01.2011. Preto súd mohol v danom prípade považovať zmenku predloženú

žalobcom,ktorábolanespornevystavenávsúvislostisposkytnutímspotrebiteľskéhoúveružalovanému,
len za zabezpečovaciu zmenku, nie za samostatnú a nezávislú zmenku prijatú na uhradenie dlhu
žalovaného.

54. Predmetom tohto konania je nárok žalobcu vyplývajúci z vlastnej vistazmenky

vystavenej žalovaným pôvodne vo forme blankozmenky na zabezpečenie nárokov spoločnosti
POHOTOVOSŤ, s.r.o. zo zmluvy o úvere. V prvom rade súd považoval za potrebné posúdiť, či zmluva,
na základe ktorej vznikla pohľadávka zabezpečená zmenkou, je platná a teda či vôbec vzniklo právo
na vyplnenie blankozmenky.

55. V zmysle ustálenej judikatúry Európskeho súdneho dvora (ESD) je súd v každom
štádiu konania a v každom druhu konania povinný z úradnej povinnosti skúmať, či sa nejedná v danej
veci o spotrebiteľský právny vzťah a teda či sa na konkrétny právny vzťah použijú právne normy
spotrebiteľského práva za účelom zabezpečenia ochrany spotrebiteľa. Aj v tomto konaní bol súd povinný
z úradnej moci skúmať, či sa nejedná o spotrebiteľský vzťah a to bez ohľadu na to, že sa v danom

konaní uplatňuje právo zo zmenky. Z činnosti súdu je pritom známe, že pôvodný remitent - spoločnosť
POHOTOVOSŤ, s.r.o., v prospech ktorého
žalovaný zmenku vystavil, a ktorý predmetnú zmenku od žalovaného prijal, sa zaoberá aj poskytovaním
spotrebiteľských úverov a tento je taktiež vedený v registri veriteľov a podregistri iných veriteľov, ktorý
vedie Národná banka Slovenska ako iná spoločnosť poskytujúca spotrebiteľské/iné úvery. Preto si súd

zabezpečil zmluvu o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej bola predmetná zmenka vystavená a
vykonal dôkaz oboznámením tejto zmluvy.

56. Uvedená zmluva o úvere je spotrebiteľskou zmluvou, keďže napĺňa znaky
spotrebiteľskej zmluvy uvedené v § 52 Občianskeho zákonníka. Ide o predtlačenú formulárovú

(typovú) zmluvu, pri ktorej spotrebiteľ nemá možnosť ovplyvňovať jej obsah. Zmluvnými stranami
sú POHOTOVOSŤ, s.r.o. ako veriteľ (dodávateľ), ktorý pri uzatváraní zmluvy koná v rámci svojej
podnikateľskej činnosti, a odporca ako fyzická osoba, ktorý pri uzatváraní a plnení zmluvy nekoná v
rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, je teda spotrebiteľom. Podľa názoru
súdu sa v danom prípade jedná o spotrebiteľský úver upravený Zákonom o spotrebiteľských úveroch,

a to napriek tomu, že v zmluve o úvere je zaznačená kolónka účelu úveru "na výkon podnikania". Z
úradnej činnosti sú súdu známe zmluvy uvedeného veriteľa (v počte niekoľkých desiatok) a takmer v
každej takejto zmluve uzatváranej v danom období (2008-2010) je pri dlžníkovi, ktorý nie je podnikateľ,
uvedený účel na výkon povolania, podnikania alebo zamestnania. Pritom v iných konaniach (najmä v
exekučnom konaní) boli mnohé tieto zmluvy už právoplatnými rozhodnutiami súdu označené za zmluvy

o spotrebiteľskom úvere. Preto má súd dôvodné pochybnosti o skutočnom účele poskytnutia úveru.
Keďže pri pochybnostiach o obsahu zmlúv platí výklad pre spotrebiteľa priaznivejší, súd musel dospieť
k záveru, že dôkazné bremeno na preukázanie toho, že úver bol v danom prípade poskytnutý na výkon
podnikania, zaťažuje toho, kto takúto skutočnosť tvrdí. Keďže účel vyznačený v zmluve ("na výkon
podnikania") súdu preukázaný nebol, súd vychádza z toho, že uvedený úver bol poskytnutý na súkromné

účely, teda na iný účel ako na výkon povolania, zamestnania, podnikania). V prípade pochybností o tom,
či ide o spotrebiteľskú zmluvu, má dôkazné bremeno na preukázanie nespotrebiteľského charakteru
zmluvy dodávateľ (veriteľ). Existujúce pochybnosti treba odstrániť spôsobom známym pre dôkazné
konanie, čo znamená, že aj nespotrebiteľský charakter zmluvy musí byť preukázaný bezpečne -spôsobom nevzbudzujúcim odôvodnené pochybnosti. Bezpečným preukázaním nemôže byť - resp. nie
je len všeobecný údaj o uzavretí zmluvy (poskytnutí úveru) na výkon zamestnania, povolania alebo
podnikania, ktorý neposkytuje odpoveď na otázku, aké je povolanie odberateľa a aký konkrétny súvis

s takýmto povolaním či predmetom činnosti odberateľa vôbec uzavretie príslušnej zmluvy má. Otázka
definície spotrebiteľa a spotrebiteľského charakteru úverových zmlúv už bola riešená napr. uznesením
Krajského súdu v Trnave zo dňa 31.05.2010 č. k. 10CoE/70/2012-42. Z ustanovenia § 52 ods. 1 OZ
vyplýva, že spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára
dodávateľ so spotrebiteľom. Podľa § 52 ods. 4 spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení

spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti, alebo inej podnikateľskej
činnosti. Z uvedeného tak vyplýva, že spotrebiteľom nie je len tá osoba, ktorá do postavenia odberateľa
tovaru, služieb vstupuje konaním v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

57. Po preskúmaní celej zmluvy o úvere vrátane všeobecných podmienok poskytnutia
úveru dospel súd k záveru, že zmluva je koncipovaná tak, že je v nej hrubým spôsobom narušená

rovnováha medzi právami a povinnosťami zmluvných strán, a to najmä (ale nielen) v ustanoveniach
o zabezpečovacích prostriedkoch (spísanie notárskej zápisnice prostredníctvom splnomocnenca,
uzatvorenie záložnej zmluvy prostredníctvom splnomocnenca, niekoľkonásobné zmluvné pokuty,
blankozmenka) a zároveň sú celá zmluva a všeobecné podmienky koncipované výlučne na prospech
veriteľa, obsahujú prakticky len povinnosti dlžníka a práva a výhody veriteľa. Vzhľadom na nerovnosť

podmienok účastníkov zmluvy vyjadrenú v takmer všetkých ustanoveniach zmluvy sa celá zmluva
(jej obsah i účel) prieči dobrým mravom a je v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku.
Skutočnosť, že sa zmluva prieči dobrým mravom spôsobuje jej absolútnu neplatnosť. Z toho dôvodu
nemohlo spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o., ako veriteľovi z uzatvorenej zmluvy o úvere vzniknúť ani
právo na vyplnenie blankozmenky podľa bodu 14 všeobecných podmienok poskytnutia úveru, z čoho

vyplýva, že ak zmenka vyplnená bola (napriek tomu, že právo na jej vyplnenie remitentovi nevzniklo), nie
je možné sa na základe takto vyplnenej zmenky úspešne domáhať akýchkoľvek práv. Pri konštatovaní
nemožnosti vzniku práva na vyplnenie blankozmenky na základe neplatnosti zmluvy o úvere z vyššie
uvedených dôvodov súd vychádzal aj z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR zo dňa 06.05.2008 sp. zn.
4 Obo 161/2007.

58. Súd je toho názoru, že aj keby nebola neplatná celá zmluva o úvere, právo na
vyplnenie blankozmenky nemohlo vzniknúť aj z toho dôvodu, že dohoda o vyplnení zmenky ako súčasť
všeobecných podmienok poskytnutia úveru, ktorých obsah a ani konkrétne znenie
nebolosospotrebiteľomindividuálnedohodnuté,jeneprijateľnouzmluvnoupodmienkouaztohodôvodu

je neplatná. Hoci použitie zmenky ako uhradzovacieho ako aj zabezpečovacieho prostriedku v súvislosti
so spotrebiteľskými úvermi bolo zákonom zakázané až s účinnosťou od 01.01.2011, to neznamená,
že v spotrebiteľských zmluvách uzavretých pred týmto dátumom nemožno zmluvné ustanovenia o
použití zmenky vyhlásiť za neprijateľnú zmluvnú podmienku. V danom prípade považuje súd dojednanie
dohody o vyplnení zmenky za neprijateľnú zmluvnú podmienku podľa § 53 ods. 4 písm. k) OZ, pretože

ide o podmienku, ktorá za nesplnenie záväzku pripúšťa možnosť veriteľa domáhať sa od spotrebiteľa
zaplatenia neprimerane vysokej sumy (úrok 0,25 % denne) ako sankcie spojenej s nesplnením záväzku.
Takisto sa jedná o neprijateľnú podmienku podľa § 53 ods. 4 písm. I) OZ, nakoľko prijatím zmenky ako
zabezpečovacieho prostriedku preniesol dodávateľ povinnosť niesť dôkazné bremeno na spotrebiteľa
(napr. v súvislosti s čl. I § 10, § 17 zákona č. 191/1950 Zb.). Na rozdiel od situácie, ktorú predvída

ustanovenie čl. I § 10 zákona č. 191/1950 Zb. (vyplnenie zmenky v rozpore s tým, čo bolo dojednané)
v danom prípade je celá dohoda o vypĺňacom práve blankozmeniek neplatná, čo má taký istý právny
dôsledok, ako keby nebolo dojednané vôbec nič. Za takýchto okolností vôbec nevzniklo pôvodnému
remitentovi právo na vyplnenie blankozmenky, a teda blankozmenka sa vôbec nestala zmenkou a
pôvodný remitent nemal práva a povinnosti zo zmenky, preto ich ani nemohol indosamentom previesť

(čl. I § 14 ods. 1 zákona č. 191/1950 Zb.) na navrhovateľa. Ak by súd pripustil, že neexistencia
dohody o vypĺňacom práve blankozmenky nemá takéto právne dôsledky, ale naopak znamená právo
majiteľa zmenky vyplniť blankozmenku ľubovoľne bez akýchkoľvek obmedzení, potom by súd musel
konštatovať, že konanie veriteľa (ktorý je spoločnosťou zaoberajúcou sa poskytovaním úverov v rámci
svojej podnikateľskej činnosti, teda spoločnosťou, ktorá by mala poznať právo v tejto oblasti a mala by

tiež postupovať s náležitou starostlivosťou), keď od spotrebiteľa prijme zmenku s vedomím, že ju môže
vyplniť bez akýchkoľvek obmedzení a bez ohľadu na skutočnú výšku dlhu spotrebiteľa, nie je možné
nepovažovať za zlomyseľnosť alebo aspoň za hrubú nedbanlivosť (čl. I § 10 zákona č. 191/1950 Zb.).59. Súd poukazuje i na rozhodnutie Krajského súdu v Trenčíne sp. zn.
16CoE/164/2011-24 z 29.02.2012, v ktorom sa už zaoberal dohodou o vyplnení zmenky uvedenou vo
všeobecných podmienkach poskytnutia úveru spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o., a v ktorom vyslovil,

že táto dohoda je neprijateľnou zmluvnou podmienkou podľa § 53 ods. 4 písm. k) a o) OZ, ktorá
stavia spotrebiteľa do výrazne nevýhodného postavenia a sleduje cieľ obísť právne predpisy týkajúce
sa ochrany spotrebiteľa. Predmetná dohoda poskytuje veriteľovi neprimeranú výhodu v tom, že hoci je
limitovaný vo výške zmenkovej sumy, je len na ňom, aby určil, aká je výška jeho nárokov voči dlžníkovi
ku dňu vyplnenia zmenky. Takýmto spôsobom môže veriteľ v podstate jednostranne určiť výšku dlhu

dlžníka bez toho, aby bola táto výška preskúmateľná, keďže zmenka je abstraktný právny úkon, čo súd
považoval jednoznačne za bezdôvodné zvýhodnenie veriteľa na úkor dlžníka a obchádzanie predpisov
chrániacich spotrebiteľa v spotrebiteľských právnych vzťahoch.

60. Súd napokon poukazuje na to, že i v prípade, keby nedospel k záveru o neplatnosti
zmluvy o úvere resp. dohody o vypĺňacom práve blankozmeniek a následnej nemožnosti vzniku práva

na vyplnenie blankozmenky, nemohol by priznať plnenie, ktorého sa navrhovateľ domáhal. Keďže sa v
danom prípade jedná nielen o spotrebiteľskú zmluvu podľa § 52 OZ, ale aj o zmluvu o spotrebiteľskom
úvere, na ktorú sa vzťahuje Zákon o spotrebiteľských úveroch, súd sa zaoberal aj samotnou zmenkou
(hoci právo na jej vyplnenie ani nevzniklo) a zistil, že predloženú zmenku veriteľ nemohol podľa § 4
ods. 6 Zákona o spotrebiteľských úveroch prijať ani ako zabezpečovací inštitút, pretože zmenka bola

vyplnená podstatne vyššou zmenkovou sumou než pripúšťa uvedené ustanovenie zákona, ako bolo
uvedené vyššie, vzhľadom na absenciu podstatných náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere súd
považoval daný spotrebiteľský úver za poskytnutý bez úrokov a bez poplatkov, preto zmenková suma
mohla byť vyplnená maximálne na sumu istiny poskytnutého úveru 200,00 eura s príslušenstvom vo
výške maximálne 30 % istiny poskytnutého spotrebiteľského úveru. Okrem toho bol na zmenke uvedený

zmenkový úrok 0,25 % denne, čo je 91,25 % ročne. Nie je možné akceptovať také konanie veriteľa, ktorý
by síce vyplnil zmenku tak, že zmenkovú sumu tvorí len istina s príslušenstvom vo výške maximálne
30 % poskytnutého úveru, ale súčasne by prijal zmenku s takým úrokom, ktorý je v právnom štáte
neakceptovateľný (t. j. s úrokom 91,25 % ročne). Takýto vysoký zmenkový úrok by znamenal pre dlžníka
takmer 100 %-né navýšenie dlhu za jeden rok. Takéto konanie veriteľa by bolo potrebné považovať

za obchádzanie uvedeného ustanovenia zákona o spotrebiteľských úveroch, podľa ktorého zmenková
suma v čase vyplnenia je maximálne vo výške aktuálnej výšky nesplateného spotrebiteľského úveru a
príslušenstva vo výške maximálne 30 % istiny poskytnutého spotrebiteľského úveru. Konanie, ktorým
by veriteľ prijal zmenku s takto vysokým úrokom, nie je možné považovať za výkon práva, ktorý by nebol
v rozpore s dobrými mravmi, resp. - ak by išlo o režim Obchodného zákonníka - v rozpore so zásadami

poctivého obchodného styku, a teda ktorý by mal požívať právnu ochranu.

61. Na základe vyššie uvedeného dospel súd k záveru, že pokiaľ sa predmetná
zmenka týka právneho vzťahu medzi spoločnosťou POHOTOVOSŤ, s.r.o. a žalovaným na základe
zmluvyoúvere,ktorázmluvajezmluvouspotrebiteľskou,pretosúdskúmalitentovzťah,keďpredloženie

zmenky nemožno nadradiť nad spotrebiteľský vzťah rešpektujúc ochranu práv spotrebiteľa. Právo na
spravodlivú súdnu ochranu zaručuje Článok 46 ods. 1 Ústavy. Táto ochrana sa spotrebiteľovi poskytuje
z úradnej povinnosti bez toho, ako si odporca ako spotrebiteľ bráni svoje práva. Je nesporné, že vzťah
na základe ktorého zmenka vznikla, je vzťahom medzi dodávateľom a spotrebiteľom a preto nemožno
odporcovi ako spotrebiteľovi odoprieť ochranu pred neprijateľnými podmienkami.

62. Z dokazovania vyplýva, že spoločnosť POHOTOVOSŤ, s.r.o. ako dodávateľ
spotrebiteľských úverov poskytla žalovanému úver vo výške 250,00 eura, pričom zmluva o úvere
neobsahuje údaje o RPMN, ako to vyžaduje citované ustanovenie § 4 ods. 2 písm. j) Zákona č. 258/2001
Z. z., tiež neobsahuje ročnú úrokovú sadzbu tak ako to vyžaduje ustanovenie § 4 ods. 2 písm. h) a tiež

priemernú hodnotu RPMN uvádzanú pod písm. k) citovaného ustanovenia, čo boli v čase uzatvorenia
tejto zmluvy povinné údaje vyžadované zákonom o spotrebiteľských úveroch. Ich neuvedenie má za
následok, že od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v
zmluveospotrebiteľskomúvere.Zustanovenia§4ods.3Zákonač.258/2001Z.z.vyplýva,žeakzmluva
o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa ods. 2 písm. a/, b/, d/ až j/, k/, I/ poskytnutý úver

sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Preto podľa uvedeného ustanovenia nemôžu byť vymáhané
úroky a poplatky.63. Ak by súd skúmal iba to, či zmenka obsahuje všetky náležitosti, ktoré sa musia pre jej platnosť
zo zákona povinne do nej uviesť, nie však podmienky jej vystavenia a ani jej neprípustnosť, takýmto
postupom by došlo k zneužitiu zmenkového inštitútu v neprospech odporcu. Podľa súdu vzhľadom

na počet exekučných vecí spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o. na okresných súdoch a takmer rovnaký
výsledok v týchto konaniach (zastavenie exekučného konania), vedome tak s navrhovateľom dochádza
k indosácií zmenky, účelovo, aby bola znemožňovaná obrana žalovanej ako spotrebiteľa. Je nesporné,
že zmenky spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o. sa týkajú formulárových úverových zmlúv s rovnakým
obsahom. Používané sú rovnaké predtlače zmenky, do ktorých sú vpisované údaje ako dátum,

zmenková suma, dátum začiatku úročenia, meno a priezvisko, ako i adresa a rodné číslo vystaviteľa
zmenky a tiež číslo úverovej zmluve. V danej veci predmetná zmenka zabezpečovala zmluvu o úvere
č. 405400214 poskytnutého spoločnosťou POHOTOVOSŤ, s.r.o. žalovanej. Nebolo pritom preukázané,
že úver bol poskytovaný v súvislosti s podnikateľskou činnosťou žalovanej.

64. Posudzujúc výšku zmenkového úroku 0,25 % denne, čo predstavuje 91,25 %

ročne, súd považoval za rozpor s dobrými mravmi tak, ako to uvádza ustanovenie § 3 a § 39 OZ, a
tak dohodu o vyplnení zmenky obsiahnutú vo všeobecných obchodných podmienkach bolo potrebné
posudzovať ako neprijateľnú zmluvnú podmienku, ktorá je od počiatku neplatná a preto POHOTOVOSŤ,
s.r.o. nebola oprávnená zmenku vyplniť. Z rozhodovacej praxe súdov je známe, že dojednanie úrokov
pri pôžičkách, úveroch musí byť v súlade s dobrými mravmi pre prekročenie prípustnej hranice. Uvedený

postup spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o. možno považovať za konanie majiteľa pri nadobúdaní zmenky
ako konajúceho vedome na škodu dlžníka (Článok 1 § 17 citovaného zákona č. 191/1950 Zb). Pre rozpor
so zákonom je podľa § 39 OZ neplatná dohoda o vyplnení zmenky, na základe ktorej žalovaný ako
spotrebiteľ podpísala v prospech podnikateľa zmenku, ktorá súvisela so spotrebiteľským úverom. Táto
skutočnosť zakladá dôvod na ochranu proti povinnosti zaplatiť zmenku, ktorú ochranu súd poskytol z

úradnej povinnosti.

65. V konaní bolo preukázané, že zmenkový úrok je v rozpore s dobrými mravmi.
Rovnakojepotomvrozporesdobrýmimravmiúčelovývoveľkompočteuskutočnenýprevodzmeniekna
žalobcu. Žalobca tak nadobudol zmenky na rad od spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o., ktoré boli rovnako

vopred formulárovo pripravené a navrhovateľovi muselo byť pritom známe, že zmenky boli vystavené v
súvislosti so spotrebiteľskými úvermi. Žalobca tak konal pri nadobúdaní zmenky vystavenej žalovaným
na rad na škodu žalovaného ako dlžníka zo zmluvy, keď mu muselo byť známe z konania a činnosti
remitenta, že zmenka sa týka spotrebiteľského úveru.

66. Vzhľadom k tomu, že pôvodnému remitentovi nevzniklo právo zmenku prijať, ani právo zmenku
vyplniť, nevzniklo mu z takejto zmenky ani právo na žiadne plnenie. Preto ani žalobca, ktorý nadobudol
rubopisom zmenku, na ktorej vyplnenie právo nevzniklo, a ktorá ani nemohla byť vôbec od dĺžnika
prijatá, sa nemôže na základe takejto zmenky s úspechom domáhať jej vyplatenia. Na základe všetkých
vyššie uvedených dôvodov súd dospel k jednoznačnému záveru, že žalobe nie je možné vyhovieť

a preto ju zamietol.

67. O trovách konania súd rozhodol podľa § 256 ods. 1 CSP a v konaní úspešnému
žalovanému náhradu trov konania nepriznal, pretože v konaní mu trovy nevznikli, ako ani ich nežiadal.

Poučenie:

Proti rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Levice,
v dvoch písomných vyhotoveniach.
Odvolanie len proti odôvodneniu nie je prípustné.

V odvolaní má byť uvedené, ktorému súdu je určené, kto ho podáva, ktorej veci sa týka, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh), musí byť podpísané
a datované.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.