Decision was made at the court Správny súd Bratislava
Judgement was issued by JUDr. Beáta Jurgošová
Judgement form – Rozsudok
Judgement nature – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 7SaZ/4/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1017201125
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 10. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Beata Jurgošová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1017201125.1
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Beátou Jurgošovou v právnej veci žalobcu:
X. B., nar. XX.XX.XXXX, ukrajinskej štátnej príslušnosti a národnosti, ukrajinský občiansky preukaz
č. V. XXXXXX, posledný trvalý pobyt v zahraničí v meste E., H. Y. XXX, K. D., H., t.č. Pobytový
tábor Rohovce, Slovenská republika, t.č. na dlhodobej priepustke na adrese B. XXXX/X, XXX XX F.,
zastúpeného: Centrum právnej pomoci, so sídlom Námestie slobody 12, Bratislava, proti žalovanému:
Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Migračný úrad, Pivonková 6, Bratislava, o správnej žalobe
vo veci preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného ČAS: MU-PO-54-9/2017-Ž zo dňa 22.5.2017,
takto
r o z h o d o l :
Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a.
Žalobcovi n e p r i z n á v a právo na náhradu trov konania.
o d ô v o d n e n i e :
Napadnutým rozhodnutím ČAS: MU-PO-54-9/2017-Ž zo dňa 22.5.2017 (ďalej len „napadnuté
rozhodnutie“) žalovaný v zmysle § 11 ods. 1 písm. f) zákona č. 480/2002 Z. z. o azyle a o zmene
a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o azyle“) zamietol žiadosť o udelenie azylu ako
neprípustnú, pričom žiadosť o udelenie azylu bola podaná z dôvodu zlúčenia rodiny, nakoľko už 25
rokov žije so svojou priateľkou, ďalším dôvodom bola obava o život, pretože členovia ukrajinského
podsvetia sa žalobcovi vyhrážajú likvidáciou. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že sa jedná už o tretiu
žiadosť žalobcu o udelenie azylu, v predchádzajúcich správnych konaniach bolo už o žiadostiach
žalobcu právoplatne rozhodnuté o neudelení azylu a neposkytnutí doplnkovej ochrany. Poukázal na to,
že žalobca súčasnú žiadosť zakladá na tých istých dôvodoch, ktoré už boli predmetom posudzovania
v predchádzajúcich konaniach. Neuviedol žiadne nové skutočnosti, ktoré by preukazovali podstatnú
zmenu skutkového stavu v tomto prípade a odôvodňovali iné rozhodnutie vo veci, a preto bola žiadosť
žalobcu o udelenie azylu na území Slovenskej republiky zamietnutá ako neprípustná v zmysle § 11 ods.
1 písm. f) zákona o azyle.
2. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca v zákonom stanovenej lehote správnu žalobu zo dňa
12.07.2017 (ďalej len „žaloba“), ktorou sa domáhal zrušenia napadnutého rozhodnutia a namietal
nedostatočne zistený skutkový stav v prípade bezpečnostnej situácie v jeho krajine pôvodu, a namietal,
že vzhľadom na vojnový konflikt na Ukrajine a fakt, že v prípade jeho návratu existuje reálna a vysoká
pravdepodobnosť, že bude stíhaný za vyhýbanie sa povinnosti nastúpiť do vojenskej služby. Uviedol,
že z dôvodu pretrvávajúceho vojenského konfliktu nie je možné vysloviť úsudok, že pri jeho návrate mu
nebude hroziť vážne bezprávie. Mal za to, že v jeho opätovnej žiadosti neboli dostatočne preskúmané
okolnosti, ktoré nasvedčujú tomu, že pri návrate do krajiny pôvodu by mu hrozilo vážne bezprávie.
Uviedol, že žalovaný nedostatočne skúmal hrozbu vážneho a individuálneho ohrozenia života alebonedotknuteľnosti osoby z dôvodu svojvoľného násilia počas medzinárodného alebo vnútroštátneho
ozbrojeného konfliktu v prípade jeho návratu do krajiny pôvodu a možnosti stíhania za úmyselné
vyhýbanie sa povinnosti nastúpiť do povinnej vojenskej služby. Na základe zistených informácií sa
žalobca domnieva, že v jeho prípade sú splnené zákonom stanovené podmienky pre poskytnutie
doplnkovej ochrany.
3. Žalovaný navrhol vo svojom vyjadrení k žalobe zo dňa 7.8.2017 napadnuté rozhodnutie v celom
rozsahu potvrdiť (správnu žalobu zamietnuť). Zotrval na vlastnej argumentácii a uviedol, že v prípade
žalobcu ide o jeho tretiu žiadosť o udelenie azylu alebo poskytnutie doplnkovej ochrany na území
Slovenskej republiky. Zdôraznil, že nakoľko v predchádzajúcom konaní o udelenie azylu už bolo v
prípade žalobcu právoplatne rozhodnuté o neudelení azylu, resp. o neposkytnutí doplnkovej ochrany a
sám žalobca po podaní opakovanej žiadosti zo dňa 30.03.2017 neuviedol žiadne také nové skutočnosti,
ktoré by poukazovali na podstatnú zmenu skutkového stavu, a preto žiadosť o udelenie azylu bola
zamietnutá ako neprípustná podľa § 11 ods. 1 písm. f) zákona o azyle. Poukázal na to, že zamietol
opakovanú žiadosť o udelenie azylu ako neprípustnú, nakoľko sa v minulosti v konaní o azyle
už právoplatne rozhodlo o tom, že sa žiadosť zamieta ako zjavne neopodstatnená, neudeľuje sa
azyl, odníma sa azyl, nepredlžuje sa doplnková ochrana alebo sa zrušuje doplnková ochrana a od
právoplatnosti rozhodnutia nedošlo k podstatnej zmene skutkového stavu.
4. Krajský súd v Bratislave ako správny súd (ďalej len „súd“) vec prejednal a rozhodol ako miestne
a vecne príslušný súd podľa § 13 ods. 3 SSP, v prítomnosti žalobcu, právneho zástupcu žalobcu
a žalovaného. Po riadnom preskúmaní napadnutého rozhodnutia a postupu žalovaného v rozsahu
podanej žaloby za použitia § 190 SSP, súd dospel k záveru, že žalobu je potrebné zamietnuť.
5. Súd v prejednávanej veci dokazovanie nedoplnil, podrobne sa však oboznámil s obsahom spisu
žalovaného ČAS: MU-PO-54/2017-Ž, ČAS: MU-PO-231/2016-Ž, ČAS: MU-PO-414//PO-Ž-2013.
6. Z obsahu administratívneho spisu č.p.: MU-PO-54/2017-Ž-2012 súd zistil, že žalobca požiadal
prvýkrát o azyl vyhlásením dňa 4.9.2013 z dôvodu obavy o život z dôvodu prenasledovania ľuďmi,
ktorých riešil na území Ukrajiny ako policajt. Rozhodnutím Ministerstva vnútra SR, migračného úradu
zo dňa 26.9.2013 bola žiadosť žalobcu zamietnutá. Proti uvedenému rozhodnutiu sa žalobca odvolal na
Krajský súd v Bratislave, ktorý rozsudkom sp. zn. 9SaZ/67/2013 rozhodnutie migračného úradu potvrdil.
Následne Najvyšší súd SR rozsudkom sp. zn. 1Sža 10/2014 zmenil rozhodnutie krajského súdu tak, že
zrušil rozhodnutie migračného úradu zo dňa 26.9.2013 a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
7. Z obsahu administratívneho spisu súd zistil, že rozhodnutím ČAS: MU-414-33/PO-Ž-2013 zo dňa
9.9.2014 nebol žalobcovi udelený azyl a nebola mu poskytnutá doplnková ochrana. Proti rozhodnutiu
žalobca podal odvolanie na Krajský súd v Bratislave, ktorý potvrdil rozhodnutie Migračného úradu.
Najvyšší súd SR rozsudkom sp. zn. 10Sža/15/20015 potvrdil rozhodnutie migračného úradu v časti
neudelení azylu a zrušil v časti o neposkytnutí doplnkovej ochrany. Po doplnení dokazovaní migračný
úrad rozhodnutím ČAS: MU-414-54/PO-Ž-2013 zo dňa 16.12.2015 neposkytol žalobcovi doplnkovú
ochranu podľa § 13c ods. 1 a § 20 ods. 4 zákona o azyle. Krajský súd v Bratislave rozsudkom sp.
zn. 9SaZ/3/2016-34 zo dňa 11.5.2016 rozhodnutie migračného úradu potvrdil. Žalobca sa odvolal na
Najvyšší súd SR, ktorý rozhodnutím 1Sža/185/2016-50 zo dňa 27.09.2016 potvrdil rozsudok krajského
súdu a rozhodnutie migračného úradu nadobudlo právoplatnosť dňa 14.11.2016.
8. Z obsahu administratívneho spisu súd zistil, že žalobca počas neoprávneného pobytu na území
SR opätovne požiadal o udelenie azylu. Po preskúmaní žiadosti migračný úrad pod sp. zn. ČAS: MU-
PO-231-9/2016-Ž zo dňa 24.01.2017 zamietol žiadosť ako neprípustnú podľa § 11 ods. 1 písm. f) zákona
o azyle. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 26.02.2017.
9. Z obsahu aktuálneho administratívneho spisu ČAS: MU-PO-54/2017-Ž súd zistil, že navrhovateľ
tretíkrát požiadal o udelenie azylu dňa 30.03.2017 z dôvodu z obavy pred členmi ukrajinského podsvetia
aj na Slovensku, a zlúčenia rodiny, nakoľko už 25 rokov žije so svojou priateľkou. Ďalej uviedol, že
mal byť trikrát ukrajinskou vládou vyzvaný, aby sa zapojil do bojov na východe Ukrajiny. Na základe
tých skutočností žalovaný o žiadosti žalobcu o udelenie azylu rozhodol rozhodnutím ČAS: MU-
PO-54-9/2017-Ž zo dňa 22.05.2017 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“), ktorým v zmysle § 11 ods. 1písm. f) zákona č. 480/2002 Z. z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o
azyle“) zamietol žiadosť o udelenie azylu ako neprípustnú.
Podľa § § 11 ods. 1 písm. f) zákona o azyle ministerstvo zamietne žiadosť o udelenie azylu ako
neprípustnú, ak ide o opakovanú žiadosť o udelenie azylu, v minulosti sa v konaní
o azyle už právoplatne rozhodlo o tom, že sa žiadosť zamieta ako zjavne neopodstatnená, neudeľuje
sa azyl, odníma sa azyl, nepredlžuje sa doplnková ochrana alebo sa zrušuje doplnková ochrana a
od právoplatnosti rozhodnutia nedošlo k podstatnej zmene skutkového stavu; ministerstvo môže
rozhodnúť, či žiadosť o udelenie azylu bola podaná výlučne s cieľom odvrátiť bezprostredne hroziaci
výkon vyhostenia zo Slovenskej republiky.
Podľa § 190 SSP ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k
záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.
Súd preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného v intenciách podanej správnej žaloby nasledovne:
10. K žalobnému bodu podľa ktorého žalovaný nedostatočne zistil skutkový stav veci:
Podľa názoru súdu táto námietka nie je dôvodná. Žalovaný vyhľadal a do spisu založil relevantné
informácie z rôznych zdrojov, obsahovo sa viažuce na dôvody žiadosti o azyl, na ktoré žalobca
poukazoval. Z ich obsahu získal dostatok informácií, potrebných ku kvalifikovanému posúdeniu
žalobcovej žiadosti o azyl. Žalobca pochádza zo zakarpatskej časti Ukrajiny, kde je bezpečnostná
situácia stabilizovaná a od vydania rozhodnutia neprišlo k žiadnej zmene všeobecnej bezpečnostnej
situácie. Žalobca počas ústneho pohovoru uviedol, že na Ukrajinu sa plánuje vrátiť niekedy v auguste
2017 za účelom vybavenia si cestovného dokladu. Pokiaľ ide o zhoršenú bezpečnostnú situáciu na
Ukrajinezdôvoduvnútroštátnehoozbrojenéhokonfliktuamožnostipotrestaniažalobcuzanenastúpenie
navojenskúslužbu,jepotrebnéuviesť,žežalobcanepredložilžiadnypovolávacírozkazdoarmády,ktorý
mu mal byť doručený. V prípade žalobcu boli všetky dôvody už v predchádzajúcom konaní preskúmané
v rámci odvolacieho konania.
Súd zároveň konštatuje, že pri rozhodovaní o zamietnutí žiadosti o azyl ako neprípustnej sa jedná
o rozhodovanie vo svojej podstate procesného charakteru a neposudzuje sa žiadosť o azyl v jeho
merite, teda sa ani neskúma čí sú splnené predpoklady na udelenie azylu, resp. poskytnutia doplnkovej
ochrany a konštatuje sa iba splnenie jedného z predpokladov v § 11 ods. 1 zákona o azyle. Z
ustanovenia § 11 ods. 1 písm. f) zákona o azyle vyplýva, že žiadosť o udelenie azylu sa zamietne ako
neprípustná v prípade, že sa jedná o opakovanú žiadosť o udelenie azylu, v minulosti sa v konaní o
azyle už právoplatne rozhodlo o tom, že sa žiadosť zamieta ako zjavne neopodstatnená, neudeľuje
sa azyl, odníma sa azyl, nepredlžuje sa doplnková ochrana alebo sa zrušuje doplnková ochrana a od
právoplatnostirozhodnutianedošlokpodstatnejzmeneskutkovéhostavu.Vnovomkonaníoopakovanej
žiadosti o azyl je teda podstatná tá skutočnosť, či už v minulosti bolo o žiadosti o azyl právoplatne
rozhodnuté a či od tohto právoplatného rozhodnutia došlo k podstatnej zmene pomerov, ktorá môže
byť jednak v uvádzaných dôvodoch o azyl resp. sa môže jednať o závažnú zmenu pomerov v krajine
pôvodu žiadateľa. Z pripojených administratívnych spisov žalovaného vyplýva, že o predchádzajúcich
žalobcových žiadostiach o azyl bolo právoplatne rozhodnuté. Rozhodnutím žalovaného ČAS: MU-
PO-231-9/2016-Ž zo dňa 24.01.2017 bola žiadosť žalobcu zamietnutá ako neprípustná podľa § 11 ods.
1 písm. f) zákona o azyle, pričom rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 26.02.2017. Žalobca svoju
v poradí tretiu žiadosť o azyl, odôvodnil rovnakými dôvodmi ako v predchádzajúcich konaniach.
11. Pretože súd nevyhodnotil vznesenú námietku ako dôvodnú, podanú žalobu zamietol.
12.Otrováchžalobcusúdrozhodolzapoužitiaust.§167ods.1S.s.p. spoukazomnavýsledokkonania.
13. Záverom súd poznamenáva, že i keď bol žalobca v konaní neúspešný, je zo zákona oslobodený od
platenia súdnych poplatkov za toto konanie (§ 4 ods. 2 písm. m) zákona č. 71/1992 Zb.), a preto ho súd
nezaviazal k povinnosti zaplatiť súdny poplatok.
Poučenie:
Doručený rozsudok je právoplatný (§ 145 ods. 1 SSP).Kasačnou sťažnosťou možno napadnúť právoplatné rozhodnutie krajského súdu. (§ 438 ods. 1 SSP)
Prípadne podaná kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia
rozhodnutia krajského súdu (§ 443 ods. 1 SSP). Podáva sa krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie
vydal. Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je zachovaná, ak počas nej bola kasačná sťažnosť podaná
na kasačnom súde (§ 444 SSP).
V kasačnej sťažnosti sa musí popri všeobecných náležitostiach (z kasačnej sťažnosti musí byť zjavné,
ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísaná a datovaná;
kasačnúsťažnosťtrebapredložiť spotrebnýmpočtomrovnopisovasprílohamitak,abyjeden
rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné; ak účastník
nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy) označiť napádané
rozhodnutie, údaj, kedy napádané rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich
skutočností tak, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva a
návrh výroku rozhodnutia (§ 445 ods. 1 SSP).
Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil
zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten,
kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal
spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej
veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský
súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe
nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa
vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom
spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že
sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom. (§ 440 SSP).
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.