Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, August 16, 2017

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 11Co/367/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7112229638
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 08. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Matyiová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2017:7112229638.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Matyiovej a sudkýň

JUDr. Jarmily Čabaiovej a JUDr. Jarmily Maximovej v spore žalobkyne L.. C. M., správkyne konkurznej
podstaty úpadcu N. I. F..E..D.., so sídlom M., U. XX, IČO: 36 698 598, sídlo kancelárie správkyne M., Š.
XX, zast. Advokátska kancelária JUDr. Štefan Prevozňák, s.r.o., so sídlom Košice, Kukučínova 108/23,
IČO: 47 232 439, proti žalovanému C.. U. N., nar. X.X.XXXX, bytom M., V. XX, zast. JUDr. Frederikou
Birkovou, advokátkou, so sídlom Košice, Rosná 5, o zaplatenie 580 € s prísl., o odvolaní žalovaného
proti rozsudku 41C 134/2013-147 z 19.4.2016 Okresného súdu Košice I

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok, okrem výroku, ktorým bola žaloba v prevyšujúcej časti príslušenstva

zamietnutá.

O d m i e t a odvolanie žalovaného proti výroku, ktorým bola žaloba v prevyšujúcej časti príslušenstva
zamietnutá.

Žalobkyňa má nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie (ďalej aj „súd“) rozsudkom zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 580 €
spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne z tejto sumy od 1.6.2012 do zaplatenia do troch dní od

právoplatnosti rozsudku a v prevyšujúcej časti úrokov z omeškania žalobu zamietol. Posledným výrokom
žalovanému uložil povinnosť nahradiť žalobkyni trovy konania vo výške 323,69 € na účet právneho
zástupcu žalobkyne do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

2. Rozhodol tak o žalobe, ktorou sa žalobkyňa domáhala zaplatenia sumy 580 € s úrokom z omeškania
vo výške 9 % z dlžnej sumy od 31.5.2012 do zaplatenia na tom skutkovom základe, že na majetok
úpadcu N. I. F..E..D.. bol dňa 17.9.2012 vyhlásený konkurz a žalobkyňa, ktorá bola ustanovená do

funkcie správkyne konkurznej podstaty, pri šetrení účtovných dokladov úpadcu zistila, že žalovaný ako
konateľ úpadcu dňa 31.5.2012 uskutočnil z pokladne úpadcu výdaj v hotovosti v sume 580 € ako úhradu
faktúry z 30.7.2010 dodávateľa I. Z., F..E..D.., za vyúčtovanie charterovej dopravy, ktorá spoločnosť však
dňa 4.9.2012 doručila správkyni správu, že jej dňa 31.5.2012 neboli z pokladne úpadcu vyplatené žiadne
finančné prostriedky a uvedenú faktúru eviduje v účtovníctve ako neuhradenú.

3. Súd dňa 22.11.2012 vydal vo veci platobný rozkaz 39Ro 19/2012, proti ktorému žalovaný podal včas

odôvodnený odpor.

4. Súd po vykonaní dokazovania zistil, že podľa výdavkového pokladničného dokladu úpadcu z
31.5.2012, suma 580 € mala byť vyplatená spoločnosti I. Z., F..E..D... Táto skutočnosť vyplýva aj zpokladničnej knihy úpadcu, v ktorej je evidovaná úhrada došlej faktúry úpadcom vo výške 580 € dňa
31.5.2012, pod por. č. 80, č. dokladu V-0047. Ďalej súd zistil, že spoločnosť I. Z., F..E..D.. predmetnú
faktúru z 30.7.2010, (ktorá bola splatná v ten istý deň) za vyúčtovanie charterovej dopravy neeviduje

ako uhradenú. Z poštovej poukážky z 19.6.2012 súdu vyplynulo, že bol uhradený súdny poplatok v
sume 1.659,70 € za návrh na vyhlásenie konkurzu, o ktorom žalovaný tvrdil, že ho uhradil z vlastných
prostriedkov. Na poštovom poukaze je však ako odosielateľ uvedenej sumy uvedená N. I. F..E..D...
Táto skutočnosť nie je zaúčtovaná v pokladničnej knihe, pretože účtovníčka uzavrela dokumentáciu
a odovzdala ju úpadcovi 15.6.2012, kedy bol stav pokladne nula. Konštatoval, že samotný žalovaný

potvrdil, že finančné prostriedky, ktoré boli evidované v účtovníctve ako vyplatené spoločnosti I. Z.,
F..E..D.. vo výške 580 € v skutočnosti tejto spoločnosti nevyplatil, ale ich mal vrátiť do pokladne, čo však
nebolo zaúčtované, pretože účtovná dokumentácia bola 4 dni predtým odovzdaná ako ukončená a túto
sumu údajne použil na úhradu súdneho poplatku.

5. Súd konštatoval, že z účtovníctva ako aj z ekonomickej analýzy účtovníctva vypracovanej C.. U. V.

jednoznačne vyplýva, že výdavkový pokladničný doklad č. V-0047 z 31.5.2012 na sumu 580 € nebol v
skutočnostiuhradenýspoločnostiI.Z.,F..E..D..atonapriektomu,ževpokladnijetátopoložkaevidovaná
ako uhradená tejto spoločnosti a chýba príjmový pokladničný doklad, pretože I. Z., F..E..D.. túto platbu
v uvedenej sume nikdy neobdržala.

6. Súd uzavrel, že žalovaný sa v tejto výške na úkor úpadcu bezdôvodne obohatil, keď si ponechal
finančné prostriedky vo výške 580 € a nevyplatil ich tomu, na účet koho ich zaúčtoval, preto je povinný
peniaze vrátiť do konkurznej podstaty. Argumentáciu žalovaného, že spoločnosti I. Z., F..E..D.. mala N.
I. F..E..D.. vyplatiť nižšiu sumu, pretože faktúra bola vystavená na 14 leteniek a v skutočnosti mala N. I.
uhradiť iba 10 leteniek, pokladal za irelevantnú v tomto konaní, pretože výdavkový pokladničný doklad k

predmetnej faktúre bol na sumu 580 € a tento vystavila N. I. F..E..D... Súd vyslovil, že výdavok z pokladne
úpadcu vo výške 580 € nemá žiaden súvis s výdavkom vo výške 1.659,70 €. Zo žiadnych dôkazov v
konaní nevyplynulo, že by žalovaný bol vrátil úpadcovi sumu 580 € do jeho pokladne a že by táto suma
bola použitá na zaplatenie súdneho poplatku za návrh na vyhlásenie konkurzu.

7. Po právnom posúdení podľa § 451, § 121 ods. 3, § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka dospel k
záveru, že žalovaný sa na úkor žalobkyne obohatil o sumu 580 € a preto ho zaviazal na zaplatenie tejto
sumy spolu s úrokom z omeškania, ktorý súd priznal v zákonnej výške 9 % ročne odo dňa 1.6.2012, teda
odo dňa nasledujúceho po dni, kedy vzniklo bezdôvodné obohatenie na strane žalovaného (31.5.2012).

8. O trovách konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a úspešnej žalobkyni priznal náhradu trov
konania pozostávajúcu z trov právneho zastúpenia vo výške 323,69 €.

9. Rozsudok napadol včas podaným odvolaním žalovaný z odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1
písm. h/ CSP a navrhol ho zmeniť, žalobu zamietnuť a priznať mu náhradu trov konania. Mal za to, že

súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav ale nesprávne vec právne posúdil. Uviedol, že z pokladne
spoločnosti N. I. F..E..D.. vybral sumu tvoriacu predmet konania, ktorá bola zaúčtovaná v účtovníctve
spoločnosti ako úhrada faktúry pre jej zmluvného partnera I. Z., F..E..D... Z pokladne spoločnosti vybral
vyššiu sumu ako 580 € ale tieto finančné prostriedky následne vrátil do pokladne spoločnosti N. I.
F..E..D.. a to dňa 19.6.2012, keď do pokladne spoločnosti vrátil dňa 19.6.2012 sumu 1.659,70 €. Súd

prvej inštancie nesprávne právne vec posúdil, keď konštatoval, že vrátená suma 580 € mala byť použitá
výlučne na úhradu faktúry spoločnosti I. Z., F..E..D.. a keďže na tento účel nebola použitá, žalovaný
sa bezdôvodne obohatil. Žalovaný má za to, že v konaní preukázal, že bezdôvodné obohatenie vydal
spoločnosti N. I. F..E..D... Potvrdil, že finančné transakcie, t.j. vrátenie sumy 580 € do pokladne a ich
následné použitie na úhradu poplatku za návrh na vyhlásenie konkurzu v sume 1.659,70 € nedopatrením

nebolo zahrnuté v účtovníctve, pretože toto bolo uzavreté k 15.6.2012 a návrh na konkurz bol podaný
19.6.2012.

10. Žalobkyňa bola v odvolacom konaní nečinná.

11. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 Civilného sporového poriadku účinného od 1.7.2016,
ďalej len CSP) prejednal odvolanie žalovaného ako podané včas oprávnenou osobou proti rozhodnutiu,
proti ktorému je odvolanie prípustné, s tým, že miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku oznámil dňa
10.8.2017 na úradnej tabuli súdu v súlade s § 378 a § 219 CSP, v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379a § 380 CSP a z hľadiska uplatneného odvolacieho dôvodu a dospel k záveru, že rozsudok je vecne
správny, preto ho podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

12. Podľa ust. § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté
predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

13. Podľa ust. § 470 ods. 2 prvej vety CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

14. Pri zmenách právnych predpisov procesnoprávnej povahy platí zásada (vo vzťahu k Civilnému
sporovému poriadku výslovne vyjadrená v § 470 ods. 1 CSP), že nové procesné právo (jeho zmeny)
platí odo dňa nadobudnutia účinnosti novej právnej úpravy (Civilného sporového poriadku) i pre konania
(spory) začaté pred nadobudnutím jej účinnosti.

15. Žalovaný proti rozsudku súdu prvej inštancie, ktorý bol vyhlásený dňa 19.4.2016, t.j. za účinnosti
Občianskeho súdneho poriadku, podal odvolanie dňa 14.7.2016, t.j. za účinnosti Civilného sporového
poriadku (ďalej len „CSP“) a teda aj odvolací súd prejednával vec v čase účinnosti zákona č. 160/2015
Z.z. CSP.

16. Pokiaľ ide o odvolanie žalovaného proti výroku, ktorým bola žaloba zamietnutá v prevyšujúcej časti
úrokov z omeškania, v tejto časti odvolací súd odvolanie odmietol v súlade s ust. § 386 písm. b/ CSP,
pretože podať odvolanie je oprávnená iba tá strana sporu, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
V tejto časti táto podmienka u žalovaného splnená nie je, pretože žalobu v tejto časti súd zamietol.
Žalovaný preto nie je osobou oprávnenou podať odvolanie proti tomuto výroku súdneho rozhodnutia.

17. Žalovaný namietal odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm. h/ CSP, teda že rozhodnutie súdu
prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

18.Kodvolaciemudôvodupodľa§365ods.1písm.h/CSPodvolacísúduvádza,žeprávnymposúdením

je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu
normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením je omyl súdu pri aplikácii práva na
správne zistený skutkový stav. O omyl v aplikácii práva ide vtedy, ak súd použil iný právny predpis, než
ktorý mal použiť, alebo ak použil síce správny právny predpis, ale nesprávne ho interpretoval na daný
prípad.

19. Odvolací súd po preskúmaní veci v rozsahu a z hľadiska uplatneného odvolacieho dôvodu dospel k
záveru, že v prejednávanom prípade odvolací dôvod uplatnený odvolateľom nie je dôvodný.

20. Odvolací súd sa stotožňuje so správnymi skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie i s

dôvodmi napadnutého rozsudku, na ktoré v celom rozsahu poukazuje. Rozhodnutiu súdu prvej inštancie
nemožno vytknúť nedostatočné zistenie skutkového stavu, ani že by vzal do úvahy skutočnosti, ktoré
z vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov nevyplynuli, že by opomenul niektoré rozhodujúce
skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo že by v jeho hodnotení dôkazov bol
logický rozpor, prípadne, že by výsledok jeho hodnotenia dôkazov nezodpovedal tomu, čo malo byť

zistené spôsobom vyplývajúcim z ust. § 192, § 193, § 194 a § 205 CSP alebo že by na zistený skutkový
stav aplikoval nesprávne zákonné ustanovenia alebo že by použité zákonné ustanovenia nesprávne
vyložil. Nebola zistená ani iná vada, ktorá by mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

21. Odvolateľ neuviedol žiadne také vecné a právne relevantné dôvody, ktoré by pre neho ako

žalovaného privodili priaznivé rozhodnutie. Námietky uvedené v odvolaní uvádzal už aj v konaní pred
súdom prvej inštancie, s týmito sa tento dôsledne vysporiadal a tieto nie sú spôsobilé spochybniť
vecnúsprávnosťnapadnutéhorozsudkuzhľadiskazistenýchskutočností(skutkovéhostavu)aprávneho
posúdenia veci a súd prvej inštancie sa s nimi riadne vysporiadal spôsobom, s ktorým sa stotožňuje
aj odvolaní súd.

22. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie v potrebnom rozsahu a náležite zistil skutkový
stav, vykonanie ďalších dôkazov nebolo potrebné, vykonané dôkazy vyhodnotil podľa ust. § 132 vtedy
účinného O.s.p. (§ 191 ods. 1 CSP), z týchto dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, naktorých aj založil svoje rozhodnutie, zo zisteného skutkového stavu vyvodil aj správny právny záver,
pričom nebola zistená žiadna vada, ktorá by mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, preto
odvolací súd rozsudok ako vecne správny podľa ust. § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

23. Správne, presvedčivé a zákonu zodpovedajúce sú aj dôvody napadnutého rozsudku, s ktorými
sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje a na tieto odkazuje (§ 387 ods. 2 CSP). Odôvodnenie
rozsudku súdu prvej inštancie obsahuje odpovede aj na argumenty uvádzané žalovaným v odvolaní.
Ani počas odvolacieho konania nevyšli najavo také skutočnosti, ktoré by odôvodňovali iné rozhodnutie

o uplatnenom nároku.

24. Odvolací súd sa preto stotožňuje so správnymi skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie
a s odôvodnením napadnutého rozsudku, na ktoré v podrobnostiach v celom rozsahu poukazuje.

25. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku odvolací súd dopĺňa:

26. Civilný sporový poriadok účinný od 1.7.2016 (takisto ako dovtedy účinný Občiansky súdny poriadok)
upravuje povinnosť tvrdenia a dôkaznú povinnosť strán sporu (v teórii procesného práva sa pomenúva
ako tzv. bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno), ktoré sú v sporovom konaní naplnením princípu
kontradiktórnosti (prejednacej zásady) stanovujúceho, že je zásadne vecou sporovej strany tvrdiť

skutočnosti a označiť dôkazy na preukázanie svojich skutkových tvrdení, pričom bremeno tvrdenia a
dôkazné bremeno je medzi stranami sporu rozdelené v závislosti od toho, ako vymedzuje právna norma
právaapovinnostiúčastníkovhmotnoprávnehovzťahu.Stranasporujepretopovinná(§132CSP)tvrdiť
(pravdivo a úplne) rozhodujúce skutočnosti a navrhnúť dôkazy na preukázanie tých právne významných
skutočností, ohľadom ktorých má bremeno tvrdenia (ktoré sú podľa hmotného práva v jeho záujme).

Pritom posúdenie, ktorá zo strán sporu má dôkazné bremeno na preukázanie určitých skutočností, je
možnéibapriznalostihmotnoprávnehopredpisu,ktorýsúdaplikujenazistenýskutkovýstav.Súdnaprax
vykladá pojem dôkazného bremena tak, že sa ním rozumie procesná zodpovednosť sporovej strany za
to, že počas konania vykonanými dôkazmi neboli preukázané jej tvrdenia, a preto muselo byť rozhodnuté
v jej neprospech. Procesný zmysel dôkazného bremena vyniká predovšetkým v dôkaznej situácii, keď

aktívna strana sporu bezozbytku splnila svoju povinnosť tvrdenia aj povinnosť dôkaznú. Jeho pravým
cieľomjeumožniťsúduvydaťrozhodnutieajvtýchprípadoch,kedyurčitáskutočnosť,vsporepodstatná,
nebola (v zmysle, že spravidla ani byť nemohla) dokázaná, teda v prípadoch, kedy výsledok hodnotenia
dôkazov neumožňuje súdu prijať ani záver o pravdivosti tejto skutočnosti ale ani záver o tom, že by
bola nepravdivá. Aj v týchto prípadoch (tzv. dôkaznej núdze) musí súd rozhodnúť v neprospech tohto

účastníka, v ktorého záujme bolo podľa hmotného práva preukázať tvrdenú skutočnosť.

27. Z hypotézy hmotnoprávnej normy uvedenej v ust. § 451 OZ vyplýva, že v spore o vydanie
bezdôvodného obohatenia má žalobca (na úkor ktorého bezdôvodné obohatenie bolo získané) bremeno
tvrdenia,že kobohateniutoho,ktohomávydať,vskutočnostiajreálneprišlo.Akunesieveriteľ(žalobca)

dôkazné bremeno v tomto smere, pričom súčasne súd vyhodnotí procesnú obranu žalovaného (ktorého
bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno spočíva v popretí toho, že sa na úkor žalobcu bezdôvodne
obohatil) za nedôvodnú, v takom prípade rozhodne v prospech žalobcu.

28. V posudzovanom prípade skutočnosť, že žalovaný vybral z pokladne spoločnosti N. I. F..E..D.. sumu

580 €, ktorá mala byť vyplatená spoločnosti I. Z. F..E..D.. na úhradu faktúry č. 100400135 nebola popretá
ani samotným žalovaným, túto skutočnosť napokon potvrdil aj v odvolaní proti napadnutému rozsudku.

29. Pokiaľ žalovaný napriek nespornému vybratiu peňazí z pokladne N. I. F..E..D.. v spore namietal,
že následne vybraté finančné prostriedky do pokladne vrátil, dôkazné bremeno vo vzťahu k uvedenej

ním tvrdenej skutočnosti (ktorá je v jeho záujme) zaťažovalo v konaní žalovaného. Žalovaný však túto
skutočnosť nevedel preukázať -sám uviedol, že finančné transakcie, medzi ktoré podľa neho patrilo aj
vrátenie sumy 580 € do pokladne cestovnej kancelárie, nedopatrením neboli zahrnuté v účtovníctve - v
procesnom zmysle to znamená, že žalovaný nepreukázal svoje tvrdenie a neuniesol dôkazné bremeno.

30. Zákon určuje dôkazné bremeno ako procesnú zodpovednosť strany sporu za výsledok sporu, pokiaľ
je určovaný výsledkom vykonaného dokazovania. Dôsledkom toho, že tvrdenie sporovej strany, v tomto
prípade žalovaného, nie je preukázané, je pre neho nepriaznivé rozhodnutie.31. Na základe uvedených skutočností odvolací súd konštatuje, že sa s v celom rozsahu stotožňuje s
odôvodnením rozsudku súdu prvej inštancie a v podrobnostiach naň odkazuje. Námietky žalovaného
v odvolaní sú neopodstatnené, preto odvolací súd podľa § 387 ods. 1, 2 CSP rozsudok súdu prvej

inštancie potvrdil.

32. Žalovaný nebol v odvolacom konaní úspešný, žalobkyňa bola síce úspešná, ale žiadne trovy jej
nevznikli, preto jej odvolací súd sporovým stranám nepriznal náhradu trov odvolacieho konania (§ 255
ods. 1, § 262 ods. 1, § 396 ods. 1 CSP).

33. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods.
2 CSP).

Poučenie:

Proti rozsudku odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí z dôvodov uvedených v ust. § 420 CSP. Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov
od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej
inštancii. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za

nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolávateľ domáha (dovolací návrh).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. Táto povinnosť neplatí v prípadoch uvedených v ust. § 429 ods. 2 CSP.