Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Monday, September 25, 2017

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 7CoE/290/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7611216449
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 09. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Imrich Volkai
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2017:7611216449.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Imricha Volkaia a členov senátu
JUDr. Agnesy Hricovej a JUDr. Ludviky Bodnárovej v exekučnej veci oprávneného: C. P., spol. s r.o.,
so sídlom vo X. O. Z., B. XXXX, IČO: 36 039 039, právne zastúpeného JUDr. Róbertom Gombalom,
advokátom Advokátskej kancelárie so sídlom v Lučenci, ul. P. Rádayho č. 14/A proti povinnému D. Š.,
nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Ž. č. XX/X, U., t.č. Š. Č.. XXX/XA, U., v konaní o vymoženie 165,97 Eur

s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Spišská Nová Ves zo dňa
13.10.2016, č. k. 7Er//2011-19 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie.

Náhradu trov odvolacieho konania účastníkom n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením zastavil exekúciu.

2. V odôvodnení uviedol, že dňa 03.11.2011 udelil súdnemu exekútorovi poverenie na vykonanie
exekúcie pre vymoženie istiny 165,97 Eur s príslušenstvom na podklade zmenkového platobného
rozkazu č.k. 10Zm 24/03-6 zo dňa 23.04.2003. Súdny exekútor doručil súdu doplnenie návrhu
oprávneného na vykonanie exekúcie v súlade s ustanovením § 39 ods. 4 zákona č. 233/1995 Z.z. o

súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok), v ktorom oprávnený uviedol, že sa
nejedná o vymáhanie nároku, ktorý by vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou. Uviedol, že nevie
predložiť dôkazy týkajúce sa vlastného vzťahu s povinným z dôvodu, že jeho právny predchodca -
spoločnosť Z., a.s. medzičasom zanikla a vzhľadom na právny stav platný do 22.12.2015 nebol povinný
v zmysle žiadneho právneho predpisu platného v SR preukazovať vlastný vzťah s povinným. Mal za to,
že vzhľadom na abstraktný charakter zmenky vyplývajúci z právneho stavu platného v čase podávania

návrhu na vykonanie exekúcie nie je možné od neho v súčasnosti žiadať doplnenie návrhu na vykonanie
exekúcie pod sankciou zastavenia exekučného konania.
3. Súd s poukazom na ustanovenie § 39 ods. 4 a § 243f ods. 1, 4, 6 Exekučného poriadku uviedol,
že oprávnený si nesplnil svoju povinnosť opísať rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu
s povinným. Odkázal iba na konanie, v ktorom bol vydaný exekučný titul a nepredložil ani dôkazy
na osvedčenie týchto skutočností. Keďže v konaní nebol preukázaný opak, v zmysle § 243f ods. 4

Exekučného poriadku platí, že sú tu dôvody na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m/
Exekučného poriadku a preto exekúciu zastavil.

4. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený, ktoré odôvodnil ust. § 365 ods.
1 písm. d), e), h), Civilného sporového poriadku. Uviedol, že napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie
považuje za nesprávne z dôvodu, že rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia

veci, účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom a súd neúplne zistil
skutkovýstavveci,pretoženevykonalnavrhnutédôkazypotrebnénazistenierozhodujúcichskutočností.Uviedol, že v doplnení návrhu na vykonanie exekúcie uviedol, že preukazuje svoje právo nepretržitým
radom indosamentov, resp. zmluvou o postúpení pohľadávok, ktoré sú obsahom exekučného spisu,
pričom vlastný vzťah s povinným vyplýva zo zmluvy uzavretej medzi povinným a spoločnosťou Z.,

a.s., že sa jednalo o obchodnoprávny vzťah, čo potvrdzuje to, že vec bola na príslušnom krajskom
súde, ktorý vydal exekučný titul prejednávaná ako obchodnoprávna, že v čase základného súdneho
konania neplatila v Slovenskej republike právna úprava, ktorá by umožňovala, resp. ukladala súdom
posudzovať právny vzťah povinného a spoločnosti Z., a.s. ako právny vzťah zo spotrebiteľskej zmluvy a
preto opätovný prieskum právoplatného a vykonateľného rozhodnutia neprichádza v tomto exekučnom

konaní do úvahy. Uviedol, že dôkazy týkajúce sa vlastného vzťahu s povinným nevie exekučnému súdu
priložiť z dôvodu, že spoločnosť Z., a.s. medzičasom zanikla a oprávnený vzhľadom na abstraktný
charakter zmenky a právny stav platný do 22.12.2015 nemal povinnosť preukazovať vlastný vzťah s
povinným anemaltaktiežpovinnosťzabezpečiťsiazároveňajopatrovaťpodkladypreprípadnébudúce
preukazovanie vlastného vzťahu s jeho dlžníkom - povinným. Súd mal podľa jeho názoru vyhodnotiť
doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie ako dostačujúce a rozhodnúť o pokračovaní v exekúcii a to

vzhľadom na skutočnosť, že neexistoval dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m)
Exekučného poriadku, pretože v konaní nemohlo vyjsť najavo, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so
spotrebiteľskou zmluvou. V čase základného konania totiž ani neplatila právna úprava spotrebiteľských
zmlúv. Zároveň exekučný súd nemal pri svojom rozhodovaní z dôvodu uplatnenia ústavnej zásady
zákazu retroaktivity prihliadnuť na právnu domnienku stanovenú v § 243f ods. 4 Exekučného poriadku,

ktorá je pre neho objektívne nesplniteľná, no nie z dôvodu na jeho strane, ale z dôvodu, že právna
úprava od neho do 22.12.2015 nevyžadovala preukazovať vlastný vzťah s oprávneným. Exekučný súd
mal vyhodnotiť postavenie oprávneného ako postavenie takého subjektu, ktorý nezavinil nemožnosť
splnenia podmienky - doplnenia návrhu na vykonanie exekúcie, so splnením ktorej v súčasnosti
Exekučný poriadok spája možnosť rozhodnúť o pokračovaní v exekúcii. Exekučný súd nemohol a nemal

podľa oprávneného zastaviť exekúciu len na základe toho, že právny predpis vyžaduje od oprávneného
niečo čo je pre oprávneného objektívne nesplniteľné z dôvodu, že predchádzajúca právna úprava, podľa
ktorej oprávnený nadobudol legitímne právo na domáhanie sa núteného výkonu rozhodnutia, sa na
základe rozhodnutia zákonodarcu zmenila. Žiadal, aby odvolací súd prehodnotil právne závery súdu
prvej inštancie, prípadne doplnil dokazovanie o navrhovaný dôkaz - spis základného súdneho konania

a zároveň aj posúdil súladnosť prechodných ustanovení § 243f Exekučného poriadku s ústavou, pričom
pokiaľ dôjde k záveru, že tieto ustanovenia sú v rozpore s ústavou nech postúpi návrh ústavnému súdu
na zaujatie stanoviska a toto odvolacie konanie do toho času preruší.

5. Povinný ani súdny exekútor sa k odvolaniu oprávneného nevyjadrili.

6. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“)
po zistení, že odvolanie podal oprávnený v zákonnej lehote, preskúmal uznesenie podľa § 379 a § 380
ods. 1 CSP ako aj konanie mu predchádzajúce, a to bez nariadenia odvolacieho pojednávania v zmysle
§ 385 ods. 1 CSP a contrario a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné.

7. Podľa ust. § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

8. Podľa ust. § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo

dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

9. Podľa ust. § 470 ods. 2 CSP prvá veta právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

10. Po preskúmaní napadnutého uznesenia dospel odvolací súd k záveru, že odvolanie oprávneného
nie je dôvodné, a preto napadnuté uznesenie ako vecne správne podľa ust. § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

11. Na doplnenie správnosti napadnutého rozhodnutia a k odvolaniu oprávneného odvolací súd dodáva
nasledovné:

12. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie domáhal vykonania exekúcie proti povinnému
na podklade exekučného titulu, ktorým je Zmenkový platobný rozkaz vydaný Krajským súdom v
Košiciach dňa 23.04.2003 č.k. 10Zm/24/03-6, ktorým bol povinný zaviazaný uhradiť oprávnenémušpecifikovanú sumu s príslušenstvom. Exekučný súd dňa 03.11.2011 poveril vykonávaním exekúcie
súdneho exekútora JUDr. Štefana Šviderského. Následne podaním doručeným súdu 25.01.2016
oprávnený prostredníctvom súdneho exekútora s poukazom na ust. § 243f Exekučného poriadku doplnil

návrh na vykonanie exekúcie.

13. Podľa § 243f ods. 1, 4, 6 Exekučného poriadku v exekučných konaniach, ktoré sa začali pred
účinnosťou tohto zákona a v ktorých sa odo dňa účinnosti tohto zákona vyžadujú pri podaní návrhu
na vykonanie exekúcie náležitosti podľa § 39 ods. 4, je oprávnený povinný doplniť návrh na vykonanie

exekúcie podľa § 39 ods. 4 do 30 dní odo dňa účinnosti tohto zákona. Ak sa v konaniach podľa odseku
1 nepreukáže opak, platí, že sú tu dôvody na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m/. Ak
oprávnený návrh na vykonanie exekúcie doplní v lehote podľa odseku 1, súd preskúma, či je daný dôvod
na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m/, a ak exekúciu nezastaví, rozhodne o pokračovaní
exekúcie.

14. Podľa § 39 ods. 4 Exekučného poriadku v návrhu na vykonanie exekúcie na podklade rozhodnutia,
ktorým sa priznal nárok zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou, oprávnený opíše aj
rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu s povinným. Skutočnosti podľa prvej vety je
povinný opísať aj oprávnený, ktorý svoje právo preukazuje nepretržitým radom indosamentov. K návrhu
na vykonanie exekúcie sa pripoja dôkazy, ktoré tieto skutočnosti osvedčujú.

15. Podľa § 57 ods. 1 písm. m/ Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak rozhodnutie, ktoré je
podkladom na vykonanie exekúcie, bolo vydané v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky a
vyšlo najavo, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou a nebolo prihliadnuté
na 1. neprijateľné zmluvné podmienky, 2. obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo 3.

rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom.

16. K doplneniu návrhu na vykonanie exekúcie oprávneným odvolací súd uvádza, že oprávnený síce
doplnil návrh na vykonanie exekúcie v súlade s ust. § 39 ods. 4 Exekučného poriadku, avšak v doplnení
svojho návrhu neopísal rozhodujúce skutočnosti, týkajúce sa vlastného vzťahu (resp. vlastného vzťahu

jeho právneho predchodcu) s povinným a nepripojil dôkazy, ktoré preukazujúcimi spotrebiteľský resp.
nespotrebiteľský vzťah medzi povinným a právnym predchodcom oprávneného. Uviedol len, že nakoľko
právny predchodca oprávneného Z., a.s. zanikol, oprávnený týmito dokumentmi nedisponuje.

17. Z uvedeného dôvodu námietky oprávneného o nemožnosti doloženia dôkazov preukazujúcich

spotrebiteľský resp. nespotrebiteľský vzťah medzi povinným a oprávneným neobstojí.

18. Ďalšou námietkou odvolateľa bolo, že súd pri svojom rozhodovaní nemal podľa zásady zákazu
retroaktivity prihliadať na právnu domnienku uvedenú v § 243f ods. 4 Exekučného poriadku.

19. Podľa § 243f ods. 1, 4 Exekučného poriadku, v exekučných konaniach, ktoré sa začali pred
účinnosťou tohto zákona tohto zákona a v ktorých sa odo dňa účinnosti tohto zákona vyžadujú pri podaní
návrhu na vykonanie exekúcie náležitosti podľa § 39 ods. 4 je oprávnený povinný doplniť návrh na
vykonanie exekúcie podľa § 39 ods. 4 do 30 dní odo dňa účinnosti tohto zákona. Ak sa v konaniach podľa
odseku 1 nepreukáže opak, platí, že sú tu dôvody na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m/.

20. Podľa názoru odvolacieho súdu sa v danom prípade nejedná o retroaktivitu, pretože citované
zákonné ustanovenie § 39 ods. 4 Exekučného poriadku stanovilo oprávnenému povinnosť do budúcna,
t.j. v lehote 30 dní od účinnosti zákona č. 438/2015 Z.z. ktorým bol zmenený a doplnený Exekučný
poriadok (t.j. do 30 dní odo dňa 23.12.2015) opísať rozhodujúce skutočnosti, týkajúce sa vlastného

vzťahu oprávneného (resp. vlastného vzťahu jeho právneho predchodcu) s povinným. Z uvedeného
vyplýva, že ani táto námietka oprávneného neobstojí.

21. Odvolateľ tiež navrhol doplnenie dokazovania pripojením základného spisu, ktorého obsahom je
aj exekučný titul - zmenkový platobný rozkaz č.k. 10Zm/24/03-6 zo dňa 23.04.2003 vydaný Krajským

súdom v Košiciach. K uvedenému odvolací súd uvádza, že pripojenie tohto súdneho spisu je neúčelné,
pretože podľa ust. § 175 ods. 1 O.s.p účinného v čase vydania exekučného titulu, k vydaniu zmenkového
platobného rozkazu bolo potrebné predložiť iba návrh na vydanie zmenkového platobného rozkazu,
originál zmenky a zaplatiť súdny poplatok. Žiadne iné dokumenty nie sú prevažne obsahom súdnychspisov, výsledkom ktorých je vydanie zmenkového platobného rozkazu. Z uvedeného dôvodu odvolací
súd súdny spis, na podklade ktorého bol vydaný exekučný titul v prejednávanej veci nepovažoval z
hľadiska hospodárnosti a účelnosti konania za potrebné pripojiť.

22. Vzhľadom k tomu, že oprávnený si svoju zákonnú povinnosť vyplývajúcu z vyššie citovaných
ustanovení Exekučného poriadku o doplnení návrhu na vykonanie exekúcie nesplnil, odvolací súd
považoval odvolacie námietky oprávneného za nedôvodné a nespôsobilé spochybniť správnosť
napadnutého uznesenia.

23. Na základe vyššie uvedeného odvolací súd napadnuté uznesenie ako vecne správne potvrdil podľa
ust. § 387 ods. 1 CSP.

24. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s §
255 ods. 1 CSP tak, že účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva, pretože oprávnený

nebol v odvolacom konaní úspešný, preto nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania a súdnemu
exekútorovi ako ani povinnému preukázateľné trovy tohto konania nevznikli, preto im neboli priznané.

25. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2
posledná veta CSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (ust. § 419 CSP) v
lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie plynie lehota znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (ust. § 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť

v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané
advokátom (ust. § 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh)
(ust. § 428 CSP).