Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, November 30, 2016

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 6CoE/243/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3211205100
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 11. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Stanislava Marková
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2016:3211205100.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Stanislavy Markovej a sudkýň JUDr.
Ľubice Bajzovej a Mgr. Stanislavy Miklánkovej v exekučnej veci oprávneného EOS KSI Slovensko, s.r.o.
so sídlom Bratislava 851 02, Pajštúnska 5, IČO: 35 724 803, zastúpeného advokátskou kanceláriou
TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom Bratislava 851 02, Pajštúnska 5, IČO: 36 613 843 proti povinným: 1/
X. A., bytom F. nad F., 5. apríla XXX/X, 2/ T. A., bytom F. nad F., 5. apríla XXX/X, o vymoženie 9.476,69

€ s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Bánovce nad Bebravou
zo dňa 29. apríla 2016 č.k. 4Er/1533/2011 - 41, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením okresný súd ako súd prvej inštancie zastavil exekúciu s poukazom na
ust. § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku v spojení s § 39 ods. 4, § 243f ods. 1, 3, 4,

6 Exekučného poriadku. Uviedol, že oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie domáhal proti
povinnému vykonania exekúcie pre vymoženie 9.476,69 € na podklade exekučného titulu, ktorým je
zmenkový platobný rozkaz Okresného súdu Bratislava V č.k. 3Zm/890/2010 - 14 zo dňa 10. júna
2011, právoplatný a vykonateľný dňa 01. júla 2011. Okresný súd poveril súdneho exekútora vykonaním
exekúcie dňa 01.12.2011. V súlade s ust. § 243f Exekučného poriadku doručil oprávnený okresnému
súdu doplnený návrh na vykonanie exekúcie. Z doplnenia vyplýva, že oprávnený v doplnenom návrhu

na vykonanie exekúcie uviedol, že na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 01.10.2013
uzavretej podľa § 524 a nasl. zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka medzi postupcom Prvá
stavebná sporiteľňa, a.s., so sídlom Bajkalská 30, 829 48 Bratislava, IČO: 31 335 004 (ďalej len
„postupca“) a oprávneným, postúpil postupca na oprávneného pohľadávku voči povinnému. Postupca
a povinný uzatvorili Zmluvu číslo 2797850502 (ďalej len "zmluva") s predmetom, ktorý je bližšie
špecifikovaný v zmluve. Nakoľko si povinný nesplnil povinnosti vyplývajúce z predmetnej Zmluvy,

postupca vyplnil zmenkovú sumu na základe Dohody o vyplnení zmenky. Oprávnený k doplnenému
návrhu na vykonanie exekúcie pripojil Zmluvu o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere zo dňa
12.10.2007. Súd sa oboznámil s doplneným návrhom na vykonanie exekúcie, exekučným titulom,
s pripojeným spisom Okresného súdu Bratislava V sp. zn. 3Zm/890/2010 a zistil, že exekúciu je
potrebné zastaviť. Súd zistil, že Prvá stavebná sporiteľňa, a. s., so sídlom Bajkalská 30, 829 48
Bratislava, IČO: 31 335 004 (ako veriteľ, právny predchodca oprávneného) a povinní (ako dlžníci)

uzatvorili dňa 12.10.2007 Zmluvu o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere (ďalej aj len „zmluva“).
Povinní sú v predloženej Zmluve o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere zo dňa 12.10.2007
označení ako fyzické osoby - nepodnikatelia (t.j. menom, priezviskom, rodným číslom, bydliskom). Z
pripojeného zmenkového spisu Okresného súdu Bratislava V sp. zn. 3Zm/890/2010 vyplýva, že povinní
boli i v tomto konaní označení ako fyzické osoby - nepodnikatelia (t.j. menom, priezviskom, rodným
číslom, bydliskom). Zo Zmluvy o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere zo dňa 12.10.2007

súd zistil, že predmetom zmluvy je poskytnutie mimoriadneho medziúveru pod č. 2797850 5 02 vo
výške 250.000,-- Sk (8.298,48 €), pričom po pridelení cieľovej sumy zmluvy o stavebnom sporení,na základe ktorej bol mimoriadny medziúver poskytnutý a súčasne pri dodržaní všetkých zmluvných
podmienok ako aj Všeobecných podmienok pre zmluvy o stavebnom sporení (ďalej len „Všeobecné
podmienky“) sa mimoriadny medziúver zmení na stavebný úver pod číslom 2797850 8 01 vo výške

cca 150.000,-- Sk (4.979,09 €) s tým, že presná výška bude rozdielom cieľovej sumy a nasporenej
sumy pri pridelení cieľovej sumy zmluvy o stavebnom sporení. Súd zo skutkových zistení dospel k
právnemu záveru, že posudzovaný právny vzťah účastníkov konania založený Zmluvou o mimoriadnom
medziúvere a stavebnom úvere je od samého vzniku právnym vzťahom založeným spotrebiteľskou
zmluvou (na ktorý sa vzťahujú zároveň ustanovenia zákona č. 310/1992 Zb. o stavebnom sporení a hoci

zmluva o úvere je ako typová zmluva upravená v Obchodnom zákonníku). Zo zmluvy je zrejmé, že ju
uzatvárala Prvá stavebná sporiteľňa, a. s., IČO: 31 335 004 (veriteľ, právny predchodca oprávneného),
ktorá je podnikateľom a podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka dodávateľom, teda osobou, ktorá
pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy konala v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej
podnikateľskej činnosti, poskytovala služby v rámci svojej podnikateľskej činnosti. O tom svedčí aj výpis
z Obchodného registra, kde je pri obchodnom mene veriteľa uvedený predmet podnikania (činnosti)

prijímanie vkladov od stavebných sporiteľov, poskytovanie úverov stavebným sporiteľom /stavebný
úver/ a ďalšie činnosti, ktoré ustanovuje zákon o stavebnom sporení v § 2 zákona o stavebnom
sporení. Súdu je známe, že veriteľ uzatvára opakovane takéto formulárové zmluvy (adhézne zmluvy,
o určitom rovnakom predmete plnenia štandardne a opakovane) s veľkým počtom zákazníkov a je
obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje. Z uvedeného súd taktiež

vyvodil, že pri účele uzatvorenia zmluvy s veriteľom boli dlžníci spotrebiteľmi, ktorí pri uzatváraní a
plnení spotrebiteľskej zmluvy nekonali v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej
činnosti, úver požadovali ako fyzické osoby, nepodnikatelia na súkromné účely. Ochrana spotrebiteľa
do vnútroštátneho práva bola premietnutá okrem zákona o ochrane spotrebiteľa aj do ustanovení §
53 ods. 3 a 4 zákonom č. 150/2004 Z. z.. Pri závere o spotrebiteľskom charaktere zmluvy a v rámci

tohto právneho vzťahu uzavretej zmluvy súd vychádzal aj z dôvodovej správy k zákonu č. 150/2004 Z.
z., podľa ktorej: „Spotrebiteľské zmluvy, ktoré možno nazvať aj typové či adhézne, sú zmluvy, ktoré o
určitom rovnakom predmete plnenia štandardne a opakovane uzatvárajú dodávatelia s veľkým počtom
zákazníkov s tým, že dodávateľ ako navrhovateľ (oferent) zmluvy vopred v návrhu stanovuje obsah
týchto zmlúv, a stanovuje aj podmienky jej realizácie. Návrh zmlúv býva veľmi často predtlačený na

formulároch s tým, že fyzická osoba - spotrebiteľ nemá možnosť dosiahnuť zmenu v návrhu zmluvy,
nemôže vyjednávať a môže tento návrh buď prijať alebo neprijať a zmluvu neuzavrieť.“ Súd vzhľadom
na vyššie uvedené vyhodnotil zmluvný vzťah medzi účastníkmi konania ako spotrebiteľskú zmluvu.
Nepochybne zmluva uzavretá medzi veriteľom a dlžníkmi je teda spotrebiteľskou zmluvou, pričom
tento výklad je v súlade aj s úpravou ochrany spotrebiteľa v zmysle smernice Rady 93/13/EHS zo

dňa 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Nakoľko súd predmetnú zmluvu
vyhodnotil ako zmluvu spotrebiteľskú, preskúmal, či je daný dôvod na zastavenie exekúcie podľa §
57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku, a teda či rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie
exekúcie, bolo vydané v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky, vymáhaný nárok vznikol
v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou a nebolo prihliadnuté na neprijateľné zmluvné podmienky,

obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom.
Ak sa v konaniach podľa § 243f ods. 1 Exekučného poriadku nepreukáže opak, platí, že sú tu dôvody
na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku. Neprijateľnou zmluvnou
podmienkou je podmienka, ktorá vyvoláva v neprospech spotrebiteľa, ako slabšej zmluvnej strany, hrubú
nerovnováhu. Znaky neprijateľnej zmluvnej podmienky napĺňa nielen podmienka, ktorá je neprimeraná,

ale aj podmienka, ktorá je neurčitá alebo je v rozpore s "ratio legis" zákonného ustanovenia, podľa
ktorého bola dojednaná. Podkladom na vykonanie exekúcie je rozhodnutie - zmenkový platobný rozkaz
Okresného súdu Bratislava V č. k. 3Zm 890/2010-14 zo dňa 10.06.2011, ktorý bol vydaný v konaní, v
ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky. V predloženej Zmluve o mimoriadnom medziúvere a stavebnom
úvere zo dňa 12.10.2007 je uvedené v čl. II., že za spracovanie medziúveru vyrubuje veriteľ dlžníkovi

poplatok vo výške 3.500,-- Sk (116,18 €), ak dlžník vydá veriteľovi biankozmenku vyrubuje sa mu
poplatok 500,--Sk (16,60 €) a za vedenie úverového účtu bude veriteľ vyrubovať dlžníkovi poplatok v
zmysle platného Sadzobníka poplatkov, pričom prvý poplatok za vedenie úverového účtu vo výške 390,--
Sk (12,94 €) je splatný podľa platného Sadzobníka poplatkov s prvou splátkou úrokov z mimoriadneho
medziúveru. V prípade poplatku za spracovanie medziúveru, keď súd vyhodnotil samotný poplatok

za neplatné zmluvné dojednanie, bol zjednaný v rozpore s požiadavkou dobrých mravov na ujmu
spotrebiteľa, nakoľko poplatku chýba hospodárska ekvivalencia vo vzťahu veriteľ a dlžník. Veriteľ, resp.
oprávnený nepreukázal a súdu nie je zrejmé a ani zo zmluvy nevyplýva, za aké konkrétne poskytnuté
služby vlastne má dlžník poplatok platiť, nakoľko spracovanie medziúveru je zrejme ponukou veriteľa(predloženie podmienok za akých je veriteľ ochotný poskytnúť úver spotrebiteľovi) a až jej akceptáciou
ponuky dlžníkom vzniká zmluvný vzťah. Zmluvné dojednanie o predmetnom poplatku je v zmluve bez
vymedzenia akýchkoľvek práv a povinností, nie je zrejmá jeho funkcia, je dojednaním neurčitým a

nezrozumiteľným. Ide teda len administratívnu činnosť veriteľa, ktorá logicky súvisí s jeho predmetom
podnikania a charakterom uvedeného zmluvného záväzku. Poplatok tak slúži len veriteľovi na úhradu
jeho administratívy a za uplatnenú protihodnotu nie je spotrebiteľovi poskytovaná žiadna služba, resp.
benefit. Ešte výraznejšie dojednanie, ktoré spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvnýchstránvneprospechspotrebiteľa,jepotrebnévyhodnotiťuplatneniepoplatkuzazmenku16,60

€, ktorý je dojednaný v znení ,,Ak dlžník vydá veriteľovi biankozmenku vyrubuje sa mu poplatok 500,--
Sk“, kde uplatnenie takéhoto poplatku je jednoznačne rozpore s dobrými mravmi. Zo zmluvy vyplýva, že
zmenka mala nesporne zabezpečovací charakter, mala byť vystavená dlžníkom ako nevyplnená (tzv.
biankozmenka). Zmenku nevystavil veriteľ, ale dlžník, vystavením zmenky teda neposkytol dodávateľ
spotrebiteľovi žiadnu službu, naopak, vystavením zmenky poskytol spotrebiteľ veriteľovi zabezpečenie
jeho pohľadávky. Dojednanie poplatku za neexistujúcu službu súd vyhodnotil rovnako ako priečiace sa

dobrým mravom a s poukazom na § 39 Občianskeho zákonníka za neplatné dojednanie. Pokiaľ ide
o poplatok za vedenie účtu mimoriadneho medziúveru, uzavretá zmluva má charakter predtlačeného
formulára, ktorý bol pre dlžníka (povinného) vopred pripravený a veriteľ tento typ zmluvy používa pre
širší počet svojich klientov bez toho, aby s každým individuálne dojednával jednotlivé podmienky zmluvy.
Z uvedeného vyplýva, že poplatok za správu úveru nebol individuálne dojednaný, ale len jednostranne

určený veriteľom. Pre spotrebiteľa je vždy neprijateľné spoplatňovanie akýchkoľvek úkonov a služieb
dodávateľa, ktorými spotrebiteľovi neposkytuje skutočné protiplnenie, ale naopak tieto sú poskytované a
vykonávané vo vlastnom záujme dodávateľa. To platí aj pri poplatku za správu úveru - vedenie účtu. Súd
má za to, že keď veriteľ poskytol dlžníkovi úver, bolo len v jeho kompetencii, ako sa rozhodne predmetný
úver spravovať, no je neprípustné, aby náklady s takouto činnosťou znášal spotrebiteľ, keď navyše

mu nie je poskytované žiadne protiplnenie. Na základe uvedeného súd považuje uvedené zmluvné
podmienky za neprijateľné, pričom súčasne poukazuje napr. na rozsudok Okresného súdu Malacky
sp. zn. 4C/41/2014 či rozsudok Okresného súdu Skalica sp. zn. 3C/471/2012, ktorý priamo vo výroku
uvedeného rozsudku určil, že „zmluvná podmienka obsiahnutá v Zmluve o mimoriadnom medziúvere a
stavebnom úvere z 5.6.2006 uzavretá medzi dodávateľom Prvá stavebná sporiteľňa, a.s. a odporcom

v 1. rade a odporcom v 2. rade ako ručiteľom v čl. II bode 7, podľa ktorej veriteľ je oprávnený uspokojiť
z mesačnej splátky úrokov z mimoriadneho medziúveru prednostne sankčné úroky a poplatky, v čl.
II. v časti mimoriadny medziúver, podľa ktorej za spracovanie medziúveru veriteľ vyrubuje dlžníkovi
poplatok vo výške 3.500,-- Sk a poplatok za biankozmenku vo výške 500,-- Sk a podľa ktorej za vedenie
úverového účtu bude veriteľ vyrubovať dlžníkovi poplatok v zmysle platného Sadzobníka poplatkov,

pričomprvýpoplatokzavedenieúverovéhoúčtuvovýške360,--SkjesplatnýpodľaplatnéhoSadzobníka
poplatkov s prvou splátkou úrokov, v čl. VII. bodoch 1, 2, podľa ktorej dávajú právo odstúpiť od zmluvy
iba navrhovateľovi- dodávateľovi je zmluvnou podmienkou neprijateľnou.“ Z judikatúry súdov je taktiež
známe, že neprijateľnou podmienkou zmluvy, ktorá znevýhodňuje dlžníka a je v rozpore s ust. § 48 ods.
2 Občianskeho zákonníka je čl. VII. bod 6 zmluvy, podľa ktorého odstúpením od zmluvy nezaniká ani

právo veriteľa požadovať zmluvne dohodnuté úroky až do zaplatenia celej pohľadávky. Podľa judikatúry,
neprijateľnou, teda nevýhodnou podmienkou zmluvy pre spotrebiteľa, je aj ďalšie ustanovenie čl. VII.
bod 8, podľa ktorého po odstúpení od zmluvy veriteľ má právo účtovať si pri medziúvere 5 % úrok z
omeškania nad dohodnutú úrokovú sadzbu z celého zostatku dlhu. V tejto súvislosti je neprijateľnou
podmienkou zmluvy aj čl. VII. bod 10 zmluvy, podľa ktorého v prípade odstúpenia od zmluvy sa splatná

istina, nezaplatené úroky a poplatky zúčtujú do jednej sumy, ktorá sa ďalej úročí v súlade s bodom 8 čl.
VII. tejto zmluvy. Tieto neprijateľné podmienky zmluvy sú v zmysle § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka
neplatné. Z vykonaného dokazovania nepochybne vyplýva, že rozhodnutie, ktoré je podkladom na
vykonanie exekúcie, bolo vydané v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky. Exekučným titulom
je zmenkový platobný rozkaz. Z pripojeného spisu Okresného súdu Bratislava V sp. zn. 3Zm/890/2010

exekučný súd zistil, že zmenkový súd vo veci samej rozhodol len na podklade tvrdení oprávneného v
návrhu na vydanie zmenkového platobného rozkazu, a to výlučne na podklade originálu predloženej
zmenky. Keďže zmenkový súd vôbec neskúmal spotrebiteľskú zmluvu (spotrebiteľská zmluva sa v
zmenkovom spise vôbec nenachádzala) plnenie z ktorej bolo zabezpečené predloženou zmenkou, je
nepochybné, že nebolo v základnom konaní prihliadnuté na neprijateľné zmluvné podmienky, prípadne

na obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky a na rozpor s dobrými mravmi alebo zákonom.
V predmetnej exekučnej veci má teda exekučný súd za preukázané, že vymáhaný nárok vznikol v
súvislostisospotrebiteľskouzmluvouaneboloprihliadnuténapodmienkyuvedenév§57ods.1písm.m)
Exekučného poriadku, preto súd exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm. m) s poukazom na § 243f Exekučnéhoporiadku zastavil. O trovách exekúcie súd rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto
uznesenia.

2. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote prostredníctvom právneho zástupcu odvolanie
oprávnený. Namietal nesprávne právne posúdenie veci, keď súd nesprávne aplikoval ust. § 57 ods. 1
písm. m) Exekučného poriadku na už prebiehajúcu exekúciu. Dôvodil, že v čase vydania zmenkového
platobného rozkazu zmenkový súd neskúmal právny dôvod uzavretia zmenky, nakoľko postačujúcou
podmienkou pre jeho vydanie bolo okrem návrhu, predloženie prvopisu zmenky, o pravosti ktorej niet

dôvod pochybovať a prípadne ďalších listín potrebných na uplatnenie práva. Zmenkový súd výlučne
skúmal, či uplatňované právo zo zmenky skutočne vyplýva a či zmenka má minimum formálnych
náležitostí vyžadovaných zákonom. Ak boli uvedené predpoklady splnené, súd zmenkový platobný
rozkaz bez ďalšieho skúmania skutkového stavu vydal. S poukazom na uvedené je tak logické, že
sa zmenkový súd nezaoberal spotrebiteľskou zmluvou uzatvorenou medzi oprávneným a povinným.
Zákonodarcovi tak v čase prijímania predmetnej novely muselo byť zrejmé, že podmienka skúmania

vlastného vzťahu medzi oprávneným a povinným ani nemohla byť v čase priznania nárokov zo zmenky
zmenkovým súdom splnená, preto takéto ustanovenie nemá a nemôže mať oporu v platnom právnom
poriadku. Podkladom pre predmetnú novelu bolo stanovisko Najvyššieho súdu SR č. 93 zo dňa
20.10.2015; novela však nezohľadnila podstatnú časť stanoviska, v ktorom Najvyšší súd SR uviedol, že
nemožno prijať jednotné stanovisko pre posúdenie nárokov zo zmenky bez toho, aby súd nerešpektoval

stav v čase jej vystavenia, a to najmä s ohľadom na rešpektovanie princípu právnej istoty a zákaz
retroaktivity. V tejto súvislosti poukázal na odlišné stanovisko sudcu Milana Ľalíka k nálezu Ústavného
súdu SR sp.zn. I. ÚS 547/2012. V štádiu, kedy majú súdy povinnosť prihliadať ex offo na premlčanie,
ako aj na neprijateľné zmluvné podmienky v spotrebiteľských zmluvách, je už však zastavenie exekúcie
na podklade rozhodnutia, ktorým bol priznaný nárok zo zmenky, ktorá bola vystavená ešte v roku

2007, už výrazným zásahom do rovnosti účastníkov konania a výrazné posilnenie pozície spotrebiteľa.
Namiesto toho, aby vyššie uvedené odlišné stanovisko upozornilo na možné zvýhodňovanie jedného
z účastníkov konania, uvedenou aplikáciou a výkladom vyššie uvedených zákonných ustanovení
dochádza k jednoznačnej retroaktivite. V predmetnej veci veriteľ disponuje exekučným titulom, ktorý si
riadne uplatnil v exekučnom konaní a uvedeným postupom dochádza k zásahu do práv oprávneného

ako veriteľa v rozpore so zásadou právnej istoty a predvídateľnosti súdnych rozhodnutí. Ďalej poukázal
na rozhodnutie Okresného súdu Trebišov, sp.zn. 16Er/333/2010, ktorý naopak povolil pokračovanie
exekúcie z dôvodu, že po preskúmaní predložených dokladov mal za preukázané, že pôvodný zmluvný
vzťah medzi povinným a pôvodným oprávneným, ktorý bol zabezpečený zmenkou, nemá charakter
spotrebiteľského úveru, nakoľko sa v danom prípade jednalo o úver poskytnutý na účely nadobudnutia

existujúcich alebo projektovaných nehnuteľností v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch. Ďalej
poukázal na rozhodnutia Okresného súdu Komárno a Rimavská Sobota, ktoré uviedli, že použitie
zmenky v rozhodnom čase nebolo obmedzené ani vylúčené. Poukázal na čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a
čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Navrhol, aby odvolací súd napadnuté
uznesenie zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie, resp. aby napadnuté rozhodnutie zmenil tak, že rozhodne

o pokračovaní. Zároveň si uplatnil náhradu trov v odvolacom konaní, ktoré pozostávajú zo zaplateného
súdneho poplatku za odvolanie a z trov právneho zastúpenia vo výške 162,66 € s DPH.

3. Súdny exekútor ani povinný sa k odvolaniu oprávneného písomne nevyjadrili.

4. Krajský súd ako súd odvolací vec preskúmal podľa § 379 a § 380 Civilného sporového poriadku
(ďalej len „CSP“) bez nariadenia pojednávania odvolacieho súdu podľa § 385 CSP a dospel k záveru,
že napadnuté uznesenie okresného súdu je potrebné ako vecne správne potvrdiť podľa § 387 ods. 1,
2 CSP z nasledovných dôvodov:

5. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie zo dňa 16.11.2011 doručeným súdnemu exekútori
JUDr. Ing. Jánovi Gasperovi, so sídlom Exekútorského úradu v Rimavskej Sobote dňa 22.11.2011
domáhal vykonania exekúcie proti povinnému pre vymoženie sumy 9.476,69 € s príslušenstvom, a to
na podklade exekučného titulu, ktorým je zmenkový platobný rozkaz Okresného súdu Bratislava V č.k.
3Zm/890/2010 - 14 zo dňa 10. júna 2011. Poverenie bolo súdnemu exekútorovi vydané dňa 11.11.2010.

S poukazom na ust. § 243f Exekučného poriadku oprávnený doplnil návrh na vykonanie exekúcie.
Vzhľadom k tomu, že v konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava V pod sp.zn. 3Zm/890/2010
nebolo prihliadnuté na neprijateľné zmluvné podmienky, súd exekúciu zastavil podľa § 57 ods. 1 písm.
m) Exekučného poriadku.6. Podľa § 39 ods. 4 Exekučného poriadku v návrhu na vykonanie exekúcie na podklade rozhodnutia,
ktorým sa priznal nárok zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou, oprávnený opíše aj

rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu s povinným. Skutočnosti podľa prvej vety je
povinný opísať aj oprávnený, ktorý svoje právo preukazuje nepretržitým radom indosamentov. K návrhu
na vykonanie exekúcie sa pripoja dôkazy, ktoré tieto skutočnosti osvedčujú.

7. Podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak rozhodnutie, ktoré je

podkladom na vykonanie exekúcie, bolo vydané v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky a
vyšlo najavo, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou a nebolo prihliadnuté
na 1. neprijateľné zmluvné podmienky, 2. obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo 3.
rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom.

8. Podľa § 243f ods. 1, 4, 6 Exekučného poriadku v exekučných konaniach, ktoré sa začali pred

účinnosťou tohto zákona a v ktorých sa odo dňa účinnosti tohto zákona vyžadujú pri podaní návrhu
na vykonanie exekúcie náležitosti podľa § 39 ods. 4, je oprávnený povinný doplniť návrh na vykonanie
exekúcie podľa § 39 ods. 4 do 30 dní odo dňa účinnosti tohto zákona. Ak sa v konaniach podľa odseku
1 nepreukáže opak, platí, že sú tu dôvody na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m). Ak
oprávnený návrh na vykonanie exekúcie doplní v lehote podľa odseku 1, súd preskúma, či je daný dôvod

na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m), a ak exekúciu nezastaví, rozhodne o pokračovaní
exekúcie.
9. V predmetnom konaní sa vymáha plnenie na základe zmenkového platobného rozkazu č.k.
3Zm/890/2010 - 14 zo dňa 10. júna 2011, právoplatný a vykonateľný dňa 01.07.2011 vydaného
na podklade originálu predloženej zmenky. Ako správne uviedol okresný súd, zákonodarca stanovil

oprávnenému v zmysle ust. § 243f ods. 1 v exekučných konaniach, ktoré sa začali pred účinnosťou
tohto zákona a v ktorých sa odo dňa účinnosti tohto zákona vyžadujú pri podaní návrhu na vykonanie
exekúcie náležitosti podľa § 39 ods. 4 povinnosť, podľa ktorej má oprávnený povinnosť doplniť návrh
na vykonanie exekúcie.

10. Okresný súd v danej veci postupoval podľa zákonného ustanovenia § 243f ods. 6 Exekučného
poriadku, keďže oprávnený doplnil návrh na vykonanie exekúcie v zákonom stanovenej lehote.
Z doplnenia vyplýva, že právny vzťah medzi právnym predchodcom oprávneného (Prvá stavebná
sporiteľňa, a.s. Bratislava) a povinným vznikol na základe Zmluvy o mimoriadnom medziúvere a
stavebnom úvere zo dňa 12.10.2007. Splnenie tejto zákonnej povinnosti oprávneným nemá za následok

pokračovanie v konaní, ako sa oprávnený mylne domnieva.

11.Napodkladeoznačenýchapredložených skutočnostíadôkazovvznikáexekučnémusúdupovinnosť
preskúmať, či je daný dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m/. Túto povinnosť okresný
súd splnil. Vyžiadal si spis Okresného súdu Bratislava V sp.zn. 3Zm/890/2010, a na základe dôkazov

predložených oprávneným v spojení s vyžiadaným spisom dospel k správnemu záveru, že v súdnom
konaní, v ktorom bol vydaný exekučný titul - zmenkový platobný rozkaz, sa uplatňoval nárok zo zmenky,
vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou a nebolo prihliadnuté na neprijateľné
zmluvné podmienky, obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo rozpor s dobrými mravmi
alebo so zákonom. Aj napriek tomu, že sa opak zo žiadneho dôkazu nepreukázal, okresný súd v

konaní preskúmaval podmienky, na ktoré nebolo prihliadnuté v konaní o vydaní zmenkového platobného
rozkazu.

12. V danom prípade je potrebné vychádzať z prezumpcie dôvodu na zastavenie exekúcie (§ 243f ods.
ods. 6 Exekučného poriadku).

13. Na základe uvedených skutočností odvolací súd uznesenie okresného súdu potvrdil podľa § 387
ods. 1, 2 CSP ako vecne správne.
14. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že napriek tomu, že určitému exekučnému titulu bola odopretá
vymáhateľnosť v dôsledku vyššie uvedeného, je proti právoplatnému rozhodnutiu vydanému v konaní,

ktoré začalo podľa predpisov účinných do 30. júna 2016, za podmienok podľa Civilného sporového
poriadkuprípustnážalobanaobnovukonaniaajzdôvodu,žebolvydanývkonaní,vktoromsauplatňoval
nárok zo zmenky alebo šeku a žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na jeho podklade
sa zamietla alebo exekúcia vykonávaná na jeho podklade bola zastavená, pretože vyšlo najavo, ževymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou a nebolo prihliadnuté na neprijateľné
zmluvné podmienky, obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo rozpor s dobrými mravmi
alebo so zákonom (čl. I § 3 zák.č. 125/2015 Z.z. o niektorých opatreniach súvisiacich s prijatím Civilného

sporového poriadku, Civilného mimosporového poriadku a Správneho súdneho poriadku a o zmene a
doplnení niektorých zákonov).

15. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).