Decision was made at the court Krajský súd Košice
Judgement was issued by JUDr. Alexander Husivarga
Judgement form – Rozsudok
Judgement nature – Potvrdzujúce
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 6Co/260/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7709210924
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 12. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alexander Husivarga
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7709210924.1
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Alexandra Husivargu a sudkýň
JUDr. Moniky Koščovej a JUDr. Viktórie Midovej v spore žalobkyne Ľ. E. F., so sídlom v F., B. XX, IČO:
34 831 215 zastúpenej POTOMA & Co., s.r.o., so sídlom v Bratislave, Dunajská 8, IČO: 36 861 898
proti žalovanému U. L., narodenému XX.XX.XXXX, bytom v F., Z. XX, zastúpenému F. L., narodeným
XX.XX.XXXX, bytom v F., U. XX, o zaplatenie 17.255,07 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného
proti rozsudku Okresného súdu Michalovce zo dňa 30.09.2014 č. k. 11C/132/2009-516 takto
r o z h o d o l :
P o t v r d z u j e rozsudok vo výroku o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobkyni 10.400,49 Eur do 3
dní od právoplatnosti rozsudku.
Priznáva žalobkyni plnú náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému.
o d ô v o d n e n i e :
1. Okresný súd Michalovce (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „len súd“) rozsudkom zo dňa
30.09.2014 č. k. 11C/132/2009-516 uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni 10.400,49 Eur do 3
dní od právoplatnosti rozsudku a v prevyšujúcej časti žalobu zamietol. O trovách konania si vymienil
rozhodnúť po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
2. Rozhodol tak o návrhu žalobkyne, ktorým si uplatnila náhradu škody v celkovej výške 17.255,07 Eur
za sezónu 2007/2008 z dôvodu žalovaným neoprávneného užívania nehnuteľností špecifikovaných v
žalobe v rozsahu 20,907 ha, ktoré mala žalobkyňa oprávnene v nájme.
3. Po právnom posúdení veci podľa § 123, § 126 ods. 1,2, § 415, § 420 ods. 1, § 442 ods. 1,3
Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) dospel k záveru, že žaloba žalobkyne je čiastočne dôvodná.
4. Vykonaným dokazovaním vzal súd za preukázané, že na LV č. XXXX k.ú. F. z 19.8.2009 (č.l.19) sú
zapísané parcely reg. C č. 1148/2 - orná pôda o výmere 225.557 m2 a č. 1149/2 - trvalé trávne porasty
o výmere 116.384 m2, ktorých bezpodielovými spoluvlastníci sú C.. E. P. a C.. V. P., rod. M., ktorí ich
nadobudli titulom kúpnej zmluvy V 57/03. Na LV č. XXXX k.ú. F. z 19.8.2009 (č.l. 37) sú zapísané parcely
reg. E evidované na mape určeného operátu okrem iného aj parcely č. 120/101 - orná pôda o výmere
69413 m2, č. 269/121 - orná pôda o výmere 11768 m2, č. 274/121 - orná pôda o výmere 15847 m2 a
276/121 - orná pôda o výmere 4630 m2, ktoré boli vytvorené z pozemno-knižných vložiek a konfiškované
podľa nar. SNR č. 104/1945 Zb., a nar. č. 64/1946 Zb., kde správcom týchto nehnuteľností je Slovenský
pozemkový fond.
5. Na LV č. 1959 k.ú. Sobrance z 19.8.2009 (čl. 40) je zapísaná parcela reg. E č. 270/121 - orná pôda
o výmere 10533 m2, ktorej podielovými spoluvlastníkmi sú (zapísaní) pod B1 - U. U., rod. X. v podiele16/70, pod B2 L. V. (SPF) v podiele 105/490, pod B3 R. V. (SPF) v podiele 105/490, pod B4 L. T. (SPF) v
podiele 4/35, pod B6 P. X. v podiele 16/70, s tým, že k vlastníkom B2, B3 až B4 je ako správca (u)vedený
Slovenský pozemkový fond. Na čiastočnom výpise z LV č. XXXX k. ú. F. z 18.6.2008 (čl. 48) je zapísaná
parcela reg. E a to č. 267/121 - orná pôda o výmere 6754 m2, kde pod B1 je zapísaný ako podielový
spoluvlastník L. V. v podiele 1, pod B2 U. N., rod. V. v podiele 1 a pod B3 I. B., nar. XX.X.XXXX v podiele
1 z celku.
6. Z Nájomnej zmluvy o prenájme poľnohospodárskej pôdy 01-2007 uzavretej dňa 13.11.2007 medzi C..
E. P. a C.. V. P., rod. M. ako prenajímateľmi a žalobkyňou ako nájomcom (č.l. 16) vzal za preukázané, že
predmetom nájomnej zmluvy bol prenájom nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX k.ú. F. a to parciel
č. 1148/2 - orná pôda o výmere 225.557 m2 a č. 1149/2 - orná pôda o výmere 116.384 m2 na dobu nájmu
10 rokov s splatnosťou od 25.8.2007 s výpovednou lehotou jeden rok. Cena nájmu bola dohodnutá
na 1.230,- Sk/ha a rok, čo predstavuje sumu 42.059,- Sk za celý predmet nájmu, ktorý sa zaviazala
žalobkyňa zaplatiť najneskôr 31.12. bežného roka za obdobie na nasledujúci rok v Sk alebo v € (čl. III).
7. Z Nájomnej zmluvy č. XXXXXXX uzavretej medzi prenajímateľom Slovenským pozemkovým fondom
so sídlom Búdková č. 36, 817 15 Bratislava ako prenajímateľom a nájomcom žalobkyňou (č.l. 20 a nasl.)
vzal za preukázané, že predmetom tejto nájomnej zmluvy sú poľnohospodárske a nepoľnohospodárske
pozemky, okrem iného aj v katastrálnom území Sobrance v celkovej výmere 80,4807 špecifikovaných
v prílohe č. 2 Zmluvy vo vlastníctve štátu a v správe prenajímateľa. Zmluva bola uzavretá na
určitý čas a to od 1.1.2005 do 31.10.2014. Cena nájomného bola dohodnutá ako 1,50% hodnoty
poľnohospodárskej pôdy určenej podľa sedemmiestneho kódu a druhu pozemku Výskumným ústavom
ekonomiky poľnohospodárstva a potravinárstva Bratislava za jednotlivé katastrálne územia, ktorých
cena je uvedená v prílohe č. 1 Zmluvy, ktorá tvorí neoddeliteľnú súčasť tejto zmluvy. Zmluva nadobudla
účinnosť 1.1.2005. V prílohe č. 1 k nájomnej zmluve č. XXXXXXX (čl. 27) je určená celková výmera
užívaných pozemkov v katastrálnom území Sobrance pre výpočet nájomného za roky 2005 a 2006
35,7890 ha v celkovej hodnote 1.150.581,- Sk z toho vo vlastníctve štátu 19,4310 ha a vo vlastníctve
neznámych vlastníkov 16,3580 ha. Výška nájomného bola stanovená na 1,50% z priemernej ceny pôdy.
Ako vyplýva z prílohy č. 2 tejto nájomnej zmluvy v tejto bola špecifikovaná výmera prenajatých (čl. 29)
čo v katastrálnom území Sobrance v Sobranciach predstavovalo výmeru 35,961 ha z toho 19,6030
ha vo vlastníctve SR a vo vlastníctve neznámych vlastníkov 16,3580 ha. Dňa 15.10.2007 bol uzavretý
Dodatok č. 1 k nájomnej zmluve č. XXXXXXX (čl. 30) uzavretý medzi Slovenským pozemkovým fondom
a žalobkyňou s tým, že k 15.10.2007 žalobkyňa užívala v k.ú. Sobrance celkovú výmeru prenajatej
pôdy spolu 33,9091 ha. Ako vyplýva z článku III. Dodatku výpočet výšky nájomného pre rok 2007
bolo dohodnutý tak, že tento predstavuje 1,5% z priemernej ceny pôdy, pokiaľ ide o ročnú sadzu
nájomného, zastavaných plôch a nádvorí. Celková výška nájomného za pozemky v správe Slovenského
pozemkového fondu za rok 2007 predstavovali 36.712,- Sk za poľnohospodárske pozemky. Za rok 2008
predstavovalo nájomné sumu 36.712,- Sk za poľnohospodárske pozemky. Dňa 25.6.2009 bol uzavretý
Dodatok č. 2 k nájomnej zmluve č. XXXXXXX (čl. 33) uzavretý medzi Slovenským pozemkovým fondom
a žalobkyňou, ktorého predmetom bola úprava výmery užívaných pozemkov, ktoré sú predmetom
nájomnej zmluvy č. 4199005 a jej doplnenie o parcelu č. 1149/1 a časť parcely č. 1148/1 k.ú. Sobrance.
Dôvodom tejto úpravy bola oprava výmery v dôsledku opravy chyby v katastrálnom operáte (X 65/2008),
keď parcela C-KN č. 1148/1 k.ú. Sobrance nebola vedená na LV a ani nebola pokrytá parcelou UO. Na
základe podnetu Regionálneho odboru SPF v Michalovciach sa v katastri nehnuteľností obnovil právny
stav aj na parcelu C-KN č. 1148/1 k.ú. F. (parcela E-KN č. 120/101, 274/121, 276/121 vo vlastníctve štátu
a správe SPF vedené na LV č. XXXX k.ú. F.). Ďalej sa tam uvádza, že predmetná parcela bola rozdelená
medzi dvoch užívateľov a to L. U. a žalobkyňu na základe ich vzájomnej dohody a skutočného stavu
v užívaní a poloha tejto nehnuteľnosti je presne určená v pripojenom náčrte z programu IPF (prekrytie
katastrálnej mapy a leteckého snímku) v prílohe č. 1 Dodatku. Predmetom dodatku je aj parcela č. 1149/1
o výmere 0,9446 ha, ktorú nájomca užíva. Výmera prenajatých pozemkov sa zvýšila o výmeru 5,2127
ha, takže sa výmera prenajatých pozemkov zvýšila zo 78,0167 ha na 83,2294 ha. Parcela C-KN č.
1148/1 k.ú. Sobrance má výmeru 6,5128 ha a po jej grafickom rozdelení žalobkyňa užíva jej časť vo
výmere 5,0649 ha. Parcelu C-KN č. 1149/1 k.ú. F. užíva žalobkyňa vo výmere 0,9446 ha. Podľa Čl.
II. Dodatku č. 2 žalobkyňa užíva v katastrálnom území Sobrance pozemky v celkovej výmere 39,1218
ha. V čl. III. Dodatku č. 2 je dohodnutá cena ročného nájmu a to aj spätne za rok 2008 len za výmeru
5,2127 ha, pretože zvyšnú časť nájomného žalobkyňa uhradila z dôvodu, že bola upravená skutočne
užívaná výmera poľnohospodárskej pôdy nájomcom - žalobkyňou, a to za rok 2008 na sumu 34.146,-
Sk - doplatok nájomného 88,62 € (2.669,76 Sk). Ďalej je na str. 3 Dodatku uvedené, že nakoľko nájomca- žalobkyňa užívala pozemky označené v čl. II Dodatku so súhlasom prenajímateľa od 1.1.2008 do
účinnosti Dodatku tak sa zaviazala žalobkyňa za uvedené obdobie uhradiť prenajímateľovi bezdôvodné
obohatenie z titulu ich užívania bez nájomnej zmluvy. Za rok 2009 bola dohodnuté ročné nájomné na
sumu1.299,91€.Tentododatoknadobudolúčinnosťdňomjehopodpísania obomazmluvnýmistranami,
t.j. 25.6.2009.
8.Z Nájomnej zmluvy o prenájme poľnohospodárskej pôdy uzavretej s prenajímateľom L. V., B. XX, 073
01 F. a žalobkyňou ako nájomcom uzavretej dňa 1.6.2008 (č.l. 42) vzal za preukázané, že predmetom
je prenájom poľnohospodárskej pôdy, parcely č. 267/121 k.ú. F. o výmere 1.668,5 m2 za účelom
poľnohospodárskeho využitia s dohodnutou výškou nájomného 1.000,- Sk za 1 ha a rok (čl. 42) s
dohodnutou dobou nájmu na 10 rokov.
8. Z Nájomnej zmluvy o prenájme poľnohospodárskej pôdy uzavretej medzi vlastníčkou U. N., rod. V.,
bytom X. U. XX, F. a nájomcom - žalobkyňou (čl. 44) dňa 1.6.2008 vzal za preukázané, že predmetom
nájmu bol prenájom poľnohospodárskej pôdy v katastrálnom území F. o výmere 1668,5 m2 parcely č.
267/121 za účelom poľnohospodárskeho použitia s dohodnutou výškou nájomného 1.000,- Sk za jeden
ha a rok s dohodnutou dobou nájmu na 10 rokov.
9. Z Nájomnej zmluvy o prenájme poľnohospodárskej pôdy uzavretej medzi I. B., bytom M. a
nájomníčkou - žalobkyňou (čl. 46) dňa 1.1.2008 vzal za preukázané, že predmetom nájmu je
poľnohospodárka pôda v katastrálnom území F. o výmere 3377 m2 na parcele č. 267/121 za účelom
poľnohospodárskeho využitia s dohodnutou cenou nájomného 2.000,- Sk za 1 ha s dohodnutou dobou
nájmu na 10 rokov.
10. Na základe znaleckého dokazovania vykonaného znalcom C.. L. V. a zo znaleckého posudku č.
40/2011okresnýsúdzistilskutočnýrozsahavýmerunehnuteľnostíužívanýchvobdobírokov 2007-2008
žalovaným, keďže žalovaný nepopieral, že časť týchto nehnuteľnosti užíval. Súd prvej inštancie zistil,
že pokiaľ ide o parcely CKN č. 1148/2, 1149/2 vedené na LV č. XXXX k.ú. F., parciel registra EKN č.
120/101, 269/121, 274/121, 276/121 vedených na LV č. XXXX k.ú. F., parcely registra EKN č. 270/121
vedenej na LV č. XXXX kú. Sobrance, parcely registra EKN č. 267/121 vedenej na LV č. XXXX k.ú. F.,
tak v roku 2007 užíval žalovaný podľa zistení znalca časť parciel a to registra EKN č. 269/121 označenej
ako diel „c“ o výmere 3,08 m2, EKN č. 267/121 označenej ako diel „d“ o výmere 26,72 m2, EKN č.
274/121 označenej ako diel „e“ o výmere 62,78 m2, CKN č. 1148/2 označenej ako diel „f“ o výmere 17
37 53 m2, EKN č. 120/101 označenej ako diel „g“ o výmere 89 m2. V produkčnom bloku LPIS č. 3902/3
žalovaný podľa zistenia znalca užíval pozemok v roku 2007 o celkovej výmere 18 31 00 m2 a v roku
2008 to bol pozemok o celkovej výmere 14 89 00 m2 v produkčnom bloku LPIS č. 3902/3. V roku 2007 a
2008 žalovaný užíval časť parcely EKN č. 270/121 označenej ako diel „a“ o výmere 3025 m2 a z parcely
EKN č. 269/121 označenej ako diel „b“ užíval plochu o výmere 3932 m2, spolu o výmere 6.957 m2.
Vzhľadom k tomu, že znalec opomenul v znaleckom posudku uviesť, či v predmetnom spornom období
žalovaný užíval aj parcely CKN č. 1149/2 a EKN č. 276/121 doplnil tento posudok tak, že uviedol, že
tieto parcely žalovaný v spornom období vôbec neužíval, s tým, že pokiaľ ide o parcelu EKN č. 276/121
tak táto sa podľa jeho zistení nachádza v melioračnom kanály a preto ani v minulosti žalovaný neužíval
túto parcelu (č.l. 257).
11. Úlohou (ďalšieho) znalca z odboru poľnohospodárstva C.. G. Z.Č., bolo v nariadenom
znaleckom dokazovaní zistiť, či v roku 2007-2008 skutočne žalobkyňou boli vykonané ňou tvrdené
poľnohospodárske práce na predmetných nehnuteľnostiach a na výmerách, ktoré zistil znalec V. a to v
(takom) rozsahu ako to v žalobe špecifikovala žalobkyňa, a zároveň zistiť sumu skutočných nákladov
vynaložených na vykonanie týchto poľnohospodárskych prác v skutočnom rozsahu. Takisto v sezóne
2007-2008, či žalobkyňa vynaložila ňou tvrdené náklady na zadováženie (si) osiva slnečnice pásikavej,
a ak áno, aké množstvo tohto osiva bolo skutočne žalobkyňou použité na predmetných parcelách, na
akej výmere a v akej celkovej hodnote. Ďalej mal zistiť, či v sezóne 2007-2008 žalobkyňa vynaložila
náklady na zadováženie chemického prípravku skutočne použitého na predmetných parcelách, akého
druhu a množstva a v akej celkovej hodnote a zistiť či v sezóne 2007-2008 vynaložila žalobkyňa náklady
na zadováženie hnojiva LAV skutočne použitého na predmetných parcelách, v akom množstve, a v akej
hodnote. Znalec vypracoval písomný znalecký posudok pod č. 4/2014 (čl. 443). Znalec zistil (pokiaľ ide
o prvú otázku), že v sezóne roku 2007-2008 boli vykonané žalobkyňou poľnohospodárske práce na
nehnuteľnostiach: parcele CKN č. 1148/2 vedenej na LV č. XXXX k.ú. F. o výmere 12 ha. Práce (orba,sejba vrátane prípravy, zber, odvoz PH, mzdy) tvoria len základné práce, ktoré je nevyhnutné vykonať
pre pestovanie slnečnice ročnej. Chýbajú práce, ktoré mali byť vykonané po zbere predplodiny v roku
2007, a to napr. podmietka, postrek proti viacročným burinám, základné hnojenie fosforom, draslíkom,
hlboká orba. Celkové náklady žalobkyne na výrobu semena slnečnice v rámci pracovných operácii bolo
140,- € / ha, materiálové operácie 345,- € / ha, daň + nájomné 36,88 € / ha, celkové náklady 521,88
€ / ha. Zisk žalobkyne predstavoval 334,81 €; to znamená, že žalobkyňa dosiahla z jedného ha zisk
vo výške 334,81 €, vzhľadom k tomu, že rok 2008 bol za posledných rokov z hľadiska pestovania
slnečnice najúrodnejším rokom. Pokiaľ ide o druhú otázku: Znalec zistil, že žalobkyňa použila na sejbu
5 vriec osiva slnečnice LG 5635, ktorú zakúpila od spoločnosti Agrocentra a.s.. Vysiala ju na 12 ha
pôdy 750.000 semien, čo na jeden ha pripadá 62,50000 semien. Z tejto odrody má byť vysiate na 1 ha
60.000-70.000 semien. Osivo bolo zakúpené v celkovej hodnote tak ako to uviedla žalobkyňa 860,55 €.
Tretia otázka: Na chemické ošetrenie proti dvojklíčnolistovým burinám bol zakúpený herbicit Spektrum
pack + Stomp v hodnote 596,- € (17.955 Sk) a proti jednokličným burinám prípravok Leopard 5EC,
zakúpeného množstva 35 litrov, z faktúry č. XXXXXXX bolo použitých 12 litrov prípravku o hodnote
248,95€(7.500Sk).Žalobkyňakeďžebolinepriaznivéklimaticképodmienkynepoužilažiadenfungicídny
prípravok na ochranu proti hubovitým burinám. Štvrtá otázka: Žalobkyňa v roku 2008 zakúpila 21,62 ton
hnojiva LAV, ale na pestovanie slnečnice použila 2,4 tony v celkovej sume 501,84 € (15.118,43 Sk). Ako
znaleczistilzvyjadrenížalobkyneafaktúr,tátozakúpilaosivoslnečniceodrody56.35Hvhodnote860,55
€ (25.925 Sk), herbicit Spektrum pack + Stomp v cene 860,55 € (25.925 Sk), herbicid Leopard 5EC v
hodnote 248,95 € (7.500 Sk), hnojivo LAV 27 % v cene 501,84 € (15.118,43 Sk). Keďže je žalobkyňa
platiteľkou DPH tieto ceny sú uvedené bez DPH. Ďalej znalec potvrdil, že žalobkyňa musela (minimálne)
vykonať všetky pracovné operácie, ktoré špecifikovala v žalobe a zároveň potvrdil, že žalobkyňa mohla
dosiahnuťtakakototvrdívprepočtena1haziskvovýške334,81€,vprípade,žebyúrodupozbierala.Ak
tomutoziskumohlazískaťprostredníctvompoľnohospodárskejplatobnejagentúryajpríslušnéEurópske
dotácie, ktoré prináležia každému poľnohospodárovi, ktorý obhospodaruje poľnohospodársku pôdu a
stará sa o ňu.
12. Pri skúmaní jednotlivých predpokladov občianskoprávnej zodpovednosti (1. protiprávny úkon, 2.
škoda a 3. príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom a škodou) ohľadne prvého z predpokladov súd
vychádzal aj zo zistení vyplývajúcich zo súdneho spisu sp.zn. 8C 23/2008 Okresného súdu Michalovce.
V uvedenom spore žalobkyňa podala voči žalovanému dňa 27.6.2008 žalobu, na základe ktorej sa
domáhala, aby bola oprávnená dočasne po dohodnutú dobu nájmu užívať nehnuteľnosti, ktoré sú aj
predmetomtohtosporu.Voznačenomkonanípoukazovalanato,žemáplatneuzavreténájomnézmluvy
uvedené vyššie, a že žalovaný neoprávnene zasahuje do jej užívania spôsobom akým to uviedla aj
v tomto konaní, načo bol aj žalovaný upozorňovaný prenajímateľmi a to C.. E. P. ako aj pracovníkmi
SPF, o čom svedčí záznam z kontroly plnenia podmienok vyplývajúcich z nájomnej zmluvy č. XXXXXXX
zo dňa 18.6.2008 (výzva na zdržanie zásahov do práva užívania z 9.5.2008). V tomto konaní bolo
nariadené predbežné opatrenie Krajským súdom v Košiciach zo dňa 16.09.2008, č. k. 3Co/249/2008-80,
ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 16.10.2008. Súd prvej inštancie uzavrel, že neobstoja tvrdenia
žalovaného o tom, že si nebol vedomý, že porušuje užívacie práva žalobkyne. Tieto skutočnosti mu
boli známe. Žalobkyňa predmetné nehnuteľnosti v rokoch 2007 a 2008 užívala. Súd konštatoval, že
žalovaný nepoprel svoje správanie, ktorým zasahoval do užívacích práv žalobkyne, bránil sa však
tým, že má uzatvorenú ústnu nájomnú zmluvu (ešte pred žalobkyňou) s pôvodnou vlastníčkou pani
Starajovou. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že toto tvrdenie žalovaného preukázané nebolo ani
žalovaným, ani výsluchom svedkov L. L., L. U., P. B., W. F. a U. P.. Ohľadne nájomnej zmluvy žalovaného
s podielovými spoluvlastníkmi parcely č. 270/121 zapísanej na LV č. XXXX reg. E a to U. U. a P.
X. súd uzavrel, že títo sú podielovými spoluvlastníkmi len ideálneho podielu každý vo výške 16/70
a nie sú oprávnení samostatne bez dohody s ostanými spoluvlastníkmi (s ktorými mala v spornom
období uzavretú zmluvu žalobkyňa) disponovať s celou touto nehnuteľnosťou, ani s ich reálnymi časťami
pripadajúcimi na ich spoluvlastnícke podiely. Svoje podiely menovaní nadobudli na základe osvedčenia
odedičstve5D752/08zodňa7.12.2008,adovtedysprávucelejtejtonehnuteľnostivykonávalSlovenský
pozemkový fond, čiže aj vrátane ich podielov. Súd dospel k záveru, že nájomná zmluva č. XXXXXXX,
ktorú uzavrela žalobkyňa vrátane dodatkov so Slovenským pozemkovým fondom a ktorej predmetom je
nájom predmetných nehnuteľnosti označených vyššie je platná, a žalovaný opak v konaní nepreukázal.
Tento záver súdu potvrdzuje aj konanie Slovenského pozemkového fondu, ktorý by pri svojich kontrolách
zistil, že žalobkyňa tieto nehnuteľnosti užíva neoprávnene a mal by možnosť odstúpiť od zmluvy podľa
článku VIII.ods.2 tejto zmluvy, čo sa však nestalo. Rovnako okresný súd dospel k záveru, že zmluvu
podpísala za fond oprávnená osoba.13. Súd prvej inštancie na základe posúdenia jednotlivých zmlúv dospel k záveru, že žalobkyňa
v spornom období rokov 2007 a 2008 mala platne uzavreté nájomné zmluvy, a bola oprávnená
užívať vyššie označené nehnuteľnosti. Znaleckým posudkom č. 40/2011 vypracovaným C.. V.M. bolo
preukázané, že žalovaný neužíval v spornom období parcely CKN č. 1149/2 a EKN č. 276/121, s tým,
že pokiaľ ide o parcelu EKN č. 276/121 tak táto sa podľa zistení znalca nachádza v melioračnom kanály,
a preto ani v minulosti žalovaný neužíval túto parcelu (č.l. 257).
14. Súd uzavrel, že žalovaný porušil svojim konaním právnu povinnosť a to tým, že neoprávnene
zasahoval v predmetnom období do užívacieho práva žalobkyne a to tak, že vstupoval na predmetné
nehnuteľnosti alebo ich časti so svojou poľnohospodárskou technikou za účelom brania úžitkov. Využíval
bez akéhokoľvek oprávnenia časti týchto nehnuteľnosti tak, že tam vysadil poľnohospodárske plodiny,
ktoré obhospodaroval a mal aj v úmysle brať z nich úžitky a bránil, resp. znemožňoval žalobkyni riadne
užívanie týchto nehnuteľnosti. V dôsledku toho vznikla škoda žalobkyni, ktorú žalobkyňa (aj) vyčíslila.
Za účelom zistenia skutočnej škody súd nariadil znalecké dokazovanie a ustanovil znalca z príslušného
odboru C.. Z.. Znalec v znaleckom posudku č. 4/2014 vyčíslil celkovú škodu, ktorá pozostávala zo sumy:
770,95 € a ušlý zisk určil na sumu: 334,81 €/ha.
15. Vzhľadom k tomu, že žalovaný neužíval parcelu č. 1149/2 o výmere 116384 m2 a parcelu č. 276/121
o výmere 4630 m2 súd na tieto skutočnosti prihliadol pri vyčíslení škody. Ohľadne nájomného, ktorej
náhrady sa žalobkyňa domáhala v rámci náhrady škody, ktorú si uplatnila v sume 615,69 € okresný súd
odpočítal nájomné za parcelu č. 276/121, čo predstavuje sumu 7,19 € (15,52 € x 0,463) a za parcelu
č. 1149/2 sumu 219,89 € (40,83 € x 5,3854). To je spolu suma: 227,08 €. V rámci náhrady škody si
žalobkyňa uplatnila aj náhradu za uhradenú daň z nehnuteľnosti, ktorú zaplatila mestu Sobrance v
celkovej sume 155,26 €. Súd z tejto sumy odpočítal sumu 43,45 € (5,8484 x 7,43) zodpovedajúcu dani
za predmetné nehnuteľnosti. Na základe uvedeného súd priznal žalobkyni náhradu skutočnej škody vo
výške 500,42 Eur (z pôvodne uplatnenej sumy 770,95 Eur). Pokiaľ ide o uplatňovanú výšku ušlého zisku
súd vychádzal zo znaleckého posudku vypracovaného C.. Z., ktorý určil ušlý zisk na sumu 334,81 €/ha
čo predstavuje spolu sumu 6.363,30 € (334,81 x 19,0057) aj nárok na ušlý zisk spočívajúci v náhrade
dotácii, ktoré mohla získať žalobkyňa za rok 2008, resp. v sezóne 2007-2008 v celkovej sume 3.536,77
€ (19,0057 ha x 186,09 €). Súd teda priznal žalobkyni náhradu škody v celkovej sume 10.400,49 €
[skutočná škoda 500,42 € + ušlý zisk 9.900,07 € (6.363,30 € + 3.536,77 €)]. V prevyšujúcej časti súd
žalobu zamietol.
16. O trovách konania si súd vymienil rozhodnúť s poukazom na § 151 ods. 3 O.s.p. po právoplatnosti
rozhodnutia vo veci samej.
17. Proti výroku rozsudku, ktorým súd uložil povinnosť žalovanému zaplatiť žalobkyni sumu vo výške
10.400,49 € (prvý výrok súdneho rozhodnutia), podal žalovaný v zákonnej lehote odvolanie, a to z
dôvodov podľa § 205 ods. 2 písm. a/ O.s.p. v spojení s § 221 ods. 1 O.s.p., a podľa § 205 ods. 2 písm.
b/, d/ a f/ O.s.p..
18. Poukázal na to, že rozsudok súdu prvej inštancie je kvantitou rozsiahly, ale čo sa týka kvality, chýba
mu podstatná časť argumentov zo strany žalovaného, a hlavne výpoveď súdneho znalca z (hlavného)
pojednávania zo dňa 9.9.2014. Podstatná časť odôvodnenia nereagovala na podstatné (relevantné)
argumenty žalovaného a rozhodnutie nedalo jasnú a zreteľnú odpoveď na riešenie konkrétneho
právneho problému. Zároveň poukázal na ustálenú judikatúru Ústavného súdu Slovenskej republiky
III. ÚS 209/2004, IV. ÚS 115/03, III. ÚS 119/03 a rovnako poukázal na rozhodnutie Ústavného súdu
Slovenskej republiky sp.zn. II. ÚS 200/09 a II. ÚS 193/06, III. ÚS 198/07.
19. Žalovaný mal za to, že súd prvej inštancie sa nevysporiadal s argumentmi žalovaného, týkajúcich
sa parcely č. 1148/2 registra „C“ kat. úz. F., pozemok vo vlastníctve C.. E. P. a C.. V. P., ktorí ho
nadobudli kúpnou zmluvou v roku 2003. Tento pozemok bol užívaný žalovaným od roku 1994 do roku
2007. Do nájmu tento pozemok žalovaný „dostal“ od bývalej grófky pani F. na základe ústnej dohody. Vo
výzve zo dňa 16.11.2007 na upustenie užívania pozemku od pána P.M., čo je mesiac po sejbe úrody,
a štyri roky po nadobudnutí vlastníctva je uvedené, že pán P. má vedomosť, že žalovaný dlhodobo
užíva tento pozemok. Žalovaný poukázal na to, že dlhodobo užíval túto hospodársku pôdu. Vlastník
pôdy, ktorý má vedomosť o tomto užívaní, musí užívateľa vyzvať na uzavretie nájomnej zmluvy alebovyzvať na opustenie pozemku; avšak ak ide o hospodársku pôdu, výzva musí prísť pred 1. októbrom
v roku, ale ak je to neskôr, tak užívateľ môže opustiť pozemok až 30 dní po zbere úrody. Toto tvrdenie
opieral o zákon č. 504/2003 Z.z. o nájme poľnohospodárskych pozemkov, poľnohospodárskeho podniku
a lesných pozemkov § 12 ods. 4, ktorý vo veci úpravy právnych vzťahov z nájmu poľnohospodárskej
pôdy pôsobí ako špeciálny zákon k Občianskemu zákonníku a ústne vyjadrenie znalca na (hlavnom)
pojednávaní súdu prvej inštancie zo dňa 9.9.2014.
20. Poukázal na to, že svojím konaním nespôsobil škodu. Samotná žalobkyňa vykonáva túto činnosť
niekoľko rokov, a taktiež mala vedomosť, že tieto pozemky (vy)užíva žalovaný. V tejto súvislosti poukázal
na § 5 zákona č. 504/2003 Z.z.. Žalovaný uviedol, že po uzavretí nájomnej zmluvy žalobkyňa začala
okamžite s prácami na pozemku. Časť pozemku, kde bola zasiata ďatelina preorala, zasiala a brala
úžitky svojou hospodárskou technikou, a časť, kde bolo zasiate obilie, ponechala z neznámych dôvodov
bez akéhokoľvek zásahu, a do „dnešného dňa“ neobjasnila, prečo tak učinila. Tvrdila, že jej žalovaný
bránil v užívaní, ale nikdy to nijako nepreukázala žiadnym svedkom, ani žiadnym iným spôsobom. V
nadväznosti na dotácie za danú nehnuteľnosť uviedol, že síce žalobkyňa uzatvorila nájomnú zmluvu
potom, ako bolo obilie zasiate žalovaným, a následne sa ho ani nepokúsila odstrániť a nechala ho vyrásť,
a tak žalovaný mal za to, že obilie patrí jemu, čo posúdili aj členovia platobnej agentúry, ktorí mu dali
na to aj dotácie. Konštatoval, že v pláne žalobkyne bolo zasiať slnečnicu, preto si uplatnila dotácie na
slnečnicu na celej parcele, aj keď na ostatných častiach bolo zasiate obilie. Podotkol, že dotácia nie je
zisk. Je to iba finančná podpora, nenávratné finančné príspevky, dary a iné externé zdroje na zvýšenie
kvality a rozvoja danej činnosti, takže sa dotácia nemôže uplatňovať ako ušlý zisk, a keďže žalobkyňa
nevykonala v danom období na spornej parcele v časti, kde bolo zasiate obilie, nemala nárok si uplatniť
dotácie. Tvrdil, že celá situácia sa mala spravovať § 12 ods. 4 zákona č. 504/2003 Z.z. a rozhodnutie
súdu prvej inštancie nie je obhájiteľné.
21. V dodatku č. 2 k nájomnej zmluve XXXXXXX žalobkyňa uviedla, že užíva pôdu na parcele č. 120/101
a č. 274/121 bez nájomnej zmluvy, iba na základe súhlasu od 1.1.2008 do podpísania dodatku č. 2.
Žalovaný spochybnil túto skutočnosť a poukázal na to, že súd sa nad týmito chybami v nájomnej zmluve
ibapozastavilavôbectonepreskúmaval.Konštatoval,ženájomvskutočnostizačalpodpísanímdodatku
žalobkyňou 25.6.2009, a keďže žalobkyňa nemala nič posiate na spomínaných parcelách, pretože sama
tvrdila, že ich užíva žalovaný, a taktiež tam nemohla nič zasiať, lebo sezóna začína na sejbu až v
septembri, tak jej tam nemohla vzniknúť žiadna škoda a ani ušlý zisk. Je to zavádzajúce a bolo to
vytvorené iba na poškodenie žalovaného, a taká je celá žaloba.
22. K parcele č. 267/121 registra „E“ katastrálne územie Sobrance uviedol, že tento pozemok je vo
vlastníctve L. V., U. N. R. I. B.. Poukázal na to, že tento pozemok žalovaný dostal na základe ústnej
dohody do nájmu od pána V.. Podotkol, že nájomná zmluva, ktorú predložila žalobkyňa, začína od
1.6.2008 a znalecký posudok C.. V. nepotvrdil, že by v danom období užíval parcelu žalovaný. Taktiež
vyzdvihol skutočnosť, že sejba slnečnice prebieha začiatkom tretieho mesiaca v roku, najneskôr koncom
štvrtého mesiaca v roku, keďže zmluva bola uzatvorená až 1.6.2008, tak sejba prebehnúť nemohla, a to
z toho dôvodu, že by to bolo neúnosne stratové. Prvá sejba slnečnice sa tak mohla začať až od 1.3.2009.
Časť parcely, ktorú má pani Cínová bola takisto na základe ústneho súhlasu prenechaná žalobkyni, aj
v danom prípade zmluva začala platiť až od 1.6.2008 a znalecký posudok C.. V. nepotvrdil, že by v
danom období užíval parcelu žalovaný. Rovnako poukázal na časový sled sejby slnečnice. Čo sa týka
časti, ktorú mal pán B., tu poukázal na nájomnú zmluvu, ktorú mala žalobkyňa uzavretú s pánom B.
starším, narodeným 25.5.1933, poznamenal, že v žalobe o predbežnom opatrení mala žalobkyňa túto
zmluvu uzatvorenú s pánom B. starším, čo deklarovala aj v žalobe aj v zmluve, a v tejto žalobe mala
napísané,žejumáuzatvorenúspánomB.starším,(ktorýjeužvčasepodpisuzmluvyskororokposmrti)
a ako nájomnú zmluvu priložila zmluvu uzatvorenú s pánom B. mladším, narodeným 9.10.1958. Túto
skutočnosť súd poriadne nepreveril. Daná nehnuteľnosť sa stala predmetom dedičského konania, a pán
B. mal viacero detí, a taktiež aj manželku, takže dňom jeho smrti predmetnú nehnuteľnosť nenadobudol
iba jeho jediný syn, ale taktiež ostatní príbuzní. Mal za to, že platnú nájomnú zmluvu by mala vtedy,
až keby na nej boli podpísaní ostatní účastníci dedičského konania. I. B. mladší nadobudol predmetnú
nehnuteľnosť až 25.10.2011 na základe dedičského konania, a v tomto prípade znalecký posudok C..
V. nepotvrdil, že by v danom období užíval parcelu žalovaný.
23. K pozemku parcela č. 270/121 registra „E“ - orná pôda X., X. uviedol, že žalovaný tento pozemok
mal v oprávnenom nájme odo dňa 8.12.2008. Predtým užíval tento pozemok od 25.3.2008 na základesúhlasu budúcich majiteľov. Poukázal na to, že žalobkyňa užívala časť tohto pozemku, zvyšok pozemku
bol zaburinený a zarastený kríkmi. Na základe zistení z katastra žalovaný navštívil pani X. a dohodol sa s
ňou na užívaní, a na nájme. Žalovaný mal znalosť, že časť pozemku patrí pani X. a tú požiadal o súhlas,
keďže sa preukázala listom vlastníctva, na ktorom boli napísaní jej predkovia, ale od decembra „toho“
roku to „prededila“ a preukázala sa LV, kde bolo uvedené jej meno a meno jej syna P. X.. Časť, resp. jej
reálny podiel bol zarastený a zaburinený, jej časť pozemku nebola riadne využívaná a znehodnocovala
sa.
24. Odvolateľ konštatoval, že v znaleckom posudku C.. V. malo byť zistené, či žalovaný užíval sporné
nehnuteľnosti. Súd usúdil, že ich užíval, a na základe týchto zistení z posudku nariadil ďalšie znalecké
dokazovanie, kde znalec mal zistiť, či žalobkyňa vykonala nejaké práce na sporných nehnuteľnostiach
a aké náklady tu vznikli. Pri znaleckom dokazovaní došlo k chybe, pretože ani jeden znalec nedostal za
úlohu preskúmať, či naozaj vznikla škoda, a keď aj vznikla, koho to bola skutočne chyba, resp. podľa
akého právneho predpisu sa situácia mala riešiť. Súd nevykonal dokazovanie podľa toho, ako navrhol
žalovaný (predvolať pána P. s manželkou, predvolať pani N., preskúmať dodatok č. 2, posúdiť predmetný
spor podľa zákona č. 504/2003 Z.z.). Nesúhlasil ani s trovami, ktoré vznikajú v tomto konaní, keďže
žalobkyňa si „volá“ právneho zástupcu až z Bratislavy, ktorému platí nehorázne vysoké „poplatky“ za
právne zastúpenie, a čaká, že jej to žalovaný preplatí z 300 € dôchodku. Záverom žalovaný poukázal na
to, že súd mal aplikovať v danej veci zákon č. 504/2003 Z.z. o nájme poľnohospodárskych pozemkov,
poľnohospodárskeho podniku a lesných pozemkov a mal preskúmať dodatok č. 2 k nájomnej zmluve
4199005. Na základe uvedeného navrhol, aby odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvej inštancie a
žalobu v celom rozsahu zamietol a zaviazal žalobkyňu nahradiť mu trovy prvostupňového aj odvolacieho
konania.
25. Žalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného uviedla, že sa stotožňuje s rozsudkom súdu prvej
inštancie a navrhla, aby odvolací súd predmetný rozsudok potvrdil ako vecne správny. Poukázala na
to, že súd skúmal splnenie všetkých zákonných podmienok pre priznanie nároku žalobkyne na náhradu
škody. V priebehu konania žalobkyňa listinnými dôkazmi jednoznačne preukázala oprávnenie užívať
nehnuteľnosti špecifikované v žalobnom návrhu, ktoré (naopak) neoprávnene užíval žalovaný. Skutočný
rozsah neoprávnene užívaných nehnuteľností zo strany žalovaného bol v priebehu prvostupňového
konania riadne zistený a preukázaný, a to nielen výpoveďou samotného žalovaného, ale aj znaleckým
posudkom č. 40/2011 C.. L. V., podľa ktorého žalovaný v roku 2007 (t.j. v sezóne 2007-2008)
neoprávnene zabral, resp. začal neoprávnene užívať pozemky, ktoré mala žalobkyňa v oprávnenom
nájme v celkovej výmere 19,0057 ha. Následne znaleckým posudkom č. 4/2014 C.. G. Z. bola určená
aj výška skutočnej škody žalobkyne a ušlého zisku žalobkyne. Tvrdila, že žalovaný v priebehu konania
nepredložil súdu žiadny relevantný, resp. vierohodný dôkaz o existencii akéhokoľvek práva žalovaného
užívať nehnuteľností, ktoré boli predmetom tohto konania, resp. o existencii akejkoľvek ústnej nájomnej
zmluvy. Poukázala na to, že samotné odvolanie opätovne obsahuje množstvo skresľujúcich, a
absolútne nepravdivých informácií. V predmetnom odvolaní žalovaný na viacerých miestach vyjadruje
svoje vlastné želania a presvedčenia, ktoré sú však z právneho hľadiska absolútne irelevantné, sú
nepodložené a navyše sú v rozpore s príslušnými právnymi predpismi. V odvolaní žalovaný namiesto
preukazovania žalovaným tvrdených skutočností, v podstate bez akejkoľvek relácie k tomuto konaniu
a bez akéhokoľvek právneho významu kladie napríklad otázky Slovenskému pozemkovému fondu.
Žalobkyňa v nadväznosti na podané odvolanie poznamenala, že žalovaný, resp. jeho zástupca v
priebehu prvostupňového konania neustále spôsoboval prieťahy v konaní. Navrhoval v priebehu
prvostupňového konania vykonávanie dôkazov v úplnom rozpore so zásadami príslušných ustanovení
O.s.p., keď navrhol vypočuť svedkov bez konkrétnej špecifikácie toho, čo má byť výsluchom svedka
preukázané. Žalovaný v priebehu prvostupňového konania navrhoval výsluchy jednotlivých svedkov
nehospodárnym a neúčelným spôsobom. Napríklad navrhol vypočuť jednotlivých svedkov úmyselne
postupne, t.j. pri ukončení pojednávania, na ktoré boli riadne predvolaní žalovaným navrhovaní
svedkovia. Navrhol vypočuť aj výsluch ďalších svedkov, a takisto neustále v priebehu prvostupňového
konania navrhoval vykonávanie dôkazov, ktorými sa mali (fakticky) preukazovať nesporné skutkové
okolnosti, ktoré nebolo potrebné v konaní preukazovať, napríklad preukazovanie existencie uzavretých
nájomných zmlúv. Tieto skutočnosti žalobkyňa uviedla preto, že celková dĺžka trvania prvostupňového
konania bola neúčelne a aj nehospodárne preťahovaná z dôvodov na strane žalovaného, resp. jeho
zástupcu, ktorý v závere odvolania apeluje na ľudské a logické hľadisko. Zároveň žalobkyňa poukázala
aj na správanie sa žalovaného a jeho zástupcu na jednotlivých pojednávaniach.26. K správnosti rozsudku konštatovala, že ho považuje za vecne správny a navrhla ho potvrdiť. Uviedla,
že vo vzťahu k parcele č. 1148/2 registra „C“, evidovanej na LV č. XXXX žalovaný poukazoval na
existenciudžentlmenskej,resp.ústnejnájomnejzmluvy,ktorásamalatýkaťtejtonehnuteľnostisgrófkou
F. ako vtedajšou vlastníčkou pozemkov. V tejto časti žalobkyňa sa stotožnila so záverom súdu prvej
inštancie, že žalovaný neuniesol dôkazné bremeno v tomto smere, a nepreukázal existenciu ústnej
dohody napriek tomu, že boli v konaní vypočutí svedkovia. Svedeckými výpoveďami predvolaných
svedkov niektorí svedkovia síce potvrdili informácie o užívaní nejakých nehnuteľností žalovaným bez
bližšej špecifikácie, o ktoré nehnuteľnosti ide. Žiaden z vypočúvaných svedkov nepotvrdil, že by bol pri
uzatváraní ústnej zmluvy s grófkou F.. Existencia ústnej nájomnej zmluvy uzavretej medzi žalovaným a
grófkou F. nebola preukázaná výpoveďou svedka L. L., L. U., P. B., W. F. ani U. P.M. a U. X.. Žalobkyňa
konštatovala, že žalovaný žiadnym spôsobom nepreukázal, že by sa s vlastníkmi nehnuteľností, ktoré
sú predmetom tohto konania vôbec na niečom skutočne dohodol; navyše vôbec nepreukázal, že
by sa dohodol na platnej nájomnej zmluve ohľadne konkrétnych nehnuteľností. Ústne dojednania o
uzatvorení nájomnej zmluvy sú absolútne nepodložené a nepreukázané, a navyše neurčité a nejasné
a s ohľadom na § 37 Občianskeho zákonníka absolútne neplatné. Navyše žalovaný niekoľkokrát v
priebehu konania potvrdil, že vykonáva v poľnohospodárstve sústavnú činnosť samostatne vo vlastnom
mene a na vlastnú zodpovednosť za účelom dosiahnutia zisku, t.j. podniká v poľnohospodárstve podľa
§ 2 ods. 1 Obchodného zákonníka. Žalovaný si voči žalobkyni uplatnil vzájomným návrhom nárok
na náhradu škody vo výške 20.151,36 €, ktorý bol „vyčlenený“ na samostatné konanie, vedené na
Okresnom súde Michalovce pod č. 11C 79/2012, pričom v rámci vyčíslenej škody si žalovaný okrem
iného uplatňoval voči žalobkyni aj ujmu na zisku, resp. stratu zisku, t.j. nárok na náhradu ušlého zisku.
S poukazom na § 7 ods. 1 a § 14 zákona o nájme poľnohospodárskych pozemkov konštatovala,
že všetky žalovaným uvádzané skutočnosti o existencii ústnej nájomnej zmluvy uzatvorenej s pani
F. sú právne irelevantné, nakoľko uzatvorenie zmluvy o nájme pozemku na poľnohospodárske účely
pri prevádzkovaní podniku v ústnej forme je nepostačujúce a odporuje citovanému ustanoveniu § 14
zákona o nájme poľnohospodárskych pozemkov. Z vyššie uvedených dôvodov je teda zrejmé, že v
období od roku 1994 do roku 2007 žalovaný užíval nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom tohto konania,
avšak tieto nehnuteľnosti užíval neoprávnene, a ani žalovanému neplynula žiadna výpovedná lehota
na opustenie, resp. zdržanie sa užívania nehnuteľností, ktoré sú predmetom tohto konania, a ktoré
sú v oprávnenom nájme žalobkyne. Pokiaľ žalovaný poukázal na ustanovenia zákona č. 504/2003
Z.z., ktorý poskytuje ochranu oprávneného, resp. dobromyseľného užívateľa pozemkov, tak žalobkyňa
mala za to, že neoprávnený užívateľ, ktorým aj žalovaný je, nepožíva ani nemôže požívať právnu
ochranu, ktorú poskytuje napríklad ustanovenie § 12 zákona o nájme poľnohospodárskych pozemkov.
Súčasný vlastník pozemku podľa názoru žalobkyne nie je povinný strpieť, aby neoprávnený užívateľ
vstúpil na pozemok a bral úžitky a pôžitky z neoprávnene užívaného poľnohospodárskeho pozemku.
Žalovaný bol o predpokladanom vzniku nájomného vzťahu žalobkyne informovaný ešte pred samotným
neoprávneným užívaním predmetného pozemku, t.j. pred sejbou. Z uvedeného dôvodu mala za to,
že v priebehu prvostupňového konania bola nepochybne preukázaná skutočnosť, že je oprávnenou
nájomkyňou, resp. oprávneným užívateľom predmetných pozemkov, a to na základe nájomnej zmluvy
č. 1/2007, uzatvorenej medzi žalobkyňou ako nájomcom a manželmi C.. E. P. a C.. V. P.M. ako
prenajímateľmi.
27. K Dodatku č. 2 nájomnej zmluvy č. 4199005 zo dňa 1.1.2005 uviedla, že žalovaný vo svojom
odvolaní spochybnil platnosť nájomnej zmluvy uzatvorenej medzi žalobkyňou ako nájomkyňou a
Slovenským pozemkovým fondom ako prenajímateľom, a spochybnil dodatky. Súčasne v odvolaní
absolútne neurčitým a nezrozumiteľným spôsobom poukázal na niektoré nesúvisiace skutočnosti, a
súčasne kladie otázky. Pripomenula, že nájomná zmluva zo dňa 1.1.2005, ako aj jej dodatky, boli za
prenajímateľa, t.j. Slovenský pozemkový fond a aj za žalobkyňu podpísané oprávnenými osobami, t.j.
sú platné, resp. boli platne uzatvorené. V tejto súvislosti sa domnieva, že žalovaný nie je aktívne vecne
legitimovaným domáhať sa určenia prípadnej neplatnosti tejto nájomnej zmluvy.
28. K pozemku parcela č. 267/121 register „E“ kat. úz. F., zapísanému na LV č. XXXX uviedla, že
žalobkyňa je oprávneným nájomcom tejto parcely vrátane nehnuteľnosti nachádzajúcej sa na LV č.
XXXX. Ako dôkaz poukázala na nájomnú zmluvu uzatvorenú s pánom V., pani N. a pánom B. zo dňa
1.6.2008, resp. 1.1.2008. Skutkové tvrdenia žalovaného uvedené v odvolaní sú absolútne nepravdivé
a zavádzajúce. K výhrade oprávnenia prenajímateľa I. B. mladšieho disponovať so spoluvlastníckym
podielom, t.j. 1/3 nehnuteľnosti poukázala na to, že podľa ustanovení Občianskeho zákonníka sa
dedičstvo nadobúda smrťou poručiteľa, čo má za následok, že všetky neskoršie úkony dedičov pôsobiaspätne ku dňu smrti poručiteľa, pričom rozhodnutie súdu, ktoré potvrdí nadobudnutie dedičstva, má
deklaratórny charakter, a teda potvrdí len to, čo už nastalo smrťou poručiteľa. Z § 460 Občianskeho
zákonníka vyplýva, že všetky majetkové práva a povinnosti, ktoré nemajú osobnú povahu, prechádzajú
v dôsledku smrti fyzickej osoby na dedičov. Okolnosť, že sa dedičstvo nadobúda poručiteľovou smrťou
má za následok, že neskoršie úkony dedičov pôsobia spätne ku dňu smrti poručiteľa. Smrťou pána
I. B. staršieho, t.j. dňom 7.3.2007, teda všetky majetkové práva a povinnosti poručiteľa prešli na
I. B. mladšieho, podľa predmetného osvedčenia o dedičstve zo dňa 25.10.2011, ktoré pôsobí ex
tunc, a ktorým sa len deklarovala skutočnosť, ktorá už nastala smrťou poručiteľa. Poukázala na
to, že nadobudnutie vlastníckeho práva dedením sa zapisuje do katastra nehnuteľností záznamom
na základe osvedčenia o dedičstve, ktoré má len informatívnu, resp. evidenčnú funkciu a ktorým
sa potvrdzuje skutočnosť, že nadobudnutie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti nastalo už smrťou
poručiteľa. Z uvedených ustanovení vyplýva, že pán I. B. mladší bol oprávnený nakladať s predmetom
svojho vlastníctva, teda bol oprávnený dať nehnuteľnosť, ktorú nadobudol smrťou poručiteľa do nájmu
na základe nájomnej zmluvy už od 7.3.2007. Z uvedeného dôvodu nájomná zmluva o prenájme
poľnohospodárskej pôdy, uzatvorená dňa 1.1.2008 medzi I. B. mladším a žalobkyňou je platná, nakoľko
I. B. mladší sa vlastníkom nehnuteľnosti stal 7.3.2007, t.j. smrťou poručiteľa, pričom táto skutočnosť bola
spätne potvrdená vydaním osvedčenia o dedičstve zo dňa 25.10.2011.
29. K výhradám týkajúcim sa pozemku parcelného č. 270/121 register „E“, zapísaného na LV č. XXXX,
kat. úz. Sobrance uviedla, že žalovaný účelovo zavádza a nepravdivo poukazuje na existenciu dohody
uzavretej medzi žalovaným a treťou osobou bez špecifikácie. K vlastníctvu uvedenej parcely pani X.,
žalobkyňa poukázala na to, že zmena vlastníctva prenajatej veci nemá za následok skončenie nájmu,
a nadobúdateľ veci vstupuje do postavenia prenajímateľa, a teda práve s ohľadom na vyššie uvedené
skutočnosti je zrejmé, že nadobudnutie vlastníckeho práva k vyššie uvedenému pozemku parcelného
č. 270/121 register „E“ pani Máriou U., rodenou X. a pánom P. X. na základe osvedčenia o dedičstve
zo dňa 8.12.2008, nemalo za následok skončenie nájmu, resp. nájomnej zmluvy č. XXXXXXX zo dňa
1.1.2005, ktorú so žalobkyňou uzatvoril Slovenský pozemkový fond, ale nadobúdatelia U. U., rodená
X. a P. X. vstúpili ohľadne svojich spoluvlastníckych podielov do právneho postavenia prenajímateľa.
Pani Mária U., rodená X. a pán P. X. sú podielovými spoluvlastníkmi predmetného pozemku s ideálnymi
podielmi vo výške 16/70, resp. 32/70, a teda títo nadobúdatelia nie sú oprávnení sami bez dohody s
ostatnými spoluvlastníkmi disponovať s celou predmetnou nehnuteľnosťou a zároveň nie sú oprávnení
dať do nájmu tretej osoby reálnu, presne vyčlenenú časť predmetnej nehnuteľnosti pripadajúcu na ich
spoluvlastnícke podiely, pričom nadobúdatelia nadobudnutím vlastníckeho práva dedením v roku 2008
vstúpili ohľadne svojich spoluvlastníckych podielov do právneho postavenia prenajímateľa.
30. K námietke o nesprávnom právnom posúdení veci žalobkyňa uviedla, že ak určité vyhodnotenie
dôkazov prvostupňovým súdom nevyhovuje, resp. nie je po vôli niektorému z účastníkov konania,
nemožno toto vyhodnotenie dôkazov bez ďalšieho považovať za nesprávne právne posúdenie veci.
Žalobkyňa listinnými dôkazmi preukázala oprávnenie užívať nehnuteľnosti špecifikované v žalobnom
návrhu, ktoré neoprávnene užíval žalovaný, v dôsledku čoho vznikol žalobkyni voči žalovanému nárok
na náhradu škody uplatnený v tomto konaní. Samotná výška škody bola v prvostupňovom konaní
riadne zistená a preukázaná znaleckým dokazovaním. Na základe uvedeného žiadala, aby odvolací
súd potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie a zároveň, aby zaviazal žalovaného nahradiť žalobkyni trovy
odvolacieho konania.
31. Vyjadrenie žalobkyne k odvolaniu žalovaného bolo žalovanému doručené dňa 8.7.2015.
32. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 Civilného sporového poriadku účinného od
1.7.2016, ďalej len „CSP“) prejednal odvolanie žalovaného ako podané včas oprávnenou osobou proti
rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. § 385
ods. 1 CSP a contrario v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 a § 380 CSP a z hľadiska uplatnených
odvolacích dôvodov (§ 205 ods. 2 písm. a/, b/, d/, f/ O.s.p. v spojení s ust. § 470 ods. 2 prvej vety CSP)
a dospel k záveru, že odvolaniu žalovaného nie je možné vyhovieť.
33. Rozsudok vo výroku, ktorým súd žalobu v prevyšujúcej časti zamietol nebol odvolaním žalobkyne
ani žalovaného napadnutý, nadobudol právoplatnosť, a preto nebol predmetom odvolacieho prieskumu.34. Rozsudok je v napadnutom výroku vecne správny, preto ho odvolací súd podľa § 387 ods. 1 CSP
potvrdil.
35. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 20.12.2016 o 13,20 hod.
v pojednávacej miestnosti č. dverí 202, 2. poschodie, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia
rozhodnutia boli zverejnené dňa 14.12.2016 na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach v zmysle
ustanovenia § 219 ods. 1, 3 CSP, § 378 ods. 1 CSP a § 385 ods. 1 CSP a contrario.
36. Žalovaný podal proti rozsudku súdu prvej inštancie odvolanie dňa 27.10.2014, t. j. za účinnosti
Občianskeho súdneho poriadku.
37. Podľa ustanovenia § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania
začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti (t. j. 01.07.2016).
38. Podľa ustanovenia § 470 ods. 2 prvá veta CSP, (ale) právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali
predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.
39. Keďže odvolanie tu bolo podané ešte pred 1. júlom 2016, podmienky prípustnosti odvolania, ako
aj jeho dôvody bolo nutné posúdiť podľa právneho stavu existujúceho v čase podania odvolania, teda
podľa príslušných ustanovení O.s.p..
40. Dôvodom pre takýto postup je nevyhnutnosť rešpektovania základných princípov CSP o
spravodlivosti ochrany porušených práv a právom chránených záujmov tak, aby bol naplnený princíp
právnej istoty, vrátane naplnenia legitímnych očakávaní účastníkov odvolacieho konania, ktoré začalo,
avšak neskončilo za účinnosti skoršej úpravy procesného práva (Čl. 2 ods. 1,2 CSP), ako aj o potrebe
ústavne konformného i eurokonformného výkladu noriem vnútroštátneho práva (Čl. 3 ods. 1 CSP).
41. Žalovaný namietal odvolacie dôvody podľa ust. § 205 ods. 2 písm. a/ O.s.p. t. j., že v konaní došlo k
vadám uvedeným v § 221 ods. 1, § 205 ods. 2 písm. b/ O.s.p., t. j. že konanie má inú vadu, ktorá mohla
mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, § 205 ods. 2 písm. d/ O.s.p., t.j. že súd prvého stupňa
dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, a § 205 ods. 2 písm. f/
O.s.p., t. j. rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
42.Odvolacídôvodpodľaustanovenia§205ods.2písm.a/O.s.p.jenaplnenývtedy,aksúdnesprávnym
procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,
že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
43. K odvolaciemu dôvodu v zmysle ustanovenia § 205 ods. 2 písm. b/ O.s.p. odvolací súd uvádza,
že inou vadou sa rozumie také porušenie procesných predpisov, ktoré mohlo mať vplyv na výrok
napadnutého rozhodnutia. Ide predovšetkým o porušenie procesných práv účastníka, ktoré nemožno
podradiť pod § 205 ods. 2 písm. a/ O.s.p., ale ich dôsledok sa mohol (nemusel) prejaviť vo výsledku
konania formulovanom vo výroku súdneho rozhodnutia vo veci samej.
44. Odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. d/ O.s.p. sa týka chyby v zisťovaní skutkového
stavu veci súdom prvej inštancie spočívajúcej v tom, že skutkové zistenie, ktoré bolo podkladom pre
jeho rozhodnutie je nesprávne, lebo nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, pričom medzi chybami
skutkového zistenia a chybami právneho posúdenia je úzka vzájomná súvislosť, keďže príčinou
nesprávnych (v zmysle nedostatočných) skutkových zistení môže byť chybný právny názor, v dôsledku
ktorého zisťoval iné skutočnosti, príp. zisteným skutočnostiam prisudzoval iný právny význam. Skutkové
zistenie nezodpovedá vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 132
O.s.o. a to vzhľadom na to, že buď vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo
prednesov strán sporu nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo alebo opomenul rozhodujúce
skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne
sú i také skutkové zistenia, ktoré súd založil na chybnom hodnotení dôkazov. Ide o situáciu, keď je
logický rozpor v hodnotení dôkazov, príp. poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán sporu alebo ktoré
vyšli najavo inak, z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, event. vierohodnosti alebo,
keď výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z
§ 132 -§ 135 O.s.p..45. K odvolaciemu dôvodu v zmysle ustanovenia § 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p. odvolací súd uvádza, že
právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový
stav, t. zn. vyvodzuje zo skutkového zistenia aké práva a povinnosti majú strany sporu podľa príslušného
právneho predpisu. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený
skutkový stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikácii právnych predpisov ide, ak použil iný právny
predpis, než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne ho vyložil, príp.
ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval.
46. Odvolací súd dospel k záveru, že tieto odvolacie dôvody v potvrdenej časti nie sú naplnené.
47. Rozhodnutiu súdu nemožno vytknúť nedostatočné zistenie skutkového stavu, ani že by vzal do
úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov sporových strán nevyplynuli a ani
nevyšli za konania najavo, že by opomenul niektoré rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými
dôkazmi preukázané, alebo že by v jeho hodnotení dôkazov bol logický rozpor, prípadne, že by výsledok
jeho hodnotenia dôkazov nezodpovedal tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ust. §
133 až § 135 O.s.p. účinných v čase jeho rozhodovania alebo že by na zistený skutkový stav aplikoval
nesprávne zákonné ustanovenia alebo použité zákonné ustanovenia nesprávne vyložil. Rozsudok nie je
ani nepreskúmateľný a nebola zistená ani iná vada, ktorá by mala za následok nesprávne rozhodnutie
vo veci.
48. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v rozsahu dostatočnom pre úplné zistenie skutkového
stavu, vykonanie ďalších dôkazov nebolo potrebné, vykonané dôkazy vyhodnotil podľa ust. § 132 O.s.p.
(účinného v čase jeho rozhodovania), z týchto dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a zo
zisteného skutkového stavu vyvodil aj správny právny záver, pričom rozsudok aj náležite odôvodnil, a
preto odvolací súd jeho rozsudok v napadnutom výroku ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP
potvrdil.
49. Mimoriadne podrobné, presvedčivé a správne sú aj dôvody rozsudku v napadnutej časti, s ktorými
sa odvolací súd stotožňuje a na tieto odkazuje (§ 387 ods. 2 CSP). Ani počas odvolacieho konania
nevyšli najavo také skutočnosti, ktoré by odôvodňovali iné rozhodnutie vo veci. Ani odvolacie námietky
žalovaného nemali vplyv na vecnú správnosť rozsudku v napadnutej časti a nie sú spôsobilé privodiť
zmenu napadnutého rozsudku.
50. Na zdôraznenie vecnej správnosti napadnutého rozsudku a k odvolacím námietkam žalovaného
odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie právne kvalifikoval žalobou uplatnený nárok ako nárok na
náhradu za škodu spôsobenú žalobkyni v zmysle ustanovenia § 420 ods. 1 OZ. Súd prvej inštancie
preto správne skúmal splnenie jednotlivých predpokladov pre vznik všeobecnej zodpovednosti za škodu
v zmysle tohto zákonného ustanovenia.
51. Podľa ustanovenia § 420 ods. 1 OZ, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej
povinnosti.
52. Základnými predpokladmi vzniku zodpovednosti za škodu v zmysle § 420 ods. 1 OZ sú porušenie
právnej povinnosti, existencia škody, príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a škodou
a zavinenie.
53. Porušenie právnej povinnosti spočíva v existencii takého úkonu, ktorý je v rozpore s objektívnym
právom. Môže k nemu dôjsť buď protiprávnym konaním alebo opomenutím toho, čo malo byť v súlade
s právom vykonané. Uskutočnený úkon je protiprávny vtedy, ak v súvislosti s ním došlo k porušeniu
právnej povinnosti, ktorá vyplýva zo všeobecne záväzných predpisov a iných noriem, ktoré mal žalovaný
zachovávať zo zmlúv alebo iných právnych úkonov, prípadne i z porušenia § 415 OZ.
54. Pod pojmom škoda treba rozumieť ujmu, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného a ktorá je
objektívne vyjadriteľná peniazmi ako všeobecným ekvivalentom.55. Príčinná súvislosť znamená, že medzi protiprávnym úkonom a vzniknutou škodou musí byť vzťah
príčiny a následku. Existencia príčinnej súvislosti musí byť v každom konkrétnom prípade preukázaná.
Nemožno ju len predpokladať.
56. Zavinenie znamená psychický vzťah škodcu k protiprávnemu úkonu a ku škode, vyjadrený buď ako
priamy alebo nepriamy úmysel, alebo vedomá, či nevedomá nedbanlivosť. Pre vznik zodpovednosti za
škodusavyžadujesplnenievšetkýchštyrochzákonnýchpredpokladovsúčasneatietopredpokladyvždy
musí preukázať poškodený, t.j. žalobca. Zavinenie nemusí poškodený preukazovať, zákonodarca ho
prezumuje a dôkazné bremeno smerujúce k vyvráteniu domnienky viny znáša škodca, t.j. žalovaný (v
zmysle ust. § 420 ods. 3 OZ zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil).
57. Pokiaľ ide o splnenie prvého z predpokladov, t.j. protiprávneho úkonu žalovaného, odvolací súd
sa stotožnil so záverom súdu prvej inštancie o splnení tohto predpokladu pre vznik zodpovednosti
žalovaného za škodu spôsobenú žalobkyni v zmysle ustanovenia § 420 ods. 1 OZ. Vykonaným
dokazovaním bolo preukázané, že žalovaný neoprávnene zasahoval v spornom období do užívacieho
práva žalobkyne tak, že vstupoval na nehnuteľnosti špecifikované v žalobe alebo ich časti so svojou
poľnohospodárskou technikou za účelom brania úžitkov.
58. Odvolacia námietka žalovaného týkajúca sa tvrdenia, že oprávnene užíval parcelu č. 1148/2 reg. C,
k. ú. Sobrance, nie je náležitá. Žalovaný nepreukázal, že s pôvodnou vlastníčkou nehnuteľnosti grófkou
F. mal uzatvorenú nájomnú zmluvu. Odvolací súd sa stotožnil s vyjadrením žalovaného v tom, že na
uzavretie nájomnej zmluvy nebola nevyhnutná jej písomná forma. V konaní totiž nebolo preukázané,
že žalovaný vykonáva podnikateľskú činnosť, a preto na uzatvorenie platnej nájomnej zmluvy sa
nevyžadovala (jej) písomná forma v zmysle § 14 zák. č. 504/2003 Z.z. o nájme poľnohospodárskych
pozemkov, poľnohospodárskeho podniku a lesných pozemkov a o zmene niektorých zákonov (ďalej
len zák. č. 504/2003 Z.z.). Nájomnou zmluvou prenajímateľ prenecháva za odplatu nájomcovi vec,
aby ju dočasne (v dojednanej dobe) užíval alebo z nej bral aj úžitky (§ 683 OZ). Pojmovým znakom
a predpokladom platnosti zmluvy teda nie je jej písomná forma aj v zmysle ustanovení Občianskeho
zákonníka. Predpokladom platnosti zmluvy je však vymedzenie jej predmetu takým spôsobom, aby bol
dostatočne určitý. V prejednávanej veci však žalovaný nepreukázal, čo presne bolo predmetom ústnej
nájomnej zmluvy s grófkou F.. Rovnako žalovaný nepreukázal, že takáto zmluva hoci len v ústnej forme,
bola vôbec uzatvorená. Skutočnosť, že žalovaný užíval predmetnú nehnuteľnosť, a táto skutočnosť bola
aj iným osobám známa (čo vyplynulo zo svedeckých výpovedí napr. L. L.) ešte sama o sebe neznamená,
že nehnuteľnosť žalovaný užíval skutočne na základe relevantného právneho vzťahu (písomného alebo
ústneho). Sporové konanie je konaním, ktoré vyžaduje od strán sporu nielen predloženie tvrdení na
svoju obranu ale aj preukázanie daných tvrdení (dôkazná povinnosť, dôkazné bremeno). Odvolací súd
sa v tomto smere stotožnil so záverom súdu prvej inštancie, že žalovaný neuniesol dôkazné bremeno
na preukázanie svojho tvrdenia a síce, že na predmetnú nehnuteľnosť mal uzatvorenú ústnu nájomnú
zmluvu s grófkou Starajovou. Z uvedeného vyplýva, že nehnuteľnosť užíval bez právneho dôvodu.
59. K námietke žalovaného na potrebu aplikácie ustanovenia § 12 ods. 4 zák. č. 504/2003 Z.z. odvolací
súd uvádza, že toto ustanovenie nadobudlo účinnosť až od 01.11.2009, a z uvedeného dôvodu nemohlo
byť aplikované na prejednávaný prípad. Vlastník pozemku pán P. s manželkou teda nemohol postupovať
spôsobom, aký citoval žalovaný v odvolaní, nakoľko takáto právna úprava ešte nebola účinná v čase,
keď menovaní uzatvorili nájomnú zmluvu so žalobkyňou (13.11.2007 s účinnosťou od 25.08.2007), a
keď vyzvali žalovaného na upustenie od užívania predmetných nehnuteľností (16.11.2007). Rovnako
neprichádzala do úvahy ani aplikácia ustanovenia § 12 ods. 1 zák. č. 504/2003 Z.z. účinného v čase
realizácie výzvy t. j. 16.11.2007 (Ak prenajímateľ alebo nájomca rok pred uplynutím času, na ktorý bol
nájom dohodnutý, písomne nevyzve druhú zmluvnú stranu na vrátenie a prevzatie prenajatého pozemku
po skončení nájmu, zmluva sa obnovuje na určitý čas podľa § 8), nakoľko medzi pánom P. a žalovaným
nebol uzatvorený žiaden právny vzťah.
60. Žalovaný nebol nikdy v žiadnom právnom vzťahu s pánom P., a to ani na základe zmluvy, ani na
základe zákona, a preto ak žalovaný užíval nehnuteľnosti pána P. na poľnohospodársku výrobu, ktoré
vlastník platne prenajal žalobkyni, robil tak v rozpore so zákonom, a preto bolo potrebné poskytnúť
žalobkyni ako oprávnenej nájomkyni súdnu ochranu.61.KodvolacejnámietkežalovanéhotýkajúcejsaDodatkuč.2knájomnejzmluve4199005odvolacísúd
uvádza nasledovné: Odvolací súd sa oboznámil so všetkými zmluvami (vrátane dodatkov) uzatvorenými
žalobkyňou so Slovenským pozemkovým fondom. Ak žalovaný citoval z Dodatku č. 2 k nájomnej zmluve
strana 3 článok III, tak odvolací súd konštatuje, že žalovaný si z predmetného dodatku vybral iba
časti, ktoré sú vytrhnuté z kontextu. V článku I predmetného dodatku je totiž výslovne uvedené, že
predmetom dodatku je úprava výmery užívaných pozemkov, ktoré sú predmetom nájomnej zmluvy č.
4199005 a jej doplnenie o C-KN parc. č. 1149/1 a časť parc. č. 1148/1, k. ú. Sobrance. Dôvodom
tejto úpravy bola oprava výmery v dôsledku opravy chyby v katastrálnom operáte, keď parcela C-KN
č. 1148/1 k.ú. F. nebola podložená vlastníckymi vzťahmi a ani nebola pokrytá parcelou UO. Následne
bol obnovený právny stav aj na parc. č. C-KN č. 1148/1 (E-KN parc. č. 120/101, 274/121 a 276/121
vo vlastníctve SR a správe Slovenského pozemkového fondu, zapísané na LV č. XXXX, k. ú. F.).
Z uvedeného vyplýva, že písomná nájomná zmluva (s poukazom na § 14 zák. č. 504/2003 Z.z.
(sa) na jej platnosť vyžadovala písomná forma) nemohla byť medzi žalobkyňou a SPF uzatvorená,
nakoľko predmetné parcely neboli právne definované, a teda nemohli byť dostatočne určitým spôsobom
definované ani v písomnej zmluve. Nakoľko došlo k obnoveniu právneho stavu v KN, mohla byť táto
skutočnosť a to užívanie predmetnej parcely žalobkyňou premietnuté aj do písomnej formy, čím sa
konvalidoval užívací právny stav. Nakoľko medzi účastníkmi zmluvného vzťahu nebolo sporné užívanie
predmetnej parcely žalobkyňou spätne k 01.01.2008, nebol dôvod neuzavrieť Dodatok č. 2 vo forme
a s obsahom tam uvedeným. Týmto spôsobom bolo preukázané oprávnené užívanie predmetnej
parcely (následne upravené nájomnou zmluvou) žalobkyňou počnúc 01.01.2008. Z uvedeného dôvodu
tvrdenie žalovaného, že nájom žalobkyne v skutočnosti začal podpísaním dodatku (25.06.2009) nie je
opodstatnené.
62. Rovnako nenáležitá je aj odvolacia námietka žalovaného týkajúca sa parc. č. 270/121 (X. správne
U. - poznámka odvolacieho súdu, X.). Žalovaný nepoprel, že užíval predmetnú parcelu (jej časť) odo
dňa 08.12.2008, predtým od 25.03.2008 na základe súhlasu budúcich majiteľov. Z výpisu LV č. XXXX
k.ú. F. však vyplynulo, že pani U. a pán Vinc sú iba podieloví spoluvlastníci predmetnej parcely a
prevažná časť tejto parcely (podiel 266/490) je v správe SPF. Nakoľko SPF ako správca nehnuteľnosti
mal na predmetnú parcelu ako celok uzatvorenú nájomnú zmluvu so žalobkyňou počnúc 01.01.2005,
nemohla pani U., resp. pán X. uzatvoriť nájomnú zmluvu iba na svoj ideálny podiel, a rovnako so svojim
podielom neboli oprávnení nakladať samostatne, bez súhlasu ostatných spoluvlastníkov (zastúpených
SPF). Nakoľko podieloví spoluvlastníci pani U. a pán X. ako spoluvlastníci parcely vstúpili do práv
svojho predchodcu až dňom 08.12.2008, bolo z hľadiska právneho nevyhnutné rešpektovať právny stav
založený zmluvou o nájme uzavretou medzi SPF a žalobkyňou účinnou dňa 01.01.2005.
63. Nedôvodná je aj odvolacia námietka žalovaného týkajúca sa parc. č. 267/121 reg. E, k. ú. Sobrance
(pán V., pani N., pán B.). Žalovaný v konaní nepreukázal, že mal uzatvorenú ústnu „gentlemanskú“
dohodu o nájme s pánom V. a ústny súhlas pani N.O.. Aj v danom prípade platí zásada sporového
konania vyslovená vyššie, že okrem povinnosti tvrdenia je nevyhnutné svoje tvrdenia preukázať
(dôkazná povinnosť, dôkazné bremeno). V tomto smere žalovaný neuniesol dôkazné bremeno. K
námietke žalovaného, že znalecký posudok C.. V. nepotvrdil, že v spornom období predmetnú parcelu
užíval žalovaný, odvolací súd konštatuje, že znalecký posudok bol vypracovaný na základe miestneho
šetrenia za prítomnosti oboch strán sporu, ktorí na mieste samom ustálili, ktoré parcely žalovaný užíval.
Preto túto odvolaciu námietku odvolací súd považoval za výslovne účelovú.
64. Ohľadne nájomnej zmluvy uzavretej medzi žalobkyňou a pánom Horňákom, ktorej uzavretie k
01.01.2008 namietal žalovaný, sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje s vyjadrením žalobkyne k
odvolaniu. Pôvodná zmluva o nájme bola síce uzatvorená s pánom Horňákom starším a bola platná
(čo bolo skonštatované v súdnom spore 18C/23/2008), avšak po jeho smrti 07.03.2007 sa jeho podiel
stal predmetom dedičského konania. S poukazom na ustanovenie § 460 OZ sa dedičstvo nadobúda
smrťou poručiteľa. Z citovaného ustanovenia vyplýva, že všetky majetkové práva a povinnosti, ktoré
nemajú osobnú povahu, prechádzajú v dôsledku smrti fyzickej osoby na dedičov. Okolnosť, že sa
dedičstvo nadobúda poručiteľovou smrťou, má za následok, že neskoršie úkony dedičov pôsobia spätne
ku dňu smrti poručiteľa. Z uvedeného dôvodu smrťou pána B. staršieho dňom 07.03.2007 prešli všetky
majetkové práva a povinnosti poručiteľa na pána B. mladšieho, preto uzavretie nájomnej zmluvy s
menovaným k 01.01.2008 bolo bez akýchkoľvek pochybností platným právnym úkonom.65. Vykonaným znaleckým dokazovaním znalcom C.. V. bolo zistené, ktoré sporné nehnuteľnosti (na
ktoré mala platne uzavreté nájomné zmluvy žalobkyňa) užíval žalovaný. Podľa názoru odvolacieho
súdu záver znaleckého dokazovania bol nesporný. Znalecký posudok č. 40/2011 bol vypracovaný po
zisťovaní a ohliadke predmetných nehnuteľností na mieste samom a za účasti oboch strán sporu (viď čl.
III Záver znaleckého posudku). Preto zistenie, ktoré nehnuteľnosti v predmetnom období žalovaný užíval
nie je výsledkom svojvôle súdu prvej inštancie, ale výsledkom znaleckého dokazovania podloženého
šetrením na mieste samom. Záver znaleckého dokazovania bol premietnutý do záverov rozhodnutia
súdu prvej inštancie (zohľadnená výmera pozemkov, ktoré žalovaný užíval neoprávnene, s prihliadnutím
na to, že parc. č. CKN č. 1149/2 a EKN č. 276/121 žalovaný neužíval vôbec). Zistenie tejto skutočnosti,
(či žalovaný vôbec užíval sporné nehnuteľnosti) bolo samotným základom pre nariadenie ďalšieho
znaleckého dokazovania. Na základe vyššie uvedeného sa preto odvolací súd stotožnil so záverom
súd prvej inštancie o tom, že bol splnený prvý predpoklad vzniku zodpovednosti za škodu v zmysle
ustanovenia § 420 ods. 1 OZ a to porušenie právnej povinnosti.
66. Vykonaným dokazovaním bol preukázaný aj vznik škody v dôsledku vyššie uvedeného zavineného
protiprávneho konania žalovaného v celom súdom priznanom rozsahu.
67. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožnil so závermi súdu prvej inštancie o výške vzniknutej škody,
ktorá bola ustálená znaleckým dokazovaním. Súd prvej inštancie sa dôsledne vysporiadal s jednotlivými
nárokmi, z ktorých uplatnená škoda pozostávala, zohľadnil pritom skutočnosť, že žalovaný parc. č. CKN
č. 1149/2 a EKN č. 276/121 neužíval vôbec. Nakoľko odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie v tejto
časti je podrobné a presvedčivé, odvolací súd sa s ním v plnom rozsahu stotožňuje, odkazuje naň, a
na tomto mieste ho neopakuje.
68. Vykonaným dokazovaním bola preukázaná aj príčinná súvislosť medzi vznikom škody žalobkyne v
dôsledku vyššie uvedeného zavineného protiprávneho konania žalovaného.
69. Nedôvodná je aj odvolacia námietka žalovaného ohľadne nevykonania dokazovania navrhnutého
žalovaným (predvolať pána P. s manželkou, pani N., preskúmať Dodatok č. 2 a pod.). Dokazovanie
je časť civilného procesu, v rámci ktorého si súd vytvára poznatky, potrebné na rozhodnutie vo veci.
Právomoc konať o veci, ktorej sa žaloba týka, v sebe obsahuje i právomoc posúdiť to, či a aké dôkazy
na zistenie skutkového stavu sú potrebné a akým spôsobom sa zabezpečí dôkaz na jeho vykonanie.
Súd v civilnom procese nie je viazaný návrhmi strán sporu na vykonanie dokazovania a nie je povinný
vykonať všetky navrhnuté dôkazy. Posúdenie návrhu na vykonanie dokazovania a rozhodnutie, ktoré z
nich budú v rámci dokazovania vykonané, je vždy vecou súdu a nie strán sporu. V tomto konaní však
žalovaný predniesol návrhy na dokazovanie, ktoré boli vykonané a ich opätovné vykonanie by nebolo
hospodárne a neviedlo by ku zvráteniu zistených skutočností (výsluch pani N., pána P. - obidvaja sa
k predmetu konania vyjadrili písomnou formou na čl. 315 a čl. 391) a rovnako bol vykonaný dôkaz -
preskúmanie Dodatku č. 2. Vecne správne preto rozhodol súd prvej inštancie, ak nepristúpil k vykonaniu
navrhovaného dokazovania.
70. K odvolacím námietkam žalovaného, v ktorých sa odvoláva na obsah práva na spravodlivý proces
odvolací súd uvádza, že do obsahu tohto práva nepatrí ani právo účastníka konania vyjadrovať sa
k spôsobu hodnotenia ním navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa dožadovať ním navrhovaného
spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (viď rozhodnutie I. ÚS 97/97). K odňatiu možnosti žalovaného
pred súdom konať a k porušeniu práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky podľa názoru
odvolacieho súdu nedošlo.
71. Ani judikatúra ESĽP nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie
bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. V prejednávanej veci správne súd
prvej inštancie rozhodol, svoje rozhodnutie argumentačne odôvodnil a jeho rozsudok je zákonný.
Správnosť skutkových a právnych záverov súdu prvej inštancie bola preukázaná v konaní a žalovaný
dostal odpoveď na svoje odvolacie námietky. Rozhodnutie súdu prvej inštancie nemožno považovať za
svojvoľné, neodôvodnené, predčasné a prekvapivé.
72. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok v napadnutom výroku v zmysle
ustanovenia § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.73. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s
ustanovením§255ods.1CSPa§262ods.1CSP.Žalobkyňabolavodvolacomkonaníúspešná,apreto
jej odvolací súd priznal plnú náhradu trov odvolacieho konania voči neúspešnému žalovanému. O výške
tejto náhrady rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku, samostatným uznesením,
ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP), zohľadňujúc ustanovenie § 251 CSP.
74. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná
veta C.s.p.).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.