Rozsudok Judgement was issued on Monday, December 7, 2015

Súd: Okresný súd Partizánske
Spisová značka: 2C/98/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3615205193
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 12. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Michal Vigaš

ECLI: ECLI:SK:OSPE:2015:3615205193.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Partizánske v konaní pred sudcom Mgr. Michalom Vigašom v právnej veci navrhovateľa

O. A., J.. XX.XX.XXXX, G. K., W.. XX. M. XXXX/XX, proti odporcovi P.H. A., J.. XX.XX.XXXX, G. K., E.
XXXX/XX o zvýšenie výživného otca k plnoletému dieťaťu, takto

r o z h o d o l :

Súd m e n í rozsudok Okresného súdu v Partizánskom č.k. 6P/147/2010-101 zo dňa 16.11.2010 tak,
že zvyšuje vyživovaciu povinnosť odporcu k navrhovateľovi, zo sumy 80,-€ na sumu 105,-€ mesačne s
účinnosťou od 28.09.2015, ktoré výživné je povinný odporca zaplatiť k rukám navrhovateľa do 15. dňa
v mesiaci vopred.

Zročné výživné na navrhovateľa za obdobie od 28.09.2015 do 31.12.2015 v sume 77,50-€ je odporca
p o v i n n ý zaplatiť k rukám navrhovateľa do troch dní od právoplatnosti tohto výroku rozsudku.

V prevyšujúcej časti sa návrh z a m i e t a.

Odporcovi sa právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom zo dňa 28.09.2015 sa navrhovateľ domáhal zvýšenia výživného odporcu k navrhovateľovi
zo sumy 80,-€ mesačne určeného rozsudkom Okresného súdu Partizánske č.k. 6P/147/2010-101

zo 16.11.2010 na sumu 160,-€ mesačne s účinnosťou od 01.09.2015. Návrh odôvodnil tým, že v
čase poslednej úpravy vyživovacej povinnosti bol navrhovateľ študentom Gymnázia v Partizánskom v
súčasnosti je študentom 1. Ročníka Univerzity Karlovej v Prahe, odbor klasická archeológia.

Odporca s návrhom čiastočne súhlasil, navrhol zvýšenie výživného na sumu 100,-€ mesačne, čo
odzrkadľuje jeho majetkové pomery.

Súd vykonal pojednávanie dňa 07.12.2015 za prítomnosti účastníkov, vykonal dokazovanie
výsluchom účastníkov, matky navrhovateľa, listinnými dôkazmi preukazujúcimi majetkové pomery
rodičov navrhovateľa a výdavky navrhovateľa, oboznámil obsah spisu Okresného súdu Partizánske sp.
zn. 6P/147/2010 a zistil tento skutkový stav.

Vyživovacia povinnosť odporcu k navrhovateľovi bola naposledy upravená rozsudkom Okresného súdu
Partizánske č.k. 6P/147/2010-101 zo 16.11.2010, právoplatným dňa 17.02.2011 tak, že bola zvýšená

na sumu 80,-€ mesačne. Maloletý bol na čas po rozvode rozsudkom Okresného súdu Partizánske
sp. zn. 4C/142/97 z 24.06.2003 zverený do starostlivosti matke. V čase poslednej úpravy výživného
matka v tom čase maloletého navrhovateľa podnikala na základe živnostenského oprávnenia pod
obchodným menom S. A. - PROGRES. Podľa daňového priznania za rok 2009 predstavoval základdane sumu 3 319,11-€. Bývala v domácnosti s maloletým O. a dcérou S., ktorá je plnoletá a študovala
2. Ročník Univerzity Komenského, Pedagogická fakulta. Výživné otca na plnoletú dcéru S. bolo vo
výške 66,-€ mesačne. Podľa čestného prehlásenia matka bývala v spoločnej domácnosti s dcérou S. a

navrhovateľom. Odporca bol zamestnaný v spoločnosti MILDO SK, s.r.o. ako obchodný zástupca, podľa
potvrdenia zamestnávateľa poberal čistú mesačnú mzdu vo výške 267,23-€. Odporca žil v spoločnej
domácnosti s družkou, ktorá bola zamestnaná, pričom mala dve vyživovacie povinnosti. Navrhovateľ bol
žiakom 1. ročníka Gymnázia v Partizánskom. Bol členom klubu historického šermu. Podľa lekárskeho
nálezu mal refrakčnú vadu, pravidelne navštevoval očnú ambulanciu. Od júna 2010 navštevoval kožnú

ambulanciu.

Z daňového priznania za rok 2014 súd zistil, že príjem matky bol 15 639,08-€, výdavky 11870,09-€,
základ dane pred znížením o nezdaniteľnú časť 3768,99-€, a celkový základ dane 0,-€.

Podľa potvrdenia o príjme odporcu je tento zamestnancom firmy BONUL, s.r.o., jeho priemerná čistá

mzda za obdobie 11/2014 -10/2015 je 355,69-€ a priemerný čistý mesačný príjem so započítaním
ošatného cestovného a stravného je 600,29-€.

Navrhovateľ na pojednávaní uviedol, že je študentom prvého ročníka vysokej školy - Univerzita Karlova
v Prahe, odbor archeológia, ide o denné štúdium, čo preukázal potvrdením o návštev školy. Dochádza

do miesta bydliska raz za dva týždne. Otec o jeho úmysle študovať v zahraničí nevedel. Bol sa však
informovať, či pokračuje v štúdiu na strednej škole. Jeho školský rozvrh je taký, že v pondelok a
utorok má len jednu vyučovaniu hodinu. V stredu a štvrtok má celodenné vyučovanie, v piatok má len
telesnú výchovu. Na tento predmet nechodí, pokiaľ cestuje na Slovensko. Počas štúdia si neprivyrába
brigádnicky a to z dôvodu že sa pripravuje na štúdium. Zároveň absolvuje exkurzie v priemere raz do

mesiaca, na ktoré mu vznikajú aj náklady sume minimálne 10,-€. Veľa času trávi aj v knižnici štúdiom. V
súvislosti so svojím zdravotným stavom poukázal na výdavky na okuliare a kontaktné šošovky. Okuliare
si kupuje cca 2 razy do roka, používa ich najmä v interiéri, na von nosí šošovky, na ktoré vynakladá
cca 50,-€ mesačne. Matka mu poukazuje každý mesiac sumu 10 000 CZK (cca 370,-€) do čoho je už
zahrnutá suma výživného vo výške 80,-€ mesačne. Otec nad rámec výživného na štúdium neprispieva

ani nepomáha s mimoriadnymi výdavkami. Navrhovateľ vyčíslil mesačné náklady na školský internát na
3180,-CZK, mesačné cestovné na 50-60,-€ a náklady na električenku v Prahe cca 10,-€ mesačne. Podľa
lekárskeho potvrdenia na č.l. 57, je v sledovaní očnej ambulancie pre vadu zraku. Podľa pokladničných
dokladov na č.l. 58 uhradil za dioptrické okuliare dňa 27.11.2015 sumu 180,-€ a za kontaktné šošovky
50,-€. Mesačné výdavky domácnosti matky dokladoval príjmovými pokladničnými dokladmi, poštovými

peňažnými poukazmi.

Odporca na pojednávaní uviedol, že býva sám v byte, ktorý je v jeho vlastníctve po vyporiadaní BSM s
matkou navrhovateľa. Dcéra S. je už plnoletá, pracuje v zahraničí v Rakúsku, kde aj žije s priateľom.
Má len jednu vyživovaciu povinnosť a to navrhovateľovi. Pracuje v súkromnej bezpečnostnej službe

BONUL s miestom výkonu zamestnania Topoľčany. V súvislosti so zastupovaním zamestnancov či
pohotovosťou mu príležitostne vznikajú mimoriadne náklady na cestu do práce. Mesačný zárobok, ktorý
je vydokladovaný v spise zodpovedá odpracovaniu cca 220 pracovných hodín mesačne. Pracuje na
12-hodinové zmeny. S výnimkou bytu v ktorom býva, nie je vlastníkom žiadnych nehnuteľnosti ani
hnuteľných vecí vyššej hodnoty. Výživné v sume 80,-€ mesačne poukazuje na účet matky navrhovateľa.

Nevedel, že syn bude študovať na vysokej škole, dozvedel sa to neskôr, no nie od jeho matky, ktorá mu
to odmietla oznámiť. Odporca svoje mesačné výdavky vyčíslil na č.l. 35 ako inkaso za byt 124,13-€,
výživné 80,-€, úhrada za elektrinu 25,-€, SIPO 9,-€, internet 9,92-, telefón 20,99-€, káblová TV 2,66-,
vedenie účtu 7,-€, poistka Allianz 2,76-€ a 8,33-€ životného poistenia, splátka pôžičky Quattro 70,39-€,
náklady na cestovné 44,-€. Ročné výdavky, komunálny odpad 20,44-€, poistka za byt 27,-€.

Súd na pojednávaní z výsluchu matky navrhovateľa S. A. zistil, že býva v spoločnej domácnosti s
navrhovateľom.SynštudujevPrahe,domovchodíasirazzadvatýždne.Matkanavrhovateľapodnikána
základeživnostenskéhooprávnenia,príjemmázprenájmunehnuteľnosti.Uplatnenévýdavkyvspojitosti
s podnikaním sú účelné, boli použité na revíziu budovy a obnovu budovy, tiež na povinné odvody. Ona

nemá možnosť v súčasnosti popri príjme zo živnosti pracovať, pretože sa osobne stará o svojho 80-
ročného otca a ťažko zdravotne postihnutú sestru. Nemá však vybavený príspevok za opatrovanie. Ide
o výpomoc v rámci rodiny. Synovi poukazuje na štúdium sumu 10 000 CZK mesačne. Nehnuteľnosti,
ktoré nadobudla sú rodinné domy, jeden nadobudla za sumu cca 20 000,-€, druhý za cca 30 000,-€,pričom na kúpu nehnuteľnosti jej prispel otec sumou cca 40 000,-€, zvyšok boli jej prostriedky z iných
nehnuteľností nadobudnutých dedením, ktoré predala. Rozhodla sa jednu z týchto nehnuteľností predať
a vrátiť otcovi požičané prostriedky.

Podľa § 62 ods. 1, 2, 3, 4, 5 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je
ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia
prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má
právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti

a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške
30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa
osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v
akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o
domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a
majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je

nevyhnutné vynaložiť.

Podľa § 63 ods. 1 Zákona o rodine rodič, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej
dani z príjmu, je povinný preukázať ich súdu, predložiť podklady na zhodnotenie svojich majetkových
pomerov a umožniť súdu sprístupnením údajov chránených podľa osobitného predpisu zistenie aj

ďalších skutočností potrebných na rozhodnutie. Ak si rodič nesplní túto povinnosť, predpokladá sa, že
výška jeho priemerného mesačného príjmu predstavuje dvadsaťnásobok sumy životného minima.

Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich
vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.

Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané

majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú
zročné vždy na mesiac dopredu.

Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo
dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov
spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa

zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len
na návrh.

Podľa § 78 ods. 3 Zákona o rodine, pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

Na základe vykonaného dokazovania bolo preukázané, že na strane navrhovateľa sa náklady na jeho
výživu zvýšili, najmä s prihliadnutím na jeho vysokoškolské štúdium v Českej republike, kde jeho
mesačné náklady na štúdium zahŕňajúc náklady na školský internát dosahujú sumu cca 117,-€, ku
ktorým je potrebné pripočítať náklady na stravu, dopravu, študijne pomôcky poplatky, ako aj náklady
na povinné exkurzie. Majetkové pomery odporcu sa zlepšili, jeho čistá mzda vzrástla, pokiaľ by súd

zohľadnil jeho čistý príjem - ktorý zahŕňa aj cestovné a stravné - o čo sa zas znížia jeho ostatné výdavky,
možno konštatovať, s prihliadnutím aj na skutočnosť, že mu zanikla vyživovacia povinnosť k dcére, že
má na úhradu výdavkov k dispozícii vyšší príjem, ako v čase poslednej úpravy výživného, cca v sume
presahujúcej 350,-€ mesačne. Je tiež potrebné uviesť, že aj majetkové pomery matky navrhovateľa
sa zlepšili a to v dôsledku zániku vyživiacej povinnosti k dcére, ktorá na viac nebýva v spoločnej

domácnosti s matkou, teda matke nevznikajú v súvislosti s dcérou žiadne výdavky. Súd tiež má za to,
že matka má príjem vyšší ako zodpovedá účtovnému zisku z podnikania, pretože je zrejmé, že pokiaľ
synovi poukazuje po odrátaní výživného otca sumu cca 290,-€ (10000CZK t.j. 370,-€ - 80,-€) mesačne,
pri jej vydokladovanom príjme z podnikania po odrátaní výdavkov 3768,-€ by zo svojich prostriedkovpoukazovala na výživu syna sumu 3480,-€ ročne, čo aj po zohľadnení poberania prídavkov na dieťa
znamená, že na náklady domácnosti, ktoré boli vydokladované, vynaloží podstatne vyššiu sumu ako
zostatok z ročného príjmu (cca 300,-€!), pričom však uvádza, že iný príjem ako preukázaný nemá. Súd

má za to, aj po zohľadnení preukázanej skutočnosti, že matka nadobudla v čase od poslednej úpravy
vyživiacej povinnosti dve nehnuteľnosti, poukazujúc aj na skutočnosť, že už za daňové obdobie 2009,
keď bol príjem matky z podnikania cca 20331,09-€ výdavky 17 011,98-€, a základ dane po znížení o
odpočítateľnú položku rovnako ako v súčasnosti 0,-€, že majetkové pomery matky odporcu umožňujú
podieľať sa na výžive navrhovateľa v podstatne vyššej výške, ako by to zodpovedalo jednoduchému

poukázaniu na základ dane z príjmu. Je zrejmé, že pri predmete podnikania matky navrhovateľa je
možné - ako bolo aj preukázané, dlhodobo preukazovať oprávnené náklady súvisiace s podnikaním tak,
aby bol celkový zisk minimálny či žiadny. Súd poukazuje aj na skutočnosť, že pokiaľ matka navrhovateľa
celodenne opatruje príbuzného, pokiaľ nedosahuje hranicu príjmu stanovenú zákonom, môže si uplatniť
peňažný príspevok na opatrovanie, a tak kompenzovať stratu príjmu z inej činnosti ako prenájmu
nehnuteľnosti. Tiež je možné opatrovanie riešiť iným spôsobom, najmä pokiaľ ako sama uvádza, otec

matky navrhovateľa má dostatok finančných prostriedkov umožňujúcich mu požičiavať prostriedky na
nákup nehnuteľností matke navrhovateľa.

Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov, pokiaľ životná úroveň rodičov nestúpne, nemala
by sa zvyšovať životná úroveň dieťaťa. Suma výživného 105,-€, ktorú určil odporcovi súd, zodpovedá

úhrade oprávnených výdavkov na výživu navrhovateľa pri zachovaní rovnakej životnej úrovne rodičov.
Súd má za to, že dieťa by sa malo, pokiaľ tomu nebránia vážne prekážky, podieľať na úhrade nákladov
na svoje vysokoškolské štúdium. Tak ako rodičia nemajú možnosť ovplyvniť rozhodnutie plnoletého
dieťaťa študovať na akejkoľvek vysokej škole, kdekoľvek doma aj v zahraničí, tak nemožno spravodlivo
požadovať, aby v plnej miere majúc za následok pokles svojej životnej úrovne, znášali bremeno výživy

dieťaťa, pokaľ sa rozhodne po ukončení povinnej školskej výchovy a plnoletosti pokračovať v štúdiu.
Navrhovateľ nepreukázal mimo svojich subjektívnych tvrdení o príprave na výučbu, čo je očakávané
u každého študenta vysokej školy, žiadne objektívne dôvody, ktoré by mu bránili zabezpečiť si aspoň
nejakýpríjembrigádnicky,pričomsámuviedol,žejehoštudijný rozvrhmutoumožňujevurčitomrozsahu
nie len počas víkendu. Pokiaľ raz za dva týždne cestuje z Prahy na Slovensko pričom má zabezpečené

nepretržité ubytovanie, tiež to nemožno považovať práve za účelné výdavky. Hoci počas denného štúdia
navrhovateľ zrejme nie je schopný samostatne sa živiť, a teda vyživovacia povinnosť rodičov (nielen
odporcu ale aj matky) trvá, je zrejmé, že by mal byť schopný sa živiť aspoň čiastočne a hradiť tak
časť svojich výdavkov. Súd poukazuje aj na skutočnosť, že na náklady odporcu na nákup okuliarov či
kontaktných šošoviek - vzhľadom k očnej vade súd prihliadal už pri skoršej úprave výživného, preto

nejde o novú skutočnosť majúcu podstatný vplyv na výšku výživného. Náklady matky navrhovateľa na
domácnosť súd už posudzoval samostatne, v zmysle jej schopnosti podieľať sa na výžive navrhovateľa,
pretože tento má už svoje samostatné - internátne ubytovanie, ktoré netrvá len v čase po skončení
letného semestra - počas letných prázdnin.

Súd rozhodol aj o zročnom výživnom, keďže sa navrhovateľ dožadoval zvýšiť vyživovaciu povinnosť
od 01.09.2015. Vo vzťahu k okolnosti osobitného zreteľa podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, ktorá
je predpokladom na priznanie zvýšenia výživného aj za čas pred podaním návrhu, súd uvádza, že
vo vzťahu k plnoletému dieťaťu je možné zvýšené výživné priznať najskôr odo dňa podania návrhu.
Keďže je zrejmé, že v čase podania návrhu už bol navrhovateľ študentom vysokej školy súd výživné

zvýšil od 28.09.2015. Výška zročného výživného, predstavuje rozdiel sumy novourčeného a pôvodného
výživného za tri mesiace a tri dni - keďže výživné sa platí mesačne vopred, v sume spolu 3x25,-€ + 2,50-
€. Súd v dôsledku zvýšenia výživného rozhodol o zmene pôvodného rozhodnutia o výživnom, pretože
má za to, že nastala zmena pomerov odôvodňujúca zvýšenie vyživovacej povinnosti odporcu na sumu
105,-€ mesačne, v prevyšujúcej časti návrh zamietol.

Otrováchkonaniasúdrozhodolpodľa§142ods.2Občianskehosúdnehoporiadku.Odporcamalvoveci
vyšší úspech vzhľadom k pomeru uplatneného a priznaného nároku, trovy konania si však neuplatnil,
preto mu súd náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:Proti rozsudku možno podať odvolanie do 15-tich dní odo dňa jeho doručenia, prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Trenčíne, a to písomne v troch vyhotoveniach (§ 204 ods. 1 prvá veta
O.s.p.).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.). Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu
nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci

sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom
rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden
rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví
kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3 O.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších
predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251
ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p., t.j.
1. sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov
2. ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania

3. účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený
4. v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie
5. sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný
6. účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom
7. rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu

rozhodoval senát
8. súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho
predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav
9. sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli
alebo ak také dôvody neexistovali

10. bol odvolacím súdom schválený zmier
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.), t.j.
1. sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,
2. má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci samej
3. odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 O.s.p.,
4. ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2

O.s.p.).