Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, September 13, 2017

Súd: Okresný súd Senica
Spisová značka: 11C/91/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2616202673
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 09. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Renáta Audová

ECLI: ECLI:SK:OSSE:2017:2616202673.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Senica samosudkyňou JUDr. Renátou Audovou v právnej veci žalobcu: K. K., J..

XX.XX.XXXX, G. E. XXX/XX, XXX XX H.Y., Š. Q. N., proti žalovanému: S. N. K., J.. XX.XX.XXXX, G. E.
XXX/XX, XXX XX H., Š.Y. Q. N., právne zast.: AK JUDr. Peter Schmidl, Záhorácka 11/A, 901 01 Malacky,
o zaplatenie 1.041,05 EUR, takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu z a m i e t a .

Žalobca je povinný nahradiť žalovanej trovy konania v rozsahu 100%, pričom o výške tejto náhrady
bude rozhodnuté samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1.Žalobca sa svojou žalobou podanou na súde dňa 18.4.2016 domáhal toho, aby súd zaviazal žalovanú

na zaplatenie sumy 1.041,05 € a ďalej mesačne prispievať zálohovo sumou 35 € vždy do 15-eho dňa v
danom mesiaci a k náhrade trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že obaja vlastnia rodinný dom XXX/XX
na E. ulici v H. , zapísaný na LV č. XXXX v spoluvlastníckom podiely a to každý 1- ice( ďalej len sporná
nehnuteľnosť ). Podstatou spoluvlastníctva žalovanej nespočíva len v právach ale aj v povinnostiach
vyplývajúcich zo spoluvlastníctva v takom rozsahu , aký zodpovedá jej podielu, spoluvlastnícky podiel
určuje mieru účasti na právach a povinnostiach viažucich sa k spoločnej veci. Ich manželstvo bolo
rozvedené rozsudkom , ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 30.10.2006. Od uvedeného obdobia sa

žalovaná nepodieľa na žiadnych nákladoch a platbách čo sa týka spornej nehnuteľnosti, ani opravách
a údržbách. Žalobca ju vyzval listom zo dňa 23.12.2015, kde vyčíslil tieto náklady od roku 2013 do
11/2015 , ktorý list prevzala žalovaná dňa 28.12.2015, avšak žalovanú sumu mu neuhradila. Žalovaná
suma pozostáva zo sumy 284,62 € (nájom za elektromer - fixné platby od 1.1.2013 do 8.7.2013 v sume
61,04 €, od 9.7.20132 do 31.12.2013 v sume 56,34 €, od 1.1.20104 do 7.7.2004 v sume 56,93 €, od
8.7.2014 do 31.12.2014 v sume 56,93 € a od 1.1.2015 do 5.7.2015 v sume 53,38 €), zo sumy 37,74 €
( spotreba el. energie čerpanie vody z pivnice v roku 2013 v sume 17,82 € , v roku 2014 v sume 13,78

€, v roku 2015 v sume 6,14 € ) zo sumy 11,75 € (spotreba el. energie kosenie trávy v roku 2013 v
sume 4,93 € , v roku 2014 v sume 3,68 € a v roku 2015 v sume 3,14 € ), zo sumy 955 € ( údržba RD-
odpracované hodiny v roku 2013- 60 hod. x 5 = 300 € , v roku 2014- 75 h x 5 = 375 € a v roku 2015-56
h x 5=280 € ) zo sumy 54,03 € ( domová daň za rok 2013 v sume 18,01 € , za rok 2014 v sume 18,01
€, za rok 2015 v sume 18,01 €), zo sumy 97,59 € ( poistenie domácnosti - pozemku od 30.4.2013 do
29.4.2014 v sume 32,53 € , od 30.4.2013 do 29.4.2015 v sume 32,53 € a od 30.4.2016 do 29.4.2016 v
sume 32,53 € ) , zo sumy 143,40 € ( poistenie stavby od 21.6.2013 do 20.6.2014 v sume 47,80 € , od

21.6.2014 do 20.6.2015 v sume 47,80 € a od 21.6.2015 do 20.6.2016 v sume 47,80 € ), zo sumy 111,36
€ (RTVS za RD za rok 2013 v sume 55,689 € , za rok 2014 v sume 27,84 € a za rok 2016 v sume 27,84
€) zo sumy 386,60 € ( účtenky za nákup uhlia zo dňa 27.2.2015 v sume 47,60 €, zo dňa 30.10.2015
v sume 102 € a zo dňa 24.11.2015 v sume 237 € ).Vzhľadom k tomu, že žalovaná od 30.10.2006 ( odprávoplatnosti rozsudku o rozvode ) na spornú nehnuteľnosť neprispieva na opravy, údržbu a ani na
ostatné náklady navrhol aby k ju súd zaviazal platiť mu zálohovo 35 € mesačne vždy do 15. dňa v
danom mesiaci. Podaním doručeným súdu dňa 29.9.2016 upravil žalobný petit v rok zmysle, že netrval

na platení mesačných záloh v sume 35 € mesačne.

2. Okresný súd Senica vydal vo veci platobný rozkaz č.k. 11 C /91/2016- 48 dňa 22.11.2016, proti
ktorému podala riadne a včas odpor žalovaná. Tento odôvodnila tým, že s na OS Senica prebieha
sodne konanie o vyporiadanie ich BSM pod č.k. 4 C 179/2009, pričom žalovaná suma je súčasťou

aj tohto konania. Ona spornú nehnuteľnosť nenavštevuje od roku 2006, kedy došlo k viacnásobnému
fyzickému napadnutiu jej osoby zo strany žalobcu . Je pravdou, že spornú nehnuteľnosť ona vlastní
v podiele 1- ice avšak užívať ju v tomto rozsahu nemôže, pretože žalobca jej nechal k užívaniu len
dve detské izby, podkrovnú izbu a malú toaletu s malým umývadlom na poschodí. Nemá prístup do
kuchyne , do kúpeľne, ktoré miestnosti si žalobca uzamkol. V miestnostiach , ktoré jej žalobca vyčlenil
dokonca tento odmontoval radiátory , čiže v týchto miestnostiach sa nekúri a tiež tam nie je pripojené

žiadne elektronické zariadenie , čím je nárok uplatňovaný v žalobe nedôvodný. Prílohy, ktoré žalobca
priložil k žalobe považuje za irelevantné, nakoľko spornú nehnuteľnosť ona neužíva vôbec v obave o
svoj život a zdravie. Pri vzájomných incidentoch jej žalobca zlomil ruku , škrtil ju a tiež ju v sporných
nehnuteľnostiach zamkol a odmietal ju pustiť von. Toto konanie žalobcu bolo potrestané vždy len ako
priestupok. Tiež žalobca napadol aj jej priateľa v V. , kde bol odsúdený a bol aj vo väzbe 3 mesiace,

pričom okrem iného mu bol uložený aj trest zákazu vstupu do V. po dobu 7. rokov.

3.Žalobca sa vyjadril k podanému odporu, podaním doručeným súdu dňa 1.3.2017 v tom zmysle ,
že zotrval na žalobe . Pokiaľ ide o vlastníctvo podľa neho je bezpredmetné, či spornú nehnuteľnosť
vlastnia v BSM alebo v podielovom spoluvlastníctve, tak či onak je žalovaná povinná podieľať sa na

údržbe a všetkých nákladoch týkajúcich sa spornej nehnuteľnosti. Okrem iného uviedol, že nie on ale
naopak žalovaná neustále napádala jeho , kradla mu jeho veci zo spornej nehnuteľnosti a neustále ne na
neho podávala trestné oznámenia. Pod vplyvom toho konania žalovanej bol nútený dobudovať a oddeliť
prízemie od ostatných priestorov deliacou stenou , aby sa do ním užívaných priestorov nedostala. Má
za to, že ona svoju 1 ním vymedzených priestorov užívať môže ale tak ,aby medzi nimi už neprišlo

k osobnému kontaktu. Celková rozloha jej priestorov na poschodí je len o 8 m 2 menšia zo 100 m2 a
je samostatne obývateľná po tejto úprave. Pokiaľ ide o vykurovanie sporných nehnuteľností , kúri sa v
celej nehnuteľnosti. Aj pri teoretickom odstavení poschodia teplo prechádza z prízemia na poschodie.
Pokiaľ ide o elektriku , aj keď žalovaná nemá v spornej nehnuteľnosti žiadne elektrospotrebiče , poplatok
za elektriku je povinný.

4. Žalovaná sa vyjadrila k vyjadreniu žalobcu, písomným podaním zo dňa 20.7.2017, doručeným súdu
dňa 24.7.2017 v tom zmysle, že jediným opodstatneným nárokom by bol nárok na zaplatenie polovice
z dane nehnuteľnosti za predpokladu, že by žalobca preukázal, že daň zaplatil. Ďalej vzniesla námietku
premlčania na sumu, ktorú žalobca žiada vyplatiť spred dvoch rokov odo dňa podania žaloby , nakoľko

v danom prípade je premlčacia doba dvojročná ( bezdôvodné obohatenie ). Žalovaná trvá na tom, že
od roku 2006 spornú nehnuteľnosť neužíva vôbec a žalobca nijakým spôsobom nepreukázal svoje
tvrdenia, že žalovaná v rozsahu v akom žiada vyplatenie 1- ice nákladov spornú nehnuteľnosť užívala,
ergo ani titul, z ktorého by dôvodil nejaký jeho nárok. Žalobca si okrem iného svojvoľne účtuje 5 € /
hodinu za kosenie trávy , čo je v rozpore s ustálenou judikatúrou SR , nie je možné si započítať prácu

spoluvlastníka nehnuteľnosti ako osobný prínos a ohodnocovať ju.

5. Žalobca sa vo veci vyjadril písomným podaním zo dňa 11.9.2017 , doručeným súdu dňa 12.9.2017
s tým, že povinnosť platiť RTVS je daná zákonom č. 68/2008 Z.z. - fyzická osoba , ktorá je koncovým
odberateľom elektriny v odbernom mieste. Pokiaľ ide o poistenie , toto bolo uzatvorené ešte pred

30.rokmi, pričom od roku 2006 toto platí výlučne sám. Ďalej potvrdil, že v posledných dvoch rokoch
žalovanú v dome nevidel ale pravdou, je že táto stále jazdí autom okolo domu. Po pojednávaní pozrel
ventily na radiátoroch v miestnostiach na poschodí, ktoré vyčlenil žalovanej a zistil, že tieto sú otvorené
na maximum, takže sa tam kúri. Pokiaľ ide o domovú daň ,žalovaná predložila doklady o platení dane
za roky 2016 a 2017, pričom predmetom žaloby sú len roky 2013- 2015. Ďalej potvrdil že od roku 2012

platí domovú daň za spornú nehnuteľnosť p. K., pretože sa tak vzájomne dohodli.

6.Súd vykonal dokazovanie výsluchom strán sporu , dokladmi o zaplatení súm , ktoré tvoria žalovanú
sumu, potvrdenia od obce H., LV č. XXXX pre obec a k.ú. H., výzvou na úhradu nákladov zo dňa23.12.2015 spolu s poštovým podacím lístkom, písomným odporom žalovanej, vyjadrením žalobcu k
podanému odporu, písomným vyjadrením žalovanej zo dňa 20.7.2017 , čestným prehlásením Ľ. K.,
príjmovým a pokladničným dokladom zo dňa 11.6.2012 9.6.2016 a 29.5.2017, správou od obce H. zo

dňa 10.8.2017 spolu s dokladmi o výške a platení dane od 2012 doteraz , písomným vyjadrením
žalobcu zo dňa 11.9.2017a zistil tento skutkový stav veci:

7. Z výpisu z LV č. XXXX pre obec a k.ú. H. je zrejmé, že strany spory vlastnia spornú nehnuteľnosť,

každý v 1- ici. Jedná sa však o chybný zápis, pretože doteraz nie je ukončené konanie o vyporiadanie
ich BSM po rozvode manželstva, vedené pred OS Senica pod č.k.
4C/179/2009, takže platí, že sporná nehnuteľnosť je stále v ich bezpodielovom spoluvlastníctve v
podiele 1/1.

8.Predmetom žaloby sú nároky špecifikované vyššie a to za roky 2013, 2014 , 2015, pričom ich výška

nie sporná , žalobca ju preukázal jednak dokladmi od jednotlivých dodávateľov ako aj dokladmi o
jednotlivých platbách . Pokiaľ ide o daň z nehnuteľnosti túto platí od roku 2012 p. K.. Toto bolo
preukázané jednak čestným prehlásením p. K., jednak toto žalobca potvrdil a jednak správou od obce
H.. Žalovaná tvrdila , že spornú nehnuteľnosť neužíva od roku 2006, pričom žalobca potvrdil, že ju
neužíva minimálne posledné dva roky vôbec, predtým podľa neho do spornej nehnuteľnosti chodila len

sporadicky, keď nebol doma ( viď vyjadrenie žalobcu zo dňa 11.9.2017 ). Tiež potvrdil, že sám vyčlenil
žalovanej v spornej nehnuteľnosti len priestory na poschodí, nikdy o tomto neprišlo medzi nimi k dohode.

9.Podľa § 123 Občianskeho zákonníka, ( OZ ) vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho
vlastníctva držať, užívať, požívať plody a nakladať s ním.

10.Podľa § 136 ods.1,2 OZ , vec môže byť v spoluvlastníctve viacerých vlastníkov.
Spoluvlastníctvo je podielové alebo bezpodielové. Bezpodielové spoluvlastníctvo môže vzniknúť len
medzi manželmi.

11.Podľa § 148 ods.1 OZ, zánikom manželstva zanikne i bezpodielové spoluvlastníctvo manželov.

12. Podľa § 149 ods.4, ak do troch rokov od zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov nedošlo
k jeho vyporiadaniu dohodou alebo ak bezpodielové spoluvlastníctvo manželov nebolo na návrh podaný
do troch rokov od jeho zániku vyporiadané rozhodnutím súdu, platí, pokiaľ ide o hnuteľné veci, že

sa manželia vyporiadali podľa stavu, v akom každý z nich veci z bezpodielového spoluvlastníctva pre
potrebu svoju, svojej rodiny a domácnosti výlučne ako vlastník používa. O ostatných hnuteľných veciach
a o nehnuteľných veciach platí, že sú v podielovom spoluvlastníctve a že podiely oboch spoluvlastníkov
sú rovnaké. To isté platí primerané o ostatných majetkových právach, ktoré sú pre manželov spoločné.

13. Podľa § 144 OZ, veci v bezpodielovom spoluvlastníctve užívajú obaja manželia spoločne; spoločne
uhradzujú aj náklady vynaložené na veci alebo spojené s ich užívaním a udržiavaním.

14.Podľa § 451 ods. l, 2 OZ, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie
vydať .Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu,

plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu , ktorý odpadol, ako aj
majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

15.Podľa § 458 ods.1 OZ , musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením.

16. Podľa 107 ods.1,2 OZ , právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva
roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor
obohatil. Najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak
ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo.

17. Z výsledkov vykonaného dokazovania vyvodil súd ten právny záver , že žaloba nebola podaná
dôvodne. Predmetom žaloby je zaplatenie sumy od bývalej manželky avšak z nehnuteľnosti, ktorá je
stále v ich BSM, pretože na súde prebieha konanie o vyporiadanie ich BSM, ktoré doteraz nebolo
právoplatne skončené. Nárok uplatnený žalobou žalobca bližšie právne nešpecifikoval ,žalobou sadomáhal zaplatenia sumy z titulu spoluvlastníctva, pričom súd subsumoval nárok uplatnený žalobou pod
ustanovenie § 451 OZ o vydanie bezdôvodného obohatenia sa. V tejto súvislosti je nutné poukázať
na skutočnosť , vzhľadom na vznesenú námietku premlčania zo strany žalovanej, že nárok uplatnený

žalobou je čiastočne premlčaný a to ohľadom všetkých platieb, ktoré uskutočnil žalobca pred dátumom
18.4.2014 ( dňa 18.4.2016 bola žaloba podaná na súd), čiže v tejto časti ho súd ako nedôvodný zamietol.

18. Z názvu bezpodielové spoluvlastníctvo vyplýva, že každý z manželov je úplným vlastníkom
veci, ktorá tvorí predmet ich majetkového spoločenstva, pričom vlastníctvo jedného z manželov je

obmedzené rovnakým (úplným) vlastníctvom druhého manžela. Právo spoločného užívania veci a
tomuzodpovedajúcapovinnosťspoločnéhouhradzovanianákladovvyjadrujerovnaképostavenieoboch
manželov k veciam patriacim do bezpodielového spoluvlastníctva. Pokiaľ zákon ustanovuje, že veci
v bezpodielovom spoluvlastníctve užívajú obaja manželia spoločne, je tým vyjadrené ich právo, a
nie povinnosť veci užívať. Manželia sa môžu dohodnúť na určitom spôsobe užívania. Na rozdiel od
dohody podľa § 143a sa na takúto dohodu nevyžaduje osobitná forma, preto sa manželia môžu

dohodnúť napríklad aj ústne alebo konkludentne. Právu spoločne vec užívať zodpovedá aj povinnosť
manželov uhrádzať náklady vynaložené na vec alebo spojené s jej užívaním a udržiavaním. Tieto
náklady sa spravidla uhrádzajú v peniazoch, ale nie je vylúčené, že budú predstavovať aj hodnotu
práce vynaloženej na udržiavanie a zachovanie veci. Úhrada týchto nákladov sa spravidla uskutočňuje
v rámci hospodárenia s bezpodielovým spoluvlastníctvom (napr. zo spoločných peňazí). Ak ich však

uhradil iba jeden z manželov z vlastných prostriedkov (z oddeleného majetku), môže sa v rámci
vyporiadaniabezpodielovéhospoluvlastníctvadomáhaťnáhradytaktovynaloženýchnákladov(porovnaj
§ 150). Manželstvo strán sporu bolo rozvedené rozsudkom OS Senica č.k. 3C/7/2004 zo dňa 12.9.2006,
ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 30.10.2006. Občiansky zákonník nemá ustanovenie, ktoré by
upravovalo vzťahy manželov k spoločnému majetku vrátane jeho užívania v období, keď ešte nedošlo k

vyporiadaniu ich zaniknutého bezpodielového spoluvlastníctva. Prax, pripúšťajúc, že aj po zániku tohto
majetkového spoločenstva až do jeho vyporiadania zostáva každý z manželov vlastníkom celej veci,
ktorý je obmedzený rovnakým vlastníckym právom druhého, zdôrazňuje, že manžel, ktorý za týchto
okolností vec sám užíva, sám tiež znáša náklady spojené s jej užívaním a udržiavaním a zodpovedá
za to, že sa v dôsledku jej užívania zmenil stav veci, najmä však za to, že došlo k jej znehodnoteniu,

poškodeniu alebo zničeniu.
19.V súdnej praxi existuje novší názor a proti rozhodnutiam opierajúcim sa o kvalifikáciu bezdôvodného
obohatenia bol uverejnený nález Ústavného súdu v ČR zo dňa 22.2.2006 sp.zn. II. ÚS471/2005, ktorý
sa kategoricky postavil proti názoru o existencii bezdôvodného obohatenia založeného plnením bez
právneho dôvodu medzi podielovými ( bezpodielovými ) spoluvlastníkmi, ak jeden z nich užíva vec

nad rámec svojho spoluvlastníckeho podielu a to z toho dôvodu, že samotné oprávnenie vec užívať
vyplýva zo spoluvlastníckeho práva k veci. Uzavrel, že vzťahy medzi spoluvlastníkmi, pokiaľ nepríde
medzi nimi k dohode , sú upravené zákonom a vec nie je možné posúdiť podľa žiadnej skutkovej
podstaty zakladajúcej bezdôvodné obohatenia ale jedná sa o nárok vyplývajúci z ustanovenia § 137
ods.1 v spojení s § 123 OZ. Ním vyslovený názor však nie je nový. V odbornej literatúre sa úplne

aktuálne k argumentácii založenej na § 137 odst. 1 OZ v spojení s § 123 OZ prihlásil aj Z.. N..
20. Vychádzajúc z komentáru k ustanoveniu § 144 OZ a z vyššie uvedenej koncepcie mal súd
bez akýchkoľvek pochybností preukázané , že k dohode ohľadom užívania sporných nehnuteľností
v spornom období medzi stranami sporu ako bezpodielovými spoluvlastníkmi neprišlo. Na základe
uvedených skutočností, nie je možné teda vysloviť záver , že žalovaná vec užívala v spornom období

bez právneho dôvodu , pretože týmto dôvodom je jej spoluvlastnícke právo. Žalobca mohol z takto
nastoleného vzťahu vyvodzovať nároky a poprípade sa domáhať inej úpravy užívania veci .Otázkou je ,
či by bol v spore úspešný , pretože súd mal v danej veci bez akýchkoľvek pochybností preukázané, že
žalovaná v spornom období sporné nehnuteľnosti neužívala vôbec . Inak povedané, aj keď medzi
stranami sporu nedošlo k dohode o hospodárení so spoločnou vecou a vec užíval v spornom období

len žalobca k bezdôvodnému obohateniu sa na strane žalovanej podľa zákona vôbec nemohlo prísť .
O bezdôvodné obohatenie sa by išlo len vtedy, ak by žalovaná získala majetkový prospech na úkor
žalobcu buď plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu, plnením z právneho
dôvodu, ktorý odpadol , prospech získaný z nepoctivých zdrojov ako aj majetkový prospech získaný
tým, za koho bolo plnené niekým iným . Ani o jeden z týchto prípadov v danej veci nešlo , dokonca

nešlo by ani vtedy , ak by žalovaná ako spoluvlastníčka užívala vec , respektíve ak by ju užívala aj
nad rámec svojho spoluvlastníckeho podielu, pretože túto vec by neužívala bez právneho dôvodu, a to
ani vo vzťahu k tej časti spoločnej veci, ktorú by užívala bez dohody so žalobcom alebo nad rámec
svojho spoluvlastníckeho podielu , pretože jej podiel na spoločnej veci nie je reálne oddelený , ale jeto podiel ideálny , v rámci ktorého nie je možné oddeliť , čo je výlučne jej podiel a čo je podiel druhého
spoluvlastníka , teda žalobcu . Bezdôvodné obohatenie tu môže mať povahu je subsidiárnu a prichádza
do úvahy len tam, kde nárok nie je možné odvodiť z iného právneho titulu. Medzi stranami sporu stále

prebieha konanie o vyporiadanie BSM, pričom žalobca sa môže v rámci vyporiadania bezpodielového
spoluvlastníctva domáhať náhrady takto vynaložených nákladov ak ich vynaložil výlučne zo svojich
prostriedkov . Na základe uvedených skutočností súd žalobu v plnom rozsahu zamietol.
21. Podaním doručeným súdu dňa 219.9.2016( zo dňa 29.9.2016 ) žalobca upravil žalobný petit tak,
že trval len na zaplatení sumy 1.041,05 € bez zálohovej platby vo výške 35 € mesačne. Toto späťvzatie

žaloby bolo súdu doručené ešte pred doručením žaloby žalovanej. Žaloba bola žalovanej doručená až
dňa 8.12.2016 spolu s PR. Súd preto ďalej konal o zvyšku nároku t.j. len o zaplatení sumy 1.041,05
€ bez rozhodovania o zastavení konania v tejto časti ( § 145 ods.3 CSP ).
22.O trovách konania rozhodol súd podľa § 255 ods.1 CSP a žalovanej , ktorá mala v konaní úspech,
priznal náhradu trov konania v rozsahu 100 %. O výške tejto náhrady bude rozhodnuté podľa § 262
ods.2 CSP samostatným uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia tohto rozhodnutia a to na
súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané .
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania .
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci .

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uzneseniu súdu

prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto
vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zák.č.233/1995Z.z. resp. návrh na výkon rozhodnutia podľa § 370 a nasl.
CMP.