Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, January 31, 2017

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 15CoE/308/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4115229619
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 01. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Pavel Lukáč
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2017:4115229619.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Pavla Lukáča, člena senátu JUDr. Jána
Bzdúška a členky senátu JUDr. Martiny Balegovej, v exekučnej veci oprávneného: PRO CIVITAS s. r.
o., so sídlom Vajnorská 100/A, Bratislava, IČO: 45 869 464, zastúpeného JUDr. Veronika Kubriková,
PhD., advokátka so sídlom Martinčekova 13, Bratislava, proti povinnému: I. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom
N. Y. XX, o vymoženie sumy 1 358,95 eura s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu

Okresného súdu Nitra č. k. 23Er/1122/2015-24 zo dňa 07.01.2016, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie Okresného súdu Nitra č. k. 23Er/1122/2015-24 zo dňa 07.01.2016 p o t v
r d z u j e.

o d ô v o d n e n i e :

1.Napadnutýmuznesenímsúdprvejinštanciezamietolžiadosťsúdnehoexekútoraoudeleniepoverenia
na vykonanie exekúcie.

2. Svoje rozhodnutie odôvodnil s poukazom na ustanovenie § 41 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o
súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len Exekučný poriadok), § 45 ods. 1, ods. 2, ods. 3
zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, § 52 a nasl. zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho
zákonníka.

3. Súd prvej inštancie po posúdení veci konštatoval, že v uvedenom prípade sa jedná o spotrebiteľský
právny vzťah, na ktorý sa musí použiť spotrebiteľské právo. Z obsahu zmluvy vyplýva, že sa jedná o
spotrebiteľský úver, lebo veriteľ - oprávnený je podnikateľom v danom predmete a považuje sa teda za
dodávateľa a dlžník - povinný je jednoznačne spotrebiteľom, pričom veriteľ poskytol dlžníkovi peňažné
prostriedky vo forme odloženej platby, úveru, pôžičky alebo v inej právnej forme.

4. Prvoinštančný súd považoval rozhodcovskú doložku uvedenú v podmienkach pre úver, ktoré tvoria
súčasť Zmluvy o úvere za neprijateľnú podmienku v zmysle § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Táto
doložka spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa, tým že znemožňuje spotrebiteľovi zvoliť si spôsob riešenia prípadného sporu a ponecháva
ho výlučne na vôli dodávateľa. Rozhodcovská doložka umožňujúca dodávateľovi výber rozhodcovského
konania nenapĺňa záujem na ochrane spotrebiteľa. Rozhodcovskú doložkou si spotrebiteľ osobne

nevyjednal a nemal na výber, vzhľadom na jej splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami. Mal len
možnosťzmluvuakocelokodmietnuť,alebopodrobiťsavšetkýmúverovýmpodmienkam,atedaajtomu,
že prípadný spor sa bude riešiť v rozhodcovskom konaní. Podľa názoru súdu, už len tieto skutočnosti
možno považovať za dostačujúce na záver o neprijateľnosti rozhodcovskej doložky vzhľadom na
zásadný dopad tejto zmluvnej podmienky na vzťahy medzi dodávateľom a spotrebiteľom. Podľa názoru
súdu takto formulovaná doložka spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných

strán, a preto je v zmysle § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neplatná. Rozhodcovská doložka je
neprijateľná, pretože nebola spotrebiteľom osobitne vyjednaná a núti spotrebiteľa sa podrobiť výlučnerozhodcovskému konaniu. Neprijateľná rozhodcovská doložka sa prieči dobrým mravom a výkon práv
a povinností z takejto doložky odporuje dobrým mravom. Akékoľvek plnenie priznané rozhodcom na
základe rozhodcovskej doložky, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi, je plnením, ktoré je v rozpore s

dobrými mravmi. Súd taktiež poukazuje na skutočnosť, že priamo z ust. § 53 ods. 4 písm. r/ Občianskeho
zákonníka vyplýva, že o neprijateľnú podmienku ide aj vtedy, ak sa v rámci dojednanej rozhodcovskej
doložky od spotrebiteľa vyžaduje, aby sa spory s dodávateľom riešili výlučne v rozhodcovskom konaní.

5. V závere súd prvej inštancie konštatoval, že zistené skutočnosti bránia tomu, aby rozhodcovský

rozsudok vydaný za uvedených okolností mohol byť relevantným exekučným titulom na udelenie
poverenia pre exekútora. Nedostatok právomoci rozhodcovského súdu odvíjajúci sa od neexistencie
či neplatnosti rozhodcovskej zmluvy/doložky má v spore vyplývajúcom z práv spotrebiteľa za
následok materiálnu nevykonateľnosť rozhodcovského rozsudku. Preto súd na základe vyššie uvedenej
skutočnosti postupujúc podľa ust. § 45 ods. 1 a 2 zákona o rozhodcovskom konaní rozhodol o žiadosti
súdneho exekútora o udelenie poverenia tak ako aj uvedené vo výroku tohto rozhodnutia a žiadosť

súdneho exekútora o udelenie poverenia v zmysle § 44 ods. 2 Exekučného poriadku zamietol.

6. Proti tomuto uzneseniu podal právny zástupca oprávneného v zákonom stanovenej lehote odvolanie.
Svoje odvolanie oprávnený odôvodnil § 205 ods. 2 písm. a), d) f) a e) OSP, pričom uviedol, že
prekročením zákonných limitov pre skúmanie žiadosti o vydanie poverenia a to skúmaním iných listín

ako pripúšťa výslovné znenie § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, súd prvej inštancie vychádzal pri
rozhodovaní z nesprávneho právneho posúdenia veci, zistil skutkový stav, ktorý neobstojí a odňal
účastníkovi možnosť konať pred súdom. S poukazom na znenie § 44 ods. 2 Exekučného poriadku
uviedol, že exekučný súd nemá zákonné oprávnenie skúmať a hodnotiť iné listiny, napr. zmluvu o úvere,
ktorá obsahuje rozhodcovskú doložku. Inak povedané, ak je exekučným titulom rozhodcovský rozsudok,

súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu nie je vecne príslušný vo veci konať či už ako
súd vyššej inštancie, kasačný súd alebo ako súd konajúci o opravnom prostriedku, ale práve len ako
tzv. exekučný súd. Z povahy veci teda nie je možné priznať exekučnému súdu väčší rozsah vecnej
preskúmavacej pôsobnosti, než akou v prospech uvedenej interpretácie nesvedčia len jazykové, logické
a systematické dôvody, ale aj premenné historického výkladu. V tomto smere poukázal na rozhodnutie

Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo 159/2009. Mal za to, že exekučný súd je oprávnený skúmať
rozhodcovský rozsudok ako exekučný titul len v zákonom určených medziach. O platnosti rozhodcovskej
doložky rozhoduje rozhodcovský súd a preto prekážka rozsúdenej veci bráni tomu, aby bola opätovne
posúdená.Tedajetuprekážka„resiudicata“auvedenýmkonanímdochádzakporušeniučlánku2ods.2
Ústavy SR, nakoľko súd svojím konaním išiel nad rámec zákona. Nie je možné, aby súdy ignorovali vôľu

zákonodarcu, ktorú jasne vyjadril pri konštruovaní vzťahu medzi súdnym a rozhodcovským konaním. Dal
do pozornosti, že právny predchodca oprávneného - Poštová banka, a.s., postupovala v súlade s § 93 b)
zákona o bankách, ktorý jej ukladá povinnosť ponúknuť klientovi návrh rozhodcovskej doložky s tým, že
v predmetnom bode je klientovi daná možnosť neprijať túto zákonom stanovenú ponuku. Poukázal aj na
porušenie zákazu retroaktivity aplikáciou ustanovení § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka v znení pred

účinnosťou tohto znenia. Konštatoval aj nesprávne aplikovanie ustanovení Občianskeho zákonníka a
§ 153 ods. 1 OSP. Poukázal aj na odlišný postup iných súdov v tento oblasti. Konštruovaním nového
skutkového stavu bez účasti oprávneného a odňatím možnosti vyjadriť sa k vykonaným dôkazom a
skutkovému stavu súd prvej inštancie vychádzal pri rozhodovaní z nesprávneho právneho posúdenia
veci, zistil skutkový stav, ktorý neobstojí a odňal účastníkovi možnosť konať pred súdom. Mal za to, že

súd prvej inštancie tak neprimerane zvýhodnil povinného pred exekučným súdom, čím bol porušený
princíp rovnosti účastníkov konania, keďže bez toho, aby povinný urobil akýkoľvek právny úkon, ho
nezákonne zvýhodňuje len na základe jeho postavenia. Exekučný súd nahrádza pasivitu povinného,
bez toho, aby povinný urobil akýkoľvek úkon a svojím postupom znemožnil uplatniť právo priznané
exekučným titulom, ktorého účinky sa v zásade zhodujú s účinkami právoplatného rozsudku. Všetko

uvedené oprávnený konštatoval s poukazom na rozsiahlu judikatúru súdov a Ústavného súdu SR
v tejto oblasti. Na podklade vyššie uvedených skutočností oprávnený navrhol zmenu napadnutého
rozhodnutia tak, že žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie vyhovie,
príp. alternatívne navrhol napadnuté uznesenie v celom rozsahu zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie
na ďalšie konanie.

7. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len
„CSP“), preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako aj postup súdu, ktorý mu predchádzalv medziach podaného odvolania (§ 379, § 380 CSP) a po preskúmaní napadnutého rozhodnutia zistil,
že odvolanie oprávneného nie je dôvodné. Rozhodol tak bez nariadenia pojednávania podľa § 385 CSP.

8. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že oprávnený sa návrhom doručeným súdnemu exekútorovi dňa
31.03.2015domáhalvočipovinnejvykonaniaexekúcie.Zaexekučnýtituloznačilrozhodcovskýrozsudok
sp. zn. IT-C/0511/0029 vydaný Stálym rozhodcovským súdom zriadeným pri ROZHODCOVSKÁ,
ARBITRÁŽNA a MEDIAČNÁ, a.s., so sídlom v Bratislave dňa 12.09.2012. Súdny exekútor požiadal dňa
05.10.2015 Okresný súd Nitra o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie voči povinnej.

9. Následne súd prvej inštancie vydal napadnuté uznesenie.

10. Podľa § 243d ods. 2 Exekučného poriadku účinného od 01.01.2015, na exekučné konania
začaté v súlade s odsekom 1 alebo vedené na podklade rozhodcovského rozhodnutia vydaného v
rozhodcovskom konaní, ktorého predmetom je spor spĺňajúci podmienky podľa osobitného predpisu, a

ktoré neboli ukončené k 1. januáru 2015, sa použijú predpisy účinné do 31. decembra 2014.

11. Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so

zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota
neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu
alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením
zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie; ak ide o exekučné konanie vykonávané na
podklade rozhodnutia vykonateľného podľa § 26 zákona č. 231/1999 Z. z. o štátnej pomoci v znení

neskorších predpisov, exekučný titul sa nepreskúmava.

12. Podľa ods. 3 citovaného ustanovenia, súd pred vydaním poverenia na vykonanie exekúcie
na podklade rozhodcovského rozhodnutia vydaného v spotrebiteľskom spore preskúma okrem
súladu žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a návrhu na vykonanie exekúcie

so zákonom, či spotrebiteľská rozhodcovská zmluva spĺňa podmienky ustanovené právnymi
predpismi, či bolo rozhodcovské rozhodnutie v spotrebiteľskom spore vydané rozhodcom, ktorý
bol v čase spotrebiteľského rozhodcovského konania zapísaný v zozname rozhodcov oprávnených
rozhodovať spotrebiteľské spory, a pred stálym rozhodcovským súdom, ktorý v čase spotrebiteľského
rozhodcovského konania mal povolenie rozhodovať spotrebiteľské spory, rozhodcovské rozhodnutie

spĺňa náležitosti podľa osobitného predpisu a či je vykonateľné. Ak súd dospeje k záveru, že nie je
splnená ktorákoľvek z podmienok podľa prvej vety, žiadosť o udelenie poverenia zamietne.

13. Podľa § 45 ods. 1 zákona o rozhodcovskom konaní v znení účinnom do 31.12.2014, súd príslušný
na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu podľa osobitných predpisov na návrh účastníka konania, proti

ktorému bol nariadený výkon rozhodcovského rozsudku, konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné
konanie zastaví
a) z dôvodov uvedených v osobitnom predpise,
b) ak rozhodcovský rozsudok má nedostatok uvedený v § 40 písm. a) a b) alebo
c) ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je

objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom.

14. Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia, súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu zastaví
výkon rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom
konaní nedostatky podľa odseku 1 písm. b) alebo c).

15. Podľa ods. 3 citovaného ustanovenia, proti rozhodnutiu súdu podľa odsekov 1 a 2 je prípustný
opravný prostriedok.

16. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku

vecne správne.

17. Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodovnapadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.

18. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

19. Podľa názoru odvolacieho súdu, súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav a z takto zisteného
skutkového stavu urobil aj správny právny záver a svoje rozhodnutie aj správne odôvodnil. Odvolací

súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého uznesenia, a preto s poukazom na §
387 ods. 2 CSP sa v odôvodnení tohto rozhodnutia obmedzil iba na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia bez toho, aby odvolací súd tieto dôvody opakoval.

20. Na zdôraznenie správnosti napadnutého uznesenia odvolací súd uvádza, že spotrebiteľská zmluva
je v našom právnom poriadku definovaná v § 52 Občianskeho zákonníka ako každá zmluva bez

ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Podmienkou pre posudzovanie
zmlúv ako spotrebiteľských je skutočnosť, že zmluvnými stranami sú dodávateľ a spotrebiteľ, pričom
jej charakteristickým znakom je to, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom za
podmienok, ktoré si vopred určil dodávateľ bez možnosti spotrebiteľa tieto podmienky individuálne
ovplyvniť. Tieto zmluvy sú spravidla vopred pripravené na formulároch a nie je vytvorený priestor na

dojednávanie obsahu tejto zmluvy alebo jej zmeny. Súd prvej inštancie preto správne posúdil predmetný
právny vzťah ako spotrebiteľský, na ktorý sa musí použiť spotrebiteľské právo. Pôvodný veriteľ Poštová
banka, a.s., pri uzatváraní a plnení zmluvy o úvere konal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej
podnikateľskej činnosti, nakoľko medzi predmety jeho činnosti patrí aj poskytovanie úverov. Považuje sa
teda za dodávateľa a povinný pri uzatváraní a plnení zmluvy nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej

alebo inej podnikateľskej činnosti, a preto sa považuje za spotrebiteľa.

21. V tomto smere odvolací súd poukazuje aj na ustanovenia § 45 ods. 1 a 2 zákona o rozhodcovskom
konanívspojenísustanovením§44ods.2Exekučnéhoporiadku.Vzmysletýchtoustanovenívprípade,
ak je exekučným titulom rozhodcovský rozsudok, exekučný súd pri rozhodovaní o žiadosti súdneho

exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie musí posudzovať aj to, či bol rozhodcovský
rozsudok vydaný v súlade so zákonom o rozhodcovskom konaní a či nie sú naplnené dôvody na
zastavenie exekúcie podľa § 45 ods. 1 a 2 zákona o rozhodcovskom konaní. Ak by exekučný súd tieto
dôvody zistil, musí exekúciu zastaviť. V prípade, ak by takéto dôvody súd zistil už v štádiu rozhodovania
o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie môže žiadosť o udelenie

poverenia podľa ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku zamietnuť, nakoľko by bolo nelogické
vydať poverenie a následne exekúciu zastaviť.

22. Súd prvej inštancie preto v zmysle § 44 ods. 2 Exekučného poriadku v spojení s § 45
ods. 1 a 2 zákona o rozhodcovskom konaní správne preskúmal nielen žiadosť o udelenie poverenia

na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie, exekučný titul, ale aj zmluvu o úvere, a to v
súlade s ustanoveniami, ktoré upravujú spotrebiteľské vzťahy, nakoľko predmetná zmluva o úvere môže
obsahovať viaceré neprijateľné podmienky.

23. Aj podľa názoru odvolacieho súdu je jednou z neprijateľných podmienok samotná rozhodcovská

doložka. Táto, bez ohľadu na jej formu a znenie, je podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka
neprijateľnou podmienkou, nakoľko nebola individuálne dojednaná a zároveň spôsobuje značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Takáto
rozhodcovská doložka je preto podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neplatná. V predmetnom
exekučnom konaní ide o tento prípad. Značná nerovnováha v právach a povinnostiach medzi

dodávateľomaspotrebiteľomvneprospechspotrebiteľabolapodľanázoruodvolaciehosúduspôsobená
aj tým, že spotrebiteľovi bolo týmto postupom odňaté právo brániť sa a podať žalobu alebo akýkoľvek
iný opravný prostriedok na všeobecný súd. Pritom ide o právo spotrebiteľa upravené v čl. 46 ods. 1
Ústavy Slovenskej republiky (každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva
na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej

republiky). Je preto možné považovať celý postup od rozhodcovskej doložky až po rozhodcovský
rozsudok za prejav zneužitia práv dodávateľa. Ide o také konanie dodávateľa, ktorým si zaobstará
ekvivalent rozsudku súdu takmer na akékoľvek plnenie zo zmluvy. Výkon týchto práv oprávneného(dodávateľa) podľa predmetnej rozhodcovskej doložky považuje odvolací súd za nezlučiteľný s dobrými
mravmi a právnou úpravou ochrany spotrebiteľa.

24. Odvolací súd v intenciách vyššie uvedeného konštatuje, že súd prvej inštancie správne už
v štádiu rozhodovania exekučného súdu o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie aplikoval ustanovenie § 45 ods. 1 a 2 zákona o rozhodcovskom konaní, nakoľko
súdny exekútor žiadal vykonať exekúciu na podklade exekučného titulu, ktorý vzhľadom na vyššie
uvedené skutočnosti (neplatnú rozhodcovskú doložku) ani nemal byť vydaný. S poukazom na charakter

predmetnej rozhodcovskej doložky rozhodcovský súd nemal ani právomoc rozhodovať spor účastníkov
konania. Súd prvej inštancie preto správne zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie.

25. V intenciách vyššie uvedených zákonných skutočností odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu
prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil ako vo výroku vecne správne.

26. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon v § 420 až § 423 CSP pripúšťa.

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom okrem prípadov uvedených v § 429 ods.
2 CSP.

Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.