Rozsudok Judgement was issued on Tuesday, October 7, 2014

Súd: Okresný súd Bratislava III
Spisová značka: 14C/118/2001

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1301899878
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 10. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Daniela Linetová

ECLI: ECLI:SK:OSBA3:2014:1301899878.33

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava III v Bratislave, sudkyňou JUDr. Danielou Linetovou, v právnej veci

navrhovateľky: J. N., bytom D., H. XX, štátne občianstvo SR, zastúpená: advokátska kancelária Ivan
Syrový, s.r.o., Sartorisova 10, Bratislava, IČO: 47 232 765, proti odporkyni: N.. V. T., H. XX, D., štátne
občianstvo SR, o odstránenie stavby, takto

r o z h o d o l :

Odporkyňa je povinná odstrániť stavbu, oplotenie z pozemku parc. č. XXXX/X, záhrady, zapísanej na
LV. č. XXXX, nachádzajúcej sa v katastrálnom území C., obec D. - m. č. R. K., okres D. X., ktorý
je vo vlastníctve navrhovateľky a to v časti označenej vo vytyčovacom náčrte, ktorý tvorí prílohu č. X
znaleckého posudku č.X/XXXX vyhotoveného X.. X. X., od bodu X vzdialenosť od hranice pozemku XX

cm, cez bod X vzdialenosť od hranice pozemku XX cm, cez bod X vzdialenosť od hranice pozemku XX
cm k bodu XXX - XXX, a to do 30 dní od právoplatnosti rozsudku.

Súd vzájomný návrh odporkyne o určenie, že hranica medzi pozemkami navrhovateľky parc. č. XXXX/
X, parc. č. XXXX/X a pozemkom odporkyne parc. č. XXXX/X prebieha v zmysle vytyčovacieho náčrtu X..
N. D. zo dňa XX.XX.XXXX a geometrického plánu číslo XXXXXXXX - XXX/XX X.. N. D. z XX.XX.XXXX
zamieta.

Súd vzájomný návrh odporkyne o uložení povinnosti navrhovateľke umožniť odporkyni 1/ a 2/ renováciu
ich oporného múru zo svojho pozemku parc. č. XXXX/X alebo z parc. č. XXXX/X zamieta.

Navrhovateľka je povinná zaplatiť trovy štátu v sume 114,92 Eur na účet Okresného súdu Bratislava III
do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Odporkyňa je povinná zaplatiť trovy štátu v sume 114,92 Eur na účet Okresného súdu Bratislava III do

troch dní od právoplatnosti rozsudku.

O trovách konania súd rozhodne až po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka podaným návrhom na začatie konania domáhala sa voči odporcom v 1. a 2. rade
odstránenia neoprávnenej stavby, oplotenia na parcele číslo XXXX /X, parcele číslo XXXX /X, parcele
číslo XXXX/X, nachádzajúcich sa v katastrálnom území C., obec D. - m. č. R. K., okres D. X. Návrh
skutkovo odôvodnila tým, že je vlastníčkou nehnuteľností pozemku parcely číslo XXXX/X a parcely číslo

XXXX/X, zapísaných na LV č. XXXX, okres D. X, obec D. m. č. R. K., katastrálne územie C.. Odporkyne
sú podielovými spoluvlastníčkami pozemku parcely číslo XXXX/X, zapísaného na LV číslo XXXX, okres
D. X, obec D. m. č. R. K., katastrálne územie C..Starostamestskejčastivoznámeníč.j.Star-XXXX/XXzodňa12.11.1996nemalnámietkyprotidrobnej
stavbe - oploteniu, podľa ohlásenia doručeného odporkyňou dňa 28.10.1996, uvedená drobná stavba
sa mala vykonať pozdĺž hranice pozemku, parcely číslo XXXX/X s pozemkami parcela číslo XXXX/X a

parcela číslo XXXX/X. Napriek uvedeným skutočnostiam odporkyne začali s výstavbou drobnej stavby
a postavili múrik tak, že tento zasahuje do parciel navrhovateľky, ktorá opakovane vyzývala odporkyne
na odstránenie uvedenej závady, na vlastné náklady si dala vyhotoviť vytyčovací náčrt a požadovala,
aby odporkyne rešpektovali rozhodnutie geodeta. Navrhovateľka sa ďalej obrátila na Okresný úrad D. 3,
odbor životného prostredia a požadovala vykonanie nápravy, ktorý konštatoval, že výstavba predmetnej

drobnej stavby sa skutočne nerealizuje pozdĺž hranice a v prípade, ak nedôjde k dohode o vysporiadaní
spornej hranice, odkázal uvedenú vec riešiť prostredníctvom súdu.

Odporkyne 1/ a 2/ žiadali návrh na odstránenie neopravnej stavby zamietnuť a podali protinávrh, v
ktorom uviedli, že navrhovateľka dodnes nemá skolaudované dve garáže, jednu má postavenú vpredu
na opornom múriku odporkýň a jednu má postavenú vzadu na murovanom chlieve, na ktorom je pivnica

a na nej sú garáže. Stavba je postavená v rozpore so stavebným povolením a je jednou z prekážok
skolaudovania stavby. Geodeti navrhovateľky X.. D. a X.. N. poukázali na nesúlad medzi právnym a
skutočným situovaním a veľkosťou garáže navrhovateľky. J. N. prostredníctvom geodeta X.. N. dosiahla
zmenu údajov v jej prospech v júli 2001, oprava bola uskutočnená bez vedomia dotknutých strán,
katastrálny úrad odmietol vysvetliť odporkyni na základe čoho a kto zmenil záväzné číselné údaje

katastra. V geometrickom pláne č. XX/XXXX zo dňa 04.07.2001, vypracovanom X.. S. N., vyhotovenom
na zameranie garáže a prístavby par. č. XXXX/X, par. č. XXXX/X až par. č. XXXX/X, nachádzajúcich
sa v katastrálnom území C., okres D. X., obec D. - R. K. bolo uvedené, že stav právny je totožný s
registrom v C KN, doterajší stav je X.XXX mX a nový stav je X.XXX m2. Okresný úrad D. X. v písomnom
vyjadrení dňa 24.09.2001 uviedol pani T., že súradnice podrobných bodov týkajúcich sa jej vlastníctva,

resp. vlastníckej hranice s par. č. XXXX/X, 4, X zmenené neboli.

Písomným podaním zo dňa 12.02.2004 odporkyne doplnili vzájomný návrh, ktorým sa domáhali:
1. určenia, že hranica medzi pozemkami navrhovateľky parcela číslo XXXX/X, parcela číslo XXXX/
X a pozemkom odporkýň parcela číslo XXXX/X prebieha v zmysle vytyčovacieho náčrtu X.. N. D. zo

27.10.1996 a geometrického plánu číslo XXXXXXXX/XXX/XX X.. N. D. zo dňa 22.11.1996,
2. uloženia povinnosti navrhovateľke umožniť odporkyniam renováciu ich oporného múru zo svojho
pozemku parcela číslo XXXX/X, respektíve z parcely číslo XXXX/X.

Vzájomný návrh odôvodnili tým, že podstatou sporu účastníkov ako vlastníkov susediacich

nehnuteľností je priebeh spoločnej hranice, ktorý vznikol v minulom období. Dňa 26.06.1997
navrhovateľka a odporkyňa 1/ uzavreli dohodu na odstránenie spornosti, na základe ktorej uznali priebeh
vzájomnej hranice v zmysle geometrického plánu geodeta Ing. D. číslo XXXXXXXX - XXX/XX zo dňa
22.11.1996 a súvisiaceho vytyčovacieho náčrtu X.. D. zo dňa 27.10.1996. Dohoda zároveň riešila aj
budúce stavebné zámery N.. V. T. a to, že odporkyňa 1/ vybuduje na svoje náklady oplotenie záhradnej

časti na spoločnej hranici vytýčenej X.. D., práve táto časť dohody je predmetom návrhu navrhovateľky.
Odporkyňa 1/ vybudovala v súlade s dohodou oplotenie v záhrade, ktoré navrhovateľka žiada odstrániť,
a preto návrh žiadala zamietnuť. Na základe dohody odporkyňa 1/ na svoje náklady renovovala svoj
oporný múr na vlastnom pozemku a navrhovateľka sa zaviazala za týmto účelom umožniť jej prístup
z jej pozemku, v zmysle § 127 ods. 1, ods. 3 Občianskeho zákonníka, pričom oporný múr si vyžaduje

údržbu a hrozí možná škoda v prípade, ak stavebná rekonštrukcia nebude vykonaná.

Navrhovateľka po uzavretí dohody z 26.6.1997 bezdôvodne spochybnila zameranie Ing. D., iniciovala
rôzne iné zamerania, dôsledkom čoho bola tá skutočnosť, že v katastri nehnuteľností bol zmenený
priebeh hranice medzi pozemkami účastníkov v neprospech odporkýň, na zmenu hranice neexistoval

žiadny právny titul a kataster nehnuteľnosti nezjednal žiadnu nápravu. Odstránenie rozporov vyžaduje
určenie spoločnej hranice účastníkov súdom, z ktorého dôvodu odporkyňa podala vzájomný návrh.

Súd na pojednávaní dňa 26.03.2004 uznesením pripustil protinávrh odporkýň nasledovne: Súd určuje,
že hranica medzi pozemkami navrhovateľky parcela číslo XXXX/X, parcela číslo XXXX/X a pozemkom

odporkýň parcela číslo XXXX/X prebieha v zmysle vytyčovacieho náčrtu X.. N. D. zo dňa XX.XX.XXXX
a geometrického plánu číslo XXXXXXXX - XXX/XX X.. N. D. z 12.11.1996.Navrhovateľka žiadala vzájomný návrh odporkýň 1/ a 2/ zamietnuť, z dôvodu, že navrhovateľka v plnom
rozsahu uznala hranicu určenú vytyčovací náčrtom a geometrickým plánom vypracovaným X.. N. D. zo
dňa 22.11.1996 a túto hranicu aj rešpektuje. Práve odporkyne nerešpektujú hranicu určenú X.. N. D. aj

napriek dohode uzavretej dňa 26.06.1997, realizujú stavbu oplotenia tak, že táto zasahuje do parcely
číslo XXXX/X patriacej navrhovateľke. Tvrdenie odporkýň, podľa ktorých navrhovateľka iniciovala rôzne
iné zamerania na základe ktorých sa mal zmeniť priebeh hraníc medzi pozemkami považovala za
nepravdivé a ničím nepreukázané.

Za bezdôvodný považovala aj návrh odporkýň, ktorým sa domáhali uloženia povinnosti navrhovateľke
umožniť odporkyniam renováciu ich oporného múru z dôvodu, že ako účastníčka správneho konania
nevzniesla námietky proti vydaniu uvedeného stavebného povolenia a dňa 11.11.1998 udelila písomný
súhlas odporkyniam na vstup na pozemok v súvislosti s renováciou oporného múru.

Súd vykonal vo veci dokazovanie výsluchom účastníkov, svedkyne H. N., oboznámil sa s listinnými

dôkazmi: Výpis z katastra nehnuteľností LV č. XXXX, okres BA X., kat. územie C., Výpis z katastra
nehnuteľností LV č. XXXX, okres BA X., kat. územie C., Vyjadrenie starostu D. - R. mesto zo
dňa XX.XX.XXXX, ktorý nemal námietky voči drobnej stavbe oplotenia, Vytyčovací náčrt zo dňa
XX.XX.XXXX X.. N. D., overený 31.10.1996, Sťažnosť J. N. zo dňa 03.10.1997, zo dňa 17.8.1998,
Odpoveď Okresného úradu D. X. na sťažnosť navrhovateľky zo dňa 03.12.1997, Geometrický plán č.

XXXXXXXXX-XXX/XX zo dňa 22.11.1996 X.. N. Bajzu na zameranie skutočného stavu p. č. XXXX/X-X,
Vytyčovací náčrt zo dňa 27.10.1996 X.. N. D. a p. č. XXXX/X, p. č. XXXX/X k. ú. C., Protokol o vytýčení
hranice pozemku X.. N. D. zo dňa 28.10.1996, na zameranie skutočného stavu p. č. XXXX/X-X k. ú. C.,
Geometrický plán zo dňa 04.07.2001 X.. S. N. na zameranie garáže a prístavby, Vyjadrenie Okresného
úradu D. X., katastrálneho odboru zo dňa 24.09.2001 o tom, že súradnice podrobných bodov týkajúcich

sa vlastníctva PhDr. V. T., resp. vlastníckej hranice p. č. XXXX/X, X., X zmenené neboli, Dohoda susedov
ohľadne oplotenia a oporného múru zo dňa XX.XX.XXXX, Stavebné povolenie Okresného úradu D. X.
zo dňa 19.11.1997 na statické zabezpečenie oporného múru stavebníčke N.. V. T., Súhlas J. N. na vstup
na pozemok za účelom realizácie zateplenia a fasádnej omietky dvojgaráže p. T., Darovacia zmluva a
zmluva o zriadení vecného bremena zo dňa 27.12.1996 uzavretá medzi C. a K. I. a J. N., Rozhodnutie

Ministerstva výstavby a regionálneho rozvoja SR zo dňa 28.04.2004 o potvrdení rozhodnutia Krajského
úradu v Bratislave o zamietnutí odvolania J. N. a N.. V. T., Statické posúdenie stavby zo dňa 06.07.2001
X.. Z. J. na garáž pri rodinnom dome, Znalecký posudok číslo X/XXXX X.. X. X. na určenie priebehu
hranice medzi nehnuteľnosťami par. č. XXXX/X, par. č. XXXX/X a par. č. XXXX/X na jednej strane a
par. č. XXXX/X na strane druhej v kat. zemí C., okres D. X., Zaslanie podkladov Správy katastra pre hl.

mesto SR D. dňa 10.01.2011, ktoré slúžili ako podklady k zápisu zmien na LV č. XXXX, vyjadrenie k
zápisu práv a zákresu hraníc pozemkov na uvedenom LV a zistil nasledovný skutkový stav.

Odporkyne 1/ a 2/ písomným podaním zo dňa 07.02.2005 podali ďalší vzájomný návrh, ktorým
sa domáhali, aby súd určil, že parcela číslo XXXX/X navrhovateľky zapísaná na LV číslo XXXX v

katastrálnom území D. - C., má výmeru 177 m2, ktorý odôvodnili tým, že navrhovateľka má mať na
liste vlastníctva menšiu výmeru o 12 m2 ako ju má v skutočnosti zapísanú. Kataster nehnuteľností túto
nelegálnu výmeru 12 m2 uviedol do katastrálnej mapy tak, že posunul hranicu a ďalšie stavby účastníkov
v neprospech odporkýň, tým aj oporný múr odporkýň, ktorý bol postavený etapovite spolu s ich rodinným
domom v roku 1956, ďalšia časť pri výstavbe garáží v roku 1975 a ďalšia časť pri prístavbe v roku 1998

- 2000 sa dostala na pozemok navrhovateľky. Naliehavý právny záujem odporkýň na určení správnej
výmeryašírkypozemkovnavrhovateľkyspočívavbezprostrednomsúviseavplyvenapolohovomurčení
v spoločnej hranice účastníkov.

Na pojednávaní dňa 18.03.2008 súd uznesením pripustil vzájomný návrh odporkýň 1/ a 2/, ktorým sa

domáhali:
1/ uloženia povinnosti navrhovateľke umožniť odporkyniam 1/ a 2/ renováciou ich oporného múru zo
svojho pozemku parcela číslo XXXX/X alebo z parcely číslo XXXX/X,
2/ určenia, že parcela číslo XXXX/X navrhovateľky zapísaná na LV číslo XXXX/X v katastrálnom území
D. C. má výmeru 177 m2.

Právny zástupca navrhovateľky na pojednávaní dňa 19.08.2008 vzal návrh voči odporkyni 2/ späť z
dôvodu, že v roku 2008 previedla svoj podiel na nehnuteľnosti na odporkyňu 1/ a žiadal súd o zmenunávrhu, aby odporkyni N.. V. T. bola uložená povinnosť odstrániť stavbu, oplotenie z parcely číslo XXXX/
X, zapísanej na LV číslo XXXX, katastrálne územie C., obec D. m. č. R. K., okres D. 3, vo vlastníctve
navrhovateľky, o podanom návrhu súd rozhodol uznesením č. k. 14 C 118/2001-304 zo dňa 03.09.2008.

Právny zástupca odporkyne v písomnom podaní zo dňa 28.08.2008 vzal v celom rozsahu vzájomné
návrhy odporkýň späť, ktorým sa domáhali určenia, že parcela číslo XXXX/X navrhovateľky zapísaná na
LV číslo XXXX v katastrálnom území D. - C. má výmeru 177 m2 a žiadal súd, aby konanie o uvedených
vzájomných návrhov zastavil.

Okresný súd Bratislava III uznesením č. k. 14C 118/2001-331 zo dňa 06.03.2009 konanie o uvedených
vzájomných návrhoch odporcov zastavil.

Odporkyňa podaním zo dňa 01.04.2009 žiadala súd o prerušenie konania z dôvodu, že na prokuratúre
prebieha šetrenie ohľadne zmien, ktoré nastali na LV číslo XXXX v katastrálnom území C.. O podanom

návrhu súd rozhodol uznesením č. k. 14C 118/2001-389 zo dňa 08.6.2009, návrhu odporkyne na
prerušenie konania zamietol. Uznesenie napadla v zákonnej lehote odvolaním odporkyňa a Krajský súd
v Bratislave uznesením č. k. 14CO 330/2009-457 zo dňa 30.09.2009 uznesenie súdu 1. stupňa potvrdil.

Navrhovateľka ako účastníčka konania vo výpovedi uviedla, že nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom

konania, nadobudla na základe darovacej zmluvy, uzavretej v roku 1996 od starých rodičov. V rodinnom
dome vyrastala už od detstva, ktorý pozostával z dvoch bytov, v jednom bývali starí rodičia a v
druhom bývala navrhovateľka so svojimi rodičmi. Odporkyňa si chcela postaviť nové oplotenie, preto
si dala vypracovať geometrický plán Ing. N. D., následne uzavreli dohodu, podľa ktorej sa malo
postaviť oplotenie podľa vyhotoveného geometrického plánu. Problém nastal potom, keď odporkyňa

začala stavať oplotenie, ktoré zasahovalo do pozemku navrhovateľky, neskôr uzavreli dohodu, ktorú za
navrhovateľku podpísala jej matka a asi o 2 mesiace odporkyňa súhlas odvolala a celá dohoda stratila
akýkoľvek význam, následne v roku 1998 bol vyhotovený náčrt X.. D., v ktorom sa zistili nezrovnalosti.

Navrhovateľka požiadala X.. N. o vyhotovenie geometrického plánu dňa 02.07.2001, na ktorom bola

uvedená celková výmera 1.100 m2. Vo výpovedi uviedla, že nemala výhrady ohľadne opravy oporného
múru z prednej časti zo strany pozemkov navrhovateľky, keďže tento bol v dezolátnom stave, bola však
proti tomu, aby oprava bola realizovaná rozširovaním na úkor jej pozemkov. Taktiež zo strany ostatných
vlastníkov susediacich nehnuteľností neboli vznesené žiadne výhrady k výmerám nehnuteľností.

Odporkyňa vo výpovedi uviedla, že v období, keď sa stala spoluvlastníčkou nehnuteľností, boli pozemky
predelené oplotením, ktoré tvorilo hranicu pozemkov. V súčasnej dobe z uličnej strany oplotenia
navrhovateľky je vidieť lomový kameň, voči hranici pozemkov, ktorá bola určená oplotením. Právni
predchodcovia navrhovateľky nemali nikdy žiadne námietky. Na stavby, ktoré postavila odporkyňa na
vlastnom pozemku má vydané stavebné povolenie, stavby sú skolaudované a na tunajšom súde sa

ohľadne stavieb viedlo konanie sp. zn. 13C 94/1994, sp. zn. 6C 351/1997. Na objekte oporného múru
postavila navrhovateľka neoprávnenú stavbu a to dvojgaráž, ktorá tvorí nosnú časť čiernej stavby a
chlieva.

V záhradnej v časti pozemku tvorí hranicu medzi susediacimi pozemkami oplotenie, ktoré robil manžel

odporkyne z betónových segmentov a z pletiva. V deväťdesiatych rokoch požiadala stavebný úrad o
vykonanie drobnej stavby - oplotenia a po rozhodnutí stavebného úradu susedia uzatvorili dohodu,
týkajúcu sa stavby oplotenia a vytýčenia hranice.

Vo výpovedi ďalej uviedla, že sa zúčastnila vytýčenia hranice Ing. D., ktorý zameral celý priebeh hranice

medzi pozemkami, vytýčil hranice pásmom, potom teodolitom, železné rúrky, ktoré boli uvedené v
protokole o vytýčení pozemku však nevidela. Zadná časť oporného múru bola v deväťdesiatych rokoch
zrekonštruovaná, na ktoré práce mala vydané stavebné povolenie. Renováciu prednej časti oporného
múra jej navrhovateľka znemožňuje tým, že na túto stavbu nemá vydané stavebné povolenie a stavebný
úrad čaká na uvedené súdne rozhodnutie.

Stavby na pozemkoch navrhovateľky a to dve samostatné garáže a chliev boli postavené bez
stavebného povolenia a následne 28.02.1975 stavebný úrad vydal dodatočné stavebné povolenie
na objekt jednej garáže susediacej s odporkyňou. V rámci darovacej zmluvy, uzavretej medzi I. anavrhovateľkou, bola pridaná výmera jednej garáže k výmere domu, čo nebolo v súlade so zákonom.
V rámci darovacej zmluvy bola k výmere domu pridaná aj výmera chlieva.

Právny zástupca navrhovateľky na pojednávaní dňa 19.08.2008 uviedol, že podľa aktuálneho LV č.
XXXX je odporkyňa 1/ výlučnou vlastníčkou nehnuteľnosti tvoriacich predmet konania a to na základe
darovacej zmluvy zo dňa 13.05.2008. Z uvedeného dôvodu návrh voči odporkyni 2/ vzal späť a upravil
petit návrhu, ktorým sa domáhal, aby odporkyni 1/ bola uložená povinnosť odstrániť stavbu - oplotenie
z par. č. XXXX/X, zapísanej na LV č. XXXX v k. ú. C., obec D. m. č. R. K., okres D. X..

Návrh odôvodnil tým, že X.. D. v roku 1998 vypracoval vytyčovací náčrt po realizácii oplotenia
odporkyňou 1/, ktorá pri jeho zakladaní nerešpektovala geometrický plán z roku 1996 vypracovaný X..
D. a stavba oplotenia čiastočne zasahuje do pozemku navrhovateľky, a preto žiadal odstrániť stavbu -
oplotenie pozdĺž celej parcely číslo XXXX/X, nachádzajúcej sa v katastrálnom území C..

K protinávrhu odporkyne, ktorým žiadala uložiť povinnosť navrhovateľke renováciu oporného múru
uviedol, že ak by sa jednalo o renováciu navrhovateľka nemá žiadne výhrady.

V rozhodnutí MVRR SR z 28.04.2004, ktoré je konečným rozhodnutím v stavebnom konaní sa
konštatuje, že odporkyňou navrhovaná oprava oporného múru predstavuje vlastne rozšírenie múru

smerom do pozemku navrhovateľky, nejedná sa o renováciu ale o rozšírenie, návrh na vydanie
stavebného povolenia bol odporkyni z toho dôvodu zamietnutý.

Protinávrh odporkyne, ktorým sa domáhala určenia, že par. č. XXXX/X má výmeru 170 m2 považoval
za nedôvodný, namietal nedostatok naliehavého právneho záujmu odporkyne na požadovanom určení,

v danom prípade by sa jednalo o negatívny žalobný petit a odporkyňa by sa mohla domáhať určenia,
že niektorá z parciel je o namietanú výmeru menšia.

Poukázal na to, že navrhovateľka nadobudla nehnuteľnosti v roku 1997, na základe darovacej zmluvy,
nehnuteľnosti užívali nepretržite od roku 1960 jej právni predchodcovia v nezmenenom rozsahu, nikdy

nedošlo k žiadnym zmenám v oplotení okrem spornej časti oplotenia, ak by došlo v priebehu rokov k
nesprávnym údajom v katastri, poukázal na vydržanie a dobromyseľnosť navrhovateľky. Par. č. XXXX/X,
ktorá je predmetom konania, sa nachádza v strede pozemku a nemá sa ako možnosť rozširovať. Rozsah
územia, ktoré užíva navrhovateľka v súčasnosti, je rozlohou totožná s údajmi o rozsahu uvedenými na
katastri.

Protinávrh odporkyne ohľadne určenia hranice medzi pozemkami navrhovateľky a odporkyne, ktorý má
prebiehať v zmysle vytyčovacieho náčrtu X.. D. z 27.10.1996, bude závisieť od výsledkov znaleckého
dokazovania.

Právny zástupca odporkyne v písomnom podaní dňa 27.08.2008 uviedol, že berie na vedomie úpravu
žalobného petitu zo strany navrhovateľky, ktorým sa domáha odstránenia oplotenia v záhradnej časti
pozdĺžparcelyč.XXXX/X.Vroku2008odporkyňa2/previedlasvojpodielnehnuteľnostinaodporkyňu1/.
V dôsledku toho odporkyňa 2/ J. T. vzala vo svojom mene protinávrhy späť a ohľadne svojej osoby
žiadala konanie zastaviť vo veci protinávrhov. Taktiež akceptoval, že navrhovateľka vzala návrh voči

nej späť.

Protinávrh ohľadom určenia, že parcela č. XXXX/X navrhovateľky je menšia o 12 m2, vzal späť a žiadal
konanie o uvedenom návrhu zastaviť.

Okresný súd Bratislava III uznesením č. k. 14C 118/2001-304 zo dňa 03.09.2008 konanie o návrhu
uplatneného navrhovateľkou proti odporkyni 2/ zastavil.

Pripustil zmenu návrhu navrhovateľky uplatnený proti odporkyni 1/ v nasledovnom znení:
Odporkyňa v 1. rade je povinná odstrániť stavbu - oplotenie z par. č. XXXX/X, zapísanej na LV č. XXXX,

k. ú. C., obec D., m. č. R. K., okres D. X., ktorá je vo vlastníctve navrhovateľky.

Okresný súd Bratislava III uznesením č. k. 14C 118/2001-331 zo dňa 06.03.2009 konanie o vzájomnom
návrhu odporkyne 2/, uplatnenom proti navrhovateľke zastavil.Súd konanie o vzájomnom návrhu odporkyne 1/ uplatnenom proti navrhovateľke v časti o určenie, že
par. č. XXXX/X navrhovateľky zapísaná na LV č. XXXX, k. ú. D. má výmeru 177 m2 zastavil. O trovách

konania v zastavenej časti súd rozhodne v rozhodnutí vo veci samej.

Právny zástupca navrhovateľky na pojednávaní dňa 18.09.2008 uviedol, že žiada o odstránenie
oplotenia v záhradnej časti pozemku navrhovateľky, ktoré je tvorené čiastočne z pletiva a čiastočne z
murovaného základu a drôteného pletiva.

Navrhovateľka umožní odporkyni renováciu oporného múru, ktorý potrebuje opravu, nakoľko niektoré
časti z oporného múru už opadávajú, ktorá skutočnosť vyplynula z obhliadky nehnuteľností,
navrhovateľka bola ochotná umožniť renováciu tohto múru z jej strany tým spôsobom, že sa oporný múr
zarovná a nanovo omietne, vhodným spôsobom sa vyplnia v murive medzery. Spôsob, ktorý navrhla
odporkyňa a ktorý bol zamietnutý stavebným úradom, by bol spôsobom, ktorým by došlo k rozšíreniu

oporného múru, ktorý by zasahoval asi 20 centimetrov do pozemku navrhovateľky.

Právny zástupca odporkýň na pojednávaní ďalej uviedol, že v konaní je potrebné vyriešiť otázku
určenia právneho priebehu hranice medzi pozemkami účastníkov a toto určenie by bolo podkladom pre
navrhovaný spôsob renovácie oporného múru.

Svedkyňa X.. H. N. uviedla, že pozemok nachádzajúci sa na H. ulici číslo XX v D. bol pozemok jej
rodičov, ktorý odkúpili od predchádzajúceho vlastníka. Oporný múr medzi pozemkom navrhovateľky
a odporkyne bol postavený v sedemdesiatych rokoch a slúžil iba ako oplotenie medzi susediacimi
pozemkami, funkciu oporného múru má iba v súčasnosti po tom, ako sa pozemok odporkyne umelo

navýšil, je postavený z rôznych materiálov a nie je postavený takým spôsobom, aby zniesol súčasnú
záťaž. Na priľahlom pozemku odporkyne je postavená kovová konštrukcia na prekrytie garáže, v tomto
mieste sa pohybujú veľké autá a podľa jej názoru záťažou oporného múru nie je garáž navrhovateľky,
ale práve to, že oporný múr nebol postavený takým spôsobom, aký sa pri dnešnej záťaži požaduje.

Osobne nemala výhrady na opravu oporného múrika smerom ku garáži, ktorý je potrebné opraviť, v roku
2001 podala odporkyňa žiadosť o opravu tohto oporného múrika, ktorej by sa nebránila v prípade, ak by
išlo o kozmetickú úpravu, avšak v tomto prípade došlo k iným problémom.
Garáže navrhovateľky boli postavené v sedemdesiatych rokoch na základe povolenia stavebného úradu
z roku 1970 a 1975, odporkyňa dala súhlas ešte otcovi svedkyne na to, aby sa pripojil na stavbu jej

garáže. Obe garáže majú pridelené súpisné čísla stavebným úradom, neboli doposiaľ skolaudované z
dôvodu, že je potrebné počkať na vyriešenie tohto sporu.

Hranicu medzi pozemkami od oporného múru až do konca pozemku tvoril v minulosti iný starší plot
a v deväťdesiatych rokoch sa táto časť opravovala a vtedy odporkyňa vyzvala otca svedkyne, aby sa

dal pozemok zamerať. Zo zoznamu geodetov vyberala X.. D., ktorý zameral hranicu medzi pozemkami,
následne uzavreli písomnú dohodu o tom, kadiaľ povedie hranica pozemku.

Odporkyňa potom zbúrala starý plot a začala stavať nový plot, problémom však bolo to, že nový plot
nebol postavený, tak sa zameral a preto opätovne požiadala Ing. D. o opätovné zameranie. Pri prvom

zameraní bola prítomná svedkyňa jej manžel a otec, odporkyňa a jej manžel a geodet, pričom odporkyňa
uviedla, že nemajú dávať žiadne tyčky a uviedla „namaľujte to na múr a plot“. Plot, ktorý postavila
odporkyňa nerysuje starý plot, ktorý bol medzi pozemkami v minulosti a ktorý dala odporkyňa zhodiť.

Voči spôsobu a umiestneniu plota podala sťažnosť na miestny úrad, ktorý vo svojom stanovisku

konštatoval, že plot nebol postavený v zmysle zameraného geometrického plánu a zároveň boli poučení,
že ak sa nedohodnú problém majú vyriešiť súdnou cestou. V priebehu roku 1996 jej rodičia darovali
nehnuteľnosti na H. ulici XX, v D. a na LV od roku 1995 bol uvedený údaj a to výmera 1.100 m2, preto
nemala dôvod o tejto výmere pozemkov pochybovať.

Vo výpovedi ďalej uviedla, že nemali susedské spory ani s inými susedmi týkajúcej sa výmery
nehnuteľnosti a hraníc medzi pozemkami. Pozemok, ktorý užívali jej rodičia, sa polohou a výmerou
nelíšil od výmery pozemku, ktorý v súčasnosti užíva navrhovateľka, keďže z ulice je ešte stále starý plot.
Pozemok mal z ľavej časti hraničiaci s pozemkom otcom odporkyne živý plot, ktorý nikdy neodstránili.V stavebnom konaní ohľadne postavenia dvoch garáží odporkyňa nikdy nemala žiadne výhrady ani
námietky, na základe dohody zo dňa 11.07.1973 odporkyňa povolila ešte otcovi svedkyne pripojiť sa ku
stavbe garáže naj jej garáž. Plot v záhradnej časti nie je postavený podľa zamerania X.. D. z roku 1996.

Zápis oboch garáži na LV bol v rokoch 2004 - 2005, najprv požiadala o pridelenie súpisných čísiel a po
ich pridelení došlo k zápisu garáži na LV.

Odporkyňadňa01.04.2009podalanávrhnaprerušeniekonania,ktorýodôvodnilatým,ženaprokuratúre
prebieha šetrenie ohľadom zmien, ktoré nastali v LV č. XXXX, v k. ú. C., a preto výsledok bude

mať zásadný význam pre toto konanie. Okresný súd D. X. uznesením č. k. 14C 118/2001-389 zo dňa
08.06.2009zamietolnávrhodporkynenaprerušeniekonania,protiktorémuodporkyňapodalaodvolanie.
Krajský súd v Bratislave uznesením č. k. 14Co 330/2009-457 zo dňa 30.09.2009 uznesenie Okresného
súdu Bratislava III v Bratislave č. k. 14C 118/2001-389 zo dňa 08.06.2009 potvrdil. V odôvodnení
uznesenia okrem iného uviedol, že základom sporu v predmetnej veci je určenie právneho priebehu
hranice medzi pozemkami účastníkov a z predložených listinných dôkazov odporkyne nevyplývajú

dôvody, pre ktoré by sa malo konanie prerušiť.

Znalec Ing. X. X. v znaleckom posudku číslo X/XXXX na určenie priebehu hranice medzi
nehnuteľnosťami par. č. XXXX/X, par. č. XXXX/X, par. č. XXXX/X na jednej strane a par. č. XXXX/
X na druhej strane, nachádzajúcich sa v katastrálnom území C., okres D. 3, uviedol, že dospel k

jednoznačnému záveru, že sporná hranica medzi nehnuteľnosťami navrhovateľky a odporkyne sú v
katastri nehnuteľností evidované od svojho zamerania v roku 1935, vtedy bola v D. vyhotovená nová
katastrálna mapa v mierke 1:1000, ktorá je platná v znení platných zmien, prevažne na podklade
geometrických plánov až doposiaľ bez jedinej zmeny. Na priebeh tejto hranice nemali žiadny vplyv
ani zmeny zápisov práv k označeným nehnuteľnostiam. Pri určení spornej hranice preto jednoznačne

vychádzal z údajov zistených z katastrálnej mapy, predovšetkým z meračského náčrtu z nového
mapovania z roku 1935 a z digitálnych údajov podrobných bodov aktuálnej katastrálnej mapy. Všetky
existujúce podklady - vytyčovacie náčrty, geometrické plány, zamerania skutočného stavu a podobne
môžu byť pri určovaní tejto hranice nápomocné, ale údaje z nich nie sú záväzné pri predmetnom určení
priebehu tejto hranice. Dňa 11.03.2010 vykonal obhliadku predmetných nehnuteľností a zameranie

predmetných údajov na zistenie skutočného priebehu hranice. Po vykonanej analýze a potrebných
výpočtov dňa 29.03.2010 vytýčil spornú hranicu ortogonálnou metódou z meračskej priamky AB
presne identifikovanej v teréne aj v katastrálnej mape, označil a zameral detaily jej priebehu vo väzbe
na existujúce oplotenie, respektíve zasahujúcej múriky či múry, s takto určeným priebehom hranice
oboznámil účastníkov.

Nadväzne na vykonané vytýčenie hranice znalec vypracoval vytyčovací náčrt, ktorý tvorí prílohu číslo
2 tohto posudku. Náčrt vyjadruje spôsob vytýčenia spornej hranice, ktorá prebieha od bodu číslo 121 -
420 po priamke cez body číslo 6, 5, 4, 328 - 10 k bodu 121 - 416 potom sa lomí z bodu č. 121 - 415, z
ktorého sa ďalej lomí po priamke cez body číslo 3, 2, 1 vedie k bodu 121 - 564.

Priebeh hranice podľa katastrálnej mapy je znázornený plnou čiarou, múrik patriaci odporkyni v úseku
medzi bodmi 121 - 420 /označených farbou na múriku/ a 328 - 10 /začiatok múru objektu/ je znázornený
čiarkovane a v úseku medzi bodmi číslo 6 a 328 - 10 zasahuje do pozemku navrhovateľky postupne od
0 do 10 centimetrov. V úseku medzi bodmi číslo 328 - 10 a 121 - 416 prebieha hranica pozdĺž múrov

existujúcich objektov.

V úseku od bodu číslo 3 k bodu č. 121 - 564 sa nachádza existujúce oplotenie patriace odporkyni,
zasahujúce do pozemku navrhovateľky a to v rozsahu od 42 centimetrov po 15 centimetrov.

Znalec ďalej uviedol, že X.. D. vykonal vytyčovací náčrt dňa 27.10.1996 a uvedené vytýčenie bolo taktiež
na podklade katastrálnej mapy, v ktorej je táto hranica od roku 1935 nezmenená. Vytýčenie X.. D. z
27.10.1996 sa od terajšieho vytýčenia znalcom neodchyľuje. Geometrický plán X.. D. č. XXXXXXXX/
XXX/XX zo dňa 22.11.1996 riešil len prerozdelenie parciel na pozemku navrhovateľky a vonkoncom
nerieši zmenu spornej hranice. Z podkladov X.. D. z roku 1996 teda nevyplýva žiadne odlišné vytýčenie

spornej hranice, ktoré by mohlo byť ďalšou alternatívou jej priebehu.Navrhovateľka v podaní zo dňa 13.04.2010 uviedla súdu, že sa stotožňuje s vypracovaným znaleckým
posudkom, ktorý bol určený na priebeh hraníc medzi pozemkami navrhovateľky a pozemkami
odporkyne.

V konaní o opravu múru odporkyňa chcela zrealizovať opravu primurovaním na úkor pozemku
navrhovateľky. Odporkyňa ale tvrdila, že v danom prípade navrhovateľka neoprávnene užíva časť
je pozemku v šírke 20 cm, preto opravu by zrealizovala vlastne na svojom pozemku. V danej veci
podľa znaleckého posudku Ing. X. č. X/XXXX bolo potvrdené, že hranica v zmysle vytyčovacieho

náčrtu v bodoch 121 - 420 až 121 - 416 prebieha pozdĺž múrov existujúcich objektov, znalec práve
naopak poukázal na zásah do pozemku navrhovateľky v niektorých miestach až 10 cm, navrhovateľka
akceptujehranicutakakojuvymedzilznalecajedanáajexistujúcimistavbami.Odporkyňaneoprávnene
žiada rozšíriť múr na úkor pozemku navrhovateľky, nakoľko v danom úseku je hranica daná správne,
navrhovateľka užíva len to čo jej patrí, žiadnych 20 cm šírky naviac.

Znalec potvrdil, že vytýčenie Ing. D. bolo správne, znalec zakreslil priebeh hranice ako aj faktickú stavbu
plotu na rozmedzí pozemkov XXXX/X a XXXX/X. Znalec potvrdil, že odporkyňa zasiahla pri stavbe múru
do pozemku navrhovateľky a to v rozpätí od 42 cm - 52 cm teda v niektorých miestach až 0,5 m. Plot
teda protiprávne postavila na pozemku navrhovateľky, a preto návrh v časti, v ktorom sa navrhovateľka
domáha odstránenia oplotenia z parc. č. XXXX/X, je dôvodný.

Katastrálny úrad v Bratislave, odbor životného prostredia rozhodnutím zo dňa 05.12.200X č. k. W-XXX/
XXXX-HLO zastavil konanie začaté dňom 19.11.2003 vo veci preskúmania právoplatného rozhodnutia
vydaného odborom životného prostredia Okresného úradu D. 3 pod. č. XXXX/XXXXX-XXX/XXX - E. dňa
18.10.2002, ktorý odkázal N.. V. T. a X.. J. N. na súd a konanie vo veci týkajúcej sa opravy jestvujúceho

oporného múru medzi pozemkami parc. č. XXXX/X a parc. č. XXXX/X, nachádzajúcich sa v katastrálnom
území C. prerušil.

V odôvodnení rozhodnutia bolo ďalej uvedené, že otázku polohy vlastníckej hranice medzi pozemkami
navrhovateľky a X.. J. N., bolo N.. V. T. odporučené Katastrálnym úradom v D. riešiť vytýčením na vlastné

nákladyznalcomzodborugeodézieaprípadnýrozporriešiťnapríslušnomsúde,tentopostupodporučila
aj Komora geodetov a kartografov v odpovedi na sťažnosť N.. T. (list zn. 75/2002-108 z 21.06.2002).

Krajský úrad v Bratislave vzhľadom na časovú náročnosť riešenia problému a stupeň poškodenia
oporného múru doporučil PhDr. V. T. zabezpečiť stabilitu tohto múru iným technickým riešením listom

zn. W/XXXX/XXXX-X/HLO zo dňa 11.09.2001. Napriek tomu, že v geometrickom pláne prikladanom
stavebníčkou k svojim žiadosťami, je nové oplotenie vyznačené v pozemku označenom parc. č. XXXX/
X, stavebníčka uviedla, že stavba bude na pozemku parc. č. XXXX/X, pretože k tomuto pozemku patrí
šírka 20 cm z parcely užívanej ako pozemok parc. č. XXXX/X X.. N. a až potom bude dosiahnutý súlad
skutočného stavu hranice s právnym stavom. H. N. v zastúpení dcéry X.. J. N. dňa 19.11.2003 uviedla do

zápisnice,žesriešenímopravnéhomúrudobetónovanímzpozemkuparc.č.XXXX/Xnesúhlasí,pretože
by sa stala nefunkčnou garáž postavená na hranici tohto pozemku. Stavebný úrad nie je kompetentný
overiť správnosť zamerania a vytýčenia sporných hraníc.

Odporkyňa v podaní zo dňa 26.11.2010 žiadala súd o vypracovanie kontrolného znaleckého posudku č.

X/XXXX o vzájomne odsúhlasené a pre právne úkony Správou katastra overené číselné údaje (omerné
miery vypočítané zo súradníc) z vytyčovacej dokumentácie geodeta X.. N. D. medzi parc. č. XXXX/X a
XXXX/X. Súčasťou znaleckého posudku musí byť kompletná vytyčovacia dokumentácia, navrhovateľke
bola darovaná väčšia výmera bez nadobúdacej listiny, v priebehu súdneho sporu Správa katastra
uskutočnila zmenu bez správneho konania, vydala rozhodnutie položkou výkazu zmien č. XXX/XX

opakovane žiadala, aby Správa katastra pre hl. mesto SR D. zaslala kompletnú dokumentáciu položky
zmeny č. 440/02.

Navrhovateľka dňa 30.11.2010 podala návrh na zmenu návrhu, ktorým sa domáhala, aby odporkyni v
1. rade bola uložená povinnosť odstrániť stavbu - oplotenie z pozemku parc. č. XXXX/X záhrady, k. ú.

C., obec BA m. č. R. K., okres D. X. a to v časti označenej vo vytyčovacom náčrte, ktorý tvorí prílohu č.
X znaleckého posudku č. X/XXXX vyhotoveným X.. X. X. od bodu 3 (vzdialenosť od hranice pozemku
42 cm) cez bod 2 (vzdialenosť od hranice pozemku 30 cm) cez bod 1 (vzdialenosť od hranice pozemku
15 cm) k bodu 121 - 564.Okresný súd Bratislava III uznesením č. k. 14C 118/2001-729 zo dňa 13.04.2011 pripustil zmenu návrhu
navrhovateľky.

Navrhovateľka v podanom návrhu ďalej uviedla, že hranica medzi pozemkami nebola a nie je sporná,
preto protinávrh odporkyne žiadala ako nedôvodný zamietnuť. Ďalej žiadala zamietnuť protinávrh
odporkyne v časti uloženia povinnosti v súvislosti s renováciou oporného múru. Navrhovateľka nikdy
nebránila umožneniu renovácie múru odporkyňou, avšak túto rovnako ako aj príslušné úrady žiada

vykonať tak, aby bol dodržaný odborný technologický postup a aby renováciou nedošlo k rozšíreniu
oporného múru v neprospech pozemku navrhovateľky a súčasne aby sa zabezpečila bezpečnosť a
stabilita vykonávanej rekonštrukcie.

Z výsluchu znalca X.. X. X. súd zistil, ž pri vypracovaní znal. posudku č. 1/2010 vychádzal z
údajov získaných katastrálnej mapy, z meračského náčrtu, z nového mapovania z roku 1935 a z 3

geometrických plánov Ing. D., Ing. N., geometrického plánu z roku 1958, vytyčovacieho náčrtu Ing. D.
z roku 1996, zamerania skutočného stavu Ing. D. z roku 1998, pričom poukázal na tú skutočnosť, že
ani jeden z geometrických plánov sa netýkal zmeny spornej hranice účastníkov konania. Výkazy zmien
nesúvisia v tomto prípade so zmenou hranice pozemkov.

V roku 1935 keď sa robilo nové katastrálne mapovanie v teréne sa zmerali všetky hranice medzi
jednotlivými vlastníkmi pozemkov a výmera pozemkov sa následne vypočítala. Predmetná sporná
hranica sa od roku 1935 až dosiaľ nezmenila z právneho hľadiska. Po vykonanej analýze a potrebných
výpočtochdňa29.03.2010spornúhranicuvytýčilortogonálnoumetódounapodklademeračskejpriamky
AB - presne identifikovanej v teréne aj v katastrálnej mape. Pri určení hranice našiel existujúci lomový

kameň, ktorý bol počiatočným bodom spornej hranice zo strany ulice pri mapovaní v roku 1935.

Ďalej poukázal na tú skutočnosť, že odporkyňa v úseku od bodu 3 k bodu č. 121 - 564 vybudovala
oplotenie ktoré zasahuje do pozemku navrhovateľky a to v rozsahu od 42 centimetrov až po 15
centimetrov.

Geometrický plán zo dňa 22.11.1996, ako aj vytyčovací náčrt zo dňa XX.XX.XXXX X.. N. D. nerieši
zmenu spornej hranice, ale len prerozdelenie parciel č. XXXX/XX a parc. č. XXXX/X navrhovateľky,
pričom zostala zachovaná pôvodná výmera týchto uvedených parciel. Pôvodná výmera parc. č. XXXX/
X bola XX m2, parc. č. XXXX/X bola XXX m2 t. j. 354 m2. Novým geometrickým plánom boli vytvorené

parc. č. XXXX/X o výmere 41 m2, parc. č. XXXX/X o výmere 27 m2, parc. č. XXXX/X o výmere 190 m2,
parc. č. XXXX/X o výmere 95 m2, čo taktiež predstavuje 354 m2.

Taktiež geometrický plán, ktorý vypracoval X.. N. v roku 2001 riešil len zmenu parciel na pozemku
navrhovateľky, pričom sa pôvodná výmera nezmenila, vždy zostala rovnaká. Zdôraznil, že X.. D. týmto

geometrickým plánom nevytýčil spornú hranicu. X.. N. Bajza, ktorý dňa 27.10.1996 vyhotovil vytyčovací
náčrt tak týmto náčrtom bol určený priebeh spornej hranice účastníkov, ktorý je totožný s vytyčovacím
náčrtomznalca,vjehoprípadeideopovolenúodchýlku5cm,ktorájevšakprípustnáaždo14cm,znalec
však uskutočnil presnejšie zameranie, v danom prípade nikdy nedošlo k posunutiu hranice sporných
pozemkov.

Oporný múr odporkyne, ktorá žiada jeho renováciu prebieha od bodu 121 - 420 k bodu 328 - 10 v
určitom úseku oporný múr zasahuje do pozemku navrhovateľky parc. č. XXXX/X, od bodu 121 - 420 po
bod 6 v rozsahu od 14 cm do 0 cm, betónový múrik odporkyne sa nachádza na pozemku odporkyne
a navrhovateľka po dĺžke 2,87 m užíva pozemok odporkyne asi od 14 cm po 0 cm. Ďalej oporný múr

pokračuje od bodu 6 po bod 5, v ktorom úseku odporkyňa zasahuje do pozemku navrhovateľky asi od
0 cm do 3 cm. Múr ďalej pokračuje od bodu 5 po bod 4 a v tomto úseku múr odporkyne zasahuje do
pozemku navrhovateľky od 3 - 10 cm, múr ďalej pokračuje od bodu 4 k bodu 328 - 10 a v tomto úseku
odporkyňa zasahuje do pozemku navrhovateľky 10 cm. Hranica účastníkov od bodu 328 - 10 k bodu 121
- 416 prebieha hranica pozdĺž múrov existujúcich objektov, hranica je totožná s múrmi objektov a nikto

z účastníkov nezasahuje do sporných parciel. V úseku od bodu 121 - 416 k bodu 121 - 415 až po bod 3
odporkyňa zasahuje svojou stavbou do pozemku navrhovateľky v rozmedzí 52 cm až po 42 cm k bodu 3.
Znalecďalejuviedol,žepriodstránenístavbyoploteniazpozemkunavrhovateľkyč.XXXX/X prichádzajú
do úvahy 2 alternatívy:1. Navrhovateľka bude trvať na návrhu na vypratanie časti pozemku, kde zasahuje odporkyňa do
pozemku navrhovateľky.
2. Alebo sa bude rešpektovať skutkový stav v teréne a geometrickým plánom sa vykoná zmena hranice

pozemku podľa súčasného oplotenia, k čomu by bolo potrebné uzavretie kúpnej zmluvy. Zároveň by sa
geometrickým plánom mohla riešiť aj stavba vlastnícky patriaca odporkyni, ktorá zasahuje do pozemku
navrhovateľky v bodoch od 121 - 416 po bod 3. Zdôraznil však tú skutočnosť, že sporná hranica medzi
účastníkmi od roku 1935 nebola zmenená, v danom prípade stačí vytyčovací náčrt na určenie priebehu
hranice pozemkov.

Na otázku odporkyne, či znalec pracoval aj s položkou výkazu zmien 440/02 omerných mier
vypočítaných zo súradníc, s ktorými pracoval X.. D., znalec uviedol, že výkaz zmien nikde nerieši zmeny
omerných mier.

Odporkyňa návrhom zo dňa 22.08.2011 žiadala súd o prerušenie konania z dôvodu nezákonného
založenia listu vlastníctva navrhovateľky na LV č. XXXX, nakoľko podala na Krajskom súde v Bratislave

žalobu o preskúmanie rozhodnutia správneho orgánu.

Okresný súd Bratislava III uznesením č. k. 14C 118/2001-893 zo dňa 05.12.2011 návrh odporkyne na
prerušenie konania zamietol, proti ktorému odporkyňa v lehote stanovenej lehote podala odvolanie.
Krajský súd v Bratislave uznesením č. k. 9Co 324/2012-1029 zo dňa 31.07.2012 odvolanie odporkyne

voči napadnutému uzneseniu súdu prvého stupňa odmietol, proti ktorému odporkyňa dňa 18.09.2012
podala dovolanie. Najvyšší súd SR uznesením zo dňa 25.07.2014 č. k. 1Cdo 204/2013- 1175 dovolacie
konanie zastavil.

Z výpisu z katastra nehnuteľností, okres: D. X., obec: BA - m. č. R. K., katastrálne územie: C., z výpisu

LV č. XXXX súd zistil, že sú evidované parcely registra C na katastrálnej mape, par. č. XXXX/X o výmere
749 m2, záhrady, par. č. XXXX/X o výmere 189 m2, zastavané plochy a nádvoria, par. č. XXXX/X o
výmere 145 m2, zastavané plochy a nádvoria, par. č. XXXX/X o výmere 17 m2, zastavané plochy a
nádvoria, rodinný dom súpisné číslo XXXX na par. č. XXXX/X, samostatne stojaca garáž súpisné číslo
XXXXX na par. č. XXXX/X, ktorých vlastníkom je X.. J. N., ktorá má spoluvlastnícky podiel 1/1.

Z výpisu z katastra nehnuteľností, okres: D. X., obec: BA - m. č. R. K., katastrálne územie: C., z výpisu LV
č.XXXX súdzistil,žesúevidovanéparcelyregistraCnakatastrálnejmape,par.č.XXXX/Xovýmere789
m2, záhrady, par. č. XXXX/X o výmere 106 m2, zastavané plochy a nádvoria, par. č. XXXX/X o výmere
20 m2, zastavané plochy a nádvoria, par. č. XXXX/X o výmere 20 m2, zastavané plochy a nádvoria,

rodinný dom súp. č. XXXX na par. č. XXXX/X, samostatne stojaca garáž súpisné číslo XXXXX na par.
č. XXXX/X, samostatne stojaca garáž súpisné číslo XXXXX na par. č. XXXX/X, ktorých vlastníkom je
N.. V. T., ktorá má spoluvlastnícky podiel 1/1.

Starosta mestskej časti D. - R. K. podľa ustanovenia § 57 Zák. č. 50/1976 Zb. Stavebného zákona a

podľa § 14 Vyhl. č. 85/1976 Zb. dňa 12.11.1996, Č.j.: Star-2141/96 nemal námietky voči drobnej stavbe
- oploteniu situovaného pozdĺž hranice pozemku par. č. 7027/1 s pozemkami par. č. XXXX/X a par. č.
XXXX/X, v k. ú. C. s tým, že žiadateľ N.. V. T. mala zabezpečiť vytýčenie hranice pozemkov v teréne
oprávnenouinštitúciuaumiestneniestavbynauvedenejhranicipozemkovnazákladevzájomnejdohody
susedov. Oplotenie malo pozostávať z betónového múrika so zapustenými kovovými stĺpikmi, na ktorom

sa upevní pletivo do výšky 150 cm.

Z protokolu o vytýčenie hranice pozemku zo dňa 28.10.1996 súd zistil, že na žiadosť pani N. bola
vytýčená hranica medzi pozemkami par. č. XXXX/X a par. č. XXXX/X, v kat. území C., okres D.,
vytyčovací náčrt č. XXXX. Meranie bolo vykonané ortogonálnou metódou na pevné body a vytýčené

body boli stabilizované a overené kontrolnými mierami. Vytýčená hranica pozemkov bola v prírode
označená železnými rúrkami.

X.. N. D. autorizovaný geodet a kartograf vyhotovil dňa 28.10.1996 vytyčovací náčrt č. XXXX, par. č.
XXXX/X a par. č. XXXX/X, Okres D. X., obec D., katastrálne územie C. s uvedením, že nové hranice

boli v prírode označené železnými rúrkami, ktorý bol úradne overený dňa 31.10.1996 Okresným úradom
D. X., katastrálnym odborom.J. N. dňa 03.10.1997 podľa sťažnosť na Okresný úrad Bratislava III vzhľadom na to, že sa neplnila
dohoda susedov z 26.06.1997 ohľadne oplotenia v záhradnej časti medzi par. č. XXXX/X, par. č. XXXX/
X a par. č. XXXX/X, v zmysle vytyčovacieho náčrtu X.. D. zo 07.10.1996 a žiadala o vykonanie kontroly

a zastavenia rekonštrukčných prác.

J. N. dňa 17.08.1998 podala sťažnosť na Miestny úrad D. - R. K. a žiadala o preverenie vydaného
stanoviska pre stavebníčku N., nakoľko nesúhlasila s postavením stavby na hranici pozemkov par. č.
XXXX/X a par. č. XXXX/X, žiadala o vykonanie kontroly a zastavenia rekonštrukčných prác.

Z písomnej dohody susedov zo dňa 26.06.1997 súd zistil, že bola uzavretá medzi N.. V. T. a J. N.,
zastúpenou matkou X.. H. N., ktoré sa dohodli na riešení súčasných i perspektívnych stavebných
zámerov.

N.. V. T. mala vybudovať na svoj náklad oplotenie v záhradnej časti medzi par. č. XXXX/X, par. č. XXXX/

X a par. č. XXXX/X v zmysle vytyčovacieho náčrtu X.. D. z 27.10.1996 /článok II/.

J. N. súhlasila s tým, aby N.. V. T. na svoj náklad a pri dodržaní stavebných - právnych predpisov
renovovala svoj oporný múr, ktorý zo záhradnej časti podopiera stavbu dvojgaráže par. č. XXXX/X a
par. č. XXXX/X a za tým účelom umožní aj prístup k múru, ktorý svojim rohom leží na hranici par. č.

XXXX/X /čl. III/.

J. N. súhlasila stým, aby N.. V. T. na svoj náklad a v súlade so stavebnými predpismi postavila na svojej
par. č. XXXX/X viacúčelovú prístavbu, ktorá bola znázornená v prílohe č. 2b. /čl. IV/.

Obe strany uznali správnosť geometrického plánu Ing. D. č. XXXXXXXX-XXX/XX z 22.11.1996 a
súvisiaci vytyčovací náčrt Ing. D. z 27.10.1996 /čl. V/.

Okresný úrad D. X., odbor životného prostredia vo veci sp. zn. XX/XXXXX-XXX/XXX - E.-XX dňa
03.12.1997, v odpovedi na sťažnosť ohľadne rekonštrukcie oplotenia viedol, že vykonal miestne

šetrenie, pri ktorom zistil, že stavebníčka nerealizuje stavbu oplotenia pozdĺž hranice par. č. XXXX/X
a par. č. XXXX/X, na ktorú bolo vydané súhlasné stanovisko starostu MČ D. Nové K. dňa 12.11.1996.
Pokiaľ ide o spornú hranicu medzi pozemkom J. N. a N.. V. T., túto je potrebné vzájomne usporiadať na
základe dohody a v prípade, že nedôjde k dohode je potrebné vec riešiť cestou súdu.

Okresný úrad D. X., odbor životného prostredia, zn. XXXX/XXXXX-XXX/XXX-EDA-XX dňa 19.04.2002
vydal stavebné povolenie na opravu oporného múru medzi par. č. XXXX/X a XXXX/X, k. ú. C.,
stavebníkovi N.. V. T.. Stavba sa povolila vykonať z pozemku stavebníka bez vstupu a zásahu do
susedného pozemku. Stavbu bolo možné započať až po nadobudnutí právoplatnosti stavebného
povolenia. Ak sa so stavebnými prácami nezačne do dvoch rokov od vydania rozhodnutia, rozhodnutie

stráca platnosť podľa § 67 Stavebného zákona. Lehota na dokončenie stavby bola určená 24 mesiacov
odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto rozhodnutia.

V konaní o povolení opravy oporného múru vzniesla námietky účastníčka konania, vlastníčka susednej
nehnuteľnosti X.. J. N. v zastúpení Ing. H. N., ktorými namietala neopodstatnenosť vstupu stavebníka na

jej pozemok par. č. XXXX/X, ako i zastavanie časti jej pozemku oporným múrom, poukázala na odborné
stanovisko vypracované statikom Ing. Z. J. zo dňa 06.07.2001, ktorý poukázal na to, že oprava oporného
múru je technicky možná i z plochy stavebníka a teda zásah do pozemku účastníka konania, ako i
zabratie časti pozemku, je nedôvodný.

Stavebný úrad po vyhodnotení námietok sa stotožnil s názorom statika Ing. Z. J., námietkam účastníka
vyhovel a povolil vykonanie stavebných prác z pozemku stavebníka.

Z Dohody o podmienkach výstavby garáží zo dňa 11.07.1973 súd zistil, že C. I. povolil V. H. postaviť
garáž na hranici pozemkov XXXX/X a XXXX/X s pripojením sa na garáž V. H..

J. N. dňa 11.11.1998 udelila písomný súhlas pani T. na vstup na pozemok a nehnuteľnosť za účelom
realizácie zateplenia a fasádnej omietky dvojgaráže.Krajský úrad v Bratislave, odbor životného prostredia rozhodnutím zo dňa 05.12.2003 č. k. W-203/1348-
HLO zastavil konanie začaté dňom 19.11.2003 vo veci preskúmania právoplatného rozhodnutia
vydaného odborom životného prostredia Okresného úradu Bratislava 3 pod. č. 2002/17427-150/151-

EDA dňa 18.10.2002, ktorý odkázal PhDr. V. T. a X.. J. N. na súd a konanie vo veci týkajúcej sa opravy
jestvujúceho oporného múru medzi pozemkami parc. č. XXXX/X a parc. č. XXXX/X, nachádzajúcich sa
v katastrálnom území C. prerušil.

Krajský úrad v Bratislave vzhľadom na časovú náročnosť riešenia problému a stupeň poškodenia

oporného múru odporučil PhDr. V. T. zabezpečiť stabilitu tohto múru iným technickým riešením listom
zn. W/2001/1532-4 HLO zo dňa 11.09.2001. H. N. v zastúpení dcéry X.. J. N. s opravou oporného múru
dobetónovaním z par. č. XXXX/X zásadne nesúhlasila, pretože by sa stala nefunkčná garáž postavená
na hranici na tomto pozemku. Stavebný úrad nebol kompetentný overiť správnosť zamerania a vytýčenia
sporných hraníc.

Ministerstvo výstavby a regionálneho rozvoja SR dňa 28.04.2004, pod č. 328/2004-920 Hia vydal
rozhodnutie, ktorým zamietol odvolanie J. T. a N.. V. T. a rozhodnutie Krajského úradu v Bratislave,
odboru životného prostredia č. W 2003/1348-24/HLO zo dňa 05.12.2003 potvrdil.

V odôvodnení uviedol, že Krajský úrad v Bratislave, odbor životného prostredia rozhodnutím č.

W-2003/1348-24/HLO zo dňa 05.12.2003 zastavil mimoodvolacie konanie začaté dňa 19.11.2003
vo veci preskúmania právoplatného rozhodnutia Okresného úradu Bratislava 3, odboru životného
prostredia č. 2002/17427-150/151-EDA zo dňa 18.10.2002. Krajský úrad po preskúmaní spisového
materiálu stavebného úradu mimoodvolacom konaní dospel k záveru, že je dôvodné mimoodvolacie
konanie zastaviť z dôvodu, že stavebný úrad postupoval v súlade s právnym názorom vysloveným v

právoplatnom rozhodnutí Krajského úradu zo dňa 05.08.2002 a odkázal účastníčky konania PhDr. V. T.
a X.. J. N. na súd a prerušil konanie o povolenie opravy oporného múru medzi par. č. XXXX/X a par. č.
XXXX/X, nachádzajúcich sa v k. ú. C., začaté na základe návrhu stavebníčky PhDr. V. T..

ZodôvodneniarozhodnutiaKrajskéhoúraduvyplynulo,žeopravuopornéhomúrutakakobolanavrhnutá

v žiadosti o jej povolenie /rozšírenie múru, jeho dobetónovaním smerom do pozemku parcely číslo
XXXX/X/ nebolo možné v celom rozsahu vykonať bez riešenia spornej otázky polohy vlastníckej hranice
medzi pozemkami a bez rozhodnutia o ďalšej existencii alebo odstránení stavby garáže, ktorá je na
ňom založená. Otázku polohy vlastníckej hranice medzi pozemkami PhDr. V. T. a X.. J. N. bolo mu
odporučené katastrálnym úradom riešiť vytýčením na vlastné náklady znalcom z odboru geodézie a

prípadný spor riešiť na príslušnom súde. Tento postup odporučila aj Komora geodetov a kartografov v
odpovedi na sťažnosť PhDr. V.
Otázku ďalšej existencie alebo odstránenia garáže, ktorá je predmetom kolaudačného rozhodnutia na
návrh X.. J. N. a je založená na opornom múre, t. j. na cudzej stavbe a pozemku musí stavebný úrad
posúdiť v kolaudačnom rozhodnutí.

Ďalej uviedol, že ak vzniknú rozpory v tvrdení vlastníkov a iných oprávnených osôb o priebehu hraníc
pozemkov, za hodnoverné sa považujú hranice vyznačené v platnom v katastrálnom operáte, zmena
takto zisteného priebehu hraníc je prípustná len na podklade právoplatného rozhodnutia súdu, podľa §
67 písm. c/ ods. 5 Zák. č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľnosti katastrálneho zákona.

Okresný súd Bratislava III uznesením č. k. 18C 10/06-50 zo dňa 10.10.2006 konanie vo veci o
preskúmanie zákonnosti rozhodnutia zastavil. Podaným návrhom sa navrhovateľka N.. V. T. domáhala
vydania 12 m2, resp. určenia, že par. č. XXXX/X, nachádzajúca sa v k. ú. C. má výmeru 177 m2. Návrh
na začatie konania vzala späť z dôvodu uplatnenia nároku ako vzájomného návrhu v konaní vedenom

na tunajšom súde sp .zn. 14C/118/2001.

Právny zástupca navrhovateľky na pojednávaní dňa 07.10.2014 uviedol, že čo sa týka spornej hranice
oplotenia samotný znalec uviedol, že všeobecne povoľovaná odchýlka je až do 14 cm a v úseku podľa
vytyčovacieho náčrtu, ktorý tvorí prílohu č. 2. znaleckého posudku od bodu 3 k bodu 121 - 564 je táto

odchýlka presiahnutá na úkor navrhovateľky v rozmedzí od 42 cm až po 15 cm. Na rozdiel od oporného
múru, ktorý je z pevného materiálu, v časti ktorej sa navrhovateľka domáha, aby odporkyňa odstránila
oplotenie sa jedná o jednoduché pletivo, s minimálnymi nákladmi na jeho odstránenie a danie na úroveň
hraníc pozemku tak, ako tieto definoval či už Ing. D., Ing. N. a Ing. X.. Osobne sa zúčastnil obhliadkynariadenej súdom a videl, že oplotenie pozostáva z kovových tyčí zasadených do zeme, medzi ktorými
je pletivová výplň. V prípade, že súd vyhovie návrhu navrhovateľky, tak sa zosúladí skutkový stav s
právnym stavom, vzhľadom na to, že ide o zlé susedské vzťahy iná možnosť usporiadania vzťahov

medzi účastníkmi neprichádza do úvahy a navyše odporkyňa neuznáva ani závery znaleckého posudku.

K vzájomnému návrhu odporkyne, ktorým sa domáha určenia, že hranica medzi pozemkami
navrhovateľky par. č. XXXX/X, par. XXXX/X a pozemkom odporkyne par. č. XXXX/X prebieha v zmysle
vytyčovacieho náčrtu X.. N. D. zo dňa 27.10.1996 a geometrického plánu č. XXXXXXXX/XXX/XX Ing. N.

D. z 12.11.1996 uviedol, že na takomto určení nie je naliehavý právny záujem nakoľko aj podľa súdnej
praxe v prípade sporných hraníc sa vlastne jedná o spor o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti a
v prípade, že by súd vyhovel návrhu, takýto výrok musí byť spôsobilý na zápis v katastri nehnuteľnosti,
je zjavné, že takto formulovaný petit nie je spôsobilý na zápis, navyše aj súdny znalec X.. X. potvrdil,
že zamerania X.. N. D. aj X.. N. sú v poriadku, ani jedna strana ich nerozporuje, problém je len faktické
postavenie plotu, ktorý nezodpovedá tomuto zameraniu, čo je predmetom návrhu navrhovateľky.

K vzájomnému návrhu odporkyne o uloženie povinnosti navrhovateľke umožniť odporkyni 1/ a 2/
renováciu ich oporného múru zo svojho pozemku par. č. XXXX/X, resp. z par. č. XXXX/X uviedol,
že v správnom konaní na stavebnom úrade bola riešená táto povinnosť, správny orgán zamietol
návrh odporkyne na uloženie povinnosti navrhovateľke umožniť opravu oporného múru v zmysle

projektu, ktorý predložila odporkyňa, nakoľko správny orgán vyhodnotil, že by tým došlo k rozšíreniu
oporného múru na úkor pozemku navrhovateľky, pričom rekonštrukcia oporného múru si vyžaduje
spevnenie práve z pozemku odporkyne, zo strany navrhovateľky je potrebné len zarovnať otvory v múre.
Poukázal na rozhodnutie Ministerstva výstavby Regionálneho Rozvoja č. 328/2004 zo dňa 06.05.2004,
stavebný úrad, ktorý odkázal účastníkov na súdne konanie kvôli spornej hranici, oporný múr nie je

zrekonštruovaný, ďalej poukázal na znalecký posudok v tom zmysle, že oporný múr s minimálnymi
odchýlkami 5 - 14 cm prebieha po hranici pozemkov. V prípade, že by sa mal rozšíriť oporný múr zo
strany navrhovateľky, tak by išlo o zásah do jej vlastníckych práv, z predložených odborných vyjadrení
Ing. Z. J. vyplýva, že „zosilnenie múrov sa dá vykonať zo strany H. ul. XX, čo je pozemok odporkyne.
Zo strany H. ul. XX je nutné obnoviť resp. vytvoriť omietku alebo obklad“, stavebný úrad sa stotožnil s

návrhom Ing. J.. Uvedený vzájomný návrh žiadal zamietnuť, nakoľko sama navrhovateľka vo výpovedi
pred súdom deklarovala, že umožní odporkyni zrealizovať opravu múru zo svojho pozemku, ale tak ako
to navrhol Ing. Z. a nie v zmysle dokumentácie, ktorú predložila odporkyňa v stavebnom konaní, v ktorom
požaduje zosilnenie múru zo strany navrhovateľky.

Dňa 06.08.2013 vydal stavebný úrad Bratislava - Nové Mesto rozhodnutie, ktorým povolil navrhovateľke
rekonštrukciu a dostavbu rod. domu na H. ul. č. XX v D., rozhodnutie nie je právoplatné z toho
dôvodu, že odporkyňa podala odvolanie, z uvedeného dôvodu sa ani nemôžu vykonávať žiadne búracie
stavebné práce, navrhovateľka rešpektuje tú skutočnosť, že rozhodnutie nie je do dnešného dňa
právoplatné. Navyše uviedol, že všetky stavebné a búracie práce sa budú uskutočňovať len na pozemku

navrhovateľky a to par. č. XXXX/X, X, X, X v k. ú. C..

Odporkyňa na pojednávaní dňa 07.10.2014 uviedla, že navrhovateľka si sama objednala Ing. N. D.,
nereklamovala prácu a vtedajší vlastník protokol o vytýčení hranice podpísal, t. z. že takto vytýčená
hranica bola právnym stavom v čase darovania nehnuteľnosti v prospech navrhovateľky. Pôvodná

advokátka JUDr. D. dokonca do spisu doručila návrh povolený pod č. XXX/XX zo dňa 20.01.1997, kde
v overovacej doložke Správy katastra, pod položkou výkazu zmien XXX/XX sa záväzne do operátu
katastra dostávajú položky vklad darovacej zmluvy pod spomínaným č. 242/97 a záznam kompletnej
vytyčovacej dokumentácie overenej pre Správu katastra pod č. Z326/97 a pracovník, ktorý ten vklad
povolil je Ing. K. H. dňa 27.05.1997. Poukázala na dohodu susedov zo dňa 26.06.1997, ktorou neboli

porušené procesné ani hmotnoprávne ustanovenia O.s.p ani Obč. zák., teda nebol porušený zákon. V
bode5dohodyzúčastnenéstranypotvrdili„obestranyuznávajúsprávnosťgeometrickéhoplánuIng.D.z
roku1996asúvisiacivytyčovacínáčrt“.Vzákonnejlehotezákonnýmpísomnýmspôsobomnikdydohodu
susedov nezrušili. To, že právny úkon spĺňa kritéria záväzného aktu podpísali právny zástupcovia oboch
strán, ktorí túto dohodu štylizovali a pred nimi bola podpísaná. Za navrhovateľku to bola JUDr. D. a

za odporkyňu JUDr. T. N.. Právne stanovisko je založené v spise. Na pojednávaní dňa 08.09.2011
predložila súdu vyjadrenie riaditeľky Správy katastra X.. F. zo dňa 03.12.2002, v ktorom odpovedá v
zmysle Zákona č. 211/2000 Z.z., že „vytyčovací náčrt a geometrický plán X.. D. boli v čase overenia
platné“. Kataster oznámil stratu vytyčovacej dokumentácie Ing. D., a preto žiadala súd o súčinnosť,aby poskytol predmetné listiny na rekonštrukciu spisu. Na katastrálnom úrade napadla stratu s tým,
že ak sa strata potvrdí, znamená, že celý operát katastra ako aj darovacia zmluva je neplatná. Ing.
X. na otázku, či pracoval so súradnicami Ing. D. odpovedal, že áno, ale potvrdil, že znalecký posudok

vypracoval podľa GP č. 27 z roku 2001 Ing. S., predmetný geometrický plán na môj podnet súd žiadal
od Správy katastra, ktorý nevyhovel. Minulý rok požiadala riaditeľku katastrálnej inšpekcie o prešetrenie
tohto geometrického plánu, čo odmietla.

Taktiež požiadala, rovnako Komoru geodetov o prešetrenie údajov v tomto geometrickom pláne a

potvrdili jej, že súradnice, ktoré nie sú zhodné s Ing. D., dostal geodet od Správy katastra. Žiadala o to
z toho dôvodu, že dokázateľne je objekt dvojgaráže zakreslený v štátnom mapovom diele katastrálnej
mape bez zamerania účelovo pod poľným náčrtom 043/74 autorka D. a F.. Správa katastra túto
skutočnosť obhajuje tzv. reambuláciou, v danom prípade reambulácia bol úplný nezmysel, pretože
majetkové pomery nehnuteľnosti majú známych vlastníkov min. 80 rokov a stavba nedokončená bola
v právnom režime stavebného úradu a zákres uskutočnený na základe 3 bodov - rohov stavby bol

uskutočnený na právnu hranicu pozemkov hoci v skutočnosti tak postavený nie je.

Žiadala súd, aby vyžiadal od Správy katastra informáciu, prečo sa zmenili súradnice v priebehu súdneho
sporu vytyčovacej dokumentácie Ing. N. D. zo dňa 22.02.1996 a 27.10.1996 (náčrt a geometrický plán),
do súdneho spisu sa zo strany navrhovateľky, zo strany právneho zástupcu navrhovateľky a dokonca

aj zo strany katastra dostala listina zameranie skutkového stavu parciel XXXX/X, X, X, X, X, zo dňa
04.06.1998 vypracovaná Ing. D., neoverená s uvedením, že zasahuje do pozemku navrhovateľky. Mala
za to, že geodet upravil graficky náčrt tak, že z rodinného domu XXXX/X vyhryzol pol metra, aby mohol
vtesnať skutočné miery neprávnej stavby t. č. odcudzenej vlastníčke I. a jej manželovi. Opakovane
žiadala o vyhotovenie kontrolného znaleckého posudku vyhotoveného presne podľa právoplatných

uznesení súdu o predmete sporu podľa vytyčovacej dokumentácie Ing. D..

Vzájomné návrhy, ktoré v predmetnom konaní navrhla, vychádzajú zo záverov znaleckého posudku a
nároky účastníkov sa od toho odvíjajú, preto navrhla vo veci vykonať kontrolný znalecký posudok aj k
sporu o určenie hranice medzi pozemkami účastníkov, ktorá prebieha v zmysle vytyčovacieho náčrtu

Ing. N. D. z 27.10.1996 a GP z 12.11.1996. Zároveň poukázala na skutočnosť a to lomový kameň, ktorý
je uvedený v znaleckom posudku aj v ohliadke, že existuje 20 cm od oporného múru odporkyne, ktorý
chce rekonštruovať, ktorý sa týka vzájomného návrhu č. 2. Rekonštrukcia oporného múru v právnom
stave je prerušená asi od roku 2001.

Navrhla výsluch svedka Z. J., ktorý vypracoval statický posudok ohľadne rekonštrukcie oporného múru.
Ďalej uviedla, že rozhodnutie vydané m. č Bratislava - R. K. zo dňa 06.08.2013, ktorým bola povolená
rekonštrukcia dostavba rodinného domu navrhovateľky nie je v súčasnej dobe právoplatné. V tejto chvíli
navrhovateľka nerobí búracie ani stavebné práce na spornej hranici.

Z darovacej zmluvy a zmluvy o zriadení vecného bremena zo dňa 27.12.1996 súd zistil, že bola uzavretá
medzi darcami C. I. a K. I. a obdarovanou J. N..

Darca C. daroval obdarovanej celý svoj spoluvlastnícky podiel nehnuteľnosti 1, zapísaných na LV č.
XXXX, k. ú. C., obec D., a to parc. č. XXXX/X, záhrady o výmere 746 m2, parc. č. XXXX/X, záhrada o

výmere 82 m2, parc. č. XXXX/X, zastavaná plocha o výmere 272 m2 a dom súp. č. XXXX, postavený
na parc. č. XXXX/X.

Darkyňa K. I. darovala obdarovanej celý svoj spoluvlastnícky podiel nehnuteľnosti 1/2, zapísaných na
LV č. XXXX, k. ú. C., obec D., a to parc. č. XXXX/X, záhrady o výmere 746 m2, parc. č. XXXX/X, záhrada

o výmere 82 m2, parc. č. XXXX/X, zastavaná plocha o výmere 272 m2 a dom súp. č. XXXX, postavený
na parc. č. XXXX/X.

Okresný úrad Bratislava III, katastrálny odbor, povolil vklad darovacej zmluvy pod č. V XXX/XX zo dňa
27.05.1997. Účastníci sa dohodli na zriadení vecného bremena, práva doživotného bývania pre C. I. a

K. I., užívania 2 izbového bytu nachádzajúceho sa na prízemí nehnuteľnosti, zapísanej na LV č. XXXX,
súpisné č. XXXX, k. ú. C. a užívania prístupových ciest do predmetného domu.Správa katastra pre hl. mesto SR D. dňa 10.01.2011 a dňa 21.07.2011 zaslala súdu požadované
podklady odporkyňou.

Kópie pozemnoknižných vložiek č. XXXX, XXXXX, geometrického plánu č. C-XXX-XXX-XXX-XX
použitého k zápisu do PK vložky č. XXXX, mapy určeného operátu č. K meračského náčrtu č. XXX,
kópiu originálu a výpis LV č. XXXX, kópie listín, ktoré slúžili ako podklady k zápisu zmien na uvedenom
LV a ktoré boli evidované v zbierke listín pod položkami výkazu zmien 451/97, 440/02, 76/05, 6537/08,
kópiu výkazu zmien za rok 1989 k položke č. XXX k. ú. C.. Zároveň bola súdu zaslaná kópia žiadosti o

opravu chyby N.. V. T., podanej na Správu katastra dňa 14.11.2009, registrovanej pod číslom X-1230/09
spolu s kópiami, rozhodnutie katastrálneho úradu v D. pod číslom Xo 74/2010-He zo dňa 18.06.2010 a
ostatné dokumenty evidované pod číslom X-138/10.

Okresný úrad Bratislava III, dňa 18.02.1998 vydal kolaudačné rozhodnutie, ktorým povolil používať
oporný múr pri rodinnom dome na H. ul. č. XX v D., parc. č. XXXX/X, 7, k. ú. C. na účel zabezpečenia

zosuvu pôdy vo svahovitom teréne stavebníčke N.. V. T..

Správa katastra pre hlavné mesto SR Bratislavu v oznámení dňa 12.01.2010 uviedla, že prešetrením
listinných dôkazov zistila, že hranica pôvodných pozemkov parc. č. XXXX/X a parc. č. XXXX/X boli
prevzaté v operáte katastra nehnuteľností z pôvodného operátu, čo dokazujú omerné miery a výmery

pozemkov, ktoré neprekračujú krajné dovolené odchýlky.

Na liste vlastníctva č. XXXX, k. ú. C., geometrickým plánom č. XXXXXXXX-XXX/XX vyhotoveným
geodetickou firmou v ELVÉ boli zamerané pozemky registra C-KN registra parc. č. XXXX/X vo výmere
41 m2, parc. č. XXXX/X vo výmere 27 m2, parc. č. XXXX/X o výmere 190 m2, parc. č. XXXX/X vo

výmere 96 m2, spolu s pozemkom parc. č. XXXX/X vo výmere 746 m2, čo činí spolu X.XXX m2, ktoré
boli predmetom darovacej zmluvy povolenej pod číslom C. zo dňa 27.05.1997, kedy prešli v celosti do
vlastníctva J. N., zapísanej na LV č. XXXX, k. ú. C. pod položkou výkazu zmien XXX/XX. Geometrickým
plánom č. XX/XXXX, vyhotoveným X.. S. N., boli zamerané pozemky registra C-K N parc. č. XXXX/X o
výmere 44 m2, parc. č. XXXX/X o výmere 26 m2, parc. č. XXXX/X vo výmere 189 m2, parc. č. XXXX/

X vo výmere 101 m2, parc. č. XXXX/X o výmere 740 m2, čo spolu činí 1.100 m2, bez zmeny hranice s
pozemkom parc. č. XXXX/X, zapísané v katastri nehnuteľností položkou výkazu zmien XXX/XX.

Geometrickým plánom č. 16/2002, vyhotoveným X.. S. N., boli zamerané pozemky registra C-KN, parc.
č. XXXX/X vo výmere 189 m2, parc. č. XXXX/X o výmere 145 m2, parc. č. XXXX/X vo výmere 749

m2, parc. č. 7036/8 vo výmere 17 m2, čo spolu činí 1.100 m2 z dôvodu zamerania skutočného stavu,
bez zmeny hranice s pozemkom parc. č. 7027/1, zapísané v operete katastra nehnuteľností položkou
výkazu zmien 76/05.

Podľa § 123 Občianskeho zákonníka, vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho

vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.

Podľa § 124 Občianskeho zákonníka, všetci vlastníci majú rovnaké práve a povinnosti a poskytuje sa
im rovnaká právna ochrana.

Podľa § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka, vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho
vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju
neprávom zadržuje.

Podľa § 127 ods. 1 Občianskeho zákonníka, vlastník veci sa musí zdržať všetkého, čím by nad mieru

primeranú pomerom obťažoval iného alebo čím by vážne ohrozoval výkon jeho práv. Preto najmä
nesmie ohroziť susedovu stavbu alebo pozemok úpravami pozemku alebo úpravami stavby na ňom
zriadenej bez toho, že by urobil dostatočné opatrenie na upevnenie stavby alebo pozemku, nesmie nad
mieru primeranú pomerom obťažovať susedov hlukom, prachom, popolčekom, dymom, plynmi, parami,
pachmi, pevnými a tekutými odpadmi, svetlom, tienením a vibráciami, nesmie nechať chované zvieratá

vnikať na susediaci pozemok a nešetrne, prípadne v nevhodnej ročnej dobe odstraňovať zo svojej pôdy
korene stromu alebo odstraňovať vetvy stromu presahujúce na jeho pozemok.Podľa § 127 ods. 3 veta prvá Občianskeho zákonníka, vlastníci susediacich pozemkov sú povinní
umožniť na nevyhnutnú dobu a v nevyhnutnej miere vstup na svoje pozemky, prípadne na stavby na nich
stojace, pokiaľ to nevyhnutne vyžaduje údržba a obhospodarovanie susediacich pozemkov a stavieb.

Podľa § 135c ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak niekto zriadi stavbu na cudzom pozemku, hoci na to
nemá právo, môže súd na návrh vlastníka pozemku rozhodnúť, že stavbu treba odstrániť na náklady
toho, kto stavbu zriadil (ďalej len "vlastník stavby").
Podľa § 55 ods. 1 Zák. č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku v znení účinnom
ku dňu ohlásenia drobnej stavby /Stavebný zákon/, stavebné povolenie sa vyžaduje, pokiaľ tento zákon

a vykonávacie predpisy k nemu alebo osobitné predpisy neustanovujú inak, pri stavbách každého druhu
bez zreteľa na ich stavebnotechnické vyhotovenie, účel a čas trvania; stavebné povolenie sa vyžaduje
aj pri zmene stavieb, najmä pri prístavbe, nadstavbe a pri stavebných úpravách.

Podľa § 55 ods. 2 písm. a/ cit. zák., ohlásenie stavebnému úradu postačí, pri drobných stavbách, ktoré
plnia doplnkovú funkciu k hlavnej stavbe a ktoré nemôžu podstatne ovplyvniť životné prostredie.

Podľa § 57 ods. 1 Zák. č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku v znení účinnom ku
dňu ohlásenia drobnej stavby /Stavebný zákon/, stavebník (§ 139 ods. 3) drobných stavieb, stavebných
úprav a udržiavacích prác uvedených v § 55 ods. 2 je povinný ich uskutočnenie vopred písomne ohlásiť
stavebnému úradu. Stavebný úrad môže určiť, že ohlásenú drobnú stavbu, stavebnú úpravu alebo

udržiavacie práce možno uskutočniť len na základe stavebného povolenia.

Podľa § 57 ods.2 , cit. zák., drobnú stavbu alebo stavebnú úpravu môže stavebník uskutočniť len
na základe písomného oznámenia stavebného úradu, že proti ich uskutočneniu nemá námietok.
Udržiavacie práce môže stavebník vykonať, pokiaľ stavebný úrad do 30 dní odo dňa ohlásenia neurčí,

že tieto práce podliehajú stavebnému povoleniu.

Podľa § 57 ods.3, cit. zák., za deň ohlásenia sa považuje deň, keď bolo ohlásenie podané stavebnému
úradu alebo odovzdané na poštovú prepravu.

Podľa § 3 písm. b/ Vyhlášky Federálneho ministerstva pre technický a investičný rozvoj č. 85/1976 Zb.,
o podrobnejšej úprave územného konania a stavebnom poriadku v znení účinnom ku dňu ohlásenia
drobnej stavby , za drobné stavby sa považuje aj oplotenie.

Podľa § 14 ods. 1 cit. vyhl., v ohlásení drobnej stavby stavebník uvedie:

a) druh, rozsah, účel a miesto stavby a jednoduchý technický opis jej uskutočnenia,
b) druh a parcelné číslo pozemku podľa evidencie nehnuteľností, doklad, ktorým preukáže vlastnícke
alebo iné právo k pozemku,
c) kto bude stavbu uskutočňovať a či sa na jej uskutočnenie majú použiť susedné nehnuteľnosti,
prípadne vyjadrenie vlastníka tejto nehnuteľnosti.

Podľa § 14 ods. 2 cit. vyhl., k ohláseniu drobnej stavby pripojí stavebník jednoduchý situačný náčrt podľa
pozemkovej mapy evidencie nehnuteľností s vyznačením umiestnenia stavby na pozemku a hraníc
medzi susednými pozemkami s polohou stavieb na nich. Náčrt sa predkladá vo dvoch vyhotoveniach,
pokiaľ nie je príslušným orgán obce, predkladá sa v troch vyhotoveniach.

Podľa § 67c ods. 5 Zák. č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k
nehnuteľnostiam (katastrálny zákon), ak vzniknú rozpory v tvrdení vlastníkov a iných oprávnených osôb
o priebehu hraníc pozemkov, za hodnoverné sa považujú hranice vyznačené v platnom katastrálnom
operáte; zmena takto zisteného priebehu hraníc je prípustná len na podklade právoplatného rozhodnutia

súdu. Ak je priebeh hraníc predmetom súdneho sporu, vyznačia sa hranice v katastrálnom operáte ako
sporné.

Vlastnícke právo je základným vecným právom, je realizáciou jedného zo základných ľudských práv
zabezpečených a chránených čl. 20 Ústavy SR. Právo vlastniť majetok podľa čl. 11 ods.1 Listiny

základných práv a slobôd sa vzťahuje iba na vlastníctvo už nadobudnuté, existujúce a nie iba na tvrdený
nárok naň, podľa nálezu Ústavného súdu SR sp. zn. I ÚS 115/1994. Obsahom vlastníckeho práva je
právo vec držať, právo vec užívať, právo požívať plody veci a jej úžitky a právo s vecou nakladať.Základnou podmienkou úspechu návrhu na vypratanie nehnuteľnosti (reivindikačnej žaloby) je
preukázanie vlastníckeho práva navrhovateľky a ďalej, že sa vec neoprávnene nachádza vo faktickej
moci inej osoby, než vlastníka. Bez preukázania svojho vlastníckeho práva nie je navrhovateľka aktívne

vecne legitimovaná domáhať sa ochrany, ktorá jej ako vlastníkovi prislúcha. Zákon poskytuje súdnu
ochranu vlastníckeho práva k nehnuteľným veciam vlastníkovi proti tomu, kto neoprávnene zasahuje do
jeho vlastníckeho práva a umožňuje mu domáhať sa vydania veci od toho, kto ju neoprávnene zadržuje,
pri nehnuteľnostiach môže takto poškodený vlastník žiadať o vypratanie, odstránenie nehnuteľnosti.

Navrhovateľka v konaní preukázala, že je aktívne vecne legitimovaná na podanie návrhu, ktorým
sa domáhala odstránenia stavby - oplotenia odporkyňou z pozemku par. č. XXXX/X, záhrady,
nachádzajúcej sa v katastrálnom území C., obec D., okres D., a to v časti označenej vo vytyčovacom
náčrte, ktorý tvorí prílohu č. 2 znaleckého posudku č. 1/2010 vyhotoveného Ing. X., ktorú skutočnosť
mal súd preukázanú výpisom z katastra nehnuteľností, LV č. XXXX, okres: D. X., obec: BA - m. č. R.
K., katastrálne územie: C., na ktorom sú evidované parcely registra C, par. č. XXXX/X o výmere 749

m2, záhrady, par. č. XXXX/X o výmere 189 m2, zastavané plochy a nádvoria, par. č. XXXX/X o výmere
145 m2, zastavané plochy a nádvoria, par. č. XXXX/X o výmere 17 m2, zastavané plochy a nádvoria,
rodinný dom súpisné číslo XXXX na par. č. XXXX/X, samostatne stojaca garáž súpisné č. XXXXX na
par. č. XXXX/X, ktorých výlučným vlastníkom je X.. J. N., ktorej spoluvlastnícky podiel 1/1.

Odporkyňa je vlastníkom susediaceho pozemku navrhovateľky, je pasívne vecne legitimovaná, ktorú
skutočnosť mal súd preukázanú z výpisu z katastra nehnuteľností, okres: D. X., obec: BA - m. č. R. K.,
katastrálne územie: C., z výpisu LV č. XXXX, na ktorom sú evidované parcely registra C, par. č. XXXX/
X o výmere 789 m2, záhrady, par. č. XXXX/X o výmere 106 m2, zastavané plochy a nádvoria, par. č.
XXXX/X o výmere 20 m2, zastavané plochy a nádvoria, par. č. XXXX/X o výmere 20 m2, zastavané

plochy a nádvoria, rodinný dom súp. č. XXXX na par. č. XXXX/X, samostatne stojaca garáž súpisné
číslo XXXXX na par. č. XXXX/X, samostatne stojaca garáž súp. č. XXXXX na par. č. XXXX/X, ktorých
vlastníkom je N.. V. T., ktorá má spoluvlastnícky podiel 1/1.

Medzi účastníkmi bola sporná tá skutočnosť, či oplotenie vybudované odporkyňou medzi pozemkom

navrhovateľky par. č. XXXX/X, záhrady v k. ú. C. a pozemkom odporkyne par. č. XXXX/X záhrady, v k.
ú. C. zasahuje do vlastníckeho práva navrhovateľky do par. č. XXXX/X nachádzajúceho sa k. ú. C..

V konaní mal súd preukázané, že Starosta mestskej časti D. - R. K. podľa ustanovenia § 57 Zák. č.
50/1976 Zb. Stavebného zákona a podľa § 14 Vyhl. č. 85/1976 Zb. dňa 12.11.1996, Č.j.: Star-2141/96

nemal námietky voči drobnej stavbe - oploteniu situovaného pozdĺž hranice pozemku par. č. XXXX/X s
pozemkami par. č. XXXX/X a par. č. XXXX/X v k. ú. C. s tým, že N.. V. T. mala zabezpečiť vytýčenie
hranice pozemkov v teréne oprávnenou inštitúciou a umiestnenie stavby na uvedenej hranici pozemkov
nazákladevzájomnejdohodysusedov.Oploteniemalopozostávaťzbetónovéhomúrikasozapustenými
kovovými stĺpikmi, na ktorom sa upevní pletivo do výšky 150 cm.

N.. V. T. a J. N., zastúpenou matkou X.. H. N. uzatvorili písomnú dohodu susedov dňa 26.06.1997, v
ktorej sa dohodli na riešení súčasných i perspektívnych stavebných zámerov. N.. V. T. mala vybudovať
na svoj náklad oplotenie v záhradnej časti medzi par. č. XXXX/X, par. č. XXXX/X a par. č. XXXX/X v
zmysle vytyčovacieho náčrtu X.. D. z 27.10.1996 /článok II/.

J. N. súhlasila s tým, aby N.. V. T. na svoj náklad a pri dodržaní stavebných - právnych predpisov
renovovala svoj oporný múr, ktorý zo záhradnej časti podopiera stavbu dvojgaráže par. č. XXXX/X a
par. č. XXXX/X a za tým účelom umožní aj prístup k múru, ktorý svojim rohom leží na hranici par. č.
XXXX/X /čl. III/.

J. N. súhlasila s tým, aby N.. V. T. na svoj náklad a v súlade so stavebnými predpismi postavila na svojej
par. č. XXXX/X viacúčelovú prístavbu, ktorá bola znázornená v prílohe č. 2b. /čl. IV/.

Obe strany uznali správnosť geometrického plánu X.. D. č. XXXXXXXX-XXX/XX z 22.11.1996 a súvisiaci
vytyčovací náčrt X.. D. z 27.10.1996 /čl. V/.

J. N. dňa 03.10.1997 však podala sťažnosť na Okresný úrad Bratislava III vzhľadom na to, že sa neplnila
dohoda susedov z 26.06.1997 ohľadne oplotenia v záhradnej časti medzi par. č. XXXX/X, par. č. XXXX/X a par. č. XXXX/X, v zmysle vytyčovacieho náčrtu X.. D. zo 07.10.1996 a žiadala o vykonanie kontroly
a zastavenia rekonštrukčných prác.

J. N. dňa 17.08.1998 podala sťažnosť na Miestny úrad Bratislava - Nové Mesto a žiadala o preverenie
vydaného stanoviska pre stavebníčku N.. V. T., nakoľko nesúhlasila s postavením stavby na hranici
pozemkov par. č. XXXX/X a par. č. XXXX/X, žiadala o vykonanie kontroly a zastavenia rekonštrukčných
prác.

Okresný úrad Bratislava III, odbor životného prostredia vo veci sp. zn. 97/12516-150/151-EAD-62
dňa 03.12.1997, v odpovedi na sťažnosť ohľadne rekonštrukcie oplotenia uviedol, že vykonal miestne
šetrenie, pri ktorom zistil, že stavebníčka nerealizuje stavbu oplotenia pozdĺž hranice par. č. XXXX/X a
par. č. XXXX/X, na ktorú bolo vydané súhlasné stanovisko starostu MČ D. dňa 12.11.1996. Pokiaľ ide
o spornú hranicu medzi pozemkom J. N. a N.. V. T., túto je potrebné vzájomne usporiadať na základe
dohody a v prípade, že nedôjde k dohode je potrebné vec riešiť cestou súdu.

Podľa súdnej praxe, ak stavebník postaví stavbu na cudzom pozemku, zasiahne do vlastníckeho práva
vlastníka pozemku, nakoľko vlastník pozemku nemôže sčasti alebo úplne užívať svoj pozemok. V
prípade, ak vlastník pozemku s takýmto obmedzením svojho vlastníckeho práva súhlasí, stavbu, ktorú
postaví stavebník na cudzom pozemku, možno považovať za stavbu oprávnenú. Cudzím pozemkom pre

zriaďovateľa stavby je každý pozemok, ku ktorému nemá vlastnícke právo, prípadne obligačné právo
umožňujúce zriadenie stavby. Pre kvalifikáciu stavby ako neoprávnenej postačuje, ak stojí na cudzom
pozemku len sčasti, rozsah tohto presahu nie je významný, súd môže rozhodnúť o odstránení časti
stavby, ak to je technicky možné, pričom nie je významné, či stavebník mal stavebné povolenie a nie
je ani rozhodujúci súhlas orgánu obce o stavbe. V danom prípade ide o hmotnoprávny vzťah medzi

vlastníkom pozemku, na ktorom je neoprávnená stavba zriadená a vlastníkom stavby.

Pokiaľ ide o zásah do vlastníckeho práva navrhovateľky, zo znaleckého posudku č. 1/2010 X.. X. X.,
znalca z odboru geodézie a kartografie, ktorého súčasťou bol vytyčovací náčrt zo dňa 29.03.2010 mal
súd preukázané, že odporkyňa vybudovala oplotenie, ktoré zasahuje do pozemku navrhovateľky, v

úseku od bodu 3 k bodu č. 121 - 564 v rozmedzí od 42 cm až po 15 cm.

Z vyjadrenia súdneho znalca Ing. X. X. mal súd preukázané, že v roku 1935 keď sa robilo nové
katastrálne mapovanie v teréne, zamerali sa všetky hranice medzi jednotlivými vlastníkmi pozemkov
a výmera pozemkov sa následne vypočítala. Predmetná sporná hranica sa od roku 1935 až doposiaľ

nezmenila z právneho hľadiska. Pri vypracovaní znaleckého posudku vychádzal z údajov získaných z
katastrálnej mapy, geometrických plánov a výkazy zmien nesúviseli so zmenou hranice pozemkov.
Geometrický plán zo dňa 22.11.1996, ako aj vytyčovací náčrt zo dňa XX.XX.XXXX Ing. N. neriešil zmenu
spornej hranice, ale len prerozdelenie parciel č. XXXX/XX a par. č. XXXX/X, pozemkov navrhovateľky,
pričom zostala zachovaná pôvodná výmera týchto uvedených parciel. Pôvodná výmera par. č. XXXX/X

bola 82 m2, par. č. XXXX/X bola 272 m2 t. j. 354 m2. Novým geometrickým plánom boli vytvorené par.
č. XXXX/X o výmere 41 m2, par. č. XXXX/X o výmere 27 m2, par. č. XXXX/X o výmere 190 m2, par. č.
XXXX/X o výmere 95 m2, čo taktiež predstavuje 354 m2.

Taktiež geometrický plán, ktorý vypracoval Ing. N. v roku 2001 riešil len zmenu parciel na pozemku

navrhovateľky, pričom sa pôvodná výmera nezmenila, vždy zostala rovnaká. Zdôraznil, že Ing. D. týmto
geometrickým plánom nevytýčil spornú hranicu. Ing. N. D., ktorý dňa 27.10.1996 vyhotovil vytyčovací
náčrt, týmto náčrtom bol určený priebeh spornej hranice účastníkov, ktorý je totožný s vytyčovacím
náčrtomznalca,vjehoprípadeideopovolenúodchýlku5cm,ktorájevšakprípustnáaždo14cm,znalec
však uskutočnil presnejšie zameranie a v danom prípade nikdy nedošlo k posunutiu hranice sporných

pozemkov.

Súd pri rozhodovaní vychádzal aj z písomného vyjadrenia Správy katastra pre hlavné mesto SR
Bratislavu zo dňa 10.01.2011, ktorá zaslala súdu na požiadanie odporkyne podklady k zápisu zmien na
LV č. XXXX, rozhodnutia katastrálneho úradu, rozhodnutia správy katastra o ostatné dokumenty. Správa

katastra pre hlavné mesto SR Bratislavu v oznámení dňa 12.01.2010 uviedla, že z výsledkov šetrenia
vyplynulo, že hranica pôvodných pozemkov parc. č. XXXX/X a parc. č. XXXX/X bola prevzatá v operáte
katastra nehnuteľností z pôvodného operátu, čo dokazujú i uvedené omerné miery a výmery pozemkov,
ktoré neprekračujú krajné dovolené odchýlky.Na LVč.XXXX,k.ú.C.,geometrickýmplánomč.XXXXXXXX-XXX/XXvyhotovenýmgeodetickoufirmou
v ELVÉ boli zamerané pozemky registra C-KN registra parc. č. XXXX/X vo výmere 41 m2, parc. č. XXXX/

X vo výmere 27 m2, parc. č. XXXX/X o výmere 190 m2, parc. č. XXXX/X vo výmere 96 m2, spolu s
pozemkom parc. č. XXXX/X vo výmere 746 m2, čo činí spolu 1.100 m2, ktoré boli predmetom darovacej
zmluvy povolenej pod číslom V - XXX/XX zo dňa 27.05.1997, kedy prešli v celosti do vlastníctva J. N.
zapísanej na LV č. XXXX, k. ú. C., pod položkou výkazu zmien 451/97.

Geometrickýmplánomč.XX/XXXX,vyhotovenýmIng.S.N.,bolizameranépozemkyregistraC-KNparc.
č. XXXX/X o výmere 44 m2, parc. č. XXXX/X o výmere 26 m2, parc. č. XXXX/X vo výmere 189 m2, parc.
č. XXXX/X vo výmere 101 m2, parc. č. XXXX/X o výmere 740 m2, čo spolu činí 1.100 m2, bez zmeny
hranice s pozemkom parc. č. XXXX/X, zapísané v katastri nehnuteľností položkou výkazu zmien 440/02.

Geometrickým plánom č. 16/2002, vyhotoveným Ing. S. N., boli zamerané pozemky registra C-KN, parc.

č. XXXX/X vo výmere 189 m2, parc. č. XXXX/X o výmere 145 m2, parc. č. XXXX/X vo výmere 749
m2, parc. č. XXXX/X vo výmere 17 m2, čo spolu činí 1.100 m2, z dôvodu zamerania skutočného stavu,
bez zmeny hranice s pozemkom parc. č. XXXX/X, zapísané v operáte katastra nehnuteľností položkou
výkazu zmien 76/05.

Správa katastra pre hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislavu začala dňa 04.11.2009 z podnetu
PhDr. V. T. katastrálne konanie vo veci návrhu na opravu zákresu hranice pozemku par. č. XXXX/X a
par. č. XXXX/X, 5 vedených na LV č. XXXX, LV č. XXXX, v k. ú. C.. Rozhodnutím zo dňa 24.2.2010 pod
sp. zn. č. X-XXXX/XX-SPI predmetnému návrhu na opravu chyby v katastrálnom operáte nevyhovela,
nakoľko šetrením bolo zistené, že údaje katastra sú v súlade s listinami predloženými správe katastra.

Katastrálny úrad v Bratislave rozhodnutím č. Xo 74/2010-He zo dňa 18.06.2010 odvolanie účastníčky
konania PhDr. V. T. o oprave chyby v katastrálnom operáte zamietol a rozhodnutie Správy katastra
pre hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislavu č. X-XXXX/XXXX-SPI zo dňa 24.02.2010 potvrdil.
V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že k predmetnej problematike v roku 2001 na Katastrálnom

odbore Krajského úradu v Bratislave boli riešené sťažnosti PhDr. V. T., ktorá namietala omerné miery
predmetných parciel, sťažnosti boli prešetrené a kvalifikované ako neopodstatnené v liste zo dňa
15.11.2001 a zo dňa 07.02.2002 s uvedením, že nie je v kompetencii správy katastra znovu zameriavať
a vytyčovať hranice pozemkov.

Správa katastra pre hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislavu rozhodnutím zo dňa 15.03.2010 pod
sp. zn. č. X-138/2010-SPI vo veci opravy chyby v katastrálnom operáte, ktoré sa začalo dňa 01.02.2010
z podnetu PhDr. V. T. na opravu zákresu hranice pozemkov p. č. XXXX/X, 7, vedených na LV č. XXXX,
k. ú. C., nevyhovela.

V posudzovanej veci výsledkami vykonaného dokazovania bolo preukázané, že uvedená hranica
medzi pozemkami účastníkov nebola ani v minulom období sporná, až v súvislosti s vybudovaním
nového oplotenia odporkyňou vzhľadom na to, že odporkyňa nerealizovala stavbu oplotenia na
svojom pozemku, preto navrhovateľka žiadala o vykonanie kontroly a zastavenia prác na stavebnom
úrade. Oplotenie vybudované odporkyňou je postavené na hranici susediacich pozemkov a časť

oplotenia zasahuje do pozemku navrhovateľky, odporkyňa teda bez akéhokoľvek právneho titulu zabrala
časť pozemku do svojho užívania, ktorý je vo výlučnom vlastníctve navrhovateľky. Keďže oplotenie
vybudované odporkyňou zasahuje na cudzí pozemok, pozemok navrhovateľky, rozsah presahu pritom
nie je významný, treba mať za to, že na cudzom pozemku je zriadená časť stavby a v takom
prípade sa navrhovateľka ako vlastník pozemku môže domáhať proti odporkyni ochrany a domáhať sa

odstránenia časti stavby, oplotenia z predmetného pozemku, nakoľko aj iba čiastočné zriadenie stavy na
cudzom pozemku obmedzuje vlastníka pozemku vo výkone vlastníckeho práva. Vybudované oplotenie
odporkyňou nebolo ani v rámci povolenej odchýlky 14 cm, ktorú skutočnosť mal súd preukázanú
z vyjadrenia súdneho znalca, nakoľko zásah do pozemku navrhovateľky bol v jednotlivých bodoch
uvedených vo vytyčovacom náčrte, ktorý tvorí prílohu č. 2 znaleckého posudku od bodu 3 k bodu 121 -

564 v rozmedzí od 42 cm až po 15 cm, teda bol väčší ako 14 cm, podľa § 56 až § 57 Vyhl. č. 461/2009
Z.z., ktorou sa vykonáva katastrálny zákon.Navrhovateľka nikdy v konaní neuviedla, že dala súhlas odporkyni na vybudovanie oplotenia tak, aby
časť oplotenia zasahovala do jej pozemku, práve naopak oplotenie, ktoré zasahovalo do jej pozemku
odmietala na stavebnom úrade. Hranica susediacich pozemkov, kadiaľ vedie oplotenie sporná nie je,

táto nebola zmenená, nie je potrebné ju rekonštruovať, pôvodná hranica zmenená nebola, priebeh
hranice nie je sporný, práve odporkyňa tým, že vybudovala nové oplotenie zasiahla do vlastníckych práv
navrhovateľky a došlo by k posunutiu hranice, a preto dospel súd k záveru, že návrh navrhovateľky bol
podaný dôvodne.

Účelnosť odstránenia stavby je treba hodnotiť objektívne, s prihliadnutím na všetky okolnosti. Oplotenie
pozostáva z kovových tyčí zasadených do zeme, medzi ktorými je pletivová výplň, jedná sa o minimálne
náklady na jeho odstránenie a danie na úroveň hraníc pozemku, aby sa tak zosúladil skutkový stav s
právnym stavom. Súd pri rozhodovaní vychádzal aj z vyjadrenia súdneho znalca Ing. X., ktorý uviedol,
že pri odstránení stavby oplotenia z pozemku navrhovateľky prichádzajú do úvahy dve alternatívy,
navrhovateľka bude trvať na návrhu na vyprataní časti pozemku, kde zasahuje odporkyňa do pozemku

navrhovateľky, alebo sa bude rešpektovať skutkový stav v teréne a geometrickým plánom sa vykoná
zmena hranice pozemku podľa súčasného oplotenia, k čomu je potrebné uzavretie kúpnej zmluvy,
geometrickým plánom by sa mohla riešiť aj stavba vlastnícky patriaca odporkyni, ktorá zasahuje do
pozemku navrhovateľky v bodoch od 121 - 416 po bod 3, pričom súd poukazuje na to, že odporkyňa
neuznáva závery znaleckého posudku a navrhovateľka trvá na podanom návrhu. Vzhľadom na zlé

susedské vzťahy, preto iná možnosť usporiadania vzťahov medzi účastníkmi ani neprichádza do úvahy.

Súd na návrh odporkyne nenariadil doplnenie dokazovania kontrolným znaleckým posudkom za účelom
priebehu hranice pozemkov z dôvodu, že súdny znalec pri vypracovaní znaleckého posudku č. 1/2010
vychádzal z údajov získaných z katastrálnej mapy, meračského náčrtu, z nového mapovania z roku

1935, z troch geometrických plánov X.. D., X.. N., z geometrického plánu z roku 1958, pričom ani jeden
z geometrických plánov sa netýkal zmeny spornej hranice pozemkov účastníkov. Výkazy zmien, na
ktoré poukazovala odporkyňa nesúvisia so zmenou hranice pozemkov, výkaz zmien nerieši zmeny
omerných mier, poľný náčrt č. 043 z decembra 1974 autorky D. -F. a geometrický plán X.. K. C., na ktorý
poukazovala odporkyňa, znalec uviedol, že nebol potrebný, predmetná sporná hranica sa od roku 1935

až doposiaľ nezmenila z právneho hľadiska, Ing. N. D., ktorý dňa 27.10.1996 vyhotovil vytyčovací náčrt,
týmto náčrtom bol určený priebeh spornej hranice účastníkov, ktorý je totožný s vytyčovacím náčrtom
znalca.

Súd poukazuje aj na vyjadrenie Krajského úradu v Bratislave, odbor životného prostredia, ktorý v

rozhodnutí č. W-XXXX/XXXX-XX/HLO zo dňa 05.12.2003 uviedol, že ak vzniknú rozpory v tvrdení
vlastníkov a iných oprávnených osôb o priebehu hraníc pozemkov, za hodnoverné sa považujú hranice
vyznačené v platnom katastrálnom operáte, zmena takto zisteného priebehu hraníc je prípustná len na
podklade právoplatného rozhodnutia súdu, podľa § 67 písm. c/ ods. 5 Zák. č. 162/1995 Z.z. o katastri
nehnuteľnosti /katastrálny zákon/.

Súd na návrh odporkyne nevykonal dokazovanie výsluchom svedka Ing. Z. J., ktorý vypracoval statický
posudok ohľadne rekonštrukcie oporného múru na návrh navrhovateľky v správnom konaní, ktorým
poukázal na to, že oprava oporného múru je technicky možná i z pozemku stavebníka PhDr. V.
T., s ktorým záverom sa stotožnil aj stavebný úrad /rozhodnutie Okresného úradu Bratislava III,

odbor životného prostredia, zn. 2001/12254-150/151-EDA-14 dňa 19.04.2002/,ďalej súd nevykonal
dokazovanie vyžiadaním informácie zo Správy katastra Bratislava, t.j. Okresného úradu Bratislava,
katastrálneho odboru, prečo boli zmenené súradnice Ing. D. v zmysle vytyčovacieho náčrtu z
27.10.1996, Geometrického plánu z 12.11.1996 spolu so zaslaním záznamu podrobného merania zmien
z roku 1996 vzhľadom na to, ide o také dôkazy a skutočnosti, ktoré vyplynuli z doterajšieho priebehu

konania, ktoré súd považoval za nadbytočné a ich vykonanie nie je nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci /
vyjadrenia a listinné dôkazy Správy katastra pre hlavné mesto SR Bratislavu /.

Súd vzájomný návrh odporkyne o určenie, že hranica medzi pozemkami navrhovateľky par. č. XXXX/X,
par. č. XXXX/X a pozemkom odporkyne par. č. XXXX/X prebieha v zmysle vytyčovacieho náčrtu Ing. N.

D. zo dňa 27.10.1996 a geometrického plánu č. XXXXXXXX-XXX/XX Ing. N. D. z 12.11.1996 zamietol
z dôvodu, že žaloba o určenie hranice pozemku je druhom určovacej žaloby podľa § 80 písm. c/ O.s.p.,
je potrebné preukázať existenciu naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení. Táto žaloba
je svojou podstatou vlastníckou žalobou, jednou zo základných hmotnoprávnych podmienok úspechuv súdnom konaní o tejto vlastníckej žalobe je preukázanie vlastníckeho práva k pozemku, ktorého sa
žaloba týka.

Žaloba o určenie priebehu hranice pozemkov sa použije vtedy, keď správnosť hranice medzi susednými
pozemkami je sporná, podstatou žaloby je vyriešenie otázky vlastníctva k spornej ploche pozemku,
preto súd riešil priebeh spornej hranice pozemku. Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že
predmetná hranica pozemkov sa od roku 1935 až doposiaľ nezmenila z právneho hľadiska, hranica
susediacich pozemkov kadiaľ vedie oplotenie sporná nie je, táto nebola zmenená, nie je potrebné ju

rekonštruovať, uvedená hranica medzi pozemkami účastníkov nebola ani v minulom období sporná,
až v súvislosti s vybudovaním nového oplotenia odporkyňou, ktorá zabrala bez akéhokoľvek právneho
titulu do svojho užívania pozemok vo výlučnom vlastníctve navrhovateľky, zasiahla do jej vlastníckeho
práva, ktorú skutočnosť mal súd preukázanú znaleckým posudkom č. 1/2010 a na priebeh tejto hranice
nemali žiadny vplyv ani zmeny zápisov práv k označeným nehnuteľnostiam, ktorú skutočnosť mal
súd preukázanú z vyjadrenia Správy katastra pre hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislavu, taktiež

návrhu na opravu chyby v katastrálnom operáte N.. V. T. nevyhovela, nakoľko šetrením bolo zistené,
že údaje katastra sú v súlade s listinami predloženými správe katastra.

Vdanomprípadeodporkyňanepreukázalaaninaliehavýprávnyzáujemnapožadovanomurčeníhranice
pozemku, pretože medzi vlastníkmi susedných pozemkov nedošlo k nezrovnalostiam ohľadom hraníc

ich pozemkov. Odporkyňa nie je vlastníkom pozemku, do ktorého sa neoprávnene zasiahlo, práve
odporkyňa zasiahla do vlastníckeho práva navrhovateľky X.. J. N., a to v časti označenej vo vytyčovacom
náčrte, ktorý tvorí prílohu č. 2 znaleckého posudku č. 1/2010 vyhotoveného Ing. X. X., navrhovateľka je
výlučným vlastníkom pozemku par. č. XXXX/X, záhrady, zapísanom na LV č. XXXX, okres: D. X., obec:
BA - m. č. R. K., katastrálne územie: C., a z uvedených dôvodov sa odporkyňa nemohla touto žalobou

domáhať súdnej ochrany.

Súd vzájomný návrh odporkyne o uložení povinnosti navrhovateľke umožniť odporkyni 1/ a 2/renováciu
oporného múru zo svojho pozemku par. č. XXXX/X alebo z par. č. XXXX/X ako nedôvodný v celom
rozsahu zamietol (odporkyňa ani neupravila návrh vo vzťahu k odporkyni 2/, ktorá ani je pasívne vecne

legitimovaná, par. č. XXXX/X nie je v súčasnej dobe vedená na LV č. XXXX).

Navrhovateľka ako vlastník susediaceho pozemku je povinná umožniť na nevyhnutnú dobu a v
nevyhnutnej miere vstup na svoje pozemky, prípadne na stavby na nich stojace, pokiaľ to nevyhnutne
vyžaduje údržba a obhospodarovanie susediacich pozemkov a stavieb v zmysle § 127 ods. 3 Obč.

zák. Súd pri rozhodovaní vychádzal z tej skutočnosti, že navrhovateľka umožní odporkyni zrealizovať
opravu oporného múru zo svojho pozemku, ale ako to navrhol X.. Z. J. a nie v zmysle dokumentácie,
ktorú odporkyňa predložila na stavebnom úrade, v ktorom požaduje zosilnenie múru zo strany pozemku
navrhovateľky a tým by zasiahla do jej vlastníckeho práva.

Z výpovede svedkyne X.. H. N. mal súd preukázané, že oporný múr medzi pozemkom navrhovateľky
a odporkyne bol postavený v sedemdesiatych rokoch a slúžil iba ako oplotenie medzi susediacimi
pozemkami, funkciu oporného múru má iba v súčasnosti, po tom, ako sa pozemok odporkyne umelo
navýšil, je postavený z rôznych materiálov a nie je postavený takým spôsobom, aby zniesol súčasnú
záťaž. V písomnej dohode susedov zo dňa 26.06.1997 J. N. súhlasila, aby N.. V. T. na svoje náklady a

pri dodržaní stavebných - právnych predpisov renovovala svoj oporný múr a za tým účelom jej umožnila
aj prístup k múru /čl. III a čl. IV dohody/.

Stavebný úrad, Okresný úrad Bratislava III, odbor životného prostredia, zn. XXXX/XXXXX-XXX/XXX-
EDA-XX dňa 19.04.2002 vydal stavebné povolenie na opravu oporného múru medzi par. č. XXXX/

X a XXXX/X, k. ú. C., stavebníkovi N.. V. T.. Stavba sa povolila vykonať z pozemku stavebníka bez
vstupu a zásahu do susedného pozemku. Stavbu bolo možné začať až po nadobudnutí právoplatnosti
stavebného povolenia. V konaní o povolení opravy oporného múru vzniesla námietky účastníčka
konania, vlastníčka susednej nehnuteľnosti X.. J. N. v zastúpení X.. H. N., ktorými namietala
neopodstatnenosť vstupu stavebníka na jej pozemok par. č. XXXX/X, ako i zastavanie časti jej pozemku

oporným múrom, poukázala na odborné stanovisko vypracované statikom X.. Z. J. zo dňa 06.07.2001,
že oprava oporného múru je technicky možná i z plochy stavebníka a teda zásah do pozemku účastníka
konania ako i zabratie časti pozemku je nedôvodný. Stavebný úrad po vyhodnotení námietok sa stotožnil
snázoromstatikaX..Z.J.,námietkamúčastníkavyhovelapovolilvykonaniestavebnýchpráczpozemkustavebníka s uvedením, že oprava oporného múru je technicky možná i z plochy pozemku stavebníka
a teda zásah do pozemku účastníka konania, ako i zabratie časti jeho pozemku je neodôvodnený.

Krajský úrad v Bratislave, odbor životného prostredia rozhodnutím zo dňa 05.12.2003 č. k. W-XXX/
XXXX-HLO zastavil konanie začaté dňom 19.11.2003 vo veci preskúmania právoplatného rozhodnutia
vydaného odborom životného prostredia Okresného úradu D. 3 pod. č. XXXX/XXXXX-XXX/XXX-EDA
dňa 18.10.2002, ktorý odkázal N.. V. T. a X.. J. N. na súd a konanie vo veci týkajúcej sa opravy
jestvujúceho oporného múru medzi pozemkami parc. č. XXXX/X a parc. č. XXXX/X, nachádzajúcich

sa v k. ú. C. prerušil. Krajský úrad v Bratislave vzhľadom na časovú náročnosť riešenia problému a
stupeň poškodenia oporného múru odporučil N.. V. T. zabezpečiť stabilitu tohto múru iným technickým
riešením /listom zn. W/XXXX/XXXX-X HLO zo dňa 11.09.2001/. H. N. v zastúpení dcéry X.. J. N. s
opravou oporného múru dobetónovaním z par. č. XXXX/X zásadne nesúhlasila, pretože by sa stala
nefunkčná garáž postavená na hranici na tomto pozemku. Stavebný úrad nebol kompetentný overiť
správnosť zamerania a vytýčenia sporných hraníc.

Krajský úrad v Bratislave, odbor životného prostredia rozhodnutím č. W-XXXX/XXXX-XX/HLO zo
dňa 05.12.2003 zastavil mimoodvolacie konanie, začaté dňa 19.11.2003, vo veci preskúmania
právoplatnéhorozhodnutiaOkresnéhoúraduBratislava3,odboruživotnéhoprostrediač.XXXX/XXXXX-
XXX/XXX-EDA zo dňa 18.10.2002. Krajský úrad po preskúmaní spisového materiálu stavebného úradu

mimoodvolacom konaní dospel k záveru, že je dôvodné mimo odvolacie konanie zastaviť z dôvodu,
že stavebný úrad postupoval v súlade s právnym názorom vysloveným v právoplatnom rozhodnutí
Krajského úradu zo dňa 05.08.2002 a odkázal účastníčky konania N.. V. T. a X.. J. N. na súd a prerušil
konanie o povolenie opravy oporného múru medzi par. č. XXXX/X a par. č. XXXX/X, nachádzajúcich sa
v k. ú. C., začaté na základe návrhu stavebníčky N.. V. T..

Ministerstvo výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky rozhodnutím zo dňa 28.04.2004, č.:
328/2004-920/Hia zamietlo odvolanie J. N. a N.. V. T. a potvrdilo rozhodnutie Krajského úradu v D.,
odboru životného prostredia č. W-XXXX/XXXX-XX/HLO zo dňa 5.12.2003. Z predloženého spisového
materiálu vyplynulo, že opravu oporného múru tak ako bola navrhnutá v žiadosti o jej povolenie /

rozšírenímmúrujehodobetónovanímsmeromdopozemkupar.č.XXXX/Xnavrhovateľky/nebolomožné
v celom rozsahu vykonať bez riešenia spornej otázky polohy vlastníckej hranice medzi pozemkami a
bez rozhodnutia o ďalšej existencii alebo odstránení stavby garáže, ktorá je na ňom založená. Otázku
polohy vlastníckej hranice medzi pozemkami N.. V. T. a X.. J. N. bolo odporučené katastrálnym úradom
riešiť vytýčením na vlastné náklady znalcom z odboru geodézie a prípadný spor riešiť na príslušnom

súde. Tento postup odporučila aj Komora geodetov a kartografov v odpovedi na sťažnosť PhDr. V. T..

Vykonaným dokazovaním, znaleckým posudkom č. X/XXXX a výsluchom súdneho znalca X.. X. X. mal
súd preukázané, že oporný múr odporkyne, ktorá žiada jeho renováciu prebieha od bodu 121 - 420 k
bodu 328 - 10, v určitom úseku oporný múr zasahuje do pozemku navrhovateľky par. č. XXXX/X, od

bodu 121 - 420 po bod 6 v rozsahu od 14 cm do 0 cm, betónový múrik odporkyne sa nachádza na
pozemku odporkyne a navrhovateľka po dĺžke 2,87 m užíva pozemok odporkyne asi od 14 cm po 0
cm. Ďalej oporný múr pokračuje od bodu 6 po bod 5, v ktorom úseku odporkyňa zasahuje do pozemku
navrhovateľky asi od 0 cm do 3 cm. Múr ďalej pokračuje od bodu 5 po bod 4 a v tomto úseku múr
odporkyne zasahuje do pozemku navrhovateľky od 3 - 10 cm, múr ďalej pokračuje od bodu 4 k bodu

328 - 10 a v tomto úseku odporkyňa zasahuje do pozemku navrhovateľky 10 cm. Hranica účastníkov od
bodu 328 - 10 k bodu 121 - 416 prebieha pozdĺž múrov existujúcich objektov, hranica je totožná s múrmi
objektov a nikto z účastníkov nezasahuje do sporných parciel. V danom prípade ide o presné zameranie
viazané na objekt, preto ide o zásah zo strany odporkyne do vlastníckeho práva navrhovateľky.

Z vyššie uvedených dôvodov súd návrh odporkyne o uloženie povinnosti navrhovateľke umožniť
renováciu oporného múru zo svojho pozemku z par. č. XXXX/X ako nedôvodný v celom rozsahu
zamietol. Opravu oporného múru, tak, ako bola navrhnutá odporkyňou v žiadosti o jej povolenie,
rozšírením múru, jeho dobetónovaním smerom do pozemku navrhovateľky, nepovažoval za
opodstatnenú, nakoľko by došlo k zabratiu časti pozemku navrhovateľky a došlo by k neoprávnenému

zásahu do vlastníckych práv navrhovateľky. Z odborného vyjadrenia X.. Z. J. vyplýva, že zosilnenie
múrov sa dá vykonať zo strany Hlavná ul. č. XX, čo je pozemok odporkyne, zo strany Hlavná ul. č. XX
je nutné obnoviť resp. vytvoriť omietku alebo obklad a znaleckým posudkom č. 1/2010 mal súd ďalej
preukázané, že odporkyňa zasahuje oporným múrom v určitom úseku do pozemku navrhovateľky. Pretoodporkyňa nesmie ohroziť susedovu stavbu alebo pozemok /navrhovateľky/ úpravami pozemku alebo
úpravami stavby na ňom zriadenej v zmysle § 127 ods. 1 Obč. zák.

Z vyššie uvedených právnych a skutkových záverov súd vo veci rozhodol tak ako je uvedené vo výroku
tohto rozsudku.

O práve na náhradu trov konania štátu súd rozhodol podľa § 148 ods. 1 O.s.p., štát má podľa výsledkov
konania proti účastníkom právo na náhradu trov konania ktoré platil, pokiaľ u nich nie sú predpoklady

pre oslobodenie od súdnych poplatkov, na znalečnom - uznesenie č. k. 14C/118/2001-566 zo dňa
29.06.2010, právoplatné dňa 22.11.2010, vo výške 190,- Eur, ktorá suma bola vyplatená zo štátnych
finančných prostriedkov, za znaleckú odmenu znalcovi a uznesenie č. k. 14C/118/2001-773 zo dňa
31.05.2011, právoplatné dňa 27.10.2011, vo výške 39,84 Eur na znalečnom, výsluch znalca. Trovy štátu
predstavujú celkom 229,84 Eur, z ktorých polovica je 114,92 Eur, preto súd navrhovateľku zaviazal na
zaplatenie sumy 114,92 Eur a odporkyňu zaviazal na zaplatenie sumy 114,92 Eur na účet tunajšieho

súdu.

O práve na náhradu trov konania súd rozhodne až po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej podľa
§ 151 ods. 3 O.s.p.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
doručenia prostredníctvom Okresného súdu Bratislava III, na Krajský
súd v Bratislave.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia

lehoty na odvolanie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.