Rozhodnutie Judgement was issued on Thursday, February 11, 2015

Súd: Okresný súd Martin
Spisová značka: 15C/18/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5714201018
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 02. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miriam Štillová
ECLI: ECLI:SK:OSMT:2015:5714201018.7

Rozhodnutie

Okresný súd Martin v konaní pred samosudkyňou JUDr. Miriam Štillovou v právnej veci žalobcov v rade
1/ T. Y., B.. XX.X.XXXX, X. XXX XX P. XXX, P. G. X/ T. Y., B.. X.X.XXXX, X. XXX XX P. XXX, obaja právne
zastúpení JUDr. Denisou Precákovou, advokátkou so sídlom Námestie SNP 17, 974 01 Banská Bystrica
proti žalovanému: Slovenská republika - Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky
so sídlom v Bratislave, Chlumeckého 2 820 12 Bratislava o náhradu škody vo výške 22 558,38 eur s

príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi v rade 1/ a žalobcovi v rade 2/ spoločne a nerozdielne náhradu
skutočnej škody vo výške 21 049,84 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy
6 285,10 eur od 11.12.2013 do zaplatenia, úrokom z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy 14
665,24 eur od 11.12.2013 do zaplatenia, úrokom z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy 99,50
eur od 11.12.2013 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Vo zvyšku uplatnenej škody a úrokov z omeškania sa žaloba zamieta.

III. O trovách konania bude rozhodnuté uznesením do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci
samej.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobcovia v rade 1/ a 2/ sa žalobou doručenou súdu 31.1.2014 domáhali vo vzťahu k žalovanému
náhrady škody spôsobenej pri výkone verejnej moci, a to v dôsledku vydania nezákonného rozhodnutia
Správy katastra Martin. V žalobe žalobcovia uviedli, že uzatvorili so spoločnosťou E-TRADE Slovakia,
s.r.o. dňa 20.5.2008 Zmluvu o budúcej zmluve, v ktorej sa dohodli, že uzatvoria kúpnu zmluvu do
31.10.2008, ktorej predmetom mal byť prevod vlastníckeho práva k pozemku zapísaného v katastri
nehnuteľností vedenom Okresným úradom, katastrálny odbor Martin pre okres Martin, obec Trnovo,

k.ú. Trnovo o výmere 971 m2, ktorý bol vytvorený geometrickým plánom č. 4/2008, vedený podľa stavu
KN -C na LV č. XXX pod parc. č. XXX/XX. Na základe zmluvy o budúcej zmluve žalobcovia zložili
dňa 20.5.2008 v hotovosti v prospech spoločnosti E-TRADE Slovakia, s.r.o. zálohu na kúpnu cenu
vo výške 189 345,- Sk v prepočte 6 285,10 eur. Dňa 22.10.2008 žalobcovia ako kupujúci uzatvorili s
N. X., ako predávajúcou Kúpnu zmluvu na predmetný pozemok. Spoločnosť E-TRADE Slovakia, s.r.o.
vystupovala ako jej splnomocnený zástupca. V jej mene podpisoval zmluvu p. Z. B., a to na základe

plnej moci udelenej mu pani Q. Q., ktorá konala na základe generálnej plnej moci udelenej jej zo strany
spoločnostiE-TRADESlovakia,s.r.o. Vsúladesust.čl.III.kúpnejzmluvyžalobcoviazaplatilivprospech
účtu spoločnosti E-TRADE SLOVAKIA, s.r.o. zostávajúcu časť kúpnej ceny vo výške 441 805,- Sk v
prepočte 14 665,24 eur. Celková cena za pozemok predstavovala sumu 631 150,- Sk, t.j. 20 950,34 eur.
Vklad vlastníckeho práva k pozemku do katastra v prospech žalobcov bol povolený rozhodnutím Správy
katastra v Martine dňa 19.1.2009 pod V 5156/2008.

V ďalšom žalobcovia v rade 1/ a 2/ uviedli, že dňa 7.10.2010 podala N. X., ako predávajúca na Okresný
súd v Martine žalobcu o určenie vlastníckeho práva k predmetnej nehnuteľnosti, nakoľko mala za to, ženesplnomocnila spoločnosť E-TRADE Slovakia, s.r.o. na uzatvorenie kúpnej zmluvy so žalobcami a táto
zmluva je absolútne neplatným právnym úkonom. Totot konanie sa viedlo pod sp. Zn. 9C/239/2010. Dňa
10.10.2011 bol Správe katastre Martin doručený protest prokurátora Okresnej prokuratúry podaný proti

rozhodnutiuSprávykatastraMartinsp.zn.V5156/2008zodňa19.1.2009opovolenívkladuvlastníckeho
práva do katastra nehnuteľností v prospech žalobcu a Správa katastra Martin rozhodnutím zo dňa
9.11.2001 vyhovela protestu prokurátora, zrušila rozhodnutie o povolení vlastníckeho práva do katastra
z dôvodu zistených nedostatkov predloženého návrhu na vklad a kúpnej zmluvy. Na základe uvedeného
rozhodnutia bola predávajúca, čiže Irena Bušfyová zapísaná do katastra nehnuteľností na LV č. 975

ako vlastníčka pozemku. V nasledujúcom Správa katastra v Martine prerušila konanie o povolení vkladu
vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností, určila lehotu na odstránenie nedostatkov návrhu na vklad
a jej príloh a následne ďalším rozhodnutím prerušila konanie o povolenie vkladu vlastníckeho práva
do právoplatného skončenia konania vedeného na Okresnom súde Martin pod sp. zn. 9C/239/2010.
V konaní sp. zn. 9C/239/2010 súd rozhodol rozsudkom tak, že vyhovel žalobe a určil, že kúpna
zmluva, ktorá bola uzavretá medzi predávajúcou N. X. a kupujúcimi, teda v našom konaní žalobcami,

je absolútne neplatný právny úkon. Predmetné rozhodnutie sa stalo právoplatným a vykonateľným
v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Žiline dňa 23.10.2012. V konaní 9C/239/2010 súd uložil
žalobcom povinnosť zaplatiť súdny poplatok za odvolanie vo výške 99,50 eur. Zároveň žalobcovia
poukázali, že bolo začaté trestné stíhanie a vznesené obvinenie voči konateľke spoločnosti E-TRADE
Slovakia, s.r.o. Q. Q., a to pre závažné trestné činy podvodu, falšovania a pozmeňovania verejnej listiny.

Žalobcovia mali za to, že pri výkone verejnej moci v dôsledku konania Správy katastra v Martine, ako
štátneho orgánu im vznikla škoda a z tohto dôvodu podali dňa 2.7.2013 Úradu geodézie, kartografie
a katastra SR ako príslušnému orgánu, žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody,
tento žiadosti o náhradu škody nevyhovel.
Žalobcovi si uplatnili náhradu škody, ktorá pozostávala z peňažných prostriedkov vynaložených na

zaplateniekúpnejcenyzapozemokvcelkovejvýške20950,34eur,ďalejškoduspočívajúcuvnákladoch
žalobcov vynaložených v konaní o určenie vlastníckeho práva sp. zn. 9C/239/2010 - zaplatený súdny
poplatok za podanie odvolania, trovy právneho zastúpenia, ktoré mali zaplatiť žalobcovia svojej právnej
zástupkyni v konaní 9C/239/2010 vo výške 1 409,04 eur. Spolu si teda uplatnili náhradu skutočnej škody
vo výške 22 558,38 eur a uplatnili si aj príslušné úroky z omeškania.

Podaním doručeným súdu 5.6.2014 ( č.l. 184 súdneho spisu ) v spojení s opravou tohto podania ( č.l.
223) žalobcovia v rade 1/ a 2/ zobrali žalobu v časti uplatnených úrokov z omeškania späť a žiadali
zaplatiť skutočnú škodu vo výške 22 558,38 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,50 % ročne
z sumy 6 285,10 eur od 5.7.2013 do zaplatenia, úrokom z omeškania vo výške 5,50 % ročne zo sumy

14 665,24 eur od 5.7.2013 do zaplatenia a úrokom z omeškania vo výške 5,50 % ročne zo sumy 99,50
eur od 5.7.2013 do zaplatenia. Súd konanie v tejto časti zastavil uznesením č. k. 15C/18/2014-227 zo
dňa 9.9.2014.

Podaním doručeným súdu 7.5.2014 ( č. l. 168) zaslal žalovaný vyjadrenie vo veci, kde uviedol, že

predpokladmi vzniku zodpovednosti za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím orgánov verejnej
moci alebo jeho nesprávnym úradným postupom sú: nezákonné rozhodnutie orgánu verejnej moci alebo
jeho nesprávny úradný postup, existencia škody, príčinná súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím,
resp. nesprávnym úradným postupom a škodou. Poukázal na to, že z rozhodovacej praxe súdov
SR vyplýva, že bez ohľadu na skutkové okolnosti individuálnej právnej veci, nezákonné rozhodnutie

orgánu štátu, resp. orgánu verejnej moci alebo aj nesprávny úradný postup, prípadne protiprávny
úkon musí byť priamou, bezprostrednou a nesprostredkovanou príčinou škody. Nestačí, ak je iba
sprostredkovanou príčinou škody. Nezákonné rozhodnutie orgánu štátu môže mať za následok vznik
zodpovednosti za škodu podľa zákona č. 514/2013 Z.z. len vo vzťahu k takej škody, ktorá bola priamo
a nesprostredkovanie spôsobená práve ( iba ) týmto rozhodnutím alebo postupom. Zodpovednosť

nemožno robiť závisle na neobmedzenej kauzalite, keďže pritom príčinnej súvislosti je priamo
spôsobenie príčiny a následok, pri ktorej príčina priamo ( bezprostredne ) predchádza následku a
vyvolávaho.Podľažalovanéhoniejedanázodpovednosťžalovanéhozaškoduspôsobenúrozhodnutím
správy katastra, nakoľko zaplatenie kúpnej ceny nebolo v zmysle čl. III. kúpnej zmluvy viazané na
rozhodnutie Správy katastra Martin o povolení vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností.

Kúpnacenamalabyťvzmyslečl.III.kúpnejzmluvyzaplatenávdvochčastiach.Prváčasťbolazaplatená
ako zálohová platba vo výške 189 345,- Sk pri podpise zmluvy o budúcej zmluve a zvyšok kúpnej
ceny vo výške 441 805,- Sk zaplatili kupujúci v deň podpísania kúpnej zmluvy bankovým prevodom,
t.j. dňa 22.10.2008. Majetok žalobcov sa nezmenil v dôsledku rozhodnutia Správy katastra Martin opovolení vkladu vlastníckeho práva, pretože, ako to vyplýva z kúpnej zmluvy, v čase rozhodovania alebo
rozhodnutia Správy katastra Martin o povolení vkladu už kúpna cena bola zaplatená. Ak by teda aj
Správa katastra Martin návrh na vklad vlastníckeho práva v prospech žalobcov na základ kúpnej zmluvy

zamietla z dôvodu jej absolútnej neplatnosti majetkový úbytok žalobcov by už existoval a samozrejme
nebol by spôsobený postupom Správy katastra Martin, a teda nie je daná príčinná súvislosť medzi
rozhodovaním Správy katastra Martin o návrhu na vkladu a škodou, ktorej sa žalobcovia domáhajú.
Žaloba o návrhu škody by nebola dôvodná ani vtedy, keby sa preukázalo, že kúpna cena bola v
rozpore s čl. III. kúpnej zmluvy zaplatená až po povolení vkladu. Pokiaľ ide o nárok na náhradu

škody vo výške kúpnej ceny žalovaný uviedol, že v zmysle rozsudku Okresného súdu Martin sp. zn.
9C/239/2010 bola kúpna zmluva neplatná, keďže kúpna zmluva bola neplatná. Kúpna cena zaplatená
na jej základe by predstavovala bezdôvodné obohatenie predávajúceho, resp. osoby, ktorá v mene a
na účet predávajúceho prijala kúpnu cenu. Nakoľko v prípade preukázania zaplatenej kúpnej ceny by
mali žalobcovia právo na vydanie bezdôvodného obohatenia žalovaný je toho názoru, že nie je možné
žiadať o náhradu škody v zmysle zákona č. 514/2003 Z.z. Ďalej žalovaný poukázal na to, že žalobcovia

postupovali neopatrne pri podpisovaní kúpnej zmluvy, nakoľko v záhlaví uvedené údaje T. W., teraz už
žalobkyni v rade 2/ sa nezhodujú s jej údajmi uvádzanými v ostatných listinách. Prepočet kúpnej ceny zo
slovenských korún na eurá nezodpovedá prepočtu 1 euro na 30,126 Sk a zároveň poukázal žalobca na
to, že podľa čl. IV. kúpnej zmluvy sa kupujúci oboznámili so stavom predávanej nehnuteľnosti a kúpili ju v
stave, v akom sa nachádza ku dňu uzavretia tejto zmluvy. Žalovaný s poukázaním na viacerú judikatúru

českú a slovenskú v obdobných veciach mal za to, že kým žalobcovia majú pohľadávku na vydanie
bezdôvodného obohatenia voči tomu, kto ho získal, resp. kým nepreukázali bezúspešné domáhanie
sa vydania tohto obohatenia, nie je daný základný predpoklad zodpovednosť štátu za škodu podľa
zákona č. 514/2003 Z.z., a to existencia samotnej škody. Ďalej žalovaný poukázal na to, že žalobca
musí poukázať na konkrétne skutočnosti, z ktorých vyvodzuje porušenie zákona, t.j., že bol na svojich

právach ukrátený rozhodnutím a postupom správneho orgánu. Podľa žalovaného žaloba žalobcov tieto
náležitosti nespĺňa. Žiadal žalobu v celom rozsahu zamietnuť.

Súd vo veci vykonal viaceré pojednávania, na ktorých sa oboznámil s listinnými dôkazmi ktoré boli
doložené do súdneho spisu, vrátane pripojeného spisu zaslaného Okresným úradom Martin, odbor

katastrálny, pod p. zn. P. XXXX/XX, vykonal výsluch žalobcov, žalovaného a dospel k týmto skutkovým
zisteniam a právnemu posúdeniu veci.

Súd zistil, že bola uzavretá dňa 20.5.2008 Zmluva o budúcej zmluvy ( č. l. 78) medzi budúcim
predávajúcim, ktorým bola spoločnosť E-TRADE Slovakia, s.r.o. a budúcimi kupujúcimi, teda žalobcom

v rade 1/ a žalobkyňou v rade 2/, kde predmetom bol prevod vlastníckych práv k pozemku, ktorý sa
nachádzal v obci Trnovo, kat. územie Trnovo pod parc. č. XXX/XX -záhrady o výmere 971 m2ž. V zmysle
tejto budúcej zmluve sa dohodli, že kúpna zmluva bude uzavretá najneskôr do 31.7.2008. Na základe
tejto zmluvy o budúcej zmluve bolo preukázané, že žalobcovia v rade 1/ a 2/ uhradili zálohu na kúpnu
cenu predmetnej nehnuteľnosti, a to vo výške 189 345,- Sk ( č. l. 64). Z listinného dôkazu - Kúpnej

zmluvy zo dňa 22.10.2008 súd zistil, že predávajúci N. X. v zastúpení spoločnosti E-TRADE Slovakia,
s.r.o., ktorá bola zastúpená na základe generálnej plnej moci Z. B. predala kupujúcim, teda žalobcom
predmetné nehnuteľnosti, ktorí doplatili zostatok kúpnej ceny vo výške 441 805,- Sk na účet spoločnosti
E-TRADE Slovakia, s.r.o. 23.10.2008 ( č.l. 52 súdneho spisu). Z listinného dôkazu, a to návrhu na vklad
vlastníckeho práva ( č.l. 54) súd zistil, že spoločnosť E-TRADE Slovakia, s.r.o. podala návrh na vklad

vlastníckeho práva na základe predmetnej kúpnej zmluvy. O predmetnom návrhu na vklad rozhodovala
v tom čase Správa katastra Martin a vklad povolila 19.1.2009 pod č. V XXXX/XXXX ( č.l. 123).

Podľa § 3 ods. 1, 2 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci a o zmene niektorých zákonov ( ďalej len „ zákon č. 514/2003 Z. z. „) v znení ku dňu vydania

rozhodnutia, ktorým mala byť spôsobená škoda, t. j. k 19.1.2009, štát zodpovedá za podmienok
ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti
tohto zákona, pri výkone verejnej moci okrem iného po a) nezákonným rozhodnutím. Zodpovednosti
podľa ods. 1 sa nemožno zbaviť.

Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej
moci podľa § 3 ods. 1 koná v mene štátu
c) ministerstvo alebo iný ústredný orgán štátnej správy, ak škoda vznikla pri výkone verejnej moci v
oblasti štátnej správy, ktorá patrí do pôsobnosti tohto ministerstva alebo tohto ústredného orgánu štátnejsprávy a aj keď ide o škodu, ktorá vznikla pri výkone štátnej správy, ktorá bola prenesená na územnú
samosprávu podľa osobitného predpisu.

Podľa § 5 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím
má účastník konania, ktorému vznikla škoda v dôsledku rozhodnutia vydaného v tomto konaní.

Podľa § 6 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z., ak tento zákon neustanovuje inak, právo na náhradu škody
spôsobenej nezákonným rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým

bola škoda spôsobená, bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. Súd, ktorý
rozhoduje o náhrade škody, je viazaný rozhodnutím tohto orgánu.

Podľa § 6 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. právo podľa ods. 1 možno priznať iba vtedy, ak poškodený
podal proti nezákonnému rozhodnutiu riadny opravný prostriedok podľa osobitných predpisov. Splnenie
tejto podmienky sa nevyžaduje, ak ide o prípady hodné osobitného zreteľa.

Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným
rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím
o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ak aj nárok na náhradu škody spôsobenej
nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti

poškodeného o predbežné prerokovanie nároku s príslušným orgánom podľa § 4 a 11.

Podľa § 16 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo
jeho časť do 6 mesiacov odo dňa prijatia žiadosti môže sa poškodený domáhať uspokojenia nároku
alebo jeho neuspokojenej časti na súde.

Podľa § 17 zákona č. 514/2003 Z.z. ods. 1 uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis
neustanovuje inak.

Podľa § 18 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. náhrada škody zahŕňa aj náhradu trov konania, ktoré

poškodenému vznikli v konaní, v ktorom bolo vydané nezákonné rozhodnutie alebo rozhodnutie o
treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutie o väzbe, zatknutí a inom pozbavení osobnej slobody
alebo vykonané zadržanie a v konaní, v ktorom bolo rozhodnutie zrušené alebo bolo trestné stíhanie
zastavené, alebo v ktorom bola vec postúpená inému orgánu.

Podľa § 18 ods. 3 zákona č. 514/2003 Z.z. súčasťou trov konania sú aj trovy právneho zastúpenia
vo výške ustanovenej osobitným predpisom. Súčasťou trov konania nie sú náklady na predbežné
prerokovanie nároku na náhradu škody pred príslušným orgánom.

Podľa § 25 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z., ak nie je ustanovené inak, spravujú sa právne vzťahy

upravené v tomto zákone osobitným predpisom ( pozn. pod položkou 12 Občiansky zákonník ).

Nároky na náhradu škody podľa zákona č. 514/2003 Z. z. sú svojou povahou občiansko-právne nároky
s tým, že nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím je potrebné vždy predbežne
prerokovať s ústredným orgánom v súlade s ust. § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. Zodpovednosť

spôsobená nezákonným rozhodnutím podľa § 1 až 17 zákona č. 514/2003 Z. z. je objektívnou
zodpovednosťou štátu bez ohľadu na vinu, ktorej sa nie je možné zbaviť, ktorá je však založená na
súčasnom splnení troch podmienok: nezákonné rozhodnutie orgánu verejnej moci, resp. orgánu štátu,
existencia škody a príčinná súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci, resp.
orgánu štátu a škodou.

Prvou podmienkou je teda existencia rozhodnutia, ktorým v konkrétnej veci štátny orgán aplikoval
všeobecné pravidlá právnej normy na nim prejednávaný prípad a rozhodoval o právach a povinnostiach
individuálnychsubjektov.Podľacitovaného§6ods.1zákonač.514/2003Z.z.nevyhnutnoupodmienkou
zodpovednosti štátu je, aby právoplatné alebo bez ohľadu na právoplatnosť a vykonateľné rozhodnutie

bolo ako nezákonné zrušené alebo zmenené. O vzťah príčinnej súvislosti ide vtedy, ak škoda vznikla
následkom nezákonného rozhodnutia, t.j. vtedy, ak nezákonné rozhodnutie a škoda sú vo vzájomnom
pomere príčiny a následku , a ak je preukázané, že ak by nebolo nezákonného rozhodnutia, ku škode
by nebolo bývalo došlo. Z uvedeného je potom možno vyvodiť, že právoplatnosťou rozhodnutia, ktorýmbolo nezákonné rozhodnutie zrušené, vzniklo poškodenému právo na náhradu škody, ktorá mu bola
týmto rozhodnutím spôsobená, t.j. vzniklo mu právo na plnenie. Žalobcovia sa v priebehu konania
domáhali náhrady škody v dôsledku nezákonného rozhodnutia, za ktoré označili rozhodnutie v tom čase

Katastrálneho úradu, Správy katastra Martin o povolení vkladu vlastníckeho práva v prospech žalobcov
vydané pod sp. zn. P. dňa 19.1.2009, právoplatné dňa 19.1.2009.

Súdmalzato,žeaktívnaapasívnalegitimáciavkonaníboladaná,bolanaplnenáajzákonnápodmienka
upravená v § 15 zákona č. 514/2013 predbežného prerokovania nároku na príslušnom orgáne - Úrade

geodézie kartografie a katastra SR, a to listom zo dňa 2.7.2013 ( č. l. 15), ktorý v rámci predbežného
prerokovania nároku zamietol návrh žalobcov na náhradu škody, a to podaním zo dňa 11.12.2013 ( č. l.
29). V ďalšom súd skúmal, či boli naplnené podmienky pre zodpovednosť za vznik škody, a či uvedené
rozhodnutie je možné označiť pojmom nezákonné.

Zákon explicitne neustanovuje, čo sa považuje za nezákonné rozhodnutie štátu, zistenie nezákonnosti

rozhodnutia je preto vecou konkrétneho posúdenia okolností prípadu a vo všeobecnosti je to vlastne
otázka súladu rozhodnutia s objektívnym právom. Je možné skonštatovať, že pod nezákonným
rozhodnutím sa rozumie akékoľvek rozhodnutie orgánu verejnej moci, ktoré je v rozpore s právnym
poriadkom SR alebo záväzkami SR alebo záväzkami SR vyplývajúcimi z platnej medzinárodnej zmluvy,
ktorou je SR viazaná a bolo z dôvodu nezákonnosti zrušené alebo zmenené príslušným orgánom.

UvedenékonštatovalNajvyššísúdSRvosvojomrozhodnutíč.k.4Mcdo/20/2009zodňa30.5.2011.Ďalej
v tomto rozhodnutí sa konštatuje, že právna úprava sa síce osobitne nezmieňuje o tom, či nezákonnosť
rozhodnutia musí byť konštatovaná priamo vo výroku zrušujúceho ( zmeňujúceho ) rozhodnutia. Podľa
názoru Najvyššieho súdu SR pokiaľ príslušný orgán rozhodnutie zrušil ( zmenil ) z dôvodov
uvedených v odôvodnení rozhodnutia, je možné uzavrieť, že sa tak mohlo stať jedine z dôvodu jeho

rozporu s platnými právnymi predpismi, a teda z dôvodu jeho nezákonnosti.
Čo sa týka splnenia prvej podmienky, a to existencie nezákonného rozhodnutia štátneho orgánu
súd poukazuje na to, že napadnuté rozhodnutie o povolení vkladu vlastníckeho práva do katastra
nehnuteľností sp. zn. V XXXX/XXXX zo dňa 19.1.2009 bolo právoplatné dňa 19.1.2009, nakoľko nebol
proti nemu prípustný riadny opravný prostriedok. Boli prípustné len mimoriadne opravné prostriedky, a

to podanie správnej žaloby v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia správneho orgánu alebo
podanie podanie protestu prokurátora, čo sa v danom prípade stalo. Z protestu prokurátora ( č.l. 135)
jednoznačne vyplýva, že tento bol podaný proti rozhodnutiu Správy katastra Martin zn. P. XXXX/XXXX
zo dňa 19.1.2009, a to z dôvodu, že predmetné rozhodnutie, ktorým bol povolený vklad vlastníckeho
práva v prospech žalobcov v rade 1/ a 2/, bolo v rozpore s viacerými ustanoveniami katastrálneho

zákona, ako aj správneho predpisu. V predmetnom proteste bolo jednoznačne konštatované, že
rozhodnutie správy katastra, ako aj konanie, ktoré predchádzalo jeho vydaniu je v rozpore so zákonom
( č.l. 136). V ďalšom sú jasne uvedené dôvody, prečo prokurátor považuje predmetné rozhodnutie,
ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v rozpore so zákonom. Na základe tohto protestu navrhol
prokurátor napadnuté rozhodnutie Správy katastra v Martine č. P. XXXX/XXXX zo dňa 19.1.2009

zrušiť a vo veci vydať nové rozhodnutie, ktoré bude v súlade so zákonom. Správa katastra Martin
rozhodnutím zn. P. XXXX/XXXX zo dňa 9.11.2011 ( č.l. 140) v konaní o proteste prokurátora podľa §
69 Správneho poriadku vyhovela protestu a zrušila rozhodnutie o povolení vkladu vlastníckeho práva
do katastra nehnuteľností sp. zn. V 5156/2008 zo dňa 19.1.2009 a konštatovala, že kúpna zmluva, ako
aj príslušné splnomocnenia vykazovali určité nedostatky a z tohto dôvodu mala Správa katastra Martin

konanie o návrhu na vklad prerušiť a vyzvať účastníkov konania na doplnenie písomností potrebných
na rozhodnutie. Správa katastra postupovala v predmetnej veci podľa názoru prokurátora v rozpore
so zákonom, a preto prokurátorka navrhla napadnuté rozhodnutie zrušiť a vo veci vydať rozhodnutie,
ktoré bude v súlade so zákonom. Po preskúmaní podaného protestu prokurátora správa katastra
zvážila dôvody uvedené v odôvodnení doručeného protestu a predmetnému protestu vyhovela v plnom

rozsahu. Toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 21.12.2011. Na základe tohto rozhodnutia bola
predávajúca Irena Bušfyová opätovne zapísaná do katastra nehnuteľností na LV č. XXX ak vlastníčka
pozemku. Následne Správa katastra Martin vydala rozhodutie zn. V 5156/2008 dňa 16.1.2012, ktorým
prerušila vkladové konanie a vyzvala účastníkov na odstránenie nedostatkov návrhu na vklad ajeho
príloh ( č. l. 145). Na základe návrhov Ireny Bušfyovej, žalobcov na prerušenie vkladového konania,

Správa katastra Martin vydala ďalšie rozhodnutie zn. V XXXX/XXXX dňa 6.3.2012 a prerušila vkladové
konanie do právoplatného skončenia konania vedeného na Okresnom súde martin sp. zn. 9C/239/2010.
Konanie sp. zn. 9C/239/2010 už bolo právoplante skončené dňa 23.10.2012, nadalej je však vyznačená
plomba v súvislosti s rozhodnutím o prerušení vkladového konania.V čase, keď bolo žalobcom doručené rozhodnutie o povolení vkladu nemali dôvod podávať správnu
žalobu vzhľadom na to, že došlo k naplneniu kúpnej zmluvy a vlastnícke právo bolo zapísané v ich
prospech. Žalobcovia aj po podaní žaloby na Okresný súd Martin dňa 7.10.2010 v konaní sp. zn.

9C/239/2010 ( č. l. 55), ktorou sa domáhala predávajúca Irena Bušfyová určenia neplatnosti kúpnej
zmluvy, sa stále domnievali, že kúpna zmluva na podklade ktorej bol vykonaný zápis do katastra
nehnuteľnosti je platná a rozhodnutie správy katastra je zákonné. Až v samotnom konaní sp. zn.
9C/239/2010 po vykonaní expertízneho konania, bol vyhotovený znalecký posudok a vyšlo najavo, že
plné moci, ktoré boli priložené ku kúpnej zmluve sú falšované, preto Okresný súd Martin rozsudkom č. k.

9C 239/2010-251 zo dňa 8.3.2012 v spojení s Rozsudkom Krajského súdu v Žiline určil nepaltnosť tejto
kúpnej zmluvy ( č. l. 38 až 34), a teda rozhodnutie správy katastra bolo aj z tohto dôvodu nezákonným
rozhodnutím. Nie je možné spravodlivo požadovať od žalobcov, aby podávali protest prokurátora proti
rozhodnutiu,ktorýmbolopovolenévlastníckeprávoknehnuteľnosti,zaktorúzaplatilikúpnucenu,aktorú
aj určitú dobu užívali ako vlastnú. Podnet na podanie protestu prokurátora v tomto prípade nepodávali
žalobcovia, ale tento podnet inicioval zákonný sudca v priebehu prvostupňového konania o určenie

platnosti kúpnej zmluvy, tým však, ale podľa názoru súdu bola naplnená podmienka formálneho zrušenia
nezákonného rozhodnutia.

Na základe uvedeného súd mal za to, že napadnuté rozhodnutie sp. zn. V 5156/2008 zo dňa 19.1.2009
o povolení vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností, ako aj postup, ktorý mu predchádzal

odporoval zákonu a normám v ňom ustanovených, toto rozhodnutie bolo právoplatné a bolo zrušené
príslušným orgánom ako nezákonné, čím bola naplnená požiadavka § 6 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z.

Ustanovenie § 6 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. stanovuje ďalšiu podmienku, kedy je možné priznať
právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, a to vtedy, ak poškodený podal

proti nezákonnému rozhodnutiu riadny opravný prostriedok podľa osobitných predpisov. Splnenie tejto
podmienky sa nevyžaduje, ak ide o prípady hodné osobitného zreteľa. Podľa § 6 ods. 2 zákona č.
514/2003 Z. z. v spojení s § 31 ods. 5 zákona č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností je upravené,
že rozhodnutie o povolení vkladu nadobúda právoplatnosť dňom vydania. Proti rozhodnutiu, ktorým sa
vklad povoľuje, nemožno podať odvolanie, návrh na obnovu konania a ani ho nemožno preskúmať mimo

odvolacieho konania. Z vyššie citovaného zákonného ust. teda vyplýva, že voči rozhodnutiu o povolení
vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností nie je možné podať riadny opravný prostriedok
podľaosobitnýchpredpisov.Protestprokurátora,akoajsprávnažalobapredstavujúmimoriadneopravné
prostriedky a nie riadny opravný prostriedok tak, ak to vyžaduje § 6 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z.

Ďalším predpokladom vzniku zodpovednosti za škodu je vznik škody. Žalobcovia boli zmluvnou stranou
Zmluvy o budúcej zmluvy zo dňa 20.5.2008 a Kúpnej zmluvy zo dňa 22.10.2008 a uhradili spoločnosti E-
TRADE Slovakia, s.r.o., ktorá bola splnomocneným zástupcom predávajúceho - N. X., celú kúpnu cenu,
hoci sa nestali vzhľadom na súdne konanie a celý ten postup, ktorý nasledoval, vlastníkmi pozemku,
ktorý bol predmetom kúpnej zmluvy. Je možné v danej veci hovoriť o súbehu, čiže konkurencii nároku

na náhradu škody voči štátu a nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia voči osobe, ktorá prijala
kúpnu cenu bez právneho dôvodu, nakoľko nebola splnomocnená na tieto úkony predávajúcou, pričom
žalobcovia si v tomto konaní uplatňujú nárok na náhradu škody. Judikatúra súdov ohľadne prednosti
niektorého z uvedených dvoch nárokov nie je celkom ustálená. Súd sa prikláňa k názoru, ktorý vyslovil
v náleze Ústavný súd SR sp. zn. č. k. II. ÚS/165/2012 zo dňa 13.2.2013, podľa ktorého: „ Ústavný

súd vo svojej rozhodovacej činnosti už konštatoval ( III ÚS 361/09 ), že z dlhodobej a relatívne
ustálenej judikatúry všeobecných súdov vyplýva, že nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným
rozhodnutím orgánu štátu môže byť v občianskom súdnom konaní uplatnený až vtedy, ak žalobca
nemohol dosiahnuť uspokojenie svojej pohľadávky z titulu bezdôvodného obohatenia voči tomu, kto
tento prospech získal a je povinný ho vydať. Pokiaľ má účastník pohľadávku na vydanie bezdôvodného

obohatenia, škoda mu ešte nevznikla, a preto nemôže byť daná zodpovednosť štátu za škodu podľa
zákona č. 58/1969 Z.z. o zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo
jeho nesprávnym úradným postupom. Nárok na náhradu škody od štátu by mohol úspešne uplatniť
iba vtedy, ak by preukázal, že sa bezúspešne domáhal vydania bezdôvodného obohatenia. Aktívnu
legitimáciu na úspešné uplatnenie nároku na náhradu škody podľa zákona č. 58/1969 Z.z. má ten, komu

vzniklo právo na náhradu škody, teda ten, u koho sú splnené všetky predpoklady zodpovednosti štátu
za škodu, vrátane základného predpokladu tejto zodpovednosti, a to vznik samotnej škody. Existencia
pohľadávky na vydanie bezdôvodného obohatenia vylučuje vznik škody, ako majetkovej ujmy, a tým
aj konkurenciu právnej úpravy zodpovednosti za škodu s právnou úpravou bezdôvodného obohatenia.Kým žalobca má pohľadávku na vydanie bezdôvodného obohatenia voči tomu, kto ho získal, resp. kým
nepreukázal bezúspešné domáhanie sa vydania tohto obohatenia, ak táto bezúspešnosť nebola ním
zavinená, nie je daný základný predpoklad zodpovednosti štátu za škodu podľa zákona č. 58/1969 Z.z.,

a to existencia samotnej škody ( napr. rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4 Cz 110/84 zo dňa
16.4.1985, rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn.4 Cdo 199/2005 zo dňa 31.5.2006.
V zmysle ust. § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka ( ďalej len „OZ“) je škodou ujma, ktorá nastala
v majetkovej sfére poškodeného, spočívajúca v zmenšení jeho majetkového stavu oproti stavu pred
škodovou udalosťou a je objektívne vyjadriteľná v peniazoch. Skutočnou škodou je aj ujma spočívajúca

v neuspokojenej pohľadávke veriteľa voči dlžníkovi, ktorej náhradu požaduje od štátu, ako subjektu
zodpovedného za nesprávny úradný postup orgánu verejnej moci. Táto škoda však nevzniká v okamihu
splatnosti pohľadávky, resp. omeškania dlžníka, ale až okamihom, keď sa právo veriteľa na plnenie
proti dlžníkovi stalo fakticky nevymáhateľným ( mutatis mutandis uznesenie Najvyššieho súdu Českej
republiky sp. zn. 25Cdo 105/2004 zo 7.10.2004). Aby bol splnený tento zákonný predpoklad musí
škoda existovať najneskôr v dobe, keď súd o uplatnenom nároku rozhoduje. I tu sa uplatní ust. § 154

Občianskeho súdneho poriadku ( ďalej len „OSP“), ktoré stanovuje, že pre rozsudok je rozhodujúci stav
v dobe jeho vyhlásenia.

Z vykonaného dokazovania, ako aj z listinných dôkazov bolo v konaní preukázané, že spoločnosť
E-TRADE Slovakia, s.r.o. bola právnickou osobu, ktorá vystupovala v mene predávajúcej, a ktorá

uzavierala kúpnu zmluvu so žalobcami, ako aj prevzala od žalobcov ako kupujúcich kúpnu cenu za
nehnuteľnosť, ktorá bola predmetom kúpnej zmluvy. Bolo preukázané, že na spoločnosť E-TRADE
Slovakia, s.r.o. bol dňa 27.7.2010 vyhlásený konkurz. Dňa 7.10.2010 bola podaná žaloba o určenie
neplatnosti kúpnej zmluvy, konanie sa viedlo pod sp. zn. 9C/239/2010.

Podľa § 28 ods. 5 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii platného v čase vyhlásenia
tohto konkurzu prihlášku spolu s prílohami podáva veriteľ v dvoch rovnopisoch správcovi na adresu jeho
kancelárie a v jednom rovnopise na súd. Prihláška musí byť doručená správcovi, aj súdu do 45 dní od
vyhlásenia konkurzu. Na prihlášku doručenú po lehote alebo doručenú v lehote len správcovi alebo len
súdu, sa v konkurze neprihliada.

Podľa § 28 ods. 6 predmetného zákona doručenie prihlášky na súd má pre plynutie premlčacej lehoty
a zánik práva rovnaké právne účinky ako uplatnenie práva na súd.

Žalobcovia v čase, keď bol vyhlásený konkurz na spoločnosť E-TRADE Slovakia, s.r.o. nemali vedomosť

o tom, že boli falšované plné moci, na základe čoho bola kúpna zmluva následne vyhlásená za neplatnú
rozsudkom Okresného súdu Martin č. k. 9C/239/2010, právoplatného dňa 23.10.2012. V tom čase
nemali ani vedomosť o nezákonnosti rozhodnutia o povolení vlastníckeho práva vydaného Správou
katastra Martin dňa 19.1.2009. V čase vyhlásenia konkurzu na spoločnosť E-TRADE Slovakia, s.r.o. si
žalobcovia nemohli pohľadávku titulom vydania bezdôvodného obohatenia prihlásiť, nakoľko táto reálne

neexistovala a správca konkurznej podstaty by prihlásenú pohľadávku zo zákona poprel. Uvedený stav
nastal práve z dôvodu vydania nezákonného rozhodnutia, ktorému predchádzal ako už bolo vyššie
konštatované súdom, nesprávny úradný postup. Z dôvodu nezákonného rozhodnutia, ako aj postupu
zamestnanca Správy katastra Martin boli žalobcovia v domnení, že im svedčí vlastnícke právo k
nehnuteľnostiam, až do doby, kedy Okresný súd Martin rozhodol o neplatnosti kúpnej zmluvy a zistil

ďalšie pochybenia. Vlastnícke právo na podklade nielen tohto rozhodnutia, ale aj na podklade podaného
protestu prokurátora bolo zapísané v prospech pôvodnej vlastníčky-N. X..
Postupom správy katastra tak vznikol majetkový úbytok na strane žalobcov spočívajúci vo faktickej
nevymožiteľnosti pohľadávky, pričom, ak by Správa katastra Martin konala v súlade s objektívnym
právom, k takémuto úbytku by nedošlo. Pri rozhodovaní o nároku na náhradu škody je potrebné

vychádzať aj z ust. § 154 OSP, podľa ktorého je pre rozsudok rozhodujúci stav v dobe jeho vyhlásenia,
čo znamená, že otázku existencie škody je potrebné posudzovať k času rozhodovania súdu a nie ku
dňu podania žaloby. Otázku dôvodnosti a existencie práva žalobcov na plnenie proti ich dlžníkovi -
spoločnosti E-TRADE Slovakia, s. r. o ., aj otázku premlčania tohto práva, môže riešiť súd aj v konaní
o náhradu škody, ako otázku predbežnú. Až právoplatnosťou rozsudku Okresného súdu Martin č. k.

9C/239/2010, t.j. dňom 23.10.2012 vznikla vo vzťahu k spoločnosti E-TRADE Slovakia s.r.o. pohľadávka
žalobcov z titulu vydania bezdôvodného obohatenia. Túto pohľadávku už nebolo možné teda prihlásiť
v rámci konkurzného konania, do ktorého sa prihlasujú pohľadávky, ktoré existovali v čase vyhlásenia
konkurzu. Bolo by možné po skončení konkurzného konania, pokiaľ by zostal nejaký majetok tejtospoločnosti, podať žalobu na súd. V tomto smere súd poukazuje na tú skutočnosť, že podľa § 107 ods.
1 Občianskeho zákonníka právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky
odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil.

Podľa ods. 2 citovaného ust. najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia
premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za 10 rokov odo dňa, keď k nemu
došlo. Vychádzajúc z uvedeného je treba skonštatovať, že pre začiatok plynutia objektívnej premlčacej
doby, teda v danom prípade trojročnej, je rozhodujúci okamih, keď k získaniu bezdôvodného obohatenia
skutočne došlo. V konaní bolo preukázané listinnými dôkazmi, že žalobcovia uhradili spoločnosti E-

TRADE Slovakia, s r.o. kúpnu cenu v dvoch splátkach. Jednak ako zálohu dňa 20.5.2008 a zostatok
kúpnej ceny dňa 23.10.2008. Aj keby si žalobcovia chceli po právoplatnosti rozhodnutia o určenie
neplatnosti kúpnej zmluvy zo dňa 23.10.2012 uplatniť nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia,
museli by počkať na skončenie konkurzu, kde konkurz na predmetnú spoločnosť naďalej trvá. Ich
pohľadávka už bola premlčaná v čase právoplatnosti rozsudku č. k. 9C/23/2010.
V danom prípade podľa názoru súdu nastala taká situácia, že medzi žalobcami a spoločnosťou

E-TRADE Slovakia, s.r.o., ktorá je naďalej v konkurze, existuje právo na vydanie bezdôvodného
obohatenia, ale toto právo nie je možné úspešne uplatniť, resp. uspokojiť, vzniká žalobcom majetková
ujma ( škoda) počívajúca v strate majetku. Podľa názoru súdu bol splnený aj ďalší predpoklad vzniku
zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, a to vznik škody.

Ďalším predpokladom je existencia príčinnej súvislosti medzi nezákonným rozhodnutím štátneho
orgánu a vznikom škody. Nezákonné rozhodnutie orgánu verejnej moci môže mať za následok vznik
zodpovednosť za škodu podľa zákona č. 514/2003 Z.z. len vo vzťahu k takej škode, ktorá bola
spôsobená priamo a nesprostredkovane práve nezákonným rozhodnutím orgánu štátu. Zároveň však
nemožno vylúčiť ani možnosť spôsobenia škody z viacerých príčin. V toto smere boli vydané viaceré

rozhodnutia Najvyššieho súdu SR. Súd poukazuje na uznesenie NS SR zo dňa 20.3.2012 sp. zn.
7Cdo/27/2011 citujem „ V tejto súvislosti považuje dovolací súd za potrebné zdôrazniť, že o vzťah
príčinnej súvislosti ide, ak škoda vznikla následkom nezákonného rozhodnutia, teda ak je nezákonné
rozhodnutie vznikla škoda vo vzájomnom pomere príčiny a následku, a teda ak je preukázané, že
nebyť nezákonného rozhodnutia, ku škode b nedošlo. Ak bola príčinou vzniku škody iná skutočnosť,

zodpovednosť za škodu nevzniká, príčinou škody môže byť len tá skutočnosť, že bez nej by škodný
následok nevznikol. Pritom nemusí ísť o príčinu jedinú. Stačí, ak ide o jednu z príčin, ktorá sa podieľa
na nepriaznivom následku, o ktorého odškodnenie ide.

Súd má za to, že protiprávny úkon, v danom prípade nezákonné rozhodnutie, nemusí byť jedinou

príčinou vzniku škody ( kumulatívna kauzalita), stačí, že je jednou z príčin, a to príčinou dôležitou,
podstatnou a značnou. Je treba súhlasiť s tvrdením žalobcov, že pokiaľ by nebolo vydané nezákonné
rozhodnutie, teda rozhodnutie o povolení vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností, tak sa
žalobcovia mohli úspešne domáhať od spoločnosti E-TRADE Slovakia, s.r.o. vydania kúpnej ceny, a
to v čase, keď spoločnosť riadne fungovala a podnikala. Z výpovede žalobcov je zrejmé, že mali

za to, že kúpna zmluva bola riadne uzavretá, rozhodnutie o povolení vkladu vlastníckeho práva bolo
zákonným rozhodnutím. Pokiaľ by správa katastra nepovolila vklad vlastníckeho práva, ale vkladové
konanie prerušila tak, ak to urobila po zrušení povolenia vkladu vlastníckeho práva, nemuselo dôjsť
ani k súdnemu konaniu, kde žalobcovia opätovne museli vynaložiť finančné prostriedky na bránenie
svojich práv. Nezákonné rozhodnutie, ktoré bolo vydané, bolo podkladom pre ďalšie konanie, a to

podanie protestu prokurátora, podanie žaloby o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy. Tieto konania by
sa nerealizovali, keby nebolo takéto nezákonné rozhodnutie, a preto toto nezákonné rozhodnutie je v
reťazcipríčinanásledkovjednouzhlavnýchpríčinvznikuškody,ajkeďškodanevzniklavbezprostrednej
príčinnejsúvislostistýmtonezákonnýmrozhodnutím,alevsúvislostisnáslednýmprotiprávnymkonaním
ďalšej osoby. Súdu je známe z jeho činnosti, že žalobcovia nie sú jediní, ktorí doplatili na nezákonné

rozhodnutia správy katastra. Správa katastra Martin keby konala v súlade s objektívnym právom a vklad
vlastníckehoprávabynepovolila,žalobcoviamohlipodniknúťkrokyzzmenšeniuichmajetkovéhoúbytku
oveľa skôr, teda ešte v roku 2008, resp. v januári 2009, kedy spoločnosť E-TRADE Slovakia, s.r.o. reálne
fungovala. Na základe uvedeného súd má za to, že príčinná súvislosť medzi majetkovým úbytkom na
strane žalobcov a nezákonným rozhodnutím je zrejmá.

V súvislosti so splnením predpokladu príčinnej súvislosti medzi vznikom škody a nezákonným
rozhodnutím žalovaný vzniesol viacero námietok jednak na pojednávaniach, ak aj vo vyjadrení zo dňa
9.7.2014 ( č.l. 219). Uviedol, že žalobcovia si v záujme právnej istoty mali overiť, či kúpna zmluva bolapodpísaná osobu na to splnomocnenou, či predávajúca naozaj splnomocnila pani Q. na podpis kúpnych
zmlúv v jej mene a mali si aj preveriť to, či pani Q. bola oprávnená udeliť plnomocenstvo ďalšej osobe,
konkrétne pánovi B., ktorý podpisoval predmetnú kúpnu zmluvu. Ďalej žalovaný poukázal na to, že

žalobca na pojednávaní konanom dňa 14.5.2014 sa vyjadril, že už v mesiaci apríl 2009 sa dozvedel,
že ide pravdepodobne o podvod. Podľa žalovaného žalobcovia už tri mesiace po povolení vkladu
vlastníckehoprávamalivedomosťotom,žekúpnazmluvabolaneplatnýmprávnymúkonomavlastnícke
právo k predmetnej nehnuteľnosti preto nikdy nemohli nadobudnúť. Je zrejmé, že v konaní sp. zn.
9C/239/2010 na základe ktorého bola určená neplatnosť kúpnej zmluvy, bolo preukázané, že predložené

plné moci boli sfalšované a teda podľa žalovaného nebolo v technických možnostiach zistiť, že išlo
o falšované plné moci. Podľa žalovaného povolenie vkladu vlastníckeho právo nemalo žiadne právne
účinky na existujúcu pohľadávku žalobcov, nakoľko pohľadávka žalobcov voči spoločnosti E-TRADE
Slovakia, s.r.o. existovala a o tom, že kúpna zmluva bola pravdepodobne podvodom, sa žalobcovia
dozvedeli až v mesiaci apríl 2009, teda sami mohli dať podnet na podanie protestu prokurátora alebo
podať žalobu o neplatnosť kúpnej zmluvy. V takomto prípade mohli mať v krátkej dobe titul na vrátenie

finančných prostriedkov, ktoré zaplatili predávajúcim na základe neplatného právneho úkonu, nakoľko v
danom čase spoločnosť E-TRADE Slovakia, s.r.o. ešte v konkurze nebola. Zároveň poukázal žalovaný
na to, že k majetkovému úbytku žalobcov došlo ešte pred nadobudnutím právoplatnosti rozhodnutia
Správy katastra Martin o povolení vkladu vlastníckeho práva a fakticky sa stal nevymáhateľným až
vyhlásením konkurzu. Medzi nadobudnutím právoplatnosti rozhodnutia o povolení vkladu vlastníckeho

práva a vyhlásením konkurzu na majetok spoločnosti E-TRADE Slovakia, s.r.o. uplynula doba vyše
jedného roka, počas ktorej mohli žalobcovia využiť niektorý z možných spôsobov nápravy vzniknutého
stavu, t.j. existovala možnosť podať podnet na podanie protestu prokurátora alebo podať na súde
žalobu o neplatnosť kúpnej zmluvy a na základe právoplatného rozhodnutia v danej veci existovala
možnosť žiadať vydanie bezdôvodného obohatenia od spoločnosti E-TRADE Slovakia, s.r.o. Žalovaný

sa nestotožňuje s názorom žalobcov, že nesprávny úradný postup spojený s protiprávnym konaním
konateľky spoločnosti E-TRADE Slovakia, s.r.o. je v priamej súčinnosti so zamestnancom katastrálneho
úradu a vyústil do nezákonného rozhodnutia, nakoľko žalobcom, teda kupujúcim vznikla majetková
ujma a škoda ešte pred samotným povolením vkladu vlastníckeho práva, t.j. zaplatením kúpnej ceny
spoločnosti E-TRADE Slovakia, s.r.o. na základe neplatného právneho úkonu, čo zakladá dôvod na

vydanie bezdôvodného obohatenia.
K uvedeným námietkam súd poukazuje na tú skutočnosť, že tak, ako už bolo vyššie uvedené, žalobcovia
si uplatnili škodu, ktorá spočíva v neuspokojenej pohľadávke veriteľov voči dlžníkovi, ktorí náhradu
požadujú od štátu, ako subjektu, ktorý zodpovedá za nezákonné rozhodnutie. Preto podľa názoru súdu
nie je potrebné skúmať, či kúpna cena bola zaplatená pred povolením vkladu alebo po povolení vkladu,

nakoľko toto ust. zmluvy je len na základe samotnej vôli strán, ako sa dohodnú, kedy kúpna cena bude
zaplatená. Tu je potrebné poukázať opätovne na to, že vznik škody spočíval vo fakticky nevymáhateľnej
pohľadávke. Podľa názoru súdu neobstoja ani tvrdenia žalovaného o tom, že žalobcovia, ako kupujúci
si mali preveriť, či osoby, ktorým boli plnomocenstvá udelené sú oprávnené konať v mene spoločnosti
E-TRADE Slovakia, s.r.o. a či bolo plnomocenstvo od predávajúcej riadne udelené. Žalobcovia nie sú

právne vzdelaní a zdatní, ako zamestnanec správy katastra, ktorý je zo zákona povinný skúmať, či
udelené plnomocenstvo je právne perfektné a bolo udelené oprávnenými osobami. Obyčajní laici túto
skutočnosť nerozoznajú. Z prebiehajúceho konania žalobcovia potvrdili, že pri podpise kúpnej zmluvy
imboliplnomocenstvápredložené,pretonemalipochybnostiotom,žejeniečovneporiadku.Nedostatky
kúpnej zmluvy a návrhu na vklad, ktoré boli vytknuté v proteste prokurátora bolo možné pri rozhodovaní

o povolení návrhu na vklad zistiť a bolo to aj v technických možnostiach správy katastra, nakoľko tieto
nedostatky nespočívali vo falšovaných plných mociach. To, že boli falšované plné moci, bolo zistené až
v konaní o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy a bolo to vyhodnotené na základe znaleckého posudku.
Súd návrh žalobcov na výsluch zamestnnakyne Okresného úradu, odbor Katarsálny martin JUDr. I. O.
zamietol,vzhľadomzistenéskutočnsoti,bytentodôkazbolnadbytočnýasúdzvykonanéhodokazovania

mal dostatočne preukázaný skutový stav.

Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti súd má za to, že sú splnené zákonom predpokladané
a požadované predpoklady na vznik zodpovednosti štátu za škodu, spôsobenú pri výkone verejnej moci.
Súd priznal preto žalobcom spoločne a nerozdielne uplatnenú náhradu škody spočívajúcu v zaplatenej

kúpnej cene vo výške 20.950,34 eur, ako aj v nákladoch, ktoré žalobcovia vynaložili v súdnom konaní
o neplatnosť kúpnej zmluvy sp. zn. 9C/239/2010, a to poplatok za odvolanie vo výške 99,50 eur.
Táto priznaná skutočná škoda je reálna, bola preukázaná listinnými dôkazmi ( č. l. 52,64, 92) a je v
celkovej výške 21.049,84 eur. Čo sa týka ďalšej uplatnenej škody, ktorú si uplatnili, a ktorá mala zahŕňaťtrovy právneho zastúpenia v tejto časti súd žalobu zamietol, nakoľko žalobcovia v rade 1/ a 2/ reálne
nepreukázali, že skutočne tieto náklady im vznikli, t. j., že ich reálne uhradili ich právnej zástupkyni, čiže
nie je možné v tomto prípade hovoriť o skutočnej škode.

Podľa § 563 Občianskeho zákonníka ak čas splnenia nie j dohodnutý, ustanovený právnym predpisom
alebo určený v rozhodnutí , je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ
požiadal.

Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

Podľa ust.§ 3 Nariadenia vlády č. 20/2013 Z. z., výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych

bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania
s plnením peňažného dlhu.

Žalobcovia v rade 1/ a 2/ si okrem skutočnej škody uplatnili aj úroky z omeškania vo výške 5,50 % točne
zo sumy 6 285,10 eur od 5.7.2013 do zaplatenia, zo sumy 14 665,24 eur od 5.7.2013 do zaplatenia a zo

umy 99,50 eur od 5.7.2013 do zaplatenia. Zákonné úroky z omeškania boli uplatnené nasledujúci deň
po doručení žiadosti o predbežné prerokovanie žalovanému, ktorá pripadla na deň 4.7.2013 ( č. l. 28).
Súd však bol toho názoru, že žalobcom v rade 1/ a 2/ patrí zákonný úrok z omeškania vo výške 5,25 %
ročne s tým, že lehota omeškania začína príslušnému orgánu konajúcemu za žalovaného plynúť najskôr
dňom oznámenia, že neupokojí nárok na náhradu škody. Dňom oznámenia bol deň 11.12.2013 (č.l. 29 ).

Preto súd priznal úroky z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy 6 285,10 eur od 11.12.2013, zo
sumy 14 665,24 eur od 11.12.2013, zo sumy 99,50 eur od 11.12.2013, a to všetko do zaplatenia. Vo
zvyšku uplatnených úrokov z omeškania súd žalobu zamietol.

O trovách konania súd rozhodoval podľa ust. § 151 ods. 3 OSP s tým, že rozhodol, že o trovách bude

rozhodnuté do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej, nakoľko ide o zložitý súdny prípad.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní od jeho doručenia na Krajský súd
Žilina prostredníctvom podpísaného súdu (dvojmo).

Podľa ust. § 205 ods. 1 OSP v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 OSP)
uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo
postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa ust. § 205 ods. 2 OSP odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci

samej, možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ust. § 205 ods. 3 OSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Ak povinnosť stanovená týmto rozsudkom nebude dobrovoľne splnená, možno podať návrh na výkon

rozhodnutia.Ak povinnosť stanovená týmto rozsudkom nebude dobrovoľne splnená, možno podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení

neskorších predpisov.