Rozsudok ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Wednesday, April 15, 2010

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 1Co/197/2009

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7017201016
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 04. 2010
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľudmila Babjaková

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2010:7017201016.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr.Ľudmily

Babjakovej a sudcov JUDr.Ladislava Cakociho a Mgr.Petra Tutka, v právnej veci žalobkyne JUDr.I. L.
- správkyne konkurznej podstaty úpadcu F. D., nar. XX.XX.XXXX,. bytom M., A. č. 2 so sídlom v K., H.
č. XX,. proti žalovanej A. D., nar. XX.X.XXXX,. bytom M., A. č. X,. zastúpenej JUDr.J. K., advokátom v
M., kpt. N. č. X,. o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, o odvolaní žalobkyne proti
rozsudku Okresného súdu Michalovce č.k. 14C 1797/1999-239 zo dňa 17.10.2005 takto

r o z h o d o l :

M e n í rozsudok tak, že z bezpodielového spoluvlastníctva manželov F. D. a odporkyne prikazuje
do výlučného vlastníctva žalovanej osobné motorové vozidlo Ford Siera 2,3 D, rok výroby 1984, výr. č.

motora 147164, 2 ks garniže, lampu z dvoch okrúhlych svetiel, otočnú bielu stoličku, kuchynskú lampu,
kuchynské hodiny a koženkovú sedaciu súpravu bordovej farby.

Titulom vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva úpadcu F. D. a žalovanej patrí žalovanej
pohľadávka voči úpadcovi F. D. vo výške 12.378,- € (372.900,- Sk), ktorá je pohľadávkou do konkurznej
podstaty v konkurznom konaní voči úpadcovi č.k. 4K 71/99 Krajského súdu v Košiciach.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

Štát nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom prvostupňový súd rozhodol o žalobe na vyporiadanie bezpodielového
spoluvlastníctva manželov, ktorú podala správkyňa konkurznej podstaty manžela - úpadcu F. D.
(konkurzné konanie č.k. 4K 71/1999 Krajského súdu v Košiciach), pretože vyhlásením konkurzu zaniklo
úpadcovi bezpodielové spoluvlastníctvo, ktoré zdieľal so žalovanou. Po zistení rozsahu bezpodielového
spoluvlastníctva vykonal prvostupňový súd vyporiadanie tak, že do výlučného vlastníctva žalovanej

prikázal osobné motorové vozidlo a do výlučného vlastníctva žalobcu hnuteľné veci (garniže, lampy,
stoličku, kuchynské hodiny a sedaciu súpravu). Zároveň rozhodol, že na finančné vyporiadanie je
žalobkyňa povinná pohľadávku žalovanej vo výške 1.344.624,-Sk zaradiť do rozvrhového uznesenia v
rámci konkurzného konania, vedeného na Krajskom súde v Košiciach pod sp.zn. 4K 71/1999.

O trovách konania prvostupňový súd rozhodol tak, že účastníci nemajú právo na náhradu trov konania.

Prvostupňový súd vykonaným dokazovaním zistil, že za trvania manželstva úpadcu a žalovanej do
vyhlásenia konkurzu nadobudli hnuteľné veci, uvedené vo výroku rozsudku a okrem toho zaplatili z účtu
úpadcunajehoúverycelkomčiastku6.693.549,20Sk.Prvostupňovýsúdmalzato,žeišlooinvestíciedo
výlučného vlastníctva úpadcu, na ktorých má podiel aj žalovaná. Jej mieru pričinenia analogicky odvodilz podielu, ktorý úpadca ako podnikateľský subjekt uvádzal pre daňové účely, keď vychádzal z toho, že
žalovaná ako spolupracujúca osoba sa na jeho príjmoch a výdavkoch podieľala vo výške 20%. Týmto
percentom sa podľa názoru prvostupňového súdu žalovaná podieľala aj na vytváraní hospodárskeho

obratu, z ktorého sa kryli úverové splátky úpadcu a na výplatu takéhoto podielu má teda nárok aj pri
vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva.

Proti tomuto rozsudku podala včas odvolanie žalobkyňa. Namietala nesprávnosť výroku rozsudku
prvostupňového súdu v tej časti, pokiaľ rozhodol o povinnosti zaradiť do rozvrhového uznesenia v

rámci konkurznej podstaty sumu 1.344.624,-Sk, pretože takýmto spôsobom túto povinnosť vlastne
prvostupňový súd uložil Krajskému súdu v Košiciach ako súdu konkurznému. Tento však pri svojej
rozhodovacej činnosti musí vychádzať výlučne zo zákona č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní. Mala
za to, že takýto výrok rozsudku prvostupňového súdu je vzhľadom na úpravu vyplývajúcu z ust. § 29
ods. 2 zákona o konkurze a vyrovnaní vlastne nevykonateľný.

Okrem toho však namietala aj záver prvostupňového súdu o podiele žalovanej na splácaní úverov,
keď mala za to, že tieto splátky úverov boli hradené výlučne z podnikateľského účtu úpadcu a nie
zo spoločného majetku manželov. Príjmy a výdavky vypomáhajúcej osoby vo výške 20%, z ktorých
prvostupňový súd pri určení miery pričinenia žalovanej vychádzal, majú podľa názoru žalobkyne vplyv
len na výšku základu dane daňovníka, t.j. na hospodársky výsledok, ktorý môže byť buď zisk alebo

strata. Žalovaná však podľa jej názoru nepreukázala, že by mala právny nárok na mesačné príjmy z
podnikania úpadcu, z ktorého tento uhrádzal svoje záväzky.

Odvolací súd rozsudkom č.k. 1Co 199/2007-296 zo dňa 13.12.2007 potvrdil rozsudok prvostupňového
súdu avšak s tým, že ohľadne pohľadávky žalovanej voči úpadcovi upravil výrok rozsudku tak, že titulom

vyporiadania BSM jej patrí pohľadávka voči úpadcovi F. D. vo výške 1.344.624,-Sk a tak žalobkyňa je
povinná zaplatiť jej túto sumu z konkurznej podstaty F. D. v konaní č.k. 4K 71/1999 Krajského súdu v
Košiciach.

Poukazoval na to, že manželia D. nemali zrušené bezpodielové vlastníctvo a tak aj príjmy získané

podnikateľskou činnosťou jedného z manželov za trvania bezpodielového spoluvlastníctva treba
považovať za spoločné príjmy manželov. Preto prvostupňový súd pri vyporiadaní správne zohľadnil, že
zo spoločného majetku bolo investované do osobného majetku F. D., keď sa splácali jeho úvery spred
uzavretia manželstva investované už za trvania BSM na zveľadenie jeho osobného majetku.

Na dovolanie žalobkyne bol tento rozsudok odvolacieho súdu uznesením Najvyššieho súdu SR č.k.
3Cdo 316/2008 zo dňa 8.7.2009 zrušený a vec bola vrátená na ďalšie konanie, pretože žalobkyňa
nebola o preložení pojednávania na 13.12.2007 riadne upovedomená a preto keď odvolací súd na tomto
pojednávaní vec prejednal a rozhodol v jej neprítomnosti, bola jej postupom odvolacieho súdu odňatá
možnosť konať pred súdom.

Preto sa vec opätovne dostala do štádia odvolacieho konania, v ktorom žalobkyňa poukázala ešte aj na
to, že v rámci konkurzného konania došlo k odpredaju obchodného centra D., ktoré bolo vo vlastníctve
úpadcu, ale do ktorého boli v súvislosti s nadstavbou za trvania bezpodielového spoluvlastníctva so
žalovanou investované peňažné prostriedky z úveru. Kúpna cena, za ktorú bola táto nehnuteľnosť

odpredaná predstavovala 1.200.000,-Sk a tak pri vyporiadaní by mal byť zohľadnený podiel žalovanej
maximálne 20% z tejto hodnoty. Žalobkyňa však ďalej trvala aj na dôvodoch pôvodného odvolania.

Žalovaná žiadala rozsudok prvostupňového súdu potvrdiť, eventuálne zohľadniť jej 50% podiel na
vyporiadaní titulom investovania do nadstavby a prestavby obchodného centra D., pretože úver úpadcu

vo výške cca 7.000.000,-Sk bol splatený za trvania manželstva.

Krajský súd ako súd odvolací vec opätovne prejednal a to v celom rozsahu podľa § 212 ods. 1 písm.
d/ O.s.p., pretože vec vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov je vecou, v ktorej z
právnehopredpisuvyplývaurčitýspôsobvyrovnaniavzťahumedziúčastníkmi.Podoplnenídokazovania

oboznámením sa s kúpnou zmluvou, odborným posúdením podielu investícií do osobného majetku
úpadcu a ohľadne stavu konkurzného konania sp.zn. 4K 71/1999 Krajského súdu v Košiciach potom
rozsudok prvostupňového súdu zmenil z nasledovných dôvodov:Inštitút bezpodielového spoluvlastníctva manželov je základnou úpravou majetkových vzťahov
manželov. Toto spoluvlastníctvo sa v zásade vzťahuje na všetky veci (vrátane peňazí), ktoré môžu byť
predmetom vlastníctva a ktoré niektorý z manželov za trvania manželstva akýmkoľvek oprávneným

spôsobom nadobudol - s výnimkou vecí získaným dedičstvom alebo darom, ktoré sú vo výlučnom
vlastníctve toho manžela, ktorý ich takto získal. Vo výlučnom vlastníctve jedného z manželov zostávajú
aj veci, ktoré nadobudol pred uzavretím manželstva, ako aj veci, ktoré podľa svojej povahy slúžia jeho
osobnej potrebe alebo výkonu jeho povolania a pri ktorých teda niet dôvodu, aby boli v spoluvlastníctve
(§ 143 OZ).

Ustanovenie § 143a OZ umožňuje, aby si manželia svoje vzájomné majetkové vzťahy upravili zmluvne
odchylne od zákonnej úpravy, čo je praktické najmä v prípade, keď jeden z manželov podniká. Takáto
dohoda však vyžaduje formu notárskej zápisnice.

Inak bezpodielové spoluvlastníctvo manželov pretrváva aj v prípade, že jeden z manželov začne

podnikateľskú činnosť. Pokiaľ sa na podnikanie použije majetok v bezpodielovom spoluvlastníctve
manželov, pri začatí podnikania potrebuje podnikateľ súhlas druhého manžela, no na následné
úkony už potom nie. Vzhľadom na to, že podnikanie môže priniesť majetkové riziká, ktoré by mohli
podstatným spôsobom ohroziť majetok v bezpodielovom spoluvlastníctve, zákon umožňuje, aby ten z
manželov, ktorý nezískal oprávnenie na podnikateľskú činnosť, podal návrh na zrušenie bezpodielového

spoluvlastníctva manželov (§ 140a ods. 2 OZ).

Manželstvo žalovanej a F. D. bolo uzavreté dňa 7.10.1993, keď už F. D. podnikal ako živnostník
(deň vzniku živnostenského oprávnenia bol 30.9.1992). Z vykonaného dokazovania nevyplýva, že by
manželia využili možnosť dohody o bezpodielovom spoluvlastníctve manželov v zmysle § 143a OZ a do

úvahyužneprichádzaloanizrušeniebezpodielovéhospoluvlastníctvamanželovpodľa§148aods.2OZ,
pretože manžel už v čase uzavretia manželstva bol podnikateľom a podnikateľské oprávnenie nezískal
až po vzniku manželstva. Uzavretím manželstva teda pre nich začal platiť inštitút bezpodielového
spoluvlastníctva manželov, z ktorého vyplýva, že všetko, čo od okamihu uzavretia manželstva nadobudli
do vlastníctva, včítane príjmov z pracovnej či inej legálnej činnosti každého z manželov patrí do

spoločného majetku. Aj príjem z podnikateľskej činnosti jedného z manželov v takejto situácii patrí do
spoločného majetku a to bez ohľadu na to, či a akým spôsobom sa na tejto podnikateľskej činnosti
podieľa aj druhý z manželov.

Vyhlásenie konkurzu na majetok podnikateľa - jedného z manželov má za následok zánik

bezpodielového spoluvlastníctva manželov (§ 14 ods. 1 písm. k/ zákona o konkurze a vyrovnaní). Ide o
osobitný spôsob zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov, keď pre účely konkurzného konania
je potrebné vykonať aj vyporiadanie, pretože správca konkurznej podstaty musí vedieť, čo pripadne do
konkurznej podstaty úpadcu. Správca konkurznej podstaty je teda oprávnený namiesto úpadcu podať
aj návrh na vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov (§ 26 ods. 2 zákona o konkurze

a vyrovnaní).

Vyporiadaniebezpodielovéhospoluvlastníctvasavykonápodľazásaduvedenýchv§150OZbezohľadu
na to, akým spôsobom zanikne bezpodielové spoluvlastníctvo manželov. Podľa tohto ustanovenia sa pri
vyporiadaní vychádza z toho, že podiely oboch manželov sú rovnaké. Každý z manželov je oprávnený

požadovať, aby sa mu uhradilo, čo zo svojho vynaložil na spoločný majetok a je povinný nahradiť, čo sa
zo spoločného majetku vynaložilo na jeho ostatný majetok. Ďalej sa prihliadne predovšetkým na potreby
maloletých detí, na to, ako sa každý z manželov staral o rodinu a na to, ako sa zaslúžil o nadobudnutie
a udržanie spoločných vecí. Pri určení miery pričinenia treba vziať zreteľ na starostlivosť o deti a na
obstarávanie spoločnej domácnosti.

Z dokazovania vykonaného ešte prvostupňovým súdom vyplýva, že úpadca F. D. sa ešte pred uzavretím
manželstva so žalovanou v rámci malej privatizácie stal vlastníkom nehnuteľnosti, ktorú prevádzkoval
ako dom potravín D.. Za trvania manželstva so žalovanou na základe stavebného povolenia zo dňa
14.3.1994bolanatejtoprevádzkovejbudovevykonanánadstavbafinancovanázúveru,ktorýF.D.získal

z úverovej zmluvy uzavretej ešte pred uzavretím manželstva (úverová zmluva so Slovenskou štátnou
sporiteľňou zo dňa 4.7.1993) a tento úver bol splácaný za trvania bezpodielového spoluvlastníctva so
žalovanou. Za daného stavu by teda pri vyporiadaní BSM podľa § 150 OZ bolo nutné zohľadniť, čo sa
zo spoločného majetku vynaložilo na ostatný majetok úpadcu a to podľa podielu, o ktorý sa v dôsledkutýchto investícií zvýšila hodnota tejto nehnuteľností. Zohľadniť sa teda nemohol celý zaplatený úver, ale
len to, čo sa premietlo do majetku úpadcu.

V odvolacom konaní bolo preukázané, že táto nehnuteľnosť ako majetok úpadcu už v štádiu
konkurzného konania bola odpredaná za kúpnu cenu 1.200.000,-Sk a tak bolo na zistenie tohto podielu
investícií na celkovej nehnuteľnosti potrebné vychádzať z takto redukovanej hodnoty veci. Náklady, ktoré
boli zo spoločného majetku vynaložené na ostatný majetok jedného z manželov, totiž nemožno nahradiť
v plnej výške, ale iba vo výške redukovanej podľa pomeru, v akom došlo k zvýšeniu hodnoty tejto veci.

Vzhľadom na špecifikum tohto konania o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov (keď
BSM zaniklo v dôsledku vyhlásenia konkurzu na majetok jedného z manželov), keď už majetok úpadcu
včítane nehnuteľnosti, do ktorej bolo z BSM investované, bol v rámci konkurzného konania predaný,
nemožno vychádzať zo všeobecnej ani trhovej ceny tejto nehnuteľnosti, ale len z takej ceny, za ktorú
bola nehnuteľnosť predaná. Len takto získaná kúpna cena totiž ide do konkurznej podstaty úpadcu,
do ktorej sa premieta aj výsledok vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov a z ktorej sa

uspokojujú veritelia.

Vzhľadom na to, že hodnota rekonštruovanej nehnuteľnosti bola známa (znalecký posudok znalca
Ing. P. zo dňa 26.1.2002 podaný v konkurznom konaní) bolo v štádiu odvolacieho konania nariadené
znalecké dokazovanie a úlohou znalca bolo ustáliť pomer, akým sa na hodnote tejto nehnuteľnosti v

čase vyhlásenia konkurzu na majetok F. D. podieľala pôvodná časť vybudovaná ešte v rámci občianskej
vybavenosti a v akom nadstavba realizovaná za trvania bezpodielového spoluvlastníctva v rokoch 1993,
1994.

Podľa záveru odborného posúdenia znalkyne Ing. R. H. č. 1/2010 sa na konečnej hodnote nehnuteľností

podieľa pôvodná stavba (prvé NP) podielom 36% A. nadstavba (druhé a tretie NP realizované z úveru)
v podiele 64% t.j. z kúpnej ceny 1.200.000,-Sk, za ktorú bola celá nehnuteľnosť - obchodné centrum
D. predaná, patrí do vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva čiastka zodpovedajúca tomuto 64%
podielu vo výške 768.000,-Sk. Túto sumu by mal F. D. do bezpodielového spoluvlastníctva manželov
nahradiť titulom investícii zo spoločného majetku do jeho osobného majetku.

Masa a hodnota ostatných vecí patriacich do BSM už nebola účastníkmi v odvolacom konaní namietaná
a tak aj odvolací súd vychádzal z toho, že išlo o majetok v hodnote 21.600,-Sk (auto v hodnote 20.000,-
Sk, garniže spolu v hodnote 300,-Sk, lampa z okrúhlych svetiel v hodnote 100,-Sk, otočná stolička
v hodnote 100,-Sk, kuchynská lampa v hodnote 100,-Sk, kuchynské hodiny bez uvedenej hodnoty a

koženková sedacia súprava v hodnote 1.000,-Sk). Pre vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva
úpadcu F. D. a žalovanej teda prichádza do úvahy vyporiadať hodnotu 789.600,-Sk (21.600,-Sk hodnota
hnuteľných vecí a 768.000,-Sk hodnota investícií do ostatného majetku úpadcu).

Pre vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov v zmysle § 150 OZ v zásade platí, že

podiely oboch manželov sú rovnaké. Posudzovanie výšky podielu manžela podľa toho, ako sa zaslúžil
o nadobudnutie a udržanie majetku získaného za trvania manželstva, sa v súdnom konaní uplatňuje
výnimočne a to spravidla iba v tých prípadoch, keď jeden z manželov za trvania manželstva buď vôbec
nepracoval, pretože sa vyhýbal práci, počínal si nezodpovedne voči rodine, nestaral sa o jej potreby,
spôsobil škodu, ktorá musela byť za trvania manželstva uhradená a druhý manžel na jej spôsobení

nemal žiadnu vinu, alebo ak sa zistilo, že manžel sa o nadobudnutí spoločných vecí zaslúžil skutočne
len v podstatne menšej miere.

Pokiaľ prvostupňový súd určil podiel žalovanej na nadobudnutí a udržaní spoločných vecí v podiele
20% (a tým podiel úpadcu v podiele 80%) len s poukazom na to, že týmto podielom sa žalovaná ako

spolupracujúcaosobapripodnikaníúpadcupodieľalanapríjmochavýdavkochzhľadiskadanezpríjmov
a tým aj na splácaní úverov, nie je to podľa názoru odvolacieho súdu správny právny záver. Manželia
v tomto prípade nemali zrušené bezpodielové spoluvlastníctvo manželov v dôsledku podnikateľskej
činnosti manžela, ani uzavretú žiadnu dohodu vo forme notárskej zápisnice o zúžení bezpodielového
spoluvlastníctva a tak treba vychádzať z toho, že všetko, čo bolo nadobudnuté aj podnikateľskou

činnosťou úpadcu, patrí do bezpodielového spoluvlastníctva a tak sú ich podiely rovnaké. Samotná
skutočnosť, že pracovala s úpadcom ako spolupracujúca osoba a pre účely dane jej bol vykazovaný
20% podiel neznamená, že by to mal byť aj jej podiel z bezpodielového spoluvlastníctva. V rovnakej
výške ako manžel by mala dokonca nárok aj vtedy, ak by nebola zamestnaná, ale starala sa o spoločnúdomácnosť atď., ak by nebolo preukázané, že si voči rodine počínala nezodpovedne a spoločný majetok
napr. neúmerne zaťažila. Žiadne skutočnosti takého charakteru, ktoré by mali odôvodňovať zníženie jej
podielu, však ani neboli tvrdené.

Preto odvolací súd mal za to, že pri vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva úpadcu a žalovanej
je potrebné vychádzať z rovnosti podielov oboch manželov. Z majetku v celkovej hodnote 789.600,-Sk
teda na úpadcu a na žalovanú pripadá rovnaký podiel v hodnote 394.500,-Sk.

Špecifikom vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov vykonávaného po vyhlásení
konkurzu na majetok jedného z nich je, že majetok prikázaný do vlastníctva úpadcu by vlastne spadal do
konkurznej podstaty. Pretože konkurzné konanie úpadcu F. D. je už v takom štádiu, že bola schválená
konečná správa správkyne o speňažení a správe majetku (viď. uznesenie č.k. 4K 71/1999-192 zo
dňa 20.januára 2010), aj vzhľadom na minimálny rozsah majetku a spotrebný charakter jednotlivých
vecí boli hnuteľné veci z bezpodielového spoluvlastníctva manželov prikázané žalovanej. Ide o veci

v celkovej hodnote 21.600,-Sk, takže jej ešte titulom vyporiadania BSM k jej polovičnému podielu vo
výške 394.500,-Sk patrí pohľadávka do konkurznej podstaty v konkurznom konaní proti manželovi ako
úpadcovi v hodnote 372.900,-Sk (12.378,-€). To, v akom poradí a či bude pohľadávka odporkyne v
konkurznom konaní aj uhradená, je už vecou konkurzného konania.

Z hore uvedených dôvodov teda odvolací súd rozsudok prvostupňového súdu zmenil a vyporiadanie
bezpodielového spoluvlastníctva žalovanej a úpadcu vykonal spôsobom vyplývajúcim z výroku a
odôvodnenia tohto rozsudku.

Vzhľadom na charakter veci, výsledkom ktorého je vyporiadanie spoločného majetku v záujme oboch

manželov,nemožnohovoriťoúspechučineúspechuniektoréhoznichataknáhradatrovkonanianebola
priznaná ani jednému z účastníkov.

Pretože znalecké dokazovanie, ktoré bolo v rámci odvolacieho konania nutné nariadiť, súviselo so
stavom veci v dôsledku konkurzného konania a žalobkyňu ako správkyňu konkurznej podstaty nemožno

zaviazať na náhradu trov konania, ktoré v súvislosti s vyplatením znalečného za vykonaný znalecký
úkon vznikli, bolo rozhodnuté, že štát nemá právo na náhradu týchto trov. V danej situácii odvolací súd
nepovažoval za spravodlivé zaviazať na náhradu trov výlučne žalovanú.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.