Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, September 26, 2017

Súd: Okresný súd Stará Ľubovňa
Spisová značka: 5C/91/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8516203329
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 09. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Danka Majdáková

ECLI: ECLI:SK:OSSL:2017:8516203329.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Stará Ľubovňa sudkyňou Mgr. Dankou Majdákovou v súkromnoprávnom spore žalobcov:

1/ V. D., nar. X.X.XXXX, trvale bytom XXX XX S. č. XX, 2/ J. D., rod. X., nar. X.X.XXXX, trvale bytom
XXX XX S. č. XX zastúpení JUDr. Gáborom Szárazom, advokátom, Advokátska kancelária so sídlom
Garbiarska 20, 064 01 Stará Ľubovňa proti žalovanej: Q. Y., rod. G., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom XXX
XX S. č. XX, v konaní o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnosti, takto

r o z h o d o l :

I. Súd z r u š u j e podielové vlastníctvo k nehnuteľnostiam zapísaných na Liste vlastníctva č. XXXX,
katastrálne územie S., obec S., parcela KN-E číslo 406 o výmere 242 m2 - orná pôda a parcela KN-
E číslo 407 o výmere 1140 m2 - orná pôda a tieto v celosti p r i k a z u j e do bezpodielového

spoluvlastníctva žalobcov V. D., rod. D., nar. X.X.XXXX, trvale bytom S. č. XX a J. D., rod. X., nar.
X.X.XXXX, trvale bytom S. č. XX.

II. Žalobcovia sú p o v i n n í spoločne a nerozdielne vyplatiť žalovanej za odstupujúci podiel sumu
231 eur do troch dní od nadobudnutia právoplatnosti tohto rozsudku.

III. Žalobcom nárok na náhradu trov konania súd n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobcovia žalobou doručenou súdu dňa 6.9.2016 žiadali zrušiť a vyporiadať podielové

spoluvlastníctvo k nehnuteľnosti evidovanej na Liste vlastníctva č. XXXX, k.ú. S. parcely č. 406 a 407,
tieto navrhli v celosti prikázať do ich bezpodielového spoluvlastníctva, a uložiť im povinnosť vyplatiť
žalovanej za odstupujúci podiel sumu 231 eur. Žalobu odôvodnili tým, že so žalovanou sú podielovými
spoluvlastníkmi, pričom ich podiel činí 1141/1152 - in z celku čo je 1 382 m2 a podiel žalovanej 11/1152-
in z celku čo je 13,20 m2. Predmetnú nehnuteľnosť užívajú výlučne žalobcovia, znášajú všetky náklady
a starostlivosť o ňu, chcú si ju majetkoprávne vysporiadať a majú záujem si na nej začať stavať
rodinný dom. Na zrušení a vyporiadaní spoluvlastníctva sa so žalovanou nevedia dohodnúť. K žalobe

doložili listinné dôkazy a to výpis LV, predžalobnú upomienku - Návrh na uzavretie dohody o vyporiadaní
podielového spoluvlastníctva nehnuteľností, znalecký posudok na hodnotu nehnuteľností

2. Žalovaná v písomnom vyjadrení k žalobe doručenom súdu dňa 7.3.2017 uviedla, že dala veľa
finančných prostriedkov úradom aby mala nehnuteľností v celku. Ďalej uviedla, že dedila jej matka po
svojom otcovi a ona po matke. Žalobcovia nech sa neťahajú do iného majetku. Ak im to súd schváli
jej predkovia sa obrátia v hrobe. K vyjadreniu doložila dedičské rozhodnutie po jej matke, Záväzné

osvedčenie, výpis z pozemkovej knihy záp. č. 203, odpoveď Obvodného pozemkového úradu v Starej
Ľubovni z 15.10.2012, plnomocenstvo.

3. Žalobcovia v replike doručenej súdu dňa 1.6.2017 sa k tvrdeniam žalovanej nevyjadrili.4. Na pojednávaní žalobcovia zotrvali na podanej žalobe. Žalovaná so žalobou nesúhlasila, tvrdila, že
žalobcovia nemôžu byť spoluvlastníkmi predmetnej nehnuteľností, pretože ešte v roku 1928 ich kúpila

jej matka, avšak ani ona ani jej predkovia predmetnú nehnuteľnosť nikdy neužívali, pretože im nikto
nepovedal, že čo vlastnia, taktiež sa ani ona ani jej právny predchodcovia sa nedomáhali určenia
vlastníckeho práva k predmetnej nehnuteľností. Žalovaná uviedla, že predmetnú nehnuteľnosť zdedila
po svojej matke, a svojich podielov sa nevzdá.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom predložených listinných
dôkazov na základe čoho ustálil tento skutkový stav:

5. Strany sporu sú podieloví spoluvlastníci nehnuteľností evidovaných na Liste vlastníctva č. XXXX
k.ú. S., obec S., parciel reg. E č. 406 o výmere 242 - orná pôda a č. 407 o výmere 1140 - orná
pôda, žalovaná pod B 9 v podiele 1/1152 k celku čo predstavuje 13,20 m2 a žalobcovia pod B 18 v

podiele 1141/1152 k celku čo predstavuje 1140 m2. Žalovaná svoj spoluvlastnícky podiel nadobudla
titulom dedenia D 451/90. Parcelám KN-E č. 406 a 407 podľa LV č. XXXX zodpovedá PKV č. 79
(pozemnoknižná zápisnica).

6. Listom zo dňa 18.8.2016 žalobcovia vyzvali žalovanú na uzavretie dohody o vyporiadaní podielového

spoluvlastníctva tak, že za jej podiel jej vyplatia sumu 17,50 eur za 1 m2, spolu sumu 231 eur. Žalovaná
s takýmto návrhom nesúhlasila.

7. Podľa znaleckého posudku č. 268/2016, ktorý vypracoval znalec v odbore stavebníctvo, odhad
hodnoty nehnuteľností Ing. Ján Štupak, všeobecná hodnota pozemku spoluvlastníckeho podielu

žalovanej na parcelách č. 406 a 407 činí 95 eur.

Na základe takto ustáleného skutkového stavu, súd právne uzatvára.

8. Podľa čl. 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo

všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu.

9. Podľa § 136 ods. 1 Obč. zák. vec môže byť v spoluvlastníctve viacerých vlastníkov.

10. Podľa § 136 ods. 2 prvá veta Obč. zák. spoluvlastníctvo je podielové alebo bezpodielové.

11. Podľa § 137 ods. 1 Obč. zák. podiel vyjadruje mieru, akou sa spoluvlastníci podieľajú na právach a
povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva k spoločnej veci.

12. Podľa § 141 ods. 1 Obč. zák. spoluvlastníci sa môžu dohodnúť o zrušení spoluvlastníctva a o

vzájomnom vyporiadaní, ak je predmetom spoluvlastníctva nehnuteľnosť, dohoda musí byť písomná.

13. Podľa § 142 ods. 1 Obč. zák. ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná vyporiadanie
na návrh niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné využitie
veci. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému alebo

viacerým spoluvlastníkom, prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla účelne využívať. Ak vec žiadny zo
spoluvlastníkov nechce, súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov.

14. Podľa § 70 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných
práv k nehnuteľnostiam ( ďalej len katastrálny zákon) údaje katastra uvedené v § 7 sú hodnoverné, ak

sa nepreukáže opak.

15. Podľa § 70 ods. 2 katastrálneho zákona údaje katastra, a to údaje o právach k nehnuteľnostiam,
parcelné číslo, geometrické určenie nehnuteľnosti, druh pozemku, geometrické určenie a výmera
katastrálneho územia, názov katastrálneho územia, výmera poľnohospodárskej jednotky alebo lesnej

hospodárskej jednotky, alebo organizačnej jednotky, údaje o základných a podrobných polohových
bodových poliach, údaje o bodových poliach, ako aj štandardizované geografické názvy sú hodnoverné
a záväzné, ak sa nepreukáže opak. Záväzným údajom katastra nie je druh pozemku evidovaného ako
parcela registra „E“.16. Podľa § 215 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len C.s.p.) súd rozhoduje na
základe zisteného skutkového stavu.

17. Podľa § 217 ods. 1 prvá veta C.s.p. pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.

Právne posúdenie vecí:

18. Vychádzajúc z citovaných zákonných ustanovení právo každého spoluvlastníka obrátiť sa
kedykoľvek na súd s návrhom na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva vyplýva zo
zásady, že nikto nesmie byť spravodlivo nútený, aby zotrval v spoluvlastníckom vzťahu. V konaní musí
súd spoľahlivo zistiť okruh spoluvlastníkov a výšku ich podielov. Návrhmi strán sporu nie je súd viazaný.
Občiansky zákonník upravuje jednotlivé spôsoby vyporiadania podielového spoluvlastníctva a súčasne
stanovuje ich poradie, ktoré je pre súd záväzné.

19. Prvý spôsob zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva - reálne rozdelenie veci medzi
spoluvlastníkov podľa výšky podielov - prichádza do úvahy iba tam, kde predmet spoluvlastníctva je
reálne deliteľný. Druhý spôsob zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva, prichádza do
úvahy v prípade, že rozdelenie predmetu spoluvlastníctva nie je dobre možné, je prikázanie veci za

primeranú náhradu jednému alebo viacerým spoluvlastníkom. Tretím spôsobom je nariadenie predaja
spoločnej veci v prípade, že ju žiadny zo spoluvlastníkov nechce.

20.Vsúdenejvecíjenepochybné,žestranysporu súpodieloví spoluvlastnícinehnuteľností, žalobcovia
v podiele 1141/1152-in k celku a žalovaná v podiele 11/1152-in k celku, teda žalobcovia sú majoritní -

väčšinoví spoluvlastníci. Predmetná nehnuteľnosť bola v užívaní právnych predchodcov žalobcov (čo
žalovaná nespochybnila), žalobcovia majú záujem si na nej postaviť rodinný dom.

21. Žalovaná spoluvlastnícke právo žalobcov spochybnila, tvrdiac že celú nehnuteľnosť ešte v roku
1928 nadobudla jej matka, avšak žiaden hodnoverný dôkaz o tejto skutočností súdu doložený nebol.

Údaje v katastri nehnuteľností sú záväzne pokiaľ sa nepreukáže opak. Takýto dôkaz opaku súdu
doložený nebol. Žalovaná na pojednávaní potvrdila, že ani ona ani jej právni predchodcovia predmetnú
nehnuteľností neužívali a ani sa nedomáhali určenia vlastníckeho práva k zvyšnému podielu. Z listín
doložených žalovanou nevyplýva aby žalovaná mala byť vlastníčkou aj spoluvlastníckeho podielu
žalobcov. Žalovaná svoj spoluvlastnícky podiel vo výške 11/1152 nadobudla dedením sp. zn. D 451/90,

toto dedičské rozhodnutie aj doložila k vyjadreniu k žalobe, ide o dedičské rozhodnutie po jej matke, čo
preukazuje, že podiel ktorý zdedila po matke jej v katastri nehnuteľností zapísaný bol. Nehnuteľnosti,
ktoré sú predmetom sporu (KN-E č. 406 a 407) zodpovedajú pozemkovej knihe zápisnica č. 79
(PKV), žalovaná doložila výpis z pozemkovej knihy zápisnica č. 203, teda iných nehnuteľností ako
sú predmetom súdneho sporu. Záväzné osvedčenie (čl. 39 spisu) ktoré taktiež doložila žalovaná k

vyjadreniu sa netýka PKV č. 79. Na základe uvedeného súd nemal pochybnosti o spoluvlastníckom
práve žalobcov k sporným nehnuteľnostiam.

22. Dohoda o zrušení podielového spoluvlastníctva medzi stranami sporu nie je možná. Nehnuteľnosť
- parcely vzhľadom na ich výmeru z dôvodu účelného využitia nie je možné reálne rozdeliť podľa

veľkosti podielov, pretože pre žalovanú by išlo o parcelu o veľkosti spolu 13,20 m2 ( z parcely č.
406 pre žalovanú 2,31 m2 a z parcely č. 407 pre žalovanú 10,88 m2). Parcela o takejto výmere nie
je účelné využiteľná už aj vzhľadom na skutočnosť, že ani žalovaná ani jej právny predchodcovia
na predmetných parcelách nikdy nič neužívali, preto žalovaná k uvedeným parcelám nemôže mať
nejaký osobný vzťah. Vzhľadom na túto skutočnosť súd zrušil podielové spoluvlastníctvo k obom

parcelám a prikázal ich do bezpodielového spoluvlastníctva žalobcov. Pri prikázaní oboch parciel do
bezpodielového spoluvlastníctva žalobcov súd zohľadnil veľkosť ich podielov, ako aj skutočnosť, že
právny predchodcovia užívali celú nehnuteľnosť a žalobcovia plánujú na nej postaviť rodinný dom.

23. Súd súčasne zaviazal žalobcov spoločne a nerozdielne vyplatiť žalovanej za jej podiel sumu 231

eur, teda sumu, ktorú navrhli samotní žalobcovia t.j. 17,50 eur za m2, pretože je vyššia ako hodnota
podielu žalovanej stanovená znaleckým posudkom podľa znaleckého posudku je hodnota 7,17 eur za
m2, spolu 94,61 eur. Žalobcovia sú povinní žalovanej vyplatiť hodnotu jej podielu do troch dní od
nadobudnutia právoplatnosti tohto rozsudku.Trovy konania

24. Podľa § 251 C.s.p. trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,
ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

25. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

26. Podľa § 255 ods. 2 C.s.p. ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

27.Podľa§262ods.1C.s.p.onárokunanáhradutrovkonaniarozhodneajbeznávrhusúdvrozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

28. Žalobcovia mali plný úspech vo vecí, preto majú nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %,
žalobcovia však na pojednávaní uviedli, že nárok na náhradu trov konania si neuplatňujú, preto súd
vyslovil, že žalobcom nárok na náhradu trov konania nepriznáva.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie (§ 355 ods. 1 C.s.p.).

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 C.s.p.).

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 C.s.p.).

Odvolanie môže podať intervenient, ak tvorí so stranou podľa § 359 nerozlučné spoločenstvo podľa §
77.V ostatných prípadoch môže intervenient podať odvolanie so súhlasom strany podľa § 359 (§ 360
ods. 1, 2 C.s.p.).

Prokurátor môže podať odvolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§

361 ods. 1 C.s.p.).

Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu
smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia
len v rozsahu vykonanej opravy (§ 362 ods. 1 C.s.p.).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 C.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

odvolania (§ 364 C.s.p.).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 C.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.