Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, July 19, 2017

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 6Co/10/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4213206981
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 07. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ingrid Doležajová

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2017:4213206981.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ingrid Doležajovej a sudkýň JUDr.

Dagmar Podhorcovej a JUDr. Marty Polyákovej, v právnej veci žalobcu: CD Consulting s.r.o., so sídlom
so sídlom Brno, Zábrdovice, Příkop 843/4, Česká republika, IČO: 264 29 705, proti žalovanému: U. Z.,
nar. XX. XX. XXXX, bytom A. na I. XXX, o zaplatenie 292 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti
rozsudku Okresného súdu Komárno zo dňa 23. 09. 2016 č. k. 5C/57/2013-90 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej časti a v časti náhrady trov
konania p o t v r d z u j e .

Žalovanému n e p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie konanie v časti o zaplatenie zmenkového úroku vo výške
0,19%dennezastavil,žalobužalobcuvozvyškuzamietol ažalovanémunáhradutrovkonanianepriznal.

2. Svoje rozhodnutie právne oprel o ustanoveniami nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č.
861/2007, čl. I § 5 ods. 1 - 3, § 11 ods. 1 a 3, § 12 ods. 1, § 13 ods. 1, § 14 ods. 1, § 17 ods. 1 a 2,
§ 20 ods. 2. § 33 ods. 1 a 2, § 48 ods. 1 a § 75 ods. 1 zákona č. 191/1950 Zb. o zmenkách a šekoch
v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZZŠ“), § 3 ods. 1, § 34, § 39 Občianskeho zákonníka (ďalej

len „OZ“), § 4 ods. 6 Zákona o spotrebiteľských úveroch č. 258/2001 Z. z., § 295 Civilného sporového
poriadku (ďalej len „CSP“). V dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol, že žalobca sa žalobou domáhal
voči žalovanému zaplatenia zmenkovej sumy vo výške 292 eur, zmenkového úroku vo výške 0,25 %
denne zo sumy 292 eur za čas od 27. 06. 2010 do 08. 09. 2010, zo sumy 243 eur za čas od 09. 09.
2010 do zaplatenia, úroku vo výške 6 % ročne zo sumy 292 eur od 10. 09. 2010 do zaplatenia, na tom
skutkovom základe, že žalobca ako indosatár je nadobúdateľom všetkých práv, ktorú vystavil žalovaný
dňa 23. 09. 2009. Indosovaná zmenka je vistazmenkou opatrenou doložkou „na platenie predložiť v

lehote 4 rokov od vystavenia“. Do textu zmenky bol poňatý záväzok žalovaného zaplatiť za zmenku pri
predložení na rad zmenkového veriteľa zmenkovú sumu 292 eur spolu s 0,25% denným úrokom od
27. 06. 2010. Za miesto splatenia bolo určené sídlo prvotného zmenkového veriteľa. Indosant predložil
zmenku k zaplateniu, pričom žalovaný doposiaľ na zmenkovú sumu nič nezaplatil. Keďže zmenková
suma je opatrená doložkou „bez protestu“, indosant nenechal vyššie uvedené skutočnosti zistiť verejnou
listinou. Dňa 23. 12. 2015 zobral žalobca žalobu čiastočne späť a to v rozsahu zmenkového úroku vo
výške 0,19% denne v časti uplatneného zmenkového úroku vo výške 0,25% denne, a teda si uplatňuje

len zmenkový úrok vo výške 0,06% denne. Postupujúc podľa ust. § 145 ods. 2 CSP konanie v
časti o zaplatenie zmenkového úroku vo výške 0,19% denne zastavil. Argumentoval, že vo veciach
v ktorých sa uplatňuje právo zo zmenky alebo šeku je povinný zistiť, či zmenka bola vydaná na
zabezpečenie pohľadávky zo spotrebiteľského vzťahu, či v tomto konkrétnom právnom vzťahu sútaké skutočnosti, ktoré tvoria základ pre prípadne námietky žalovaného proti zmenke. Na základe
vykonaného dokazovania zo žalobcom predloženej zmenky zo dňa 23. 09. 2009, zmluvy o úvere
zo dňa 23. 09. 2009 číslo 4085000332 (ktorá je súčasťou súdneho spisu konajúceho súdu sp. zn.

6Er/645/2011) zistil, že dňa 23. 09. 2009 bola uzavretá písomná úverová zmluva č. 408500032, ktorou
veriteľ - Pohotovosť s.r.o. poskytol úver vo výške 300 Euro žalovanému ako fyzickej osobe. Žalovaný
sa zaviazal tento úver splatiť 12 mesačnými splátkami po 49 eur počnúc dňom 22. 10. 2009. V
zmluve nie je uvedený úrok, je uvedený len poplatok vo výške 288 eur, ktorý nie je konkretizovaný
a v zmluve nie je uvedené ani RPMN, ani priemerná hodnota RPMN. Žalovaný dňa 23. 09. 2009

vystavil vlastnú zmenku, obsahom ktorej je jeho záväzok zaplatiť za túto zmenku pri predložení na
rad spoločnosti POHOTOVOSŤ s.r.o. sumu 292 eur a zmenkový úrok 0,25% denne od 27. 06. 2010.
Predmetná zmenka bola žalovaným vystavená ako vistazmenka a bola opatrená doložkami „bez
protestu“ a „na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia“, pričom za miesto platenia bolo určené
sídlo prvotného zmenkového veriteľa. Z rubovej strany zmenky vyplýva, že spoločnosť POHOTOVOSŤ,
s.r.o. indosovala zmenku na rad žalobcu. Listina má znaky vzorového tlačiva, do ktorého boli rukou

vpísané údaje: dátum a miesto vystavenia, identifikačné údaje vystaviteľa, jeho podpis. Zmenková
suma vyjadrená číslom aj slovami a dátum začiatku úročenia zmenkového úroku sú v listine uvedené
odlišným tlačeným písmom ako zvyšok vzorového tlačiva. Vychádzajúc z ust. článku I. § 17 ods. 1
a 2 ZZŠ predovšetkým zisťoval, či predložená zmenka je platná a či z nej pre vystaviteľa mohla
vzniknúť povinnosť, ktorá zakladá uplatnené právo žalobcu. Dôvodil, že zmenka je bezpodmienečný

záväzok zmenkového dlžníka zaplatiť majiteľovi zmenky v určitý deň a na určitom mieste určitú peňažnú
čiastku. Zmenky z právneho hľadiska sú u nás upravené v Zmenkovom a šekovom zákone (zákon č.
191/950 Zb.), ktorý vychádza zo ženevských zmenkových a šekových dohôd. Zmenkový zákon vlastnú
zmenku zakotvuje ako platobný prísľub, ktorým sa vystaviteľ zaväzuje, že zaplatí v určitej lehote
určitú peňažnú sumu veriteľovi (remitentovi). V právnej teórii je blankozmenka definovaná ako listina

s neúplným obsahom, ktorá bola vystavená s tým, že bude dodatočne doplnená na úplnú zmenku a
na ktorej doplnenie udelil zhotoviteľ nadobúdateľovi vyplňovacie právo. Prípadne ako listina, ktorá je
zámerne - podľa „dohody“, vystavená v neúplnej podobe preto, aby sa po neskoršom doplnení inou
osobou než tou, ktorá túto listinu vystavuje, stala zmenkou úplnou. Podstatnou podmienkou bianko
zmenkytedajeskutočnosť,ženeúplnosťzmenkynevyplývazopomenutia,alekjejvystaveniudochádza

zámerne s tým, že jej neskoršie vyplnenie sa predpokladá. Zámer vydať bianko zmenku sa prejavuje
v existencii dohody uzavretej medzi odovzdávajúcim a preberajúcim , ktorý je oprávnený na základe
dohody zmenku doplniť. Obsahom dohody je určenie vyplňovacieho práva a Dohoda o vyplňovacom
práve teda záväzne určuje, akým spôsobom, v akom rozsahu a podľa akých kritérií má byť chýbajúci
obsahzmenkyvbudúcnostidoplnený.Vznikvyplňovaciehoprávanazákladeinýchprávnychskutočností

než zmluvy je pojmovo vylúčený. Vyplňovacie právo nie je právom zmenkovej povahy a ZZŠ ho osobitne
neupravuje, jeho režim podlieha všeobecnej právnej úprave obsiahnutej v OZ ktorý je pre zmenkové
právo lex generalis. Zo znenia § 10 ZZŠ vyplýva , že vyplňovacie oprávnenie musí byť predmetom
dohody a až uzavretím dohody o vyplňovacom oprávnení toto právo relevantne vzniká. Vzhľadom na
vyše uvedené mal za to, že o platnej dohode o vyplňovacom práve možno hovoriť iba v tom prípade

ak takáto dohoda spĺňa a všetky náležitosti právneho úkonu podľa §-u 37 ods. 1 OZ (právny úkon
sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný) . Právny úkon je určitý len
vtedy, keď nie je vnútorne rozporný jeho obsah alebo keď prípadný rozpor možno odstrániť výkladom.
Poukázal na Dohodu pôvodného veriteľa a dlžníka o vyplnení zmenky obsiahnutú vo Všeobecných
úverovýchpodmienkachpôvodnéhoveriteľa bod14,vktorom sauvádza:„Nazabezpečeniepeňažného

záväzku dlžníka ako vystaviteľa zmenky (ďalej ako vystaviteľ) vyplývajúceho z tejto úverovej zmluvy
voči veriteľovi ako remitentovi (ďalej aj ako remitent) vystavil vystaviteľ zmenku, v ktorej nie sú vyplnené
zmenková suma a dátum začiatku úročenia zmenkovej sumy. Zmluvné strany a ručiteľ sa dohodli, že
zmenkovú sumu vyplnení na zmenke remitent najskôr v deň, kedy sa v zmysle bodu 4 týchto podmienok
stane celý dlh splatný okamžite, t. j. keď dlžník neuhradí časť 4 po sebe idúce splátky, prípadne uhradí

len časti splátok, alebo neuhradí včas poslednú splátku, alebo časť poslednej splátky. Zmenková
suma bude pozostávať zo sumy všetkých peňažných nárokov veriteľa voči dlžníkovi, ktoré veriteľovi
vzniknú ku dňu vyplnenia zmenky. Dátum začiatku úročenia zmenkovej sumy vyplní na zmenke remitent
tak, že ním bude deň, kedy sa v zmysle bodu 4 týchto podmienok stal splatný celý dlh.“ Bol toho
názoru, že na základe tejto dohody nevzniklo platné vyplňovacie právo veriteľovi, pretože je neurčitá

dohoda o tom, čo bude tvoriť zmenkovú sumu, či všetky nároky veriteľ vzniknuté voči dlžníkovi z
tejto zmluvy, alebo všetky jeho nároky. Na základe týchto skutočností dospel k záveru, že veriteľovi
nevzniklo platné vyplňovacie právo, preto ani platná zmenka nemohla vzniknúť. Žalobcom predloženú
zmenku vyhodnotil ako neplatnú pre absenciu platného vypĺňovacieho práva remitenta. Z neplatnejzmenkyžalovanému nevzniklapovinnosťžalobcovi zaplatiťpredmetnúpohľadávku.Dodal,ževprípade
spotrebiteľskej zmluvy sa vykonáva ex offo súdna kontrola neprijateľnosti podmienok zmluvy, z ktorej
zmenka vznikla a zmluvných podmienok jej vyplnenia, čo platí aj v právnych veciach podľa nariadenia

č. 861/2001, v ktorých je spotrebiteľ žalovaným. Toto nariadenie neobsahuje žiadne ustanovenie, ktoré
by zakazovalo alebo neumožňovalo súdu skúmať kauzálne vzťahy, na ktorých krytie je zmenka určená.
V závere uviedol, že dohoda o vyplnení zmenky je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, pretože nebola
individuálne dojednaná so spotrebiteľom, bola vopred spotrebiteľovi navrhnutá dodávateľom a jej obsah
preto spotrebiteľ žiadnym spôsobom nemohol ovplyvniť, pritom táto zmluvná podmienka spôsobuje

značnú nerovnováhu a právach a povinnostiach zmluvných strán na škodu spotrebiteľa. Súd vo svojej
činnosti má pritom zabrániť uplatňovaniu takejto neprijateľnej a preto neplatnej zmluvnej podmienky.
Rozhodnutie o trovách konania odôvodnil poukazom na ust. § 255 CSP a v konaní plne úspešnému
žalovanému nepriznal náhradu trov konania, pretože neboli preukázané výdavky, ktoré žalovanému
týmto konaním vznikli (§ 251 CSP).

3. Tento rozsudok včas podaným odvolaním napadol žalobca, okrem jeho zastavujúcej časti, domáhajúc
sa jeho zmeny a vyhovenia žalobe v celom rozsahu. V dôvodoch svojho odvolania uviedol, že konanie
má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd nesprávnym procesným
postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k
porušeniu práva na spravodlivý proces a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho

právneho posúdenia veci. Argumentoval, že súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s
úverovou zmluvou, exekučným spisom a ďalšími listinnými dôkazmi a takéto dokazovanie strany
sporu nenavrhli, pričom podľa § 120 OSP dokazovanie v sporovom konaní je ovládané prejednacou
zásadou, čo znamená, že súd vychádza len zo skutočností tvrdených stranami sporu a vykonáva
len tie dôkazy, ktoré strany navrhli. Súdu predložil ako dôkaz o svojich nárokoch platnú zmenku

spĺňajúcu všetky formálne a materiálne náležitosti predpokladané zák. č. 191/1950 Sb., ktorou dokázal
svoje právo na úhradu zmenkovej sumy a jej príslušenstva a voči forme obsahu zmenky zo strany
žalovaného neboli námietky. Neexistovala preto okolnosť, ktorá by odôvodňovala vykonanie ďalších
dôkazov nevyhnutných pre rozhodnutie vo veci. V danej veci preto súd mohol a mal rozhodnúť
o práve na úhradu zmenkovej sumy a jej príslušenstva len z predloženej zmenky. Mal za to, že

predpokladomvydaniarozsudkuvtomtokonaníbolovýlučnepredloženieorigináluzmenky.Konštatoval,
že žalovaný mohol v zmysle čl. 5 ods. 3 a ods. 6 nariadenia vzniesť námietky voči zmenke, ak však
tak neurobil, musia byť akékoľvek iné námietky odmietnuté, a to z dôvodu uplatnenia koncentračnej
zásady konštruovanej nariadením. Vytkol prvoinštančnému súdu, že z vlastnej iniciatívy, bez návrhu
žalovaného a bez legitímneho podnetu na jeho ťarchu vykonal dokazovanie, ktoré údajne preukázalo

charakter žalovaného ako spotrebiteľa, hoci žalovaný sa tejto obrany žiadnym spôsobom nedovolával,
uplatnenú pohľadávku nerozporoval a svojím konaním ju prakticky uznal. Súd prvej inštancie tak
iniciatívne rozširoval okruh dotazovaných skutočností v tom smere, aby získal pre neho dostatočný
podklad pre zamietnutie žaloby na uplatnenie pohľadávky, nevykonal žiadne dokazovanie nad rámec
navrhnutých dôkazov v prospech uplatnenej pohľadávky, a teda neobjektívne podporil žalovaného

v tomto konaní. Naviac pri vydávaní rozhodnutia vychádzal z podľa neho nesporných skutočností,
za ktoré považoval to, že žalovaný so spoločnosťou Pohotovosť, s.r.o. uzatvorili zmluvu o úvere, že
zmenka, ktorá je predmetom tohto konania, je zabezpečovacou zmenkou a že žalovaný uzatvoril
zmluvu o úvere ako spotrebiteľ. Tieto skutočnosti však neboli tvrdením ani jednej zo strán sporu a
súd ich vyabstrahoval z dokazovania, ktoré si sám navrhol. Za situácie, že žalovaný a ani žalobca sa

k týmto skutočnostiam nikdy nevyjadrili, preto neexistuje spôsob, akým by súd mohol dospieť k ich
nespornosti. Ak teda súd prvej inštancie svoje rozhodnutie založil na týchto nesporných skutočnostiach,
jeho rozhodnutie je postihnuté vadou, ktorá má za následok jeho nesprávnosť. Uzavrel preto, že
prvoinštančný súd dospel k rozhodnutiu na základe aplikácie nesprávnych právnych predpisov, ako aj
nesprávnej interpretácii príslušných právnych predpisov práva Európskej únie. V tejto súvislosti uviedol,

že je majiteľom zmenky na základe indosamentu a nie je účastníkom akéhokoľvek spotrebiteľského
vzťahu,pričomzmenkajesamostatnýmabstraktnýmzáväzkomneakcesorickejpovahyaniejemožnéju
spájať, či podmieňovať inými okolnosťami, než sú na zmenke uvedené. Namietal, že prvoinštančný súd
sa aplikáciou príslušných ustanovení o zmenke upravených v zák. 191/1950 Sb. vôbec nezaoberal, čím
ignoroval predmet sporu. Žalovaný vo všeobecnosti nie je oprávnený vznášať tzv. kauzálne námietky

voči majiteľovi zmenky, ktoré vyplývajú z jeho vzťahov s pôvodným majiteľom zmenky. Keďže tak v
sporovom konaní nemôže činiť žalovaný, tým menej tak môže činiť sám súd, čo podporil poukazom
na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Obo 3/2008 zo dňa 22. októbra 2008.
Vytkolprvoinštančnémusúdu,žeporušilpoučovaciupovinnosťprekročenímustanovenia§5ods.1OSP,porušil tiež ustanovenia o vykonávaní jednotlivých dôkazných prostriedkov, a prihliadol na skutočnosti
a dôkazy, na ktoré nebolo možné prihliadnuť, pretože nemali byť v sporovom konaní vedenom podľa
nariadenia vykonané bez návrhu. Ďalej uviedol, že pokiaľ prvoinštančný súd vyhodnotil zmenku ako

vadnú zmenku, t.j. neplatný právny úkon, jeho záver vychádza len z kauzálnych námietok, ktoré však
nikto v konaní nevzniesol, ani niktorá zo strán nepreukazovala, pričom kauzálne námietky sú po
indosovaní v zásade neprípustné a teda zmluvný vzťah medzi žalovaným a remitentom je po indosovaní
irelevantný. Navyše mu nie je známy obsah údajného zmluvného záväzku. Mal za to, že vzhľadom na
úplnú samostatnosť, oddelenosť a nezávislosť zmenkového záväzku nie je možné hovoriť o tom, že

zmenka je zmenkou podľa Zákona o spotrebných úveroch a že tomuto zákonu odporuje. Argumentoval,
že zmenka uplatnená v tomto konaní má všetky zákonom predpísané náležitosti, a teda ide o platnú
zmenku. Tvrdil, že povinnosť vyplývajúcu z ust. § 79 ods. 3 zák. č. OSP nemožno aplikovať na podania
podané pred účinnosťou novelu č. 438/2015. Záverom uviedol, že samotný Zákon o spotrebiteľských
úveroch č. 258/2001 Z. z. pripúšťa, aby na zabezpečenie nárokov zo spotrebiteľského úveru bola
vystavená zmenka s tým, že limitovaná bola len výška zabezpečenia vo vzťahu k aktuálnej výške dlhu v

čase vyplnenia. Z toho vyplýva, že prípustné sú akékoľvek zmenky, doložky a zároveň aj blankozmenky
s úpravou vyplnenia zmenky v dohode o vyplňovacom práve. Okrem toho zákonodarca pripúšťal, že
zmenky budú vyplňované dodatočne po vystavení, pretože inak by použil spojenie v čase vystavenia,
resp. by vylúčil vyplňovanie zo strany veriteľa. Vyplýva z toho, že dohoda o vyplňovacom práve nemohla
byť neplatná a nemohla byť neprijateľnou zmluvnou podmienkou ani v prípade spotrebiteľských úverov,

pretože právna úprava explicitne pripúšťala používanie blankozmeniek. Zároveň si uplatnil náhradu trov
odvolacieho konania.

4. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu písomne nevyjadril.

5. Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § CSP) po zistení, že odvolanie podala
v stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP) strana, v neprospech ktorej bolo rozhodnutie vydané (§ 359
CSP), prejednal odvolanie žalobcu bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP
s verejným vyhlásením rozhodnutia pri splnení si povinnosti upravenej v ust. § 219 ods. 3 CSP a dospel
k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

6. V tomto konaní sa žalobca svojou žalobou voči žalovanému domáha zaplatenia zmenkovej sumy
292 eur, zmenkového úroku vo výške 0,06 % denne zo sumy 292 eur od 27. 06. 2010 do 08. 09.
2010, zo sumy 243 eur od 09. 09. 2010 do zaplatenia, úroku vo výške 6 % ročne zo sumy 292 eur
od 10. 09. 2010 do zaplatenia a zaplatenia zmenkovej odmeny vo výške 1/3 % zmenkovej sumy,

teda 0,97 eura dôvodiac, že ako indosatár je nadobúdateľom všetkých práv zo zmenky vystavenej
žalovaným dňa 23. 09. 2009 na zmenkovú sumu 292 eur, pričom indosovaná zmenka je vistazmenkou
opatrená doložkou „na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia“ a indosant predložil zmenku na
zaplatenie, lebo vystaviteľ doposiaľ zmenkovú sumu neuhradil. Žalobca žalobu uplatnil podľa čl. 4 ods.
1 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje európske konanie

vo veciach s nízkou hodnotou sporu (ďalej len „nariadenie“). Preskúmavaným rozsudkom súd prvej
inštancie konanie v časti o zaplatenie zmenkového úroku vo výške 0,19 % denne zastavil, ktorý výrok
strany sporu nenapadli odvolaním. Predmetnom odvolacieho konania takto zostala len jeho zamietajúca
časť a výrok o náhrade trov konania.

7. Cieľom nariadenia je zjednodušenie a urýchlenie zahraničných konaní vo veciach s nízkou hodnotou
sporu, zníženie nákladov a zaručenie rovnakých podmienok pre veriteľov a dlžníkov (ods. 7 a 8
preambuly nariadenia). Pri postupe podľa nariadenia je súd povinný rešpektovať právo na spravodlivý
proces a zásadu kontradiktórneho konania a to najmä pri rozhodovaní o potrebe ústneho pojednávania
a o spôsobe a rozsahu dokazovania, ktoré je nevyhnutné pre vydanie rozhodnutia (ods. 9 preambuly

a článok 9 nariadenia). Uplatňuje sa v občianskych a obchodných veciach v cezhraničných prípadoch,
bez ohľadu na povahu súdu a celková hodnota nároku bez navýšenia o úroky, náklady a výdavky
nepresahuje čiastku 2.000 eur v čase doručenia žalobného formulára na súd (článok 2 ods. 1
nariadenia). Veci vylúčené z vecnej pôsobnosti nariadenia sú taxatívne vypočítané v článku 2 ods. 2
nariadenia, pričom nariadenie nevylučuje z vecnej pôsobnosti spotrebiteľské spory, v ktorých spotrebiteľ

vystupuje ako účastník konania či už na strane žalobcu alebo žalovaného. Konanie je v zásade písomné,
ide o tzv. „formulárové konanie“, podstatou ktorého je komunikácia žalobcu a žalovaného so súdom
prostredníctvom vzorových tlačív. V prípade, ak sa súd domnieva, že informácie, ktoré poskytol žalobca,
nie sú dostatočne jasné alebo primerané, alebo ak formulár návrhu nie je správne vyplnený a pokiaľsa pohľadávka nezdá byť zjavne neopodstatnená alebo návrh neprípustný, dá žalobcovi možnosť
formulár návrhu doplniť alebo opraviť alebo predložiť určené doplňujúce informácie alebo doklady alebo
vziať návrh späť a to v lehote, ktorú určí (článok 4 ods. 4 nariadenia). V prípade, že súd dospeje

k záveru, že nárok je zjavne neopodstatnený alebo návrh je neprípustný alebo ak žalobca formulár
návrhu v určenej lehote nedoplnil alebo neopravil, súd návrh zamietne (neopodstatnenosť nároku alebo
neprípustnosť návrhu sa posudzuje podľa vnútroštátneho práva - ods. 13 preambuly nariadenia). Z
článku 19 nariadenia vyplýva, že pokiaľ nariadenie neustanovuje inak, európske konanie vo veciach
s nízkou hodnotou sporu sa riadi procesným právom členského štátu, v ktorom sa konanie vedie. S

ohľadom na uvedené je na mieste konštatovať, že nariadenie nekladie žiadne prekážky pre aplikáciu
všetkých procesnoprávnych princípov použiteľných v slovenskom právnom poriadku a v možnosti súdu
preskúmavať predložené listinné dôkazy. Z procesného hľadiska teda k návrhu môže súd pristupovať s
rovnakou mierou ingerencie, ako k akémukoľvek inému návrhu uplatnenému v konaní pred súdom, vo
veci môže konať aj formou nariadeného pojednávania a to nielen na základe návrhu účastníka, ale aj
keď to sám považuje za potrebné. Rovnako tak môže aplikovať svoje znalosti určitých okolností z jeho

činnosti(notoriety)azohľadniťochranuslabšiehovkonaní,čiochranudobrýchmravov.Znariadeniatotiž
nevyplýva povinnosť súdu automaticky návrhu vyhovieť a pokiaľ vzhliadne v návrhu také skutočnosti,
ktoréhovedúkzáveruojeho neprípustnosti,návrhzamietneatoajvprípadeabsencieaktivityžalovanej
strany v konaní, čo vyplýva priamo z článku 4 bod 4 nariadenia. Nariadenie je tak len alternatívnym
nástrojom pri rešpektovaní procesných pravidiel príslušného členského štátu.

8. Z hľadiska hmotného práva žalobca v žalobe uplatnil práva zo zmenky vystavenej žalovaným dňa 23.
09. 2009 podľa zákona zmenkového a šekového č. 191/1950 Zb., ktorý je prevzatím textu Ženevského
dohovoru o jednotnom zmenkovom zákone zo dňa 07. 06. 1930 (ďalej len „ZZŠ). Ide o kogentnú
a súkromnoprávnu normu, ktorá je prísne formálna, čo si vyžaduje jej špecifický predmet, ktorým

sú zmenky. Zároveň ide o zákon „lex specialis“, pričom všeobecným právnym predpisom k nemu je
Občiansky zákonník.

9. Podľa článku I. § 16 ods. 1 veta prvá ZZŠ o tom, kto má zmenku v rukách platí, že je oprávneným
majiteľom, ak preukáže svoje právo nepretržitým radom indosamentov, a to aj vtedy, ak posledný z nich

je blankoindosament.

10. Podľa článku I. § 17 ZZŠ kto je žalovaný zo zmenky, nemôže robiť majiteľovi námietky, ktoré sa
zakladajú na jeho vlastných vzťahoch k vystaviteľovi, alebo k predošlým majiteľom, okrem ak majiteľ pri
nadobúdaní zmenky konal vedome na škodu dlžníka.

11. Podľa článku I. § 48 ods. 1 ZZŠ majiteľ môže postihom žiadať: 1/ zmenkovú sumu, pokiaľ nebola
zmenka prijatá alebo zaplatená s úrokmi, ak boli dojednané, 2/ šesťpercentné úroky odo dňa zročnosti,
3/ trovy protestu a podaných správ, ako aj ostatné trovy, 4/ odmenu vo výške jednej tretiny percenta
zmenkovej sumy, alebo v menšej dohodnutej výške.

12. Podľa § 495 OZ platnosti záväzku nebráni, ak nie je vyjadrený dôvod, na základe ktorého je dlžník
povinný plniť. Veriteľ je však povinný preukázať dôvod záväzku s výnimkou cenných papierov hromadne
vydaných alebo iných cenných papierov, pre ktoré je zákonom ustanovené, že veriteľ túto povinnosť
nemá.

13. V tejto súvislosti však nemožno opomínať, že judikatúrou Súdneho dvora EÚ bola vyslovená
všeobecná zásada, podľa ktorej špecifiká súdneho konania, ktoré prebieha v rámci vnútroštátneho
právamedzipredajcomalebododávateľomaspotrebiteľom,nemôžupredstavovaťskutočnosťspôsobilú
ovplyvniť právnu ochranu, ktorá podľa ustanovení Smernice 93/13/EHS spotrebiteľovi musí byť

poskytnutá, čo potvrdzuje aj článok 14 Smernice 87/102/EHS. Smernica rady č. 87/102/EHS z 22. 12.
1986 o aproximácii zákonov iných právnych predpisov a správnych opatrení členských štátov, ktoré
sa týkajú spotrebiteľského úveru (ďalej len „smernica“) síce používanie zmeniek v spotrebiteľských
zmluvách nezakazuje, ale podľa článku 10 smernice jednoznačne členské štáty môžu povoliť používanie
zmeniek v spotrebiteľských zmluvách iba vtedy, ak zároveň zabezpečia vhodnú ochranu spotrebiteľa.

Pojem „vhodná ochrana“ spotrebiteľa treba vykladať so zreteľom na článok 14 smernice, ktorá zakazuje
znížiť štandard ochrany spotrebiteľa, a preto je ju potrebné chápať ako celkový právny rámec ochrany
spotrebiteľa vyplývajúci z predpisov práva únie a judikatúry Súdneho dvora EÚ, ktorá zahŕňa aj
povinnosťvnútroštátnychsúdovexoffoskúmaťnekalosťzmluvnýchpodmienok.Vprípadezáveru,žeprivymáhaní dlžnej sumy z indosovanej zmenky súd nemá možnosť hodnotiť obsah spotrebiteľskej zmluvy
a rozhodnúť o nekalosti niektorých zmluvných podmienok, či zhodnotiť platnosť zmenky samotnej,
išlo by o neprijateľné zníženie právnej ochrany prináležiacej spotrebiteľovi a o porušenie zásady

efektivity. Rigidná aplikácia ust. § 17 ZZŠ by totiž spôsobila spotrebiteľovi neprimerané ťažkosti pri až
následnom možnom domáhaní sa ochrany svojich práv. Znamená to potom, že pokiaľ súd spoľahlivo
zistí, že na strane žalovaného ide o spotrebiteľa, bez ohľadu podľa akého procesného predpisu sa
nárok uplatňuje, poskytne mu ochranu prostredníctvom právnej úpravy o ochrane spotrebiteľa. V tomto
smere už Ústavný súd ČR vo svojich nálezoch judikoval, že súčasné napätie spojené so zmenkami

je spôsobené ich nevhodným používaním (zneužívaním) najmä voči subjektom, na ktorých nemožno
znalosť špecifickej a značne rigidnej zmenkovej úpravy spravodlivo požadovať. V prípade spotrebiteľov,
ktorých práva boli dotknuté konaním remitenta (prvého majiteľa ako veriteľa) zmenky, všeobecné súdy
nesmú odhliadnuť od ich špecifických záujmov a postavenia a pri svojej rozhodovacej činnosti musia
hľadať také interpretačné a aplikačné východiská, ktoré zabránia zneužívaniu práv v dôsledku aplikácie
zmenkových inštitútov neprimerane v neprospech niektorého z účastníkov zmenkového vzťahu. Tiež

vyslovil pravidlo, že zákaz zneužitia práva je silnejší, než dovolenie dané právom, a pokiaľ právna
norma určité správanie aprobuje, a iná za predpokladu, že je zneužívané, ho zakazuje, takéto konanie v
skutočnosti nie je výkonom práva, ale protiprávnym úkonom. Výkonu práva, ktoré je jeho zneužitím súdy
nesmú poskytnúť ochranu, keďže takýto postup by bol v rozpore s ústavou chránenými právami (sp. zn.
Pl. ÚS 16/12 zo dňa 16. 10. 2012, IV. ÚS 457/10 zo dňa 18. 07. 2013, I. ÚS 210/15 zo dňa 16. 09. 2015).

14. Podľa § 4 ods. 6 zák. č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom do 31. 12.
2010, v súvislosti s poskytovaním úveru od spotrebiteľa alebo inej osoby sa zakazuje splniť dlh zmenkou
alebo šekom. Veriteľ smie prijať od dlžníka zmenku alebo šek na zabezpečenie svojich nárokov zo
spotrebiteľského úveru, len ak ide o zabezpečovaciu zmenku a zmenková suma v čase vyplnenia je

maximálne vo výške aktuálnej výšky nesplateného spotrebiteľského úveru a príslušenstva (vrátane
zmluvných pokút a iných nárokov veriteľa zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere) vo výške maximálne 30
% istiny poskytnutého spotrebiteľského úveru. Zmenku prijatú, resp. vyplnenú veriteľom v rozpore s
prechádzajúcou vetou veriteľ nesmie prijať a je povinný ju dlžníkovi kedykoľvek na požiadanie vydať.
Ustanovenie tohto odseku platí aj v prípade zmeny majiteľa zmenky alebo postúpenia práv zo zmenky.

15. Veriteľ zodpovedá za škodu vzniknutú spotrebiteľovi porušením odseku 6 veriteľom (§ 4 ods. 7 zák.
č. 258/2001 Z. z.).

16. V posudzovanej veci súd prvej inštancie vo svetle vyššie citovanej právnej úpravy, ako i podaného

výkladu odvolacieho súdu postupoval, v tomto smere vo veci riadne zistil skutkový stav a túto i správne
posúdil po právnej stránke. Nakoľko odvolací súd sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku
súdu prvej inštancie, využijúc postup podľa § 387 ods. 2 CSP sa obmedzuje len na skonštatovanie jeho
správnosti, a preto súdom prvej inštancie uvádzané dôvody duplicitne opakovať nebude.

17. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie odvolací súd len opätovne
podčiarkuje, že predmetom konania je nárok vyplývajúci zo zmenky indosovanej na žalobcu sídliaceho
v Českej republike, ktorý si svoje právo vyplývajúce zo zmenky uplatňuje v rámci európskeho konania
vo veciach s nízkou hodnotou sporu podľa nariadenia. Žalobcom predložená zmenka má svoj základ v
dohode o vyplňovacom práve zmenky obsiahnutej vo všeobecných úverových podmienkach právneho

predchodcu žalobcu tvoriacich neoddeliteľnú súčasť spotrebiteľskej úverovej zmluvy. V nadväznosti
na to súd prvej inštancie preto dôvodne skúmal charakter tohto vzťahu, keď nariadenie je síce
procesný prostriedok, ktorý konanie urýchľuje, ale nebráni súdu postupovať rešpektovaním vyššej
súdnej ochrany spotrebiteľa, pričom prieskum uplatneného nároku, s oporou v doloženej zmenke,
nemôže byť ovplyvnený povahou použitého procesného nástroja. V tomto smere je potrebné vychádzať

zo zák. č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy
o úvere medzi žalovaným a právnym predchodcom žalobcu, ktorý spotrebiteľský úver definoval ako
dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme
odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme (§ 2 písm. a/ zákona). Za veriteľa označoval
fyzickú alebo právnickú osobu poskytujúcu spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania (§ 3 ods. 1

zákona) a za spotrebiteľa fyzickú osobu, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel, než na
výkon zamestnania, povolania alebo podnikania (§ 3 ods. 2 zákona). Je už notorietou, že základnou
črtou spotrebiteľských zmlúv je to, že sú pre spotrebiteľa vopred pripravené a nie je vytvorený priestor
na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny. I podľa názoru odvolacieho súdu sporom dotknutázmluva o úvere je spotrebiteľskou zmluvou, ktorej súčasťou boli všeobecné úverové podmienky vopred
pripravené pre veľký počet spotrebiteľov a tieto žalovaný ovplyvniť nemohol. Rovnako tak právny
predchodca žalobcu ako dodávateľ mal v predmete svojej činnosti poskytovanie úverov a v konaní

nebolopreukázané,žeúverbolžalovanémuposkytnutýzaúčelomvýkonuzamestnania,povolaniaalebo
podnikania. V tomto smere žalobca si nesplnil svoju dôkaznú povinnosť, ktorá ho v konaní zaťažovala
(§ 120 ods. 1 prvá veta OSP, 132 ods. 1 CSP), na preukázanie nespotrebiteľského charakteru úverovej
zmluvy a to spôsobom nevzbudzujúcim odôvodnené pochybnosti. Takouto okolnosťou totiž nemôže
byť len všeobecný údaj o poskytnutí úveru uvedený v úverovej zmluve bez bližšieho ozrejmenia a

preukázania súvislostí medzi výkonom povolania, zamestnania, resp. podnikateľskou činnosťou dlžníka
a uzatvorením konkrétnej zmluvy. Bez preukázania, že žalovanému ako dlžníkovi bol úver poskytnutý
za týmto účelom, má tak v úverovej zmluve uvedený účel jej uzatvorenia rovnaký dôsledok, ako by
tam uvedený nebol. Odvolací súd si preto v plnom rozsahu osvojil názor prvoinštančného súdu, že
v danej veci žalovaný je spotrebiteľom, na ktorého sa vzťahuje ochrana podľa zák. č. 258/2001
Z. z. o spotrebiteľských úveroch, ako aj zák. č. 40/1964 Zb. (Občiansky zákonník), do ktorých boli

transponované smernice č. 93/13/EHS z 05. 04. 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách a č. 87/102/EHS z 22. 12. 1986 o aproximácii zákonov, iných právnych predpisov a správnych
opatrení členských štátov, ktoré sa týkajú spotrebiteľského úveru a relevantná je aj príslušná judikatúra
Európskeho súdneho dvora, týkajúca sa ochrany práv spotrebiteľov, ktorú úpravu následne súd prvej
inštancie i v konaní dôsledne aplikoval.

18. Reagujúc i na ďalšie námietky žalobcu uplatnené v jeho odvolaní odvolací súd dodáva, že jeho
argumentácia spochybňujúca postup súdu prvej inštancie pri vykonávaní dôkazov je neopodstatnená z
dôvodov podľa už zhora podaného výkladu odvolacieho súdu. Rovnako tak neobstojí tvrdenie žalobcu,
podľa ktorého pri rozhodovaní o uplatnenom nároku zo zmenky sa má vychádzať výlučne z predloženej

zmenky predstavujúcej samostatný abstraktný záväzok neakcesorickej povahy. Abstraktný charakter
zmenky bol totiž spochybnený už v ust. § 4 ods. 6 zák. č. 258/2001 Z. z. v znení účinnom v
čase uzatvorenia zmluvy o úvere, pričom v danom prípade právny predchodca žalobcu zákonný limit
zmenkovej sumy nerešpektoval a zmenku napriek výslovnému zákazu prijal a následne ju previedol na
žalobcu. Zmenka tak bola vystavená v rozpore s vnútroštátnym právnym poriadkom a aj v rozpore s

právom Európskej únie. Naviac, rešpektovanie výlučne abstraktného charakteru zmenky je neprijateľné
aj z pohľadu judikatúry Súdneho dvora EÚ.

19. Odvolací súd tiež poukazuje na dohodu o vyplňovacom práve zmenky, ktorá je upravená v článku
14 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru (ďalej len „VPPÚ“), podľa ktorej „Na zabezpečenie

peňažného záväzku dlžníka ako vystaviteľa zmenky vyplývajúceho z tejto úverovej zmluvy voči veriteľovi
ako remitentovi vystavil vystaviteľ zmenku, v ktorej nie sú vyplnené zmenková suma a dátum začiatku
úročenia zmenkovej sumy. Ručiteľ je z takto vystavenej zmenky zaviazaný ako zmenkový ručiteľ.
Zmluvné strany a ručiteľ sa dohodli, že zmenkovú sumu vyplní na zmenke remitent najskôr v deň, kedy
sa v zmysle bodu 4 týchto podmienok stane celý dlh splatný okamžite, t.j. keď dlžník neuhradí včas štyri

po sebe idúce splátky, prípadne uhradí len časti splátok, alebo neuhradí včas poslednú splátku alebo
časť poslednej splátky. Zmenková suma bude pozostávať zo sumy všetkých peňažných nárokov veriteľa
voči dlžníkovi, ktoré veriteľovi vzniknú ku dňu vyplnenia zmenky. Dátum začiatku úročenia zmenkovej
sumy vyplní na zmenke remitent tak, že ním bude deň, kedy sa v zmysle bodu 4 týchto podmienok stal
splatný celý dlh“, a umožňovala vystaviť povinnému zmenku, v ktorej nie je vyplnená zmenková suma

a dátum začiatku úročenia zmenkovej sumy, pričom zmenkovú sumu vyplní veriteľ v rozsahu všetkých
jeho peňažných nárokov voči dlžníkovi, ktoré podľa uváženia veriteľa vzniknú ku dňu vyplnenia zmenky.
Takéto zmluvné dojednanie o vyplnení zmenky za stavu, že ide o spotrebiteľský vzťah a ktoré zmluvné
dojednanie mení vzťah medzi účastníkmi zo zmluvného dojednania na vzťah zo zmenky, ktorý nie je
zásadne kauzálny a neposkytuje žiadnu ochranu spotrebiteľovi, musí súd vyhodnotiť ako neprijateľné

a tým neplatné v súlade s § 53 ods. 5 OZ, resp. ako neplatné dojednanie v zmysle § 52 ods. 2 OZ.
Okrem toho uzavretím takej dohody o vyplnení zmenky veriteľ dostáva do rúk oprávnenie rozhodnúť o
tom, že ním požadované plnenie je v súlade so zmluvou, čo je rozporné i s ust. § 53 ods. 4 písm. o/ OZ.
Naviac, z uzatvorenej dohody žiadne informácie o dôsledkoch vystavenia zmenky pre žalovaného ako
spotrebiteľa nevyplývajú, pričom neinformovanosť spotrebiteľa, resp. jeho nedostatočná informovanosť

v oblasti spotrebiteľských právnych vzťahov mu nemôže byť na ujmu. Vystavením zmenky v rozsahu nad
zákonom povolený limit, vzhľadom na povahu tohto cenného papiera, bolo tak žalovanému zhoršené
jeho zmluvné postavenie. V tejto súvislosti je právne významné aj ust. § 54 ods. 1, 2 OZ, podľa
ktorého zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona vneprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon
priznáva alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských
zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší. Dojednanie o zmenke, ktoré nezohľadňuje

právne predpisy na ochranu spotrebiteľa, preto odporuje ust. § 54 ods. 1, 2 OZ a na podklade takéhoto
dojednania zmenka nemohla byť platne vystavená a ani platne indosovaná. Z neplatnej zmenky nemôže
potom žalobca vyvodzovať ani v konaní uplatnené práva na zmenkový úrok a úrok zo zmenkovej sumy
a zmenkovú odmenu.

20. V neposlednom rade odvolací súd odkazuje i na spoločné stanovisko prijaté občiansko-právnym
kolégiom a obchodnoprávnym kolégiom Najvyššieho súdu SR dňa 20. 10. 2015 k postupu súdov
nižšieho stupňa vo veciach návrhov s uplatneným právom zo zmenky vo vzťahu k ochrane spotrebiteľa,
z ktorého odvolací súd vychádzal i pri posudzovaní predmetnej veci. Podľa tohto stanoviska, ak žalobca
ako dôkaz osvedčenia uplatneného nároku doloží zmenku, platí bez ohľadu na povahu procesného
nástroja, ktorý použil, že I. pokiaľ z akýchkoľvek okolností v prejednávanej veci vyplynie konajúcemu

súdu súvislosť s nekalou povahou či neprípustnosťou uplatneného nároku, je tento ex offo povinný
zabezpečiť prieskum nároku v intenciách možnej absolútnej neplatnosti úkonu, v ktorom má nárok
základ; II. pokiaľ súd nevzhliadne žiadnu nekalosť či neprípustnosť predloženého návrhu, pristúpi k
prieskumu uplatneného nároku v rozmedzí prípadne vznesených námietok, zohľadňujúc ich rozsah a
povahu pri rešpektovaní povinnosti posúdiť prípadnú absolútnu neplatnosť úkonu, ak to z vykonaného

dokazovania vyplynie. Ak je vystaviteľom zmenky spotrebiteľ, je možné túto skúmať až po úroveň
dohody o vyplňovacom práve, aplikujúc právnu úpravu platnú a účinnú v čase, kedy bola zmenka
vystavená. Aj v prípade, že nie sú podané kauzálne námietky vystaviteľom zmenky (bez ohľadu na
to, či je spotrebiteľom), ktorý je na strane žalovaného, je možné preskúmať a podľa okolností prípadu
posúdiť nárok na uplatnený zmluvný úrok ako nárok uplatnený v rozpore s dobrými mravmi, ak výška

uplatneného nároku podľa úvahy súdu takýto exces dosahuje.

21. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej
časti podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil, keď súd prvej inštancie vo veci riadne zistil
skutkový stav a vyvodil z neho i správny právny záver.

22. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd tak, že žalovanému náhradu trov
odvolacieho konania nepriznal, i keď s ohľadom na výsledok odvolacieho konania principiálne by bolo
namieste priznanie náhrady trov odvolacieho konania žalovanému podľa § 396 ods. 1 v spojení s §
255 ods. 1 CSP. V danej veci však možnosť priznania náhrady trov konania vylučovala skutočnosť, že

žalovanému v odvolacom konaní preukázateľne žiadne trovy nevznikli, čím bol daný dôvod pre aplikáciu
čl. 4 CSP.

Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote 2 mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému
subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie
znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP); dovolanie
je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§

427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP); povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b/ dovolateľom právnická osoba, jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa
c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľapredpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).