Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Tuesday, February 28, 2017

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 7Co/271/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4112218990
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 02. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Sidónia Sládečková
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2017:4112218990.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Sidónie Sládečkovej a členiek
senátu JUDr. Sone Zmekovej a JUDr. Eriky Madarászovej, v právnej veci žalobcu: B. L., bytom Z. -U. č.
XXX, zast. JUDr. Mariánom Mackom, advokátom so sídlom Koceľova č. 2, Nitra proti žalovanej:C. L. ,
bytom Z. -U. č. XXX, zast. Mgr. Martinom Hurtajom, advokátom so sídlom Štefánikova č. 15, Nitra, o
vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného

súdu v Nitre č.k. 10C/69/2012-277 zo dňa 3. novembra 2014, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1.1 Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zo dňa 03.11.2014 č.k. 10C/69/2012-277 vyporiadal
bezpodielové spoluvlastníctvo manželov ( ďalej len BSM) tak, že : I. žalovanej prikázal do výlučného

vlastníctva nehnuteľnosti nachádzajúce sa v katastrálnom území Z. - U. - parcela registra "C" č.450/29
záhrady o výmere 282m2, parcela registra "C" č. 450/44 zastavané plochy a nádvoria o výmere 357m2,
dom súp. č. XXX na parcele registra "C" č. 450/44, ktoré sú zapísané na LV č. XXX, Správy katastra G.,
pre Okres G., U. Z. - U., kat. územie Z. - U. spolu v hodnote 126.100,-eur a hnuteľné veci : sedacia
súprava v hodnote 750 eur, DVD v hodnote 100 eur, spálňový nábytok v hodnote 300 eur a obývacia
stena v hodnote 150 eur, spolu hnuteľné veci v hodnote 1.300 eur.

II. Žalobcovi do výlučného vlastníctva prikázal hnuteľné veci : kamera zn. SONY v hodnote 50 eur,
biliardový stôl v hodnote 100 eur, 4ks reproduktorov v hodnote 20 eur, spolu veci v hodnote 170 eur.
III. Ďalej rozhodol, že pohľadávku veriteľa: Wűstenrot stavebná sporiteľňa, a.s. zo zmluvy o poskytnutí
stavebného úveru, medziúveru č. 25387598/7930 zo dňa 6.4.2006 vo výške 8.077,99 eur preberá
žalovaná . IV. Žalovanej uložil zaplatiť žalobcovi titulom finančného vyporiadania sumu 19.255,46 eura
do 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. V. O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov

nemá právo na náhradu trov konania. VI. Žalobcovi a žalovanej uložil spoločne a nerozdielne zaplatiť
súdny poplatok za vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov vo výške 3.827,10 eur na
účet Okresného súdu Nitra, do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku. VII. Žalobcovi a žalovanej
uložil zaplatiť každému sumu 52,24 eur na trovy štátu na účet prvoinštančného súdu , do troch dní
od právoplatnosti tohto rozsudku.
1.2 V dôvodoch rozsudku uviedol, že žalobca žiadal vyporiadať BSM z dôvodu, že po zániku manželstva

v dôsledku rozsudku Okresného súdu Nitra č.k. 19C/25/209-113 zo dňa 13.5.2009 , právoplatného
30.6.2009, nedošlo k dohode o vyporiadaní BSM, ktoré trvalo od uzavretia manželstva dňa 07.09.1996
do zániku manželstva rozvodom dňa 30.06.2009. Žalobca žiadal vyporiadať majetok patriaci do BSM
tak, že nehnuteľnosť v kat. úz. Z.- U. zapísaná na LV č. XXX bude prikázaná žalovanej do výlučného
vlastníctva, ďalej jej budú prikázané všetky hnuteľné veci a prevezme pasívum- zostatok úveru s
príslušenstvom poskytnutéh Wűstenrot stavebnou sporiteľnou , a.s, zo zmluvy o poskytnutí stavebného

úveru a medziúveru zo dňa 06.04.2006 . Žalovaná mu titulom vyrovnania BSM zaplatí sumu 33.194
eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.1.3 Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že strany sporu nadobudli počas trvania
manželstva do BSM nehnuteľnosť zapísanú na LV č. XXX, k.ú. Z. - U., U. Z. U., Okres Nitra ako
parc. registra "C" a to parc.č. 450/29 záhrady o výmere 282m2, parc.č. 450/4 zast. plochy a nádvoria

o výmere 357m2, dom súp. č. XXX na parc.č. 450/44. Do konania bol súdom pribratý znalec Ing.
Ľubomír Vnuk, ktorý podal znalecký posudok č. 17/2013 dňa 20.9.2013 a určil hodnotu nehnuteľnosti
na trhu vo výške 88.200 eur a určil hodnotu investícií vložených do nehnuteľnosti od roku 1998 do
30.06.2009 vo výške 37.900 eur. Súd zistil zo znaleckého posudku, že predmetom ocenenia znalca bola
aj kuchynská linka, ktorej hodnotu určil na 792,79 eur a započítal ju do celkovej hodnoty nehnuteľnosti.

Strany sporu sa v priebehu konania zhodli na mase BSM do ktorej patrí nehnuteľnosť a hnuteľné veci.
Hodnota nehnuteľnosti bola zistená znaleckým posudkom na sumu 88.200 eur + investície vložené do
nehnuteľnosti vo výške 37.900, teda spolu hodnota 126.100 eur. Voči uvedenej hodnote nehnuteľnosti
neboli v konaní vznesené námietky. Súd prikázal nehnuteľnosť do výlučného vlastníctva žalovanej v
zmysle zhodného návrhu strán sporu. Strany sporu sa dohodli aj na rozsahu hnuteľných vecí patriacich
do BSM a ich zostatkovej hodnote -.kožená sedacia súprava v hodnote 750 eur, .DVD zn. SONY v

hodnote 100 eur, kuchynská linka vrátane elektrospotrebičov, stolu a stoličiek v hodnote 100 eur,
spálňová zostava v hodnote 300 eur, .kamera zn. SONY hodnota 50 eur, .biliardový stôl v hodnote 100
eur, obývacia stena v hodnote 150 eur, reproduktory 4 ks v hodnote 20 eur. Z okruhu hnuteľných vecí,
na ktorých sa zhodli strany sporu, boli vylúčené televízor a počítač, z dôvodu ich nefunkčnosti, Hifi veža,
ktorá bola odcudzená, automobil zn. BMW, ktorý bol predaný a kuchynská linka so spotrebičmi, ktorá

bola ocenená v rámci nehnuteľnosti. Súd hnuteľné veci rozdelil tak, že žalobcovi prikázal kameru zn.
Sony, biliardový stôl a 4 ks reproduktorov, spolu veci v hodnote 170 eur a žalovanej sedaciu súpravu,
DVDprehrávač,spálňovýnábytokaobývaciustenu,veci vhodnote1.300eur.Rozdelenienehnuteľných
a hnuteľných vecí súd vykonal v zmysle zhodného návrhu strán sporu. Rovnako tak nepovažoval za
sporné, kto prevezme záväzok voči stavebnej sporiteľni, pretože obidvaja zhodne navrhli, aby tento

záväzok prevzala žalovaná, ktorej bude prikázaná do výlučného vlastníctva spoločne nadobudnutá
nehnuteľnosť. Výška tohto záväzku ku dňu rozhodovania súdu bola 8.077,99 eur.
Žalovanej bola prikázaná do jej výlučného vlastníctva nehnuteľnosť v hodnote spolu s investíciami
126.100 eur. Z tejto sumy súd odpočítal dar rodičov žalovanej pri jej kúpe a to vo výške 600.000.-Sk /
19.916,35 eura. Túto sumu súd odpočítal z dôvodu, že uvedenú sumu rodičia žalovanej zaplatili pri

kúpe nehnuteľnosti, s tým, že plánovali vytvoriť dve bytové jednotky, ktoré mali byť jedna pre rodičov
žalovanej a jedna pre účastníkov konania, pričom takto boli aj užívané. Súd mal teda za to, že vyplatením
sumy 19.916,35 eura mali rodičia žalovanej úmysel zaplatiť kúpnu cenu polovice nehnuteľnosti a len z
dôvodu, aby účastníci získali vyšší úver nehnuteľnosť nadobudli do vlastníctva len strany sporu s tým,
že túto mali následne previesť na rodičov žalovanej. Takúto dohodu potvrdila aj žalovaná aj svedok -

jej otec, pričom súd mal za to, že aj logicky takéto usporiadanie pomerov vyplýva z toho, že rodičia
žalovanej previedli členské práva k družstevnému bytu, pričom tak urobili práve preto, aby mohli obývať
jednu časť nehnuteľnosti. Pretože nedošlo k prevodu časti nehnuteľnosti na nich, súd započítal uvedenú
sumu ako dar rodičov žalovanej. Po jej odpočítaní zostala suma /126.100 - 19.916,35/ 107.183,65
eura, od ktorej odpočítal spoločný dlh strán sporu vo výške 8.077,99 eura voči Wüstenrot stavebnej

sporiteľne, ktorý vznikol počas trvania manželstva a ktorého splácanie prevzala žalovaná. Preto od
sumy 107.183,65 eura odpočítal sumu 8.077,99 eura a zvyšok 98.805,66 eura predstavuje masu BSM,
z ktorj patrí každému z účastníkov polovica t.j. 49.402,83 eura. K uvedenej sume, ktorá by prináležala
žalobcovi, pripočítal rozdiel hodnoty hnuteľných vecí, ktorý bol 1.230 eur v prospech žalobcu, ktorého
podiel tak tvorí suma 50.632,83 eur. Od tejto sumy súd odpočítal investície vložené otcom žalovanej

do nehnuteľnosti a sumy, ktoré zaplatil na úveroch , majúc za preukázané, že išlo o dary žalovanej a po
ich odpočítaní z podielu patriaceho žalobcovi vo výške 50.632,83 eur , súd zaviazal žalovanú zaplatiť
titulom vyporiadania BSM žalobcovi sumu 19.255,46 eura.
Súd nezohľadnil tvrdenie žalovanej, že jej otec daroval sumu 7.103,49 eura na rekonštrukciu omietok
domu, lebo túto skutočnosť súdu nepreukázala. Vypočutí svedkovia ohľadom tejto investície potvrdili,

že čestné vyhlásenia boli pripravené a formulované práve otcom žalovanej a aj pokiaľ išlo o ocenenie
prác, výpoveď svedka, ktorý ju vykonal, znela veľmi nevierohodne. Aj právny zástupca žalovanej po
vykonanom dokazovaní a výsluchoch svedkov nežiadal, aby súd prihliadol na ich tvrdenia, lebo ich
nevedia preukázať, ale žiadal, aby súd vychádzal z cien rekonštrukčných prác omietok domu ocenených
v znaleckom posudku. Súd na tieto v prospech žalovanej neprihliadol, lebo i keď boli ocenené, nebolo v

konaní preukázané, že boli hradené otcom žalovanej. Súd prihliadol len na tie dôkazy, ktoré boli v konaní
preukázané a ktoré boli nesporné, že ich hradil otec žalovanej a že boli vykonané na nehnuteľnosti v
BSM účastníkov konania.Ďalej súd uviedol, že nevykonal žalobcom navrhnutý dôkaz týkajúci sa konkurzných konaní a
exekučných konaní vedených v spoločnostiach, kde bol spoločníkom otec žalovanej B. pretože podľa
názoru súdu, ak by aj bol zistil insolventnosť spoločností, ktoré vlastnil otec žalovanej, resp. exekučné

konania vedené voči nemu, nie je to dôkaz o tom, že nemal dosť finančných prostriedkov na úhradu
splátok úveru. Súd mal hodnovernými dôkazmi preukázané zaplatenie splátok , ktoré nie je možné ničím
spochybniť, lebo ide o potvrdenia vkladov na konkrétne účty v bankách ale niektoré z nich aj potvrdené
správami finančných inštitúcií o tom, kto a v akej výške realizoval splátky úverov. Súd neprihliadol ani
na návrh žalobcu, aby bol zohľadnený v jeho prospech zaplatený kontokorentný úver SLSP, a.s. vo

výške 1.327,76 eur, ktorý nepreukázal, záväzok voči Slovak Telekom vo výške 634,63 eura, lebo tento
bol vyplatený dňa 8.10.2008 /č.l.10/, teda počas trvania manželstva účastníkov konania a ani na zmluvu
o pôžičke vo výške 9.958,18 eur s P., lebo z príjmových dokladov vyplynulo, že táto bola splatná v období
od 15.3.2008 - 18.12.2008, / č.l. 6/ teda počas trvania manželstva a aj sám žalobca tvrdil, že vyplatil
pôžičku zo svojho príjmu, ktorý je však súčasťou BSM. Súd nezapočítal v prospech žalobcu sumy
vybraté z účtu žalobcu počas trvania manželstva ani na jeho tvrdenie, že si žalovaná ponechala peniaze

za predaj vozidla a motocykla, lebo túto skutočnosť nepreukázal a finančné prostriedky boli získané a
spotrebované počas trvania manželstva a preto súd na ne neprihliadol.
1.4 O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku a žiadnemu
z účastníkov náhradu trov konania nepriznal. Zároveň súd zaviazal žalobcu na zaplatenie trov štátu
vo výške 52,24 eur a žalovanú na zaplatenie trov štátu vo výške 52,24 eur, lebo štát platil trovy ako

odmenu znalcovi vo výške 504,48 eura, pričom tieto prostriedky mu boli vyplatené zo zálohy zloženej
žalobcom vo výške 200 eur a zo zálohy zloženej žalovanou vo výške 200 eur, teda na vyplatenie zostala
suma 104,48 eura. Keďže nebolo zistené , že by u žalobcu alebo žalovanej boli dané podmienky na ich
oslobodenie od súdnych poplatkov a preto ich obidvoch zaviazal na platenie trov štátu v polovici, pričom
u obidvoch zohľadnil zaplatenie preddavok vo výške 200 eur.

1.5 O povinnosti strán sporu zaplatiť súdny poplatok za vyporiadanie súd rozhodol podľa § 2 ods. 1
písm. c) a ods. 3 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov tak,
že žalobca a žalovaná sú povinní zaplatiť súdny poplatok z vyporiadanej masy BSM vo výške 3.827,10
eura spoločne a nerozdielne , pričom súd vychádzal zo základu poplatku predstavujúcom hodnotu
všetkých vecí, ktoré sa vyporiadavajú, celkom 127 570 eura, z ktorého základu 3 % predstavujú sumu

3.827,10 eura.

2. Tento rozsudok vo výrokoch IV., VI. a VII. ( výrok o povinnosti žalovanej zaplatiť žalobcovi
sumu 19.255,46 eura, o povinnosti žalobcu zaplatiť súdny poplatok a trovy štátu) podal v zákonnej
lehote odvolanie žalobca. Nesúhlasil s tým, aby suma 19.916 eura bola zohľadnená ako dar rodičov
pre žalovanú, pretože na pojednávaní žalovaná dňa 05.12.2012 uviedla, že táto suma bola požičaná

obom stranám a až následne sa opravila, že túto sumu požičali rodičia iba jej . Otec žalovanej ani raz
neuviedol , že by malo ísť o dar . Namietal, že mu nie je zrejmé, ako súd dospel k sume 19.255,46
eura, ktorú by mu mala z titulu vyrovnania podielov zaplatiť žalovaná, keďže táto nepredstavuje rozdiel
medzi sumou 50.632,83 eura a sumou 34.363,63 eura, ktorú sumu súd posúdil ako dar žalovanej od jej
rodičov. V tejto časti je tak rozsudok nepreskúmateľný a nezrozumiteľný. Ďalej žalobca namietal, že nie

je zrejmé, z čoho by mala pozostávať suma 3.831,26 eura , ktorú súd započítal v prospech žalovanej a
preto ju rozporuje. Bez ohľadu na možnú chybu v počítaní, ani samotný postup súdu nebol správny, keď
odpočítaval hodnotu týchto prostriedkov iba od vyrovnacieho podielu žalobcu. Podľa názoru žalobcu
zo strany súdu došlo k porušeniu zásady pri vyporiadaní BSM, pretože pokiaľ mal súd za to, že tieto
prostriedky v celkovej výške 31.377,37 eura boli darované žalovanej a teda predstavujú prostriedky v

jej výlučnom vlastníctve , resp. prostriedky z jej výlučného vlastníctva vložené do BSM, mala sa ich
hodnota odpočítať od celej masy BSM a nie iba od vyrovancieho podielu žalobcu. Súd mal teda sumu
31.377,37 eura odpočítať od sumy 98.805,66 eura, v dôsledku čoho by zostala hodnota nehnuteľností
vrátane investícii 67.428,29 eura, z čoho je vyrovnávací podiel žalobcu 33.714,15 eura a nie 19.255,46
eura ako rozhodol súd. Pokiaľ išlo o platbu 1338 eur , ktorú sumu otec žalovanej vyplatil SLSP, a.s. ,

poukázal na zmluvu o výpožičke , predmetom ktorej malo byť vyplatenie sumy 1338 eur. Potvrdil, že
tentodlhvyplatilotecžalovanej,avšaktútozmluvuvidelnasúdeprvýkrátanavyšezmluvaneobsahovala
jeho podpis. S týmito námietkami sa súd nevysporiadal . Pokiaľ však mal súd za to, že k uzatvoreniuzmluvy došlo , túto sumu by mal vyhodnotiť v prospech žalobcu, pretože podľa tvrdenia otca žalovanej
záväzok vznikol žalobcovi.
Okrem toho sa žalobca nestotožnil ani s tým, že súd všetky platby posúdil ako dar žalovanej zo strany jej

otca. Súd mal zohľadniť tieto sumy ako pôžičku otca žalovanej a nie ako dar, pričom aj žalovaná uviedla,
že sa jednalo o pôžičku poskytnutú obom manželom . V danom prípade mal súd tieto platby realizované
pánom Miškolcim posúdiť ako ich pohľadávku voči stranám sporu, t.j. ako pasívum a súčasne by mal
zohľadniť žalobcom vznesenú námietku premlčania. K splátkam úveru v celkovej výške 24.701,48 eura
za obdobie od rozvodu manželstva strán dodal, že bol nútený spoločnú domácnosť opustiť a s rodičmi

žalovanej sa dohodli, že nehnuteľnosť v rámci BSM nadobudne ona a vyplatí žalobcovi vyrovnávací
podiel. Súd by tak nemal na ťarchu BSM priznať celú sumu 24.701,48 eura zaplatenú otcom žalovanej,
aleibaistinuúveru.Žalobcapovažoval napadnutýrozsudokzanepreskúmateľný, pretožezrozhodnutia
nie je možné zistiť , ktoré skutočnosti považoval súd za preukázané a z ktorých dôkazov vychádzal.
Žalobca nesúhlasil ani s tým, že súd nevykonal dokazovanie lustráciou exekučných konaní na otca
žalovanej, ktoré by preukázalo, rodičia žalovanej nemali toľko finančných prostriedkov , aby ich mohli

žalovanej darovať.
Žalobca namietal aj výšku súdneho poplatku v sume 3.827,10 eura, ktorý bol vypočítaný nesprávne.
Bol toho názoru, že existujú dôvody hodné osobitného zreteľa a to v tom, že bol nútený odsťahovať
sa zo spoločnej domácnosti. Žiadal preto aby nebol zaviazaný na zaplatenie súdneho poplatku a trov
štátu , ale aby túto povinnosť mala iba žalovaná. Z uvedených dôvodov žiadal rozsudok v napadnutých

častiach zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

3. Žalovaná sa k odvolaniu písomne nevyjadrila . V podaní zo dňa 15.02.2017 jej právny zástupca
navrhol doplniť dodatkom znalecký posudok na aktualizáciu hodnoty nehnuteľnosti, ktorá je predmetom

vyporiadania vzhľadom na nárast cien nehnuteľností od rozhodnutia súdu prvej inštancie vo veci.

4. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku,
účinného od 1. júla 2016, ďalej len "Civilný sporový poriadok" alebo "CSP"), viazaný odvolacími dôvodmi
žalobcu (§ 379 CSP) ako aj skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 CSP),

prejednal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k záveru, že rozsudok v celom
rozsahu je potrebné podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP ako zmätočný a nepreskúmateľný zrušiť a vec
vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

5. Podľa § 143 Občianskeho zákonníka, v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov je všetko, čo môže

byť predmetom vlastníctva a čo nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva, s výnimkou
vecí získaných dedičstvom alebo darom, ako aj vecí, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe
alebo výkonu povolania len jedného z manželov, a vecí vydaných v rámci predpisov o reštitúcii majetku
jednému z manželov, ktorý mal vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím manželstva alebo ktorému
bola vec vydaná ako právnemu nástupcovi pôvodného vlastníka.

6. Podľa § 148 ods. 1 Občianskeho zákonníka, zánikom manželstva zanikne i bezpodielové
spoluvlastníctvo manželov.

7. Podľa § 149 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak zanikne bezpodielové spoluvlastníctvo, vykoná sa

vyporiadanie podľa zásad uvedených v § 150.

8. Podľa § 149 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ak sa vyporiadanie nevykoná dohodou, vykoná ho na
návrh niektorého z manželov súd.

9. Podľa§150Občianskehozákonníka,privyporiadanísavychádzaztoho,žepodielyobochmanželov
sú rovnaké. Každý z manželov je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo, čo zo svojho vynaložil
na spoločný majetok, a je povinný nahradiť, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na jeho ostatný
majetok. Ďalej sa prihliadne predovšetkým na potreby maloletých detí, na to, ako sa každý z manželov
staral o rodinu, a na to, ako sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí. Pri určení miery

pričinenia treba vziať tiež zreteľ na starostlivosť o deti a na obstarávanie spoločnej domácnosti.

10. Vyporiadanie BSM rozhodnutím súdu sa musí týkať všetkého majetku, ktorý podľa ust. § 143 OZ
patril do BSM a ako spoločný existoval ku dňu jeho zániku. Ak niektorý z účastníkov tvrdí, že niektorézistené veci do vyporiadania nepatria, musí toto svoje tvrdenie preukázať hodnoverne spôsobom
nevzbudzujúcim pochybnosti, pričom dôkazné bremeno zaťažuje účastníka, ktorý tvrdí, že konkrétna
vec do vyporiadania nepatrí. Ak svoje tvrdenie nepreukáže a inak je preukázané, že táto vec za trvania

manželstva účastníkov existovala, platí zásada, že vec patrí do BSM a treba ju vyporiadať. Rovnako
tak dôkazné bremeno zaťažuje toho účastníka, ktorý tvrdí, že na spoločný majetok sa vynaložilo niečo
z jeho oddeleného majetku. V konaní o vyporiadanie BSM súd nie je viazaný návrhmi účastníkov, a to
ani pri určení rozsahu tohto spoluvlastníctva, ani pri určení spôsobu jeho vyporiadania. Účastníkom z
odôvodnenia rozsudku musí byť jasné, z čoho súd pri rozhodovaní vychádzal a ktoré veci podľa zistenia

súdu do BSM patrili. Z odôvodnenia rozsudku musí byť teda jasné, čo všetko bolo predmetom tohto
spoluvlastníctva ku dňu jeho zániku a na základe akých dôkazov súd tú-ktorú vec, investície, dlhy a
pohľadávky do vyporiadania pojal.

11. Predmetom BSM sú všetky hmotné veci (hnuteľné i nehnuteľné), ktoré nadobudol niektorý z

manželovzákonomdovolenýmspôsobomzatrvaniamanželstva,svýnimkouvecízískanýchdedičstvom
alebo darom, veci ktoré podľa povahy slúžia osobnej potrebe, alebo výkonu povolania len jedeného z
manželov a s výnimkou vecí vydaných v rámci predpisov o reštitúcii majetku jedného z manželov, ktorá
mal vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím manželstva alebo ktorému bola vec vydaná ako právnemu
nástupcovi pôvodného vlastníka (§ 143 OZ). Z tohto vyplýva, že z BSM zákon vyníma veci v prípade

ktorých je na mieste, aby so zreteľom na spôsob ich nadobudnutia alebo účel, tvorili oddelený majetok
manželov.Vecizískanédarovanímnadobúdaobdarovanýmanželtieždosvojhooddelenéhovlastníctva.
Pokiaľ obdarovaní boli obaja manželia spoločne, získavajú vec do podielového spoluvlastníctva . Aké
budú ich podiely, závisí od obsahu darovacej zmluvy alebo sa použije zákonná domienka, že podiely
oboch obdarovaných manželov sú rovnaké.

12. Pri rozhodovaní o návrhu na vyporiadanie BSM súd nie je viazaný návrhmi účastníkov v tom
smere, ako má vyporiadanie vykonať. Je však povinný zisťovať , čo patrí do BSM, lebo vyporiadanie
sa musí týkať celého majetku. Pohľadávky a dlhy manželov, ktoré vznikli za trvania manželstva, teda za
trvania BSM, sa vyporiadajú primerane podľa § 149 a § 150. Vyporiadanie týchto práv a povinností sa

však týka len vzťahov medzi manželmi a nijako nemôže zasahovať do práv a povinností tretích osôb.
Súd pri vyporiadaní vychádza z kogentného ust. § 150 OZ.

13. Základným predpokladom pre vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov je jeho
zánik. Pod vyporiadaním treba rozumieť nielen to, kto z bývalých spoluvlastníkov zostane vlastníkom

tej ktorej veci a kto z nich vlastníctvo stráca, ale celkové komplexné riešenie majetkových vzťahov
medzi bývalými spoluvlastníkmi, vrátane pohľadávok a dlhov, ktoré vznikli za trvania manželstva. Pri
vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov sa vychádza zo zásady rovnosti ich podielov,
pričom platí, že v rovnakom pomere, v akom sa manželia podieľajú na spoločnom majetku, sa podieľajú
aj na spoločných dlhoch. V rámci vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov musí súd

prihliadnuťnato,čobolozospoločnéhomajetkuvynaloženénaoddelenýmajetokniektoréhozmanželov
(patrí do aktív) a tiež na nároky jednotlivých manželov proti mase bezpodielového spoluvlastníctva z
dôvodu investícií vynaložených z oddeleného majetku niektorého z manželov na spoločný majetok (patrí
do pasív). Ak pri vyporiadaní nastane rozdiel medzi hodnotami, ktoré zostanú jednému z manželov a
ktoré zostanú druhému, je potrebné vyrovnanie do výšky podielu vykonať formou zaplatenia príslušnej

peňažnej sumy. O vyporiadaní je nutné spraviť vyúčtovanie, ktoré musí nájsť odraz v odôvodnení
rozsudku. Do celkovej bilancie musia byť zahrnuté nielen všetky veci (súčet ich hodnôt), ale aj ostatný
majetok, vrátane pohľadávok a dlhov. Predpokladom riadneho vyúčtovania je, že súd správne zistí
celkovú hodnotu aktív (hodnota vecí, pohľadávok), celkovú hodnotu pasív (dlhov) a správne ustáli
celkový majetok bez dlhov ako rozdielu medzi aktívami a pasívami (pasíva odpočítava v ich plnej výške).

Z takto zistenej hodnoty majetku každému z manželov patrí rovnaký podiel, ak neboli dôvody k zmene
kvantitatívneho podielu. Z podielu, ktorý sa každému manželovi dostáva v podobe aktív, je potrebné
zvýšiť tento jeho podiel v rozsahu, v akom má vybrať zostatok dlžnej pohľadávky, v akom nemusí
nahradiť do spoločného majetku to, čo sa vynaložilo na jeho ostatný majetok a pod., alebo znížiť jeho
podiel v rozsahu, v akom sa mu nedostalo to, čo zo svojho majetku vynaložil na spoločný majetok, resp.

čo zo svojho zaplatil na spoločný dlh (napr. v podobe zaplatenia zostatku úveru), atď. Rozdiel medzi
takto stanovenými podielmi u každého z manželov a podielom, ktorý každému z manželov patrí, musí
byť rovnaký a predstavuje sumu na dorovnanie podielov.14. Súd v danom prípade v zmysle vyššie uvedeného nepostupoval, keď z rozhodnutia súdu prvej
inštancie nevplýva ako súd prvej inštancie vykonal vyúčtovanie , ktoré musí nájsť odraz v odôvodnení
rozsudku. V rámci celkovej bilancie bolo potrebné zahrnúť nielen všetky veci (súčet ich hodnôt), ale aj

ostatný majetok, vrátane pohľadávok a dlhov. Predpokladom riadneho vyúčtovania je zistenie celkovej
hodnoty aktív (hodnota vecí, pohľadávok), celkovej hodnoty pasív (dlhov) a ustálenie celkového majetku
bez dlhov ako rozdielu medzi aktívami a pasívami (pasíva odpočítava v ich plnej výške). Z takto zistenej
hodnoty majetku každému z manželov mal byť určený rovnaký podiel, ak neboli dôvody k zmene
kvantitatívneho podielu s tým, že z podielu, ktorý sa každému manželovi dostáva v podobe aktív, je

potrebné zvýšiť tento jeho podiel v rozsahu, v akom má vybrať zostatok dlžnej pohľadávky, v akom
nemusí nahradiť do spoločného majetku to, čo sa vynaložilo na jeho ostatný majetok a pod., alebo znížiť
jeho podiel rozsahu, v akom sa mu nedostalo to, čo zo svojho majetku vynaložil na spoločný majetok,
resp. čo zo svojho zaplatil na spoločný dlh (napr. v podobe zaplatenia zostatku úveru).

15. V danom prípade súd prvej inštancie zahrnul do masy nehnuteľnosť v k.ú. Z. v hodnote 88.200

eur a investície vložené do nehnuteľnosti vo výške 37.900 eur , teda spolu hodnota 126.100eur a
hnuteľné veci v zostatkovej hodnote 1.470 eura . Súd zohľadnil na strane žalovanej dar od rodičov
pri kúpe nehnuteľnosti v sume 19.961,35 eura (600.000 Sk) , investície žalovanej do nehnuteľnosti v
sume 3.831,26 eura , kotol v sume 35,01 eura , splátky úveru voči SLSP, a.s. v sume 1.338 eura, splátky
1.416,86 eur a sumu 1.041,39 eura, ktoré sumy úveru mal splatiť otec žalovanej a investície do kúpy

okien v sume 1.991,63 eura a sumu 24.701,48 eura na splatenie úveru voči Wüstenrot stavebnej
sporiteľni, a.s. Ďalej zohľadnil spoločný dlh strán v sume 8.077,99 eura voči Wüstenrot stavebnej
sporiteľni, a.s.

16. Z rozhodnutia súdu nie je možné zistiť celkovú hodnotu aktív (hodnota vecí, pohľadávok), celkovú

hodnotu pasív (dlhov) a ani celkový majetok bez dlhov, ako rozdiel medzi aktívami a pasívami (pasíva
odpočítava v ich plnej výške) .Až z takto zistenej hodnoty majetku každému z manželov mal byť určený
jeho podiel. Pokiaľ išlo o masu BSM, tak medzi aktíva súd zaradil okrem hnuteľných vecí, ktoré neboli
medzi stranami sporné , aj nehnuteľnosť a hodnotu investícii do nehnuteľnosti v sume 37.900 eur. V
tomtosmereniejezrejmé,prečosúdprvejinštanciedomasyBSMzahrnulsamostatnehodnotuinvestícii

do nehnuteľnosti . Zo znaleckého posudku vyplýva, že znalec ocenil všeobecnú hodnotu nehnuteľnosti
a aj investície. Vo všeobecnej hodnote nehnuteľnosti teda boli zahrnuté aj vykonané investície. Pokiaľ
mal však súd za to, že investície do nehnuteľnosti v sume 37.900 eur vynaložila žalovaná zo svojho
oddeleného majetku na spoločný majetok, bolo potrebné tento nárok žalovanej na vrátenie toho čo
investovala do spoločného, zaradiť do pasív. Navyše z doposiaľ vykonaného dokazovania neboli

produkované také dôkazy, ktoré by hodnoverne túto skutočnosť preukázali. Keďže nebolo preukázané,
že by realizované investície boli platené z výlučných prostriedkov žalovanej, mal súd vychádzať z toho,
že boli realizované zo spoločných prostriedkov strán sporu a na tieto neprihliadať. Súd prvej inštancie
neurčil , čo patrí medzi pasíva BSM. Strany sporu za trvania manželstva si zobrali ako spoločné dva
úvery a to od sporiteľne Wustenrot a Slovenskej sporiteľne. Výška zostatku nesplatného úveru od

Wustenrot sporiteľne ku dňu zániku BSM bola vo výške 26.031,44 eura a výška zostatku nesplatného
úveru od Slovenskej sporiteľne bola v čase zániku BSM vo výške 2.421,12 eura. Obidva tieto úvery
boli splácané po rozvode otcom žalovanej, ktorý tvrdil, že tieto prostriedky daroval žalovanej. Preto
tieto platby spoločných dlhov manželov mali byť zaradené medzi pasíva a zohľadnené ako investícia
vynaložená z oddeleného majetku žalovanej na spoločný majetok . Rovnako suma 19.961,35 eura , o

ktorej otec žalovanej potvrdil, a aj žalovaná v prvom vyjadrení voči súdu (č.l. 38 spisu) uviedla, že táto
suma bola dar iba pre ňu. Preto táto suma mala byť zohľadnená ako investícia vynaložená z oddeleného
majetku žalovanej na spoločný majetok , a to v rámci pasív. Suma 3.831,26 eura , ktorú súd označil ako
investície a zohľadnil ako dar pre žalovanú zo strany jej otca, nie je zrejmá, čo táto suma predstavuje.
V konaní bola preukázaná investícia otca žalovanej v jej prospech na kúpu kotla vo výške 35,01 eur

a na okná v sume 1991,63 eura, ktoré v rámci bilancie mali byť na strane pasív BSM. Pokiaľ išlo o
platbu 1338 eur , túto súd zohľadnil ako dar otca žalovanej v jej prospech, avšak z doposiaľ vykonaného
dokazovania je zrejmé, že malo ísť o úhradu otca žalovanej na základe zmluvy o výpožičke , predmetom
ktorej malo byť vyplatenie sumy 1338 eura za žalobcu voči Slovenskej sporiteľni, a.s., pričom išlo o
spoločný dlh manželov, ktorý však bol otcom žalovanej vyplatený dňa 04.02.2010 a 30.04.2010 . Keďže

už raz bolo zohľadnené , že otec žalovanej platil za žalovanú tento úver po rozvode, nemožno to
zohľadniť opätovne v prospech žalovanej ako sumu 1338 eur , keďže ide o úhradu toho istého dlhu
manželov. Navyše žalobca rozporoval, že by takúto zmluvu uzatvoril . V tomto smere treba dosvedčiťodvolateľovi, že prostriedky z výlučného vlastníctva žalovanej použité na majetok v BSM, bolo potrebné
odpočítať od celej masy BSM, a nie iba od vyrovnácieho podielu žalobcu.
17. Civilný sporový poriadok v čl. 2 upravuje princíp právnej istoty tak, aby ochrana ohrozených

alebo porušených práv a právom chránených záujmov bola spravodlivá a účinná( ods. 1). Právna
istota je stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý v súlade s
ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít; ak takej ustálenej rozhodovacej praxe niet,
aj stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý spravodlivo ( ods.
2). Ak sa spor na základe prihliadnutia na prípadné skutkové a právne osobitosti prípadu rozhodne

inak, každý má právo na dôkladné a presvedčivé odôvodnenie tohto odklonu( ods. 3) To, že právo
na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné zásady spravodlivého súdneho
procesu, jednoznačne vyplýva z ustálenej judikatúry ESĽP. Rovnako sa Ústavný súd Slovenskej
republiky vyslovil, že súčasťou obsahu základného práva na spravodlivý proces je aj právo strany
sporu na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na
všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením

nárokov a obranou proti takému uplatneniu. Právo účastníka na riadne odôvodnenie rozhodnutia je
jednoznačne takým procesným právom, ktoré mu je v občianskom súdnom konaní priznané za účelom
obhájenia a ochrany jeho práv a právom chránených záujmov. Odôvodnenie rozsudku súdu musí mať
náležitosti uvedené v ustanovení § 220 ods. 2, 3 CSP, ktoré obligátorne upravuje aj zdôvodnenie
prípadného odklonu od konštantnej judikatúrnej praxe, čo je v súlade s princípom právnej istoty.

Súd sa v odôvodnení svojho rozhodnutia musí vyrovnať so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami a
ich myšlienkový postup musí byť v odôvodnení dostatočne vysvetlený nielen s poukazom na všetky
skutočnosti zistené vykonaným dokazovaním, ale tiež s poukazom na prijaté právne závery. Účelom
odôvodnenia rozsudku je predovšetkým preukázať správnosť rozsudku; odôvodnenie musí byť súčasne
presvedčivé a preskúmateľné.

18. Pokiaľ súd prvej inštancie nepostupoval pri vyporiadaní BSM v zmysle vyššie uvedených ustanovení
je jeho rozhodnutie nesprávne. Nesprávnym rozhodnutím súdu prvej inštancie došlo k znemožneniu
realizácieprocesnýchprávžalobcuvtakejmiere,žedošlokporušeniujehoprávanaspravodlivýproces,
čo je dôvodom pre ktorý odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil
na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. (§ 389 ods. 1 písm. b) CSP a § 391 ods. 1 CSP).).

19. V ďalšom konaní je potrebné určiť hrubú masu BSM, teda aktíva a pasíva, určiť čistú masu BSM,
teda hodnotu celkového majetku bez dlhov ako rozdielu medzi aktívami a pasívami (pasíva odpočítané
v ich plnej výške). Z takto zistenej hodnoty majetku v BSM každému z manželov patrí rovnaký podiel, ak
neboli dôvody k zmene kvantitatívneho podielu. Podiel, ktorý sa každému manželovi dostáva v podobe
aktív, je potom potrebné zvýšiť v rozsahu, v akom má vyrovnať zostatok dlžnej pohľadávky alebo znížiť

jeho podiel v rozsahu, v akom sa mu nedostalo to, čo zo svojho majetku vynaložil na spoločný majetok,
resp. čo zo svojho zaplatil na spoločný dlh (napr. v podobe zaplatenia zostatku úveru) Rozdiel medzi
takto stanovenými podielmi u každého z manželov a podielom, ktorý každému z manželov patrí, musí
byť rovnaký a predstavuje sumu na dorovnanie podielov.
20. Z doteraz vykonaného dokazovania vyplýva, že predmet BSM tvoria aktíva ( hodnota nehnuteľnosti

88.670 eur + hodnota hnuteľných vecí 1.470 eur). Súd sa vysporiada s tým, či do aktív patria aj investície
v sume 37.900 eur. Medzi pasíva treba zaradiť zostatok úveru v stavenej sporiteľni Wustenrot a ak
bude mať súd za preukázané, aj dary od rodičov žalovanej , ktoré vynaložila na spoločný majetok
( suma 19.961,35 eura na kúpu domu, suma 24.701,48 eura na splatenie spoločného úveru po rozvode
manželstva v sporiteľni Wustenrot, suma 1.416,86 eura a 1.041,39 eura, na splatenie spoločného úveru

v Slovenskej sporiteľni ,suma 1.991,63 eura na kúpu okien, suma 35,01 eura na kúpu kotla). Potom
ustáli hodnotu majetku bez dlhov ako rozdiel aktív a pasív a až z takto zistenej čistej hodnoty majetku
zistí ideálny podiel patriaci každému z manželov a rozhodne o prípadnom finančnom vyrovnaní. Vo
svojom rozhodnutí jasne a zrozumiteľne uvedie, nielen veci patriace do BSM ale predovšetkým spôsob
vyporiadania- matematický postup tak, aby bol preskúmateľný. Svoje rozhodnutie zdôvodní v intenciách

§ 220 ods. 2,3 CSP tak, aby bolo presvedčivé, jasné a zrozumiteľné.

21. Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v

lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).