Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, September 26, 2017

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 14Co/120/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1210226650
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 09. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Kuchtová

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1210226650.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dariny Kuchtovej a členiek

senátu Mgr. Barbory Bartekovej a JUDr. Kataríny Javorčíkovej, v spore žalobkyne: R.. Z. Q., nar.
XX.XX.XXXX, bytom W.I. XX, Z., zastúpenej advokátom Mgr. Vladimírom Šárnikom, so sídlom
Národného oslobodenia 25, Bernolákovo, proti žalovanému: Stredná priemyselná škola stavebná a
geodetická, so sídlom Drieňová 35, Bratislava, zastúpenému advokátom JUDr. Jánom Čarnogurským,
so sídlom Dostojevského rad 1, Bratislava, o neplatnosť skončenia pracovného pomeru a náhradu mzdy,
o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II v Bratislave zo dňa 12.01.2015, č.
k. 45C/229/2010-464, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava II zo dňa 12.01.2015, č. k.
45C/229/2010-464 p o t v r d z u j e .

Žalovaný má voči žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu podľa § 9 ods. 1, § 61 ods. 1, 2 a 3, § 63 ods. 1
písm. b), § 63 ods. 2 písm. a), § 74, § 77 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce (ďalej len „ZP“), § 5
ods. 2 písm. f) zákona č. 596/2003 Z. z. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve a o zmene
a doplnení niektorých zákonov, § 7 ods. 3 zákona č. 317/2009 Z. z. o pedagogických zamestnancoch a

odborných zamestnancoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov, zamietol. Rozhodol, že o trovách
konania bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

2. V odôvodnení súd prvej inštancie uviedol, že žalobkyňa sa žalobou podanou dňa 29.11.2010
domáhala určenia neplatnosti skončenia pracovného pomeru výpoveďou zo strany žalovaného ako
zamestnávateľa,doručenoužalobkyniakozamestnankynidňa18.06.2010,náhradymzdy,akoi náhrady
trovkonania.Žalobkyňasvojnávrhodôvodnilatým,žedňa26.08.2003sňoužalovanýneplatneokamžite

skončil pracovný pomer, čo potvrdil aj Okresný súd Bratislava II rozsudkom zo dňa 11.06.2008, č. k.
15Cpr/16/03-358. Žalovaný listom zo dňa 01.03.2010 vytkol žalobkyni, že sa v prvý deň po doručení
rozsudku, ktorým bola skonštatovaná neplatnosť okamžitého skončenia jej pracovného pomeru,
nedostavila do práce, čo považoval za závažné porušenie pracovnej disciplíny. Vyzval žalobkyňu, aby sa
bezodkladnedostaviladopráce.Žalobkyňalistomzodňa08.03.2010oznámilažalovanému,žedopráce
nastúpi bezodkladne po ukončení jej aktuálneho pracovného pomeru u iného zamestnávateľa. Následne
listom zo dňa 25.03.2010 oznámila, že do práce nastúpi dňa 01.06.2010, čo aj urobila. Žalovaný dňa

01.06.2010 uložil žalobkyni pracovnú úlohu - vypracovanie učebných osnov predmetov, pričom tieto
úlohy riadne vykonala. Následne jej dňa 18.06.2010 žalovaný doručil na pracovisku výpoveď v zmysle
§ 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce, ktorú odôvodnil organizačnými zmenami v zmysle rozhodnutia
riaditeľa školy zo dňa 09.06.2010, z dôvodu otvorenia iba dvoch tried denného štúdia v školskom roku2010/2011, namiesto troch tried. Pracovný pomer sa mal skončiť dňa 30.09.2010. Uvedené rozhodnutie
riaditeľa o organizačných zmenách v skutočnosti neobsahuje špecifikáciu žiadnej organizačnej zmeny,
uvádza iba, že otvorenie dvoch tried ,,znamená zhruba stratu 1,5 úväzku učiteľa“. Akou konkrétnou

organizačnou zmenou chcel žalovaný túto ,,stratu“ riešiť, však v písomnom rozhodnutí uvedené nebolo,
a teda nebola splnená podmienka výpovede podľa § 63 ods. 1 písm. b) ZP - t.j. ,,písomné rozhodnutie
zamestnávateľa alebo príslušného orgánu o zmene jeho úloh, technického vybavenia, o znížení stavu
zamestnancov s cieľom zvýšiť efektívnosť práce alebo o iných organizačných zmenách“. Žalobkyňa
ďalejpoukázalanaskutočnosť,žežalovanýprijalpreddanímvýpovededozamestnaniaďalšíchučiteľov.

Žalovaný pritom stanovil učiteľom rozsah úväzkov v rozpore s § 3 ods. 1, 2 a prílohou č. 1 nariadenia
vlády č. 422/2009 Z. z. v rozsahu 28 hodín namiesto 22 hodín týždenne. V prípade vyučujúcej N. je to
22 hodín, namiesto 13 hodín týždenne. Organizačná zmena spočívajúca v prepustení žalobkyne teda
nielenže nebola vykonaná písomným rozhodnutím zamestnávateľa, ale nebola ani potrebná. Žalovaný
od rozhodnutia súdu o neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru pre média uviedol, že
žalobkyňuzamestnávaťnechceanebudeanásledneponenastúpenídoprácenadruhýdeňpodoručení

rozsudku jej poslal oznámenie, že sa dopustila porušenia pracovnej disciplíny. Po tom, čo žalobkyňa po
ukončení pracovného pomeru nastúpila naspäť do práce, stala sa obeťou šikanovania a nerovnakého
zaobchádzania zo strany žalovaného (ako kabinet jej bola pridelená nepoužívaná a neudržiavaná trieda,
kde bol neskôr vypnutý elektrický prúd v zásuvkách, bol jej znemožnený prístup do zborovne, na rozdiel
od kolegov si musela zapisovať dochádzku pri vrátnici, nebol jej pridelený počítač, po tom ako žalovaný

zistil, že používa svoj vlastný počítač, vypol elektrický prúd v jej zásuvkách z „dôvodu hrozby požiaru“).
Žalovaný opakovane poskytoval pre média znevažujúce vyjadrenia o žalobkyni, umožnil novinárom
prístup do miestnosti, v ktorej vykonávala prácu a umožnil im ju fotografovať. Riaditeľ žalovaného
označil žalobkyňu ako zamestnankyňu za neprijateľnú. Žalobkyňa mala za to, že v dôsledku neplatnosti
výpovede má v zmysle §79 ods. 1 ZP nárok na náhradu mzdy vo výške jej priemerného zárobku odo dňa

kedy oznámila žalovanému, že trvá na ďalšom zamestnaní (čo bolo dňa 19.07.2010), až do dňa, keď jej
zamestnávateľumožnípokračovaťvpráciprisprávnomurčenízapočítateľnejpraxevovýške691,50eur.

3.Žalovanýargumentovaltým,žežalobkyniboladanávýpoveďzpracovnéhopomeruvzmysle§63ods.
1 písm. b) ZP, nakoľko sa stala nadbytočnou vzhľadom na rozhodnutie riaditeľa školy o organizačných

zmenách zo dňa 09.06.2010. Žalobkyňa je stavebná inžinierka a pracovala u žalovaného ako profesorka
odborných predmetov od r. 1988, pričom vyučovala predmety súvisiace s vodohospodárskymi stavbami.
Žalovaný vždy otváral tri a viac tried prvého ročníka štúdia a rovnako predpokladal, že aj v školskom
roku 2010/2011 otvorí tri triedy. Z dôvodu nízkeho počtu prihlásených žiakov však otvoril len dve
triedy, v dôsledku čoho došlo ku menšej potrebe vyučovacích hodín, čo viedlo i k nadpočetnosti

dovtedy pôsobiacich pedagógov na škole a k rozhodnutiu o rozviazaní pracovného pomeru s jedným
pedagógom, konkrétne so žalobkyňou. Výpovedné dôvody v zmysle § 63 ods. 1 písm. b) ZP o rozviazaní
pracovného pomeru z dôvodu nadbytočnosti teda boli splnené. Iná organizačná zmena podľa § 63
ods. 1 písm. b) ZP spočíva v otvorení dvoch tried, namiesto pôvodne plánovaných troch tried, čo
vyvolalo potrebu zníženia stavu pedagogických zamestnancov. Riaditeľ školy rozhodol o organizačných

zmenách dňa 09.06.2010, čo zároveň znamenalo stratu 1,5 úväzku učiteľa, v dôsledku čoho sa stali
niektorí vyučujúci nadpočetnými. Rozhodnutie o organizačných zmenách bolo prijaté písomne, bolo
prerokované so zástupcami odborovej organizácie žalovaného. Rozhodnutie zodpovedalo požiadavkám
na úsporné a efektívne riadenie žalovaného. Žalobkyňa vyučovala predovšetkým predmety, týkajúce
sa vodných stavieb. Tieto predmety sa v súčasnosti takmer vôbec nevyučujú, ak by žalobkyňa bola

zostala učiť u žalovaného, musela by si meniť svoju kvalifikáciu. Žalovaný prijal v septembri 2010 nových
zamestnancov vyučujúcich predmety, z ktorých ani na jeden nemala žalobkyňa aprobáciu. Tvrdenia
žalobkyne o pracovných úväzkoch pedagógov, pôsobiacich u žalovaného, sú nepravdivé. Žiadny
pedagóg nemal pracovný úväzok 28 hodín týždenne. Žalobkyňa nastúpila do práce dňa 01.06.2010
a žalovaný jej pridelil prácu podľa pracovnej zmluvy, a to vypracovanie učebných osnov, predmetov

pozemné staviteľstvo a inžinierske stavby, neskôr zakladanie stavieb, staviteľstvo, drevené a kovové
konštrukcie a skúšobných testov. Na výkon práce jej pridelil osobitnú miestnosť, ktorá zodpovedala
všetkým požiadavkám výkonu práce, išlo o miestnosť predtým používanú ako triedu. Žalovaný mal
problémy prideliť pre ňu pracovné miesto, nakoľko pre jej predchádzajúce správanie mali ostatní
pracovníci školy veľmi negatívny postoj voči jej osobe, ktorý stále pretrváva. Ku žiadnej diskriminácii

však podľa názoru žalovaného nedochádzalo. Negatívny postoj ostatných zamestnancov voči žalobkyni
začal najmä v roku 2003, keď žalobkyňa prišpendlila na tabuľu v kabinete svoje fotografie, ktoré možno
označiť niekde medzi erotikou a pornografiou. Manžel žalobkyne s jej súhlasom tieto fotografie zverejnil
na internete. Krajský pedagogický ústav označil uvedené zverejnenie fotografií ako zásah do krehkejpsychickej štruktúry študentov školy. Ostatní pedagogickí pracovníci videli v jej správaní ničenie svojej
výchovnej práce. Práve pre toto jej správanie vzbudil celý prípad mediálnu pozornosť a keď sa novinári
zaujímali o jej prípad, bol žalovaný na jednej strane povinný ich informovať pravdivo, a na strane druhej

strane mal právo vyjadriť svoj názor na jej správanie.

4. Súd prvej inštancie vo veci rozhodol rozsudkom zo dňa 07.12.2011, č. k. 45C/229/2010-281, ktorým
žalobu zamietol a zaviazal žalobkyňu zaplatiť žalovanej náhradu trov konania vo výške 567,04 eur.

5. Odvolaním žalobkyne napadnutý rozsudok Krajský súd v Bratislave uznesením zo dňa 26.03.2013,
č. k. 14Co/96/2012-307, zrušil ako predčasne vydaný a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie
konanie. Odvolací súd mal za to, že súd prvej inštancie nedostatočne zistil skutkový stav veci, v
rozsudku absentovali skutkové zistenia, ktoré sú podstatné a rozhodujúce pre posúdenie dôvodnosti
žalovanéhonároku,odôvodnenierozsudkubolonepostačujúce,nepresvedčivéanepreskúmateľné.Súd
prvej inštancie sa mal zaoberať otázkou, či výpoveď spĺňala všetky hmotnoprávne podmienky, ako aj

spornosťou dôvodu výpovede (nadbytočnosťou žalobkyne). Súd prvej inštancie nevenoval pozornosť
tomu, či organizačná zmena spočívala v nadbytočnosti a následným porovnaním stavu u žalovaného
pred organizačnou zmenou a po nej, či sa jednalo o účelovú zmenu vzhľadom na konflikty medzi
účastníkmi konania, na ktoré po celý čas poukazovala žalobkyňa a ktoré mnohé žalovaný ani nepoprel.
Úlohou súdu prvej inštancie ďalej bolo zistiť, aký počet vyučovacích hodín mali jednotliví učitelia

žalovaného týždenne v rozhodnom čase, t.j. ku dňu výpovede žalobkyne. Zároveň mal súd prvej
inštancie skúmať splnenie povinnosti uvedenej v § 61 ods. 3 ZP, podľa ktorého, ak zamestnávateľ dal
zamestnancovi výpoveď, nesmie počas troch mesiacov znovu utvoriť zrušené pracovné miesto a prijať
po skončení pomeru na toto pracovné miesto iného zamestnanca.

6. V intenciách rozhodnutia odvolacieho súdu súd prvej inštancie doplnil dokazovanie, ktorým mal
za preukázané, že žalovaný uzatvoril dňa 15.08.1988 so žalobkyňou pracovný pomer odo dňa
25.08.1988 na dobu určitú. Dohodou o zmene pracovnej zmluvy, uzavretou dňa 28.06.1989, sa
pracovný pomer zmenil na dobu neurčitú. Dohodou o zmene pracovnej zmluvy zo dňa 02.09.1999 sa
pracovný úväzok žalobkyne zmenil dňom 01.09.1999 na plný pracovný úväzok, t.j. 21 vyučovacích

hodín týždenne. Jej pracovná náplň bola výchovno-vzdelávacia činnosť zameraná na rozširovanie
a prehlbovanie vedomostí, zručností a návykov žiakov s využitím špecifických diagnostických,
vzdelávacích, kontrolných, organizačných a informačných metód. Okresný súd Bratislava II rozsudkom
zo dňa 11.06.2008, č. k. 15Cpr/16/2003-358 rozhodol, že okamžité skončenie pracovného pomeru dané
žalobkyni žalovaným listom zo dňa 26.08.2003 podľa § 68 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce, je neplatné

a pracovný pomer naďalej trvá. Žiadosťou zo dňa 23.02.2010 žalobkyňa oznámila žalovanému, že
na ďalšom zamestnávaní trvá, chce vykonávať prácu podľa pracovnej zmluvy a žiadala o oznámenie
termínu začatia prideľovania práce. Žalovaný listom zo dňa 01.03.2010 oznámil žalobkyni, že bola
povinná dostaviť sa na pracovisko nasledujúci deň po doručení rozsudku Krajského súdu v Bratislave,
ktorým potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie, podľa ktorého jej pracovný pomer trvá. Nakoľko sa na

pracovisko nedostavila a neoznámila dôvod svojej neprítomnosti, dopustila sa porušenia pracovnej
disciplíny, čo môže byť dôvodom ukončenia pracovného pomeru v zmysle § 68 ZP. Žalobkyňa listom zo
dňa 08.03.2010 oznámila žalovanému, že aktuálny pracovný pomer ukončí najrýchlejšie ako sa dá, aby
mohla nastúpiť do zamestnania a vykonávať prácu tak, ako jej bude pridelená podľa pracovnej zmluvy.
Podaním zo dňa 19.03.2010 žalovaný žalobkyňu opätovne vyzval, aby sa bezodkladne dostavila do

práce a v prípade, že nastúpiť nemôže, ponúkol jej rozviazanie pracovného pomeru dohodou. Podaním
zo dňa 01.04.2010 žalobkyňa oznámila žalovanému, že v práci dala výpoveď, výpovedná doba jej
uplynie 31.05.2010, a teda do zamestnania nastúpi dňa 01.06.2010. Keďže mala záujem na ďalšom
zamestnávaní, neprijala návrh na rozviazanie pracovného pomeru. Žalobkyni bola pridelená práca -
vypracovanie učebných osnov odborných stavebných predmetov, ich inovácia v súlade so školským

programom, následne vypracovanie alternatívnej učebnej osnovy a inovovanej učebnej osnovy k ďalším
odborným predmetom, vypracovanie skúšobných testov s podrobným zadaním otázok a správnych
riešení v rozsahu 1. vyučovacej hodiny.

7. Z rozhodnutia riaditeľa školy o organizačných zmenách zo dňa 09.06.2010 súd prvej inštancie zistil,

že dôvodom týchto organizačných zmien bolo, že žalovaný počítal s otvorením troch prvých tried v
školskom roku 2010/2011 v dennom štúdiu. Podarilo sa však otvoriť len dve triedy denného štúdia,
čo znamená stratu 1,5 úväzku učiteľa. Organizačné zmeny boli prerokované so zástupcami odborovej
organizácie.Výpoveďžalobkynezpracovnéhopomeru bolaprerokovanádňa16.06.2010zaprítomnostipredsedníčky W.. N., Ing. F. a Ing. B., členiek výboru základnej organizácie odborového zväzu. Všetci
prítomní s výpoveďou súhlasili, nakoľko sa žalobkyňa stala nadbytočnou. Žalovaný ukončil pracovný
pomer so žalobkyňou výpoveďou dňa 17.06.2010 podľa § 63 ods. 1 písm. b) ZP, nakoľko sa vzhľadom na

rozhodnutie riaditeľa školy zo dňa 09.06.2010 stala nadbytočnou. Pred doručením výpovede žalovaný
žalobkyni neponúkol inú vhodnú prácu. Výpoveď začala plynúť dňa 01.07.2010 a skončila dňom
30.09.2010. Žalobkyňa podaním zo dňa 17.09.2010 oznámila zamestnávateľovi, že vyššie uvedenú
výpoveď považuje za neplatnú a trvá na ďalšom zamestnávaní.

8. Súd prvej inštancie sa v zmysle právneho názoru odvolacieho súdu zameral na dokazovanie a
preukázanie splnenia hmotnoprávnych podmienok platnosti výpovede. Konštatoval, že výpoveď bola
doručená žalobkyni riadne, výpovedná 3-mesačná doba začala plynúť odo dňa 01.07.2010 a uplynula
dňom 31.09.2010. Podmienka prerokovania výpovede so zástupcami zamestnávateľa bola zo strany
zamestnávateľa splnená, o čom svedčí zápisnica z prerokovania výpovede z pracovného pomeru zo
dňa 16.06.2010.

9. Riaditeľ školy rozhodol o organizačnej zmene písomne dňa 09.06.2010. V tejto súvislosti súd
prvej inštancie poukázal na to, že Zákonník práce vyžaduje síce písomnú formu rozhodnutia o
organizačnej zmene, jej nedodržanie však nepostihuje neplatnosťou. Súd prvej inštancie mal za to,
že predmetné rozhodnutie je platné, nakoľko rozhodnutie o organizačnej zmene nemá povahu

právneho úkonu a účastník konania nemôže žiadať súd, aby rozhodol o jeho neplatnosti. Z obsahu
predmetného rozhodnutia jednoznačne a logicky vyplývalo, že v súvislosti so znížením počtu prvých
tried z troch na dve, príde k organizačnej zmene, a to strate 1,5 úväzku učiteľa. Túto skutočnosť
a s ňou súvisiace, skúmal súd prvej inštancie za účelom odstránenia spornosti dôvodu výpovede
(nadbytočnosť žalobkyne). Žalovaný informoval aj nadriadený orgán - Bratislavský samosprávny kraj,

že v školskom roku 2010/2011 otvoria len dve triedy, pretože sa neprihlásil dostatočný počet študentov
do prvého ročníka. Nižší počet študentov mal za následok aj zníženie počtu odučených hodín,
ktorý vychádzal na 20,46 hodiny týždenne na jedného učiteľa, čo nespĺňalo základný počet hodín
stanovený nariadením vlády, a to 22 hodín týždenne na jedného učiteľa. Na základe uvedeného, súd
prvej inštancie mal z vykonaného dokazovania preukázanú príčinnú súvislosť medzi znížením počtu

žiakov (neotvorením jednej z prvých tried, a teda tým vyvolanú organizačnú zmenu) a následnou
nadbytočnosťou niektorých zamestnancov. Výpoveď zo strany žalovaného z dôvodu nadbytočnosti
niektorým pedagógom, vyhodnotil súd prvej inštancie ako plne dôvodnú.

10. V ďalšom skúmal súd prvej inštancie splnenie podmienky nemožnosti ďalšieho zamestnávania.

Žalobkyňa argumentovala, že jej žalovaný neponúkol iné miesto, aj keď na kratší úväzok, alebo v
inom odbore, pričom v septembri žalovaný prijal do pracovného pomeru iných pedagógov. Žalovaný
argumentoval tým, že iné vhodné miesto jej ponúknuť nemohol, pretože musel personálne zabezpečiť
predmety ako matematika, slovenský jazyk, telesná výchova a náboženstvo, na ktoré žalobkyňa
kvalifikáciu nemala. Súd prvej inštancie poukázal na špecifický charakter veci, keď riaditeľ je pri

svojom postupe povinný postupovať v zmysle zákona, t.j. nemôže ponúknuť voľné miesto učiteľa
takému zamestnancovi, ktorý nespĺňa kvalifikačné predpoklady na vyučovanie daného predmetu. Súd
prvej inštancie pripustil, že skombinovať vyššie uvedené predmety by pripadalo do úvahy len vtedy,
ak by žalobkyňa mala ako hlavný predmet jeden z odborných predmetov, na ktoré mala aprobáciu,
resp. kvalifikáciu ako inžinierka vodohospodárskych stavieb a ako doplnkový by sa jej pridelil jeden z

uvedených predmetov. Odbor vodohospodárske stavby sa zrušil v roku 2003, no na škole sa naďalej
vyučovali predmety ako inžinierske stavby, geológia a zakladanie stavieb, na ktoré žalobkyňa spĺňala
kvalifikačný predpoklad. Tieto predmety v čase, keď žalobkyňa opätovne nastúpila do zamestnania
(rozvrhu a rozpisu predmetov) boli však už plne obsadené inými učiteľmi. Pre nižší počet hodín bol
žalovaný nútený dať ďalšiu výpoveď i Ing. E. R..

11. Tvrdenie žalobkyne, že žalovaný mohol rozdeliť niekoľko plných úväzkov a urobiť z nich čiastočné,
podľa názoru súdu prvej inštancie v tomto prípade neobstojí, nakoľko to nie je v záujme najlepšieho
a najefektívnejšieho fungovania chodu školy. Organizačná zmena je spôsobená a daná zmenou
stavu, ktorý by sa mal dotknúť čo najmenšieho okruhu zamestnancov. Zamestnávateľ môže dať

výpoveďzamestnancovi,ktorýjenadbytočný,vzhľadomnapísomnérozhodnutiezamestnávateľa,alebo
príslušného orgánu o zmene jeho úloh, technického vybavenia, o znížení stavu zamestnancov s cieľom
zvýšiť efektívnosť práce. Súd prvej inštancie mal preukázané, že niektorí učitelia vyučovali viac ako 22
hodín týždenne, avšak jednalo sa len o pár výnimiek a drobné odchýlky, priemerne v rozsahu 2 hodín.Napriek tomu bol toho názoru, že by bolo neúčelné a neefektívne, aby riaditeľ školy menil zabehnutý a
overenýsystémvyučovania,atýmajharmonogramostatnýchučiteľov,ktorýspoľahlivoariadnefungoval
aj v čase, keď žalobkyňa bola u žalovaného riadne zamestnaná.

12. Konanie žalovaného nevyhodnotil súd prvej inštancie za šikanózne, keď konštatoval, že vlastné
počítačemalipridelenélentíučitelia,ktoríichpotrebovaliprivýkonesvojejpráceakotechnicképomôcky.
Žalobkyňa síce bola zamestnaná na pedagogickej pôde, avšak nevykonávala pedagogickú činnosť v
pravom zmysle slova a jej pracovisko bolo umiestnené mimo zborovne. Preto nemožno považovať za

šikanózne, že jej nebol odovzdaný kľúč od zborovne, kde nevyhnutne nepotrebovala prístup, rovnako
ako nepotrebovala kľúče od vstupných dverí do budovy školy, nakoľko v jej pracovnom čase bol v
škole prítomný vrátnik. Pri výbere kabinetu, resp. pracoviska v škole, súd prvej inštancie neskúmal
obsadenosť jednotlivých kabinetov či kancelárii, kde mohla byť žalobkyňa potenciálne umiestnená,
nakoľko to vzhľadom na predmet sporu nepovažoval za rozhodujúce. Súd prvej inštancie uviedol, že
nie je možné celkom vylúčiť pochybnosti o tom, či správanie žalovaného nejavilo známky šikanózneho

správania, avšak vzhľadom na osobitný prípad žalobkyne (kedy žiaden iný zamestnanec nevykonával
prácu podobného charakteru) nie je možné tento záver jednoznačne skonštatovať.

13. Súd prvej inštancie nemal preukázané tvrdenie žalobkyne, že výpoveď žalovaného voči jej osobe
bola účelová a že výber zamestnanca súvisel s osobnými konfliktami na pracovisku. Mal za to, že

žalovaný ako zamestnávateľ sa mohol plne rozhodnúť, ktorému zamestnancovi bude daná výpoveď z
dôvodu nadbytočnosti, čo bolo prerokované a schválené príslušnou odborovou organizáciou. Takáto
zmena v organizačnej štruktúre nebola účelová, nakoľko súd prvej inštancie mal riadne preukázanú
nutnosť, resp. potrebu zníženia počtu zamestnancov z dôvodu zníženia počtu nových tried. Žalobkyňa
nespĺňala kvalifikačnú požiadavku podľa § 7 ods. 3 zákona č. 317/2009 Z. z. a súd prvej inštancie mal

teda za preukázané, že jej žalovaný nemohol ponúknuť inú prácu. Uviedol, že je nemysliteľné, aby
žalovaný požadoval zmenu kvalifikácie pracovníka, ktorá spočíva v štúdiu vysokej školy úplne iného
zamerania, aké má vyštudované predmetný pracovník a dosiahol v tomto odbore vzdelanie druhého
stupňa.Vdanomprípadenepostačovaloabsolvovanienejakéhorekvalifikačnéhokurzu.Vprípade,žeby
žalovaný obsadil miesto odbornej praxe žalobkyňou na čiastočný pracovný úväzok (išlo o 6 vyučovacích

hodín), táto by zas nespĺňala kritérium počtu vyučovacích hodín, na ktoré mala pedagogickú a odbornú
spôsobilosť v zmysle ust. § 7 ods. 3 zákona č. 317/2009 Z. z..

14. V konaní bolo preukázané, že na miesto žalobkyne, t.j. na výučbu predmetov, ktoré vyučovala v
časepredokamžitýmukončenímpracovnéhopomeru,žalovanýneprijalžiadnehonovéhozamestnanca.

Predmet vodohospodárske stavby bol na škole v r. 2003 zrušený. Ostatné predmety, ktoré žalobkyňa
vyučovala,malžalovanýužobsadenéinýmiučiteľmi,ktorítietopredmetydlhodobovyučovali.Zprehľadu
obsadenosti jednotlivých pracovných pozícií v šk. roku 2009/2010 a v šk. roku 2010/2011, ako i z
pracovných zmlúv jednotlivých pracovníkov, mal súd prvej inštancie preukázané, že v školskom roku
2009/2010 bolo zamestnaných u žalovaného 32 učiteľov s úväzkom spolu 627 hodín a v školskom roku

2010/2011 - 29 učiteľov spolu s úväzkom 549 hodín, z čoho vyplýva, že v školskom roku 2010/2011
došlo k zníženiu počtu vyučovacích hodín na škole o 78 hodín a k zníženiu počtu učiteľov o 3 miesta.

15. Vzhľadom na vyššie uvedené, mal súd prvej inštancie za to, že žaloba žalobkyne nie je dôvodná,
a preto ju v celom rozsahu zamietol.

16. Proti tomuto rozhodnutiu podala žalobkyňa, prostredníctvom svojho právneho zástupcu, v zákonnej
lehoteodvolanie.Malazato,žezamestnávateľmôžeinternéorganizačnézmenyvykonávaťvakejkoľvek
forme, avšak ZP umožňuje na tieto organizačné zmeny reagovať výpoveďou iba vtedy, ak boli vykonané
písomným rozhodnutím. Žalobkyňa netvrdila, že predmetné rozhodnutie žalovaného o organizačnej

zmene je neplatné, tvrdila iba, že nebol daný výpovedný dôvod podľa ustanovenia § 63 ods. 1
písm. b) ZP pre nesplnenie hmotnoprávnej podmienky výpovede - existencia písomného rozhodnutia
zamestnávateľa o organizačných zmenách. Žalovaným predložené písomné rozhodnutie napriek
svojmu názvu totiž žiadnu organizačnú zmenu neurčuje, iba opisuje situáciu, ktorá si organizačnú
zmenu vyžiadala, k samotnému rozhodnutiu o tejto zmene v písomnej forme teda zjavne nedošlo.

Konštatovanie, že takáto situácia má za následok „zhruba stratu 1,5 úväzku učiteľa“, nie je organizačnou
zmenou. „Stratu 1,5 úväzku“ možno podľa názoru žalobkyne riešiť aj znížením úväzkov učiteľov
namiesto ich prepustenia, redukciou predmetov, spojením výučby niektorých predmetov, či celých
tried, prepustením učiteľov, pracujúcich sa skrátený úväzok a podobne. Pritom použitie slova „zhruba“znemožňuje predmetnú písomnosť považovať za rozhodnutie o organizačných zmenách. Organizačná
zmena nie je konkretizovaná ani vo výpovedi, ktorá sa na „rozhodnutie o organizačných zmenách zo
dňa 09.06.2010“ odvoláva.

Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol, že je iba na rozhodnutí
zamestnávateľa, ktorému zamestnancovi v dôsledku organizačnej zmeny dá výpoveď. Podľa žalobkyne
však opomenul, že ZP v tomto smere určuje obmedzenia, ktoré ukladajú zamestnávateľovi postupovať
nediskriminačne a neznevýhodňovať zamestnanca z dôvodu, že tento si uplatnil svoje práva, vrátane
uplatnenia na súde. Vtedajší riaditeľ žalovaného pre média opakovane uvádzal, že rozhodnutie súdu o

neplatnosti predchádzajúceho okamžitého skončenia pracovného pomeru považuje za nespravodlivé a
zotrvával na stanovisku, že žalobkyňa je preňho ako zamestnankyňa neprijateľná a nevie si predstaviť,
že by ju mal zamestnávať. Týmito slovami potvrdil diskriminačný prístup voči žalobkyni. Žalovaný dal
žalobkyni výpoveď zdanlivo s odôvodnením, že predmety, na ktoré má kvalifikáciu, sa už nevyučujú,
a preto výpoveď dal práve jej. Po nástupe do práce však dal vypracovať žalobkyni učebné osnovy a
skúšobné testy predmetov Pozemné staviteľstvo, Inžinierske stavby, Zakladanie stavieb, Staviteľstvo,

Drevené a kovové konštrukcie, teda tých predmetov, na ktorých vyučovanie vraj už nie je kvalifikovaná.
Zjavne ju teda považoval za dostatočne kvalifikovanú pre tieto predmety. Žalobkyňa opätovne poukázala
na diskriminačné konanie zo strany žalovaného, ktoré už bolo obsahom prvoinštančného súdneho
konania. Uviedla, že jej daná výpoveď je zdanlivo právny úkon dovolený a platný, vzhľadom na jeho
diskriminačný a šikanózny charakter mu však súd nesmie priznať ochranu. Žalovaný mal možnosť

zamestnávať ju na kratší úväzok, napriek tomu jej skrátený pracovný úväzok neponúkol, ale ešte počas
plynutia výpovednej doby prijal učiteľa telesnej výchovy ako učiteľa všeobecnovzdelávacích predmetov,
ktorý okrem tohto predmetu vyučoval v rozsahu 6 hodín týždenne aj predmet Prax, napriek tomu, že
bol absolventom študijného odboru technická výchova pre ŽŠ. Nie je zrejmé, na základe čoho dospel
súd prvej inštancie k záveru, že žalovaný nemohol žalobkyni ponúknuť čiastočný úväzok v rozsahu 6

hodín týždenne. Podmienku vyučovania minimálne polovice týždennej výchovnovzdelávacej činnosti
jeho aprobačných predmetov (v zmysle § 7 ods. 3 zákona č. 317/2009 Z. z.) by predsa žalobkyňa
spĺňala, keďže by vyučovala 100 % času svoj aprobačný predmet. Ako absolventka stavebnej fakulty
bola odborne spôsobilá predmet Prax vyučovať. Na vyučovanie tohto predmetu sa vyžaduje „neučiteľské
- vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa príslušného (príbuzného) odboru a doplňujúce pedagogické

štúdium nadväzujúce na získaný študijný odbor“. Túto kvalifikačnú podmienku žalobkyňa na rozdiel od
prijatého W.. Z. (telocvikára) spĺňala.
Žalobkyňa ďalej poukázala na to, že z výpovedí svedkov na pojednávaní konanom dňa 15.12.2014
vyplynulo, že nedošlo k skutočnému prerokovaniu výpovede s odborovou organizáciou tak, aby bol
naplnený účel a zmysel tohto inštitútu. Odborová organizácia pristúpila k tomuto aktu len formálne,

bez vecného naplnenia účelu prerokovania, ktorým má byť kontrola, pripomienkovanie, prípadné
argumentačné rozporovanie výpovede. Odbory však v prípade žalobkyne v skutočnosti výpoveď
neprerokovali, ale iba ju vzali na vedomie.
Na základe uvedených skutočností žalobkyňa navrhla, aby odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvej
inštancie tak, že žalobe v plnom rozsahu vyhovie a prizná jej náhradu trov prvoinštančného aj

odvolacieho konania v celkovej výške 10.813,48 eur. Pre prípad, že by odvolací súd napadnutý rozsudok
potvrdil, žiadala o pripustenie dovolania.

17. Žalovaný, prostredníctvom svojho právneho zástupcu, vo svojom vyjadrení k odvolaniu uviedol,
že riaditeľ žalovaného vydal písomné rozhodnutie o organizačnej zmene najskôr zo dňa 09.06.2010,

ktoré prerokoval výbor ZO odborového zväzu pri žalovanom a dňa 10.06.2010 bolo toto rozhodnutie
vyvesené na výveske žalovaného. Organizačná zmena uvádzala nadpočetnosť niektorých vyučujúcich.
Podľa názoru žalovaného pri vzatí do úvahy, že predmetné rozhodnutie nie je právnym úkonom a
nemožno namietať jeho platnosť, nemožno určovať ani jeho presnú textáciu. Z obsahu je zrejmé,
že niektorí vyučujúci sa stanú nadpočetnými a dôjde k ich prepusteniu. To sa aj stalo prepustením

žalobkyne a neskôr Ing. R.. Jediným dôvodom na organizačnú zmenu bol pokles žiakov školy a v
zmysle zákona o financovaní regionálneho školstva, v ktorom sú stanovené normatívy finančných
prostriedkov podľa počtu žiakov školy v danom školskom roku a takisto sa aj počet pedagogických
pracovníkov odvíja od počtu žiakov. Uvedené znamená, že aj keby písomné rozhodnutie o organizačnej
zmene absentovalo, na skutočnosti, že bude nutné znižovať počet pedagogických pracovníkov by sa

nič nezmenilo, lebo táto povinnosť vyplýva pre riaditeľa školy priamo zo zákona a priamo nadväzuje na
legislatívne predpisy. K údajnej diskriminácii žalovaný uviedol, že žalobkyňa nastúpila do zamestnania
poskončenípredchádzajúcehopracovnéhosporudňa01.06.2010.Školskýroksakončilaprežalobkyňu
nebolo žiadne voľné pedagogické miesto. Keďže žalovaný bol povinný prideliť jej prácu, riaditeľ jejpridelil vypracovať učebné osnovy a skúšobné testy viacerých technických predmetov na základe
podkladov z ministerstva školstva. Pre túto prácu sa nevyžadovala aprobácia. Išlo o prácu, ktorá
vyžadovala sústredenie, štúdium literatúry a písomné vypracovanie úlohy. Pracovné podmienky pre túto

prácu vyžadovali ticho a možnosť sústrediť sa, čo zborovňa nespĺňala. Na prácu doma sú oprávnení
iba pedagogickí pracovníci a žalobkyňa v danom období nevykonávala pedagogickú prácu. Žalovaný
nepoužil voči žalobkyni žiadnu diskrimináciu, ani šikanu. Žalobkyňa nespĺňala kvalifikačné predpoklady
na žiadny predmet, ktorý začali v školskom roku 2010/2011 vyučovať novoprijatí pedagogickí pracovníci.
ŽalovanýpredložilsúduStanoviskoMinisterstvaškolstva,vedyvýskumuašportuSRzodňa17.10.2014,

podľa ktorého absolvent vysokoškolského štúdia II. stupňa v študijnom odbore Vodné stavby s
vykonanými štátnymi skúškami z predmetov Vodné hospodárstvo, Vodné stavby a absolvovaním
doplňujúcehopedagogickéhoštúdia,spĺňakvalifikačnýpredpokladnavyučovanieodbornýchpredmetov
Vodné hospodárstvo a vodné stavby na strednej odborne škole. Čiže nie predmetu Prax v odbore
staviteľstvo. Predmet Prax by žalobkyňa mohla vyučovať, len ak by vyučovala ešte predmet svojej
špecializácie, ale taký žalovaný na škole nemal. Žalobkyňa nemôže žalovanému diktovať, aby hľadal

vyučujúceho telesnej výchovy, ktorý by bol ochotný pracovať aj na kratší pracovný čas. Predmet
Telesnávýchovazaberal16vyučovacíchhodín.Predpísanýpočetvyučovacíchhodínnapedagogického
pracovníka podľa vyhlášky č. 422/2009 Z. z. činilo 22 hodín týždenne. V napadnutom rozsudku súd prvej
inštancie správne uviedol, že pedagogický pracovník pracujúci na plný úväzok je povinný vykonávať aj
rôzneďalšieúlohyokremvlastnéhovyučovaniasvojichpredmetov.Riaditeľškolymápovinnosťpodľa§5

ods. 2 zákona č. 596/2003 Z. z. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve riadiť školu efektívne.
Ku aprobácii žalobkyne na vyučovanie predmetu Prax žalovaný uviedol, že ako absolventka na SvF
SVŠT, odbor vodné stavby, ani doplňujúcim pedagogickým štúdiom nezískala potrebnú aprobáciu,
pretože toto štúdium nenadväzovalo na obsah študijného odboru a vykonané štátne skúšky žalobkyne.
Organizačnúzmenu,spočívajúcuvzníženípočtupracovníkov,akoajvýpoveďprežalobkyňuprerokovali

členky príslušného orgánu odborovej organizácie, o čom bol písomný záznam založený do spisového
materiálu. Na základe uvedených dôvodov navrhol žalovaný, aby odvolací súd napadnutý rozsudok
potvrdil a žalobkyňu zaviazal na úhradu trov odvolacieho konania.

18. Vyjadrenie k odvolaniu bolo doručené žalobkyni prostredníctvom jej právneho zástupcu dňa

20.03.2015. Žalobkyňa sa k vyjadreniu žalovaného už nevyjadrila.

19. V priebehu odvolacieho konania vstúpil do platnosti nový procesný predpis - zákon č. 160/2015 Z.
z. Civilný sporový poriadok, účinný od 01.07.2016 (ďalej len CSP). Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je
ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa

§ 470 ods. 2 veta prvá CSP, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

20. Vzhľadom k tomu, že odvolanie bolo podané pred 01.07.2016, t. j. za účinnosti OSP, Krajský súd
v Bratislave, ako súd odvolací (§ 34 CSP), postupoval v zmysle vyššie citovaného § 470 ods. 2 CSP.

Viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania, po preskúmaní odvolacích námietok, dospel k záveru, že nie
je dôvod napadnutý rozsudok zmeniť alebo zrušiť, pretože odvolacie námietky o absencii písomného
rozhodnutia o organizačnej zmene a prerokovania výpovede so zástupcami zamestnávateľov, o
diskriminácii žalobkyne, jej aprobácii a možnosti jej ďalšieho zamestnávania na kratší pracovný
čas, neobstoja. Keďže nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, odvolací súd prejednal

odvolanie žalobkyne bez nariadenia pojednávania a postupom podľa § 219 ods. 3 v spojení s § 378 ods.
1 CSP svoj rozsudok vo veci verejne vyhlásil dňa 26.09.2017.

21. Rozsudok súdu prvej inštancie dostatočne jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na právne
relevantnéotázkysúvisiacesoskončenímpracovnéhopomeružalobkyne.Súdprvejinštancieprisvojom

opätovnomrozhodnutívychádzalzoskutkovéhostavuvyplývajúcehozpredloženýchlistinnýchdôkazov,
dokazovanie doplnil v zmysle intencií odvolacieho súdu a v odôvodnení svojho rozhodnutia na tento
skutkový stav správne aplikoval citované ustanovenia ZP. Zo zisteného skutkového stavu teda vyvodil
správny právny záver o tom, že pracovný pomer žalobkyne bol skončený platne, v súlade so zákonom.

22. S poukazom na ust. § 387 ods. 2 CSP sa s odôvodnením napadnutého rozsudku v celom rozsahu
stotožňuje aj odvolací súd.23. Odvolanie žalobkyne nebolo vzhľadom na uplatnené odvolacie dôvody spôsobilé spochybniť
správnosť záverov napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie, na ktorých založil svoje rozhodnutie.

24. Čo sa týka skutkového stavu a jeho zisťovania, tento bol v druhom rozhodnutí súdu prvej inštancie
zistenýúplneasprávne.Žalobkyňanakoniecsprávnosťskutkovýchzisteníaninenapádala,alenapádala
iba právne posúdenie zistených skutočností.

25. Odvolacie námietky žalobkyne sú totožné s námietkami, ktoré uplatňovala v konaní pred súdom

prvej inštancie, podľa odvolacieho súdu sa s nimi súd prvej inštancie riadne a dostatočne presvedčivo
vysporiadal.

26. Pokiaľ ide o neexistenciu písomného rozhodnutia zamestnávateľa o organizačných zmenách,
je pravdou, že rozhodnutie riaditeľa školy zo dňa 09.06.2010 neobsahuje úplne presnú špecifikáciu
organizačných zmien, ku ktorým má dôjsť, avšak súd prvej inštancie ho správne posudzoval podľa

celkového obsahu. Z neho je zrejmé, že znížením počtu prvých tried z troch na dve, čo znamená
stratu 1,5 úväzku učiteľa, ako následok tohto zníženia, musí dôjsť k zníženiu počtu vyučujúcich. Sama
žalobkyňa v odvolaní uviedla, že nespochybnila platnosť rozhodnutia, len podľa jej názoru nebolo
jednoznačne uvedené, že má prísť k znižovaniu počtu zamestnancov. Jej argumentácia, že situáciu
bolo možné riešiť znížením úväzkov učiteľov namiesto ich prepustenia, redukciou predmetov, spojením

výučby niektorých predmetov, či celých tried, prepustením učiteľov pracujúcich sa skrátený úväzok a
podobne, nie je dôvodný. Je plne v kompetencii riaditeľa školy, aký spôsob riešenia tohto problému zvolí,
lebo on zodpovedá za bezchybný a efektívny chod školy s dostatočným počtom zamestnancov.

27. Ohľadne namietanej diskriminácie žalobkyne je potrebné zdôrazniť, že predmetom konania bola

neplatnosť skončenia pracovného pomeru podľa ZP, a nie konanie vo veciach súvisiacich s porušením
zásady rovnakého zaobchádzania podľa § 9 a nasl. zákona č. 365/2004 Z. z. o rovnakom zaobchádzaní
v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou. Prípadnou diskrimináciou sa preto súd mohol
zaoberať len v súvislosti s neplatnosťou skončenia pracovného pomeru. Súd prvej inštancie túto
skutočnosť zohľadnil a dospel k správnemu záveru, že k diskriminácii alebo šikane žalobkyne pri

ukončeníjejpracovnéhopomerunedošlo. Vyjadreniebývaléhoriaditeľapremédiá,žesineviepredstaviť
žalobkyňu ako zamestnankyňu a že ostatní zamestnanci si neželali stretávať sa s ňou v zborovni, nie je
takým konaním žalovaného, ktoré by bolo možné považovať za diskriminačné, a najmä nejde o konanie,
ktoré bezprostredne súvisí s ukončením pracovného pomeru a zakladá jeho neplatnosť.

28. Prijatie nových zamestnancov v súvislosti s nadbytočnosťou žalobkyne súd prvej inštancie tiež
náležite zdôvodnil tým, že novoprijatí vyučujúci mali aprobáciu na predmety (napr. slovenský jazyk,
telesná výchova), ktorú žalobkyňa nemala. Jej argumentácia, že žalovaný mal znížiť pracovný úväzok
ostatným vyučujúcim, prípadne hľadať telocvikára na kratší pracovný úväzok, nie je na mieste. Ako už
odvolací súd uviedol v bode 26., súd nie je oprávnený hodnotiť, či rozhodnutie o organizačnej zmene

je naozaj vhodné a prispeje k zefektívneniu práce, súd môže zohľadňovať len jeho prípadnú účelovosť
v tom zmysle, že nadbytočnosť zamestnanca v skutočnosti neexistuje a je prepúšťaný z iného dôvodu.
V danom prípade však nebolo pochýb o tom, že žalovaný sa rozhodol znížiť počet učiteľov, a skutočne
ho aj znížil. Okrem toho je z ekonomického hľadiska pre školu efektívnejšie prepustiť vyučujúceho, ktorý
stratil aprobáciu hlavného predmetu, ktorý sa v škole prestal vyučovať, ako mu hľadať náplň práce na

kratší úväzok a zároveň hľadať napr. telocvikára tiež na kratší úväzok. To isté platí o znižovaní úväzku
ostatným učiteľom, zamestnaným na plný úväzok. Ako by k tomu prišli ostatní učitelia, že len z dôvodu,
že je potrebné zamestnať zamestnanca, pre ktorého nie je na pracovisku kvalifikovaná náplň práce,
majú títo prísť o časť svojho príjmu.

29. Rovnako bola nedôvodná námietka žalobkyne, že nedošlo k skutočnému prerokovaniu jej výpovede.
Zo zápisnice z prerokovania výpovede z pracovného pomeru zo dňa 16.06.2010 vyplynulo, že členky
výboru ZO OZ výpoveď prerokovali, uviedli dôvod (nadbytočnosť) a s výpoveďou súhlasili.

30. Súd prvej inštancie tak rozhodol o návrhu žalobkyne vecne správne. Odvolací súd preto rozsudok

podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.

31. Podľa § 396 ods. 1 CSP, ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na
odvolacie konanie. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhusúd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Podľa § 255 ods. 1, 2 CSP, súd prizná strane náhradu trov
konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu
trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

32. Vychádzajúc z uvedených zákonných ustanovení odvolací súd priznal úspešnej strane v odvolacom
konaní - žalovanému, nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu, keďže protistrana
- žalobkyňa so svojim odvolaním neuspela.

33. Žalobkyňa pre prípad potvrdenia rozsudku navrhovala, aby odvolací súd pripustil dovolanie v dvoch
otázkach: 1. právnych dôsledkoch absencie písomnej formy rozhodnutia o organizačných zmenách
na platnosť výpovede a 2. požiadaviek na konkrétnosť vymedzenia organizačnej zmeny v rozhodnutí
zamestnávateľa. Podľa žalobkyne tieto otázky neboli judikatúrou doposiaľ riešené a majú zásadný
význam z hľadiska svojho všeobecného dopadu aj na iné, podobné spory. Podľa platného CSP však
nemá odvolací súd možnosť pripustiť dovolanie, dovolanie proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je podľa

§ 419 a § 421 CSP prípustné len vtedy, ak to zákon pripúšťa. Už len z toho dôvodu nebolo možné návrhu
žalobkyne vyhovieť.

34. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v
dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané
advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha - dovolací návrh

(§ 428 CSP).