Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, August 22, 2017

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 10Er/615/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2112215857
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 08. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Skubáková
ECLI: ECLI:SK:OSTT:2017:2112215857.2

Uznesenie

Okresný súd Trnava vo veci výkonu exekúcie v prospech oprávneného: F. O., A.. XX.X.XXXX, A. M. XX,
S., N..: N. O., A. M. XX, S. F. F.: F. O., A.. XX.XX.XXXX, F. XX, S., vykonávanej u súdneho exekútora
Mgr. Bernarda Janíka, Daniela Dlabača 2/978, Žilina, o vymoženie výživného a trov exekúcie, takto

r o z h o d o l :

I. Súd exekúciu z a s t a v u j e.

II. Súdnemu exekútori sa náhrada trov exekúcie n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Podľa § 243h ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v aktuálnom
znení, ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom
2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.

Poverením Okresného súdu Trnava č. 5207*121643 zo dňa 9.8.2012 bol súdny exekútor JUDr. Júlia
Čechová v zmysle § 45 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z., o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v
znení účinnom do 31.3.2017 (ďalej len „Exekučný poriadok“) poverený vykonaním exekúcie v prospech
oprávneného na základe právoplatného a vykonateľného rozhodnutia Okresného súdu Trnava č.k.
13C/109/2010 zo dňa 7.12.2011.

Dňa 11.12.2013 bol súdu doručený návrh oprávneného zo dňa 6.12.2013, ktorým oprávnený navrhol
zastavenie exekúcie. V návrhu oprávnený uvádza, že povinný uhradil oprávnenému sumu 1.344,77
eur, čo je suma dlžného výživného a trov exekúcie oprávneného v zmysle upovedomenia o začatí
exekúcie zo dňa 17.12.2012. Vzhľadom na uvedené oprávnený navrhuje, aby súd exekúciu zastavil,
pretože povinný uhradil v celom rozsahu zameškané výživné a trovy exekúcie oprávneného a exekúcia
sa vykonáva už len na bežné výživné, pričom je predpoklad, že povinný bude platiť bežné výživné

riadne a včas tak ako u ukladá právoplatné a vykonateľné rozhodnutie Okresného súdu Trnava č.k.
13C/109/2010 zo dňa 7.12.2011. Nie je preto potrebné ani účelné vedenie exekúcie na bežné výživné
do budúcnosti.

Z predloženého exekučného spisu EX928/2016 (predtým EX 34/2012) je zrejmé, že súdny exekútor
vydal dňa 17.12.2012 upovedomenia o začatí exekúcie, v ktorom sa uvádza, že povinný je povinný

zaplatiť sumu dlžného výživného vo výške 1.312,17 eur, bežné výživné vo výške 110,- eur mesačne
počnúc od decembra 2012, poplatok za spísanie návrhu do zápisnice vo výške 16,60 eur, poplatok
za overenie exekučného titulu vo výške 16,- eur. Predbežné trovy exekúcie súdneho exekútora boli v
upovedomení o začatí exekúcie vyčíslené vo výške 135,70 eur. Spolu teda v zmysle upovedomenia bolo
treba uhradiť sumu 1.480,47 eur s tým, že ak uvedenú sumu povinný neuhradí do 14 dní od prevzatia
upovedomenia o začatí exekúcie budú trovy exekúcie vyššie. Upovedomenie o začatí exekúcie bolo

povinnému doručené dňa 5.11.2013. Povinný dňa 12.11.2013 a 15.11.2013 zaplatil sumu 1480,47 eur
v zmysle upovedomenia. Následne dňa 6.12.2013 oprávnený podal návrh na zastavenie exekúcie.Podľa § 57 ods. 1 písm. c) Exekučného poriadku súd exekúciu zastaví, ak zastavenie exekúcie navrhol
ten, kto navrhol jej vykonanie.

Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, súd exekúciu zastaví na návrh alebo aj bez návrhu.

Súd pri rozhodovaní o zastavení exekúcie vychádzal z návrhu oprávneného na zastavenie exekúcie.
Dispozičné oprávnenie patrí medzi základné procesné oprávnenia navrhovateľa - v exekučnom konaní

oprávneného.Návrhomnazastavenieexekúcieoprávnenýprejavujevôľu,abysavoveciďalejnekonalo.
Procesným dôsledkom návrhu oprávneného na zastavenie exekúcie je samotné zastavenie exekúcie.
A keďže oprávnený navrhol, aby súd exekúciu zastavil, nakoľko má dispozičné oprávnenie nakladať s
predmetom konania a rozhodovať o tom, či exekúcia bude, resp. nebude pokračovať, bolo potrebné
exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm. c) Exekučného poriadku zastaviť, a preto súd rozhodol tak, ako je
uvedené vo výroku I. tohto uznesenia.

Uvedené podporuje aj rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 25. apríla 2002. sp.zn. M
Cdo53/01, podľa ktorého dispozičná zásada, ktorou je ovládané exekučné konanie, sa prejavuje aj v
spôsobe jeho skončenia. Ak ten, kto podal návrh na nariadenie exekúcie alebo jeho právny nástupca
navrhne jeho zastavenie, musí mu súd vyhovieť a exekúciu zastaviť. Exekučné konanie možno začať len

na návrh (§ 36 ods. 1 Exekučného poriadku). Exekučné konanie je teda konaním návrhovým, ovládaným
dispozičnou zásadou. Dispozičný princíp ovláda toto konanie aj v tom smere, že proti vôli oprávneného
v ňom nemožno pokračovať. Výrazom dispozičného oprávnenia je ustanovenie § 57 ods. 1 písm. c)
Exekučného poriadku, podľa ktorého exekúciu súd zastaví, ak zastavenie navrhol ten, kto navrhol jej
vykonanie. Preto v ktoromkoľvek štádiu môže oprávnený navrhnúť zastavenie exekúcie a súd je povinný

jeho vôľu rešpektovať.

V zmysle uznesenia Ústavného súdu III. ÚS 423/2011-14 je notorietou, že právne účinky každého
procesného úkonu účastníka súdneho konania, ak spĺňa zákonom ustanovené formálne náležitosti,
nastávajúvmomente,keďsaprejavvôleúčastníkadostanedodispozičnejsférykonajúcehosúdu.(napr.

aj rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6 Obo 27/98 zverejnené pod č. R 60/1999).

Podľa § 9a ods. 1 Exekučného poriadku, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa
primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.

Podľa § 200 ods. 1 a 5 Exekučného poriadku, trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových
výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na
náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku. Ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne
aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.

Podľa § 196 Exekučného poriadku, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi
odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej
hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň
z pridanej hodnoty.

Podľa § 199 Exekučného poriadku výšku odmeny exekútora, náhrady hotových výdavkov, náhrady za
stratu času, spôsob ich určenia a výšku primeraného preddavku na odmenu a na náhradu hotových
výdavkov exekútora (§ 196 a § 197 ods. 2) ustanoví ministerstvo po dohode s Ministerstvom práce,
sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky všeobecne záväzným právnym predpisom.

Súdny exekútor si v podaní doručenom súdu dňa 30.5.2017 uplatnil a vyčíslil trovy exekúcie vo výške
1.461,56 eur pozostávajúce z odmeny podľa § 4,5 Vyhlášky č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách
súdnych exekútorov (ďalej len „vyhláška“) vyhlášky vo výške 20 % zo sumy 5.940,- eur t.j. 1.188,- eur
(bežné výživné až do zastavenie exekúcie v danej časti súdom) a hotové výdavky vo výške 8,05 eur,
kancelárske náklady vo výške 0,50 eur + DPH.

Podľa § 16 ods. 2 vyhlášky, ak súdny exekútor pri exekúcii na peňažné plnenie vymôže časť pohľadávky
pred jeho vylúčením z vykonávania exekúcie alebo pred jej zastavením, pri určovaní jeho odmeny sa
postupuje podľa § 5 s tým, že základom na určenie tejto odmeny je výška vymoženej pohľadávky.Podľa § 5 ods.1 citovanej vyhlášky, odmena súdneho exekútora je 20% zo základu na jej určenie,
najmenej však 33,19 eura a najviac 33 193,92 eura.

Podľa § 5 ods. 2 citovanej vyhlášky, ak súdny exekútor upustí od vykonávania exekúcie podľa § 46 ods.3
zákona, patrí mu 50% z odmeny vypočítanej podľa odseku 1.

Ako vyplýva zo spisového materiálu, suma dlžného výživného vyjadreného pevnou sumou činila ku

dňu vydania upovedomenia sumu 1.312,17 eur, bežné výživné bolo určené sumou 110,- eur mesačne
počnúc od decembra 2012 do budúcna. Súd mal preukázané, že povinný v 14 dňovej lehote po
prevzatíupovedomeniaozačatíexekúcieuhradilcelkove1.480,47eur.Jepretonepochybné,žepovinný
uhradil celú sumu zaostalého dlžného výživného, trovy exekúcie oprávneného, ako aj predbežné trovy
exekúcie tak, ako súdny exekútor pohľadávku vyčíslil v upovedomení o začatí exekúcie. Následne
oprávnený podal návrh na zastavenie exekúcie odôvodnený tým, že povinný uhradil v celom rozsahu

zameškané výživné a trovy exekúcie oprávneného a exekúcia sa vykonáva už len na bežné výživné,
pričom je predpoklad, že povinný bude platiť bežné výživné riadne a včas tak ako u ukladá právoplatné
a vykonateľné rozhodnutie a nie je preto potrebné, ani účelné vedenie exekúcie na bežné výživné
do budúcnosti. Podľa § 46 ods. 8 Exekučného poriadku, exekútor upustí od vykonania exekúcie, ak
povinný splnil, čo mu ukladá rozhodnutie. Exekútor upustí od vykonávania exekúcie aj v prípade, ak

povinný plnil čiastočne a oprávnený s upustením od vykonávania exekúcie súhlasí. Vzhľadom na vyššie
uvedené skutočnosti, keďže súdny exekútor neupustil od vykonania exekúcie ( podľa § 46 ods. 3
Exekučného poriadku ), súd rozhodol o zastavení exekúcie. Súd preto považuje za neprijateľnú odmenu
v rozsahu, ako je určená pri vymožení plnenia, keďže došlo k dobrovoľnému plneniu. Podľa ustanovenia
§ 16 ods. 2 citovanej vyhlášky možno rátať odmenu, ak bola aspoň časť vymáhanej pohľadávky

vymožená súdnym exekútorom. V predmetnom prípade, možno však konštatovať, že nejde o vymoženie
pohľadávky súdnym exekútorom, nakoľko tento nevykonával žiadne úkony smerujúce k vymoženiu
pohľadávky, ale iba úkony pre zabezpečenie majetku povinného. Dňa 9.3.2016 bol odvolaný pôvodne
poverený súdny exekútor JUDr. Júlia Čechová, právnym nástupcom odvolaného súdneho exekútora sa
stal Mgr. Bernard Janík. Súd podotýka, že z predloženého exekučného spisu EX 928/2016 (pôvodne

EX34/2012) nevyplýva, žeby súdny exekútor po doručení návrhu oprávneného na zastavenie exekúcie
dňa 6.12.2013 vykonával ďalšie úkony exekučnej činnosti smerujúce k vymoženiu pohľadávky, pričom
súd má za to, že ak by aj k vykonaniu nejakých úkonov bolo došlo, šlo by o neúčelné a nehospodárne
úkony, keďže vykonávanie exekúcie proti vôli oprávneného je neprípustné.

Podľa § 22 ods. 1 a 2 vyhlášky, súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových
výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa
najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky. Cestovné
náhrady sa poskytujú podľa osobitného predpisu.

Predpokladom na priznanie hotových výdavkov nie je len ich vyčíslenie, ale aj ich preukázanie a
to takým spôsobom, ktorý nevyvoláva pochybnosti jednak čo do výšky, a jednak ich dôvodnosti a
účelnosti. V časti rozhodovania súdu o priznaní náhrady hotových výdavkov podľa § 22 vyhlášky súd
skúmal, či vynaloženie a reálna výška hotových výdavkov boli dostatočne preukázané v exekučnom
spise, pričom ich vynaloženie súd posudzoval z hľadiska účelnosti a hospodárnosti. Súd nepriznal

súdnemu exekútorovi náhradu hotových výdavkov za doručovanie upovedomenia o začatí exekúcie,
nakoľko boli uhradené v rámci predbežných trov exekúcie vyčíslených v upovedomení. Súd nepriznal
súdnemu exekútorovi náhradu hotových výdavkov za doručovanie žiadosti o súčinnosť - 0,40 eur
a žiadosti oprávnenému - 1,55,- eur, nakoľko ich vznik ako aj skutočná výška neboli súdu žiadnym
spôsobom preukázané (doručenkami, poštovým podacím hárkom atď.), a preto ich súd považuje za

nepreskúmateľné.Súdsúdnemuexekútorovitiežnepriznalnáhraduhotovýchvýdavkovzapoštovnéako
budúce hotové výdavky pri ukončení exekúcie (vyhotovenie faktúry, OUE +KVEK, opr. pov.) vo výške
3,10 eur, nakoľko exekútorovi zatiaľ nevznikli. Súd nerozhoduje o priznaní trov, ale len ich náhrady.
Nahradiť možno len skutočne vynaložené trovy, nie tie, ktoré prípadne vzniknú v budúcnosti. Pre všetky
hotovévýdavkyplatí,ženároknaichnáhraduexekútorovivznikálenvtedy,akužbolivynaložené,atolen

ak boli vynaložené účelne. Zo znenia ustanovenia § 22 ods. 1 vyhlášky vyplýva, že exekútorovi prislúcha
náhrada hotových výdavkov už účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti. Aj
keď výdavky na uvedené poštovné možno dôvodne predpokladať, ich výšku môže súd len prezumovať,
pričom nie je jednoznačné, aké poštové služby súdny exekútor využije pri podaní zásielky na poštovúprepravu, či niektoré z nich nedoručí osobne alebo v hromadnom podaní v rámci jednej zásielky, ktoré
skutočnosti majú vplyv na reálnu výšku hotových výdavkov na poštovné vynaložených v súvislosti s
predmetným exekučným konaním. Hotové výdavky teda musia byť už exekútorom vynaložené, aby mu

súd mohol priznať ich náhradu. Otázku náhrady hotových výdavkov, konkrétne náhrady za kancelársky
materiál rieši stanovisko Ústavného súdu SR I. ÚS 157/08-16 z 29. apríla 2008, kde je vyslovený
názor, že „bežný režijný kancelársky materiál“ nie je výdavok hodný samostatného zreteľa medzi
ktoré zákon demonštratívne zaraďuje cestovné, poštovné a telekomunikačné výdavky, či znalecké
náhrady a poplatky. Z uvedeného pohľadu bežný kancelársky materiál, akými by mohli byť aj iné

veci prirodzene potrebné pri vedení exekučnej administratívy, napr. perá, ceruzky, sponky, obalové
prostriedky atď., sú síce výdavkami, avšak sa predpokladá, že náklady na ich obstaranie sú kryté práve
výškou odmeny za výkon exekučnej činnosti najmä v paušálnej sume náhrad pri výkone jednotlivých
úkonov exekučnej činnosti. Bežné náklady kancelárskych vecí preto ani zákonodarca nezaradil do
výpočtu náhrad hotových výdavkov. Takými by sa mohli stať za predpokladu, žeby dosiahli úroveň práve
nie bežných a pritom nie nezanedbateľných, jasne identifikovateľných výdavkov nevyhnutných a teda aj

účelových pri výkone konkrétnej exekučnej činnosti alebo jej úkonov. S ohľadom na vyššie uvedené súd
nepriznal súdnemu exekútorovi náhradu hotových výdavkov za kancelársky materiál vo výške 0,50 eur.

S ohľadom na vyššie uvedené súd rozhodol tak ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.