Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, December 10, 2015

Súd: Okresný súd Poprad
Spisová značka: 12C/26/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8713201302
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 12. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. František Zelený

ECLI: ECLI:SK:OSPP:2015:8713201302.12

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Poprad samosudcom Františkom Zeleným v právnej veci navrhovateľa D.. F. Q., B. X., G..

O. XXX/XX, štátne občianstvo Slovenská republika, práv. zast. advokátska kancelária E. C., Q..J..H..,
B., K. XX, proti odporcovi Š. P., B. X., R.. G.. O. XXX/XX, Š. občianstvo Slovenská republika, v konaní
o zaplatenie 7.483,34 eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

Z a s t a v u j e konanie v časti uplatnenej istiny nad sumu 4.826,95 eur.

Odporca j e p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi 441,40 eur, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

V prevyšujúcej časti návrh navrhovateľa z a m i e t a .

O trovách konania súd rozhodne samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom doručeným súdu dňa 19.6.2008 vedeným pod sp. zn. XXC XX/XXXX domáhal,
aby zaviazal odporcu zaplatiť mu sumu 193.709,90 Sk a uložil mu povinnosť odstrániť všetky stĺpiky
oplotenia spolu s natiahnutým ostnatým drôtom stojace na pozemku parcelného čísla 370 zapísaného
na LV číslo XXX A.. Ú.. X.. Návrh v písomnom podaní odôvodnil tým, že začiatkom roku 2007 začali
susedské spory a odporca dňa 27.2.2007 svojvoľne zbúral plot na jeho pozemku parc. čísla 370 s

odôvodnením, že zasahuje do jeho nehnuteľnosti. Následne zbúral drevenú stenu na hospodárskej
budove nachádzajúcu sa na jeho pozemku, čím narušil jej statiku tým, že skrátil krokvy, ako aj nosnú
časť strechy. V dôsledku konania odporcu si nechal vyhotoviť technickú správu geodeta, z ktorej vyplýva,
že plot, ktorý mu odporca zbúral, sa nachádzal na jeho pozemku. Rovnako na vlastnom pozemku bola
postavená hospodárska budova, ktorú odporca poškodil a rovnako plot, ktorý odporca postavil z ľavej
strany hospodárskej budovy zasahuje do jeho pozemku. Uplatnená škoda bola vyčíslená projektantom
v žalovanej výške rozpočtom. Podaním zo dňa 25.11.2008 navrhovateľ požiadal o zmenu návrhu

spočívajúcu v jeho rozšírení, podľa ktorého si od odporcu uplatnil náhradu škody vo výške 224.388,80
Sk a uloženie povinnosti posunúť všetky stĺpiky oplotenia s natiahnutým ostnatým drôtom stojacim na
pozemkoch navrhovateľa za hospodárskou budovou, odstrániť stavbu založenú na múre hospodárskej
budovy, posunúť oplotenie medzi rodinným domom a hospodárskou budovou, a to na skutočnú hranicu
pozemku pč 370 a pč 371, zapísaných na LV XXX A.. Ú.. X.. Zmenu návrhu odôvodnil tým, že
dňa 8.8.2008 odporca svojim protiprávnym konaním spôsobil ďalšiu škodu vo výške 30 678,90,- Sk
odrezaním pomúrnice a nosných stropných trámov na jeho hospodárskej budove a neoprávnene začal

stavať svoju stavbu na múre navrhovateľa. Na pojednávaní navrhovateľ ďalej uviedol, že nehnuteľnosti
zapísané na LV XXX získal v roku 2004 darom. Nehnuteľnosť bola riadne oplotená plotom z pletiva
a z časti z dreva. Nehnuteľnosti prakticky neužíval. V roku 2007 bol upozornený na stavebnú aktivitu
odporcu spočívajúcu v búraní oplotenia. Následne došlo medzi účastníkmi k incidentu. Odporca svojekonanie odôvodnil tým, že kamenný múr na hospodárskej budove pokladá za múr spoločný s tým, že
hranica medzi pozemkami má viesť stredom tohto múru, preto aj upravil časť hospodárskej budovy
tak, že túto skrátil do úrovne polovice múru. Z vyjadrení príbuzných sa dozvedel, že hospodársku

budovy postavili ešte starí rodičia a z opačnej strany bola postavená hospodárska budova susedov,
ktorá časom schátrala. Výšku škody vyčíslil v nákladoch potrebných na uvedenie veci do pôvodného
stavu. Odporca nabil železné stĺpiky za hospodárskou budovou od stredu múru hospodárskej budovy.
Na konci pozemku zostal pôvodný stĺpik. Takto došlo k vytvoreniu klinového pozemku, ktorý odporca
osadil ostnatým drôtom. Hospodárska budova bola pôvodne používaná ako sklad sena. Zásahom do

konštrukcie budovu nie je možné užívať.

Odporca žiadal návrh zamietnuť. Uviedol, že nehnuteľnosti v susedstve navrhovateľa užíval ešte pred
rokom 1980. Ich spoluvlastníkom sa stal v roku 1984. V roku 1980 bol fakticky stav taký, že na
pôvodnom kamennom múre, ktorý bol postavený na hranici pozemkov, stáli dve hospodárske budovy,
ktoré mali jednu spoločnú stenu, a to spomínaný múr a nad múrom drevenú priečku. Jednalo sa o dve

zrkadlové stavby. Predchodcovia navrhovateľa asi v rokoch 1986 - 1987 zo svojej časti hospodársku
budovu obnovili tak, že zabrali celý kamenný múr. Za hospodárskou budovou sa nachádzal drevený plot,
ktorý začínal od stredu pôvodného múru. Jednalo sa o provizórne oplotenie vyhotovené predchodcami
navrhovateľa, dodatočne osadené pletivom, na zamedzenie prechodu hydiny. Po roku 2000 navrhovateľ
vykonával búracie práce a stavebný odpad ukladal vedľa pletiva, čím došlo k jeho vytlačeniu smerom

do jeho pozemku. Táto skutočnosť bola dôvodom konfliktu, následkom čoho bolo to, že upravil strechu
hospodárskeho prístrešku navrhovateľa tak, že táto končila v polovici múru. Práce vykonal odborne a
prístrešok odoláva počasiu. Následne strhol staré oplotenie spočívajúce z drevených stĺpikov, zhnitého
pletiva a na toto miesto nabil kovové stĺpy smerujúce do stredu kamenného múru, ktoré spojil ostnatým
drôtom. Pôvodné oplotenie bolo v podstate bezcenné. Pôvodné rodinné domy tvoria radovú zástavbu a

ako vlastník nehnuteľnosti má povinnosť vybudovať oplotenie z pravej strany svojej nehnuteľnosti, teda k
navrhovateľovi. Po konzultácii s pôvodným vlastníkom nehnuteľnosti H. Q. zbúral kamenný plot spájajúci
rodinný dom a hospodársku budovu a na miesto neho osadil nové oplotenie, ktoré začína v strede múru
hospodárskej budovy a stredom múru domu. Spochybnil výšku škody uplatnenú navrhovateľom, ktorá
bola vyčíslená ako náklady na nový plot a novú strechu. Ako dôvod sporu pokladá skutočnosť, že

zhodou okolností sú susedmi aj pri pozemkoch, na ktorých majú postavené rodinné domy, ktoré užívajú
a navrhovateľ bol zaviazaný zabezpečiť výstavbu oporného múru v dôsledku ním realizovanej stavebnej
činnosti.

Súd po vykonanom dokazovaní, vypočutím účastníkov konania, oboznámením listinných dôkazov, a

to listov navrhovateľa, odporcu, Q. F. X., technickej správy, zjednodušenej projektovej dokumentácie
opravy strechy a oplotenia, technického nákresu, správ Správy katastra Poprad, vykonaním ohliadky
na mieste samom, nariadením znaleckého dokazovania znalcom z odboru stavebníctva, oboznámením
listov vlastníctva, kópie katastrálnej mapy, priestupkového spisu Obvodného úradu Poprad, vypočutím
svedkov H. Q., T. A., P. Š.

rozsudkom zo dňa 26.11. 2009 návrh navrhovateľa v časti realizácie posunu oplotenia odporcom na
skutočnú hranicu pozemkov zamietol.

V časti uplatnenej náhrady škody vo výške 7448,34,- / 224 388,80,- Sk/ a uloženia povinnosti odporcovi
odstrániť stavbu založenú na múre navrhovateľa, ako aj rozhodnutie o trovách konania súd vylúčil na

samostatné konanie.

Pri rozhodnutí vychádzal zo zisteného skutkového stavu, podľa ktorého na LV XXX A.. Ú.. Q. X. K.,
odporca spoločne so svojou manželkou je evidovaný ako bezpodielový spoluvlastník nehnuteľnosti, a
to parcely číslo 374, 375 vo výmerách 2073 m2 a 341 m2. Odporca spolu s manželkou je zároveň

podielovým spoluvlastníkom nehnuteľnosti zapísanej na LV 1XX A.. Ú.. Q. X. K., súpisné číslo 572
rodinného domu a 376 zastavanej plochy. Nehnuteľnosti sú zobrazené v katastrálnej mape vyhotovenej
Správou katastra Poprad zo dňa 5.11.2009, ako nehnuteľnosti susediace s parcelami zapísanými pod
číslom 370 a 371. V mesiaci november 2007 na základe objednávky navrhovateľa D.. P. I. spracovala
technickú správu o zameraní priebehu spoločnej hranice medzi pozemkami parcelných čísel 370 a

parcelné číslo 376 a 375. Podľa technickej správy na LV XXX A.. Ú.. Q. X. K. je zapísaná nehnuteľnosť,
a to parcela číslo 370 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 505 m2. Pri zameraní bolo zistené,
že bod hranice je posunutý v priečnom smere o 0,35 m do pozemku parcelného čísla 370. Hranica
evidovaná vo vektorovej katastrálnej mape prechádza okrajom pôvodného múru hospodárskej budovyna pozemku parc. číslo 370. Zvyšky základov hospodárskej budovy je možné vidieť priamo v teréne. D..
I. zároveň konštatuje, že priebeh hranice evidovanej podľa vektorovej katastrálnej mapy a jej označenie
plotom v teréne nie sú totožné. Prílohu technickej správy tvorí nákres, podľa ktorého červenou čiarou je

vyznačená hranica medzi pozemkami podľa faktického stavu, teda existujúceho oplotenia. Podľa listu
Správy katastra Poprad zo dňa 26.10.2008 adresovanej odporcovi, bolo začaté konanie o oprave chyby
v katastrálnom operáte s tým, že rozdiel vo výmere parciel registra CKN číslo 374, 375, 376 vznikol pri
obnovekatastrálnehooperátuskrátenouformou,kdedošloknovémuurčeniuvýmer,ktorésúvypočítané
zo súradníc lomových bodov hraníc pozemkov. Zároveň adresátovi bolo odporučené, aby starý kamenný

múr, ktorý tvorí hranicu pozemkov si dal zamerať geodetom, ktorý presne podľa lomových bodov vytýči
priebeh hraníc pozemku v teréne. V minulosti tieto kamenné múry tvorili hranicu pozemku tak, že každý
z vlastníkov tvoril polovičnú časť z kamenného múru z jednej (svojej) strany. Listom zo dňa 17.4.2007
navrhovateľ požiadal F. X. o vykonanie štátneho stavebného dohľadu z dôvodu, že odporca zrušil
oplotenieoddeľujúcenehnuteľnostíparcelnýchčísel370-373azačalstavaťnovéoploteniesposunutím
do jeho pozemku. Stavebný úrad dňa 19.4.2007 vyzval odporcu na predloženie dokladov na realizáciu

drobnej stavby - oplotenia, ako aj doklad preukazujúci presné vytýčenie hraníc pozemkov. Listom zo dňa
21.6.2007 navrhovateľ požiadal Mesto Poprad o oznámenie stavu prešetrenia jeho podaní týkajúcich
sa poškodzovania hospodárskej budovy odporcom, ako aj poškodzovania oplotenia. Listom zo dňa
15.10.2007 požiadal navrhovateľ Mesto Poprad o vykonanie štátneho stavebného dohľadu z dôvodu, že
odporca odrezal krokvy zo strechy na jeho hospodárskej budove a tieto uskladnil na svojom pozemku.

Tým neodborným zásahom výrazne narušil statiku strechy, ktorej hrozí zborenie. V mesiaci marec
2008 na požiadanie navrhovateľa Ing. P. U. bola vyhotovená zjednodušená projektová dokumentácia
opravy strechy a oplotenia. Súhrnný rozpočet stavby, a to opravy strechy - hospodárska budova, bol
vyčíslený celkom s DPH v sume 191.709,90 Sk, a to oprava strechy s DPH v sume 112.989,30 Sk
a oplotenie pozemku v celkovej sume 78.720,50 Sk. Rozhodnutím zo dňa 2.1.2008, ktoré nadobudlo

právoplatnosť dňa 24.1.2008, Obvodný úrad v Poprade pod sp. zn. X. XXX/XXXX-A. uznal navrhovateľa
vinným z priestupku proti občianskemu spolunažívaniu na tom skutkovom základe, že dňa 27.3.2007 v
odpoludňajších hodinách fyzicky napadol odporcu, ktorým konaním mu nespôsobil zranenie vyžadujúce
si lekárske ošetrenie, ani následnú práceneschopnosť. Za konanie mu bolo uloženie pokarhanie.

Znalec D.. F. X. v znaleckom posudku číslo 8/2009 konštatoval, že súčasné stavebno-technické riešenie
stavby - šopy navrhovateľa zvolené a realizované odporcom nie je postačujúce z hľadiska stability
stavby. Pre splnenie požiadaviek normy je nutné realizovať výmenu jestvujúceho podopretia krokiev
nevyhovujúcimi doskami v hrebeni väznicou kotevnou ku krokvám klincovými spojmi. Väznica dimenzie
musí byť začapovaná do stĺpikov a tie musia byť ťahovo prikotvené k trámom stropu. Odstránená

pomúrnica musí byť nahradená minimálne prepojením trámov jedným hranolom, ktorý bude ťahovo
prikotvený ku kamennému murivu. Hodnota stavebných prác a investície, ktoré treba vynaložiť, aby
stavba v existujúcom stave mohla slúžiť svojmu účelu bola vyčíslená na 1.059,70 EUR. Podľa dodatku
k znaleckému posudku, pôvodné konštrukčné riešenie zastrešenia bolo nevyhovujúce, pretože toto
riešenie bolo nutné sanovať doplnením spojov a stabilizačných prvkov. Nebolo nutné odstrániť jednotlivé

prvky.Dimenziaprvkovbolakonštatovanáskôrvyhovujúcaakonie. Nevyhovujúcebolidefinovanéspoje
prvkov a stabilita. Hodnota stavebných prác nutných na stabilizáciu pôvodnej konštrukcie bola vyčíslená
na 176,2 EUR.

Svedok H. Q. po zákonnom poučení uviedol, že navrhovateľ je jeho synovec. Pri realizácii výstavby

hospodárskej budovy, ktorá bola realizovaná asi pred 20 rokmi, došlo k slovným urážkam zo strany
odporcu. Výstavbu šopy realizoval brat Michal Slavkovský. K spôsobu realizácie nemal nik výhrady. Plot
medzi domom a hospodárskou budovou bol pôvodne drevený. Tento odporca demontoval a postavil
plot nový. Za hospodárskou budovou svedok nestaval žiadny plot. Odporca demontoval aj oplotenie z
pletiva, ktoré sa tam nachádzalo. Oplotenie bolo zrealizované na ich stranu kraja múrika. Prístrešok bol

postavený na celý múr tak, ako to bolo predtým.

Svedok T. A. uviedol, že v nehnuteľnosti odporcu má už asi 25 rokov uložené poľnohospodárske stroje.
Pri jeho prvej návšteve za rodinnými domami stáli dve schátralé maštale, ktoré mali spoločný múr a
strechy sa skláňali zo spoločného múru na obe strany. Neskôr maštaľ odporcu spadla. Navrhovateľ

asi pred 15 rokmi maštaľ opravil. Medzi domom a maštaľami sa nachádzal schátralý drevený plot. Či
bolo realizované oplotenie aj za hospodárskou budovou, uviesť nevedel. Nevedel sa vyjadriť ako bol
napojený plot na jednotlivé budovy. Podľa jeho úsudku, keďže domy a maštale mali spoločný múr, plot
išiel stredom. Nehnuteľnosti pôvodne užívali starý otec navrhovateľa a strýko odporcu. Medzi uvedenýmiosobami v minulosti neboli nijaké spory. Po ľavej strane nehnuteľnosti odporcu má plot jeho sused a po
pravej strane je plot odporcu. Takto majú ploty aj ďalší susedia. V prípade spoločných múrov, spoločný
plot pri starých rodinných domoch v časti Stráže plot ide stredom. Maštale boli postavené tak, že v

strede sa nachádzali nosníky a od týchto na obe strany boli zabudované krokvy striech. Potvrdil, že
kamennýmúrikprechádzastredomspoločnýchzákladovkamennéhodomu.Obemaštalebolipoobvode
murované. Na zostatku múru je viditeľná odbúraná časť zo spoločného múru. Stranou navrhovateľov
bola obnovená maštaľ z materiálu starej stavby.

Svedok P. Š. uviedol, že je susedom navrhovateľa z pravej strany, resp. susedom je jeho syn, ktorý si
po zbúraní starého rodinného domu postavil novú nehnuteľnosť. Pôvodný rodinný dom bol rodičovský
a v tomto býval do roku 1980. Mal vedomosť o tom, že predchodcovia navrhovateľa a odporcu mali
postavené maštale na ustajnenie dobytka. Maštale mali kamenné múry. Slúžili k uskladneniu sena.
Strecha bola do tvaru V a táto zakrývala jednu aj druhú maštaľ. V strede maštalí v úrovni strechy boli
tieto oddelené v úrovni strechy doskami a v spodnej časti múrom. Ploty medzi nehnuteľnosťami boli

problémové, pretože chátrali a nemal sa kto o nich starať. Právni predchodcovia účastníkov mali medzi
domom a maštaľou postavený kamenný plot a za maštaľou plot z dosiek. V 70-tych rokoch vplyvom
času došlo k čiastočnej deštrukcii hospodárskych budov, ako aj k zboreniu časti stredného múru. Michal
a Ondrej Slavkovskí zrealizovali rekonštrukciu hospodárskej budovy, na ktorú použili pôvodný materiál.
Pri búraní rodičovského domu s navrhovateľom mali spoločný bočný múr široký asi 80 cm. Predpokladá,

že aj účastníci čo sa týka nehnuteľnosti mali jeden spoločný múr, čo je zreteľne vidno zo strany odporcu.
Rovnako spoločný múr majú aj ďalší susedia. Plot medzi ním a navrhovateľom mali na polovicu, avšak
dohodli sa, že plot postaví svedok. Plot k nehnuteľnosti napojil doprosted pôvodného kamenného múru.
Na druhom konci bol plot napojený na zreteľnú hranicu vytýčenú stĺpikom. Potvrdil, že na spoločnej
maštali účastníkov bol múr spoločný a tam aj v minulosti viedli ploty do prostriedku tohto múru. Horšie

je to posúdiť v súčasnej dobe kvôli schátralosti oplotenia. Súčasné oplotenie je vyhotovujúce. Hranica
pozemkov medzi ním a jeho synom nemá lomové body a vedie priamo. Hranica pozemkov medzi
odporcom a jeho susedom A. nie je priama, má určitý odskok od stodoly. V roku 2000 pri ROEP boli
vytyčované línie hranice pozemkov a vzhľadom ku skutočnosti, že pri rekonštrukcii maštale bol prekrytý
celý múr, mohlo dôjsť k zameraniu pozemkov podľa tejto nehnuteľnosti. Šírka múru maštalí bola cca

60 cm.

Podľa zjednodušenej projektovej dokumentácie vypracovanej D.. P. U. v mesiaci marec 2008 týkajúcej
sa opravy strechy a oplotenia bol popísaný technický popis prác navrhovaného riešenia strechy
nad hospodárskou budovou a oplotenia pozemku. Vyčíslené náklady pre opravu strechy a oplotenia

pozemku predstavovali celkom 222.388,70 Sk s DPH (oprava strechy, oprava stropu, oprava pozemku).

Vykonanou ohliadkou na mieste samom súd zistil, že nehnuteľnosti účastníkov, a to rodinné domy sú v
značneschátralomstave.Rodinnédomymajúspoločnýkamennýmúr,ktorýjeviditeľnýnajmäzo zadnej
časti pozemku. Na spoločnom múre zo strany odporcu sú zjavné zostatky múru časti nehnuteľnosti,

ktorá sa nezachovala. V zadnej časti sa zo strany navrhovateľa na pozemku nachádza hospodárska
budova, ktorá je postavená z časti na pôvodných základoch. Zo strany odporcu je postavený prístrešok.
Obe stavby majú jednu spoločnú stranu zo spodnej časti tvoriacu kamenným múrom šírky od 60 do 80
cm. V mieste medzi rodinnými domami a prístreškami sú pozemky účastníkov oddelené plotom z pletiva,
ktorý začína na spoločnom múre oboch nehnuteľností vo vzdialenosti 30 cm od siluety spoločného múru

od odporcu a končí asi 30 cm od siluety spoločného múru hospodárskej budovy. Zo zvyškov základov a
múru je zreteľne vidieť, že pôvodne sa jednalo o hospodárske budovy totožných rozmerov postavené na
pozemkoch oboch účastníkov, ktorej spoločnou časťou bol múr nachádzajúci sa na hranici pozemkov. V
strede zadnej časti ruiny múra, teda asi 30 cm od hrany múru zo strany odporcu je umiestnený železný
stĺp, od ktorého sa tiahne oplotenie z ostnatého drôtu v ďalšej časti nehnuteľnosti až po pôvodný železný

stĺp, ktorý je podľa tvrdenia účastníkov umiestnený na hranici nie spornej.

V danom konaní o vylúčenej časti návrhu vedenom pod sp.zn. XX C. XX/XXXX navrhovateľ podaním
zo dňa 18.2. 2013 zobral späť svoj návrh na uloženie povinnosti odstrániť stavbu založenú na múre
hospodárskej budovy navrhovateľa. Uznesením zo dňa 28.2. 2013 súd konanie v tejto časti zastavil.

Na pojednávaní dňa 10.12.2015 navrhovateľ prostredníctvom svojho právneho zástupcu s poukazom
na písomné podanie znalca zobral späť návrh na začatie konania v časti istiny 2.621,39 eur a navrhol
zaviazať odporcu zaplatiť mu sumu vo výške 4.826,95 eur. Zároveň si uplatnil náhradu trov konania.
Zdôraznil, že uniesol dôkazné bremeno pre priznanie nároku. Odporca nespochybnil, aby nepoškodilnehnuteľnosť, čím sa dopustil protiprávneho konania majúceho za následok vznik škody. Sú preto
splnené zákonné podmienky pre priznanie náhrady. Odporca konal úmyselne a vedome. Výšku škody
vyčíslenú znalcom predstavujú náklady na vrátenie vecí do pôvodného stavu. Výška nákladov bola

spoľahlivo preukázaná znaleckým posudkom.

Odporca s čiastočným späťvzatím návrhu navrhovateľa nesúhlasil. V písomnom podaní zo dňa
4.12.2015 zdôraznil, že pri určení výšky škody na veci je rozhodujúci stav, v akom sa vec nachádzala v
čase poškodenia. Nevychádza sa z nadobúdacej ceny, ale ani z hodnoty veci, akú by mala ku dňu, keď

dochádza k náhrade škody. Pri určení výšky škody akú predstavuje cena novej veci v čase poškodenia
by sa poškodený bezdôvodne obohatil na úkor škodcu, najmä ak bola poškodená vec, ktorá sa užívala
už niekoľko rokov alebo aj predtým poškodená. Výška náhrady škody môže byť totožná s cenou vecí
v čase jej poškodenia iba vtedy, ak bola poškodená celkom nová vec. Pri niektorých veciach sa od
ceny vecí odpočítava tzv. amortizačná zrážka. V znaleckom posudku znalkyňa nezohľadnila vek stavby
(spred roku 1901), materiál z ktorého bola stavba postavená a navrhovaný spôsob opravy obnovenia

drevenej strechy na celý kamenný múr je v rozpore s právoplatným rozhodnutím súdu vo veci XXC
XX/XXXX, teda až za súdom určenú hranicu. V doplnení znaleckého posudku je uvedená aj hodnota
stavebných prác na odstránení časti strechy spočívajúcej v strešnej konštrukcii osadenej na kamennom
múre, pričom o odstránení časti strechy súd už právoplatne rozhodol rozsudkom zo dňa 25.9.2013 tak ,
že výrok na uloženie povinnosti odporcovi odstrániť časť hospodárskej stavby, zamietol. Už v konaní

XXC XX/XXXX bol preukázaný vek spornej stavby, deštrukcia pôvodných stavieb a okolností obnovenia
stavby navrhovateľom použitím pôvodného starého materiálu, viac ako 110-ročného dreva, klincov a
pomocného materiálu. Podľa vyjadrenia znalkyne životnosť drevených konštrukcií je maximálne 80
rokov a pri použití dosiek z roku 1910, tieto majú nulovú životnosť, prípadne 100 %-né opotrebenie.
Odstránením časti takejto stavby nedôjde ku škode. Drevená stena nachádzajúca sa na jeho pozemku,

ktorá bola posunutá na skutočnú hranicu pozemkov mala nulovú hodnotu materiálu presahujúcu do
časti jeho pozemku. Dokazovanie neviedlo k ustáleniu skutočnej výšky škody. Ocenením stavebných
prác, ktoré nebudú nikdy zrealizované a materiálu, ktorý nebude nikdy použitý na stavbu, nie je možné
ustáliť výšku škody, ktorá navrhovateľovi mala vzniknúť v čase, kedy ku škode došlo. Do škody nie je
možnézapočítaťhodnotustavebnýchprácnaodstráneniejehostrešnejkonštrukcienachádzajúcejsana

jeho pozemku. Predchádzajúci znalec konštatoval, že stavebno - technické riešenie zvolené odporcom
nie je postačujúce z hľadiska stability stavby. Pritom samotná konštrukcia zastrešenia v pôvodnom
stavebno - technickom riešení bola nevyhovujúca z hľadiska stability stavby. Škoda spočívajúca v
uvedení stavby do takého stavu, aby zodpovedala všetkým požiadavkám v súčasnosti platných STN
by predstavovala pre navrhovateľa zhodnotenie stavby a tým by došlo k bezdôvodnému obohateniu

navrhovateľa. Navrhovateľovi nespôsobil škodu, konal v súlade s ust. § 6 OZ. Vykonal iba práce,
ktoré v zmysle existujúceho právoplatného rozhodnutia súdu by bol povinný vykonať sám navrhovateľ
v odstránení časti stavby, ktorá neoprávnene zasahovala do jeho pozemku a bránila mu vo výkone
vlastníckych práv. Škoda bola spôsobená protiprávnym konaním jemu tým, že sa zasiahlo do právneho
a užívacieho stavu na jeho pozemku a sám iba vec vrátil do pôvodného stavu, na čo vynaložil prácu

a materiál. Nie je v súlade so zákonom, ak sa osoba domáha škody, ktorú sama spôsobila svojim
protiprávnym konaním.

Súd po vykonaní znaleckého dokazovania, vypočutím účastníkov konania, oboznámením pripojeného
spisu sp. zn. XXC XX/XXXX, z neho rozsudku Okresného súdu Poprad zo dňa 25.9.2013 v spojení

s rozsudkom Krajského súdu v Prešove zo dňa 19.3.2014, znaleckých posudkov znalkyne D.. T. X.
Č.. XX/XXXX zo dňa 7.5.2014, vyjadrenia znalkyne, správy bývalého Mestského národného výboru
Poprad, hospodárskej zmluvy, vypočutím znalkyne D.. T. X., doplnenia znaleckého posudku znalkyňou,
vyjadrenia znalkyne z doplnenému posudku zistil nasledovný skutkový stav:

Podľa záveru znaleckého posudku č. 10/2014 znalkyne D.. T. X., hodnota stavebných prác, ktoré musia
byť nevyhnutne vynaložené za účelom uvedenia hospodárskej budovy, nachádzajúcej sa na pozemku
navrhovateľa parc. č. 370, zapísanej na LV č. XXX do takého stavu, aby budova bola prevádzky schopná
ako pred zásahom odporcu v mesiaci február 2007 a august 2008 predstavuje 585,14 eur s DPH, a to
za predpokladu, že nebude demontovaná celá strešná konštrukcia, ale budú len doplnené nosné prvky

a predĺžené krokvy a stropné trámy, čím by bola hospodárska budova uvedená do prevádzkyschopného
stavu. Výška nákladov za demontáž poškodenej strechy, cena materiálu potrebného na obnovenie
poškodenej strechy a ostatného materiálu, výška nákladov na opätovnú montáž strechy a ostatné práce
bola vyčíslená na 2.282,28 eur s DPH. Nie je možné, aby hospodárska budova podľa bodu 1 pozásahu odporcu do strechy hospodárskej budovy mohla byť táto opravená do pôvodného stavu bez
toho, aby bola celá strecha demontovaná a následne za použitia nového materiálu opäť namontovaná.
Znalkyňa sa vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 18.8.2014 zaoberala výkladom ustanovení § 442

a nasl. OZ, § 348 a nasl. Obchodného zákonníka z pohľadu znalca a definovala pojmy výška škody,
skutočná škoda na nehnuteľnosti, škoda na nehnuteľnosti uvedením do predošlého stavu (naturálna
reštitúcia). Vo svojej výpovedi pred súdom zotrvala na záveroch znaleckého posudku. Uviedla, že
pri určení výšky škody vychádzala z ceny v čase poškodenia. Pri stanovení výšky škody započítala
opotrebenie, ale iba v tých položkách, ktoré boli odstránené a nahradené novými. Všetky ostatné

stavebné práce boli špecifikované bez amortizácie . Pre uvedenie strechy do pôvodného stavu jej
demontáž je nevyhnutnou. Pri stavebných prácach sa s amortizáciou neuvažuje a tieto predstavovali
podstatnú časť ňou vyčíslenej sumy. Neocenila stavebné práce spočívajúce v odstránení odporcovej
stavby. Technická správa vyhotovená v mesiaci marec 2008 vyčísľujúca opravu strechy na sumu
112.900,- Sk s DPH nepočíta so žiadnou amortizáciou. Pri ohliadke za prítomnosti oboch strán tieto
sa zhodli, že strešná konštrukcia bola realizovaná v roku 1986. Materiál, z ktorého bola vybudovaná,

nebol predmetom debaty, preto vychádzala z toho, že v roku 1986 boli použité nové materiály. Detailne
sa nezaoberala konštrukciou a statikou stavby. Predmetom posúdenia bola budova spĺňajúca charakter
stavby. Z obsahu spisu vyrozumela, že pôvodná stavba spadla v dôsledku deštrukcie a v časti strešnej
konštrukcie v roku 1986 na pôvodných kamenných múroch bola postavená nová strešná konštrukcia.
Ak berie stavbu ako celok, prihliada na to, aké sú základy, steny a napríklad aj pri 200 - ročnej drevenici

môže odhadnúť, že bude stáť ešte 30 rokov. Pri posudzovaní časti konštrukcie materiálu pri drevených
konštrukciách jej životnosť je maximálne 80 rokov a tieto časti stavby sa neberú ako celok. Pri použití
dosák z roku 1910 tieto by mali nulovú životnosť, resp. 100 % opotrebenie, ak sa posudzujú ako časť
stavby. Podľa doplnenia znaleckého posudku znalkyňou znaleckým úkonom č. 23/2015 výška nákladov
na obnovu hospodárskej budovy do stavu pred zásahom odporcu predstavuje hodnotu stavebných prác

na demontáži poškodenej strechy 357,05 eur s DPH, stavebných prác na odstránených častí strechy
spočívajúcej v strešnej konštrukcii osadenej na kamennom múre po zásahu odporcom 1.325,48 eur
s DPH, hodnotu stavebných prác pri montáži novej strechy 1.374,78 eur s DPH, hodnotu stavebného
materiálu na novú strechu 1.688,02 eur s DPH a hodnotu ostatného materiálu súvisiaceho s činnosťou
demontáže poškodenej strechy, odstránenie časti strechy a montáže novej strechy je 81,62 eur s DPH.

V písomnom vyjadrení znalca k výhradám strán v doplnení znaleckého posudku znalkyňa uviedla, že
znalecký posudok bol vypracovaný v cenách platných k 15.4.2014 a doplnenie znaleckého posudku
bolo vypracované v cenách platných k 4.6.2015, preto sa nachádza odlišný údaj v časti dodatočných
nákladov. V znaleckom posudku počítala s použitím 30 % opotrebovania u položiek, ktoré majú byť
nahradené. Doplnenie znaleckého posudku vypracovala bez použitia opotrebenia a doplnila stavebné

práce na odstránenie časti strechy spočívajúcej v strešnej konštrukcii osadenej na kamennom múre po
zásahu odporcom.

V konaní XX C. XX/XXXX po zrušení prvostupňového rozhodnutia odvolacím súdom podaním zo dňa
28.3.2012 navrhovateľ požiadal súd o pripustenie zmeny návrhu tak, aby súd uložil odporcom povinnosť

spoločne a nerozdielne na vlastné náklady posunúť existujúce oplotenie medzi pozemkami parcelou 376
a parcelou 370 a to na skutočnú katastrálnu hranicu určenú v zmysle prílohy č.5 znaleckého posudku
I. D.. E. K., odstrániť časť hospodárskej stavby, nachádzajúcej sa na pozemku parcela č. 376, ktorá
presahuje skutočnú katastrálnu hranicu s pozemkom parc. č. 370, ako je určená v zmysle prílohy č.5
znaleckého posudku znalca D.. E. K., odstrániť provizórne oplotenie nachádzajúce sa medzi pozemkami

parc. č. 375 a parcelou 370 a to na skutočnú katastrálnu hranicu ako je určená v zmysle prílohy č.5
znaleckého posudku znalca D.. E. K., a pripustenie ďalších účastníkov do konania ako účastníkov v
druhom a treťom rade. Súd o zmene rozhodol uznesením zo dňa 29.3.2012. Odporcovia na pojednávaní
dňa 28.1.2013 vzniesli protinávrh, ktorý písomne doplnili podaním zo dňa 11.3.2013. Protinávrhom
žiadali, aby súd určil, že hranica medzi nehnuteľnosťami nachádzajúcimi sa v obci Poprad, k. ú. Stráže,

a to parc. č. 375, zapísanou na LV č. XXX A.. Ú.. X. a parc. č. XXX, ktorá je zapísaná na LV č.
XXX a ďalej medzi parcelou 376, ktorá je zapísaná na LV č. XXX a parcelou č. 170, zapísanou na
LV č. XXX A.. Ú.. Q. X. K. prebieha v bodoch 1.,13.,3.,6.,9., ako je to zakreslené v grafickom náčrte
označenom ako príloha č. 4 znaleckého posudku č. 11/2011, vypracovanom dňa 1.8.2011 znalcom D..
E. K., ktorý je nedeliteľnou súčasťou tohto rozsudku. Vzájomný návrh odôvodnili tým, že z vykonaného

dokazovania je nepochybné, že v minulosti neboli hospodárske budovy postavené tak, že spoločná
drevená stena šla šikmo cez múr, ale vždy boli postavené tak, že spoločná drevená stena prechádzala
stredom múru. Je teda preukázaný náležitý titul na vstup do držby v iných hraniciach vo vzťahu k
predmetným nehnuteľnostiam a uplynula aj príslušná doba, ktorá na základe dobromyseľnosti spôsobilanadobudnutievlastníckehoprávakpredmetnýmparcelámvinýchhraniciachnežzodpovedajúmapovým
podkladom. Právny predchodca odporcu v 1./rade - T. P. nadobudol vlastnícke právo k parc. KNC XXX
A.. Ú.. Q. vedenej na LV č. XXX v r. 1901 a to na základe kúpno-predajnej zmluvy zo dňa 21.8.1901.

Parcela vtedy č 174 je identická s terajšou parcelou č. CKN 376, predtým podľa E KN parcelou č. 267.
Právni predchodcovia nadobudnutú parcelu od r. 1901 dobromyseľne a nerušene užívali až doposiaľ.
Je nepochybné, že existuje titul nadobudnutia, dlhodobý užívací, dobromyseľný a nerušený stav, ktorý
svedčí bez pochybností aj o prípadnom vydržaní vlastníckeho práva a teda aj vlastníctva za situácie, že
vždy za vyššie citované obdobie hranica takéhoto dlhodobého užívacieho stavu prechádzala stredom

múru. Čo sa týka určenia priebehu hranice medzi parcelou KNC 375 vedenou na LV č. XXX, poukázali
na to, že uvedenú parcelu nadobudli právni predchodcovia odporcu v 1./rade v r. 1902. Uvedená parcela
bola pôvodne vedená pod parc. č. 3311 a v súčasnosti je táto parcela vedená pod parc. č. 375. Hranica
medzi spornými parcelami je dostatočne preukázaná a prebieha stredom múru. Problém vznikol až v r.
2007, keď sa vlastníkom susednej parcely stal navrhovateľ. To, že dlhodobý užívací stav bol v jednej
rovine od bodu 9 cez bod 6 až po bod 1 znaleckého posudku D.. K., je okrem vyššie uvedených dôkazov

aj v súlade so zásadou logiky, pretože je len veľmi ťažko predpokladať, že právni predchodcovia si
na spornom múre stavali nehnuteľnosť v šikmom stave. Pokiaľ súčasný znalecký posudok nevystihuje
vzhľadom na lomové body hranicu tak, ako bola viac ako 100 rokov užívaná, dlhodobý užívací stav je
zrejmý. Konanie navrhovateľa vzhľadom na vykonané dokazovanie pokladajú za šikanózny výkon práva
v rozpore s dobrými mravmi, ktorý nepožíva právnu ochranu.

Súd rozsudkom sp. zn. XX C. XX/XXXX zo dňa 25.9.2013 uložil odporcovi a ďalšiemu
účastníkovi konania povinnosť spoločne a nerozdielne na vlastné náklady posunúť existujúce oplotenie
nachádzajúce sa medzi pozemkom, parcelou č. 376, o výmere 338 m2, druh pozemku - zastavané
plochy, vedeného na LV č. XXX A. Ú. V. X., Q. A. X., X. A.. Ú.. Q. X. K., H. X., H. X., a pozemkom,

parcelou č. 370, druh pozemku - zastavané plochy a nádvoria, o výmere 505 m2, vedeného na LV č.
XXX Katastrálnym úradom V. X.H., Q. A. X., X. A.. Ú.. Q. X. K., H. X., H. X. T. to na skutočnú katastrálnu
hranicu určenú v zmysle prílohy č. 5 - detail vytyčovacieho náčrtu k znaleckému posudku č. 11/2011,
znalca D.. E. K., A. X/XX, XXX XX Q. Z.Á. V. v odbore geodézie a kartografie.
Určil, že hranica medzi nehnuteľnosťami, nachádzajúcimi sa v obci Poprad a katastrálnom území

Stráže pod Tatrami, a to parc. č. XXX, ktorá je zapísaná v katastri nehnuteľností Katastrálneho úradu
Prešov, Správa katastra Poprad na LV č. XXX T. X.. Č.. XXX, ktorá je zapísaná v katastri nehnuteľností
Katastrálneho úradu Prešov, Správa katastra Poprad na E. Č.. XXX X. v bodoch 1 - 13, ako je
to zakreslené v grafickom náčrte označenom ako príloha č. 4 v znaleckom posudku č. 11/2011,
vypracovanom dňa 1.8.2011 znalcom z odboru geodézie a kartografie D.. E. K., ktorý je nedeliteľnou

súčasťou tohto rozsudku. V prevyšujúcej časti návrh navrhovateľa a odporcov zamietol .

Podľa odôvodnenia rozhodnutia vzal za preukázané, že návrh navrhovateľa je čiastočne dôvodný a
to v časti uloženia povinnosti odporcom posunúť oplotenie do miesta hraníc vyznačených znalcom
bodmi 14 a 9 prílohy č. 5 znaleckého posudku, ktorými vedie skutočná katastrálna hranica podľa

aktuálnej katastrálnej mapy. Oplotenie v aktuálnom stave vyhotovené odporcami vyznačené bodmi
6-9 zasahuje do pozemku parc. č. 370 navrhovateľa bez toho, aby sa na tom účastníci dohodli.
Situovanie hranice znalcom je nesporné a nie je dôvod uvažovať ani o prípustnej odchýlke meraní.
Odporca v prvom rade nový plot smeroval podľa jeho vyjadrenia od nespornej hranice medzi rodinnými
domami do stredu spoločného múru po tom, čo zbúral pôvodné kamenné oplotenie šírky cca 45 cm.

Bez vedomosti o dohode pôvodných vlastníkov o osadení múru sa nepresvedčil o skutočnej hranici
pozemku, pred stavbou nezabezpečil jeho vytýčenie, čo malo za následok, že v časti oplotenie zasahuje
do pozemku navrhovateľa. Odporcovia sami nespochybňujú, že oplotenie má viesť do stredu múru.
Odporca v prvom rade potvrdil, že osadenie pôvodného plota zrealizoval jeho predchodca a nebolo
medzi susedmi sporné. Takéto osadenie plotu z časti na cudzom pozemku po dohode strán nemohlo bez

ďalšieho zakladať vstup do oprávnenej držby pozemku pod plotom právnym predchodcom odporcu z
ospravedlniteľnéhoomyluavydržaťinúhranicu,nežtozodpovedámapovýmpodkladom. Tujepotrebné
poukázať aj na výpoveď znalca, podľa ktorého oplotenie je zvyčajne realizované po dohode strán, ináč
v šírke, ktorá nepresahuje do susediaceho pozemku.

Návrh navrhovateľa do uloženia povinnosti odporcom odstránenia stavby na úroveň katastrálnej
hranice súd zamietol ako nedôvodný. Stavba spočíva na múre, ktorý je zároveň časťou stavby
samotného navrhovateľa a tento bol postavený vychádzajúc z výpovedí odporcov a zápisov v
pozemkovoknižných vložkách týkajúcich sa nehnuteľností účastníkov pred viac ako 100 rokmi. Pôvodnéstavby hospodárskych budov boli postavené v dávnej minulosti presne nezistenými vlastníkmi tak,
že každá zo stavieb využívala polovicu múru, osadeného na hranici pozemkov. Časom došlo k ich
čiastočnej deštrukcii a následnej obnove účastníkmi konania. Toto nebolo účastníkmi spochybnené až

do spracovania posudku a následného tvrdenie navrhovateľa, že hranica má prebiehať tak, ako
ju vo svojom náčrte vyznačil znalec, teda od vonkajšej hrany múru po jeho stred na druhej strane.
Spoločné ohrady a múry a i., ktoré boli medzi susednými pozemkami pokladali sa za do roku 1950
za spoločné vlastníctvo, ak nedokazovali opak znaky, nápisy alebo iné známky a pomôcky. Takto
boli definované okrem iného aj múry v ust. § 854 všeobecného Zákonníka občianskeho z r. 1811.

Podľa tohto ustanovenia platila vyvrátiteľná právna domnienka o spoluvlastníctve rozhrady, ktorou sa
rozumela i rozhrada medzi stavbami. Zákon vyslovene počítal s tým, že predmetom spoluvlastníctva
vlastníkov dvoch susediacich stavieb môže byť aj múr, tieto stavby oddeľujúci. Takéto spoluvlastníctvo
bolo spoluvlastníctvom nedeleným s ideálnymi podielmi za situácie, ak vec ešte nerozdelená patrila
niekoľkým osobám súčasne, a to podľa podielov ideálnych. Takéto spoluvlastníctvo mohlo byť založené
na náhodnej udalosti, na zákone, prípadne zmluve. Nič teda nebránilo tomu, aby spoluvlastníctvo

steny susediacich stavieb bolo založené dohodou vlastníkov susediacich stavieb. Vykonané dôkazy
svedčia takejto dohode aj v danom prípade. Na trvaní takéhoto zvláštneho spoluvlastníckeho vzťahu by
nemala mať vplyv skutočnosť, že Občiansky zákonník z r. 1950 ani z r. 1964 takýto vzťah neupravujú.
Ak by spoluvlastníctvo k spoločnej stene nebolo založené zmluvou, potom by sa mohlo jednať o
tzv. prestavok, t. j. prekročenie hranice pri stavbe stavebníkom a jednalo by sa o stavbu na cudzej

pôde, kde by prichádzala do úvahy aplikácia zásady superficies solo cedit, t. j. že stavba spojená
pevne s pozemkom by náležala bez ďalšieho vlastníkovi pozemku. To však žiadna zo strán netvrdila.
Vzhľadom ku skutočnosti, že užívací stav spoločnej steny, ktorá nepozostáva z dvoch samostatných
múrov, bol nerušený až do r. 1987, kedy tento spoločný múr prekryl pri rekonštrukcii hospodárskej
budovy právny predchodca navrhovateľa bez zrejmého úmyslu meniť právne vzťahy, je možné logicky

usudzovať, že medzi pôvodnými vlastníkmi susediacich pozemkov existovala dohoda o založení
spoluvlastníctva k spoločnému múru s užívaním tak, že každý zo spoluvlastníkov si na polovici múru
založil svoju hospodársku stavbu a toto pretrvalo doposiaľ. Nie je podstatným, že následkom času
došlo k postupnému poškodeniu časti múru. Prechod, resp. prevody vlastníctva právnych predchodcov
účastníkov na ich osoby tento zvláštny spoluvlastnícky vzťah k múru neriešili a nedošlo k jeho zrušeniu

ani zákonným spôsobom. V takomto prípade bez zreteľa na vlastnícku hranicu stanovenú znalcom nie
je daný právny základ na uloženie povinnosti odporcom odstrániť časť stavby na múre do hranice, ako ju
vyznačil znalec bodmi 11- 14. Zároveň nie je ani zákonný dôvod na určenie hranice medzi pozemkami v
tejto časti podľa návrhu odporcov v bodoch 6 -13 pretože každá zo strán užívala polovicu múru, ktorej
východiskové body určil znalec inak. Aj keď Občiansky zákonník z r. 1811 v oblasti slovenskej síce s

výnimkou rokov 1852 - 1861 formálne neplatil a na tomto území platilo všeobecné uhorské obyčajové
právo, toto obyčajové právo na Slovensku platné bolo s ním v podstate zhodné (dôvodová správa k
prvému Občianskemu zákonníku platnému od r. 1951) a preto je možné prijať daný právny záver.

Ochranu skutočného vlastníka, zaručovanú zásadou „nikto nemôže previesť viac práv, než má sám“

možno prelomiť ochranou dobrej viery nadobúdateľa len celkom výnimočne, pokiaľ je nad akúkoľvek
pochybnosť zrejmé, že nadobúdateľ je dobromyseľný, že vec riadne podľa práva nadobudol ( nález
Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. I. ÚS 3314/11 z 2. októbra 2012). Dobrá viera musí byť
pritom hodnotená veľmi prísne, pričom poskytnutie ochrany dobromyseľnému nadobúdateľovi sa s
prihliadnutím na individuálne okolnosti posudzovanej veci musí javiť ako spravodlivé. Poskytnutie tejto

ochrany sa vo svojich dôsledkoch prejaví ako možnosť dobromyseľného nadobúdateľa pokračovať v
oprávnenej držbe. O dobrú vieru ide vtedy, ak nadobúdateľ nehnuteľnosti ani pri vynaložení potrebnej
opatrnosti, ktorú možno od neho s ohľadom na okolností a povahu prípadu požadovať, nemal, prípadne
nemohol mať (z hľadiska kritéria priemerne obozretného jedinca) dôvodné pochybnosti o tom, že v
skutočnosti subjektu, ktorý je ako nositeľ určitého práva zapísaný v registri nehnuteľností, takéto právo

nesvedčí. Ako podmienka vydržania nepostačuje subjektívne presvedčenie držiteľa o tom, že vec alebo
právo mu patrí, ale je potrebné, aby držiteľ bol v dobrej viere so zreteľom ku všetkým okolnostiam.
Oprávnená držba sa opiera o omyl držiteľa, ktorý sa domnieva, že je subjektom držaného práva. Omyl
môže byť skutkový alebo právny. Skutkový omyl môže po uplynutí vydržacej doby prerásť do stavu
právneho.

Vzhľadom na tvrdenie odporcov o vydržaní hraníc pozemkov sa súd prvého stupňa zaoberal existenciou
a splnením podmienok vydržania za účinnosti skorších právnych úprav počnúc uhorským obyčajovým
právom, stredným Občianskym zákonníkom, ako i Občianskym zákonníkom v znení účinnom do31. 3. 1982, od 1. 4. 1983 a následne od 1. 1.1992. V čase prevodu vlastníctva pozemkov
právnymi predchodcami odporcov platilo všeobecné uhorské obyčajové právo, ktoré umožňovalo
nadobudnutie vlastníctva k nehnuteľnosti len vkladom vlastníctva do pozemkovej knihy a mimo nej bolo

možné vlastníctvo nadobudnúť vydržaním, pre ktoré sa vyžadovala dobromyseľná držba 32 rokov. Ak
právni predchodcovia odporcov vstúpili do oprávnenej a dobromyseľnej držby kúpou nehnuteľnosti v
rokoch 1901 a 1902, nepochybne splnili podmienku vydržania pre nadobudnutie vlastníckeho práva
k sporným častiam parciel vydržaním. Odporcovia preukázali, že ich právni predchodcovia vstúpili do
dobromyseľnej držby sporných častí nehnuteľností parcely č 375 v hraniciach, ako ich vyznačil znalec

bodmi 1,13 a po uplynutí vydržacej doby skutkový stav prerástol do stavu právneho. Túto skutočnosť
potvrdzujú výpisy z pozemkovoknižných zápisníc a najmä výpoveď svedka P. Š., ktorý popísal podrobne
priebeh pôvodného oplotenia z oboch strán múru hospodárskych budov, ktorý bol situovaný na stred
múru. Svedok Ondrej Slavkovský síce uviedol, že za hospodárskou budovou odporca demontoval aj
oploteniezpletiva,ktoréboloposadenénakrajnústranumúrikasmeromkodporcom,avšaknepochybne
toto oplotenie bolo realizované v neskoršom období ako pôvodné drevené oplotenie a malo súvisieť

so zamedzením prechodu domácich zvierat na pozemok odporcov. Vlastnícke hranice medzi parcelami
parc.č.375a370tedaneprebiehajútak,akojetozodpovedámapovýmpodkladom,aleztituluvydržania
právnymi predchodcami odporcov v bodoch 1,13 tak, ako to zodpovedá protinávrhu odporcov.

Protinávrh odporcov o určenie hranice medzi pozemkami v bodoch 13,3,6,9 súd neuznal dôvodným ,

pretože hranice medzi pozemkami sú mimo spoločného múru dané bodmi 14, 9 tak, ako ich určil znalec
a v časti pod stavbou, múrom, rovnako neprebiehajú v bodoch 13,6 posudku. Hranica medzi rodinnými
domami a múrom hospodárskych budov nie je sporná. Prechádza od stredu múru rodinných domov a k
stredu múru hospodárskej budovy, teda nie v smere, ako to uviedli odporcovia.
Nemožno konštatovať, aby zo strany navrhovateľa vzhľadom k vážnosti zásahu čo do rozsahu a

okolnostiam prípadu sa jednalo o šikanózny výkon práva, ktorému by vzhľadom k dobrým mravom
nemala byť poskytnutá právna ochrana. Hranica pozemkov je daná a každý má právo domáhať sa
ochrany proti tomu , kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje.

Na základe odvolania oboch strán proti rozsudku súdu prvého stupňa odvolací súd rozhodnutie v

napadnutej časti potvrdil. Podľa odôvodnenia rozsudku A. Q. V. X. Q.. I.. XCo X/XXXX zo dňa 19.3.2014
je možné konštatovať k zhode so súdom I. stupňa, že nie je možné vyhovieť žalobe o uloženie
povinnosti žalovaným odstrániť stavbu na úroveň katastrálnej hranice a v tomto smere treba mať za
to, že na základe dohody pôvodných vlastníkov predmetných nehnuteľností došlo k ustáleniu tejto
hranice v oblasti stavieb tak, ako to ustálil súd I. stupňa a to práve titulom vydržania podľa uhorského

obyčajového práva. Správne preto postupoval súd I. stupňa, keď žalobu v časti týkajúcej sa uloženia
povinnosti žalovaným odstrániť stavbu na úroveň danej mapovými podkladmi zamietol. Spory medzi
účastníkmi nastali až v roku 2007. Súd I. stupňa sa priklonil k najracionálnejšiemu riešeniu vzťahov
medzi účastníkmi, ktoré je možné zahrnúť do záveru, že hranica medzi predmetnými nehnuteľnosťami
bola daná dohodou z roku 1901-1902 a dlhodobým užívaním nehnuteľností v daných dohodnutých

hraniciach. Dlhodobá držba predmetných nehnuteľností v daných hraniciach za účinnosti uhorského
obyčajového práva umožňuje sa odchýliť od hranice danej mapovými podkladmi a urobiť záver, že dané
užívacie hranice sú zároveň v dôsledku iných právnych skutočností (vydržania) hranicami vlastníckymi.

Podľa § 6 O.z., ak hrozí neoprávnený zásah do práva bezprostredne, môže ten, kto je takto ohrozený,

primeraným spôsobom zásah sám odvrátiť.

Podľa § 126 ods. 1, 2 OZ, vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva
neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje.
Obdobné právo na ochranu má aj ten, kto je oprávnený mať vec u seba.

Podľa § 420 O.z.
(1) Každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.

(2) Škoda je spôsobená právnickou osobou alebo fyzickou osobou, keď bola spôsobená pri ich činnosti

tými, ktorých na túto činnosť použili. Tieto osoby samy za škodu takto spôsobenú podľa tohto zákona
nezodpovedajú; ich zodpovednosť podľa pracovnoprávnych predpisov nie je tým dotknutá.

(3) Zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil.Podľa § 441 O.z., ak bola škoda spôsobená aj zavinením poškodeného, znáša škodu pomerne; ak bola
škoda spôsobená výlučne jeho zavinením, znáša ju sám.
Podľa § 442 O.z.

(1) Uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).

(2) Pri škode spôsobenej niektorým trestným činom korupcie sa uhrádza aj nemajetková ujma v
peniazoch.
(3) Škoda sa uhrádza v peniazoch; ak však o to poškodený požiada a ak je to možné a účelné, uhrádza

sa škoda uvedením do predošlého stavu.
(4) Ak bola škoda spôsobená úmyselným trestným činom, z ktorého mal páchateľ majetkový prospech,
môžesúdrozhodnúť,žeprávonanáhraduškodymožnouspokojiťzvecí,ktorézmajetkovéhoprospechu
nadobudol, a to i vtedy, ak inak podľa ustanovení Občianskeho súdneho poriadku nepodliehajú výkonu
rozhodnutia. Dokiaľ právo na náhradu škody nie je uspokojené, nesmie dlžník s takýmito v rozhodnutí
uvedenými vecami nakladať.

Podľa § 443 O.z., pri určení výšky škody na veci sa vychádza z ceny v čase poškodenia.

S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia mal súd preukázané,
že návrh navrhovateľa je čiastočne dôvodný. Po čiastočnom späťvzatí návrhu a jeho odôvodnení
si navrhovateľ oproti pôvodnému návrhu uplatnil náhradu škody iba vo vo vzťahu ku škode na

hospodárskej budove. Nie je sporným, že v minulosti právni predchodcovia účastníkov konania
boli vlastníkmi nehnuteľností, rodinných domov, zastavaných pozemkov a záhrad v bezprostrednom
susedstve V. A..Ú.. Q. X. K.. V presne nezistenej dobe boli nimi zrealizované vo dvoroch hospodárske
budovy - maštale, situované zčasti na kamennom múre postavenom medzi nehnuteľnosťami a tento
múr spolu s kamennými základmi smerujúcimi do pozemkov vlastníkov slúžil ako podklad pre drevené

nadstavby nehnuteľností končiace samostatnými strechami. Hospodárske budovy prestali časom
slúžiť svojmu účelu a došlo k deštrukcii drevených nadstavieb aj častí múrov. V 8O-tych rokoch
právny predchodca navrhovateľa, ako je zrejmé z výpovedí svedkov Q., Š. T. A. obnovil hospodársku
budovu z pôvodného materiálu tak, že drevenú nadstavbu vyhotovenú svojpomocne umiestnil od strany
suseda na celý kamenný múr. Pri obnove hospodárskej budovy teda nebolo postupované v súlade z

minulosti rešpektovaným užívacím stavom, ani v súlade s údajmi evidovanými v katastri nehnuteľnosti
deklarovanými znaleckým posudkom znalca D.. E. K..
Po nadobudnutí vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam navrhovateľom došlo medzi účastníkmi v roku
2007 ku sporu o priebeh hranice pozemkov vyústiaceho fyzickým konfliktom. Následne odporca „skrátil
„ drevenú časť hospodárskej budovy navrhovateľa tak, že zadnú časť po celej dĺžke posunul do približne

polovice šírky kamenného múru. Stavebnú úpravu zrealizoval svojpomocne podľa vlastnej úvahy tak,
ako bola popísaná znalcom D.. X.. Následne na uvoľnenej časti kamenného múra osadil vlastnú stavbu.

Všeobecne pre uplatnenie práva na náhradu škody poškodený preukazuje protiprávny úkon škodcu,
spôsobenie škody a príčinnú súvislosť medzi protiprávnym úkonom a škodou, pričom zavinenie škodcu

sa predpokladá. Nepochybne odporca sa dopustil protiprávneho konania zásahom do konštrukcie
nehnuteľnosti navrhovateľa , čím zasiahol do majetku navrhovateľa a jeho práva vec držať, užívať
ho a nakladať s ním. Svojim konaním spôsobil škodu predstavujúcu poškodenie veci. Medzi
protiprávnym konaním a vznikom škody je príčinná súvislosť. Aj keď zákon v určitých prípadoch vylučuje
zodpovednosť osoby za vznik škody, napr. v ust. § 6, § 418 a 419 O.z., pre svojpomoc musia byť

splnené zákonné predpoklady a to musí ísť o neoprávnený zásah, zásah musí hroziť bezprostredne,
na jeho odvrátenie je oprávnená osoba bezprostredne ohrozená a odvrátenie musí byť primerané
zásahu. Pod bezprostrednosťou hroziaceho zásahu je potrebné rozumieť taký stav, že zásah sa už
priamo vykonáva, bezprostredne sa pripravuje, prípadne už nastal, ale jeho účinky sú krátkotrvajúce,
a preto ešte odvrátiteľné. Svojpomoc už nemožno uplatniť, keď zásah trvá dlhší čas. Nemožno ňou

dosiahnuť obnovenie stavu, ktorý zásahu predchádzal. V čase rekonštrukcie nehnuteľnosti v 80 - tych
rokoch odporca podľa vlastného vyjadrenia už susediace nehnuteľnosti užíval. Nič mu teda nebránilo
už pri realizácii rekonštrukcie hospodárskej budovy namietať túto skutočnosť u právnych predchodcov
navrhovateľovi, prípadne odvrátiť neoprávnený zásah do svojho vlastníckeho, prípadne užívacieho
práva, resp. domáhať sa súdnej ochrany. Vychádzajúc z časových súvislostí realizácie stavby a zásahu

odporcupretoniejemožnékonštatovaťdôvodnosťobranyodporcuspoukazomnaust.§6Občianskeho
zákonníka. Osobitné prípady svojpomoci sú upravené v ust. § 417 a 418 O.z. Na okolnosti nutnej
obrany a krajnej núdze sa odporca neodvolával a neprodukoval ani dôkazy preukazujúce odvracanie
priamo hroziaceho nebezpečenstva prípadne hroziacej škody.Pri určení výšky škody sa vychádza z toho, v akom rozsahu bola vec poškodená. V danom prípade
nedošlo k absolútnej škode. Preto má poškodený právo na náhradu škody iba vo výške potrebnej
na uvedenie veci do predošlého stavu. Súd škodu neustálil podľa návrhu navrhovateľa a vyčíslenia

v znaleckom posudku a jeho doplnenia znalkyňou D.. T. X. vo výške materiálu a prác potrebných na
demontáž a montáž novej strechy, ktorá by bola opätovne situovaná nad celým kamenným múrom
a nákladov na odstránenie časti nehnuteľnosti navrhovateľa postavenej na kamennom múre, pretože
týmto by síce došlo k obnoveniu nehnuteľnosti v pôvodnom rozsahu, avšak zhodnotenej a v časti
situovanej na cudzom pozemku a to pozemku odporcu. Pretože užívacia hranica medzi susednými

nehnuteľnosťami v časti kamenného múru prebieha stredom kamenného múru, čo bolo preukázané v
inom konaní a takto bola pôvodne hospodárska budova postavená / výpovede svedkov/, súd škodu
vyčíslil v rozsahu stavebných prác a materiálu potrebného na obnovenie nehnuteľnosti navrhovateľa
v rozsahu rešpektujúcom predchádzajúci dlhodobý užívací stav hraníc pozemkov. Výšku škody
súd ustálil s prihliadnutím k znaleckému posudku D.. F. X.. Znalec v znaleckom posudku číslo
8/2009 konštatoval, že súčasné stavebno-technické riešenie stavby - šopy navrhovateľa zvolené a

realizované odporcom nie je postačujúce z hľadiska stability stavby. Pre splnenie požiadaviek normy je
nutné realizovať výmenu jestvujúceho podopretia krokiev nevyhovujúcimi doskami v hrebeni väznicou
kotevnou ku krokvám klincovými spojmi. Väznica dimenzie musí byť začapovaná do stĺpikov a tie
musia byť ťahovo prikotvené k trámom stropu. Odstránená pomúrnica musí byť nahradená minimálne
prepojením trámov jedným hranolom, ktorý bude ťahovo prikotvený ku kamennému murivu. Hodnota

stavebných prác a investície, ktoré treba vynaložiť, aby stavba v existujúcom stave mohla slúžiť svojmu
účelu bola vyčíslená na 1.059,70 EUR. Prílohou posudku je technická správa, z obsahu ktorej vyplýva,
že pri pôvodnej konštrukcii prvky a spoje boli prevedené podľa klasických zásad tesárskych konštrukcií
danej doby výstavby. Po zásahu odporcu konštrukcia krovu je provizórne podopretá a je možné
konštatovať, že ide o prvky a spoje nevyhovujúce zásadám tesárskych konštrukcií ani technickej norme.

Podľa dodatku k znaleckému posudku pôvodné konštrukčné riešenie zastrešenia bolo síce z hľadiska
statiky nevyhovujúce, pretože toto riešenie bolo nutné sanovať doplnením spojov a stabilizačných
prvkov, no nebolo nutné odstrániť jednotlivé stavebné prvky. Dimenzia prvkov bola konštatovaná skôr
vyhovujúca ako nie. Nevyhovujúce boli definované iba spoje prvkov. Hodnota stavebných prác nutných
na stabilizáciu pôvodnej konštrukcie bola vyčíslená na 176,2 EUR. Uvedenú sumu súd preto odpočítal

z výšky škody, pretože stavebné práce potrebné na stabilizáciu pôvodnej konštrukcie nie sú v príčinnej
súvislosti s konaním odporcu a aj bez jeho zásahu by bol navrhovateľ tieto práce nútený vykonať na
zabezpečenie stavby. Práce zrealizované odporcom boli teda vykonané neodborne a spolu s materiálom
použitým pri prácach nezabezpečovali aspoň takú statiku stavby, ako pred zásahom.
Pri stanovení výšky škody súd prihliadol tiež na zavinenie poškodeného, pretože rekonštrukcia

nadstavby hospodárskej budovy bola situovaná v časti na cudzom pozemku nerešpektujúc doterajší
užívací stav. Rozsah tejto spoluzodpovednosti poškodeného súd ustálil na 50 % vychádzajúc z minulosti
rešpektovaných hraníc pozemkov v časti kamenného múru každého zo susedov v jednej polovici. Podiel
zodpovednosti poškodeného by všeobecne mohol byť konzumovaný v prípade, ak by k vzniku škody
došlo úmyselne. Z konania odporcu, ktorý po zásahu do stavby v snahe zabezpečiť si podmienky na

výstavbu vlastnej hospodárskej budovy , vykonal na nej úpravy smerujúce k jej ďalšiemu užívaniu, však
nevyplýva jeho úmysel či už priamy alebo nepriamy navrhovateľovi spôsobiť škodu.
Súd nezohľadnil obranu odporcu poukazujúceho na to, že stavba bola dostatočne zabezpečená,
pretože stále stojí, ku škode nedošlo, resp. že vzhľadom k použitému stavebnému materiálu na obnovu
hospodárskej budovy, tento bol prakticky bezcenný a navrhovateľ sám by musel uviesť stavbu do stavu

zodpovedajúceho hraniciam pozemku. Obranu s prihliadnutím k znaleckému posudku Ing. Paštrnáka
súd vyhodnotil ako nedôvodnú. Vykonaním opravy podľa popisu znalca nedôjde k zhodnoteniu veci,
ani jej časti , ale iba k uvedeniu veci v rozsahu poškodenia z konštrukčného hľadiska , do pôvodného
stavu, na čo má navrhovateľ právo.
Súd zastavil konanie v časti uplatnenej istiny nad sumu 4.826,95 eur. Aj keď odporca so zastavením

konania v späťvzatej časti nevyslovil súhlas, neuviedol žiadne vážne dôvody, pre ktoré by súd mal
tento návrh na čiastočné späťvzatie zamietnuť a po právoplatnosti rozhodnutia pokračovať v konaní o
pôvodnom návrhu.

V prevyšujúcej časti súd návrh navrhovateľa zamietol ako nedôvodný

O trovách konania účastníkov a štátu súd rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti
rozhodnutia v súlade s ust. § 151 O.s.p..Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré je možné podať v lehote 15 dní odo dňa
jeho doručenia, a to prostredníctvom Okresného súdu Poprad na Krajský súd v Prešove v troch

vyhotoveniach.

Podľa § 205 ods. 1, 2 OSP, v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu
považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.