Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, November 16, 2016

Súd: Okresný súd Bardejov
Spisová značka: 5C/172/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8212207528
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 11. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladislav Puškáš

ECLI: ECLI:SK:OSBJ:2016:8212207528.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Sudca Okresného súdu Bardejov JUDr. Vladislav Puškáš v právnej veci žalobkyne Š. C., H. X, XXX XX

C.protižalovanejV.O.,O.XX,XXXXXK.,ozaplatenie300,-Eurspríslušenstvom,dňa16.11.2016takto

r o z h o d o l :

Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobkyni 300,- Eur s 9 % úrokom z omeškania
od 1.9.2011 do zaplatenia, v lehote 3 dní po právoplatnosti rozsudku.

V prevyšujúcej časti žalobu žalobkyne o d m i e t a .

Žalobkyni p r i z n á v a voči žalovanej náhradu trov konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa podanou žalobou žiadala žalovanej uložiť povinnosť zaplatiť žalobkyni 300,- Eur spolu s

úrokom z omeškania zo sumy 300,- Eur od 1.9.2011 do zaplatenia.

2. Žalobu žalobkyňa odôvodňovala tým, že ako nájomkyňa dňa 14.4.2011 uzavrela so žalovanou ako
prenajímateľkou zmluvu o nájme bytových priestorov, predmetom ktorej boli bytové priestory - garsónka
byt č. 9 s príslušenstvom a zariadením v C. G. Š. F.. Č.. XX, G. X. O..

3. Nájomné bolo dohodnuté vo výške 250,- Eur mesačne vždy do 12. dňa v mesiaci podľa čl. 3 zmluvy.

Zmluva bola uzatvorená na dobu určitú.

4. Dňa 31.7.2011 sa žalobkyňa dohodla so žalovanou ako prenajímateľkou na ukončení nájmu ku dňu
31.8.2011.

5. Dňa 14.4.2011 žalobkyňa zaplatila dvojnásobok nájmu plus depozit vo výške 300,- Eur, ktorý žalovaná
odmieta vrátiť, ako aj informovať o preplatkoch na stočnom a elektrine za uvedené obdobie (04, 05, 06,

07, 08/2011).

6. Žalovaná vo svojom stanovisku k žalobe so žalobou nesúhlasila. Podľa nájomnej zmluvy žalobkyni
nevznikol nárok na vrátenie depozitu kvôli porušeniu nájomnej zmluvy, lebo neodovzdala kľúče od bytu
a vchodu a to napriek tomu, že pri podpisovaní odovzdávacieho protokolu bolo zaznačené ich vrátenie,
nedodržanie dĺžky dohodnutého nájmu, ukončeniu nájmu bez doručenia písomnej výpovede nájmu a
dodržania výpovednej lehoty v trvaní jedného mesiaca a meškaniu s dohodnutými mesačnými platbami.

Vzhľadom na tieto skutočnosti žalovaná navrhla žalobu zamietnuť.

7. Žalobkyňa v replike na stanovisko žalovanej k žalobe označila stanovisko žalovanej za bezpredmetné
a irelevantné. Poprela povinnosť výpoveď z nájmu bytu dať písomne, lebo platí aj ústne oznámenie.Žalovanej mesiac vopred telefonicky oznámila, že odchádza. S mesačnými platbami nemeškala. Aj keď
kľúče neodovzdala, dvere neboli bezpečnostné, preto žalovaná si mohla nechať urobiť náhradné kľúče.

8. Podľa § 470 ods. 1, 2 C.s.p. ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
(2) Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona,
zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti
tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí

skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany.

9. Konanie vo veci začalo dňa 14.9.2012 za účinnosti zákona číslo 99/1963 Zb., ktorý bol účinný
do 30.6.2016. Do skončenia účinnosti zákona číslo 99/1963 Zb. (Občiansky súdny poriadok) konanie
skončené nebolo, preto na konanie od 1.7.2016 je treba použiť nový procesný poriadok v zmysle úpravy
danej zákonom číslo 160/2015 Z.z. s tým, že právne účinky úkonov, ku ktorým došlo do 1.7.2016,

zostávajú zachované.

10. Podľa § 177 C.s.p. súd nariadi na prejednanie veci samej pojednávanie.
(2) Pojednávanie nie je potrebné nariaďovať, ak
a) ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a

hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 2 000 eur,
b) strany s rozhodnutím vo veci bez nariadenia pojednávania súhlasia alebo
c) to ustanovuje tento zákon.

11. V súlade s citovaným zákonným ustanovením súd nariadil na prejednanie veci samej pojednávanie,

na ktoré predvolal žalobkyňu a žalovanú.

12. Žalobkyňa, ktorá predvolanie na pojednávanie prevzala dňa 17.10.2016, sa na pojednávanie
nedostavila a svoju neúčasť na pojednávaní ospravedlnila písomným podaním, ktoré súdu bolo
doručené síce v deň pojednávania, ale až po jeho skončení, v dôsledku čoho súd nemohol na jeho obsah

prihliadať a konštatoval, že žalobkyňa svoju neúčasť na pojednávaní napriek riadnemu a včasnému
predvolaniu neospravedlnila. U žalovanej doručenie na pojednávanie, na ktorom súd vo veci meritórne
rozhodol, sa predpokladá podľa § 112 C.s.p. dňom 18.10.2016.

13. V súlade s ustanovením § 180 C.s.p. súd konštatoval splnenie podmienok konať pojednávanie

v neprítomnosti strán a preto pojednávanie otvoril. Pri skúmaní podmienok pre pojednávanie v
neprítomnosti strán, súd prihliadal aj na skutočnosť, že žalovaná sa písomne vyjadrila k žalobe a k
obsahu žaloby bola aj súdom vypočutá na predchádzajúcom pojednávaní. Žalobkyňa zasa v replike
zaujala stanovisko k vyjadreniu žalovanej k žalobe a pred dožiadaným súdom bola vypočutá k obsahu
výpovede žalovanej pred procesným súdom.

14. Pri rozhodovaní o žalobkyňou uplatnenom žalobnom nároku súd vychádzal zo skutkových tvrdení
strán a obsahu nimi predložených listín.

15. Žalobkyňa so žalovanou dňa 14.4.2011 uzavreli písomnú nájomnú zmluvu, z obsahu ktorej vyplýva,

že žalovaná prenecháva žalobkyni do užívania garsónku byt č. 9 s príslušenstvom a zariadením v C. G.
Š. F. Č.. XX na dobu určitú od 15.4.2011 do 30. apríla 2012 (článok 2 bod 1 a článok 5 bod 1 zmluvy).

16. Nájomné za užívanie bytu bolo dohodnuté vo výške 171,99 Eur mesačne. Žalobkyňa ako nájomca
sa zároveň zaviazala platiť zálohové platby podľa inkasného lístka vo výške 78,01 Eur a odber teplej a

studenej vody a dodávku elektrickej energie a plynu.

17. Podľa článku 4 bodu 4 zmluvy pri odovzdávaní bytu obe strany podpíšu preberací protokol a nájomca
zloží k rukám prenajímateľa depozit vo výške 300,- Eur, ktorý neslúži ako nájomné, ale ako záloha
za prípadné nedodržanie nájomnej zmluvy, poškodenie bytu, jeho zariadenia, neskoro vypovedanému

nájmu, alebo prípadným dodatočným nedoplatkom z celoročného vyúčtovania.18. Podľa článku 4 bod 5 zmluvy prepadnutie zálohy v prospech prenajímateľa z dôvodu nedodržania
výpovednej lehoty nevylučuje možnosť náhrady prípadnej škody z nedoplatku v celoročnom vyúčtovaní
spôsobenej nájomcom.

19. Zhodným tvrdením žalobkyne a žalovanej bolo preukázané, že žalobkyňa v súlade so zmluvou byt
začala užívať a užívala ho do 31.8.2011. Medzi stranami nebolo sporu, že ku skoršiemu skončeniu
nájmu bytu oproti v zmluve dohodnutej dobe došlo z podnetu žalobkyne, teda nájomcu, asi mesiac pred
skutočným skončením nájmu.

20. Žalobkyňa tvrdí, že k predčasnému skončeniu nájmu došlo na základe ústnej dohody so žalovanou.
Žalovaná síce pri svojej výpovedi pred súdom výslovne dohodu o predčasnom skončení nájmu
nepotvrdila, ale ani nepoprela. Z jej výpovede na pojednávaní dňa 3.6.2015 pred procesným súdom, ale
dohodu o skončení nájmu ku dňu 31.8.2011 možno
ustáliť. Žalovaná totiž na pojednávaní uviedla: „Keď som prišla po inkasný lístok, skontrolovať teda, či

bolo inkaso zaplatené, tak hovorila (žalobkyňa), že jej sa to nepáči, že ona pôjde preč. Hovorila som si,
že ja ju nasilu držať nemôžem, tak potom odišla“. Záveru o ústnej dohode strán o predčasnom skončení
nájmu nasvedčuje nepriamo aj zistenie, že žalovaná byt riadne prebrala a spolu so žalobkyňou dňa
31.8.2011 spísali aj preberací protokol.

21. Podľa § 663 Občianskeho zákonníka nájomnou zmluvou prenajímateľ prenecháva za odplatu
nájomcovi vec, aby ju dočasne (v dojednanej dobe) užíval alebo z nej bral aj úžitky.

22. Podľa § 685 ods. 1 Občianskeho zákonníka nájom bytu vzniká nájomnou zmluvou, ktorou
prenajímateľ prenecháva nájomcovi za nájomné byt do užívania, a to buď na dobu určitú, alebo bez

určenia doby užívania; nájomná zmluva spravidla obsahuje aj opis príslušenstva a opis stavu bytu.
Nájom bytu je chránený; ak nedôjde k dohode, možno ho vypovedať len z dôvodov ustanovených v
zákone.

23. Podľa § 710 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka nájom bytu zanikne písomnou dohodou medzi

prenajímateľom a nájomcom alebo písomnou výpoveďou.
(2) Ak bol nájom bytu dohodnutý na určitý čas, zanikne tiež uplynutím tohto času. Ustanovenie § 676 ods.
2 neplatí pre zánik nájmu bytu.

24. Predmetom nájmu na základe nájomnej zmluvy bol nájom bytu, v dôsledku čoho aj keď súd

konštatoval ústnu dohodu o skončení nájmu bytu pred uplynutím zmluvne dohodnutej doby a to ku dňu
31.8.2011, ku skončeniu nájmu podľa ústnej dohody nedošlo.

25. Podľa § 40 Občianskeho zákonníka ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje zákon
alebo dohoda účastníkov, je neplatný.

(2) Písomne uzavretá dohoda sa môže zmeniť alebo zrušiť iba písomne.
(3) Písomný právny úkon je platný, ak je podpísaný konajúcou osobou; ak právny úkon robia viaceré
osoby, nemusia byť ich podpisy na tej istej listine, ibaže právny predpis ustanovuje inak. Podpis sa môže
nahradiť mechanickými prostriedkami v prípadoch, keď je to obvyklé.
(4) Písomná forma je zachovaná, ak je právny úkon urobený telegraficky, ďalekopisom alebo

elektronickými prostriedkami, ktoré umožňujú zachytenie obsahu právneho úkonu a určenie osoby,
ktorá právny úkon urobila. Písomná forma je zachovaná vždy, ak právny úkon urobený elektronickými
prostriedkamijepodpísanýzaručenýmelektronickýmpodpisomalebozaručenouelektronickoupečaťou.
(5) Na právne úkony uskutočnené elektronickými prostriedkami, podpísané zaručeným elektronickým
podpisom alebo zaručenou elektronickou pečaťou a opatrené časovou pečiatkou sa osvedčenie pravosti

podpisu nevyžaduje.
(6) Na písomné právne úkony tých, ktorí nemôžu čítať a písať, je potrebná úradná zápisnica. Úradná
zápisnica sa nevyžaduje, ak má ten, kto nemôže čítať alebo písať, schopnosť oboznámiť sa s obsahom
právneho úkonu s pomocou prístrojov alebo špeciálnych pomôcok alebo prostredníctvom inej osoby,
ktorú si zvolí, a je schopný vlastnoručne listinu podpísať.

26. Citované ustanovenie § 710 ods. 1 Občianskeho zákonníka pre zánik nájmu bytu, pod ktorým
je treba rozumieť skončenie nájmu bytu aj na základe dohody medzi prenajímateľom a nájomcom,
a to aj v prípade nájmu bytu na určitý čas, no vyžaduje písomnú formu dohody. Stranami uzavretádohoda o predčasnom skončení nájmu ku dňu 31.8.2011 však nemá písomnú formu, v dôsledku čoho
je táto dohoda podľa § 40 Občianskeho zákonníka absolútne neplatná. Na tomto závere nemôže nič
zmeniť skutočnosť, že strany po vzájomnej dohode, dňa 31.8.2011 spísali odovzdávací protokol. Aj

keď odovzdávací protokol má písomnú formu, nemožno ho považovať za písomnú dohodu o skončení
(zániku) nájmu bytu, lebo jeho obsah nezodpovedá tomu, čo dohoda o skončení (zániku) nájmu bytu
má obsahovať.

27. Vzhľadom na uvedené, ku skončeniu nájmu (zániku) bytu došlo zmluvne dohodnutým dňom, t. j.

dňom 30. apríla 2012 v zmysle ustanovenia § 710 ods. 2 Občianskeho zákonníka, lebo v spore neboli
stranami tvrdené také skutočnosti, ktoré by mohli viesť k záveru, že ku skončeniu nájmu došlo skôr, než
bolo dohodnuté v zmluve medzi prenajímateľkou a nájomkyňou.

28. Medzi stranami nebolo sporu v tom, že žalobkyňa v zmluve o nájme bytu zaviazala zložiť k rukám
žalovanej depozit vo výške 300,- Eur. Rovnako tak nebolo medzi nimi sporné, že žalobkyňa sumu 300,-

Eur žalovanej zaplatila.

29.Žalobkyňapodanoužaloboužiadasumu300,-Eurvyplatenúžalovanejprivznikunájomnéhopomeru
vrátiť. Svoj nárok pritom nielen v samotnej žalobe ale ani pri svojom výsluchu pred dožiadaným súdom
skutkovoaniprávneneodôvodnila.Napriekuvedenémusúdzisťoval,čižalobnýnárokžalobkynejedaný.

30. Strany sumu 300,- Eur v nájomnej zmluve pomenovali ako depozit, ktorý by mal slúžiť ako záloha
za prípadné nedodržanie nájomnej zmluvy, poškodenie bytu, jeho zariadenia, neskoro vypovedanému
nájmu, alebo prípadným dodatočným nedoplatkom z celoročného vyúčtovania.

31. Žalovaná vo svojom vyjadrení k žalobe svoj nesúhlas s vrátením sumy 300,- Eur žalobkyni
odôvodňovala neodovzdaním kľúčov, nedodržaním dĺžky dohodnutého nájmu, ukončením nájmu bez
doručenia písomnej výpovede nájmu a meškaním s dohodnutými mesačnými platbami. Pri výsluchu
pred procesným súdom žalovaná dôvody nesúhlasu s vydaním sumy 300,- Eur zrevidovala na dôvod,
podľa ktorého žalobkyňa nedala písomnú výpoveď pri skončení nájmu bytu.

32. Podľa § 51 Občianskeho zákonníka účastníci môžu uzavrieť i takú zmluvu, ktorá nie je osobitne
upravená; zmluva však nesmie odporovať obsahu alebo účelu tohto zákona.

33. Nemôžu byť pochybnosti, že dohoda strán na depozite vo výške 300,- Eur mala plniť náhradovú

funkciu v prípade naplnenia podmienok uvedených v čl. 4 bod 4 nájomnej zmluvy. Občiansky
zákonník nemá osobitné ustanovenie upravujúce taký typ zmluvy, ktorou by bolo možné dohodnúť
záväzok nájomcu poskytnúť zálohu na prípadné budúce škody alebo pre prípad porušenia nájomnej
zmluvy. Citované zákonné ustanovenie § 51 Občianskeho zákonníka ale umožňuje účastníkom
občianskoprávnych vzťahov uzavretie aj takej zmluvy, ktorá v Občianskom zákonníku nie je výslovne

upravená ako typ zmluvy. Je preto treba pripustiť aj uzavretie takej zmluvy (zmluvného záväzku) v rámci
nájomnej zmluvy akú zrejme mali na mysli strany v čl. 4 bod 4 nimi uzavretej nájomnej zmluvy.

34.Akzmluvauzavretápodľa§51Občianskehozákonníkamusíalespĺňaťvšetkynáležitostizmluvyako
dvojstranného právneho úkonu tak, ako sú uvedené v ustanovení § 34 a násl. Občianskeho zákonníka

a nesmie odporovať obsahu alebo účelu Občianskeho zákonníka.

35. Podľa § 37 Občianskeho zákonníka právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a
zrozumiteľne; inak je neplatný.
(2) Právny úkon, ktorého predmetom je plnenie nemožné, je neplatný.

(3) Právny úkon nie je neplatný pre chyby v písaní a počítaní, ak je jeho význam nepochybný.

36. Podľa § 35 Občianskeho zákonníka prejav vôle sa môže urobiť konaním alebo opomenutím; môže
sa stať výslovne alebo iným spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti o tom, čo chcel účastník prejaviť.
(2) Právne úkony vyjadrené slovami treba vykladať nielen podľa ich jazykového vyjadrenia, ale najmä

tiež podľa vôle toho, kto právny úkon urobil, ak táto vôľa nie je v rozpore s jazykovým prejavom.
(3) Právne úkony vyjadrené inak než slovami sa vykladajú podľa toho, čo spôsob ich vyjadrenia obvykle
znamená. Pritom sa prihliada na vôľu toho, kto právny úkon urobil, a chráni sa dobromyseľnosť toho,
komu bol právny úkon určený.37. Z článku 4 bodu 4 nájomnej zmluvy, v ktorom žalobkyňa ako nájomca prijala záväzok pri vzniku
nájomného pomeru zaplatiť žalovanej ako prenajímateľke 300,- Eur ako akýsi depozit však nie je

zrejmé aký konkrétny účel depozit mal plniť. Z obsahu tohto zmluvného dojednania nie je zrejmé, či
ním bola dojednaná zmluvná pokuta v zmysle ustanovenia § 544 Občianskeho zákonníka pre prípad
„nedodržania nájomnej zmluvy“, ako to tvrdí v konaní žalovaná, alebo malo ísť o akúsi zálohu na
náhraduškodypreprípadpoškodeniabytu,jehozariadenia,prípadnenáhradunedoplatkuzceloročného
vyúčtovania. Zmluvný záväzok vyjadrený spôsobom ako v čl. 4 bod 4 nájomnej zmluvy je preto neurčitý

a nezrozumiteľný a podľa citovaného zákonného ustanovenia § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka
absolútne neplatný. Nie je z neho zrejmé ani akú funkciu mal plniť, t.j. či zabezpečovaciu v zmysle §
544 Občianskeho zákonníka, alebo náhradovú. Nájomná zmluva dňa 14.4.2011 je preto v čl. 4 bod
4 neplatná. Súd dodáva, že neplatnosť sa netýka ostatných častí zmluvy, keďže čl. 4 bod 4 tvorí
samostatné zmluvné dojednanie, oddeliteľné od ostatných častí zmluvy.

38. Podľa § 457 Občianskeho zákonníka ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z
účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.

39. Podľa § 458 Občianskeho zákonníka musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným
obohatením. Ak to nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa

poskytnúť peňažná náhrada.
(2) S predmetom bezdôvodného obohatenia sa musia vydať aj úžitky z neho, pokiaľ ten, kto obohatenie
získal, nekonal dobromyseľne.
(3) Ten, kto predmet bezdôvodného obohatenia vydáva, má právo na náhradu potrebných nákladov,
ktoré na vec vynaložil.

40. Žalobkyňa na základe záväzku podľa čl. 4 bod 4 nájomnej zmluvy dňa 14.4.2011 zaplatila sumu
300,- Eur, ako to vyplýva zo zhodného tvrdenia strán a potvrdenia z uvedeného dňa, ktoré tvorí prílohu
žaloby.Žalovanáplnenievovýške300,-Eurprijalanazákladeneplatnejzmluvy(zmluvnéhodojednania),
čím jej vzniklo bezdôvodné obohatenie vo výške prijatého plnenia, preto toto plnenie je povinná vydať

tomu, na úkor koho ho získala, teda žalobkyni. Súd preto žalovanej povinnosť vydať žalobkyni peňažné
plnenie vo výške 300,- Eur uložil.

41.Podľa§517ods.1Občianskehozákonníkadlžník,ktorýsvojdlhriadneavčasnesplní,jevomeškaní.
Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy

odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len
jednotlivých plnení.

42. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný

platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

43. Účinky neplatnosti zmluvy ako právneho úkonu nastávajú od počiatku, čo znamená, že sa vychádza
zo stavu, akoby zmluvné dojednanie nebolo ani uzavreté. Žalobkyni preto nevznikol zmluvný záväzok

zaplatiť žalovanej 300,- Eur. Žalovaná ale peňažné plnenie od žalobkyne dňa 14.4.2011 prijala, preto
podľa zásad pre vydanie bezdôvodného obohatenia bola ho povinná hneď po prijatí žalobkyni vydať.
Žalovaná túto svoju povinnosť nesplnila doposiaľ, preto dňom 15.4.2011 sa dostala do omeškania a
vznikla jej povinnosť zaplatiť úroky z omeškania vo výške určenej vykonávacím predpisom, ktorým je
nariadenie vlády SR č. 87/1995 Z.z.

44. Podľa § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. v znení účinnom ku dňu 15.4.2011, t.j. ku dňu počiatku
omeškania žalovanej, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná
úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
(2) Ak sa počas trvania omeškania zmení základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky a ak je

to pre veriteľa výhodnejšie, výška úrokov z omeškania je o 7 percentuálnych bodov vyššia ako základná
úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu príslušného kalendárneho polroka,
v ktorom trvá omeškanie; táto základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky sa použije počas
celého tohto polroka.45. Pri základnej úrokovej sadzbe ECB ku dňu 15.4.2011 vo výške 1,25 % p.a. žalovaná je povinná
zaplatiť úroky z omeškania vo výške 9,25 % ročne zo sumy 300,- Eur od 15.4.2011 do zaplatenia.

46. Podľa § 216 C.s.p. súd je viazaný žalobným návrhom žalobcu.
(2) Súd môže prekročiť žalobný návrh a prisúdiť viac, než čoho sa strany domáhajú, iba vtedy, ak určitý
spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu.

47. Žalobkyňa podanou žalobou úroky z omeškania žiadala v žalobe priznať počnúc od 1.9.2011 a vo
výške 9 % ročne. Pri svojom výsluchu pred dožiadaným súdom síce uviedla, že úroky z omeškania žiada
v zákonnej sadzbe a za obdobie od 15.4.2011 do 31.8.2011, čo predstavuje zmenu žalobného nároku,
ale žalobkyňa túto prípadnú zmenu neformulovala ako zmenu žaloby, nepožiadala súd o pripustenie
zmeny žaloby (vtedy ustanovenie § 95 O.s.p.) a preto súd vychádzal z pôvodne, v žalobe uplatneného
nároku.

48. Vychádzajúc z uvedeného žalobkyni priznal úroky z omeškania vo výške 9 % ročne od 1.9.2011 zo
sumy 300,- Eur do zaplatenia tejto sumy, lebo takto uplatnený nárok prekročiť nemohol.

49. Žalobkyňa v žalobe i pri svojom výsluchu pred dožiadaným súdom uvádzala, že okrem vrátenia

sumy 300,- Eur s príslušenstvom žiada, aby žalovaná jej zaplatila preplatok na vodnom a stočnom. Tento
svoj prípadný nárok neformulovala do žalobného nároku, nevyčíslila výšku tohto nároku, preto súd tento
prípadný nárok nemohol vecne prejednať, lebo ho nebolo možné považovať za riadne uplatnený nárok.
Nepovažuje preto za potrebné v dôvodoch tohto rozsudku sa zaoberať dôvodnosťou tohto prípadného
nároku.

50. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 255 C.s.p. Vychádzajúc zo žalobkyňou uplatneného
žalobného nároku v žalobe, žalobkyňa bola v spore v celom rozsahu úspešná, preto jej patrí náhrada
trov konania v plnom rozsahu voči v spore neúspešnej žalovanej.

51. O výške náhrady trov konania rozhodne podľa § 262 ods. 2 C.s.p. súd prvej inštancie po
právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

52. Záverom súd dodáva, že za dobu, po ktorú síce žalobkyňa byt neužívala, ale nájomný pomer
trval, ako to súd konštatoval v bode 27 dôvodov tohto rozsudku, žalovanej patrilo zmluvne dohodnuté

nájomné,ktorésivšakžalovanávočižalobkynineuplatnila,pretotakýtoprípadnýnárokžalobkynipriznať
súdom nebolo možné.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku môže podať odvolanie strana, v ktorej neprospech bol rozsudok vydaný (§ 359
C.s.p.).

Odvolanie len proti odôvodneniu rozsudku nie je prípustné (§ 358 C.s.p.).

Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na Okresnom súde Bardejov. Odvolanie
je podané včas aj vtedy, ak bolo v uvedenej lehote podané na príslušnom odvolacom súde (§ 362 ods.

1, 2 C.s.p.).

V odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 C.s.p.) je treba uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania (§ 364 C.s.p.).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci
(§ 365 ods. 1 C.s.p.).

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 C.s.p.).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 C.s.p.).

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred

súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie
(§ 366 C.s.p.).

Ak podá ten, kto je na to oprávnený, včas odvolanie, nenadobúda rozhodnutie právoplatnosť, dokiaľ o
odvolaní právoplatne nerozhodne odvolací súd. Ak sa rozhodlo o niekoľkých právach so samostatným

skutkovým základom alebo ak sa rozhodnutie týka niekoľkých subjektov a ide o samostatné
spoločenstvo podľa § 76 a
odvolanie sa výslovne vzťahuje len na niektoré práva alebo na niektoré subjekty, nie je právoplatnosť
výroku, ktorý nie je napadnutý, odvolaním dotknutá. To neplatí, ak od rozhodnutia o napadnutom výroku
závisívýrok,ktorýodvolanímnebolvýslovnedotknutý,aleboakurčitýspôsobusporiadaniavzťahumedzi

stranami vyplýva z osobitného predpisu. Právoplatnosť ostatných výrokov nie je dotknutá ani vtedy, ak
odvolanie smeruje len proti výroku o trovách konania, o príslušenstve pohľadávky, o jej splatnosti alebo
o predbežnej vykonateľnosti (§ 367 C.s.p.).

Dokiaľ o odvolaní nebolo rozhodnuté, možno ho vziať späť. Ak odvolateľ vzal odvolanie späť, nemôže

ho podať znova. Ak odvolateľ vezme odvolanie späť, právoplatnosť napadnutého rozhodnutia nastane,
ako keby k podaniu odvolania nedošlo. Lehoty, ktoré majú plynúť od právoplatnosti napadnutého
rozhodnutia, plynú v takom prípade od právoplatnosti uznesenia o zastavení odvolacieho konania. Ak
sa odvolanie, o ktorom nebolo rozhodnuté, vzalo späť, odvolací súd odvolacie konanie zastaví. Ak sa
odvolanie vzalo späť sčasti, použijú sa ustanovenia predchádzajúcich odsekov primerane (§ 369 C.s.p.).

Ak je žaloba vzatá späť po rozhodnutí súdu prvej inštancie, ale skôr, ako rozhodnutie nadobudlo
právoplatnosť,odvolacísúdrozhodneopripusteníspäťvzatia.Súdspäťvzatiežalobynepripustí,akstým
protistrana z vážnych dôvodov nesúhlasí. Ak späťvzatie žaloby pripustí, odvolací súd zruší rozhodnutie
súdu prvej inštancie a konanie zastaví. Ak je žaloba vzatá späť sčasti, použijú sa ustanovenia

predchádzajúcich odsekov primerane (§ 370 C.s.p.).

Žalobu nemožno v odvolacom konaní meniť (§ 371 C.s.p.).

V odvolacom konaní nemožno uplatniť práva voči žalobcovi vzájomnou žalobou (§ 372 C.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnostiv znení neskorších predpisov, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon
rozhodnutia.