Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, February 2, 2016

Súd: Okresný súd Senica
Spisová značka: 5C/110/2010

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2610208227
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 02. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Stella Al Khufash

ECLI: ECLI:SK:OSSE:2016:2610208227.10

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Senica sudkyňou Mgr. Stellou Al Khufash v právnej veci navrhovateľky: F.. N. G., D..

XX.X.XXXX, Š. P. Z., N. F. XXXX/X, N., zastúpená advokátskou kanceláriou TÖGEL SIKORA & TL,
s.r.o., so sídlom Záborského 19, Bratislava, IČO: 36 799 254 proti odporkyni: O. G., D.. XX.X.XXXX, Š.
P. Z., N. A. A. XXX, zastúpená advokátom Mgr. Milanom Sadloňom, so sídlom advokátskej kancelárie
V. Paulínyho - Tótha 30, Senica o určenie neplatnosti darovacej zmluvy takto

r o z h o d o l :

Súd u r č u j e, že darovacia zmluva uzavretá dňa 30.3.2010 medzi darkyňou H. G., D.. XX.XX.XXXX,
N. A. A. XXX a obdarovanou odporkyňou, na základe ktorej bol v prospech obdarovanej odporkyne
Rozhodnutím Správy Katastra Z. číslo vkladu S. XXX/XX zo dňa XX.X.XXXX S.. XX/XX povolený vklad

vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v k.ú. A. A., Obec A. A., P. Z. je n e p l a t n á .

Odporkyňa je p o v i n n á zaplatiť navrhovateľke náhradu trov konania, a to náhradu iných trovy konania
v sume 332,50 € právnemu zástupcovi navrhovateľky advokátskej kancelárii TÖGEL SIKORA & TL,
s.r.o. do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

Odporkyňa je p o v i n n ázaplatiť štátu náhradu trov konania v sume 332,08 € do 3 dní odo dňa

právoplatnosti tohto rozsudku, na účet Okresného súdu Senica.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka sa návrhom podaným na tunajšom súde dňa 20.8.2010, ktorého zmenu petitu súd
pripustil uznesením na pojednávaní dňa 2.2.2016 za prítomnosti právneho zástupcu navrhovateľky ako
ajprávnehozástupcuodporkyne,domáhalaurčenia,žedarovaciazmluvauzavretádňa30.3.2010medzi
darkyňou H. G., D.. XX.XX.XXXX, N. A. A. XXX a obdarovanou odporkyňou, na základe ktorej bol
v prospech obdarovanej odporkyne Rozhodnutím Správy Katastra Z. číslo vkladu S. XXX/XX zo dňa
16.4.2010 vz. XX/XX povolený vklad vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v k.ú. A.
A., Obec A. A., okres Z. je neplatná a uloženia povinnosti odporkyni zaplatiť navrhovateľke náhradu

trov konania.

Odporkyňa s návrhom navrhovateľky nesúhlasila. Namietala aktívnu legitimáciu navrhovateľky na
podanie predmetného návrhu, ako i skutočnosť, že navrhovateľka nepreukázala naliehavý právny
záujem na podaní predmetného návrhu, pretože nie je dedičkou po nebohej H. G., nakoľko jej otec, ktorý
by prichádzal do úvahy ako dedič, ešte žije. Navrhovateľka nemôže byť ukrátená na svojich dedičských
právach z toho dôvodu, že v dedičstve po nebohej H. G. je stále dostatok majetku, okrem nehnuteľností,

ktoré nebohá darovala odporkyni, z ktorých môže byť navrhovateľka uspokojená tak, aby nebola na
svojich dedičských právach ukrátená. Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľky a odporkyne, výsluchom svedkov F. G., M. G., H.
Š., R. G. V. U. T., listami vlastníctva pre Obec A. A. a k.ú. A. A. č. XXXX, Č.. XXX, Č.. X, Č.. XXX, Č..
XXXX, Č.. XXXX, Č.. XXXX, Č.. XXXX, Č.. XXX, Č.. XXXX, Č.. XXXX, Č.. XXXX, Č.. XXXX, Darovacou

zmluva zo dňa 30.3.2010, rozhodnutím Správy katastra Z. číslo vkladu: S. XXX/XX zo dňa 16.4.2010
a zistil tento skutkový stav veci:

Súd mal preukázané z Darovacej zmluvy zo dňa 30.3.2010 uzavretej medzi H. G., D.. XX.XX.XXXX ako
darkyňou a O. G., D.. XX.X.XXXX ako obdarovanou, že na základe tejto darovacej zmluvy darovala H.

G. svoje podiely v nehnuteľnostiach nachádzajúcich sa v Obci A. A. a k.ú. A. A., zapísaných na listoch
vlastníctva pre Obec A. A. a k.ú. A. A. č. XXXX, Č.. XXX, Č.. X, Č.. XXX, Č.. XXXX, Č.. XXXX, Č.. XXXX,
Č.. XXXX, Č.. XXX, Č.. XXXX, Č.. XXXX, Č.. XXXX, Č.. XXXX (ďalej len „darovacia zmluva“) svojej
dcére O. G., teda odporkyni.

H. G., D.. XX.XX.XXXX dňa 6.4.2010 zomrela, dedičské konanie po poručiteľke je vedené na tunajšom

súde pod sp. zn. XXD/XX/XXX0, doteraz nebolo ukončené a je prerušené až do právoplatného
rozhodnutia v predmetnej veci.

Navrhovateľka tvrdila, že darovacia zmluva uzavretá medzi jej starou matkou H. G. a odporkyňou, ktorá
je jej teta, je neplatná, pretože v čase podpisu tejto darovacej zmluvy nebola H. G. s poukazom na

jej duševný stav k takémuto úkonu psychicky spôsobilá. Darovacia zmluva bola uzavretá krátko pred
smrťou H. G., ktorá bola v čase minimálne rok pred svojou smrťou závislá na liekoch, pričom trpela
duševnou poruchou a opakovane bola hospitalizovaná v psychiatrickej nemocnici A. A. S. A., naposledy
od XX.X.XXXX do XX.X.XXXX. Pravidelne jej bola privolávaná záchranná zdravotná služba z A. A.
kvôli jej ťažkým psychotickým stavom ohrozujúcim jej život. V priebehu posledného roka života veľmi

málo komunikovala, posledný polrok už ani nerozprávala, otca navrhovateľky, ktorý bol jej najstarší
syn, ešte poznala, ale ostatnú jeho rodinu už nie. V podstate nevnímala vôbec realitu. Navrhovateľka
uviedla, že podľa vyjadrenia jej otca v roku 2008 a ani inokedy neexistovala žiadna dohoda medzi ním
a súrodencami o tom, že po smrti jeho rodičov zostane všetok majetok sestre O., teda odporkyni. O H.
G. sa starala odporkyňa.

Navrhovateľka má za to, že je aktívne legitimovaná na podanie svojho návrhu, pretože jej otec Š. G.,
ktorý žije, sa vzdal svojho dedičského podielu po matke H. G. v prospech svojich detí, teda v prospech
navrhovateľky a jej sestry O.. R. G..

Odporkyňa naopak tvrdila, že jej matka H. G. bola v čase podpisu darovacej zmluvy k takému úkonu
riadne psychicky spôsobilá. Vedela, čo podpisuje a bol to prejav jej vôle. Spolu s matkou, otcom a
súrodencami sa ešte v roku 2008 na návrh rodičov dohodli, že ktoré z detí rodičov doopatruje, tomu
zostane dom a čo sa týka ostatného majetku, na jeho rozdelení sa mali súrodenci dohodnúť, pretože
nechceli, aby po ich smrti boli medzi deťmi nejaké nezhody. Rodičov doopatrovala odporkyňa a ostatní

súrodenci sa vyjadrili, že nechcú ani dom ani iný majetok s tým, že všetko bude patriť odporkyni za jej
starostlivosť o rodičov. Na základe takejto súrodeneckej dohody ešte v roku 2008 pripravili darovaciu
zmluvu, ktorá je predmetom tohto konania, avšak nepodpísali ju, nakoľko právnik povedal, že v katastri
prebiehajú pozemkové úpravy a zmluvu upresní až po ich ukončení a následne sa podpíše. Pozemkové
úpravy boli ukončené v k.ú. A. A. v roku 2010, a preto H.R. G. a odporkyňa podpísali darovaciu

zmluvu práve v roku 2010. Odporkyňa potvrdila, že jej matka H. G. bola opakovane hospitalizovaná v
psychiatrickej nemocnici v A., avšak nebola psychiatrickým pacientom, pretože u psychiatričky O.. M.
C. v O. sa neliečila pre duševnú chorobu, ale len pre bolesti hlavy. Prvý krát bola hospitalizovaná v
psychiatrickejnemocnicivA.1mesiac,naprelomemesiacovmarecaapríl2009,vtedyužívalaliekyproti
bolesti „H.“. Na jar roku 2010 sa silné bolesti objavili znovu a O.. C. znovu odporučila hospitalizáciu H.

G. v psychiatrickej nemocnici v A., kde táto aj bola hospitalizovaná v čase od X.X.XXXX do XX.X.XXXX.
Darovaciu zmluvu H. G. podpísala po návrate z liečebne pri plnom vedomí.

Na návrh navrhovateľky bola v konaní vypočutá svedkyňa O.. R. G. a na návrh odporkyne boli vypočutí
svedkovia F. G., M. G., H. Š. V. U. T.. Odporkyňa navrhla v konaní vypočuť i svedkov Š. G. a I. V. a doplniť

dokazovanie opätovným výsluchom H. Š., tieto dôkazy však súd nevykonal s poukazom na vyjadrenie
právneho zástupcu odporkyne, že odporkyňa tieto navrhnuté dôkazy nežiada vykonať. Súd mal preukázané výsluchom svedkyne O.. R. G., sestry navrhovateľky a netere odporkyne, že svoju
starú matku H. G. navštívila predposledný krát koncom roku 2009 kedy už bola nemohúca, len sedela,
poznala ju, ale stále len plakala a pýtala lieky. Naposledy ju navštívila spolu so svojimi rodičmi víkend

predtým ako zomrela, vtedy už len ležala, nerozprávala, na svedkyňu a jej matku už nereagovala a na
svojho syna, teda otca svedkyne, reagovala len tak, že jej tiekli slzy. Svedkyňa videla prepúšťaciu správu
H. G. z nemocnice, v ktorej bolo uvedené, že táto je U.. Svedkyňa tvrdila, že pokiaľ si pamätá jej stará
matka vždy bola závislá od liekov. Pri predposlednej návšteve svedkyne u starej matky koncom roku
2009, kedy bola táto veľmi emotívna, plakala, kričala a pýtala lieky, jej tieto odporkyňa dala. Svedkyňa si

lieky pozerala, videla koľko ich v krabičkách zostalo a o koľko kusové balenie ide a keďže ich tam bolo
málo pýtala som sa odporkyne na akú dlhú dobu ich stará matka má. Odporkyňa jej povedala, že na
mesiac, avšak podľa zostatkov v krabičkách svedkyňa videla, že stará matka ich využívala za 2 týždne.
Svedkyňa uviedla, že si pamätá ako sa jej stará matka H. G. s ňou, jej rodičmi a sestrou bavila o svojom
majetku, a to vtedy, keď nebola pri tom prítomná odporkyňa a vyjadrovala obavy, že ak zomrie skôr
ako jej syn A. G. tak teta, teda odporkyňa ho vyhodí z domu. H. G., jej syn A. G. a dcéra O. G., teda

odporkyňa žili v spoločnej domácnosti. Syn A. G. však svoju matku H. G. predumrel.

Súd mal preukázané výsluchom svedka M. G., strýka navrhovateľky a brata odporkyne, že si už
nepamätá presný dátum a dokonca ani rok smrti svojej matky H. G.. Svoju matku navštevoval každý
týždeň, 25 rokov sa staral, aby mala dostatok dreva a toto jej chodil rezať. Naposledy svoju matku videl

týždeň pred smrťou, rozprávali sa zase o dreve, či bude mať drevo stále na starosti. Jeho brat Š. G.,
teda otec navrhovateľky, sa o takéto veci nikdy nestaral. Nebol dokonca ani na pohrebe ich otca, len sa
opil. Keď bol ich brat A. G. v nemocnici v N., je pravdou, že brat Š. za ním chodil, kupoval mu malinovky
a nosil mu zajesť, avšak potom si od matky vypýtal za to 1.000,00 Sk, pretože mal poznačené kedy a čo
bratovi do nemocnice kúpil. Matka mu tých 1.000,00 Sk dala. Svedok uviedol, že takéto niečo by nikdy

neurobil, pretože by mu to jeho česť nedovolila. Túto informáciu svedok považoval za potrebnú súdu
uviesť. S matkou sa o jej majetkoch nikdy nerozprával, pretože bol spokojný, že sestra sa o ňu stará,
on len pomáhal s tým drevom. Vedel, že jeho matka mala zdravotné problémy, ktoré boli spôsobené jej
starobou, vedel, že užívala lieky, lebo mala zlomenú nohu i to, že bola v nemocnici v A., ale pred ním
sa nikdy nesťažovala. Matka nikdy pred ním nevyjadrila obavu, že ak by zomrela skôr ako odporkyňa,

tak že odporkyňa brata A. vyhodí z domu, pretože matka, brat A. i rodina odporkyne bývali spolu. Pri
posledných návštevách nikdy nepostrehol, že by matka „strácala rozum“, keď sa bavili o dreve musela
mať rozum. Celá rodina, teda všetci súrodenci, sa stretávali len pri „zabíjačke“, kedy prišiel i brat Š., aby
si mohol zobrať mäso, inak chodil málo, len keď niečo potreboval zobrať, zemiaky, fazuľu a pod. Svedok
brata Š. už na návštevy nepozýva, pretože ho za svojho brata prestal považovať, kvôli tomu ako správa.

Súd mal preukázané výsluchom svedkyne H. Š., tety navrhovateľky a sestry odporkyne, že svoju matku
H. G. navštevovala skoro každý deň, pretože bývali v jednej obci. Nepamätala si presne kedy jej
matka zomrela. Tvrdila, že jej matka nemala vážnejšie zdravotné problémy, len ju boleli kríže a hlava,
nikdy nebola hospitalizovaná v nemocnici a ani v inom zariadení, vždy sa liečila len doma. Nikdy ani

pred smrťou nemala výpadky pamäti, ani „nestrácala rozum“. Matka s ňou občas rozprávala o svojich
majetkoch, a vtedy jej hovorievala, že keď sa s ňou niečo stane, tak všetok jej majetok má zostať tomu,
kto ju doopatruje. Nikdy nevyjadrila obavu, že odporkyňa by vyhodila brata A. z domu, ak by zomrela skôr
ako brat A.. Na otázky právneho zástupcu navrhovateľky svedkyňa odpovedala, že je nezamestnaná,
poberá sociálny príspevok a odporkyňa jej dáva jedlo.

Súd mal preukázané výsluchom svedka F. G., že navrhovateľka je jeho sesternica a odporkyňa jeho
matka. Žil v spoločnej domácnosti so svojou starou matkou H. G., ako i so svojimi rodičmi. Mal vedomosť
o tom, že stará matka sa počas života 2 až 3 krát liečila v psychiatrickej nemocnici v A. z toho dôvodu,
že jej nezaberali lieky. Po poslednej hospitalizácii v A. už nechodila, bola pripútaná na lôžko, pretože

mala fyzické problémy, nakoľko asi dva roky pred smrťou mala zlomenú nohu a už odvtedy nechodila.
Po poslednom návrate z nemocnice bola orientovaná v priestore a v čase, ľudí okolo seba poznala.
Svedok nevedel aké lieky užívala, dávala jej ich jeho matka, teda odporkyňa. Posledný mesiac pred
smrťou mala už ťažké „preležaniny“. Lekárske správy ohľadom zdravotného stavu starej matky nikdy
nečítal, bavil sa s ňou len o bežných veciach. Osobne sa so starou matkou nikdy nebavil o rozdelení jej

majetku po jej smrti, avšak vie, že jej deti áno, takéto rozhovory viedli ešte počas života starej matky,
spravidla na „zabíjačkách“. Súd mal preukázané výsluchom svedkyne U. T., bývalej matrikárky O. Z., že k navrhovateľke a ani
odporkyni nie je v žiadnom vzťahu. Uviedla, že začiatkom roku 2010 overovala podpis H. G., a to v jej
domácnosti, nakoľko zákon toto umožňuje. Do domácnosti darkyne sa dostavila na žiadosť odporkyne,

ktorej syn pre ňu prišiel autom. Darkyňa sa jej javila po stránke duševného stavu v poriadku, orientovaná
v priestore aj v čase, bola riadne pri vedomí, pýtala sa jej, či vie čo ide podpisovať, či ju k tomu náhodou
niekto nenútil. Svedkyňa uviedla, že túto udalosť si zapamätala práve preto, že to bolo overovanie
podpisu v domácnosti a predstavila si svoju matku a bolo zrejmé, že o darkyňu je veľmi dobre postarané.

Výsluchomhoreuvedenýchsvedkovmienilaodporkyňapreukázať,žedarkyňaH.G.bolavčasepodpisu
predmetnej darovacej zmluvy schopná pochopiť význam a následky svojho konania. Svedkyňa O.. R.
G. však vypovedala odlišne ako ostatní svedkovia, pokiaľ išlo o otázku ako sa darkyňa prejavovala
pri svojich stretnutiach s jednotlivými svedkami v rozhodnom čase najmä verbálne, či ich rozpoznala,
vedela ich zaradiť do času a priestoru, či vedela, čo koná a ako a na aké ochorenie sa liečila. V zásade
sa dá povedať, že svedkyňa O.. R. G., ktorej vypočutie navrhla navrhovateľka, vypovedala v prospech

navrhovateľky a ostatní svedkovia, ktorých vypočutie navrhla odporkyňa, vypovedali zase v prospech
odporkyne. Navyše výpovede svedkov M. G. a H. Š. boli mierne zmätočné.

Vzhľadom na odlišné výpovede svedkov súd, na návrh navrhovateľky ako i odporkyne, nariadil vo
veci znalecké dokazovanie za účelom preukázania aký bol psychický stav darkyne H. G. ku dňu

30.3.2010, teda ku dňu podpisu darovacej zmluvy, či bola darkyňa schopná ku dňu podpisu darovacej
zmluvy posúdiť význam inštitútu darovania a uvedomiť si dôsledky svojho konania a či ku dňu podpisu
darovacej zmluvy trpela duševnou poruchou trvalého alebo dočasného charakteru, pre ktorú by nemala
spôsobilosť vykonávať právne úkony. Za znalca z odboru Zdravotníctvo a farmácia, odvetvie Psychiatria
súd ustanovil O.. F. ?.?.

Súd mal preukázané zo záverov Znaleckého posudku č. XX/XXXX vypracovaného znalcom z odboru
Zdravotníctvo a farmácia, odvetvie Psychiatria O.. F. ?.?, že darkyňa H. G. v čase podpisu darovacej
zmluvy dňa 30.3.2010 trpela vážnou duševnou poruchou, a to demenciou zmiešaného typu v pokročilom
štádiu. Ide o ochorenie trvalé a progresívne, s postihnutím kognitívnych (poznávacích) schopností, ako

aj postihnutím osobnosti. V čase krátko pred podpisom darovacej zmluvy išlo tiež o delirantný syndróm v
rámcitejtozákladnejporuchy-A.W.,ktorýsaprejavujenekľudím,dezorientáciou,poruchamivnímaniaa
myslenia ako aj správania. Či tento delirantný syndróm bol prítomný aj v čase podpisu darovacej zmluvy
nie je možné preukázať, rovnako ako ani opak. Samotná demencia zmiešaného typu v pokročilom
štádiu však postihuje kritičnosť a súdnosť postihnutej osoby zásadným spôsobom. Na základe znalcom

zistených skutočností darkyňa nebola schopná ku dňu podpisu darovacej zmluvy posúdiť význam
inštitútu darovania a posúdiť dôsledky svojho konania. Trpela vážnou duševnou poruchou, a to W. R.
H. S. A. Š., pravdepodobne ešte komplikovanou W. Z., pre ktorú nebola spôsobilá vykonávať právne
úkony. Išlo o poruchu trvalého charakteru. Darkyňa trpela okrem už uvedených ochorení aj R. D. V. a
v dôsledku početných ďalších somatických ochorení bola závislá na pomoc opatrovníka, starostlivosť

odporkyne a podávanie liekov - V., na ktorých bola závislá, čím mohlo byť ovplyvnené jej rozhodovanie,
čo vzhľadom k prítomnej duševnej poruche má podporný význam, tzn. ak by nebola prítomná W. R. H.
mohol by mať tento fakt základný forenzný význam, inak je len podporný - sekundárny.

Navrhovateľka so Znaleckým posudkom č. XX/XXXX vypracovaným znalcom O.. F. ?.? súhlasila, avšak

odporkyňa mala voči nemu výhrady, najmä v časti, že znalcovi sa nepodarilo zistiť, či bol u darkyne
prítomný W. Z. aj v čase podpisu darovacej zmluvy, a preto súd znalca v konaní aj vypočul za účelom
podania vysvetlenia tejto skutočnosti, ako i za účelom zodpovedania ďalších otázok odporkyne, resp.
jej právneho zástupcu.

Znalec O.. F. ?.?uviedol, že svojho znaleckého posudku sa v celom rozsahu pridržiava a trvá na
skutočnostiach v ňom uvedených. Na otázky odporkyne a jej právneho zástupcu uviedol, že W. Z. s
poruchami myslenia a správania je stav prechodný, nie je to stav trvalý a nemenný, a preto nie je možné
vylúčiť, že sa pred a po hospitalizácii u darkyne vyskytol, resp. nie. Potvrdil, že niektoré lieky, resp. ich
nesprávna kombinácia, alebo dokonca absencia niektorých liekov, môžu navodiť stav W. Z.. Demencia

zmiešaného typu bola po prvý krát u darkyne zistená v roku 2008, kedy jej bolo robené CT mozgu a v
rámci tohto vyšetrenia bola u nej zistená G. V. O., teda Ú. Š. O. C., čo je organickým podkladom pre
vznik W., čo bolo hospitalizáciou darkyne v psychiatrickej nemocnici v A. v roku 2010 aj potvrdené. W.
R. H. nie je ochorenie prechodné, ale má charakter trvalý a nemenný, a preto s poukazom na zistenie takéhoto ochorenia darkyne, nikdy nemôže podať znalecký posudok so záverom, že v čase podpisu
darovacej zmluvy bola duševne a psychicky v poriadku. Na otázku odporkyne, či W. Z. mohol byť u
darkyne spôsobený i z bolestí v dôsledku dekubitov, ktoré jej v psychiatrickej nemocnici v A. neošetrovali

znalec odpovedal, že k dekubitom darkyne sa vyjadriť nevie, ale do psychiatrickej nemocnice v A. bola
darkyňa prijatá práve pre W. Z., ktorý sa u nej vyskytol, takže delirantný stav nemohol u darkyne nastať
až počas hospitalizácie v dôsledku dekubitov, keďže práve pre takýto stav, teda W. Z. bola na liečenie
do nemocnice prijatá.

S poukazom na závery hore uvedeného znaleckého posudku ako i na ústne vysvetlenia znalca súd
dospel k záveru, že svedecké výpovede svedkov, ktorí boli v danej veci vypočutí, sú len laickým
pohľadom na vec a svedkovia neboli objektívne spôsobilý rozpoznať skutočný duševný stav darkyne
v čase podpisu darovacej zmluvy, a preto súd na ne neprihliadal a ani sa nimi v odôvodnení rozsudku
bližšie nezaoberá.

Podľa § 80 písm. c) Zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“), návrhom
na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právny vzťah alebo právo je
alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.

Podľa § 34 Zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len „Občiansky zákonník“), právny

úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré
právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.

Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a
zrozumiteľne; inak je neplatný.

Podľa § 38 ods. 1 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, pokiaľ ten, kto ho urobil, nemá
spôsobilosť na právne úkony.

Podľa § 38 ods. 2 Občianskeho zákonníka, takisto je neplatný právny úkon osoby konajúcej v duševnej

poruche, ktorá ju robí na tento právny úkon neschopnou.

Z výsledkov vykonaného dokazovania a zisteného skutkového stavu veci súd vyvodil ten právny
záver, že návrh navrhovateľky bol podaný dôvodne. V prvom rade je potrebné si uvedomiť, že v
danej veci sa jedná o určovaciu žalobu a úlohou súdu bolo predovšetkým skúmať, či je vo veci daný

naliehavý právny záujem navrhovateľky na určení neplatnosti darovacej zmluvy podľa § 80 písm.
c) O.s.p., v zmysle ktorého návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo o určení,
či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem. Naliehavý
právny záujem na určení je spravidla daný vtedy, ak by bez tohto určenia bolo ohrozené právo
navrhovateľky alebo ak by sa bez tohto požadovaného určenia stalo právne postavenie navrhovateľky

neistým. Dôkazné bremeno, spočívajúce v povinnosti preukázať, že na určení právneho vzťahu alebo
práva v čase rozhodovania súdu má naliehavý právny záujem, zaťažovalo navrhovateľku. Naliehavý
právny záujem navrhovateľky na predmetnom určení bolo potrebné skúmať so zreteľom na individuálne
okolnosti prípadu, predovšetkým so zreteľom na cieľ sledovaný podaním určovacej žaloby a konečný
zmysel navrhovateľkou navrhovaného rozhodnutia (porovnaj rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn.

3Cdo 224/2008). Zmyslom navrhovateľkou navrhovaného rozhodnutia v danej veci je dosiahnutie
stavu, keď ako dedička po nebohej darkyni bude môcť nadobudnúť príslušný podiel na sporných
nehnuteľnostiach, ktoré rozhodnutím súdu (vyhovením jej návrhu) budú patriť do dedičstva po zomrelej
darkyni. Navrhovateľka preukázala svoj naliehavý právny záujem na určení neplatnosti predmetnej
darovacej zmluvy, pretože v prípade dôvodnosti jej návrhu príde k zmene jej právneho postavenia ako

dedičky, a teda potenciálneho nadobúdateľa vlastníckeho práva k príslušným podielom na darovaných
nehnuteľnostiach. Navrhovateľka je aktívne legitimovaná na podanie návrhu v predmetnej veci, nakoľko
prichádza do úvahy ako dedička po nebohej darkyni H. G., a to právom svojho otca Š. G., syna
nebohej darkyne, ktorý sa vzdal svojho dedičského podielu po matke H. G. v prospech svojich detí, a
to navrhovateľky a jej sestry O.. R. G.. Súd mal vykonaným dokazovaním v danej veci, a to najmä zo

záverov Znaleckého posudku č. XX/XXXX vypracovaného znalcom O.. F. ?.?preukázané, že darkyňa
H. G. v čase podpisu darovacej zmluvy dňa 30.3.2010 trpela vážnou duševnou poruchou, a to W. R.
H. v pokročilom štádiu. Ide o ochorenie trvalé a progresívne, s postihnutím kognitívnych (poznávacích)
schopností, ako aj postihnutím osobnosti. V čase krátko pred podpisom darovacej zmluvy v rámci tejto základnej poruchy, teda A. W., trpela tiež W. Z., čo má vzhľadom k prítomnej duševnej poruche len
podporný, sekundárny význam. Vzhľadom k tomu, že darkyňa H.É. G. pri uzavretí darovacej zmluvy dňa
30.3.2010preukázateľnekonalavduševnejporuche,niejemožnétentojejprávnyúkon,tedauzavretiea

podpísanie darovacej zmluvy zo dňa 30.3.2010 v zmysle § 38 ods. 2 Občianskeho zákonníka považovať
za platný právny úkon, a preto súd návrhu navrhovateľky v celom rozsahu vyhovel.

Podľa § 142 ods. 1 Zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“),
účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie

alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Podľa § 151 ods. 1 O.s.p., o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný
trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia.

Podľa § 151 ods. 2 O.s.p., ak účastník v lehote podľa odseku 1 trovy nevyčísli, súd mu prizná náhradu
trovkonaniavyplývajúcichzospisukudňuvyhláseniarozhodnutiasvýnimkoutrovprávnehozastúpenia;
ak takému účastníkovi okrem trov právneho zastúpenia iné trovy zo spisu nevyplývajú, súd mu náhradu
trovkonanianepriznáavtakomprípadesúdniejeviazanýrozhodnutímoprisúdenínáhradytrovkonania
tomuto účastníkovi v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

Súd rozhodol o náhrade trov konania podľa ustanovenia § 142 ods. 1 O.s.p. v zmysle zásady úspechu
s použitím ustanovenia § 151 ods. 2 O.s.p. a odporkyňu zaviazal zaplatiť navrhovateľke, ktorá mala vo
veci plný úspech, náhradu trov konania, a to iných trov konania v sume 332,50 € pozostávajúcej zo sumy
99,50€zaplatenejzasúdnypoplatokzpredmetukonania,zosumy33,00€zaplatenejzasúdnypoplatok

z návrhu na nariadenie predbežného opatrenia a zo sumy 200,00 € zloženej ako preddavok na znalecké
dokazovanie, z ktorého bola uhradená časť znalečného, a to právnemu zástupcovi navrhovateľky
advokátskej kancelárii TÖGEL SIKORA & TL, s.r.o. do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

Vzhľadom k tomu, že právny zástupca navrhovateľky uplatnené trovy právneho zastúpenia

navrhovateľky písomne nevyčíslil najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia
a ani dodatočne, súd navrhovateľke priznal len náhradu iných trov konania vyplývajúcich zo spisu ku
dňu vyhlásenia rozhodnutia s výnimkou trov právneho zastúpenia, nakoľko v tomto prípade nie je súd
v zmysle ustanovenia § 151 ods. 2 O.s.p. viazaný rozhodnutím o prisúdení náhrady trov právneho
zastúpenia navrhovateľke v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

Podľa § 148 ods. 1 O.s.p., štát má podľa výsledkov konania proti účastníkom právo na náhradu trov
konania, ktoré platil. Ak sú u niektorého účastníka predpoklady na oslobodenie od súdnych poplatkov,
náhrada trov sa proti tomuto účastníkovi zníži o rozsah, ktorý mu súd priznal.

Súd rozhodol o náhrade trov konania štátu podľa § 148 ods. 1 O.s.p. a odporkyni, ktorá v konaní nemala
žiadny úspech, uložil povinnosť zaplatiť Okresnému súdu Senica trovy štátu v sume 332,08 €, ktorá bola
vyplatená ako časť znalečného z rozpočtových prostriedkov súdu znalcovi O.. F. ?.?za podaný znalecký
posudok a podanie ústneho vysvetlenia k znaleckému posudku na pojednávaní, pričom znalcovi bola
na znalečnom priznaná a vyplatená celkom suma 532,08 €, z ktorej suma 200,00 € bola zaplatená

z preddavku na znalecké dokazovanie zloženého navrhovateľkou a suma 332,08 € bola zaplatená z
rozpočtových prostriedkov Okresného súdu Senica.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného
vyhotovenia, cestou Okresného súdu Senica, Námestie oslobodenia 1, 905 30 Senica, ku Krajskému

súdu v Trnave, v 2 vyhotoveniach.

Odvolanie sa podáva na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje (§ 204 ods. 1, veta prvá O.s.p.).
Odvolanie musí mať náležitosti požadované ustanovením § 42 ods. 3 O.s.p., tzn. musí obsahovať
označenie súdu, ktorému je určené, označenie účastníkov konania, prípadne ich zástupcov, kto ho

robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, že konanie má inú vadu, ktorá mohla
mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci,
pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, že súd prvého
stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, že doteraz zistený

skutkovýstavneobstojí,pretožesútuďalšieskutočnostialeboinédôkazy,ktorédoterazneboliuplatnené
(§ 205a) a že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§
205 ods. 2, písm. a/- f/ O.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 O.s.p.).
Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti

rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak sa týkajú podmienok
konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, ak má byť nimi
preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
samej, ak odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 a ak ich účastník konania bez svojej viny
nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa (§ 205a ods. 1 O.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z.z. Exekučný poriadok); ak ide o
rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251 ods. 1 O.s.p.).