Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, September 29, 2016

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 13C/127/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2111218025
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 09. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Pribulová

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2016:2111218025.18

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava samosudkyňou JUDr. Zuzanou Pribulovou v právnej veci sporu žalobkyne: F. Z.,

nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom J., t.č. bytom O. XX, J., proti žalovanému: B. K., nar. XX.XX.XXXX, trvale
bytom Y. XXXX/XX, M., o zaplatenie 4.979,09 eura s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni sumu 4.979,09 eura spolu s úrokom z omeškania vo
výške 8,5% ročne zo sumy 4.979,09 eura od 21.08.2008 do zaplatenia, a to do 75 dní od právoplatnosti
rozsudku.

II. Vo zvyšku sa žaloba z a m i e t a.

III. Žalobkyňa má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100% trov konania.

IV. Štát má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100% trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa žalobou zo dňa 03.08.2011, doručenou tunajšiemu súdu dňa 03.08.2011, domáhala
vydania rozhodnutia, ktorým by súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 4.979,09 eura
spolu s úrokom z omeškania vo výške 10% týždenne z istiny od 21.08.2008 do zaplatenia a povinnosť
nahradiť jej trovy konania.

2. Uznesením tunajšieho súdu č.k. 13C/127/2011-24 zo dňa 07.12.2011 bola žalobkyňa oslobodená od
súdnych poplatkov.

3. Uznesením tunajšieho súdu č.k. 13C/127/2011-72 zo dňa 10.09.2012 bola pripustená zmena petitu
žaloby v časti úroku z omeškania, po právoplatnosti ktorej sa žalobkyňa v konaní namiesto pôvodného
petitu domáha zaplatenia sumy 4.979,09 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy

4.979,09 eura od 21.08.2008 do zaplatenia, ako aj náhrady trov konania.

4. Vo veci rozhodol Okresný súd Trnava rozsudkom č.k. 13C/127/2011-108 zo dňa 20.05.2013, ktorým
žalobe vyhovel v plnom rozsahu. Na základe odvolania podaného proti uvedenému rozsudku žalovaným
rozhodoval vo veci Krajský súd v Trnave, ktorý uznesením č.k. 9Co/336/2013-131 zo dňa 30.01.2014
napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

5. Vo veci následne rozhodol Okresný súd Trnava rozsudkom č.k. 13C/127/2011-151 zo dňa 02.10.2014,
ktorým vo výroku I. zaviazal žalovaného povinnosťou zaplatiť žalobkyni sumu 1.486,15 eura spolu s
úrokom z omeškania vo výške 8,5% ročne zo sumy 4.979,09 eura od 21.08.2008 do 06.05.2011 a zo
sumy 1.486,15 eura od 07.05.2011 do zaplatenia, vo výroku II. žalobu vo zvyšnej časti zamietol, vovýroku III. zaviazal žalobkyňu povinnosťou zaplatiť žalovanému (nesprávne uvedené „navrhovateľovi“)
náhradu iných trov konania v sume 119,40 eura, a vo výroku IV. zaviazal žalovaného povinnosťou
zaplatiťštátunáhradutrovkonaniavovýške9,56eura.Nazákladeodvolaniapodanéhoprotiuvedenému

rozsudku žalobkyňou aj žalovaným rozhodoval vo veci Krajský súd v Trnave, ktorý uznesením č.k.
9Co/407/2014-180 zo dňa 26.11.2015 napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na
ďalšie konanie. Zároveň súdu prvej inštancie nariadil doplniť dokazovanie podrobným výsluchom strán
sporu, pričom má využiť dostupné procesné prostriedky na zabezpečenie výsluchu žalovaného. Tiež
nariadil súdu prvej inštancie vykonať vo výroku III. rozsudku opravu osoby, ktorej má žalobkyňa zaplatiť

náhradu iných trov konania.

6. Podľa § 470 ods. 1 a 2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), ak nie
je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
(1) Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona,
zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti

tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí
skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany. (2)

7. Podľa § 391 ods. 2 CSP, ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.

8. Žalobkyňa svoju žalobu odôvodnila tým, že dňa 15.08.2008 požičala žalovanému sumu 150.000,-
Sk (4.979,09 eura) s tým, že žalovaný pôžičku vráti najneskôr do 20.08.2008. Pre prípad omeškania
žalovaného so splácaním pôžičky si vzájomne dohodli úrok z omeškania vo výške 10% týždenne.
Žalovaný však dlh nevrátil a žalobkyňa bola nútená podať okrem žaloby na súd aj trestné oznámenie na

Okresné riaditeľstvo PZ J.. Po zmene petitu žaloby (pripustenej uznesením č.k. 13C/127/2011-72 zo dňa
10.09.2012) žiadala žalobkyňa okrem istiny aj úrok z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 4.979,09
eura od 21.08.2008 do zaplatenia. Žalobkyňa v priebehu celého konania ako dôkazy označila Čestné
vyhlásenie zo dňa 15.08.2008, Zápisnicu o trestnom oznámení zo dňa 23.04.2011, Uznesenie ORPZ v
Trnave ČVS: ORP-761/OEK-TT-2011 zo dňa 03.04.2012, Sťažnosť proti uzneseniu vyšetrovateľa PZ zo

dňa 23.04.2012, Potvrdenie zo dňa 10.04.2012, doklady č.l. 59-63, zmluvy č.l. 64-67, Darovaciu zmluvu
a zmluvu o zriadení vecného bremena zo dňa 21.01.2010, výsluch žalobkyne a svedka U.. J. Z..

9. Žalovaný sa k žalobe vyjadril na pojednávaní dňa 28.03.2012, pričom uviedol, že čo sa týka pôžičky
od žalobkyne, z tejto pôžičky vrátil žalobkyni sumu 3.492,94 eura, a to na účet do J. a.s. na číslo účtu

XXXXXXXXXX/XXXX. Toto bolo učinené v zmysle dodatku č. 1 ku kúpno-predajnej zmluve uzatvorenej
dňa XX.XX.XXXX. Išlo o predaj bytu žalovaného v J. na ul. O. X, X-izbový byt s príslušenstvom, ktorého
ho bol sám majiteľom. Ústne sa dohodli, že časť z pôžičky v sume 3.492,94 eura jej bude zaslaná na
jej účet, čo sa aj stalo. Čo sa týka zvyšnej časti pôžičky približne vo výške 1.250,- eur, dohodol sa ústne
so žalobkyňou, že táto suma bude použitá na vyrovnanie dlhu na nájomnom v predmetnom byte, kde

ona s ním bývala rok a pol, teda počas celého vlastníctva predmetného bytu z jeho strany. Dodatok ku
kúpnej zmluve robili v realitnej kancelárii, kde bola prítomná žalobkyňa. Prítomný pri uzatváraní tohto
dodatku k zmluve bol pán D. A. - J. X., s.r.o., G. ul., J.. Menovaný sprostredkoval predaj bytu žalovaného
a bol za ním s týmto dodatkom k zmluve aj v M.. Žalobkyňa sľúbila pred pánom D., že zvyšná časť
pôžičky bude použitá na zaplatenie dlhu na nájomnom na predmetný byt, všetko realizovala realitná

kancelária, ktorú žalovaný označil. Všetko medzi žalovaným a žalobkyňou robil ako sprostredkovateľ
majiteľ realitnej kancelárie pán D.. Žalovaný v priebehu celého konania ako dôkazy označil Dodatok
č.1 ku kúpnej zmluve uzatvorenej dňa 26.04.2011, potvrdenie ÚPSVaR J. zo dňa 28.03.2012 a výsluch
svedka A. D..

10. K uvedenej obrane žalovaného žalobkyňa uviedla, že žalovaný zavádzal, keď tvrdil, že sumu
3.492,94 eura, ktorú poukázal na účet žalobkyne, treba započítať voči vymáhanej pohľadávke.
Žalobkyňa predložila kópiu uznesenia ORPZ v J. odbor kriminálnej polície sp.zn. ČVS:F. zo dňa
03.04.2012, pričom uviedla, že má za to, že uvedená suma bola len vrátením investícií žalobkyne
do majetku žalovaného, a nie je preto možné započítať s vymáhanou pohľadávkou. Žalobkyňa ďalej

uviedla, že zaplatila za žalovaného dňa 21.02.2011 sumu 750,- eur ako časť dlžnej sumy za náklady
na bývanie, zaplatila poistné za byt žalovaného dňa 15.03.2011 vo výške 29,05 eura, postupne spláca
dlh za používanie mobilného telefónu, ktorý bol síce zakúpený na jej meno, avšak užíva ho žalovaný a
ten za jeho používanie neplatil, zaplatila faktúru č. 3090317 vo výške 1.402,23 eura za plastové oknáa žalúzie, zaplatila 490,59 eura za dlažbu, platila za elektrickú energiu 84,64 eura a ďalšie splátky za
mobilný telefón. Toto a veľa ďalších svojich finančných prostriedkov investovala do nehnuteľnosti vo
vlastníctve žalovaného a na potreby žalovaného. Okrem toho žalovaný zakladal v záložniach v J. zlaté

šperky patriace žalobkyni. Pokiaľ ide o sumu zaslanú na základe Dodatku č. 1, táto bola len vrátením
investícií, o ktorých existencii predložila žalobkyňa písomné dôkazy. Nemá písomný doklad o dohode o
vrátení investícií medzi žalobkyňou a žalovaným, išlo o ústnu dohodu.

11. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobou zo dňa 03.08.2011, Čestným

vyhlásením zo dňa 15.08.2008, Zápisnicou o trestnom oznámení zo dňa 23.04.2011, Dodatkom č.1
ku kúpnej zmluve uzatvorenej dňa 26.04.2011, Odpoveďou J. a.s. zo dňa 05.04.2012, Vyjadrením
žalobkyne zo dňa 22.05.2012, Uznesením ORPZ v J. ČVS: F. zo dňa 03.04.2012, Sťažnosťou
proti uzneseniu vyšetrovateľa PZ zo dňa 23.04.2012, Potvrdením zo dňa 10.04.2012, dokladmi č.l.
59-63, zmluvami č.l. 64-67, odvolaním žalovaného zo dňa 28.09.2012, odvolaním žalobkyne zo dňa
27.10.2014, odvolaním žalovaného zo dňa 29.10.2014, vyjadrením žalobkyne zo dňa 23.12.2014,

Darovacou zmluvou a zmluvou o zriadení vecného bremena zo dňa 21.01.2010, vyjadrením žalovaného
zo dňa 09.05.2016, potvrdením ÚPSVaR J. zo dňa 28.03.2012, výsluchom žalobkyne, žalovaného,
svedka A. D. a svedka U.

12. Pokiaľ ide o prítomnosť žalovaného na pojednávaní, súdu sa ani za použitia všetkých dostupných

procesných prostriedkov (predvolanie, poriadková pokuta, predvedenie) nepodarilo zabezpečiť výsluch
žalovaného na pojednávaní a vykonať konfrontáciu so žalobkyňou. Žalovaný sa na pojednávanie
nedostavil ani po uložení poriadkovej pokuty, pričom úspešný nebol ani viacnásobný pokus o jeho
predvedenie prostredníctvom príslušného OOPZ. Súd pritom obavy žalovaného z fyzického útoku
žalobkyne uvádzané v ospravedlnení zo dňa 09.05.2016 považoval len za účelové, a to s prihliadnutím

na zhoršený zdravotný stav žalobkyne, ako aj skutočnosť, že žalovaný sa dostavil na pojednávanie dňa
28.03.2012, hoci tvrdené fyzické útoky mali začať v roku 2011, preto obavy o niekoľko rokov neskôr
nepôsobiadôveryhodne.Naposlednompojednávanípotomsúdpojednávalvneprítomnostižalovaného,
ktorý bol na pojednávanie riadne a včas predvolaný, na pojednávanie sa nedostavil, hoci v e-maily zo
dňa 14.07.2016 vyjadril ochotu sa na pojednávanie dostaviť. Súd zároveň poukazuje na ustanovenie §

195 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd nariadi výsluch strany na návrh, ktorý nebol urobený.

13. Z vykonaného dokazovania zistil súd nasledovný skutkový stav:

14. Z Čestného vyhlásenia podpísaného žalovaným dňa 15.08.2008 vyplýva, že v ňom žalovaný

vyhlasujenasvojučesť,žeprevzalodžalobkynesumu150.000,-Skakopôžičku,ktorúsazaväzujevrátiť
do 20.08.2008 a zaväzuje sa v prípade omeškania zaplatiť úrok z omeškania 10% týždenne. Pravosť
podpisu žalovaného je na listine úradne osvedčená.

15.ZDarovacejzmluvyazmluvyozriadenívecnéhobremenazodňa21.01.2010vyplýva,žejuuzatvorili

žalovaný ako darca a žalobkyňa ako obdarovaná, pričom predmetom darovania bol byt č. XX na X.
p. bytového domu na ul. O. X v J., ako aj spoluvlastnícky podiel priestoru na spoločných častiach a
spoločnýchzariadeniachkbytu,pričomzároveňmalobyťzriadenévecnébremenodoživotnéhoužívania
bytu pre darcu. Podpisy oboch zmluvných strán sú úradne osvedčené.

16. Z Dodatku č. 1 ku kúpnej zmluve zo dňa 26.04.2011, uzavretého medzi žalovaným ako predávajúcim
a Z. W. a W. I. ako kupujúcimi vyplýva, že suma 3.492,94 eura má byť zaslaná na č. účtu
XXXXXXXXXXX/XXXX., zriadený v J.

17. Z Odpovede O. a.s. zo dňa 05.04.2012 vyplýva, že na bežný účet číslo XXXXXXXXXX. patriaci

subjektu F. Z., nar. XX.XX.XXXX, bola pripísaná suma 3.492,94 eura dňa XX.XX.XXXX.

18. Z uznesenia ORPZ v J. ČVS:F. zo dňa XX.XX.XXXX vyplýva, že žalovaný počas trestného stíhania
uviedol, že žalobkyňa do bytu na O. X v J. investovala svoje peniaze, a to vo výške cca 2.500,- eur, za
ktoré realizovala prerobenie bytu a 1.000,- eur na nákup nábytku.

19. Z vyjadrenia žalovaného zo dňa 09.05.2016 vyplýva, že žalovaný trvá na tom, že čo sa týka
pôžičky od žalobkyne, vrátil z nej žalobkyni sumu 3.492,94 eura, a to na jej účet do J., a.s., na základe
dodatku č. 1 ku kúpnej zmluve zo dňa 26.04.2011, kde išlo o predaj jeho bytu na ul. O. X v J.. Ozaslaní sumy 3.492,94 eura na účet žalobkyne sa ústne dohodli. Čo sa týka zvyšnej sumy, tak sa
ústne dohodli, že zvyšok pôžičky približne 1.250,- eur bude použitý na vyrovnanie dlhu na nájomnom
v predmetnom byte, kde žalobkyňa so žalovaným bývala asi rok a zvyšok len sama, teda bývala v

predmetnom byte počas celého vlastníctva bytu žalovaným. Dodatok a ústnu dohodu robili v realitnej
kancelárii J. s.r.o. za prítomnosti p. A. D.. Tvrdenia žalobkyne ohľadne jej investícií do predmetného bytu
sú len jej tvrdením, nakoľko aj žalovaný investoval do bytu, a to kúpením zariadenia do bytu (televízor,
chladnička s mrazničkou, mikrovlnka, nábytok, prerábkou bytu, ...), čo po vzájomnej dohode nechal
ako protihodnotu za nejaké úroky za pôžičku poskytnutú žalobkyňou jeho osobe. Chce požiadať súd,

aby preskúmal hodnovernosť tvrdenia žalobkyne o poskytnutej výške pôžičky, nakoľko žalovaný nemá
ako dokázať, že išlo v skutočnosti o pôžičku vo výške 15.000,- Sk, a nie ako je uvedené v Zmluve o
pôžičke (150.000,- Sk). Nakoľko bol žalovaný v danom období vo finančnej tiesni, tak bol nútený prijať
podmienky žalobkyne, ale nech žalobkyňa preukáže súdu, ako prišla k hotovosti 150.000,- Sk, ktoré mu
údajne požičala, keď je počas celého života na invalidnom dôchodku. Žalovaný uznáva, že z dôvodu
jeho finančnej tiesne podpísal nevýhodnú - úžernícku zmluvu so žalobkyňou, a tak trvá na tom, aby

žalobkyňa preukázala pôvod peňazí, nakoľko okrem invalidného dôchodku nemá žiaden preukázateľný
príjem. Ďalej žalovaný uviedol, že počas roku 2010 robil žalobkyni osobného asistenta, kde na základe
výkazov o výkone osobnej asistencie za rok 2010 jej ÚPSVaR J. vyplatil spolu sumu 2.825,10 eura. Aj
túto sumu si ponechala. To, že si žalobkyňa nepamätá ich ústne dohody, je možno z jej zištných dôvodov
- obohatiť sa na úkor žalovaného, alebo že má plný invalidný dôchodok priznaný hlavne preto, že bola

niekoľkokráthospitalizovanánapsychiatrickomoddeleníapravidelneužívautlmujúcelieky,ktoréznižujú
jej rozpoznávacie schopnosti. Z tohto dôvodu žiada žalovaný súd, aby nechal preskúmať duševný stav
žalobkyne. Ďalej žalovaný uviedol, že nie je pravda, že sa pobil - dostal do konfliktu s realitným maklérom
A. D., ale naopak žalobkyňa s jej dcérou žalovaného fyzicky napadli, na čo zavolal policajnú hliadku.
Trvá na tom, aby súd skúmal aj dôvod, prečo žalobkyňa nežiadala o vrátenie pôžičky skoro 3 roky.

Naďalej žalovaný trvá na tom, že voči žalobkyni nemá žiaden dlh, a že sa s ňou finančne dostatočne
vysporiadal, a to tak, že suma 3.492,94 eura bola poukázaná na účet žalobkyne v J., a.s., suma 1.250,-
eur bola zápočet polovice dlžného na nájme, suma 2.000,- eur zariadenie bytu prenechané žalobkyni,
suma 2.825,10 eura ako suma, ktorú poskytol V. J. žalobkyni ako príspevok na výkon osobnej asistencie,
ktorú vykonal žalovaný, pričom celú sumu za rok 2010 si žalobkyňa ponechala, spolu 9.568,04 eura,

ktorá suma je podľa žalovaného dostatočným splatením jeho dlhu voči žalobkyni.

20. Svedok A. na pojednávaní dňa 02.10.2014 po nahliadnutí do spisu na dodatok č.1 z č.l. 46 uviedol, že
dodatokbolrobenýlenčistokvôlizmenámvrozdelenísúm,spomínasi,žebolproblémsrozdelenímsúm
v pôvodnej kúpnej zmluve a bolo potrebné vypracovať dodatok, pričom má dojem, že navrhovateľom

tohto dodatku bol žalobca, resp. logicky mu vyplýva, že on to navrhol. Najskôr uviedol, že žalobkyňa
nebola prítomná pri uzatváraní dodatku, neskôr sa opravil, že si nepamätá, či bola žalobkyňa prítomná
pri uzatváraní kúpnej zmluvy a pri uzatváraní dodatku, stretával sa s ňou ohľadom zmluvy predaja bytu
na O. ulici až do uzatvorenia kúpnej zmluvy. Nebol svedkom žiadnej ústnej dohody medzi žalobkyňou
a žalovaným. Ohľadom zmluvy o pôžičke má informácie len od žalobkyne, ktorá ju spomínala. Bol

svedkomvýmenynázorovmedzižalobkyňouažalovanýmohľadomfinancií,alenepamätásipodrobnosti
ani konkrétne sumy. Pokiaľ ide o konkrétnu sumu 3.492,94 eura v dodatku č. 1, nevie prečo išlo práve o
túto sumu, bol to pravdepodobne návrh žalovaného. Ďalej svedok uviedol, že suma 3492,94 eura bola
podľa jeho názoru vrátením peňazí zo zmluvy o pôžičke, čo sa domnieva z toho dôvodu, že mu o zmluve
o pôžičke hovorila žalobkyňa. Nevie, akú sumu požičala žalobkyňa žalovanému, o uvedenej sume mu

nepovedal nič ani žalovaný.

21. Žalobkyňa pri výsluchu strany sporu na pojednávaní uviedla, že žiadala od žalovaného, aby jej vrátil
investície do bytu na O. Q. v J., pričom o toto ho žiadala len ústne, písomne nie. O sume 3.492,94
eura, ktorá jej prišla na účet, si myslela, že ide o vrátené investície. Nepamätá si, či bola pri uzatváraní

Dodatku č. 1 ku kúpnej zmluve zo dňa 26.04.2011, ale vie o tom, že tam bol prítomný svedok (pozn. A.
D.). Bola jej zaslaná suma 3.492,94 eura, pretože to bola suma, ktorá predstavovala všetky jej investície
do bytu. Ďalej uviedla, že do bytu na O. investovala sama, žalovaný do bytu nič nevložil. Žalovaného
vyzývala na to, aby jej vrátil požičané peniaze v realitnej kancelárii za prítomnosti svedka A.. Nie je
pravdou, že by suma 3492,94 eura mala byť vrátenou časťou pôžičky. K žalovaným tvrdenému dlhu

na nájomnom vo výške 1.250,- eur uviedla, že takýto dlh ona nemala, pretože platby robila ona a takto
sa ústne nedohodli. Ďalej uviedla, že žalovaný nič neplatil, mal všade dlhy a ju chcel iba dostať o byt.
K výpovedi svedka uviedla, že svedok klamal, podľa jej názoru vedel, že išlo o vrátenie investície do
bytu v prípade sumy 3.492,94 eura. Ona svedkovi predložila doklady, podľa ktorých vypočítal túto sumu.Svedkovi dávala tie doklady, ktoré sú založené v spise. Ďalej uviedla, že svedok nevypovedal všetko čo
vie, dostal sa do konfliktu so žalovaným, pobili sa. Podľa jej názoru sú žalovaný so svedkom dohodnutí.
Investície sa prejednávali v realitnej kancelárii u svedka, kde inde by išli. Žalobkyňa ďalej pri výsluchu

uviedla, že po zakúpení bytu na O. ulici v J. v byte spolu so žalovaným žili rok. Za účelom zakúpenia
bytu na O. ul. v J. si žalovaný zobral úver s tým, že ona mu požičala 150.000,- Sk. Žalobkyňa sa potom
dozvedela, že úver nesplácal. Ona zo svojho dôchodku platila všetko, čo sa týkalo užívania bytu, do
fondu opráv, za vodu, elektrinu, žalovaný neplatil nič, pretože nemal žiaden príjem. V byte sa prerábala
kúpeľňa, kuchyňa, spálňa, WC, chodba, prerábalo sa preto, lebo pôvodné bolo staré. Robili sa nové

dlažby, obkladačky, kuchynská linka, vaňa, batérie, plastové okná. Ako vlastník bytu na O. ulici bol
vedenýžalovaný,potombolaspísanáprávnouzástupkyňoužalobkynedarovaciazmluva,ktorúžalovaný
aj podpísal. Táto však nebola podaná na katastri, pretože právna zástupkyňa povedala žalovanej, že
má čas 3 roky, tak žalobkyňa čakala. Čakala, že suma 150.000,- Sk jej bude vyplatená z banky po
predaji bytu na O. ulici. Táto suma jej vyplatená nebola, len jej bola vyplatené po predaji bytu nejaká
suma. Žalovaný jej sľúbil, že jej vráti aj peniaze, ktoré investovala do jeho bytu, aj peniaze zo zmluvy

o pôžičke. V realitnej kancelárii, keď sa predával byt na O. ulici, tam presviedčali pracovníci, aby jej
žalovaný vrátil aspoň za tie náklady, čo investovala do bytu - plastové okná, linku, dvere a iné. Svedok,
čo tu bol minule, on sám povedal žalovanému - „veď dajte jej pán K., veď ona do toho bytu investovala“.
Svedok sa volá D.. Potom jej bola zaslaná na účet suma 3.492,94 eura. Suma zo zmluvy o pôžičke jej
žiadna zaslaná nebola. Potom, čo boli žalovanému vyplatené peniaze za byt, od neho v banke žalobkyňa

pýtala peniaze zo zmluvy o pôžičke, vtedy aj odpadla a volali jej záchranku, rozčuľovala sa, a preto aj
odpadla a žalovaný utiekol. Kúpna cena bytu na O. ulici v J. bola 1.350.000,- Sk, žalovaný si zobral úver
900.000,- Sk, žalobkyňa dala 450.000,- Sk, toto dala predávajúcej S. D..

22. Svedok U. Z. pri výsluchu na pojednávaní uviedol, že žalobkyňa je jeho svokra, žalovaného pozná v

tom smere, že so žalobkyňou žil. Svokra bývala na Y. ulici, kde mala X-izbový byt, na tomto byte mala
úver, založila byt na Y., aby mala nejaký úver. Potom sa zoznámila so žalovaným, spolu tam bývali v
byte, byt bol po rekonštrukcii, v perfektnom stave. Bol tam nový nábytok, všetko zabezpečila ona. Potom
vie svedok to, že oni sa dohodli, že predajú tento byt na Y. Q. a kúpia alebo vymenia 1-izbový byt za
dvojizbový byt, aby mohli byť v blízkosti dcéry žalobkyne, ktorá bývala na O. X.. Žalovaný povedal, že

zoberie úver, ktorý bude sám splácať, žalobkyňa nech si vyplatí úver v F. zaplatí prerábku bytu na O. X a
ostatné peniaze jej zostanú. Na O. X sa prerábali nové okná, podlaha, kuchyňa, kúpeľňa, vodoinštalácia,
niečo z elektroinštalácie, konkrétne detaily nevie presne, nie je na toto odborník, chodil sa tam pozerať.
Prerábka bola financovaná z peňazí predaja bytu na Y. ulici, lebo žalovaný nemal peniaze. To, že nemá
peniaze, vedel svedok z toho, že hovoril, že si musí zobrať úver na byt a aj z toho, že svedok osobne im

požičal peniaze. Potom svedok vie, že keď sa kupoval byt na O., bol pri preberaní peňazí, bolo to na C.
dome v bare v J., myslí, že išlo o T. O.. Išlo o peniaze, ktoré platila žalobkyňa pani D., predávajúcej bytu,
výšku uviesť nevie. Potom si ešte pamätá to, že žalovaný stále tvrdil žalobkyni, že darovacou zmluvou
daruje byt žalobkyni na O. X, nakoľko ona predala byt na Y. ulici. Svedok vie o tom, že keď prišli peniaze
z F. I., bolo to okolo 250.000,- Sk, žalobkyňa poslala žalovanému na účet 250.000,- Sk, s tým, že sa budú

z týchto peňazí platiť investície do bytu, avšak žalovaný mal exekúcie a tieto peniaze stiahol žalovanému
exekútor. Svedok dokonca na papieroch videl, že čiastka v uvedenej výške bola predmetom exekúcie
v prospech daňového úradu. Žalovaný stále tvrdil, že má dcéru v W., a že peniaze budú žalobkyni v
plnej výške vrátené. Keď si pýtal naspäť svoje peniaze svedok, stále ho žalovaný klamal. Svedok im
požičal 18.000,- Sk na zakúpenie chladničky, tieto mu mal vrátiť žalovaný, stále sa odvolával, že budú,

začal ho klamať stále, svedok upozorňoval svokru, táto mu vtedy neverila. Neskôr boli svedkovi vrátené
peniaze po splátkach svokrou. Neskôr zistili, že si vymieňa karty v telefóne. Klamal tak asi 8-9 mesiacov.
Nakoniec zistili, keď prišli papiere z bytového, že sa neplatí úver ani platby za byt na O. ulici X. G.
dokonca, že banka zoberie byt. Všetky písomnosti vždy zobral žalovaný zo schránky a zničil. Až keď
sa odsťahoval z bytu, zistili z písomností, ktoré prišli do schránky, a ktoré žalovaný predtým vyberal a

likvidoval, že hrozí exekúcia na byt a žalobkyňa má na platbách na byt nedoplatok v hodnote 15.000,-
Sk. Následne sa svedok s jeho ženou rozhodli tak, že vyplatia dlžobu na byte, aby bytové družstvo
neurýchlilo exekúciu, následne sa dlžná čiastka vyplatila na dva krát. Potom išli za nejakým právnikom,
ktorý im poradil, aby sa byt urýchlene predal, vyplatili sa všetky pohľadávky, s tým, že takto ho predajú
oni a nie exekútor, s tým, že by mal byť zisk väčší. Potom išli do realitnej kancelárie - svedok, svokra,

svedkova manželka. Pracovník realitnej kancelárie bol veľmi ústretový, uviedol, že si všetko preverí,
následne sa stretli o 3 dni, kde im povedal, že na uvedenom byte je zábezpeka zo strany banky na LV,
a potom, že žalovaný má viacero iných exekútorov, preto bude veľmi ťažké predať uvedený byt a keď
tak, čo najskôr, pretože inak si dajú na uvedený byt plombu. Všetko obehli s tým pánom spolu, svedok,on a svokra. Nakoniec bol potrebný súhlas žalovaného. Potom sa na základe viacerých urgencií stretli z
realitnej kancelárie so žalovaným. Byt sa predal a po zaplatení všetkých výdavkov a všetkých exekúcií,
ktoré mal žalovaný a všetkého, čo súviselo s ním, všetko sa muselo povyplácať, pretože inak by to nešlo,

zostalo žalobkyni 3.000,- eur. Potom bol svedok nútený zobrať žalobkyňu k nemu bývať na pol roka.
Táto bola bez príjmu, bez peňazí, bez všetkého. Svedok nebol prítomný pri uzatváraní kúpnej zmluvy
na byt na O. X. To si riešili žalovaný a realitná kancelária. Nebol prítomný pri tom, keď sa hovorilo o
investíciách do tohto bytu.

23. Podľa § 488 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z
ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť
záväzok.

24. Podľa § 489 OZ, záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody,
z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.

25. Podľa § 494 OZ, z platného záväzku je dlžník povinný niečo dať, konať, niečoho sa zdržať alebo
niečo trpieť a veriteľ je oprávnený to od neho požadovať.

26. Podľa § 657 OZ, zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä

peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.

27. Podľa § 558 veta prvá OZ, ak niekto uzná písomne, že zaplatí svoj dlh určený čo do dôvodu aj výšky,
predpokladá sa, že dlh v čase uznania trval.

28. Podľa § 566 ods. 1 a 2 OZ, veriteľ je povinný prijať aj čiastočné plnenie, ak to neodporuje dohode
alebo povahe pohľadávky. Pri čiastočnom plnení peňažného dlhu sa plnenie dlžníka započítava najprv
na istinu a potom na úroky, ak dlžník neurčí inak.

29. Podľa § 569 ods. 1 a 2 OZ, veriteľ je povinný vydať dlžníkovi na jeho požiadanie písomné potvrdenie

o tom, že dlh bol úplne alebo čiastočne splnený. (1) Dlžník je oprávnený plnenie odoprieť, ak mu veriteľ
nevydá zároveň potvrdenie. (2)

30. Podľa § 580 OZ, ak veriteľ a dlžník majú vzájomné pohľadávky, ktorých plnenie je rovnakého druhu,
zaniknú započítaním, pokiaľ sa vzájomne kryjú, ak niektorý z účastníkov urobí voči druhému prejav

smerujúci k započítaniu. Zánik nastane okamihom, keď sa stretli pohľadávky spôsobilé na započítanie.

31. Podľa § 581 ods. 2 veta druhá OZ, proti splatnej pohľadávke nemožno započítať pohľadávku, ktorá
ešte nie je splatná.

32. Podľa § 559 ods. 2 OZ, dlh musí byť splnený riadne a včas.

33. Podľa § 517 ods. 1 veta prvá OZ, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.

34. Podľa 517 ods. 2 OZ, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od

dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;
výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

35. Podľa § 10a nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka, ak došlo k omeškaniu pred 1. januárom 2009, výška úrokov z omeškania sa

riadi podľa predpisov účinných do 31. decembra 2008.

36. Podľa § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. (v znení účinnom do 31.12.2008), výška úrokov z
omeškania je dvojnásobok diskontnej sadzby určenej Národnou bankou Slovenska2) platnej k prvému
dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

37. Z vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že žaloba je z väčšej časti dôvodná.38. Uzavretie Zmluvy o pôžičke na sumu 150.000,00 Sk so splatnosťou dňa 20.08.2008 mal súd za
preukázané z Čestného vyhlásenia žalovaného zo dňa 15.08.2008, pričom medzi stranami sporu táto
skutočnosť ani sporná nebola, čo vyplýva z vyjadrenia žalovaného na pojednávaní dňa 28.03.2012,

kedy pôžičku ani jej výšku nespochybnil. Pokiaľ žalovaný spochybnil výšku pôžičky v podaní zo dňa
09.05.2016 (a síce, že malo ísť v skutočnosti o pôžičku v sume 15.000,- Sk), súd má za to, že vzhľadom k
tomu, že tak urobil až po značnom čase od začatia konania, ide len o účelové tvrdenie. Navyše, uvedené
je v rozpore s iným tvrdením žalovaného, a síce, že suma 3.492,94 eura mala byť plnením zo zmluvy
o pôžičke, nakoľko v prípade pôžičky vo výške 15.000,- Sk (497,91 eura) by ním uvádzané plnenie vo

výške 3.492,94 eura bolo nelogické. Súd nevykonal dokazovanie navrhnuté žalovaným, a síce, aby bol
zisťovaný pôvod peňazí, pretože skutočnosť, odkiaľ pochádzali peniaze požičané žalovanému, nie je
pre posúdenie predmetnej veci relevantné, okrem toho súd poukazuje na to, že v konaní bolo výpoveďou
žalobkyne, ako aj výpoveďou svedka Ing. Ľubora Pivoňa preukázané, že sumu 150.000,- Sk mala
žalobkyňa z predaja bytu na Y. Q. J..

39. V konaní teda bolo preukázané, že žalobkyňa a žalovaný uzavreli dňa XX.XX.XXXX zmluvu o
pôžičke, ktorou žalobkyňa ako veriteľ požičala žalovanému ako dlžníkovi peniaze vo výške 150.000,00
Sk (4.979,09 eura) s tým, že žalovaný jej peniaze vráti do 20.08.2008. Spornou však bola skutočnosť, či
žalovaný zo zmluvy plnil, respektíve či suma 3.492,94 eura zaslaná na účet žalobkyne v zmysle Dodatku
č. 1 ku kúpnej zmluve zo dňa 26.04.2011 bola plnením z tejto pôžičky alebo vrátením investícií žalobkyne

do bytu, a zároveň či prišlo k započítaniu pohľadávky žalovaného voči pohľadávke žalobkyne vo zvyšku
sumy z pôžičky.

40. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že žalovaný na zmluvu o pôžičke nič neplnil, keď
žalovaný opak nepreukázal. Pokiaľ ide o sumu 3.492,94 eura, ktorá bola na účet žalobkyne zaslaná v

zmysle Dodatku č. 1, kde žalovaný vystupoval ako predávajúci, a ktorá bola pripísaná na účet žalobkyne
dňa 06.05.2011, súd mal z vykonaného dokazovania za to, že nešlo o plnenie zo zmluvy o pôžičke, ale
išlo o vrátenie investícií žalobkyne do bytu na ul. O. v J.

41. Súd mal uvedené za preukázané jednak z výpovede svedka U.. J. Z., ktorý na pojednávaní potvrdil,

že v byte na O. X sa vykonávali rekonštrukčné práce, pričom sa prerábali okná, podlaha, kuchyňa,
kúpeľňa, vodoinštalácia, niečo z elektroinštalácie, pričom toto bolo financované z peňazí predaja bytu na
Y. ulici (t.j. z finančných prostriedkov žalobkyne), lebo žalovaný nemal peniaze. Uvedené rekonštrukčné
práce a ich financovanie žalobkyňou boli okrem výpovede svedka preukázané aj listinnými dôkazmi
predloženými žalobkyňou, síce faktúrou č. 3090317 (č.l. 62), ktorá preukazuje vyfakturovanie kúpnej

ceny okien, vonkajších a vnútorných parapiet, žalúzií, ako aj montáže v celkovej sume 1.402,23 eura
práve žalobkyni. Hoci žalovaný namietal v odvolaní zo dňa 18.08.2013, že plastové okná objednával aj
vyplácal on, nepredložil o tom žiaden dôkaz, pričom vo faktúre sa nachádza meno a priezvisko práve
žalobkyne. Rovnako investícia žalobkyne do bytu vyplýva aj z výdajky č. V090331 (č.l. 62 druhá strana),
z ktorej je zrejmé zakúpenie dlažby v sume 490,59 eura, pričom ak by nešlo o náklady žalobkyne,

nedisponovala by uvedeným dokladom. Z Potvrdenia zo dňa 10.04.2012 (č.l. 58) potom vyplýva, že
žalobkyňa uhradila časť dlžnej sumy za náklady na bývanie vo výške 750,00 eur, a z podacieho lístku
(č.l. 63) potom vyplýva platba za elektrinu v sume 84,65 eura. Sám žalovaný pri výsluchu u vyšetrovateľa
ORPZ v J. (viď. uznesenie o zastavení trestného stíhania zo dňa 03.04.2012 na č.l. 54) uviedol, že
žalobkyňa do bytu na O. X v J. investovala svoje peniaze, a to vo výške cca 2.500,- eur, za ktoré

realizovala prerobenie bytu a 1.000,- eur na nákup nábytku, čo spolu predstavuje sumu 3.500,- eur. Hoci
žalovaný tvrdil, že aj on investoval do bytu, uvedené tvrdenie ničím nepreukázal, ani nenavrhol vykonať
ohľadom toho žiaden dôkaz. Svedeckou výpoveďou U. J. Z. bolo pritom preukázané, že žalovaný
peniaze nemal, keďže svedok mu požičiaval.

42. Súd poukazuje na to, že suma, ktorú uviedol žalovaný u vyšetrovateľa (spolu 3.500,- eur) je približne
v rovnakej výške ako suma, ktorá bola žalobkyni zaslaná na účet po predaji bytu na O. X v J. (3.942,94
eura), preto má za to, že išlo práve o vrátenie finančných prostriedkov vynaložených na uvedené
zhodnotenie bytu v zmysle vyjadrenia žalobkyne. Súd neuveril tvrdeniu žalovaného, že išlo o plnenie zo
zmluvyopôžičke,pretožemázato,žekebytomutakbolo,išlobyozaokrúhlenúsumu.Uvedenétvrdenie

žalovaného nepreukázala ani svedecká výpoveď svedka A. D., pretože svedkova domnienka, že suma
3492,94eurabolavrátenímpeňazízozmluvyopôžičke,vyplývalapodľaneholenztoho,žemuozmluve
o pôžičke hovorila žalobkyňa. Súčasne však svedok uviedol, že pokiaľ ide o konkrétnu sumu 3.492,94
eura v dodatku č. 1, nevie prečo išlo práve o túto sumu, bol to pravdepodobne návrh žalovaného.Svedok pritom nebol svedkom žiadnej ústnej dohody medzi žalobkyňou a žalovaným, z čoho je zrejmé,
že svedok sa nevedel hodnoverne vyjadriť, čo mala predstavovať suma 3.492,94 eura zaslaná na účet
žalobkyne pri predaji bytu. Súd tiež poukazuje na požiadavku žalovaného, aby súd skúmal aj dôvod,

prečo žalobkyňa nežiadala o vrátenie pôžičky skoro 3 roky. K tomuto súd uvádza, že skutočnosť, prečo
žalobkyňa požiadala o vrátenie sumy pôžičky žalovaného prostredníctvom súdu žalobou podanou práve
dňa 03.08.2011 je pre posúdenie veci nepodstatná. Z uvedeného však vyplýva, že ak podľa vyjadrenia
žalovaného žalobkyňa o vrátenie pôžičky nežiadala takmer 3 roky od jej poskytnutia, pri dojednávaní
Dodatku č. 1 ku kúpnej zmluve zo dňa 26.04.2011 sa nemohli strany sporu dohadovať na vrátení jej časti.

43. Okrem toho súd poukazuje na Darovaciu zmluvu a zmluvu o zriadení vecného bremena zo dňa
21.01.2010 (č.l. 196), ktorú predložila žalobkyňa, z ktorej zmluvy vyplýva jednoznačná vôľa žalovaného
darovať žalobkyni predmetný byt na O. s tým, že on bude oprávneným z vecného bremena doživotného
užívania a bývania v nehnuteľnosti. K podaniu návrhu na vklad vlastníckeho práva do katastra
nehnuteľností nedošlo neznalosťou žalobkyne, keď táto si nesprávne vyložila informáciu od právnej

zástupkyne, a síce, že má čas tri roky na vklad, a to tak, že má tri roky čakať. Z uvedenej darovacej
zmluvy pritom vyplýva, že žalovaný chcel žalobkyni darovať byt na O. X v J., z čoho má súd za to, že
žalovaný si uvedomoval, že sa prevažne žalobkyňa finančne pričinila na jeho nadobudnutí, a keďže
uvedená zmluva do katastra vložená nebola (o čom musel vedieť z toho, že vystupoval ako predávajúci
bytu), hodlal vrátiť žalobkyni aspoň investície do bytu vložené.

44. Žalovaný nepreukázal, a to ním navrhnutým dôkazom (výsluchom svedka A. D.), že o časti sumy
pôžičky približne vo výške 1.250,00 eur došlo k ústnej dohode medzi ním a žalobkyňou, že táto suma
bude použitá na vyrovnanie dlhu žalobkyne na nájomnom, t.j. že dôjde k započítaniu týchto pohľadávok,
nakoľko svedok uviedol, že nebol svedkom žiadnej ústnej dohody medzi žalobkyne a žalovaného.

Rovnako žalovaný ničím nepreukázal tvrdenie, že sumu peňažných príspevkov na osobnú asistenciu za
rok 2010 vo výške 2.825,10 eura si ponechala žalobkyňa, ani nenavrhol vykonať dôkaz na preukázanie
tohto tvrdenia. Pokiaľ ide o vyjadrenia žalovaného o znížení rozpoznávacích schopností žalobkyne a
návrh na preskúmanie duševného stavu žalobkyne, súd uvádza, že takýto dôkaz nevykonal, keď takéto
vyjadrenia považoval len za účelové, pričom žalobkyňa na pojednávaniach nejavila žiadne známky

duševnej poruchy a súd nemal žiadne pochybnosti o jej spôsobilosti konať samostatne pred súdom.

45. Súdu sa napriek úsiliu nepodarilo vykonať dokazovanie konfrontáciou strán sporu, pričom súd
poukazuje na skutočnosť, že počas celého konania sa žalovaný na pojednávanie dostavil iba jedenkrát,
pričom svoju neprítomnosť buď vôbec neospravedlnil, alebo ju ospravedlnil nie vážnymi dôvodmi.

46. Z vyššie uvedených dôvodov súd žalobkyni priznal od žalovaného sumu 4.979,09 eura ako sumu
nevrátenej pôžičky v celej výške, keďže nebolo v konaní preukázané, že by žalovaný na zmluvu o
pôžičke niečo plnil, keď z vyššie vykonaného dokazovania vyplynulo, že suma vo výške 3.492,94 eura
zaslaná na účet žalobkyne pri predaji bytu bola len vrátením investícií do bytu žalobkyni. Hoci ani

žalobkyňa ani žalovaný nevedeli priamo preukázať, aká bola ich ústna dohoda v čase uzatvárania
dodatku ku kúpnej zmluve, to že išlo o vrátenie investícií žalobkyni a nie plnenie zo zmluvy o pôžičke
mal súd za preukázané z vyššie uvedených dôkazov posúdených nielen jednotlivo, ale najmä v ich
vzájomnej súvislosti.

47. Žalovaný tým, že svoj dlh z pôžičky, ktorý mal voči žalobkyni, v dohodnutej lehote do 20.08.2008
nesplnil, dostal sa do omeškania s plnením sumy 4.979,09 eura od 21.08.2008 do zaplatenia, za
ktoré obdobie a z ktorej sumy priznal súd žalobkyni úrok z omeškania až do zaplatenia. Pokiaľ ide
o výšku úroku z omeškania, súd priznal žalobkyni úrok z omeškania vo výške 8,5% ročne namiesto
požadovaných 9% ročne a vo zvyšnej časti žalobu zamietol, nakoľko v zmysle vyššie citovaného

nariadenia vlády účinného v čase vzniku omeškania bola výška úroku z omeškania počítaná ako
dvojnásobok diskontnej sadzby NBS, pričom ku dňu 21.08.2008 bola diskontná sadzba NBS vo výške
4,25%.

48. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov súd považoval nárok žalobkyne za odôvodnený v časti o

zaplatenie sumy 4.979,09 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,5% ročne zo sumy 4.979,09
eura od 21.08.2008 do zaplatenia, preto mu vo výroku I. vyhovel, a vo zvyšku (časť úroku z omeškania)
žalobu vo výroku II. zamietol.49. Podľa § 232 ods. 2 a 3 CSP, ak súd uložil v rozsudku povinnosť plniť, rozsudok je vykonateľný
márnym uplynutím lehoty na plnenie, ak nie je ustanovené inak.(2) Lehota na plnenie je tri dni a plynie
od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.(3)

50.Sprihliadnutímnavýškuistinyspríslušenstvom,nazaplateniektorýchsúdzaviazalžalovaného,určil
súd žalovanému v súlade s § 232 ods. 3 veta druhá CSP na plnenie primeranú dlhšiu lehotu 75 dní od
právoplatnosti rozsudku, v ktorej lehote má žalovaný dostatok času zabezpečiť si finančné prostriedky
napr. formou úveru.

51. Podľa § 251 CSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,
ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

52. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

53. Podľa § 262 ods. 1 a 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. (1) O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník. (2)

54. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 262 ods. 1 CSP v spojení s §
255 ods. 1 CSP, keď žalobkyňa bola úspešná v celej výške istiny a neúspešná bola len v nepatrnej časti
úroku z omeškania (0,5% ročne), čo v konečnom dôsledku znamená nárok žalobkyne voči žalovanému
na náhradu účelne vynaložených trov celého konania v rozsahu 100% trov konania, o čom súd rozhodol
vo výroku III. rozsudku. O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté v zmysle § 262 ods. 2 CSP po

právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

55. Podľa Čl. 20 ods. 1 veta prvá zákona č. 460/1992 Zb. Ústava Slovenskej republiky (ďalej len „ÚSR“),
každý má právo vlastniť majetok.

56. Podľa Čl. 3 ods. 1 CSP, každé ustanovenie tohto zákona je potrebné vykladať v súlade
s Ústavou Slovenskej republiky, verejným poriadkom, princípmi, na ktorých spočíva tento zákon,
s medzinárodnoprávnymi záväzkami Slovenskej republiky, ktoré majú prednosť pred zákonom,
judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva a Súdneho dvora Európskej únie, a to s trvalým zreteľom
na hodnoty, ktoré sú nimi chránené.

57. Podľa Čl. 4 ods. 2 CSP, ak sa právna vec nedá prejednať a rozhodnúť na základe výslovného
ustanovenia tohto zákona, právna vec sa posúdi podľa ustanovenia tohto alebo iného zákona, ktoré
upravuje právnu vec čo do obsahu a účelu najbližšiu posudzovanej právnej veci.

58. V konaní vznikli trovy štátu vyplatením náhrady vecných nákladov banke za podanú informáciu v
sume 31,87 eura v zmysle uznesenia č.k. 13C/127/2011-69 zo dňa 23.07.2012.

59. Trovy štátu v čase rozhodovania súdu prvej inštancie upravovalo ustanovenie § 148 ods. 1 OSP
účinné do 30.06.2016, v zmysle ktorého mal štát podľa výsledkov konania proti účastníkom právo na

náhradu trov konania, ktoré platil. Občiansky súdny poriadok bol s účinnosťou od 01.07.2016 zrušený
s tým, že ho nahradil nový procesný poriadok, zákon č.160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ktorý
trovy štátu neupravuje. Súd preto, rozhodujúc o trovách štátu, rozhodol podľa čl. 4 ods. 2 CSP (analogia
legis) v spojení s § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP, keď vo výroku IV. rozsudku priznal štátu nárok na
náhradu trov konania voči žalovanému, nakoľko tento bol v konaní neúspešný. O výške náhrady trov

konania bude rozhodnuté v zmysle § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným
uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

60. Na záver súd uvádza, že nebolo možné zrealizovať pokyn súdu druhej inštancie pokiaľ ide
o opravu osoby, ktorej má žalobkyňa zaplatiť náhradu iných trov konania, vo výroku III. rozsudku

č.k. 13C/127/2011-151 zo dňa 02.10.2014 (kde súd nedopatrením namiesto „odporcovi“ uviedol
„navrhovateľovi“), nakoľko výrok III. uvedeného rozsudku bol uznesením súdu druhej inštancie zrušený,
keďže zrušený bol rozsudok vo všetkých jeho výrokoch, a preto niet akého výroku, ktorý by bolo možné
opraviť.Poučenie:

Protitomutorozsudkujemožnépodaťodvolanievlehotedo15dníododňajehodoručenianaOkresnom
súde Trnava (§ 355 ods. 1 CSP).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania, a síce ktorému súdu je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie, oprávnený môže podať
návrh na výkon exekúcie podľa osobitného zákona (zák. č. 233/1995 Z.z.).