Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Friday, September 29, 2017

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 3Cob/59/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7814205835
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 09. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Vanca
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2017:7814205835.2

Uznesenie

KrajskýsúdvKošiciachvsenátezloženomzpredsedusenátuJUDr.JozefaVancuačlenovsenátuJUDr.
Drahomíry Brixiovej a JUDr. Gabriely Varhalíkovej v spore žalobcu: Q. R., O. č. XXX, E., IČO: XX XXX
XXX, zastúpeného JUDr. Máriou Ďurajovou, advokátkou, Šafárikova 71, Rožňava proti žalovaným: 1.
UniCredit Leasing Slovakia, a. s. Šancová 1/A, Bratislava, IČO: 35 730 978, zastúpenému Advokátskou
kanceláriou Malata, Pružinský, Hegedűš & Partners s. r. o., so sídlom Prievozská 4/B Bratislava, IČO:

47 239 921, 2. I. P., T. XXX/X, Q., zastúpenému Mgr. Iankom Trojakom, advokátom, Dukelských hrdinov
34, Zvolen o zaplatenie 29 924,72 eur s prísl., o odvolaní žalobcu a žalovaného v 2/ rade proti rozsudku
Okresného súdu Rožňava č.k. 8Cb/8/2014-54 zo dňa 10.11.2015 takto

r o z h o d o l :

I. Z r u š u j e rozsudok vo výroku o zamietnutí žaloby voči žalovanému v 1/ rade a vo výroku o trovách
konania a v rozsahu zrušenia vec v r a c i a súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

II. Odmieta odvolanie žalovaného v 2/ rade.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu voči žalovanému (odporcovi) v 1/ rade zamietol a
konanie voči žalovanému (odporcovi) v 2/ rade vylúčil na samostatné konanie, v ktorom konaní rozhodne
aj o trovách konania. Zároveň zaviazal žalobcu (navrhovateľa) zaplatiť žalovanému (odporcovi) v 1/
rade trovy konania vo výške 1.975,67 eur k rukám právneho zástupcu žalovaného (odporcu) v 1/ rade,

v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

2. V odôvodnení rozsudku uviedol, že žalobca podanou žalobou žiadal, aby súd zaviazal žalovaných v
l/ a 2/ rade spoločne a nerozdielne uhradiť mu sumu 44.778,97 eur s 9 % ročným úrokom z omeškania
od 17.11.2009 do zaplatenia, čo odôvodnil žalobca tým, že so žalovaným v l/ rade uzavrel Leasingovú
zmluvu č.13500310 dňa10.11.2007,pričompredmetleasingu,atokolesovýtraktorCATChallengerMT

455B výrobné číslo stroja VIN:T v.č. nadstavby XXXX/XXX-XX č. motora: XXXXXXXXXXXXXXX prevzal
na základe preberacieho protokolu. Dodávateľom predmetu leasingu a predávajúcim bol žalovaný v
2/ rade a dovozcom traktora Challenger bola spoločnosť: Phoenix-Zeppelin Banská Bystrica, ktorá
vykonávala záručný a pozáručný servis. Zdôraznil žalobca, že na traktore sa od začiatku prejavili vady,
ktoré popísal v žalobe a ktoré znefunkčňovali traktor a tým bránili v jeho užívaní. Preto žalobca
postupoval v zmysle oprávnení daných leasingovou zmluvou (ďalej „LZ“) a v zmysle „Všeobecných

zmluvných podmienok leasingového prenajímateľa“ podľa článku 2 bodu 8., z ktorého vyplýva, že
podpisom LZ postupuje leasingový prenajímateľ na leasingového nájomcu všetky práva a nároky voči
dodávateľovi predmetu leasingu, titulom záruk a servisných podmienok a leasingový nájomca toto
postúpenie prijíma a zaväzuje sa nároky riadne a včas uplatňovať. Len leasingový prenajímateľ má
právo od dohody o postúpení kedykoľvek odstúpiť aj bez uvedenia dôvodu. Z postúpenia sa však vylúčili
nároky na odstúpenie od kúpnej zmluvy s dodávateľom leasingu, ako aj nároky na zníženie kúpnej ceny,

oprávneným z ktorých zostal naďalej výhradne leasingový prenajímateľ. Zdôraznil žalobca, že v súlade s
týmtočlánkomsa dovolával súčinnostiužalovanéhov1/radepriuplatňovanínárokovvočidodávateľovileasingu, ale márne, na súčinnosť žalovaný v l. rade nereagoval, žiadne právne kroky voči dodávateľovi
leasingu, t.j. žalovanému v 2/ rade nevyvodil. Uviedol tiež, že predmet leasingu bol preukázateľne
nespôsobilý na užívanie, že žalovaný v 2/ rade vady neodstránil a na reklamácie nereagoval, a preto

žalobca listom zo dňa 26.06.2009 apeloval na žalovaného v l. rade, aby poskytol súčinnosť pri odstúpení
od kúpnej zmluvy. Žalovaný v l/ rade nevyvinul žiadne úsilie, aby zo strany práv daných zmluvou vstúpil
do reklamačného konania s predávajúcim - t. j. žalovaným v 2/ rade, čo považoval žalobca za podstatné
porušenie zmluvných podmienok daných leasingovou zmluvou. Žalobca zastával názor, že zavinením
porušení povinností leasingového prenajímateľa, ale aj dodávateľa leasingu, ktorý nevybavil a neriešil

reklamáciu v zmysle právnych predpisov, sú žalovaní v 1. a 2. rade zodpovední za škody, ktoré vznikli
žalobcovi v dôsledku nemožnosti užívania predmetu leasingu, že toto porušenie zmluvných povinností
zakladá žalobcovi nárok na náhradu škody, ktorá mu vznikla z titulu ušlého zisku počas doby, čo nemohol
predmet leasingu využívať. Ušlý zisk, za najmenej 7 mesiacov roku 2009 vypočítal žalobca z objemu
fakturovaných zákaziek, čo činí 40.131,82 eur. Pre vady traktora musel žalobca kúpiť 2 kone za 2.655,51
eur a tiež menej hodnotný traktor za 1.191,64 eur, a teda celkovú škodu vyčíslil na sumu 44.778,97 eur,

za ktorú zodpovedajú žalovaní v l. a 2. rade spoločne a nerozdielne.

3. V prejednávanej veci súd prvej inštancie o pôvodne uplatnenom nároku žalobcu rozhodol platobným
rozkazom zo dňa 11.04.20l3 ( sp.zn. 16 Rob/49/2011), proti ktorému podali žalovaní v 1/ a 2/ rade v
zákonnej lehote odpor s odôvodnením.

4. Súd prvej inštancie konštatoval, že žalovaný v l/ rade v podanom odpore uviedol, že nárok žalobcu
neuznáva,pretoženijakýmspôsobomneporušilzáväzkovývzťahsožalobcom založenýLZč.13500310
a všeobecnými zmluvnými podmienkami (ďalej „VZP“), že práve naopak, žalobca si voči nemu nesplnil
riadne a včas povinnosti vyplývajúce z tejto zmluvy. S právnym dôvodom nároku nesúhlasil, teda že by

došlo ku vzniku škody porušením jeho povinností vyplývajúcich z leasingovej zmluvy a VZP. Rovnako
nesúhlasil, že hodnota novonadobudnutého majetku žalobcu - kúpa dvoch koní a menej hodnotného
traktoraješkodounavrhovateľa.Zdôraznil,žežalobcasivybralpredmetleasingusámnazákladesvojich
potrieb a on len financoval kúpu predmetu leasingu, teda suploval finančné zásoby žalobcu. Uviedol, že
za účelom uplatňovania si vád predmetu leasingu u dodávateľa bol v zmysle článku 4. VZP žalovaným

v l/ rade na to splnomocnený, nakoľko on užíval predmet leasingu počas doby trvania LZ a najlepšie
poznal stav predmetu leasingu. V zmysle tohto článku žalobca nie je oprávnený na uplatňovanie si
akejkoľvek náhrady škody z dôvodu vád predmetu leasingu alebo nemožnosti jeho prevádzkovania,
a preto žiadal vydaný platobný rozkaz zrušiť a po vykonanom dokazovaní návrh žalobcu proti nemu
zamietnuť a zaviazať ho k náhrade trov konania.

5. Žalovaný v 2/ rade rovnako navrhol vydaný platobný rozkaz zrušiť a po vykonanom dokazovaní a
po predložení dokumentácie svedčiacej o aktivitách súvisiacich s odstraňovaním uplatňovaných vád na
predmetnomtraktore, žiadalžalobuvcelomrozsahuprotinemuzamietnuťazaviazaťžalobcuknáhrade
trov konania. Zároveň namietal aj výšku vyčíslenej škody.

6. Súd prvej inštancie poukázal aj na podanie žalobcu zo dňa 24.2.2014, ktorým návrh na náhradu škody
v sume 14.854,25 eur zobral späť, preto súd uznesením zo dňa 24.4.2014 konanie o zaplatenie sumy
14.854,25 eur istiny zastavil a konanie o zaplatenie sumy 29.924,72 eur (predmet konania) vylúčil na
samostatné konanie, v ktorom sa rozhodne aj o trovách konania.

7. Súd prvej inštancie vykonaným dokazovaním (výsluchom účastníkov a ich písomnými stanoviskami,
oboznámením listinných dôkazov ) zistil, že dňa 10.11.2007 žalobca ako kupujúci uzavrel so
žalovaným v 2/ rade ako predávajúcim kúpnu zmluvu, predmetom ktorej bol „kolesový traktor
Challenger MT 455B-4WD s prísl.“ za dohodnutú kúpnu cenu 2.300.000,00 Sk. Predávajúci sa

zaviazal odovzdať predmet zmluvy kupujúcemu do l0.11.2007. V súvislosti s touto kúpnou zmluvou,
žalobca dňa 10.11.2007 uzavrel so žalovaným v l/ rade leasingovú zmluvu č. 13500310 na zaplatenie -
prefinancovanie kupovaného traktora. Podľa LZ žalobca takto ako leasingový nájomca a žalovaný v l/
radeakoleasingový prenajímateľ,sivybralpredmetleasingusám,navlastnúzodpovednosť,vsúladeso
svojimi potrebami a žalovaný v l/ rade sám predbežne dohodol podmienky dodávky predmetu leasingu s

dodávateľom - žalovaným v 2/ rade. Podľa článku 1. bodu 3. tejto LZ, leasingový prenajímateľ (žalovaný
v l/ rade) nenesie zodpovednosť voči leasingovému nájomcovi (žalobcovi), ak predmet leasingu nebude
leasingovému nájomcovi dodaný. Leasingový prenajímateľ (žalovaný v l/ rade) ako kupujúci postupuje
touto zmluvou na leasingového nájomcu (žalobcu) všetky svoje nároky voči dodávateľovi (žalovanémuv 2/ rade) pre prípadné nedodanie predmetu leasingu. Podľa bodu 4. tohto článku žalobca vyhlásil, že
sa oboznámil so všeobecnými zmluvnými podmienkami žalovaného v l/ rade, ktoré sú súčasťou LZ a
s týmito súhlasil.

8. Žalobca na základe „preberacieho protokolu“ LZ dňa l0.11.2007, prevzal od žalovaného v 2/
rade traktor CAT Challenger MT 455B-4WD s prísl., v súlade s kúpnou zmluvou. V rámci tohto
protokolu vyhlásil, že preberá jemu podľa zmluvy o leasingu postúpené práva a povinnosti leasingového
prenajímateľa žalovaného v l/ rade (vo vzťahu k predávajúcemu - žalovanému v 2/ rade), najmä ohľadne

zisťovania chýb, ich oznámenia, záruk a prevzatia predmetu leasingu.

9. Súd prvej inštancie citujúc článok 4.bod 1, článok 3. bod 2, „všeobecných zmluvných
podmienok“ (ďalej VZP), ktoré sú prílohou vyššie uvedenej LZ, konštatoval, že z predložených
servisných výkazov žalobcom, nesporne vyplýva, že predmet leasingu bol v čase od kúpy t.j. od
l0.11.2007 do l6.11.2009, kedy žalobca listom adresovaným žalovanému v l/ rade oznámil, že odstupuje

od LZ, bol pre viackrát sa vyskytnuté vady opravovaný, a preto žalobca ho nemohol riadne užívať, čím
prichádzal o zisk z podnikateľskej činnosti.

10. Súd prvej inštancie poukázal na stanovisko žalobcu, ktorý v priebehu konania zotrval na podanom
návrhu a vyvodzoval aj zodpovednosť žalovaného v l/ rade za vzniknutú škodu z LZ, keď uviedol, že

podľa tejto zmluvy sa žalovaný v l. rade zaviazal, že dá žalobcovi do užívania predmet leasingu, ktorý si
žalobcasámvybral apredmetleasinguprevzalnazákladepreberaciehoprotokolu. Podľa preberacieho
protokolu a v zmysle VZP žalovaný v l/ rade garantoval, že odovzdá do užívania funkčný predmet
leasingu. Pri preberaní predmetu leasingu žalobca nebol upozornený na vady, či už zo strany dodávateľa
leasingu (žalovaného v 2/ rade) ani zo strany žalovaného v l/ rade. Zdôraznil žalobca, že VZP deklarujú,

že v prípade vád je možnosť reklamovať v záručnej dobe predmet leasingu u dodávateľa leasingu, že
z postúpenia týchto práv, v zmysle článku 2 VZP ods. 8 je vylúčené právo žalobcu odstúpiť od zmluvy
s dodávateľom leasingu a využitia zníženia kúpnej ceny resp. zliav. Zastával názor, že žalovaný v 1/
rade spôsobil stav, že vec sa oddiaľovala, i keď bol požiadaný, aby poskytol súčinnosť a riešil situáciu.
Keďže neposkytol súčinnosť, žalobcovi spôsobil škodu tým, že nemohol užívať predmet leasingu, že

prišiel o značnú časť svojich podnikateľských zákazok a ušlý zisk. Pokiaľ by žalovaný v l/ rade konal voči
žalovanémuv2/rade,kuškodebynedošlo.Podľažalobcužalovanývl/radeporušilčlánok2.bod8VZP,
nakoľko neodstúpil od kúpnej zmluvy s dodávateľom leasingu - žalovaným v 2/ rade, pretože toto právo
na žalobcu postúpené nebolo a na túto súčinnosť bol žalobcom písomne vyzvaný. Žalobca poukázal
tiež na obsah preberacieho protokolu zo dňa l0.11.2007, v zmysle ktorého vyplýva , že leasingový

prenajímateľ sa zaväzuje v prípade potreby podporovať nájomcu pri realizácii prípadných nárokov voči
predávajúcemu a v prípade sporu urobiť všetky vyhlásenia, ktoré sú nevyhnutné na realizáciu nárokov
nájomcu voči predávajúcemu.

11. Súd prvej inštancie poukázal aj na stanovisko žalovaného v l/ rade, ktorý trval na zamietnutí návrhu,

keď uviedol, že len financoval kúpu predmetu leasingu, ktorý si žalobca na základe svojich potrieb
vybral. Za účelom uplatňovania vád z predmetu leasingu voči dodávateľovi, bol žalobca v zmysle článku
4. VZP splnomocnený, nakoľko on užíval predmet leasingu počas doby trvania LZ a najlepšie poznal
stav predmetu leasingu. V zmysle tohto článku nie je žalobca oprávnený na uplatňovanie si akejkoľvek
náhrady škody, z dôvodu predmetu leasingu alebo nemožnosti jeho prevádzkovania. Tvrdil, že z

ich záväzkového vzťahu so žalobcom neporušil žiadnu povinnosť, ktorá by zakladala zodpovednosť
žalovaného v 1/ rade za vzniknutú škodu žalobcovi.

12. Z predložených listinných dôkazov žalobcom súd zistil, že žalobca predmetný traktor aj s poruchou
užíval do 12.5.2008. Porucha spočívala v rozbití diferenciálu pevnej nápravy. Oprava trvala 7 dní. Dňa

24.6.2008 sa objavila ďalšia vada, oprava trvala taktiež 7 dní. Dňa 18.8.2008 žalobca znova dal do
opravy traktor, oprava trvala 17 dní. Od 6.9.2008 traktor sa stal nefunkčným a žalobca písomným
podaním zo dňa 8. 9. 2008 oznámil, že vady nie sú odstránené a poruchovosť naďalej pretrváva. Dňa
20.12.2008 traktor bol prevezený do Bratislavy, od 8.9.2008 žalobca traktor nepoužíval do februára
2009, kedy bol znova vzatý pre vadu do opravy a vrátený až v júli 2009.

13. Súd prvej inštancie po zhodnotení vykonaného dokazovania uzavrel, že žaloba žalobcu voči
žalovanému v l/ rade nie je dôvodná, a preto ju zamietol. Totiž zodpovednosť za to, že žalobca nemohol
predmet leasingu riadne užívať, čím mu mala vzniknúť škoda, nemožno vyvodiť z uzavretej leasingovejzmluvy. Uviedol, že obchodno-právny vzťah medzi žalobcom a žalovaným v 1/ rade vznikol na základe
leasingovej zmluvy, ktorá v Obchodnom zákonníku nie je osobitne upraveným typom zmluvy. Svojou
koncepciou sa však približuje k režimu zmluvy o kúpe prenajatej veci, ktorý je upravený v ustanovení

§ 489 a nasl. Obchodného zákonníka.

14. Súd prvej inštancie citujúc ustanovenia § 489 ods.1 Obchodného zákonníka uviedol, že v uzavretej
leasingovej zmluve medzi žalobcom a žalovaným v 1/ rade boli dohodnuté vzájomné práva a povinnosti,
v zmysle zásady zmluvnej voľnosti, upravenej v § 261 a nasl. Obchodného zákonníka. V tejto

leasingovej zmluve v dostatočnej miere si vzájomne vymedzili predmet svojich záväzkov, v zmysle
§ 269 Obchodného zákonníka a nasl., a preto obsah dohodnutých práv a povinností je pre oboch
záväzný. Tieto skutočnosti nepochybne vyplývajú z Leasingovej zmluvy č. 13500310 uzavretej medzi
žalobcom a žalovaným v l/ rade zo dňa 10.11.2007. Touto leasingovou zmluvou žalovaný v l/ rade
sa zaviazal prefinancovať predmet leasingu, ktorý si vybral žalobca sám, na vlastnú zodpovednosť,
v súlade so svojimi potrebami a zároveň postúpil na žalobcu všetky svoje nároky voči dodávateľovi

predmetu leasingu - žalovanému v 2/ rade, ako to vyplýva z článku I. leasingovej zmluvy. Podľa článku
l/ bodu 4. žalobca vyhlásil, že sa oboznámil so „všeobecnými zmluvnými podmienkami“ žalovaného v
l/ rade, ktoré tvoria neoddeliteľnú prílohu č. l. leasingovej zmluvy a s týmito „všeobecnými zmluvnými
podmienkami“ (ďalej VZP) súhlasil.

15. Súd prvej inštancie poukazujúc článok 2. bodu 8. a článok 4. bodu l. VZP uviedol, že vzhľadom na
taktoupravenévzájomnézáväzkovévzťahymedzižalobcomažalovanýmvl/rade,ktorébolidobrovoľne
dohodnuté a ktorými sú v zmysle § 269 Obchodného zákonníka a nasl. pre nich záväzné, dospel k
záveru, že žalovaný v l/ rade v žiadnom prípade nezodpovedá za prípadnú škodu, ktorá žalobcovi mala
vzniknúť z dôvodu vád predmetu leasingu, a preto žalobu žalobcu proti žalovanému v l. rade ako

nedôvodnú zamietol s tým, že žalovaný v 2/ rade v tomto konaní nie je pasívne legitimovaný.

16. Vylúčenie žalobcom uplatneného nároku vo vzťahu k žalovanému v 2/ rade súd prvej inštancie
odôvodnil ustanovením § 112 ods. 2/ O. s. p. s tým, že po doplnení dokazovania vo vzťahu k nemu,
rozhodne aj o trovách konania.

17. O trovách konania voči žalovanému v 1/ rade rozhodol súd prvej inštancie podľa § 142 ods. 1/ O. s.
p. a žalovanému v 1/ rade, ktorý bol v konaní úspešný, priznal náhradu trov konania, t. j. trovy právneho
zastúpenia v celkovej sume 1.975,67 eur, t. j. za 3 úkony právnej služby á 469,74 eur - 3 x 469,74. čo
predstavuje sumu 1.409,22 eur (z hodnoty predmetu sporu 29.923,72 eur) + 3 x režijný paušál - 2 x po

8,04 eur, t. j. 16,08 eur za úkony vykonané od 1.4.2014 do 31.12.2014 a 1 x režijný paušál po 8,39 eur
za úkon vykonaný od 1.1.2015 do 31.12.2015, ktoré úkony spočívajú v prevzatí a príprave zastúpenia
(dňa 4.9.2014), účasti na pojednávaní dňa 4.9.2014 a dňa 10.11.2015, + 20 % DPH zo sumy 1.433,69
eur t. j. 286,73 eur, spolu odmena advokáta, režijné paušály a DPH predstavujú sumu 1.720,42 eur. Súd
priznal aj cestovné náklady za vykonané cesty z Lučenca do Rožňavy a späť, t. j. 180 km pri základnej

náhrade za 1 km/0,183 eur pri spotrebe l/100 km - 5,2, cena za liter paliva 1,46 eur, dňa 4.9.2014, čo
predstavuje sumu 46,61 eur a dňa 10.11.2015 cena za liter paliva 1,22 eur predstavuje sumu 44,36 eur,
spolu 90,97 eur, pri použití osobného motorového vozidla zn. Ford Fiesta EČV: LA. a tiež náhradu za
stratu času za 6 polhodín x 13,40 eur, t. j. 80,40 eur dňa 4.9.2014, t. j. z Lučenca do Rožňavy a späť a
dňa 10.11.2015 - za 6 polhodín x 13,98 eur t. j. 83,88 eur z Lučenca do Rožňavy a späť, spolu náhrada

za stratu času tak predstavuje sumu 164,28 eur, teda celkové trovy priznané súdom v zmysle Vyhlášky
č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb tak predstavujú
sumu 1.975,67 eur. Zároveň súd zaviazal žalobcu zaplatiť trovy konania. k rukám právneho zástupcu
žalovaného v 1/ rade s poukazom na ust. § 149 ods. 1 O.s.p.

18. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca a žalovaný v 2/ rade. Žalobca v
odvolaní proti rozsudku súdu prvej inštancie navrhol napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvej
inštancie na ďalšie konanie, alternatívne rozhodnúť tak, že žalovaný v 1/ rade je v spore o náhradu škody
pasívne legitimovaný. Odvolanie podal z dôvodu, že v konaní došlo k vadám, že súd prvého stupňa
rozhodol na základe nedostatočne a neúplne zisteného skutkového stavu veci, že nesprávne vec právne

posúdil a že na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam. Rozsudok
súdu považoval za nezákonný a nespravodlivý, neobjektívny a predčasný a odôvodnenie rozsudku za
nepresvedčivé. Uviedol, že súd sa nedostatočne vysporiadal s listinnými dôkazmi. Zároveň namietal
postup súdu v rozpore s ustanovením § 118 ods. 4 O.s.p., ktorým vzniesol do konania a rozhodnutiazmätočnosť, pretože sa nedostatočne vysporiadal so základnou otázkou, ktorou bolo skúmanie pasívnej
legitimácie žalovaného v 1/ rade ako nositeľa hmotnoprávnej povinnosti, o ktorú ide v samotnom konaní.
Zdôraznil,žepredmetomkonaniajenáhradaškody,ktorávzniklažalobcovititulom porušeniazmluvných

povinností tak žalovaného v 1/ rade ako aj žalovaného v 2/ rade, pričom súd neprihliadol absolútne
na porušenie povinností žalovaného v 1/ rade, ktoré mu vyplývajú zo zákona a zmluvných podmienok.
Zastával názor, citujúc aj ust. § 420 Občianskeho zákonníka, že každý zodpovedá za škodu, ktorú
spôsobil porušením právnej povinnosti. Okrem toho, že žalobca poukázal na dôvody napadnutého
rozhodnutia, uviedol, že od počiatku namietal zmätočnosť zmlúv, nakoľko uzavretím kúpnej zmluvy

nemohla sa uzatvárať aj leasingová zmluva, pretože leasingový prenajímateľ nemohol byť vlastníkom
predmetu kúpy, keď vlastníkom veci sa mal stať podľa kúpnej zmluvy žalobca. Pokiaľ súd zamietol nárok
žalobcu voči žalovanému v 1/ rade, že je nedôvodný, zastával názor, že súd jednostranne poukazuje na
záväzky žalobcu, ale na záväzky žalovaného v 1/ rade voči žalobcovi neprihliadol. Uviedol, že súd na
jednej strane deklaruje, že na žalobcu postúpil žalovaný v 1/ rade všetky svoje nároky voči dodávateľovi
predmetu leasingu - žalovanému v 2/ rade, ale absolútne opomenul a nevysporiadal sa s podstatnou

skutočnosťou, že v súvislosti s odovzdaním predmetu leasingu vyplýva z ustanovenia čl. II ods. 8,
štvrtá veta VOP, že nie všetky práva na žalobcu postúpil, ale z postúpenia vylúčil nároky na odstúpenie
od kúpnej zmluvy s dodávateľom leasingu ako aj nároky na zníženie kúpnej ceny, oprávneným z
ktorých zostal naďalej výhradne leasingový prenajímateľ - žalovaný v 1/ rade. Tejto úprave ale súd
nevenoval absolútne žiadnu pozornosť, v odôvodnení rozsudku tieto skutočnosti nielenže neuvádza, ale

žiadnym spôsobom nevyhodnotil a nevysporiadal sa s nimi. Pokiaľ teda na žalobcu takéto nároky zo
zodpovednosti za vady žalovaný v 1/ rade nepostúpil, nesie zodpovednosť za škodu s tým spojenú. Súd
neprihliadol ani na porušenie právnej povinnosti žalovaným v 1/ rade vyplývajúcej podľa preberacieho
protokolu zo dňa 10.11.2007, kde sa zaviazal v prípade potreby, že bude podporovať žalobcu pri
realizácii prípadných nárokov voči predávajúcemu - žalovanému v 2/ rade a v prípade sporu urobiť

všetky prehlásenia, ktoré sú nevyhnutné na realizáciu nárokov voči predávajúcemu. Súd neprihliadol na
skutočnosť, že pokiaľ účelom leasingovej zmluvy bolo po dohodnutú dobu umožniť užívanie predmetu
leasingu, toto nebolo naplnené. Ako vyplýva zo zmluvy, VOP, preberacieho protokolu, žalovaný v 1/
rade sa zaviazal poskytnúť súčinnosť pri realizácii nárokov voči predávajúcemu. V situácii, keď žalobca
v rozsahu jemu postúpených práv a povinností, nemohol vo vzťahu k predávajúcemu už vyvinúť viac

práv (nemal ani náhradný stroj, dovolávanej výmeny traktora sa nedovolal voči dodávateľovi leasingu),
dôvodne apeloval na žalovaného v 1/ rade listami zo dňa 26.6.2009, 19.10.2009, aby voči žalovanému
v 2/ rade odstúpil od zmluvy, pretože objektívne nemôže niesť zodpovednosť za predmet leasingu,
ktorý od prevzatia nemôže využívať. Žalobca tak nemá ani predmet leasingu, ani finančné prostriedky.
Uviedol, že ako drobný podnikateľ, ťažko pracujúci v lese a živiteľ mladej rodiny s malým dieťaťom, si

v dobrej viere zadovážil kolesový traktor, aby mu slúžil k podnikaniu, čo mu privodilo neriešiteľný stav,
ktorý sám nezavinil a nepredstaviteľné škody. Rovnako zdôraznil, že z listinných dôkazov nepochybne
vyplýva, že predmet leasingu bol od počiatku v poruchovom stave, bol nefunkčný, jeho používanie
hraničilo s ohrozením života a zdravia, neslúžil k podnikaniu - práce v lese, pričom žalobca vykázal
ušlý zisk odborným posudkom. Súd svojim rozhodnutím nezákonne vylúčil zo zodpovednosti za škodu

žalovaného v 1/ rade. Konanie žalovaného v 1/ rade spočívajúce v neposkytnutí potrebnej súčinnosti
je podstatným porušením zmluvy (§ 345 Obchodného zákonníka). Ak by totiž žalobca vedel, že v
prípade podstatného porušenia kúpnej zmluvy mu žalovaný v 1/ rade neposkytne potrebnú súčinnosť
a neodstúpi od kúpnej zmluvy s dodávateľom leasingu, takúto zmluvu by predsa neuzavrel. Tým,
že žalovaný v 1/ rade od zmluvy s dodávateľom leasingu neodstúpil, znemožnil tak naplnenie a

uplatnenie práva na užívanie spôsobilého predmetu leasingu, čo je podstatným porušením povinností
vyplývajúcich leasingovému prenajímateľovi - žalovanému v 1/ rade z obsahu leasingovej zmluvy,
VOP, ako ak preberacieho protokolu. Došlo tak k podstatnému porušeniu kúpnej zmluvy, keď vady
predmetu leasingu znemožňovali žalobcovi jeho používanie na podnikateľské účely, preukázateľne bol
predmet leasingu nefunkčný. Porušenie kúpnej zmluvy zo strany predávajúceho - žalovaného v 2/

rade je podstatné, pretože v čase uzavretia leasingovej zmluvy žalovaný v 1/ rade musel vedieť, že
alebo s prihliadnutím na účel zmluvy, ktorý vyplynul z obsahu alebo okolností, za akých bola zmluva
uzavretá, bolo rozumné predvídať, že druhá strana nebude mať záujem na plnení predávajúceho pri
takomto porušení zmluvy. Predávajúcemu - žalovanému v 2/ rade ako aj žalovanému v 1/ rade ako
leasingovému prenajímateľovi muselo byť zrejmé, nakoľko žalobca obstarával predmet leasingu, že

nemal vlastnosti uvedené v špecifikácii predmetu kúpnej zmluvy a leasingovej zmluvy, že nemal by
záujem uzavrieť leasingovú zmluvu. Zodpovednosť za škodu nesie nielen žalovaný v 1/ rade ale aj
žalovaný v 2/ rade, pretože ako vlastník veci je spoluzodpovedný za predmet leasingu. Bol to práve
žalovaný v 1/ rade, ktorý na žiadosť žalobcu neposkytol potrebnú a nevyhnutnú súčinnosť. Žalovaný v1/ rade žiadne kroky nepodnikol, na základe ktorých by si opodstatnenosť žiadosti žalobcu o poskytnutie
súčinnosti sám overil. Súd absolútne nevyhodnotil opakované listy žalovaného o poskytnutie súčinnosti
vo veci uplatnenia nárokov z vád predmetu leasingu pri vybavovaní reklamácie s dodávateľom leasingu,

aby odstúpil od zmluvy s dodávateľom leasingu, nakoľko žalovaný v 2/ rade je nečinný, nevybavuje
reklamáciu k spokojnosti žalobcu. Žalovaný v 1/ rade bol upozornený aj na to, že ak neposkytne
súčinnosť, ak neodstúpi od zmluvy a neurobí účinné opatrenia voči dodávateľovi leasingu, sám žalobca
odstúpi od leasingovej zmluvy so žalovaným v 1/ rade pre podstatné porušenie zmluvy. Nakoľko
žalovaný 1/ rade neposkytol potrebnú súčinnosť, žalobca doporučeným listom dňa 16.11.2009 dôvodne

oficiálne písomne odstúpil od leasingovej zmluvy pre podstatné porušenie zmluvných podmienok zo
strany leasingového prenajímateľa. Žalovaný 1/ rade nevyvinul žiadnu súčinnosť ani vtedy, keď sám
výrobca predmetu leasingu - spoločnosť Phoenix-Zeppelin (vyplýva to aj z e-mailov), odporučil využiť
ich ponuku na ukončenie financovania traktora pre žalovaného v 1/ rade a ďalej financovanie riešiť v
spolupráci s výrobcom a žalobcom. Žalovaný v 1/ rade aj v tomto smere bol nečinný, pretože bez jeho
súčinnosti nebolo možné akokoľvek vysporiadať celú záležitosť. Žalobca teda dôvodne navrhol vykonať

dokazovanie v tom smere na poslednom pojednávaní ale bezúspešne. Súd nedoplnil dokazovanie,
nevykonal ani znalecké dokazovanie, čo považuje za znemožnenie dovolať sa základného práva na
spravodlivú súdnu ochranu. S poukazom na platné judikáty žalobca ako leasingový nájomca môže
tiež jednostranne odstúpiť od leasingovej zmluvy a predčasne ju ukončiť. Zákonné ustanovenie § 345
a § 346 Obchodného zákonníka takéto právo žalobcovi priznáva. V prípade porušenia zmluvných

povinnosti žalovaným v 1/ rade - ako leasingovým prenajímateľom jednej zo strán, má druhá strana
právo odstúpiť. Pokiaľ majú platiť zákonné ustanovenia, konanie žalovaného v 1/ rade je aj v rozpore
so zásadami poctivého obchodného styku, obchodnými zvyklosťami. Považoval za nespravodlivé, že
predmet leasingu neslúžil od počiatku svojmu účelu, čo garantuje aj leasingová zmluva, nie je teda
možné vylúčiť zodpovednosť za škodu. Žalovaný v 1/ rade bol a je pasívne legitimovaný v spore

o zodpovednosť titulom náhrady škody, ktorú spôsobil zavineným porušením právnych povinností a
jeho porušenie je v príčinnej súvislosti so vznikom škody, ktorú žalobca vyčíslil odborným posudkom.
Zdôraznil, že už len s poukazom na predajnú cenu predmetu leasingu v roku 2007, v čase jeho prevzatia
uvádzanásuma90.000,00eur,vrátaneDPHužvroku2009poukončenízmluvy,jejnáslednéholeasingu
predajná cena bez DPH vykazuje žalovaný v 1/ rade sumu 16.500,00 eur, že nepotvrdzuje bezvadnosť

takmer nového nepoužívaného stroja so stavom 800 MPH, traktora svetových parametrov, akým značka
CAT Challenger nepochybne je. Aj tieto zistenia potvrdzujú, že žalobca bol aj leasingovou zmluvou
značne poškodený.

19. Žalovaný v 2/ rade, vychádzajúc z obsahu jeho podania zo dňa 9.2.2016, označeného ako

odvolanie voči rozsudku č.k. 8Cb/8/2014-54 zo dňa 10.11.2015 uvádza, že podáva voči tomuto rozsudku
odvolanie, ktoré odôvodní v lehote 5 dní. Aj napriek výzve zo strany súdu z 26.2.2016 na doplnenie
dôvodov odvolania, žalovaný v 2/ rade na výzvu súdu žiadnym spôsobom nereagoval.

20. Žalovaný v 1/ rade poukazujúc na dôvody napadnutého rozhodnutia uviedol, že sa plne stotožňuje

s právnym názorom okresného súdu ohľadne neexistencie zodpovednosti spoločnosti žalovaného v 1/
rade za to, že žalobca nemohol riadne užívať predmet leasingu a teda aj neexistenciu pasívnej vecnej
legitimácie spoločnosti v konaní. Poukazujúc na leasingovú zmluvu č. 13500310 zo dňa 10.11.2007,
ktorú uzavrela spoločnosť ako „leasingový prenajímateľ“ a žalobca ako „leasingový nájomca“ uviedol,
že jej predmetom bolo prefinancovanie predmetu leasingu, ktorým bol traktor CAT Challenger MT

455B-4WD s príslušenstvom. Uviedol tiež, že neoddeliteľnou súčasťou zmluvy boli aj všeobecné
zmluvné podmienky, s ktorými sa žalobca oboznámil, čo potvrdil aj svojim podpisom, že v danom
prípade ide v zmysle ust. § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka o nepomenovanú/inominátnu zmluvu, o
tzv. finančný leasing. Podstatou finančného leasingu je záväzok leasingového prenajímateľa odovzdať
leasingovému nájomcovi na určitú dobu do užívania vec, ktorú leasingový prenajímateľ za tým

účelom obstará do vlastníctva na základe požiadavky a podľa výberu leasingového nájomcu a záväzok
leasingového nájomcu uhradiť náklady spojené s obstaraním leasingu prostredníctvom leasingových
splátok, pričom leasingový nájomca má obvyklé právo po splnení zmluvných podmienok (zaplatenie
všetkých splátok leasingu) na prevod predmetu leasingu do svojho vlastníctva, čo podľa žalovaného
v 1/ rade nespochybňuje ani žalobca a vyplýva to aj z ustanovenia čl. I. bod 1 a 2 zmluvy, na ktoré

poukázal. Uviedol, že v prípade finančného leasingu ide o účelové obstaranie veci podľa potrieb a
výberu leasingového nájomcu, pričom v prípade finančného leasingu, leasingový nájomca nesie už od
uzatvorenia leasingovej zmluvy nebezpečenstvo škôd spojené s predmetom leasingu, ako aj náklady
spojené s jeho užívaním, čo potvrdzuje jednak stanovisko Najvyššieho súdu ČR sp.zn. Cpjn/204/2007,na obsah ktorého poukázal a rovnako aj ustanovenia čl. III. bod 3 a čl. IV. bod 1 VZP, na obsah
ktorých rovnako poukázal. V súvislosti so zmluvou preto spoločnosť žalovaného v 1/ rade, keďže ide o
inominátnu zmluvu, vzhľadom na ustanovenia VZP (čl. III. bod 3 a čl. IV. bod 1) rovnako sa stotožňuje s

právnym názorom prvostupňového súdu, podľa ktorého spoločnosť žalovaného v 1/ rade so žalobcom
v zmluve a VZP dostatočne vymedzila predmet svojich záväzkov, pričom v zmysle VZP, ktoré boli
neoddeliteľnou súčasťou zmluvy, spoločnosť žalovaného v 1/ rade nezodpovedá za akékoľvek škody
vzniknutéleasingovémunájomcovizdôvoduvádpredmetuleasinguaztohodôvodunemôžebyťvtomto
konaní ani pasívne vecne legitimovaná. Pokiaľ žalobca vo svojom odvolaní tvrdí, že konanie spoločnosti

žalovaného v 1/ rade spočívajúce v tom, že mu neposkytla súčinnosť pri ukončení kúpnej zmluvy na
predmet leasingu je v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku, obchodnými zvyklosťami a
nespravodlivé, keďže predmet leasingu neslúži od počiatku svojmu účelu, čo podľa názoru žalobcu
garantuje aj leasingová zmluva, a preto nie je možné vylúčiť zodpovednosť žalovaného v 1/ rade za
škodu,poukázalžalovanýv1/radenaustanoveniečl.I.bod2zmluvy,ktorýjasnedeklaruje,žesižalobca
vybral predmet leasingu sám a na vlastnú zodpovednosť. Rovnako žiadne ustanovenie zmluvy a ani

VZP nijakým spôsobom negarantuje, vzhľadom na skutočnosť, že predmet leasingu si vybral žalobca
sám, že predmet leasingu bude od počiatku slúžiť svojmu účelu. Práve naopak z VZP jasne vyplýva,
že spoločnosť žalovaného v 1/ rade nenesie žiadnu zodpovednosť za vady predmetu leasingu, a preto
spoločnosť žalovaného tieto tvrdenia žalobcu považuje za účelové. V prípade finančného leasingu
je účelom zmluvy poskytnutie finančných prostriedkov zo strany leasingového prenajímateľa na kúpu/

financovanie predmetu leasingu, pričom túto povinnosť si spoločnosť žalovaného v 1/ rade splnila, a teda
zo strany spoločnosti nedošlo k žiadnemu porušeniu zákonných alebo zmluvných povinností, ktoré by
zakladali nárok žalobcu na náhradu škody voči žalovanej spoločnosti. V nadväznosti na to poukázal na
rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave zo dňa 3.2.2015 sp.zn. 2Cob/209/2014.. Z vyššie uvedených
dôvodov navrhol napadnutý rozsudok potvrdiť a uložiť žalobcovi povinnosť nahradiť žalovanému v 1/

rade trovy odvolacieho konania.

21. Žalobca k vyjadreniu žalovaného v 1/ rade k podanému odvolaniu zotrval v celom rozsahu na
podanom odvolaní a dôvodoch obsiahnutých v jeho písomnom vyhotovení. Zdôraznil, že žalovaný v 1/
rade svoje vlastné tvrdenia o skutkových okolnostiach náležite a relevantným spôsobom nepreukázal,

čím neodvrátil nespornosť skutkových tvrdení protistrany. Nad rámec právnych úvah hodnotí právnu vec
bez toho, aby sa obmedzil na konkrétny obchodný prípad a osobitosť zmluvy, ktorá práva a povinnosti
upravuje. Opakovane zdôraznil, že súd prvej inštancie zamietol nárok žalobcu voči žalovanému v 1/
rade z dôvodu nedostatku pasívnej legitimácie bez toho, aby vyvodil jeho zodpovednosť, že neodovzdal
spôsobilý predmet leasingu na užívanie, neposkytol súčinnosť žalobcovi a nevysporiadal sa s jeho

porušením zmluvy podstatným spôsobom, čo zakladá zrušenie napadnutého rozsudku, že ustálená
hodnotiaca úvaha súdu bráni jeho preskúmateľnosti v inštančnom postupe, pretože ide o predčasné
rozhodnutie, dokazovanie, v podstate ktoré ani nebolo vykonané. Zdôraznil, že pokiaľ žalovaný v 1/ rade
z práv žalobcu ako vlastník predmetu leasingu vylúčil právo na odstúpenie od kúpnej zmluvy, prevzal
na seba zodpovednosť na uplatnenie tohto inštitútu, ako jednej z foriem zabezpečenia základného

práva leasingového nájomcu na užívanie predmetu leasingu so zodpovedajúcimi vlastnosťami. V
danej veci bolo aj nepochybné, že predmet leasingu nebol spôsobilý na užívanie pre opakované vady,
na ktoré žalovaného upozornil. Tým, že žalovaný neodstúpil od kúpnej zmluvy, znemožnil žalobcovi
uplatnenie práva na užívanie spôsobilého predmetu leasingu a nie je ničím iným ako podstatným
porušením povinností vyplývajúcich pre žalovaného v 1/ rade z obsahu leasingovej zmluvy. Žalobca

má za to, že žalovaný v 1/ rade je dôvodne pasívne legitimovaný v spore, pretože jeho nárok je
vyvodzovaný z leasingovej zmluvy, ktorej ustanovenia žalovaný v 1/ rade porušil a toto porušenie je v
príčinnej súvislosti so škodou, ktorá vznikla žalobcovi podľa žaloby. V nadväznosti na to poukázal aj na
súdnu prax - rozhodnutie Krajského súdu v Trnave, sp. zn. 21Cob/87/2014, z ktorého možno vyvodiť
rozhodujúci záver o tom, že neposkytnutie súčinnosti leasingovým prenajímateľom je podstatným

porušením leasingovej zmluvy. Týmto porušením povinnosti žalobca utrpel tým, že aj napriek tomu,
že od uzavretia zmluvy 10.11.2007 a bezprostrednej poruchovosti stroja od 22.11.2007 prakticky do
odstúpenia od leasingovej zmluvy 16.11.2009 bol stroj nespôsobilý užívania. Napriek tomu, že žalobca
vrátane akontácie 230.000,00 Sk platil spolu s leasingovými splátkami mesačne žalovanému v 1/
rade (61.960,75 Sk), zaplatil takmer 33.000,00 eur za to, že nemal ani stroj na užívanie, ani finančné

prostriedky, je skutočne utrpením pre žalobcu, ak predmet leasingu neslúži podnikateľským potrebám
a bol zmarený účel predmetu leasingu a žalobca bol v súvislosti s týmto obchodno-právnym vzťahom
značne poškodený. Žalobca robil všetko preto, aby sa dovolal ochrany svojich práv, ale bezúspešne,
nakoľko podľa súdu žalovaný v 1/ rade nič neporušil i napriek deklarovaným ustanoveniam zmluvy, ktoréevidentne žalovaný porušil. Žalovaný v 1/ rade sa ale tejto argumentácii opätovne vyhol, bagatelizuje
svoju zodpovednosť voči žalobcovi tvrdiac, že on nie je pasívne legitimovaný v spore, čo nie je v
súlade ani so zmluvou ani so zákonom. Ďalej uviedol, že žalovaný v 1/ rade ako vlastník veci aj

podľa Všeobecných obchodných podmienok čl. II., podpisom preberacieho protokolu mal garantovať
odovzdanie predmetu leasingu spôsobilého na dohodnuté užívanie a prevádzku a bez vád, čo nebolo
dodržané, že traktor od 22.11.2007 vykazoval vady, ktoré ho znefunkčňovali, o čom svedčia listinné
dôkazy o opravách a reklamovaní vád u dodávateľa leasingu. Podstatné vady - klepot v prevodovke po
zapnutí kardánu, bránili užívaniu veci i napriek servisným zásahom nedošlo k náprave bez akejkoľvek

výmeny traktora, náhradného stroja na škodu žalobcu. Traktor nebol opravený, predávajúci dodávateľ
leasingu bol nečinný. Zdôraznil, že žalovaný v 1/ rade opomína, že v rozsahu oprávnení daných
leasingovou zmluvou a v zmysle VOP čl. II. bodu 8 postúpil na žalobcu, ako leasingového nájomcu
všetky práva a nároky voči dodávateľovi predmetu leasingu titulom záruk a servisných podmienok ale
z postúpenia vylúčil nároky na odstúpenie od kúpnej zmluvy s dodávateľom leasingu, ako aj nároky
na zníženie kúpnej ceny, oprávneným z ktorých zostal naďalej výhradne žalovaný v 1/ rade. Žalobca

potom ako vyčerpal všetky svoje možnosti a prostriedky na uplatnenie práv z vád voči predávajúcemu
- dodávateľovi leasingu, ktorý vec neriešil, dôvodne sa dovolával súčinnosti voči žalovanému v 1/
rade - listom zo dňa 26.9.2009 a listom zo dňa 19.10.2009, keď opakovane žiadal o poskytnutie
súčinnosti a opakovane žiadal o odstúpenie od zmluvy s predávajúcim s upozornením, že táto jeho
nečinnosť je podstatným porušením zmluvných podmienok vyplývajúcich z leasingovej zmluvy. Rovnako

zdôraznil, že pokiaľ by žalobca vedel, že v prípade podstatného porušenia zmluvy mu žalovaný v 1/
rade neposkytne potrebnú súčinnosťou a neodstúpi od kúpnej zmluvy, takúto leasingovú zmluvu by
neuzavrel. Zmluva odkazuje v čl. V. ods. 2, že vo veciach neupravených touto zmluvou sa vzťah spravuje
príslušnými ustanoveniami Obchodného zákonníka. Preto žalobca v súlade s ustanovením § 345 a §
346 Obchodného zákonníka platne odstúpil do leasingovej zmluvy a v súlade s ustanovením § 351 ods.

1 Obchodného zákonníka zanikli aj všetky práva a povinnosti strán zo zmluvy.

22. Dňa 1.7.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z.z. - Civilný sporový poriadok (ďalej len
„CSP“). Tento zákon platí aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti (§ 470 ods. 1
CSP). Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona

zostávajú zachované (§ 470 ods. 2 prvá veta CSP).

23. Odvolanie vo veci okrem žalobcu (jeho žaloba voči žalovanému v 1/ rade bola zamietnutá) podal
aj žalovaný v 2/ rade (súd konanie voči nemu vylúčil na samostatné konanie), preto odvolací súd pred
meritórnym prejednaním odvolania žalovaného v 2/ rade skúmal v súlade s ust. § 201 O.s.p. (obdobne

ust. § 359 CSP) jeho prípustnosť, či bolo podané oprávnenou osobou a či vôbec má náležitosti odvolania
podľa § 205 ods. 1 O.s.p. (obdobne § 363 CSP).

24. Prípustnosť odvolania má vo všeobecnosti stránku objektívnu a subjektívnu. Objektívna stránka
sa nevzťahuje na osobu konkrétneho odvolateľa a zohľadňuje (len) vecný aspekt tohto opravného

prostriedku, teda či smeruje proti rozhodnutiu vykazujúcemu zákonné znaky rozhodnutia, proti ktorému
je odvolanie prípustné. Subjektívna stránka prípustnosti odvolania sa naproti tomu viaže na osobu
konkrétneho odvolateľa a zohľadňuje osobný aspekt toho, kto podáva odvolanie, teda či je u neho daný
dôvod, ktorý ho oprávňuje podať odvolanie (hoci aj proti rozhodnutiu objektívne nenapadnuteľnému
týmto opravným prostriedkom). Takým dôvodom je skutočnosť, že rozhodnutím súdu bol odvolateľ

po procesnej stránke negatívne dotknutý a bola mu spôsobená ujma dopadajúca na jeho pomery.
Toto subjektívne procesné oprávnenie však nemá účastník, v neprospech ktorého rozhodnutie súdu
nevyznelo a ktorý týmto rozhodnutím nebol dotknutý na svojich právach. Záver o tom, že podané
odvolanie je prípustné, predpokladá prijatie záveru o jeho oboch stránkach jeho prípustnosti (tak
objektívnej ako aj subjektívnej), posúdenie subjektívnej prípustnosti odvolania však vo všeobecnosti

predchádza posúdeniu objektívnej prípustnosti.

25. V danom prípade, okrem toho, že odvolanie žalovaného v 2/ rade je blanketárne, teda že nemá
všetky zákonné náležitosti, bolo žalovanému v 2/ rade zjavne zrejmé, pretože sám uviedol, že tieto vady
odvolania odstráni do 5 dní. Do rozhodnutia odvolacieho súdu však (napriek výzve zo strany súdu) k

doplneniu odvolania nedošlo (s poukazom na ustanovenie § 373 ods. 1 poslednej vety CSP odvolací
súd konštatuje, že súd podľa tohto nového procesného právneho predpisu už nevyzýva na doplnenie
odvolacích dôvodov), ide zároveň o odvolanie, ktoré smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je
odvolanie prípustné a odvolanie, ktoré bolo podané niekým kto na odvolanie nie je oprávnený (súdkonanie voči žalovanému v 2/ rade vylúčil na samostatné konanie) a teda mu nebola spôsobená ujma
dopadajúca na jeho pomery.

26. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd podľa § 386 CSP (obdobne § 218 O.s.p.) odvolanie
žalovaného v 2/ rade odmietol.

27. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd následne prejednal odvolanie žalobcu, ktoré bolo podané
v zákonnej lehote, oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez

nariadenia pojednávania, pretože nejde o odvolanie proti rozhodnutiu, na prejednanie ktorého je
potrebné nariadiť odvolacie pojednávanie podľa § 385 ods. 1 zák.č. 160/2015 Z.z. - Civilného sporového
poriadku (ďalej len „CSP“), vec prejednal podľa § 379 - § 385 CSP a dospel k záveru, že odvolanie
žalobcu je potrebné považovať za dôvodné.

28.Totoodvolaciekonaniezačalopodanímodvolaniadňa4.2.2016,tedazaúčinnostiZákonač.99/1963

Zb. - Občianskeho súdneho poriadku.

29. Keďže odvolanie bolo podané ešte pred 1.7.2016, odvolací súd posúdil vec podľa právneho stavu
existujúceho v čase podania odvolania, teda podľa príslušných ustanovení Občianskeho súdneho
poriadku. Dôvodom je nevyhnutnosť rešpektovania základných princípov CSP o spravodlivosti ochrany

porušených práv a právom chránených záujmov tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty, vrátane
naplnenia legitímnych očakávaní strán odvolacieho konania, ktoré začalo, avšak neskončilo za účinnosti
skoršej úpravy procesného práva (článok 2 ods. 1, 2 CSP), ako aj potreba ústavne konformného i
eurokonformného výkladu noriem vnútroštátneho práva (článok 3 ods. 1 CSP).

30. Žalobca v odvolaní proti rozsudku (zamietajúcemu výroku) namietal, že v konaní došlo k vadám,
že súd prvého stupňa rozhodol na základe nedostatočne a neúplne zisteného skutkového stavu, že
vec nesprávne právne posúdil, že na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým
zisteniam, a preto rozsudok považoval za nezákonný, nespravodlivý, odôvodnenie rozsudku za
nepresvedčivé, keďže súd sa nedostatočne vysporiadal s listinnými dôkazmi. Zároveň namietal postup

súdu v rozpore s ust. § 118 ods. 4 O.s.p., ktorým vniesol do konania a rozhodnutia zmätočnosť,
pretože sa nedostatočne vysporiadal so základnou otázkou, ktorou bolo skúmanie pasívnej legitimácie
žalovaného v 1/ rade ako nositeľa hmotnoprávnej povinnosti, o ktorú ide v samotnom konaní.

31. Odvolací dôvod podľa ust. § 205 ods. 2 písm.d/ O.s.p. (obdobne § 365 ods. 1 písm.f/ CSP), že súd

prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam je v súdnej
praxi vykladaný tak, že musí ísť o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie vec
posúdil po právnej stránke a ktoré nemajú v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové
zistenie nezodpovedá vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s ust. §
132 O.s.p. (obdobne § 191 ods. 1 CSP) a to vzhľadom na to, že súd vzal do úvahy len skutočnosti, ktoré

z vykonaných dôkazov alebo prednesov strán sporu nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo,
alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli počas
konania najavo.

32. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právny záver a

aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav, tzn. vyvodzuje zo skutkového zistenia,
aké práva a povinnosti majú účastníci podľa príslušného právneho predpisu a nesprávnym právnym
posúdením veci je omyl pri aplikácii práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenia), pričom o mylnú
aplikáciu právnych predpisov ide, ak použije iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť alebo
aplikovať správny predpis, ale nesprávne ho vyložil, prípadne ho na daný skutkový stav nesprávne

aplikoval (z podradenia skutkového zistenia pod právnu normu vyvodil nesprávne právne závery o
právach a povinnostiach účastníkov konania).

33. Odvolací dôvod podľa ust. § 205 ods. 2 písm.a/ O.s.p. je daný vtedy, ak v konaní došlo k vadám
uvedeným v ust. § 221 ods. 1 písm.a/ - h/ O.s.p., nepreskúmateľnosť rozhodnutia pre nedostatok

dôvodov patrí medzi vady konania v zmysle ust. § 221 ods. 1 písm.f/ O.s.p., pretože nepreskúmateľnosť
rozhodnutia bráni účastníkovi konania v možnosti brániť sa proti príslušnému rozhodnutiu. Rozhodnutie
je nepreskúmateľné, ak pre jeho nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov v jeho odôvodnení nie jemožné zistiť, ako súd dospel k záverom, na ktorých založil svoje rozhodnutie a ako dospel k samotnému
rozhodnutiu v danej veci.

34. Neúplnosť zistenia skutkového stavu podľa § 205 ods. 2 písm.c/ O.s.p. je v sporovom konaní
odvolacím dôvodom len za predpokladu, že príčinnou neúplných skutkových zistení bola okolnosť, že
súd prvej inštancie nevykonal stranou sporu navrhnutý dôkaz spôsobilý preukázať právne významnú
skutočnosť (napr. pretože ho nepovažoval za rozhodujúci pre vec), avšak iba samotná okolnosť, že
nevykonal navrhnuté dôkazy nemôže byť v sporovom konaní spôsobilým odvolacím dôvodom. Z povahy

veci vyplýva, že strana, ktorá v odvolaní uplatní tento odvolací dôvod, musí súčasne označiť dôkaz, ktorý
hoci bol navrhovaný nebol vykonaný a uviesť právne významné skutočnosti, ktoré hoci boli tvrdené, súd
prvej inštancie nezisťoval najmä preto, že ich nepovažoval za právne významné a ďalej, že vždy musí
ísť len o skutočnosti a dôkazy uplatnené už v konaní pred súdom.

35. Odvolací súd po preskúmaní rozsudku v jeho napadnutej časti a konania, ktoré mu predchádzalo

dospel k záveru, že sú dané žalobcom tvrdené odvolacie dôvody. Zároveň súd prvej inštancie svojim
nesprávnym postupom znemožnil žalobcovi, aby uskutočňoval patriace mu procesné práva v takej
miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm.b/
CSP do 30.6.2016 ustanovenie § 205 ods. 2 písm.a/ v spojení s § 221 ods. 1 písm.f/ O.s.p.).

36. O vadu konania, ktorá je významná z hľadiska ustanovenia § 389 ods. 1 písm.b/ CSP (do 30.6.2016
ustanovenie § 221 ods. 1 písm.f/ O.s.p.) ide najmä vtedy, ak súd v konaní postupoval v rozpore so
zákonom prípadne ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi a týmto odňal sporovej strane
procesné práva, ktoré jej právny poriadok priznáva a to v takej miere, že tým došlo k porušeniu jej práva
na spravodlivý proces. Z práva na spravodlivý proces predovšetkým vyplýva povinnosť súdu umožniť

stranám sporu účinné uplatňovanie námietok a argumentov ako i povinnosť súdu sa s týmito námietkami
a argumentmi, ktoré sú spôsobilé ovplyvniť rozhodovanie, presvedčivo v odôvodnení vysporiadať tak,
aby odôvodnenie rozsudku malo náležitosti vyžadované ust. § 157 ods. 2 O.s.p. (obdobne § 220
CSP). Z odôvodnenia rozsudku musí vyplývať vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami súdu
pri hodnotení dôkazov na jednej strane a právnymi závermi na strane druhej, ktoré musia byť v

súlade so skutkovými zisteniami. Odôvodnenie musí byť úplné v tom zmysle, že sa súd vysporiada
so všetkými skutkovo a právne relevantnými otázkami súvisiacimi s predmetom súdnej ochrany t.j.
s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu. Ak sa súd nedostatočným (neúplným)
spôsobom vyporiada s argumentáciou účastníka týkajúcou sa skutkovej a právnej stránky rozhodovanej
veci, takýmto postupom vo svojich dôsledkoch odníma účastníkovi právo konať pred súdom a porušuje

jeho právo na súdnu ochranu a spravodlivý súdny proces podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR, čl. 36 ods.
1 Listiny základných práv a slobôd a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd, lebo v takom prípade účastník objektívne nemá možnosť posúdiť správnosť resp. nesprávnosť
rozhodnutia, prípadne postupu súdu a teda sa ani kvalifikovane rozhodnúť, ktorým odvolacím dôvodom
má odvolanie odôvodniť, aby bol v odvolacom konaní úspešný.

37. O nepreskúmateľnosť rozsudku ide vtedy, ak dôvody neobsahuje alebo sú nezrozumiteľne podané
aleboakzjehoodôvodnenianevyplývavzťahmedziskutkovýmizisteniamiaúvahamisúduprihodnotení
dôkazov na jednej strane a právnymi závermi na strane druhej resp.. keď sú právne závery v nesúlade
s vykonanými skutkovými zisteniami alebo z nich v žiadnej možnej interpretácii odôvodnenia súdneho

rozhodnutia nevyplývajú. Ak je rozhodnutie súdu prvého stupňa nepreskúmateľné lebo neobsahuje
žiadne alebo obsahuje nezrozumiteľné dôvody, prichádza do úvahy iba zrušenie rozhodnutia a vrátenie
veci súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

38.Zásadnýmpochybenímsúduprvejinštancie,ktoréhosadopustiljepredovšetkýmto,žesidostatočne

neujasnil, čo je predmetom konania.

39. Súd prvej inštancie vychádzajúc z dôvodov napadnutej časti rozhodnutia zamietol žalobu žalobcu
proti žalovanému v 1/ rade z dôvodu, že žalovaný v 1/ rade v žiadnom prípade nezodpovedá za prípadnú
škodu, ktorá mala vzniknúť z dôvodu vád predmetu leasingu, keď zároveň konštatoval v nadväznosti na

vyššie uvedenú absenciu jeho pasívnej legitimácie a to s poukazom na čl. III. bod 2, čl. II. bod 8 a čl. IV.
bod 1 Všeobecných zmluvných podmienok (ďalej len VZP), ktoré sú súčasťou leasingovej zmluvy.40. Podstatou uplatneného nároku žalobcom (vychádzajúc z obsahu žaloby, vyjadrení žalobcu,
predložených listinných dôkazov a čiastočne aj vychádzajúc z výsledkov vykonaného dokazovania)
je tvrdenie žalobcu, že žalovaný v 1/ rade neposkytol žalobcovi potrebnú súčinnosť vyplývajúcu

z leasingovej zmluvy, pretože neodstúpil od kúpnej zmluvy s dodávateľom, napriek tomu, že mu
žalobca včas a opakovane oznamoval vady predmetu leasingu a žiadal ho o poskytnutie súčinnosti
a o odstúpenie od zmluvy, pretože žalobca urobil všetky opatrenia súvisiace s uplatnením práv zo
zodpovednosti za vady predmetu leasingu vo vzťahu k dodávateľovi - vady reklamoval a zabezpečoval
opravy predmetu leasingu, napriek tomu nebol predmet leasingu spôsobilý užívania na určený účel.

41. Z leasingovej zmluvy vyplýva, že žalovaný v 1/ rade ako vlastník predmetu leasingu postúpil
na žalobcu, ako leasingového nájomcu všetky práva zo zodpovednosti za vady predmetu leasingu,
okrem práva na odstúpenie od kúpnej zmluvy a práva požadovať zľavu z kúpnej ceny v prípade vád
predmetu leasingu vo vzťahu k dodávateľovi predmetu leasingu. To znamená, že ak predmet leasingu
mal opakované vady, ktoré sťažovali resp. znemožňovali jeho riadne užívanie, len žalovaný v 1/ rade

ako vlastník predmetu leasingu bol oprávnený podľa leasingovej zmluvy odstúpiť od kúpnej zmluvy s
dodávateľom pre opakované vady predmetu leasingu, prípadne sa s predávajúcim dohodnúť na zľave
z kúpnej ceny. Skutočnosť, že predmet leasingu po uzavretí kúpnej zmluvy vykazoval opakovane vady,
ktoré žalobca opakovane reklamoval, nebola medzi stranami sporu sporná.

42. Z leasingovej zmluvy rovnako vyplýva, že sú z nej vylúčené nároky leasingového nájomcu proti
prenajímateľovi na náhradu škody v súvislosti s vadami predmetu leasingu. V danom prípade však
žalobca uplatňuje nárok na náhradu škody z dôvodu porušenia zmluvnej povinnosti leasingovým
prenajímateľom, a to neposkytnutia súčinnosti pri zabezpečení nároku proti dodávateľovi predmetu
leasingu, v dôsledku čoho privodil tak žalobcovi neriešiteľný stav, ktorý žalobca sám nezavinil a v

dôsledku čoho podľa tvrdenia žalobcu mu vznikla aj škoda. Nárok na náhradu škody teda žalobca
uplatňuje ako dôsledok porušenia zmluvnej povinnosti žalovaného v 1/ rade z uzavretého záväzkového
vzťahu, keď konanie žalovaného v 1/ rade spočívajúce v neposkytnutí potrebnej súčinnosti žalobca
považuje za podstatné porušenie zmluvy, pretože ak by žalobca vedel, že v prípade podstatného
porušenia kúpnej zmluvy mu žalovaný v 1/ rade neposkytne potrebnú súčinnosť, takúto leasingovú

zmluvu by neuzavrel.

43. Leasingová zmluva - finančný leasing, je osobitným záväzkovo-právnym vzťahom, ktorý nemá
konkrétnu hmotno-právnu úpravu ako celok, tento právny vzťah pozostáva z prvkov viacerých zmlúv
a z toho pohľadu sa práva a povinnosti účastníkov leasingovej zmluvy posudzujú predovšetkým podľa

obsahu samotnej zmluvy ako aj Všeobecných zmluvných podmienok, na ktoré zmluvu odkazuje a ktoré
sa stávajú jej súčasťou.

44. Z obsahu týchto podmienok vyplýva, že ide o formu trojstranného právneho vzťahu poskytovateľa
leasingu, dodávateľa a užívateľa leasingu. Leasingová spoločnosť do tohto vzťahu vstupuje tým, že s

dodávateľom uzavrie kúpnu zmluvu, uhradí kúpnu cenu a na základe toho sa stáva vlastníkom veci
a túto následne osobitnou formou nájomnej zmluvy prenajíma leasingovému nájomcovi, ktorému zo
zmluvy vyplýva povinnosť uhrádzať dohodnuté platby nájomného, v ktorých je premietnuté aj splácanie
ceny predmetu nájmu a po úhrade poslednej dohodnutej splátky nájomcovi vzniká spravidla právo na
odkúpenie predmetu leasingu za dohodnutú zostatkovú cenu.

45. Osobitosťou tohto vzťahu je, že prenajímateľ sa stáva vlastníkom kúpenej veci ale o jej výbere
rozhoduje nájomca a tomuto sú súčasne postúpené aj práva v súvislosti s uplatňovaním nároku zo
zodpovednosti za vady predmetu leasingu, v danom prípade však okrem práva na odstúpenie od zmluvy
a možnosti uplatnenia zľavy z kúpnej ceny, ktorú si vyhradil leasingový prenajímateľ.

46. Odvolací súd k tvrdeniu žalovaného v 1/ rade, že v danom prípade ide v zmysle ust. § 269 ods.
2 Obchodného zákonníka o nepomenovanú/inominátnu zmluvu, v ktorej si spoločnosť žalovaného v 1/
rade so žalobcom a tiež vo všeobecných zmluvných podmienkach, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou
zmluvy, vymedzili dostatočne predmet svojich záväzkov, z ktorých okrem iného vyplýva, že sú vylúčené

nároky leasingového nájomcu proti prenajímateľovi na náhradu škody v súvislosti s vadami predmetu
leasingu, odvolací súd len dodáva, že vyššie uvedené tvrdenia žalovaného v 1/ rade nespochybňuje,
avšak žalobca v predmetnom konaní neuplatňuje nárok na náhradu škody z dôvodu zodpovednostiza vady predmetu leasingu, ale nárok na náhradu škody z dôvodu porušenia zmluvnej povinnosti
žalovaným v 1/ rade z ich záväzkového vzťahu.

47. Odvolací súd vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej
inštancie je teda nepreskúmateľný, pretože súd neposúdil nárok uplatnený žalobcom, ale na základe
tvrdení strán sporu dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a v nadväznosti na to aj vec nesprávne
právneposúdil.Navyšeohľadnežalobcomuplatnenéhonárokuvovzťahukžalovanémuajnedostatočne
zistil skutkový stav, neobjasnil rozhodujúce skutočnosti, nevysporiadal sa so všetkými účastníkmi

konania tvrdenými okolnosťami a neprihliadol na všetky dôkazy a skutočnosti, ktoré boli v konaní
predložené alebo vyšli v konaní najavo a v dôsledku toho vec nesprávne právne posúdil.

48. Odvolací súd z vyššie uvedených dôvodov preto rozsudok v napadnutej časti podľa § 389 ods. 1
písm.b/ CSP zrušil, vrátane súvisiaceho výroku o trovách konania a vec vrátil súdu prvej inštancie na
ďalšie konanie (§ 391 ods. 1 CSP).

49. Úlohou súdu prvej inštancie v ďalšom konaní bude vzhľadom na závery odvolacieho súdu
predovšetkým posúdiť nárok žalobcu v zmysle jeho uplatnenia, keďže žalobca neuplatňuje nárok na
náhradu škody z dôvodu zodpovednosti za vady predmetu leasingu, ale nárok na náhradu škody
z dôvodu porušenia zmluvnej povinnosti žalovaným v 1/ rade, a to neposkytnutia súčinnosti pri

zabezpečovaní nároku proti dodávateľovi predmetu leasingu, konkrétne neposkytnutie súčinnosti v
súvislosti s odstúpením od zmluvy pre opakované vady predmetu leasingu, pretože leasingový nájomca
ani využitím prenajímateľom na neho postúpených práv( údržba, reklamácie vád...) nedosiahol, aby
predmet leasingu plnil svoj účel, resp. na ktorý sa bežne používa. Keďže súd prvej inštancie v tomto
smere nevykonal potrebné dokazovanie a žalovaný v 1/ rade sa k žalobcom tvrdenému porušeniu

zmluvnej povinnosti žalovaným v 1/ rade a to neposkytnutiu súčinnosti nevyjadril ani v rámci vyjadrenia
k odvolaniu žalobcu, bude potrebné, aby súd prvej inštancie v tomto smere doplnil dokazovanie a
následne posúdil, či z uvedeného dôvodu sú splnené zákonné podmienky pre náhradu škody podľa §
373 a nasl. Obchodného zákonníka a v akom rozsahu s tým, že po opätovnom rozhodnutí, rozhodnutie
odôvodní v súlade s ust. § 220 ods. 2 CSP a ustálenými zásadami súdnej praxe tak, aby z odôvodnenia

rozhodnutia bolo nepochybné právne posúdenie uplatneného nároku žalobcu vo vzťahu k žalovanému,
ako aj právne závery, ktoré vyvodí zo zisteného skutkového stavu, a obsahom ktorého budú jasné a
zrozumiteľné odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej
ochrany.

50. V novom rozhodnutí rozhodne súd prvej inštancie aj o trovách celého konania vrátane trov
odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 CSP).

51. Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná
veta CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) /§ 428 C.s.p./.

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).