Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, June 30, 2016

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 25CoE/140/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4115228693
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 06. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lýdia Gálisová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2016:4115228693.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v exekučnej veci oprávneného: PRO CIVITAS s.r.o., sídlo: Vajnorská 100/
A, Bratislava, IČO: 45 869 464, zastúpený: JUDr. Veronika Kubriková, PhD., advokátka so sídlom
Martinčekova 13, Bratislava, IČO: 42 174 716, proti povinnému: U. B., nar. XX. XX. XXXX, bytom Y.
D. XXX, o vymoženie sumy 35,77 eura s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu
Okresného súdu Nitra zo dňa 27. októbra 2015 pod č.k. 23Er/1085/2015-13, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie zamietol. Rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami § 41 ods. 2 písm. d), § 44 ods.
2, § 243d ods. 1, 2 Exekučného poriadku, § 25 ods. 1, 2 zák. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských
úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov, § 1 ods. 1, § 2 písm. a), b), § 3 ods.

1, 2 zák. č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej
národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov, § 45
ods. 1, 2, 3 zák. č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, §3 ods. 1, § 52 ods. 1, 2, 3, 4, §
53 ods. 1, 5, § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, § 53 ods. 3, § 879j Občianskeho zákonníka
v znení platnom v čase uzavretia zmluvy o úvere, rozsudkami súdneho dvora ES, rozhodnutiami
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, čl. 3 ods. 1, 2, 6 a prílohou Smernice Rady č. 93/13/EHS z

05. 04. 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách a vykonaným dokazovaním, na
základe ktorého zistil, že medzi účastníkmi konania išlo o spotrebiteľský právny vzťah. V predmetnej
veci sa oprávnený návrhom na vykonanie exekúcie domáhal voči povinnému vykonania exekúcie na
peňažné plnenie, keď poukazoval na rozhodcovský rozsudok sp. zn. PW-B/0114/0150, ktorý vydal dňa
30. 04. 2014 Stály rozhodcovský súd zriadený pri ROZHODCOVSKÁ, ARBITRÁŽNA a MEDIAČNÁ,
a.s., ktorého vydaniu predchádzala zmluva o úvere uzatvorená medzi účastníkmi konania dňa 26. 10.

2005. Zistil, že právomoc na rozhodovanie sporu je založená rozhodcovskou doložkou upravenou v
rámci obchodných podmienok pre úver, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o úvere a to čl. 9 -
Prechodné a záverečné ustanovenia, bod 9.2: "Zmluvné strany sa dohodli, že akékoľvek spory, ktoré
vzniknú medzi zo ZoÚ a OP budú riešené dohodou. V prípade nedosiahnutia dohody Klient prijíma návrh
Banky na riešenie vzájomných sporov vzniknutých na základe alebo súvisiacich so ZoÚ a OP, vrátane
sporov o vrátane sporov o platnosť, výklad a zánik ZoÚ a OP , v rozhodcovskom konaní pred

stálym rozhodcovským súdom... . Strany sporového konania sa rozhodnutiu RAM podriadia s tým, že
toto rozhodnutie bude pre strany konečné a záväzné. Miestom rozhodcovského konania je
Bratislava." Považoval rozhodcovskú doložku uvedenú v podmienkach pre úver za
neprijateľnú podmienku v zmysle § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Táto doložka spôsobuje značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, tým že znemožňuje
spotrebiteľovi zvoliť si spôsob riešenia prípadného sporu a ponecháva ho výlučne na vôli

dodávateľa. Rozhodcovská doložka priamo prikazuje, že všetky spory medzi zmluvnými stranami sa
majú riešiť prostredníctvom rozhodcovského konania. Rozhodcovskú doložkou si spotrebiteľ osobnenevyjednal. Doložka bola v obchodných podmienkach formulovaná tak, že splynula s
ostatnými štandardnými podmienkami. Podpis na zmluve nie je možné považovať zároveň aj za prejav
súhlasu s rozhodcovskou doložkou, na jej platnosť je nevyhnutné jej individuálne

dojednanie a individuálny prejav vôle účastníkov zmluvného vzťahu podpisom,
ktorý v tomto prípade nebol dodržaný. Takto formulovaná doložka spôsobuje značnú nerovnováhu v
právach a povinnostiach zmluvných strán, a preto je v zmysle § 53 ods.
5 Občianskeho zákonníka neplatná. Uvedené skutočnosti bránia tomu, aby rozhodcovský rozsudok
vydaný za uvedených okolností mohol byť relevantným exekučným titulom na udelenie poverenia pre

exekútora. Nedostatok právomoci rozhodcovského súdu odvíjajúci sa od neexistencie či neplatnosti
rozhodcovskej zmluvy/doložky má v spore vyplývajúcom z práv spotrebiteľa za následok materiálnu
nevykonateľnosť rozhodcovského rozsudku. Na základe vyššie uvedených skutočností žiadosť súdneho
exekútora o udelenie poverenia v zmysle § 44 ods. 2 Exekučného poriadku zamietol.

Proti tomuto uzneseniu podal oprávnený v zákonom stanovenej lehote odvolanie z dôvodov podľa § 205

ods. 2 písm. a), d), e) a f) OSP a § 221 ods. 1 písm. d), f) a h) OSP, namietajúc prekročenie zákonných
limitov pre skúmanie žiadosti o vydanie poverenia, a to skúmaním iných listín ako pripúšťa výslovné
znenie § 44 ods. 2 Exekučného poriadku. Bol toho názoru, že ak exekučným titulom je rozhodcovský
rozsudok, súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu nie je vecne príslušný vo veci konať,
či už ako súd vyššej inštancie, kasačný súd alebo súd konajúci o opravnom prostriedku, ale práve a

len ako tzv. exekučný súd. Z povahy veci teda nebolo možné priznať exekučnému súdu väčší rozsah
vecnej preskúmavacej pôsobnosti. Uvedené podľa neho potvrdil aj Najvyšší súd Slovenskej republiky
v uznesení zo dňa 16. 06. 2009 sp. zn. 4Cdo 159/2009. V ďalšej časti odvolania namietal prekročenie
zákonných limitov pre skúmanie exekučného titulu podľa § 45 ods. 1, 2 zákona o rozhodcovskom
konaní a prekážku rozsúdenej veci, a to skúmaním rozhodcovskej doložky. S poukazom na ustanovenie

§ 45 ods. 1, 2 zákona o rozhodcovskom konaní mal za to, že exekučný súd je oprávnený skúmať
rozhodcovský rozsudok ako exekučný titul len v zákonom určených medziach. O
platnosti rozhodcovskej doložky rozhoduje rozhodcovský súd, a preto prekážka rozsúdenej veci bráni
tomu, aby bola opätovne posúdená. V tejto súvislosti poukázal na nález Ústavného súdu Slovenskej
republiky ÚS 2/2000. Okrem toho namietal, že oprávnený ako právny nástupca Poštovej banky, a.

s. bol povinný postupovať v súlade s ustanoveniami rozhodcovského zákona. Dal
pritom do pozornosti, že v zmysle ustanovenia II. časti bodu 10 Všeobecných obchodných podmienok,
Poštová banka, a. s., postupovala v súlade s § 93b zákona o bankách, ktorý jej ukladá povinnosť
ponúknuť klientovi návrh rozhodcovskej doložky s tým, že v predmetnom bode je klientovi daná
možnosť neprijať túto zákonom stanovenú ponuku. Mal za to, že exekučný súd nesprávne aplikoval

ustanovenia Občianskeho zákonníka, a že OSP, ani Exekučný poriadok, ani zákon o
rozhodcovskom konaní neposkytujú absolútne žiadnu oporu pre záver, že by exekučný súd mohol vo
vzťahu k rozhodcovskému rozsudku rozhodovať ako súd konajúci vo veci samej, a teda
napríklad vykonať vo veci samej dokazovanie alebo rozsudok zrušiť, či zmeniť jeho výrok. Ohľadom
aplikácie sekundárneho práva Európskej únie uviedol, že smernica je záväzná pre každý členský

štát, ktorému je určená, a to vzhľadom na výsledok, ktorý sa má dosiahnuť, pričom sa voľba foriem
a metód ponecháva vnútroštátnym orgánom. Pokiaľ by aj súd zvažoval rozhodcovskú doložku ako
neprijateľnú zmluvnú podmienku, nebolo možné záver o neplatnosti rozhodcovskej doložky oprieť o
SmernicuEHSč.93/13/EHS.TaktiežjudikatúraESDvzťahujúcasanarozhodcovskédoložkyvšeobecne
alebo rozhodcovské doložky v spotrebiteľských zmluvách, nie je voči jednotlivcom - a teda ani voči

účastníkom tohto konania - bezprostredne záväzná. V neposlednom rade vytkol porušenie právnej
istoty a legitímnych očakávaní, pričom poukázal na rozhodnutia iných súdov v obdobných
veciach, ako aj namietal neprimerané zvýhodňovanie povinného pred exekučným súdom na základe
jeho postavenia, pričom poukázal na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky III. ÚS 23/2013-8.
Dospel k záveru, že exekučný súd svojím postupom znemožnil uplatniť právo priznané exekučným

titulom, ktorého účinky sa v zásade zhodujú s účinkami právoplatného rozsudku. Záverom poukázal
na skutočnosť, že Rozhodcovská, arbitrážna a mediačná, a.s., zriaďovateľ súdu, ktorý vydal exekučný
titul, je členom záujmového združenia Rozhodcovská a mediačná, a.s., zapísaného v zozname stálych
rozhodcovských súdov, ktorý vedie Ministerstvo spravodlivosti SR a je držiteľom povolenia rozhodovať
spotrebiteľské spory s číslom SRS 001 v súlade s § 73 ods. 5 zákona o spotrebiteľskom

rozhodcovskom konaní, a preto navrhol, aby príslušný súd napadnuté uznesenie v celom
rozsahu zmenil tak, že žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie vyhovie,
alternatívne, aby príslušný súd napadnuté uznesenie v celom rozsahu zrušil a vec vrátil súdu prvého
stupňa na ďalšie konanie.K odvolaniu oprávneného sa povinný nevyjadril.

Vo veci rozhodol vyšší súdny úradník Okresného súdu Nitra. Sudkyňa súdu prvého stupňa predložila
vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu, nakoľko odvolaniu nemienila vyhovieť.

Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 10 ods.1 OSP) po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou
osobou v zákonom stanovenej lehote (§ 201, § 204 ods.1 OSP), a že spĺňa náležitosti § 205 a nasl.

OSP, preskúmal napadnuté rozhodnutie, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 OSP),
prejednal odvolanie bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 OSP) a dospel k záveru, že
odvolanie oprávneného nie je dôvodné, preto uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne podľa
§ 219 ods. 1 a 2 OSP potvrdil.

Predmetom tohto konania je žiadosť súdneho exekútora JUDr. Erika Tótha, so sídlom Exekútorského

úradu v Nitre, Piaristická 2 o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, doručená súdu prvého stupňa
dňa 24. 09. 2015. Spolu s ňou bol predložený i návrh oprávneného zo dňa 15. 03. 2015, ktorým
sa domáha od povinného vymoženia sumy 35,77 eura s príslušenstvom a exekučný titul,
ktorým je rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri ROZHODCOVSKÁ, ARBITRÁŽNA a
MEDIAČNÁ, a.s., so sídlom Bratislava, Sienkiewiczova 4, zo dňa 30. 04. 2014 sp. zn. PW-B/0114/0150,

ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 31. 07. 2014 a vykonateľnosť dňa 04. 08. 2014. Súčasťou spisu je
i zmluva o úvere č. 8334605805, uzatvorená právnym predchodcom oprávneného - Poštovou bankou,
a. s. a povinným dňa 26. 10. 2005 a obchodné podmienky pre úver [verzia 2/2005] .

Podľa § 219 ods. 1, 2 OSP odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak

sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v
odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne
doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Podľa názoru odvolacieho súdu súd prvého stupňa správne vec po právnej stránke posúdil a svoje

rozhodnutie aj správne a v dostatočnom rozsahu odôvodnil, nakoľko bola jeho argumentácia vecne
správna, objektívna, presvedčivá a v neposlednom rade v súlade s judikatúrou Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky ako aj nálezmi Ústavného súdu Slovenskej republiky. Odvolací súd sa v celom
rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, a preto s poukazom na ustanovenie §
219 ods. 2 OSP (v znení účinnom od 15. 10. 2008) sa v odôvodnení tohto rozhodnutia obmedzil iba na

skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, bez toho, aby odvolací súd tieto dôvody
opakoval.

Podľa § 41 ods. 1 Exekučného poriadku, exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie súdu, ak
priznáva právo, zaväzuje k povinnosti, alebo postihuje majetok.

Podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na podklade vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských
komisií a zmierov nimi schválených (§ 41 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku).

Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku v znení účinnom v čase začatia exekučného konania,

súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a
exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu
na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne
poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2
písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť

o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné
odvolanie.

Súdna exekúcia môže byť nariadená len na základe titulu, ktorý je vykonateľný po stránke formálnej
a materiálnej. Ak je exekúcia podľa titulu, ktorý tieto požiadavky nespĺňa, aj napriek tomu nesprávne

nariadená, musí byť v každom štádiu konania i bez návrhu zastavená. V rozhodnutiach Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky zo dňa 13. 10. 2011 sp. zn. 3Cdo/146/2011 a zo dňa 18. 01.
2012 sp. zn. 6Cdo/143/2011 Najvyšší súd Slovenskej republiky konštatuje, že pokiaľ oprávnený
v návrhu na vykonanie exekúcie označí ako exekučný titul rozsudok rozhodcovského súdu, jeexekučný súd oprávnený a zároveň povinný skúmať, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe
uzavretej rozhodcovskej zmluvy. Ak nedošlo k uzavretiu rozhodcovskej zmluvy, nemohol spor prejednať
rozhodcovský súd a v takom prípade ani nemohol vydať rozhodcovský rozsudok. Pri riešení otázky, či

rozhodcovský rozsudok vydal rozhodcovský súd s právomocou prejednať daný spor, nie je exekučný
súd viazaný tým, ako túto otázku vyriešil rozhodcovský súd.

Odvolací súd nezistil vadu konania podľa § 205 ods. 2 písm. a) OSP v spojení s § 221 ods. 1 písm.
d) OSP, nakoľko zo spisu nevyplýva, že by v exekučnom konaní bolo už rozhodnuté. Exekučný súd

nerozhodoval o rovnakej žiadosti toho istého súdneho exekútora na udelenie poverenia na vykonanie
identickej exekúcie týkajúcej sa rovnakých účastníkov. K tvrdeniu oprávneného, že mu bola odňatá
možnosť konať pred súdom odvolací súd dodáva, že v štádiu, pri ktorom súd skúma žiadosť o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul (§
44 Exekučného poriadku) v tomto štádiu súd nevykonáva dokazovanie, postačuje totiž, aby boli
rozhodujúce skutočnosti dostatočne osvedčené okolnosťami vyplývajúcimi zo spisu, vrátane do neho

založených listín. Vzhľadom na uvedené, oboznamovanie sa s obsahom listín, ktoré je zamerané na
posúdenie splnenia podmienok konania a predpokladov pre vyhovenie žiadosti súdneho exekútora
o poverenie na vykonanie exekúcie, nemusí vykonávať na pojednávaní. Ak je na zistenie dôvodov
potrebné vykonať dokazovanie, exekučný súd je povinný nariadiť za tým účelom pojednávanie. Ak
je však možné rozhodnúť iba na základe právneho posúdenia veci bez vykonávania dokazovania,

pojednávanie nie je potrebné. K dôvodu odvolania podľa § 205 ods. 2 písm. f) OSP odvolací súd
uvádza, že súd prvého stupňa správne právne posúdil predmetný vzťah ako spotrebiteľský, a teda mal
povinnosť preskúmať, či plnenia, na ktoré povinného zaväzuje rozhodcovský rozsudok nevyplývajú z
neprijateľných zmluvných podmienok. Spotrebiteľská zmluva je každá zmluva bez ohľadu na právnu
formu,ktorúuzatváradodávateľsospotrebiteľom.Vzmysle§52Občianskehozákonníkazaspotrebiteľa

sa považuje fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu
svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Osoba, ktorá do postavenia odberateľa
tovarov či služieb vstupuje konaním v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej
činnosti je tzv. nespotrebiteľom. Nespotrebiteľský charakter zmluvy musí byť preukázaný bezpečne,
spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti, pričom dôkazné bremeno je na dodávateľovi. Základnou črtou

spotrebiteľských zmlúv je to, že sú pre spotrebiteľa vopred pripravené a nie je vytvorený priestor na
dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny. Úver poskytnutý právnym predchodcom oprávneného
túto charakteristiku spĺňa. Znenie samotnej zmluvy o úvere povinný ovplyvniť nemohol, nakoľko bola
pripravená už vopred pre veľký počet spotrebiteľov. Vzhľadom na túto skutočnosť je nevyhnutné na
uvedený vzťah použiť ustanovenia, ktoré sa vzťahujú na spotrebiteľské zmluvy. Stotožnil sa s názorom

súdu prvého stupňa, že rozhodcovská doložka obsiahnutá v čl. 9 bode 9.2 obchodných podmienok pre
úver [verzia 2/2005] k zmluve o úvere, bola správne posúdená ako neprijateľná, pretože táto nebola
individuálne dojednaná. Povinná osoba mohla zmluvu prijať len ako celok alebo ako celok ju odmietnuť,
pričom toto ustanovenie spôsobilo značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán
v neprospech povinnej osoby. Súd vzal správne do úvahy príslušnú judikatúru ESD v kontexte

príslušných článkov Smernice Rady EÚ č. 93/13/EHS zo dňa 05. 04. 1993 o nekalých podmienkach
v spotrebiteľských zmluvách. Pretože neprijateľné zmluvné podmienky v spotrebiteľských zmluvách sú
neplatné, súd prvého stupňa správne rozhodol o zamietnutí žiadosti o udelenia poverenia. Odvolací
súd sa stotožnil s názorom súdu prvého stupňa a tiež posúdil predmetnú rozhodcovskú doložku ako
nekalú podmienku spotrebiteľskej zmluvy. V zmysle § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka neprijateľnou

je zmluvná podmienka, ktorá spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných
strán v neprospech spotrebiteľa. Možno povedať, že dojednaná rozhodcovská doložka spôsobuje hrubú
jednostrannú výhodnosť pre dodávateľa, pretože výber, či spor bude riešiť rozhodcovský súd alebo súd
SR, je výlučne na žalujúcej strane, teda dodávateľovi, a tak spotrebiteľ nemá možnosť ovplyvniť jeho
výber. V prípade, že rozhodcovská doložka je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, je v zmysle § 53

ods. 5 Občianskeho zákonníka neplatná. Následkom je skutočnosť, že rozhodcovský súd vôbec nemal
právomoc, vzhľadom na neplatnosť rozhodcovskej doložky, rozhodovať daný spor, preto predmetný
rozhodcovský rozsudok nemožno považovať za spôsobilý exekučný titul.

Odvolací súd dodáva, že ustanovenie § 93b ods. 1, 2 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách účinného v

čase uzavretia zmluvy o úvere nezbavovalo oprávneného (resp. jeho právneho predchodcu) povinnosti
predložiť povinnému návrh na uzavretie rozhodcovskej doložky takým spôsobom, aby z neho bolo
dostatočne zrejmé, že povinnému sa poskytuje možnosť voľby prijať alebo neprijať návrh na riešenie
prípadných sporov výlučne v rozhodcovskom konaní, a aby bolo z neho tiež zrejmé,že mu boli poskytnuté aj jasné a zrozumiteľné informácie, čo znamená výlučné riešenie
sporov v rozhodcovskom konaní.

Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne
podľa § 219 ods. 1 OSP potvrdil.

Toto rozhodnutie prijal odvolací senát Krajského súdu v Nitre pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.