Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, February 9, 2017

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 2Co/93/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7614216391
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 02. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľuboš Kunay

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2017:7614216391.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ľuboša Kunaya a členiek senátu

JUDr. Anny Slovinskej a JUDr. Andrey Galdunovej v spore žalobkyne I. S., T.. XX.XX.XXXX, bytom G. T.
D., U. X. I.Á. XXXX/XX, zastúpenej JUDr. Monikou Marjanovič, advokátkou, Košice, Urbánkova 6, proti
žalovanému POHOTOVOSŤ, s.r.o., Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, o vydanie bezdôvodného
obohatenia a o určenie neprijateľnosti zmluvnej podmienky, o odvolaní žalovaného proti rozsudku
5C/97/2014-49 z 21.8.2015 Okresného súdu Spišská Nová Ves

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

P r i z n á v a žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnej výške proti žalovanému.

o d ô v o d n e n i e :

1.Súd prvej inštancie rozsudkom žalovaného zaviazal zaplatiť žalobkyni sumu 543,22 €, ako aj zaplatiť
jejtrovykonania,naúčetjejprávnejzástupkyne,vovýške459,18€, všetkodotrochdníodprávoplatnosti
rozsudku a tiež určil, že zmluvná podmienka v úverovej zmluve uzavretá medzi účastníkmi konania
dňa 24.02.2011 v bode 11 Všeobecných zmluvných podmienok je neprijateľná.

2. Vychádzal zo žaloby, ktorou sa žalobkyňa domáhala zaplatenia sumy 543,22 € a určenia neplatnosti
zmluvnej podmienky v jej úverovej zmluve zo dňa 24.02.2011 v bode 11 tvrdiac, že poplatok dohodnutý

v zmluve dosahoval 96,8 % ročne, čo je v rozpore s dobrými mravmi, keď osobitne poplatok zahŕňajúci
náklady na vypracovanie a uzatvorenie zmluvy spolu so všetkou administratívou s tým spojenou
predstavuje z celého poplatku 2/3-iny a odporuje § 53 ods. 1 Obč.zákonníka a navyše je aj neurčitý.
Vzal do úvahy obranu žalovaného, ktorý namietal, že predmetná zmluva má charakter zmluvy o úvere
uzatvorenej podľa Obchodného zákonníka a nemožno ju posudzovať ako zmluvu o spotrebiteľskom
úvere a k jej uzavretiu žalobkyňu nikto nenútil. Zistil, že žalobkyňa so žalovaným dňa 24.2.2011 uzatvorili
zmluvu o úvere, na základe ktorej žalobkyni bol poskytnutý úver vo výške 500,- € za poplatok 484

€, pričom podľa Všeobecných podmienok poskytnutia úveru, bodu 11 tretina poplatku predstavuje
dohodnutý úrok a zvyšné dve tretiny zahŕňajú náklady na vypracovanie a uzatvorenie zmluvy o úvere,
spolu so všetkou administratívou s tým spojenou. Z dokladov predložených žalobkyňou mu vyplynulo,
že táto žalovanému zaplatila spolu sumu 1.043,22 €. Vychádzajúc zo znenia § 52 ods. 1 až 4 a §
53 ods. 1,2,3 a 5 Obč.zákonníka charakterizoval podmienky spotrebiteľských zmlúv a za nepochybné
pokladal, že zmluva uzatvorená medzi účastníkmi konania je spotrebiteľskou zmluvou a žalobca
(správne žalovaný) žiadnym spôsobom nepreukázal, že v danom prípade išlo o poskytnutie úveru

na výkon zamestnania, ako to vyplýva zo zmluvy zo dňa 24.2.2011 a žalobkyňa vo svojej výpovedi
uviedla, že zmluvu s ňou uzatvárala pracovníčka žalovaného a táto sa vôbec nepýtala, na čo potrebuje
finančné prostriedky použiť a sama vypĺňala formulár zmluvy. Zo zmluvy podľa neho nie je zrejmé,
aký konkrétny súvis so zamestnaním má jej uzavretie a bez preukázania konkrétneho účelu nemožnokonštatovať, že zmluva má nespotrebiteľský charakter. Citoval ďalej § 2 písm. b/, § 9 ods. 1, 2 a 7, § 11
ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, ako aj § 39, § 107 ods. 1, 2 a § 451 ods.
1,2 Obč.zákonníka a uviedol, že v danom prípade dohodnutý úrok predstavoval 1/3-inu poplatku, čo v

prepočtečinilo32,26%ročne,čooprotipriemernejúrokovejsadzbevofebruári2011prispotrebiteľských
úveroch vo výške 5,88 € predstavovalo úrok v rozpore so zásadou dobrých mravov, a preto s poukazom
na § 39 Obč.zákonníka zmluvu v tejto časti nepokladal za platnú. Poskytnutý úver považoval tak
za bezúročný, keď v zmluve nebola uvedená ani ročná percentuálna miera nákladov. Dohodnutý
administratívny poplatok predstavujúci 64,53 % z úveru pokladal za neprijateľnú zmluvnú podmienku,

keďže pri poplatkoch zo spotrebiteľského úveru je nevyhnutné, aby sa nimi platilo skutočné plnenie
spotrebiteľovi a v jeho záujme. S prihliadnutím na vyhodnotenie odplaty ako podmienky neprimeranej
a neplatnej o nej rozhodol podľa § 153 ods. 4 O.s.p.. Keďže na strane žalovaného vzniklo bezdôvodné
obohatenie, zaviazal ho na zaplatenie sumy 543,22 €. O trovách úspešnej žalobkyne rozhodol podľa
§ 142 ods. 1 O.s.p..

3. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný. Namietal, že
predložená zmluva o úvere nie je zmluvou o spotrebiteľskom úvere ani spotrebiteľskou zmluvou.
Zmluvný vzťah účastníkov sa riadi § 497 a nasl. Obchodného zákonníka č. 513/1991 Z.z.. Poskytovanie
úverov je absolútnym obchodom, pričom použitie Obchodného zákonníka v spotrebiteľských zmluvách
sa nevylučuje. Žalovaný nesúhlasí s tým, že dojednanie o odplate za poskytnutie úveru je dojednanie

v neprospech spotrebiteľa. Tu poukazuje na voľbu Obchodného zákonníka, že to nie je neprijateľná
zmluvná podmienka. Žalovaný napádal nepreskúmateľnosť súdneho rozhodnutia, pretože nie je zrejmé,
akými úvahami sa súd pri rozhodovaní a posudzovaní skutkového stavu riadil. Nenastala ani jedna
z foriem bezdôvodného obohatenia. Poskytnutý úver bol len na výkon zamestnania. Je potrebné
chrániť dobrú vieru žalovaného a žalobcovi tak nepriznať právne postavenie spotrebiteľa. Zmluvný

vzťah účastníkov bol obchodnoprávny, nie občianskoprávny. Poskytovanie ochrany žalobkyni ako
spotrebiteľovi nie je na mieste. Nesúhlasí s tým, že bol dojednaný nejaký vysoký úrok za poskytnutie
úveru, kde ale je jasné, že žalovaný nesie vyššie podnikateľské riziko pri poskytovaní úverov a má
aj oprávnene vyššie úrokové sadzby ako banky. Slovenské právo a slovenský zákonodarca pripúšťa
spoplatňovanie poplatkami za spracovanie úveru. Zdôraznil, že v čase uzavretia zmluvy medzi

účastníkmi neexistovalo žiadne zákonné obmedzenie zakazujúce poskytovať úver, či už spotrebiteľom
alebo osobám, ktoré nie sú spotrebiteľmi. Veriteľ, teda on, mohol požadovať v súvislosti s poskytnutím
úveru okrem úroku z úveru aj poplatok za jeho poskytnutie a rovnako mal právo na zabezpečenie
svojejpohľadávky.Argumentáciusúdu,ktorýrozhodoloneprijateľnostizmluvnýchpodmienokpovažoval
za nespostačujúcu, keďže rozhodnutie o určení neprijateľných zmluvných podmienok predstavuje

rozhodnutie so závažnými účinkami, a preto je vágne odôvodnenie takéhoto rozhodnutia neprípustné.

4. Žalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného navrhla rozsudok súdu prvého stupňa potvrdiť ako
vecne správny a uplatnila si náhradu trov odvolacieho konania. Trvala na tom, že medzi účastníkmi
došlo k uzavretiu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, pretože z jej obsahu nevyplýva, aby jej úver bol

poskytnutý na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania. V zmluve nebola uvedená priemerná
RPMN a poskytnutý úver sa tak považuje za bezúročný a bez poplatkov. Súd prvého stupňa podľa nej
správne vyhodnotil aj dohodnutý administratívny poplatok predstavujúci celkovo sumu 322,06 €.

5. Žalovaný podával odvolanie v čase účinnosti zák. č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok účinný
do 30.6.2016 a Krajský súd v Košiciach vec prejednával v čase účinnosti zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný
sporový poriadok účinný od 1.7.2016 (ďalej len CSP).

6. Podľa ust. § 470 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z.z. CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na

konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

7. Podľa ust. § 470 ods. 2 veta prvá CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona zostávajú zachované.

8.KrajskýsúdvKošiciachnazákladepodanéhoodvolaniavecpodľaust.§385ods.1CSPprejednalbez
nariadenia odvolacieho pojednávania a preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v medziach odvolania,
t.j. v rozsahu vyplývajúcom z § 380 ods. 1, 2 CSP (vymedzenom odvolacími dôvodmi a námietkami
žalovaného uvedenými v jeho odvolaní) a § 379 CSP, spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo, a dospelk záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné, preto rozsudok potvrdil podľa § 387 ods. 1 CSP, lebo
z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov je vo výroku vecne správny.

9. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach, pričom miesto a čas verejného
vyhlásenia rozsudku bolo zverejnené minimálne 5 dní pred termínom vyhlásenia na úradnej tabuli
Krajského súdu v Košiciach (§ 219 ods. 1, 3 CSP).

10. Podľa ust. § 387 ods. 2 CSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením

napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.

11. Odvolací súd sa stotožňuje so správnymi skutkovými a právnymi závermi súdu prvého stupňa a s
odôvodnením napadnutého rozsudku, na ktoré v celom rozsahu poukazuje a vo vzťahu k uplatneným

odvolacím dôvodom dopĺňa nasledovné:

12. Žalovaný v odvolaní namietal odvolacie dôvody v zmysle § 205 ods. 2 písm. d/ a f/ O.s.p. účinného
v čase podania odvolania, t.j. súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia

veci. V zmysle CSP účinného v čase rozhodovania odvolacieho súdu ide o odvolacie dôvody podľa §
365 ods. 1 písm. f/ a h/.

13. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f/ CSP (§ 205 ods. 2 písm. d/ O.s.p.) je v súdnej
praxi vykladaný tak, že musí ísť o také skutkové zistenie, na základe ktorých súd prvej inštancie vec

posúdil po právnej stránke a ktoré nemajú v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové
zistenia nezodpovedajú vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 191
CSP (do 30.6.2016 ust. § 132 O.s.p.), a to vzhľadom na to, že súd vzal do úvahy len skutočnosti,
ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov strán nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo,
alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli počas

konania najavo.

14. Nesprávne sú aj také skutkové zistenia, ktoré súd prvej inštancie založil na chybnom hodnotení
dôkazov. Typovo ide o situáciu, kde je logický rozpor v hodnotení dôkazov, príp. poznatkov, ktoré
vyplynulizprednesovstrán alebo,ktorévyšlinajavoinak,zhľadiskazávažnosti(dôležitosti),zákonnosti,

pravdivosti, eventuálne vierohodnosti alebo, keď výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo
malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z § 192, § 193 a § 205 CSP (do 30.6.2016 z ust. § 133 až
135 O.s.p.)

15. K odvolaciemu dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. h/ CSP (§ 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p.) odvolací

súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne
závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový. Nesprávnym právnym posúdením je
omyl súdu pri aplikácii práva na správne zistený skutkový stav. O omyl v aplikáciu práva ide vtedy, ak
súd použil iný právny predpis, než ktorý mal použiť alebo ak použil síce správny právny predpis, ale
nesprávne ho interpretoval na daný prípad.

16. Odvolací súd dospel k záveru, že tieto odvolacie dôvody nie sú naplnené.

17. Rozhodnutiu súdu prvej inštancie nemožno vytknúť nedostatočné zistenie skutkového stavu, ani že
by vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov strán nevyplynuli ani nevyšli

za konania najavo, že by opomenul niektoré rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi
preukázané alebo, že by v jeho hodnotení dôkazov bol logický rozpor, prípadne, že by výsledok jeho
hodnotenia dôkazov nezodpovedal tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z § 133 až 135
účinných v čase jeho rozhodovania alebo, že by na zistený skutkový stav aplikoval nesprávne zákonné
ustanovenie alebo použité zákonné ustanovenia nesprávne vyložil.

18. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie v dostatočnom rozsahu pre náležité zistenie
skutkového stavu, vykonané dôkazy hodnotil podľa § 132 O.s.p. účinného v čase jeho rozhodovaniaz týchto dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, na ktorých aj založil svoje rozhodnutie, zo
zisteného skutkového stavu vyvodil aj správny právny záver.

19. Správne, podrobné a zákonu zodpovedajúce sú aj dôvody rozsudku, s ktorými sa odvolací súd v
celom rozsahu a na tieto odkazuje (§ 387 ods. 2 CSP). Ani odvolacie námietky žalovaného nemali vplyv
na vecnú správnosť rozsudku a nie sú spôsobilé privodiť jeho zmenu.

20. V tejto veci nemožno akceptovať argumentáciu žalovaného uvedenú v jeho odvolaní spočívajúcu v

tom, že predmetný právny vzťah by sa mal posudzovať len ako vzťah obchodnoprávnej povahy založený
zmluvou o úvere v zmysle § 497 a nasledujúcich Obchodného zákonníka.

21. Predmetom konania je vydanie bezdôvodného obohatenia na podklade spotrebiteľského vzťahu
z dôvodu, že účastníci si dojednali úver, ktorý veriteľ žalobkyni poskytol podľa obsahu zmluvy na
výkon zamestnania. Pravdivosť tohto dojednania preukázaná nebola, keďže žalobkyňa túto skutočnosť

namietala z dôvodu, že je zamestnaná v stávkovej kancelárii a že takéto vyhlásenie bolo urobené
účelovo. Ak ide o úver poskytovaný spotrebiteľovi na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania
alebo podnikania, je potrebné prednostne aplikovať občianskoprávne normy. Pri spotrebiteľskej zmluve
spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom s dôverou bez možnosti individuálne ovplyvniť
zmluvné podmienky. Spotrebiteľské zmluvy uzatvárajú dodávatelia s veľkým počtom zákazníkov s tým,

že dodávateľ vopred určuje v návrhu obsah zmlúv a spotrebiteľ nemá možnosť žiadnym spôsobom
zmeniť ich obsah, môže návrh len prijať alebo odmietnuť. Účel poskytnutých peňažných prostriedkov
na výkon zamestnania tak, ako je vyplnený v predtlači zmluvy o úvere uzavretej účastníkmi dňa
24.2.2011(vspisenač.l.5),nebolvkonanípreukázaný.Dôkaznébremenonapreukázanietoho,žeúver
bol poskytnutý na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania úverového dlžníka vo všeobecnosti

ťaží toho, kto tvrdí takúto výnimku (majúcu za následok potrebu kvalifikácie úveru za tzv. iný, t. j.
nespotrebiteľský úver, ktorý sa riadi výlučne úpravou v zmluve a Obchodnom zákonníku), teda veriteľa.
Bezpečným preukázaním tejto skutočnosti pritom nemôže byť len všeobecný údaj o uzavretí zmluvy
o poskytnutí úveru na výkon zamestnania, ktorý neposkytuje odpoveď na otázku, aké je zamestnanie
alebo povolanie odberateľa a aký konkrétny súvis s takýmto zamestnaním, povolaním či predmetom

jeho činnosti vôbec uzavretie príslušnej zmluvy malo. Žalovaný svoju dôkaznú povinnosť v tomto smere
nesplnil, preto súd správne konštatoval, že vymedzenie účelu poskytnutia úveru "na výkon zamestnania"
malo rovnaký dopad, ako keby v zmluve nebol jej účel vymedzený vôbec. To znamená, že súd na vec
musel aplikovať ustanovenia zákona o spotrebiteľských úveroch.

22. Členské štáty únie sú povinné zabezpečiť, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených
so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné
pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia
existencia možná bez nekalých podmienok (článok 6 bod 1 Smernice Rady 93/13/EHS z 05.04.1993 o
nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách).

Odvolací súd poukazuje na rozsudok Súdneho dvora z 27.02.2014 vo veci sp. zn. C-470/12, bod 41,
v ktorom Súdny dvor výslovne deklaroval, že „možnosť súdu skúmať nekalosúťažné podmienky aj
bez návrhu predstavuje vhodný prostriedok na dosiahnutie výsledku stanoveného v článku 6 smernice
93/13, teda zabránenie tomu, aby bol jednotlivý spotrebiteľ viazaný nekalou podmienkou, a zároveň
na dosiahnutie cieľa stanoveného v článku 7 tejto smernice, pretože takéto preskúmanie môže mať

odradzujúci účinok smerujúci k ukončeniu používania nekalých podmienok v zmluvách uzavretých so
spotrebiteľmi zo strany predajcov alebo dodávateľov (rozsudky z 21. novembra 2002, Cofidis, C-473/00,
Zb. s. 1-10875, bod 32, a Mostaza Claro, C-l68/05, Zb. s. 1-10421, bod 25)“.
Občiansky zákonník obsahuje demonštratívny výpočet neprijateľných zmluvných podmienok. To
znamená, že súdu nebráni žiadna prekážka, aby vyvodil dôsledky zo zmluvného dojednania v

štandardnej formulárovej zmluve, ak spôsobuje hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach medzi
dodávateľom a spotrebiteľom v neprospech spotrebiteľa podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka.
Je potrebné súhlasiť s názorom súdu prvej inštancie s tým, že v 2/3-tinách je administratívny poplatok
neúmerný vysoký. Ide o vágne ustanovenie, ktoré vôbec nešpecifikuje, o aké činnosti ide, pričom 2/3-
tiny z tohto poplatku predstavujú sumu 322,66 Eur.

23. Žalobkyni bol poskytnutý úver vo výške 500 € za poplatok 484 € a teda žalovanému mala vyplatiť
celkom sumu 984 €. Dohodnutý úrok je tiež ďaleko za hranicou primeranosti a hraničí s úžerou.24. Preto rozhodnutie súdu prvého stupňa je správne, pokiaľ takúto podmienku v úverovej zmluve o
platení poplatku považuje za neprijateľnú zmluvnú podmienku v úverovej zmluve so spotrebiteľom,

pretože nepochybne spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach medzi dodávateľom
a spotrebiteľom v neprospech spotrebiteľa, oprávňuje dodávateľa na neprimerane vysoké plnenie a
taktiež takáto zmluvná podmienka je v neposlednom rade v rozpore s princípom dobrých mravov (§ 39
Občianskeho zákonníka).
Súd prvého stupňa mohol takúto zmluvnú podmienku posudzovať ako neprijateľnú zmluvnú podmienku

podľa § 53 Občianskeho zákonníka v spojení s § 153 ods. 3 O.s.p..
Naliehavý právny záujem žalobcu - spotrebiteľa na určení neprijateľnosti zmluvnej podmienky v
spotrebiteľskej zmluve vyplýva priamo zo zákona (§ 53a Občianskeho zákonníka). Takýmto určením sa
napĺňa cieľ Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách zabrániť neustálemu používaniu neprijateľnej zmluvnej podmienky. Naliehavý právny záujem
je daný aj z dôvodu právnej istoty v otázke skutočnej výšky dlhu. Preto ho spotrebiteľ nemusí

preukazovať.
Z uvedeného vyplýva, že tak z dôvodu neprijateľnosti zmluvnej podmienky upravenej v bode 11 úverovej
zmluvy o tej časti poplatku ktorej zodpovedajú 2/3 zahŕňajúce náklady na vypracovanie a uzatvorenie
zmluvy o úvere spolu s administratívou s tým spojenou, ako aj pre rozpor z dobrými mravmi je predmetný
poplatok v celosti neakceptovateľný, absolútne neplatný a predstavuje bezdôvodné obohatenie v zmysle

§ 451 a nasl. Občianskeho zákonníka, tak ako to konštatuje správne aj súd prvého stupňa.

25. Pokiaľ ide o odvolaciu námietku žalovaného vo vzťahu k odplate za poskytnutie úveru, argumentujúc
tým, že nesie vyššie podnikateľské riziko a žalobca nepreukázal, aká bola obvyklá odplata za úvery
poskytované inými subjektmi poskytujúcimi financovanie z vlastných zdrojov, odvolací súd konštatuje, že

aj keď sa žalovaný snaží odplatu za poskytnutý úver obhájiť podmienkami, resp. okolnosťami, za ktorých
poskytuje úvery spotrebiteľom, odvolací súd konštatuje, že ani za situácie, že žalovaný poskytuje úvery
za podmienky znášania podnikateľského rizika, ide o riziko vyplývajúce priamo zo základných znakov
podnikania a zároveň žalovaný nemôže očakávať ochranu svojich nárokov, ktoré sú zjavne v rozpore
so zákonom, a ktorý sa musí uplatňovať a rešpektovať v rámci súkromnoprávnych vzťahov. Konanie

žalovaného v rozpore so zákonom a na ťarchu žalobcu nemôže mať iný výsledok, než ten, že súd takéto
právo neprizná.
Ďalšou odvolacou námietkou bolo, že rozhodnutie súdu prvého stupňa je nepreskúmateľné.
Je potrebné uviesť, že právo na určitú kvalitu súdneho konania, ktorej súčasťou je aj právo účastníka
na dostatočné odôvodnenie súdneho rozhodnutia, je jedným z aspektov práva na spravodlivý proces.

Z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva ako aj z rozhodnutí Ústavného SR totiž vyplýva, že tak
základné právo podľa čl. 46 ods. 1 ústavy ako aj právo podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru, v sebe zahŕňajú
aj právo na rovnosť zbraní, kontradiktómosť konania a odôvodnenie rozhodnutia (II. ÚS 383/2006);
právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné zásady spravodlivého súdneho
procesu. Právo na spravodlivý proces je naplnené tým, že všeobecné súdy zistia skutkový stav a

po výklade a použití relevantných právnych noriem rozhodnú tak, že ich skutkové a právne závery
nie sú svojvoľné, neudržateľné a nie sú prijaté v zrejmom omyle konajúcich súdov; ktoré by popreli
zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces. Z odôvodnenia súdneho rozhodnutia (§157 ods. 2) musí
vyplývať vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov argumentácii obsiahnutej
v odôvodnení svojho rozhodnutia dbať tiež na jeho celkovú presvedčivosť, teda inými slovami, na to, aby

premisy zvolené v rozhodnutí rovnako ako závery, ku ktorým na základe týchto premís dospel, boli pre
širšiu právnickú (ale aj laickú) verejnosť prijateľné, racionálne ale v neposlednom rade aj spravodlivé a
presvedčivé. Všeobecný súd pritom musí súčasne vychádzať z materiálnej ochrany zákonnosti tak, aby
bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv a oprávnených záujmov účastníkov (vid. IV. ÚS 1/2002, II.
ÚS 174/04, III. ÚS 117/07). Z práva na spravodlivé súdne konanie v tejto súvislosti vyplýva aj povinnosť

všeobecného súdu zaoberať sa účinne námietkami, argumentmi a návrhmi strán (avšak) s výhradou,
že majú význam pre rozhodnutie (I. ÚS 46/05, II. ÚS 76/07.

26. Odvolací súd dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie spĺňa vyššie uvedené kritériá pre

odôvodnenie rozhodnutí podľa vtedy účinného ustanovenia § 157 ods. 2 O.s.p., a preto ho nemožno
považovať za nepreskúmateľný. Odôvodnenie rozsudku zodpovedá základnej štruktúre odôvodnenia
a následnosti jednotlivých častí odôvodnenia a ich obsahová (materiálna) náplň, zakladajú súhrnne
ich zrozumiteľnosť a všeobecnú interpretačnú presvedčivosť. Súd prvej inštancie jasne a dostatočnevysvetlil právne dôvody, pre ktoré žalobe žalobkyne, ktorou sa domáhala vydania bezdôvodného
obohatenia a určenia neplatnosti zmluvnej podmienky vyhovel. Náležite sa pritom vyporiadal so súdnou
judikatúrou týkajúcou sa preskúmavanej veci a rozhodnutie odôvodnil presvedčivo a zrozumiteľne.

27. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd rozsudok ako vecne správny potvrdil.

28.Otrováchodvolaciehokonaniabolorozhodnutépodľa§396ods.1CSPvspojenís§255ods.1CSP,
keďže žalovaný nebol v odvolacom konaní úspešný a úspešnej žalobkyni priznal nárok na plnú náhradu

trov odvolacieho konania s tým, že o výške trov rozhodne súd prvej inštancie (§ 262 ods. 2 CSP).

29. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods.
2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 1,2 CSP).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).