Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, November 16, 2017

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 2To/97/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1616010351
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 11. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľudmila Králiková
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1616010351.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľudmily Králikovej a sudcov
JUDr. Kamila Iváneka a Mgr. Marcela Kosovej, v trestnej veci obžalovaného J. H., pre zločin vydierania
podľa § 189 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Tr. zák., o odvolaní okresného prokurátora proti rozsudku Okresného
súdu Malacky sp. zn. 2T/48/2016 zo dňa 24.04.2017, na verejnom zasadnutí konanom 16. novembra
2017 v Bratislave, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. sa odvolanie Okresnej prokuratúry Malacky z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Malacky sp. zn. 2T/48/2016 zo dňa 24.04.2017 bol obžalovaný J. H. podľa
§ 285 písm. c/ Tr. por. oslobodený spod obžaloby Okresného prokurátora Malacky sp. zn. 1Pv 345/15 z
02.09.2016 pre zločin vydierania podľa § 189 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Tr. zák., na tom skutkovom základe,
že

dňa 03.06.2015 v presne nezistenom čase v doobedňajších hodinách spolu s doposiaľ nestotožnenými
osobami požadoval od poškodeného Z.. T. T. sumu 6.000,- € za vykonané práce, následne na osobnom
motorovom vozidle nezistenej značky odviezol poškodeného s jeho súhlasom z obce Y. do mesta J.,
kde si mal poškodený túto sumu vybrať z banky, poškodený vo T. banke v J. vybral sumu 4.000,- €,
avšak odmietol finančnú hotovosť odovzdať obvinenému a ostatným bližšie nestotožneným osobám,

pričom obvinený ho pod zámienkou odvozu naspäť domov do obce Y. vylákal naspäť do motorového
vozidla, v ktorom boli okrem obvineného ďalšie tri nestotožnené osoby, následne odviezli poškodeného
do obce R. T., kde na doposiaľ nezistenom mieste opätovne požadovali od poškodeného vyplatenie
finančnej hotovosti, strkali do neho so slovami „že ak im nedá peniaze, živý odtiaľ neodíde“, po čom
poškodený zo strachu o svoj život obvinenému vyplatil sumu 4.500,- €, čo boli všetky peniaze, ktoré mal
pri sebe, obvinený mu následne odovzdal príjmový pokladničný doklad na meno „T.“ na sumu 4.500,-

€, poškodeného potom odviezli späť do J., kde z vozidla vystúpil, čím poškodenému Z.. T. T., nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom Y. č. XX, U. spôsobil škodu vo výške 4.500,- €,

nakoľko nebolo dokázané, že skutok spáchal obžalovaný.
Podľa § 288 ods. 3 Tr. por .bol poškodený Z.. T. T., bytom U., Y. XX odkázaný s nárokom na náhradu
škody na civilný proces.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie prokurátor. V písomných dôvodoch
odvolania uviedol, že sa nestotožňuje s rozhodnutím súdu prvého stupňa. Obžalovaný je usvedčovaný
predovšetkým výpoveďou poškodeného, ktorý v prípravnom konaní ako aj na hlavnom pojednávaní
dokázal popísať podrobne okolnosti, za ktorých došlo k spáchaniu skutku, vedel popísať obžalovaného
a stotožniť ho pri rekognícii. Odvolateľ pripustil, že na hlavnom pojednávaní si už poškodený nebol s

určitosťou istý, že osoba obžalovaného je skutočne osobou, ktorá na ňom páchala zločin vydierania. Mal
za to, že o totožnosti obžalovaného nemožno mať pochybnosti i s poukazom na výpovede ostatnýchsvedkov. Poukázal tiež na výpoveď P. T. a konštatoval, že bolo zrejmé, že do banky v J. vozil
poškodeného aj H. M., čo potvrdzuje dôveryhodnosť výpovede poškodeného.

Odvolateľ uviedol, že súd neuznal zákonnosť uvedenej rekognície s odôvodnením, že bola vykonaná
pred vznesením obvinenia, na čo nebol dôvod. S takýmto právnym názorom sa odvolateľ nestotožnil.

Navrhol pre zrušiť napadnutý rozsudok a vec vrátiť na nové konanie súdu prvého stupňa.

Na verejné zasadnutie konané dňa 16.11.2017 bol obžalovaný J. H. riadne a včas predvolaný, o
čom svedčí prevzatie predvolania zo dňa 20.10.2017. Súd konal verejné zasadnutie v neprítomnosti
obžalovaného za splnenia podmienok § 293 ods. 5 Tr. por. za účasti zvoleného obhajcu podľa plnej
moci, ktorý mal päťdňovú lehotu na prípravu na verejné zasadnutie splnenú.

Zástupkyňa Krajskej prokuratúry Bratislava na verejnom zasadnutí navrhla zrušiť napadnutý rozsudok

a vec vrátiť súdu I. stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.

Obhajca obžalovaného uviedol, že rozhodnutie súdu I. stupňa je v súlade s vykonaným dokazovaním,
kedy bolo preukázané, že na stavbe poškodeného sa vystriedalo viacej osôb a preto navrhol odvolanie
zamietnuť ako nedôvodné.

Krajský súd v Bratislave , ako súd odvolací ( § 315 Tr. por.), primárne konštatoval prípustnosť odvolania
( 306 ods. 1 Tr. por.) a absenciu dôvodov na rozhodnutie podľa § 316 ods. 1 alebo ods. 3 Tr. por. a preto
podľa § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti
ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo, riadiac sa

pritom zásadou, že na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali
podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por. a dospel k záveru, že odvolanie okresného prokurátora
nie je dôvodné.

Z vyššie uvedeného vyplýva, že povinnosťou odvolacieho súdu na základe revízneho princípu

determinovaným uvedeným ustanovením je preskúmanie len tých výrokov, proti ktorým odvolateľ podal
odvolanie a preskúmanie správnosti postupu konania, ktoré predchádzalo týmto napadnutým výrokom
rozsudku. Výnimku z uvedenej zásady a to, že odvolací súd musí prihliadnuť aj na chyby, ktoré síce
odvolaním neboli vytýkané, ale ktoré sú takej povahy, že by odôvodňovali (po právoplatnosti rozsudku)
podanie mimoriadneho opravného prostriedku a to dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por.

Jednou zo základných zásad rekodifikovaného trestného konania je zásada náležitého zistenia
skutkového stavu veci upravená v § 2 ods. 10 Tr. por.

Podľa § 2 ods. 10 Tr. poriadku orgány činné v trestnom konaní potupujú tak, aby bol zistený skutkový

stav veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, a to v rozsahu nevyhnutnom na ich rozhodnutie. Dôkazy
obstarávajú z úradnej povinnosti. Právo obstarávať dôkazy majú aj strany. Orgány činné v trestnom
konaní s rovnakou starostlivosťou objasňujú okolnosti svedčiace proti obvinenému, ako aj okolnosti,
ktoré svedčia v jeho prospech, a v oboch smeroch vykonávajú dôkazy tak, aby umožnili súdu spravodlivé
rozhodnutie.

Podľa § 2 ods. 12 Tr. por. orgány činné v trestnom konaní a súd hodnotia dôkazy získané zákonným
spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých
okolností prípadu, jednotlivo i v ich súhrne nezávisle od toho, či ich obstarával súd, orgány činné v
trestnom konaní alebo niektorá zo strán.

Podľa § 2 ods. 19 Tr. por. pri rozhodovaní na hlavnom pojednávaní smie súd prihliadnuť len na dôkazy,
ktoré boli v tomto konaní vykonané, ak zákon neustanovuje inak.

Podľa § 319 Tr. por. sa odvolanie zamietne ak zistí, že nie je dôvodné.

Podľa § 285 písm. c/ Tr. por. súd oslobodí obžalovaného spod obžaloby, ak skutok nespáchal
obžalovaný.Podľa § 288 ods. 3 Tr. por., ak súd obžalovaného spod obžaloby oslobodil, odkáže poškodeného s jeho
nárokom na náhradu škody vždy na občiansko súdne konanie.

Po preskúmaní výroku o vine krajský súd konštatuje, že súd prvého stupňa v danej veci vykonal
potrebné dokazovanie výsluchom obžalovaného, ako aj svedkov a oboznámil listinné dôkazy vzťahujúce
sa k predmetnému skutku, uvedené dôkazy vyhodnotil v súlade s § 2 ods. 10 Tr. por.

Výrok o vine môže byť založený len na takých dôkazoch, ktoré celkom vylučujú pochybnosť, že sa stal

skutok, ktorý je predmetom trestného stíhania. To platí tým skôr, keď vierohodnosť jediného priameho
svedka je pochybná. (R NS č. 14/1964).

Zásada objektívnej pravdy vyžaduje, aby súd oprel svoje rozhodnutie o vine a treste o jednoznačne
zistené a bezpečne preukázané fakty nie o púhu pravdepodobnosť. Tam, kde nie je možné bezpečne
určiť, ktorá z variant skutkového riešenia zodpovedá skutočnosti volí súd po vyčerpaní všetkých

dosiahnuteľných dôkazov tú, ktorá je pre obžalovaného priaznivejšia (R NS č. 46/1963).

Aj keď obžalovaný dôvodne podozrivý, že sa dopustil žalovaného trestného činu, avšak výsledky
dokazovania vykonaného pred súdom nevyznievajú jednoznačne, a nie je tu úplne ucelená reťaz tak
priamych, ako aj nepriamych dôkazov, z ktorých by sa mohol vyvodiť bezpečný záver, že sa stal skutok,

ktorý je predmetom trestného stíhania, treba obžalovaného oslobodiť spod obžaloby (R NS č. 14/1964).

Vychádzajúc z uvedených stanovísk odvolací súd musí konštatovať, že nebolo bez akýchkoľvek
pochybností preukázané konanie obžalovaného vo vzťahu k poškodenému Ing. T. T.. Súd vychádza
predovšetkým z dôkazov produkovaných na hlavnom pojednávaní kedy musel konštatovať, že výpoveď

poškodeného už nebola jednoznačná tak, aby bez akýchkoľvek pochybností usvedčovala obžalovaného
zo spáchania daného zločinu. Obžalovaný od počiatku toto konanie popieral. Okresný súd vyhodnotil
aj dôkazy ďalších svedkov a konštatoval, že na predmetnej stavbe pracovali dve skupiny, ktoré
komunikovali jednak s poškodeným, ale aj s jeho manželkou nezávisle.

Okresný súd sa správne vysporiadal aj s otázkou zákonnosti rekognície vykonanej v prípravnom konaní
pred vznesením obvinenia. Správne poukázal na ustanovenie § 199 ods. 1 Tr. por., z ktorého následne
vyvodil správny záver o procesne nespôsobilej rekognícii vykonanej medzi poškodeným a obžalovaným.

Nakoľko sa odvolací súd plne stotožnil s dôvodmi odvolania v rozsudku súdu prvého stupňa, ktorý spolu

s rozhodnutím súdu vyššie stupňa tvoria celok konštatuje, že nie je potrebné v tomto dvojinštančnom
súdnom konaní opakovať bez ďalšieho právne závery súdu prvého stupňa.

Odvolací súd preto dospel k záveru, že dôvodnosť odvolania okresnej prokuratúry nie je opodstatnená
a preto podľa § 319 Tr. por. zamietol jej odvolanie ako nedôvodné.

Z týchto dôvodov rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný ďalší riadny
opravný prostriedok.