Uznesenie ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, January 31, 2013

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 19CoE/177/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8406205665
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 01. 2013

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zlata Simková
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2013:8406205665.1

Uznesenie

KrajskýsúdvPrešovevexekučnejvecioprávnenéhoMinisterstvovnútraSlovenskejrepubliky,Pribinova
2, 812 72 Bratislava, proti povinnému Z. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom O.. N. č. XXXX/X, E., o vymoženie
33,19 eur s príslušenstvom o odvolaní súdneho exekútora JUDr. Márie Hlaváčovej proti uzneseniu
Okresného súdu Kežmarok č. k. 5Er/1010/2006-11 zo dňa 10.07.2012 jednohlasne takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie v jeho napadnutej časti, t. j. vo výroku o priznaní trov exekúcie exekútorovi.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa exekúciu vedenú pod č. EX 633/2006 súdnym exekútorom
JUDr. Máriou Hlaváčovou so sídlom Exekútorského úradu v Kežmarku, Hlavné námestie č. 34 vyhlásil
za neprípustnú a exekúciu zastavil.

Súdnemu exekútorovi priznal trovy exekúcie vo výške 40,15 eur a zaviazal povinného zaplatiť

exekútorovi priznané trovy exekúcie do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto uznesenia na účet súdneho
exekútora.

Nepriznal súdnemu exekútorovi trovy exekúcie spolu vo výške 29,95 eur.

Rozhodnutie o vyhlásení exekúcie za neprípustnú odôvodnil súd prvého stupňa právne podľa ust.

§§ 57 ods. písm. g; 58 ods. 1 Exekučného poriadku, § 88 ods. 1 zákona o priestupkoch, pričom
konštatoval, že exekučný titul, ktorým je vo veci blok na pokutu č. AA 025903 zo dňa 11.04.2004,
nadobudol právoplatnosť dňa 11.04.2004 a vykonateľnosť dňa 26.04.2004. V zmysle ustanovenia § 88
ods. 1 zákona o priestupkoch lehota na vykonanie predmetného rozhodnutia uplynula dňa 26.04.2007.

Preto súd prvého stupňa vyhlásil exekúciu za neprípustnú a exekúciu zastavil.

Rozhodnutie o trovách exekúcie odôvodnil súd prvého stupňa právne podľa ust. §§ 85j ods. zákona o
dani z pridanej hodnoty, §§ 196; 200 ods. 1; 203 ods. 1 Exekučného poriadku, v zmysle ustanovení §§
14 ods. 1, 2, 3; 15 ods. 1; 22 ods. 1; 25 vyhlášky č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych
exekútorov.

Súdnemu exekútorovi priznal odmenu celkom vo výške 40,15 eur, a to za 2 úkony vykonávané
odmeňované v rámci paušálnej odmeny vo výške 6,64 eur za získanie poverenia na vykonanie exekúcie
a za doručenie upovedomenia o začatí exekúcie.

V rámci časovej odmeny sú súdny exekútor uplatnil odmenu celkom za 6 začatých hodín v sume 39,84
eur. Súd prvého stupňa vo vzťahu k časovej odmene konštatoval, že nepriznal časovú odmenu za úkony

- vypracovanie žiadosti o udelenie poverenia - 60 minút, vypracovanie upovedomenia o začatí exekúcie
- 60 minút, nakoľko súdnemu exekútorovi bola priznaná paušálna odmena za uvedené úkony, tedaide o úkony,, za ktoré sú súdny exekútor uplatnil odmenu duplicitne. Súd prvého stupňa nepriznal ani
odmenu za úkony: vypracovanie špecifikácie trov exekúcie a podania podnetu na zatavenie exekúcie -
60 minút, vrátenie poverenia, ukončenie exekúcie, archív, zrušenie všetkých blokácií - 60 minút, nakoľko

tieto časové úseky týchto administratívnych úkonov nepovažoval za účelne vynaložené na exekúciu
z dôvodu, že nesmerovali k účelu exekúcie a ide o administratívne práve, vykonané v súvislosti s
exekučnou činnosťou, ktorých náhrada je zahrnutá v odmene exekútora v zmysle § 25 vyhl. č. 288/1995
Z. z. Časovú odmenu priznal iba za 2 začaté hodiny (120 minút), a to za prijatie a zaregistrovanie návrhu
na vykonanie exekúcie - 60 minút, vypracovanie výzvy a predvolania manželke povinného - 60 minút, t.

j. spolu 2 x 6,64 eur = 13,28 eur. Odmena súdneho exekútora je tak vyčíslená, zdokladovaná a priznaná
vo výške 19,92 eur.

Súdprvéhostupňapriznalsúdnemuexekútoroviajhotovévýdavky-poštovnévsume6,90euravýdavky
na telefón - 6,64 eur, celkom teda vo výške 13,54 eur.

Súdnemu exekútorovi priznal aj 20%-nú daň z pridanej hodnoty vo výške 6,69 eur.

Priznané trovy exekúcie spolu tvoria sumu 40,15 eur.

Prvostupňový súd uložil trovy exekúcie zaplatiť povinnému, čo odôvodnil tým, že k zastaveniu exekúcie

nedošlo z dôvodov na strane povinného v zmysle ustanovenia § 203 Exekučného poriadku. Povinný
nesplnením si povinnosti uhradiť pohľadávku dal dôvod na začatie exekúcie, preto bol zaviazaný na
náhradu trov exekúcie.

Proti tomuto uzneseniu, a to proti výroku o povinnosti povinného zaplatiť trovy exekúcie, podala v

zákonom stanovenej lehote odvolanie súdna exekútorka.

V odvolaní uviedla, že lehota na vykonanie exekučného titulu uplynula dňa 26.04.2007. Oprávnený
podal návrh na vykonanie exekúcie dňa 13.12.2006. Súd prvého stupňa na žiadosť súdneho exekútora
o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie zo dňa 15.12.2006 vydal poverenie a doručil ho

exekútorskému úradu dňa 16.02.2007. Od uvedenej doby do 26.04.2007 bola pre exekútora lehota
na vykonanie exekúcie len 2 mesiace, čo je nereálne, ak je potrebné vyhľadať povinného, pretože
s manželkou nežije v spoločnej domácnosti. Exekúciu nebolo možné reálne vykonať, a to z dôvodu
zavinenia oprávneného, pretože podal návrh na vykonanie exekúcie neskoro, teda tesne pred uplynutím
lehoty na vykonanie rozhodnutia. Súd prvého stupňa mal pri rozhodovaní vychádzať z ustanovenia §

203 od. 1 Exekučného poriadku a na zaplatenie trov exekúcie mal zaviazať oprávneného.

Na základe uvedeného súdna exekútorka žiadala, aby odvolací súd uznesenie v napadnutej časti zmenil
tak, že na zaplatenie trov exekúcie zaviaže oprávneného.

K odvolaniu súdneho exekútora sa vyjadril oprávnený. Vo vyjadrení uviedol, že sa nestotožňuje s
tvrdením súdnej exekútorky, ktorá poukazuje na ust. § 203 ods. 1 Exekučného poriadku. Oprávnený
má za to, že 4-mesačná lehota je dostačujúca na to, aby súdna exekútorka vykonala potrebné úkony,
vedúce k vymoženiu pohľadávky.

Krajský súd v Prešove ako odvolací súd príslušný na rozhodnutie o odvolaní podľa § 10 ods. 1 zák. č.
99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku, v znení neskorších predpisov (ďalej len O.s.p.), preskúmal
napadnuté rozhodnutie spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad, vyplývajúcich mu z
ust. § 212 O.s.p. bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. § 214 ods. 2 O.s.p. a zistil, že odvolanie
súdneho exekútora nie je dôvodné.

Podľaustanovenia§57ods.1písm.f)zák.č.233/1995Z.z.osúdnychexekútorochaexekučnejčinnosti
(ďalej len Exekučný poriadok) v znení platnom ku dňu začatia exekúcie (ku 13.12.2006), exekúciu súd
zastaví, ak po vydaní rozhodnutia zaniklo právo ním priznané.

Podľa ustanovenia § 58 Exekučného poriadku, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.Podľa ustanovenia § 196 Exekučného poriadku, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí
exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom
dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena o daň z pridanej hodnoty.

Podľa ustanovenia § 197 ods. 1 Exekučného poriadku, náklady podľa § 196 uhrádza povinný.

Podľa ustanovenia § 200 ods. 2 Exekučného poriadku, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne
aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.

Podľa ustanovenia § 203 ods. 1 Exekučného poriadku, ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením
oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie.

Podľa ods. 2 citovaného zákonného ustanovenia, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok
povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený. To neplatí, ak ide o vykonanie

exekúcie na vymoženie pohľadávky na výživnom. V takomto prípade znáša trovy exekúcie súd; súd
nemá právo na náhradu trov exekúcie, ktoré platil.

Zo spisu vyplýva, že predmetom exekúcie je vymoženie sumy 33,19 eur s príslušenstvom.

Oprávnenýsadomáhalvymoženiauvedenejsumynazákladeexekučnéhotitulu,ktorýmjebolnapokutu
nezaplatenú na mieste, evidenčné číslo bloku AA 025903 zo dňa 11.04.2004, ktorý sa stal právoplatným
dňa 11.04.2004 a vykonateľným dňa 26.04.2004.

Oprávnený podal súdnemu exekútorovi JUDr. Márii Hlaváčovej návrh na vykonanie exekúcie dňa

13.12.2006.

Súdny exekútor požiadal exekučný súd o udelenie poverenia dňa 21.12.2006.

Súd prvého stupňa vydal poverenie dňa 16.02.2007.

Ustanovenia§196a§197ods.1Exekučnéhoporiadkuurčujúzásadu,žeodmenusúdnemuexekútorovi
za výkon exekučnej činnosti, náhradu hotových výdavkov súdneho exekútora a náhradu za stratu
času uhrádza povinný. Len výnimočne, a to v prípade, ak dôjde k zastaveniu exekúcie, môže súd
uložiť oprávnenému, aby nahradil trovy exekúcie. V takomto prípade súd zváži, ktoré trovy potreboval

oprávnený na účelné vymáhanie nároku a či mohol pri náležitej opatrnosti predvídať dôvod zastavenia
exekúcie.

Citované ustanovenie § 203 Exekučného poriadku teda umožňuje súdu pri zastavení exekúcie prelomiť
zásadu, ustanovenú v § 197 ods. 1 Exekučného poriadku, t. j. že náklady súdneho exekútora uhrádza

povinný a povinnosť nahradiť trovy exekúcie uloží oprávnenému.

Zákonnou podmienkou pre takýto postup exekučného súdu je existencia určitej formy procesného
zavinenia oprávneného.

K odvolacej námietke súdneho exekútora, že oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie až dňa
13.12.2006, odvolací súd konštatuje, že táto námietka je nedôvodná a nemôže byť dôvodom pre
uloženie povinnosti uhradiť trovy exekúcie oprávnenému.

Z horeuvedeného vyplýva, že oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie včas, t. j. pred uplynutím

prekluzívnej lehoty na vykonanie exekúcie.

V posudzovanej veci nebol splnený žiadny zo zákonných predpokladov na uloženie povinnosti
oprávnenému uhradiť trovy exekúcie, teda nebol splnený ani dôvod pre použitie výnimky z citovaného
ustanovenia § 197 ods. 1 Exekučného poriadku.

Pod zavinením oprávneného v zmysle citovaného zákonného ustanovenia § 203 ods. 1 Exekučného
poriadku je potrebné rozumieť porušenie procesných predpisov oprávneným, ktoré má za následok buď
neodôvodnené vedenie exekúcie, alebo také jeho konania, ktoré by spôsobilo zastavenie exekúcie.Oprávnenému nemožno pričítať procesné zavinenie na zastavení exekúcie, pretože k zastaveniu
exekúcie došlo z dôvodu straty účinnosti exekučného titulu v dôsledku uplynutia prekluzívnej lehoty,
určenej zákonom na jej vykonanie.

K uvedenému odvolací súd dopĺňa, že od podania návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie zostávali
k vykonaniu exekúcie viac ako 4 mesiace. Oprávnený postup súdu, prípadne vykonanie exekúcie
súdnym exekútorom nijako ovplyvniť nemohol. Je však nepochybné, že tým, že návrh na exekúciu nebol
podaný hneď potom, čo sa exekučný titul stal vykonateľným, vystavil sa oprávnený riziku, že exekúcia

mohla prebiehať kratšie a bez reálneho vymoženia predmetu exekúcie.

Preto odvolací súd uznesenie v jeho napadnutej časti v súlade s ustanovením § 219 ods. O.s.p. ako
vecne správne potvrdil.

Odvolací súd vo vzťahu k účastníkom konania konštatuje, že ako s oprávneným konal s Ministerstvom

vnútra Slovenskej republiky, so sídlom Pribinova 2, 812 72 Bratislava, a to v zmysle Rozhodnutia
Ministerstva vnútra Slovenskej republiky o zrušení rozpočtových organizácií, Č. p.: SLV-PS-1120/2012
zo dňa 12.12.2012, na základe ktorého boli ku dňu 31.12.2012 zrušené rozpočtové organizácie,
vymenované v predmetnom rozhodnutí, okrem iných aj Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Žiline,
Kuzmányho č. 26, Žilina, IČO: 735841, ako doterajšieho oprávneného.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.