Uznesenie ,
Potvrdené Judgement was issued on Friday, November 27, 2015

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 15CoE/81/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8415202383
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 11. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Ilčinová
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2015:8415202383.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v exekučnej veci oprávneného EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Pajštúnska
5, 851 02 Bratislava, IČO: 35 724 803, právne zastúpeného advokátskou kanceláriou MCGA legal, s.r.o.,
so sídlom Partizánska 2, 811 03 Bratislava, IČO: 36 715 662, proti povinnému U. Q., nar. XX.XX.XXXX,
bytom W. XXX/XX, XXX XX L. F., o vymoženie 929,43 Eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného
proti uzneseniu Okresného súdu Kežmarok č.k. 3Er/150/2015-13 zo dňa 24.04.2015, jednohlasne takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa žiadosť súdneho exekútora JUDr. Kamila Líšku o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie pod sp. zn. Ex 640/2015 zamietol.

Rozhodnutie právne odôvodnil podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, § 45 zákona č. 244/2002 Z. z.

o rozhodcovskom konaní, § 52, § 53 ods. 1 a 3 Občianskeho zákonníka.

V odôvodnení uviedol, že návrhom na vykonanie exekúcie sa oprávnený domáhal vykonania exekúcie
proti povinnému pre vymoženie sumy 929,43 eur s prísl. na podklade exekučného titulu, ktorým
je rozhodcovský rozsudok vydaný Stálym rozhodcovským súdom zriadeným pri ROZHODCOVSKÁ,
ARBITRÁŽNA A MEDIAČNÁ, a.s., sp. zn. G1109096 z 29.11.2013. K návrhu oprávnený priložil fotokópiu

zmluvy o úvere č. 01018743 zo dňa 04.10.2006 uzavretú medzi právnym predchodcom oprávneného
a povinným.

Konštatoval, že zmluva uzatvorená medzi právnym predchodcom oprávneného a povinným spĺňa
charakteristiku spotrebiteľskej zmluvy v zmysle § 52 a nasl. OZ. Súčasťou zmluvy boli obchodné
podmienky pre úver, ktoré povinný nemal možnosť ovplyvniť, nakoľko boli pripravené už vopred pre

veľký počet spotrebiteľov.

Rozhodcovská doložka zakotvená v čl. 5 ods. 5.37 a 5.38 obchodných podmienok úverových produktov
od spotrebiteľa vyžaduje, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. Ide teda
o neprijateľnú podmienku, ktorá spôsobuje začnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných
strán v neprospech spotrebiteľa. Neprijateľná rozhodcovská doložka sa prieči dobrým mravom a

výkon práv a povinností z takejto doložky preto odporuje dobrým mravom. Rozhodcovská doložka
nebola individuálne dojednaná, je súčasťou všeobecných podmienok tvoriacich súčasť spotrebiteľskej
zmluvy, spotrebiteľ ju osobitne nevyjednal a nemal na výber vzhľadom na jej splynutie s ostatnými
štandardnými podmienkami. Mohol zmluvu len ako celok odmietnuť alebo podrobiť sa všetkým
všeobecným obchodným podmienkam. Dojednanie rozhodcovskej doložky v predmetnej spotrebiteľskej
zmluve je neprimeranou podmienkou a spotrebiteľ ňou nie je viazaný. Preto žiadosť súdneho exekútora

o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol.V zákonom ustanovenej lehote podal proti uzneseniu odvolanie oprávnený. V odvolaní poukázal na
ustanovenie § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka a uviedol, že postup súdu prvého stupňa nie
je správny. Cieľom právnej úpravy je umožniť spotrebiteľom rozhodnúť sa, kde uplatnia svoje práva.

Ak by niektoré z ustanovení rozhodcovskej doložky zakladalo výlučne právomoc rozhodovať spor iba
v rozhodcovskom konaní, navrhovaná právna úprava považuje takéto ustanovenie za neprijateľné, čo
však nemá za dôsledok zrušenie platnosti celej rozhodcovskej doložky. Spotrebiteľovi ostáva možnosť
riešiť spor v zmysle dojednanej rozhodcovskej doložky v rozhodcovskom konaní, ale spotrebiteľ môže
svojeprávavočidodávateľoviuplatňovať nielenvzmyslerozhodcovskejdoložky,aleaksatakrozhodne,

aj v občianskoprávnom konaní. Zmluvná podmienka, ktorá by mu v tom bránila, bude považovaná za
neprijateľnú.

V danom prípade je rozhodcovská doložka v zmysle zákona a neprieči sa dobrým mravom, lebo nebráni
spotrebiteľovi uplatniť svoje práva na všeobecnom súde.

Oprávnený v odvolaní poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Prešove č.k. 9CoE/18/2010 a
rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave č.k. 18CoE/924/2009. Ďalej uviedol, že nenastala ani jedna zo
skutočností uvedená v ustanovení § 45 ods. 1 zákona o rozhodcovskom konaní, rozhodcovský rozsudok
je vydaný podľa zákona, neobsahuje neprijateľnú podmienku a nedochádza k vymáhaniu plnenia v
rozpore s dobrými mravmi. Návrh na vykonanie exekúcie ako aj žiadosť súdneho exekútora sú v súlade

s právoplatným a vykonateľným rozsudkom.

Na základe uvedeného oprávnený žiadal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil tak, že poverí
súdneho exekútora vykonaním exekúcie.

Odvolací súd v zmysle zásad uvedených v § 212 O.s.p. preskúmal napadnuté uznesenie spolu s
konaním, ktoré mu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania v súlade s § 214 ods. 2
O.s.p. a zistil, že napadnuté uznesenie je vo výroku vecne správne.

Pokiaľ ide o právne posúdenie rozhodcovskej doložky dojednanej v zmluve uzavretej medzi povinným

a právnym predchodcom oprávneného, odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvého stupňa, že
rozhodcovská doložka predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku. Na absolútne neplatnú zmluvnú
podmienku súd prihliadne aj bez návrhu a rovnako aj bez návrhu exekúciu zastaví (zamietne návrh na
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie o plnenie z takejto neprijateľnej zmluvnej podmienky). Ak
by takouto neprijateľnou zmluvnou podmienkou bola samotná rozhodcovská doložka, čo je aj v tomto

prípade a dodávateľ ju použije, ide o výkon práv v rozpore s dobrými mravmi.

Čo sa týka oprávneným tvrdenej skutočnosti, že ustanovenia § 52 a nasl. OZ upravujúce spotrebiteľské
zmluvy nebolo možné použiť na účel odôvodnenia rozhodnutia prvostupňového súdu, nakoľko v období
do 31.12.2007 sa vzťahovali ustanovenia § 52 až § 54 OZ iba na kúpnu zmluvu, zmluvu o dielo,

a na iné ostatné zmluvy upravené v 8. časti OZ, ako aj na zmluvu podľa § 55 OZ, pričom zmluva
o úvere bola upravená len v Obchodnom zákonníku a v zákone č. 258/2001 Z. z. - je pravdou, že
predmetná zmluva o úvere bola uzavretá dňa 04.10.2006. Ustanovenie § 23a zákona č. 634/1992
Z.z. však upravovalo, že spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka,
Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú

vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje.
Obchodný zákonník účinný v čase uzatvorenia zmluvy o úvere úpravu neprijateľných podmienok
spotrebiteľských zmlúv neobsahoval. Tento právny predpis v širšom rámci súkromnoprávnej úpravy,
ktorej základným všeobecným predpisom je Občiansky zákonník, má postavenie predpisu špeciálneho.
Ust.§1ods.2ObchodnéhozákonníkapriamoukladáriešiťotázkyObchodnýmzákonníkomneupravené

podľapredpisovobčianskehopráva.Vtejtosúvislostijeprávnevýznamnéust.§853ods.1Občianskeho
zákonníka, podľa ktorého občianskoprávne vzťahy, pokiaľ nie sú osobitne upravené ani týmto ani
iným zákonom sa spravujú ustanoveniami tohto zákona, ktoré upravujú vzťahy obsahom aj účelom
im najbližšie. Vychádzajúc z uvedeného v dôsledku nedostatku inej právnej úpravy neprijateľných
podmienok pri zmluvách o úveroch, ktoré síce boli uzatvorené podľa prísl. ustanovení Obchodného

zákonníka, avšak majú spotrebiteľský charakter, je potrebné vychádzať z ust. § 53 Občianskeho
zákonníka upravujúceho analogický prípad. Inak by sa minula účinkom do nášho právneho poriadku
implementovaná Smernica Rady č. 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách.
Súdu nič nebráni judikovať nekalosť rozhodcovskej doložky podľa generálnej klauzuly podľa § 53 ods.1 OZ zakotvenej do zákona od 1.4.2004. Rovnako tak neobstojí tvrdenie oprávneného o absencii
výslovného uvedenia v OZ v období do 31.12.2007, ktoré za neprijateľnú zmluvnú podmienku považuje
také zmluvné ustanovenie v spotrebiteľských zmluvách, ktoré vyžaduje od spotrebiteľa riešiť spory s

dodávateľom v rozhodcovskom konaní, nakoľko do 31.12.2007 táto neprijateľná zmluvná podmienka
spadala pod generálnu klauzulu uvedenú v § 53 ods. 1 OZ, a to z dôvodu, že výpočet osobitných
neprijateľných podmienok v období do 31.12.2007 v § 53 ods. 3 OZ a v období od 01.01.2008 bol a je
vždy iba demonštratívny.

Už len samotné zakotvenie rozhodcovskej doložky v rámci Obchodných podmienok úverových
produktov nevyvoláva žiadne pochybnosti o tom, že nejde o osobitne vyjednanú rozhodcovskú doložku.
Kvalifikačným kritériom pre záver, že nejde o individuálne vyjednanú zmluvnú podmienku je stav, ak
zmluvné podmienky boli vopred pripravené a nebolo možné meniť ich obsah, čo je daný prípad (čl. 3
Smernice Rady 93/13 EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách). Podľa dohodnutej
rozhodcovskej doložky sa všetky spory zo zmluvy mali riešiť pred rozhodcovským súdom.

Ak spor vyvolal dodávateľ podaním žaloby na rozhodcovskom súde, spotrebiteľ sa takto začatému
rozhodcovskému konaniu musel podrobiť. Podanie žaloby na rozhodcovskom súde má totiž rovnaké
účinky ako keby bola žaloba podaná na súde, pričom po začatí rozhodcovského konania nemožno v tej
istej veci konať a rozhodovať na súde, čo je zrejmé z ust. § 19 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom

konaní.

Bez pochýb možno konštatovať, že obmedzenie možnosti spotrebiteľa brániť si svoje práva pred
nezávislým súdom, spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa. Ide o podmienku, ktorú odvolací súd s poukazom na ust. § 53 ods. 1 OZ

považuje za neprijateľnú, a preto v zmysle § 53 ods. 4 OZ za neplatnú.

Odvolací súd nevidí dôvod na odklon od spoločného stanoviska občianskoprávneho a
obchodnoprávneho kolégia KS v Prešove z 27.9.2010, podľa ktorého: ,,Zmluvná podmienka v
štandardnej formulárovej zmluve uzavretej po 31. 12. 2007 alebo vo všeobecných obchodných

podmienkach inkorporovaných do takejto zmluvy, ktorá nebola spotrebiteľom individuálne dojednaná a
ktorá vyžaduje od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní, bráni
tomu, aby na základe nej vydaný rozhodcovský rozsudok na návrh dodávateľa mohol byť exekučným
titulom na udelenie poverenia pre exekútora. O takúto zmluvnú podmienku ide aj vtedy, ak síce
spotrebiteľ podľa nej má možnosť vybrať si medzi rozhodcovským a štátnym súdom, ale ak by podľa

takejto doložky začalo rozhodcovské konanie na návrh dodávateľa, spotrebiteľ by bol nútený podrobiť
sa rozhodcovskému konaniu alebo podať návrh na štátnom súde, ak by chcel zabrániť rozhodcovskému
konaniu.“

Ak teda dojednanie ukladajúce spotrebiteľovi povinnosť podrobiť sa rozhodcovskému konaniu je pre

jeho neprijateľnosť neplatné, pre vykonanie exekúcie chýba základný predpoklad, a to právoplatný a
vykonateľný exekučný titul. Rozhodcovský súd totiž môže vec v rozhodcovskom konaní prejednať len
vtedy, ak medzi zmluvnými stranami bola v súlade s ust. § 3 zákona č. 244/2002 Z. z. uzatvorená platná
rozhodcovská zmluva o tom, že majetkové spory, ktoré medzi nimi vznikli alebo vzniknú v určenom
zmluvnom alebo inom právnom vzťahu, sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní pred jediným rozhodcom.

Bez takejto platnej zmluvy majúcej buď formu osobitnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky k
zmluve (§ 4 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z. z.), akýkoľvek rozhodcovský rozsudok nemôže byť podkladom
pre exekučné konanie.

Napokon je treba zdôrazniť, že Európska únia vzhľadom na význam ochrany spotrebiteľa a v záujme

vyššej kvality života ľudí podporuje v rozhodcovských veciach zbavenie účinku rozhodcovského
rozsudku v záujme dosiahnutia ochrany spotrebiteľa pred neprijateľnými podmienkami, a to aj keď
spotrebiteľ v rozhodcovskom konaní nenamietal rozhodcovskú doložku s poukazom na tzv. geografickú
neprijateľnosť miesta konania (Rozsudok Súdneho dvora C-240/98 -C-244/98 Oceano Grupo Editorial,
tiež C-40/08 Asturcom).

Judikatúra súdov vrátane európskeho súdu nevyžaduje, aby na každý argument strany (účastníka)
bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia (porov. rozsudok Georgiadis proti Grécku z 29. mája
1997, sťažnosť č. 21522/93, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1997-III; rozsudok Higginsová a ďalšíproti Francúzsku z 19. februára 1998, sťažnosť č. 20124/92, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1998-
I; uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 23. júna 2004 sp. zn. III. ÚS 209/04). Odvolací
súd so zreteľom na neplatnú rozhodcovskú doložku nepovažoval za potrebné zaoberať sa ostatnými

odvolacími námietkami.

Preto odvolací súd napadnuté uznesenie v súlade s ustanovením § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správne
potvrdil.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.