Rozsudok ,
Zrušené Judgement was issued on Wednesday, May 31, 2012

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 12C/109/2010

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8110202450
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 05. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Alena Paveleková

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2012:8110202450.10

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudkyňou Mgr. Alenou Pavelekovou, v právnej veci žalobcov: 1./ W. A., E..

X.X.XXXX, I. P., Q.. A. XX, X./. A. A., E.. X.X.XXXX, I. P., Q.. A. XX, obaja žalobcovia právne
zastúpeníJUDr.ĽubomíromGerdom,advokátomsídlomvPrešove,ul.Levočská12A,protižalovanému:
AGRO družstvo Lipany, sídlom Lipany, ul. Moyzesova 26, IČO: 36 471 437, o vydanie bezdôvodného
obohatenia, takto

r o z h o d o l :

žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi v 1. rade 2.750,- eur spolu s 9% ročným úrokom z
omeškania od 7.5.2010, z istiny 1.755,- eur a s 9% ročným úrokom z omeškania od 28.4.2012 z istiny
995,- eur, všetko v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku,

žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľke v 2. rade 2.750,- eur spolu s 9% ročným úrokom z
omeškania od 7.5.2010, z istiny 1.755,- eur a s 9% ročným úrokom z omeškania od 28.4.2012 z istiny
995,- eur, všetko v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku,

v prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a,

o trovách konania r o z h o d n e po právoplatnosti konania vo veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 29.1.2010 sa žalobcovia v 1. a v 2. rade domáhali, aby súd
zaviazal žalovaného na zaplatenie istiny žalobcom a to žalobcovi v 1. rade v sume 2.533,25 eur s 9%
úrokom z omeškania od podania žaloby do zaplatenia a žalobkyni v 2. rade v sume 2.533,25 eur s 9%
ročným úrokom z omeškania od podania žaloby do zaplatenia a náhrady trov konania.

V priebehu konania žalobcovia prostredníctvom svojho právneho zástupcu rozšírili návrh a žiadali
zaplatenie každému po 2.750,- eur, spolu s 9% ročným úrokom z omeškania a od podania žaloby a

náhrady trov konania.

Žalobcovia svoju žalobu odôvodnili tým, že každý zo žalobcov je podielovým spoluvlastníkom K. Z. XXX/
XXXX-U. k parcele reg. „. D. Č.. XXX/X - orná pôda o výmere 24.813 m2, zapísanej na P. Č.. XXXX, D..
Ú. P.. Žalovaný napriek tomu, že nie je s ním uzatvorená nájomná zmluva, predmetnú parcelu užíva.
Vo výške nájomného sa nevedeli dohodnúť, dali si vypracovať znalecký posudok, ktorý stanovil výšku
nájomného od 1.1.2007 do 31.12.2009 v sume spolu za oba podiely 5219,27 eur.

Súd vo veci vydal platobný rozkaz dňa 26.4.2010 Č..D.. X X. XX/XXXX-XX, proti ktorému v zákonom
stanovenej lehote podal odôvodnený odpor žalovaný, ktorý vo svojom odpore uviedol, že užíva
predmetnú nehnuteľnosť, nie však v takej výmere, ako bola uvedená v žalobe. Poukázal na to, že v rámcihospodárskeho dvora je užívaná časť znázornená v predloženej mape, pričom celková výmera užívanej
plochy, z parcely ktorej sú podielovými spoluvlastníkmi žalobcovia predstavuje 18.597 m2. Poukázal na
to, že pri prepočte na podiely žalobcu v 1. rade a žalobkyne v 2. rade to predstavuje na každého 581,16

m2, spolu 1162,32 m2. Uviedol, že je ochotný platiť obvyklé nájomné v čase uzatvorenia zmluvy ako s
ostatnými prenajímateľmi a to jednu slovenskú korunu na 1 m2. Požadovaný nájom považoval žalovaný
za nereálny, nakoľko súdny znalec v znaleckom posudku nevychádzal z toho, že na predmetnom liste
vlastníctve je zapísaná orná pôda. Súdny znalec nesprávne vychádzal z polohovej diferenciácie parcely
s tým, že sú tam postavené viaceré poľnohospodárske stavby, avšak nekonštatoval, že sú tam kraviny,

maštale, silážne žľaby, poľné hnojiská a žumpy.

V minulosti, pred výstavbou hospodárskych budov bol vedený, ako orná pôda, nepočítalo sa s ním
na využitie výstavby rodinných domov, ako so zastavaným územím obce. Poukázal na to, že podľa
vyjadrenia SPF zo dňa 11.5.2010, ktorý prenajímal pozemky za cenu, ktorú poskytol Výskumný ústav
Bratislava, hodnota pozemkov za nájom v kat. území Lipany sa pohybuje X G. - XXX,XX C.. Slovenský

pozemkový fond prenajíma tieto za 1,5%, čo znamená 9,4887 eur na 1 ha a uviedol, že ponúkal
žalobcom nájom za 1 m2 - 1,- Sk ešte v roku 2007, čo znamená že ročný nájom by predstavoval sumu
1.162,32 Sk, t.j. 38,58 eur, rovnako nesúhlasil ani s požadovaným 9% úrokom z omeškania.

Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi, návrhom, výpisom z

obchodného registra, znaleckým posudkom Č.. X/XX U.. A. K., znalca v odbore stavebníctva a
oceňovanie nehnuteľnosti, P. Č.. XXXX D.. Ú. P., D.Z. A. X. F. P., F. S. zo dňa 4.5.2009, vyjadrením
SPF zo dňa 11.5.2010, grafickým znázornením hospodárskeho dvora parcely z katastra nehnuteľnosti
registra „. D. Č.. XXX/X, tabuľkami výmery, vyjadrením SPF zo dňa 24.3.2011, znaleckým posudkom U..
Ľ.G.Č..XX/XXXX,vyjadrenímžalovanéhokznaleckémuposudkuČ..X/XXXX,vyjadrenímvýskumného

ústavu ekonomiky poľnohospodárstva zo dňa 27.4.2011, znaleckým posudkom U.. A. L., výsluchom
žalobcu v 1. rade, výsluchom žalovaného, výsluchom znalcov, výsluchom svedka U.. Z. B. a ostatným
obsahom spisu, pričom zistil tento skutkový stav veci:

Žalobcovia v 1. a v 2. rade sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti zapísaných E. P. Č.. XXXX

D..Ú.. P. W. J. Z. „. D. XXX/X - orná pôda o výmere 4335 m2, parcely „. D. XXX/X - orná pôda o výmere
46 m2, Z. „. D. XXX/X - orná pôda o výmere 24.813 m2, Z. „. D. XXX/X - orná pôda o výmere 572 m2
a to v podiele XXX/XXXXX-U., čo podľa predmetnej výmery uvedenej E. P. D. Z. „. D. XXX/X pripadá
na ich podiel výmera 1550,81 m2.

Žalovaný v konaní nepopieral, že je výlučným vlastníkom nehnuteľnosti a to stavieb nachádzajúcich sa
naparcele„.D. Č..XXX/X.Žalovanýnepopieral,ženapredmetnejparcelestojanehnuteľnostioznačené
v geometrickom pláne zo dňa 15.12.2010 autorizovaným geodetom a kartografom Z. B. overeným
Správou katastra S. 29.12.2010 U.. K. B.. Stavby : ošipáreň na parcele označenej č. XXX/X ako diel 1
o výmere 591 m2, odchovňa E. Z. Č.. XXX/X, časť skladu umelých hnojív E. Z. Č.. XXX/X - kôlňa o

výmere 488 m2, sklad E. Z. Č.. XXX o výmere 75 m2, kôlňa E. Z. Č.. XXX/X o výmere 173 m2, časť
stavby -sociálne zariadenie E. Z. Č.. XXX/X o výmere 31 m2, sýpka E. Z. Č.. XXX/X o výmere 315 m2
a stavba E. Z. Č.. XXX/XX v časti 205 m2.

Na základe predmetného geometrického plánu medzi účastníkmi konania následne v priebehu konania

nebolo sporné, že výmera parcely „. D. Č.. XXX/X O. užívaná žalovaným ako poľnohospodársky dvor
v rozsahu o výmere 18.715 m2.

Žalobcovia v 1. a v 2. rade požadovali preto náhradu za užívanie pri prepočte na veľkosť ich
spoluvlastníckeho podielu z celkovej výmery 18715 m2, čo predstavuje 1162 m2.

Podľa znaleckého posudku vyhotoveného U.. K., jednotková hodnota pozemku predstavovala sumu
11.02 eur na 1 m2, pričom znalec vychádzal z východiskovej hodnoty na 1 m2 uvádzané vyhláškou
č. 492/2004 Z.z. s výpočtom koeficientu všeobecnej situácie 1,10, koeficientu intenzity využitia 1,
koeficientu dopravných vzťahov 0,90, koeficientom obchodnej priemyselnej polohy 1, koeficientom

druhu pozemku 1,2, a koeficientom povyšujúcich redukujúcich faktorov 1,9 za obdobie od 1.1.2007 do
31.12.2009 určil nájomné v celkovej sume 5219,27 eur.

Žalovaný s predloženým znaleckým posudkom žalobcami nesúhlasil.Žalovaný poukazoval na nájomné zmluvy uzatvorené za ostatnými podielovými spoluvlastníčkami a
to T. Č. W. W. I.D., kde mal dohodnuté nájomné za obdobie od 1.1.2006 do 31.12.2010 v sumách

1,77 Sk za 1 m2, pričom podľa týchto nájomných zmlúv nájomca pozemky poskytol do nájmu na účely
poľnohospodárskej výroby, výstavbu, prípadne iné zásahy do pôdy, bol oprávnený robiť iba so súhlasom
prenajímateliek. Z predložených nájomných zmlúv nebolo zrejmé, či predmetom nájmu bola parcela „.
D. XXX/X, D.. Ú. P..

Podľa nájomnej zmluvy zo dňa 20.6.2007 uzavretej medzi žalovaným a T. Č. mal súd zistené, že bola
uzatvorená nájomná zmluva na dobu určitú do 31.12.2005, pričom nájomné za hospodársky dvor bolo
určené v sume 1,- Sk ročne za 1 m2 a výška nájomného za pôdu, ktorá slúžila ako hospodársky dvor
bola určená v celkovej sume 7.530,- Sk.

V priebehu konania žalovaný zotrval na tom, že podľa jeho názoru obvyklé nájomné by malo vychádzať z

ceny nájomného určovanej Slovenským pozemkovým fondom, kde je určované nájomné pri pozemkoch,
ktoré tvoria hospodársky dvor minimálne 2,5% z hodnoty poľnohospodárskej pôdy pri zastavaných
plochách bez ohľadu na ich umiestnenie, prípadne z ceny určenej Výskumným ústavom ekonomiky,
poľnohospodárstva a potravinárstva podľa bonitovanej pôdno-ekologickej jednotky (ďalej BPEJ) Z.
XXXXXXX - 597,49 eur na 1 ha, Z. I. XXXXXXX - 1095,40 eur na 1 ha.

Podľa znaleckého posudku vypracovaného súdom ustanoveným znalcom U.. A. L., ktorý mal za úlohu
stanovenie všeobecnej hodnoty pozemku, tento vychádzal z analýzy polohy nehnuteľnosti. Znalec mal
zistené, že pozemky nachádzajú v F. P., D.. Ú. P. v okrajovej časti mesta. Sú súčasťou areálu podniku
zaoberajúceho sa poľnohospodárstvom, najbližšia zástavba za domami v susedstve je približne 50

m. Terén je mierne šikmý s možnosťou napojenia na inžinierske siete, voda, elektrika a plyn. Polohu
nehnuteľnosti vzhľadom k centru obce, komunikačných a dopravných väzieb hodnotil ako okrajovú,
pričom parcela reg. „. D. XXX/X je priamo zameraná plocha patriaca do areálu poľnohospodárskeho
podniku.

Znalec sa zaoberal prieskumom trhu, predajom pozemkov v meste P. zamerané na pozemky realitných
kancelárií. Bola zistená priemerná hodnota približne 18,- eur na 1 m2, z čoho konštatoval, že ako
najvýhodnejšie vyjadrenie v zmysle vyhlášky je stanovenie percentom východiskovej hodnoty krajského
mesta Prešov, ktoré je vzdialené 29 km, dopravne prepojené hlavným cestným ťahom a to 60% z
26,56 eur. Konštatoval, že do centra mesta P. O.e približne 1,5 km, autom približne 5 minút, pozemok

je situovaný z verejnej komunikácie s možnosťou napojenia na všetky inžinierske siete. V susedstve
areálu je individuálna zástavba rodinných domov. Znalec určil koeficient všeobecnej situácie podľa bodu
hospodárske dvory poľnohospodárskych podnikov, koeficientom 0,60.

Koeficient intenzity využitia 0,95 podľa bodu 2 - rodinné domy s nižším štandardom vybavenia, bytové

domu s podštandardným vybavením, 3-4 podlažné nebytové stavby pre priemysel s malým technickým
vybavením využívané poľnohospodárske stavby, koeficient dopravných vzťahov bodom 3, pokiaľ sa
možno pešo dostať prostriedku hromadnej dopravy alebo vlastným autom do centra do 15-tich minút
0,90, koeficient obchodnej a priemyselnej polohy, bodom 4 - 1, koeficient technickej infraštruktúry
pozemku,dobrávybavenosť,možnosťnapojenianamiestnerozvodyvody,elektriny,zemnéhoplynu1,2,

bez použitia koeficientov povyšujúcich faktorov ako aj redukujúcich faktorov, následne bola vypočítaná
jednotková hodnota pozemku, všeobecná hodnota na 1 m2 - 9,81 eur. Následne po výpočte (Č..P.. S.
XX-XXX) nájomného za obdobie od 1.1.2007 do 31.12.2009 za jednotlivé obdobia podľa počtu dní s
prihliadnutím na úrokovú sadzbu na danú NBS resp. Európskou centrálnou bankou stanovil v celkovej
sume 3.510 eur pre oboch žalobcov v prepočte na veľkosť ich spoluvlastníckeho podielu. Po doplnení

posudku o rozšírenie časového obdobia od 31.12.2009 do 31.12.2011 na sumu 5.500,- eur.

Žalovaný vo svojich vyjadreniach poukazoval najmä na tú skutočnosť, že podľa všeobecne záväzného
nariadenia mesta P., severná časť pod cestou bude ponechaná na pôvodné poľnohospodárske
využitie, preto znalec mal postupovať pri určovaní všeobecnej hodnoty pozemku týmto postupom,

ale v zmysle ustanovenia § 10 Zákona č. 504/2003 Z.z. o nájme poľnohospodárskych pozemkov,
poľnohospodárskeho podniku a lesov.Z výpisu z obchodného registra mal súd zistené, že predmetom činnosti žalovaného je
poľnohospodárstvo vrátane predaja nespracovaných poľnohospodárskych výrobkov za účelom
spracovania alebo ďalšieho predaja. Kúpa tovaru za účelom jeho predaja konečnému spotrebiteľovi,

kúpa tovaru za účelom jeho predaja iným prevádzkovateľom živnosti, zámočníctvo, výroba ostatných
dopravných prostriedkov, opravy motorových vozidiel, vnútroštátna nákladná cestná doprava, výroba a
oprava poľnohospodárskych strojov. Žalovaný ako družstvo bol založený rozhodnutím ustanovujúcej
členskej schôdze dňa 5.2.2001.

Na základe zisteného skutkového stavu súd právne uzatvára :

Podľa § 451 ods. 1 zák. č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení neskorších právnych predpisov
(ďalej len OZ), kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.

Podľa § 451 ods. 2 OZ bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho

dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako
aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Podľa § 456 OZ predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal. Ak
toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.

Podľa § 136 ods. 1 OZ vec môže byť v spoluvlastníctve viacerých vlastníkov.

Podľa § 137 ods. 1 OZ podiel vyjadruje mieru, akou sa spoluvlastníci podieľajú na právach a
povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva k spoločnej veci.

Podľa § 458 ods. 1 OZ musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením. Ak to nie
dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná náhrada.

Podľa § 458 ods. 2 OZ s predmetom bezdôvodného obohatenia sa musia vydať aj úžitky z neho, pokiaľ

ten, kto obohatenie získal, nekonal dobromyseľne.

Podľa § 458 ods. 3 OZ ten, kto predmet bezdôvodného obohatenia vydáva, má právo na náhradu
potrebných nákladov, ktoré na vec vynaložil.

Podľa § 22 ods. 1, 2 zák. č. 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému
poľnohospodárskemu majetku (Zákon o pôde) dňom účinnosti tohto zákona zanikajú tieto práva k
majetku uvedenému v § 1 ods. 1:

a) právo družstevného užívania k združeným pozemkom vlastníkov, ktorí nie sú členmi

poľnohospodárskeho družstva,
b) právo užívania pôdy a iného poľnohospodárskeho majetku na zabezpečenie výroby,
c) právo užívania na zabezpečenie lesnej výroby a ostatných funkcií lesa,
d) právo bezplatného užívania rybníkov,
e) právo trvalého užívania nehnuteľnosti vo vlastníctve štátu,

f) právo hospodárenia k nehnuteľnostiam vo vlastníctve štátu.

Ak medzi doterajším užívateľom a vlastníkom poľnohospodárskeho a lesného pozemku nedošlo k inej
dohode, vznikne dňom účinnosti tohto zákona alebo dňom, keď bol pozemok podľa druhej časti tohto
zákona vydaný, medzi nimi nájomný vzťah, ktorý možno vypovedať k 1. októbru bežného roka. V roku

1991 a 1992 môžu vlastníci na vykonávanie poľnohospodárskej výroby vypovedať nájomný vzťah k 1.
októbru 1991 alebo k 1. októbru 1992 výpoveďou doručenou najneskôr do jedného mesiaca pred týmto
dňom.

Podľa § 1 ods. 2 zák. č. 504/2003 Z.z. o nájme poľnohospodárskych pozemkov, poľnohospodárskeho

podniku a lesných pozemkov a o zmene niektorých zákonov pozemok na účely tohto zákona je taký
pozemok, ktorý je poľnohospodárskou pôdou alebo časť tohto pozemku, pozemok zastavaný stavbou
na poľnohospodárske účely do 24. júna 1991, ako aj iný pozemok prenechaný na poľnohospodárske
účely alebo časť tohto pozemku; ustanovenia osobitného predpisu tým nie sú dotknuté.Podľa § 10 ods. 1 zák. č. 504/2003 Z.z. na vznik zmluvy o nájme pozemku na poľnohospodárske
účely pri prevádzkovaní podniku sa vyžaduje dohoda o výške nájomného alebo o spôsobe jej určenia,

pričom výška nájomného je najmenej 1% z hodnoty poľnohospodárskej pôdy určenej podľa osobitného
predpisu.

Podľa § 2 zák. č. 220/2004 Z.z.o ochrane a využívaní poľnohospodárskej pôdy a o zmene zákona
č. 245/2003 Z.z. o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia a o zmene a

doplnení niektorých zákonov
na účely tohto zákona sa rozumie

a) pôdou prírodný útvar, ktorý vzniká bezprostredne na zemskom povrchu ako produkt vzájomného
pôsobenia klimatických podmienok, organizmov, človeka, reliéfu a materských hornín,
b) poľnohospodárskou pôdou produkčne potenciálna pôda evidovaná v katastri nehnuteľností 1) (ďalej

len "kataster") ako orná pôda, chmeľnice, vinice, ovocné sady, záhrady a trvalé trávne porasty,
c) bonitovanou pôdno-ekologickou jednotkou klasifikačný a identifikačný údaj vyjadrujúci kvalitu a
hodnotu produkčno-ekologického potenciálu poľnohospodárskej pôdy na danom stanovišti podľa prílohy
č. 3,
d) monitorovaním poľnohospodárskej pôdy sledovanie a dokumentovanie priebehu zmien vlastností

poľnohospodárskej pôdy, ktoré sú rozhodujúce z hľadiska jej produkčných a mimoprodukčných funkcií,
sledovanie kontaminácie poľnohospodárskych pôd rizikovými látkami z hľadiska možného vstupu týchto
látok do potravinového reťazca, podzemných vôd a ovzdušia,
e) trvalo udržateľným využívaním poľnohospodárskej pôdy a obhospodarovaním poľnohospodárskej
pôdy využívanie a ochrana vlastností a funkcií takým spôsobom a v takom rozsahu, aby sa zachovala

jej biologická rozmanitosť, úrodnosť, schopnosť obnovy a schopnosť plniť všetky funkcie,

Podľa § 120 ods. 1 O.s.o. účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd
rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako
navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.

Podľa § 120 ods. 4 O.s.p. súd je povinný okrem vecí podľa § 120 ods. 2 poučiť účastníkov, že všetky
dôkazy musia predložiť alebo musia označiť skôr, ako vyhlási rozhodnutie vo veci samej, pretože na
dôkazy označené a predložené neskôr súd neprihliada.

V súlade s ust. § 135 Občianskeho súdneho poriadku je súd viazaný rozhodnutím Európskeho súdu
pre ľudské práva.

V prvom rade treba zdôrazniť, že žalobcom boli prinavrátené pozemky podľa zákona o pôde, dňom
účinnosti zák. č. 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a k inému poľnohospodárskemu

majetku (Zákon o pôde), účinnému od 24.6.1991.

Dňom účinnosti tohto zákona v zmysle § 22 zanikli k týmto pozemkom jednak právo družstevného
užívania k združeným pozemkom vlastníkov, ktorí nie sú členmi poľnohospodárskeho družstva, právo
užívania pôdy a iného poľnohospodárskeho majetku na zabezpečenie výroby, právo užívania na

zabezpečenie lesnej výroby a ostatných funkcií lesa, právo bezplatného užívania rybníkov, právo
trvalého užívania nehnuteľností vo vlastníctve štátu, právo hospodárenia k nehnuteľnostiam vo
vlastníctve štátu.

Ak medzi doterajším užívateľom a vlastníkom poľnohospodárskeho pozemku nedošlo k inej dohode,

dňom účinnosti zákona alebo dňom keď bol pozemok podľa druhej časti zákona vydaný, vznikol medzi
nimi nájomný vzťah (ods. 2 § 22), ktorý možno vypovedať k 1.10. bežného roku. V danej právnej veci
mal však súd zistené, že žalovaný bol založený rozhodnutím členskej schôdze dňa 5.2.2001 ako nový
subjekt, a teda nebol právnym nástupcom dovtedajšieho užívateľa.

Nehnuteľnosť bola žalovaným nadobudnutá kúpnou zmluvou.

Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že žalobcovia v 1. a 2. rade sú spoluvlastníkmi Z. Č.. XXX/
X, Y. E. P. Č.. XXXX D..Ú.. P. K. Z. XXX/XXXXX o výmere 24813 m2.Žalovaný potvrdil, že uvedený pozemok užíva, čo napokon vyplynulo aj zo znaleckého posudku U.. L., že
pozemok je súčasťou hospodárskeho dvora, nachádzajú sa na ňom stavby rôzne hospodárske stavby,

ako to vyplýva z geometrického plánu U.. Z. B..

Žalobcovia si uplatnili žalobou nájomné. Súd však zaznamenal rozpor v tvrdení žalobcov, ktorí na jednej
strane v žalobe uviedli, že žalovaný užíval predmetnú nehnuteľnosť bez uzavretia nájomnej zmluvy, na
druhej strane sa domáhali nájomného. Z týchto dôvodov súd skúmal či je zmluva o nájme nehnuteľnosti

platná.

Podľa ust. § 44 ods.1 zák. č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení neskorších právnych
predpisov ( ďalej len OZ ), zmluva je uzavretá okamihom, keď prijatie návrhu na uzavretie zmluvy
nadobúda účinnosť. Mlčanie alebo nečinnosť samy o sebe neznamenajú prijatie návrhu. Podľa ods. 2
uvedeného ustanovenia, prijatie návrhu, ktoré obsahuje dodatky, výhrady, obmedzenia alebo iné zmeny,

je odmietnutím návrhu a považuje sa za nový návrh. Prijatím návrhu je však odpoveď, ktorá vymedzuje
obsah navrhovanej zmluvy inými slovami, ak z odpovede nevyplýva zmena obsahu navrhovanej zmluvy.

Predpokladom platnosti zmluvy je návrh na uzavretie zmluvy a jeho prijatie druhým zmluvným
účastníkom. Návrh zmluvy bol doručený žalobcom, ktorý ho nepodpísali, avšak sa domáhali zmeny v

cene nájmu v danom prípade ide o zmenu obsahu zmluvy, ktorý súd hodnotí ako odmietnutie návrhu
zmluvy, pretože požiadavky na zmenu a doplnky návrhu sa považujú za nový návrh. Tento nový návrh
nebol akceptovaný žalovaným, čo vyplynulo aj z vykonaného dokazovania, a to výpovede štatutárneho
zástupcu žalovaného. Za daného stavu teda návrh nebol prijatý a zanikol v zmysle ust. § 43b ods. 1
písm. c/ OZ. Z toho vyplýva, že pokiaľ návrh zanikol, nájomné nebolo dohodnuté.

Žalovanýjepretopovinnývsúladesustanovením§451ods.1a2OZbezdôvodnéobohateniežalobcom
vydať.

Čo sa týka výšky bezdôvodného obohatenia, táto zodpovedá primeranému nájomnému. Primerané

nájomné predstavuje výšku nájomného poskytovanú vlastníkom obdobných nehnuteľností, ako aj
zastavanej plochy inými nájomcami za rovnaké obdobie, rovnako kvalitnú pôdu a v rovnakej
lokalite. Z pohľadu žalovaného nájomné, by malo zodpovedať výške za akú poskytuje prenájom
poľnohospodárskej pôdy Slovenský pozemkový fond resp. určenej podľa § 10 ods. 1 zák. č. 504/2003
Z.z..

V zmysle ktorého na vznik zmluvy o nájme pozemku na poľnohospodárske účely pri prevádzkovaní
podniku sa vyžaduje dohoda o výške nájomného alebo o spôsobe jej určenia, pričom výška nájomného
je najmenej 1 % z hodnoty poľnohospodárskej pôdy určenej podľa osobitného predpisu. (11a § 43 ods.
2 zákona Slovenskej národnej rady č. 330/1991 Zb. v znení zákona č. 549/2004 Z. z. Podrobnosti o

určení hodnoty pozemkov a porastov na nich na účely pozemkových úprav podľa § 9, 11 a 12 ustanoví
všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo).

Geometrickým plánom, ktorý v priebehu konania dal vypracovať žalovaný bolo zistené, že
užívaná parcela žalovaným nie je poľnohospodárskou pôdou v pravom slova zmysle ale súčasťou

hospodárskeho dvora a zastavenej plochy, na ktorej stoja stavby označené na živočíšnu výrobu, preto
má súd za, že ani aplikácia vyššie citovaných ustanovení nie je možná.

Výška bezdôvodného obohatenia spočívajúca v užívaní pozemkov na základe neplatnej nájomnej
zmluvy určí súd peňažnou sumou, ktorá zodpovedá sumám vynakladaným v danom mieste a čase na

užívanie obdobných pozemkov, spravidla práve formou nájmu, a ktorú by žalovaný bol povinný plniť
podľa nájomnej zmluvy ( W. X. XX/XXXX ).

To znamená, že žalobcovia majú právo na zaplatenie primeraného nájomného. Primerané nájomné
zodpovedá trhovému nájomnému.

Vo veci súd dodáva, že obdobná otázka (určovanie výšky nájomného) bola riešená pri rozhodnutí v
rozsudku C. Ľ. zo dňa 27.11.2007 a zo dňa 27.1.2009 k sťažnosti Č.. XXXXX/XX pre porušenie článku1 Protokolu č. 1 k Dohovoru/ spravodlivé zadosťučinenie za porušenie majetkových práva v dôsledku
zákonom zriadeného nájmu pôdy a prevodu pôdy na záhradkárov v spore Q. F. J.U. I. Z. S. X..

Európsky súd pre ľudské práva pri prijatí sťažnosti Č.. XXXXX/XX vychádzal aj z právneho predpisu č.
64/1997 Z. z. o užívaní pozemkov v zriadených záhradných osadách a vyporiadaní vlastníctva k nim,
ktorým sa upravuje užívanie pozemkov záhradkárskymi osadami a prevod vlastníckych práv k týmto
pozemkom.

Podľa článku 1Dodatkového protokolu č. 1 k Dohovoru 209/1992 Zb. o ochrane ľudských práv a
základných slobôd a Protokolov na tento Dohovor nadväzujúcich, každá fyzická alebo právnická osoba
má právo pokojne užívať svoj majetok, nikoho nemožno zbaviť jeho majetku s výnimkou verejného
záujmu a za podmienok, ktoré ustanovuje zákon a všeobecné zásady medzinárodného práva.

Vzhľadom na rozsudok C. zo dňa 27.11.2007, ktorý konštatoval, že povinný nájom pôdy a výška
nájomného podľa zák. č. 64/1997 Z. z. porušuje článok 1 Protokolu 1 a viazanosťou súdu týmto
rozhodnutím v súlade s ust. § 135 O.s.p., pri určení výšky nájomného vychádzal z jeho všeobecnej
hodnoty podľa vyhl. Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 492/2004 Z. z. o stanovení
všeobecnej hodnoty majetku.

Rozsudok ESĽP zo dňa 27.11.2007 v I. XXX konštatoval, že nevidí žiadne požiadavky všeobecného
záujmu, ktoré by boli dostatočne silné na to, aby ospravedlnili takú nízku výšku nájomného
nezohľadňujúcu skutočnú cenu pôdy.

Za užívanie pozemku je nutné považovať nie len situáciu, keď je užívaný k prejazdu, chôdzi,
uskladňovaniu materiálu, ale i vtedy, keď je neobmedzene prístupný areál práve len pre žalovaného,
s ktorým disponuje, má ho pod kontrolou urobil ho prístupným kedykoľvek a podľa svojej vôle len pre
seba.

Tým vznikol priamo žalovanému majetkový prospech, ktorý spočíva v tom, že sa stal detentorom
parciely na úkor žalobcov pritom sa jeho majetkový stav nezmenšil, pretože im takmer žiadnu úhradu
zodpovedajúcu faktickému uchopeniu pozemku žalobcom neposkytol.

I keď je potrebné dať za pravdu žalovanému, že súčasný stav vlastníctva na príslušných parcelách

nezavinil on, na vydanie neoprávneného majetkového prospechu sa však zásadne nevyžaduje, aby
takýto prospech bol získaný zavineným protiprávnym úkonom, na druhej strane pri kúpe stavieb mal
možnosť sa dôkladne oboznámiť so stavom, že kupuje nehnuteľnosti, ktoré v prevažnej miere stoja na
pozemkoch, ktoré sú vo vlastníctve iných osôb.

Tvrdenie žalovaného, že žalovaný užíva predmetný pozemok len na poľnohospodárske účely nebolo
inak dôslednejšie žalovaným preukazované. Táto skutočnosť nevyplýva ani z výpisu zo živnostenského
registra ohľadom jeho predmetu činnosti. Iné dôkazy na svoje tvrdenia žalovaný nedoložil, ani nenavrhol
v zmysle ustanovenia § 120 O.s.p. (hoci bol riadne poučený a v konaní právne zastúpený, právne
zastúpenie bolo ukončené až po vyhlásení rozhodnutia súdom).

Z citovaných listinných dôkazov naopak vyplýva, že žalovaný užíva predmetné pozemky na
podnikateľské účely, preto neprichádza do úvahy stanovenie výšky bezdôvodného obohatenia v zmysle
vyhlášky č. 504/2003 Z. z.. Výška nájmu sa dojednáva dohodou a vyjadruje vzťah dopytu a ponuky v

danom mieste a čase za užívanie obdobných nehnuteľností na daný účel.

Pri zisťovaní obvyklého nájomného sa zisťuje v rozhodnom čase obvyklý nájom za podobné pozemky

v širším okolí, ktoré však svojim charakterom zodpovedajú podmienkam skúmaných pozemkov.K tomuto zisteniu sú potrebné odborné vedomosti preto súd ustanovil znalca. Ktorý metódou polohovej
diferenciácie určil všeobecnú hodnotu pozemku K. Y. M. XX/XXXX sumou 11.500 eur a v nadväznosti
na toto za sledované obdobie 2007 - 2011 určil všeobecnú hodnotu nájmu sumou 5.500 eur.

Čo predstavuje na každého so žalobcov sumu 2.750 eur, keďže ich oboch podiely sú rovnaké.

Podľa ustanovenia § 517 ods. 1 veta prvá veta OZ dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v
omeškaní.

Podľa ustanovenia § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu,
má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona
povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje
vykonávací predpis .

Podľa ustanovenia § 3 NV SR č. 87/1995 Z. z. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho
zákonníka v znení účinnom od 01.01.2009 výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov
vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s
plnením peňažného dlhu.

Úroky z omeškania možno priznať od toho času, keď sa dlžník dostal do omeškania. Keďže v
Občianskom zákonníku u nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia ( ako pri nároku na náhradu
škody ) nie je ustanovený čas splnenia, treba vychádzať z ustanovenia § 563 Občianskeho zákonníka,
podľa ktorého ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v
rozhodnutí, je dlžník povinný dlh splniť prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal.

Žalobcovia súdu nepreukázali že došlo k požiadaniu skôr, za kvalifikované požiadanie v návrhu žiadali
priznať úrok z omeškania od podania žaloby súd preto priznal úrok z omeškania v o výške z pôvodne
uplatňovanej istiny 1.755 eur odo dňa po doručení návrhu žalovanému odporcovi to odo dňa 7.5.2010,

a po rozšírení návrhu od 28.4.2012 z týchto dôvodov zamietol v časti uplatnených úrokov z omeškania
za obdobie od podania návrhu t.j. od 29.1.2010.

Výrok o tom, že o trovách konania bude rozhodnuté po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej

zodpovedá, tomu, že vo veci v priebehu konania došlo k zmene návrhu o väčší počet nárokov, preto
podľa § 151 ods. 3 O.s.p. o trovách rozhodne až po právoplatnosti rozhodnutia o veci samej, nakoľko
žalobcom vznikli trovy súvisiace s právnym zastúpením.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho

doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že
a) .v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.Podľa § 251 ods. 1 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.