Rozsudok Judgement was issued on Wednesday, October 9, 2014

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 12C/109/2010

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8110202450
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 10. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Alena Paveleková

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2014:8110202450.19

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudkyňou Mgr. Alenou Pavelekovou, v právnej veci žalobkyne: A. A., nar.

XX.XX.XXXX, bytom P., Q.. A. XX, právne zastúpená JUDr. Ľubomírom Gerdom, advokátom sídlom v
Prešove, ul. Levočská 12A, proti žalovanému: AGRO družstvo Lipany, sídlom Lipany, ul. Moyzesova 26,
IČO: 36 471 437, právne zastúpení JUDr. Ernestom Vokálom, advokátom so sídlom v Prešove, Hlavná
61, o vydanie bezdôvodného obohatenia, takto

r o z h o d o l :

žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni 2.750,- eur spolu s 9 % ročným úrokom z omeškania
od 7.5.2010, z istiny 1.755,- eur a s 9 % ročným úrokom z omeškania od 28.4.2012 z istiny 995,- eur,
všetko v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku,

v prevyšujúcej časti žalobu zamieta,

o trovách konania a trovách štátu bude rozhodnuté v lehote 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia vo
veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 29.1.2010 sa pôvodní žalobcovia v 1. a v 2.rade, nakoľko v
priebehu konania žalobca v 1.rade zomrel (podiel pôvodného žalobcu v 1. rade na nehnuteľnosti v
dedičskom konaní nadobudla do vlastníctva žalobkyňa v 2.rade) domáhali, aby súd zaviazal žalovaného

na zaplatenie istiny žalobcom a to žalobcovi v 1.rade v sume 2.533,25 eur s 9 % úrokom z omeškania
od podania žaloby do zaplatenia a žalobkyni v 2.rade v sume 2.533,25 eur s 9 % ročným úrokom
z omeškania od podania žaloby do zaplatenia a náhrady trov konania. V priebehu konania pôvodný
žalobcovia prostredníctvom svojho právneho zástupcu rozšírili návrh a žiadali zaplatenie každému po
2.750,- eur, spolu s 9 % ročným úrokom z omeškania a od podania žaloby a náhrady trov konania.

V znení zmeny žalobného návrhu žiadala žalobkyňa zaviazať žalovaného povinnosťou zaplatiť jej

5.500,- eur spolu s 9 % ročným úrokom z omeškania od 7.5.2010 z istiny 3.510,- eur a s 9 % ročným
úrokom z omeškania od 28.4.2012 istiny 1.990,- eur do zaplatenia, všetko v lehote do troch dní od
právoplatnosti tohto rozsudku.

Žalobkyňa svoju žalobu odôvodňovala tým, že je podielovou spoluvlastníčkou v podiele 330/1056-in k
parcele reg. „E“ KN č. 736/3 - orná pôda o výmere 1550,81 m2 (rovnaký podiel zdedila po žalobcovi v 1.
rade) a so žalovaným nemá uzatvorenú nájomnú zmluvu, ktorú žalovaný užíva. Vo výške nájomného sa

nevedeli dohodnúť, dali si vypracovať znalecký posudok, ktorý stanovil výšku nájomného od 1.1.2007
do 31.12.2009 v sume spolu za oba podiely 5219,27 eur.Súd vo veci vydal platobný rozkaz dňa 26.4.2010 č.k. 9 Ro 30/2010-26, proti ktorému v zákonom
stanovenej lehote podal odôvodnený odpor žalovaný, ktorý vo svojom odpore uviedol, že užíva
predmetnú nehnuteľnosť, nie však v takej výmere, ako bola uvedená v žalobe. Poukázal na to, že v

rámci hospodárskeho dvora je užívaná časť znázornená v predloženej mape, pričom celková výmera
užívanej plochy, z parcely ktorej sú podielovými spoluvlastníkmi žalobcovia predstavuje 18.597 m2.
Poukázal na to, že pri prepočte na podiely žalobcu v 1.rade a žalobkyne v 2.rade to predstavuje na
každého 581,16 m2, spolu 1162,32 m2. Uviedol, že je ochotný platiť obvyklé nájomné v čase uzatvorenia
zmluvy ako s ostatnými prenajímateľmi a to 1,-Sk na 1 m2. Požadovaný nájom považoval žalovaný

za nereálny, nakoľko súdny znalec v znaleckom posudku nevychádzal z toho, že na predmetnom liste
vlastníctve je zapísaná orná pôda. Súdny znalec nesprávne vychádzal z polohovej diferenciácie parcely
s tým, že sú tam postavené viaceré poľnohospodárske stavby, avšak nekonštatoval, že sú tam kraviny,
maštale, silážne žľaby, poľné hnojiská a žumpy. V minulosti, pred výstavbou hospodárskych budov bol
vedený, ako orná pôda, nepočítalo sa s ním na využitie výstavby rodinných domov, ako so zastavaným
územím obce. Poukázal na to, že podľa vyjadrenia Slovenského pozemkového fondu (ďalej len SPF) zo

dňa 11.5.2010, ktorý prenajímal pozemky za cenu, ktorú poskytol Výskumný ústav Bratislava, hodnota
pozemkov za nájom v kat. území Lipany sa pohybuje 1 ha - 632,58 eur. SPF prenajíma tieto za 1,5 %,
čo znamená 9,4887 eur na 1 ha a uviedol, že ponúkal žalobcom nájom za 1 m2 - 1,- Sk ešte v roku
2007, čo znamená, že ročný nájom by predstavoval sumu 1.162,32 Sk, t.j. 38,58 eur, rovnako nesúhlasil
ani s požadovaným 9% úrokom z omeškania.

Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi, návrhom, výpisom z
obchodného registra, znaleckým posudkom č. 7/10 U.. A. K., znalca v odbore stavebníctva a oceňovanie
nehnuteľnosti, LV č. XXXX kat. územie P., kópiou mapy registra obce P., okres S. zo dňa 4.5.2009,
vyjadrením SPF zo dňa 11.5.2010, grafickým znázornením hospodárskeho dvora parcely z katastra

nehnuteľnostiregistra„E“KNč.XXX/X,tabuľkamivýmery,vyjadrenímSPFzodňa24.3.2011,znaleckým
posudkom U.. Ľ. G. č. XX/XXXX, vyjadrením žalovaného k znaleckému posudku č. 7/2010, vyjadrením
výskumného ústavu ekonomiky poľnohospodárstva zo dňa 27.4.2011, znaleckým posudkom U.. A. L.,
výsluchom žalobcu v 1. rade, výsluchom žalovaného, výsluchom znalcov, výsluchom svedka U.. Z. B.
a vo veci rozhodol Rozsudkom zo dňa 31. 5. 2012 č.k. 12 C 109/2010 - 139. Týmto rozhodnutím a

zaviazal žalovaného zaplatiť pôvodným oboma to žalobcom 2750 euro spolu s úrokom z omeškania a
v prevyšujúcej časti žalobu zamietol proti tomuto rozhodnutiu podal žalovaný odvolanie.

Odvolací súd prejednal vec bez nariadenia pojednávania a zistil, že nie sú podmienky pre potvrdenie
ani pre zmenu rozsudku, pretože tento bol vydaný na základe nedostatočne zisteného skutkového

stavu, poukázal nato, že pretrvávajú pochybnosti o správnosti skutkových zistení súdu prvého stupňa
a pochybnosti o správnosti aplikácie právneho predpisu. Poukázal na to, že v predmetnej veci
súd neaplikoval zákon č. 504/2003 Z.z., pričom v otázke náhrady za užívanie spoluvlastníckych
podielov patriacich žalobcom aplikoval všeobecné právne predpisy týkajúce sa stanovenia všeobecnej
hodnoty nehnuteľností a výšky nájomného tak, ako to vyplýva z dokazovania. Uviedol, že nie je

náležitým spôsobom zistené, či nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom konania nespĺňajú charakter
poľnohospodárskeho pozemku v zmysle ustanovenia § 1 ods. 2 zákona č. 504/2003 Z.z.. Žalobca
od počiatku poukazoval na to, že predmetné nehnuteľnosti, by mali byť pozemkom, ktorý slúži
poľnohospodárskym účelom resp. je zastavaný stavbami na poľnohospodárske účely v období do 24.
6. 1991 a samotný žalovaný je podnikateľom v oblasti poľnohospodárskej výroby. Uložil súdu prvého

stupňa túto otázku náležite vyriešiť a ujasniť si, či v prípade nehnuteľností, ktoré sú predmetom konania,
ide o pozemky, na ktoré sa vzťahuje ustanovenie § 1 zákona č. 504/2003 Z.z.. s tým, že ak súd
prvého stupňa ustáli, že stavby nachádzajúce sa na týchto pozemkoch alebo pozemky samotné slúžia
poľnohospodárskemu účelu, je potrebné vo veci aplikovať zákon č. 504/2003 Z.z. a v závislosti od toho
určiť výšku odplaty za užívanie takýchto pozemkov.

Po takto vyjadrenom právnom závere odvolacieho súdu, súd prvého stupňa doplnil dokazovanie
vyjadrením v žalovaného zo dňa 8.4.2013, výpisom listu vlastníctva č. XXXX, k.ú. P., žiadosťou o
zápis stavieb na list vlastníctva zo dňa 3.6.1992, čestným prehlásením U.. O. A., pozemkovo
knižnou zápisnicou č. XXX, geometrickým plánom č. XXX/X a zo dňa 8.1.1976, čestnými prehláseniami,

fotodokumentáciou v prílohovej obálke , brožúrou k 25. výročiu Štátneho majetku a v Lipanoch v
rokoch 1960 - 1985 výpisom z obchodného registra žalovaného ohliadkou na mieste samom, výpisom
ponúkaných informácií na internetovej stránke www.agrofarmy.sk, vyjadreniami spoločnosti farma
"Kova" U.. A. K., odpoveďou na žiadosť súdu zo dňa 24.1.2014, nájomnou zmluvou č. 3/318, dodatkomk zmluve, prehľadom zoznamom vlastníkov pozemkov, nájomnou zmluvou z č.l. spisu 245 až 246,
dodatkami, odpoveďou roľníckej spoločnosti "Kyjov ", odpoveďou v spoločnosti Agro - bain, osvedčením
o dedičstve č.k. 35D 250/2014 - 55, znaleckým posudkom a geometrickým plánom č. 25/2010 z

prílohovej obálky, doplneným aj výsluchom znalca U.. A. L. O., vysokom znalca U.. O. Š. a ostatným
obsahom spisu, pričom zistil tento skutkový stav:

Pôvodní žalobcovia v 1. a v 2. rade (v súčasnosti len žalobkyňa) boli podielovými spoluvlastníkmi
nehnuteľnosti zapísaných na LV č. XXXX k.ú. P. a to parciel „E“ KN XXX/X - orná pôda o výmere 4335

m2, parcely „E“ KN XXX/X - orná pôda o výmere 46 m2, parcely „E“ KN XXX/X - orná pôda o výmere
24.813 m2, parcely „E“ KN XXX/X - orná pôda o výmere 572 m2 a to v podiele 330/10560-in, čo podľa
predmetnej výmery uvedenej na LV k parcele „E“ KN XXX/X pripadala na ich podiel výmera 1550,81 m2.

Žalovaný v konaní nepopieral, že je výlučným vlastníkom nehnuteľnosti a to stavieb nachádzajúcich
sa na parcele „E“ KN č. XXX/X. Žalovaný nepopieral, že na predmetnej parcele stoja nehnuteľnosti

označené v geometrickom pláne zo dňa 15.12.2010 autorizovaným geodetom a kartografom Z. B.
overeným Správou katastra Sabinov 29.12.2010 U.. K. B.. Stavby : ošipáreň na parcele označenej č.
XXX/X ako diel 1 o výmere 591 m2, odchovňa na parcele č. XXX/X, časť skladu umelých hnojív na
parcele č. XXX/X - kôlňa o výmere 488 m2, sklad na parcele č. XXX o výmere 75 m2, kôlňa na parcele
č. XXX/X o výmere 173 m2, časť stavby -sociálne zariadenie na parcele č. XXX/X o výmere 31 m2,

sýpka na parcele č. XXX/X o výmere 315 m2 a stavba na parcele č. XXX/28 v časti 205 m2.

Na základe predmetného geometrického plánu medzi účastníkmi konania následne v priebehu konania
nebolo sporné, že výmera parcely „E“ KN č. XXX/X je užívaná žalovaným ako poľnohospodársky dvor
v rozsahu o výmere 18.715 m2.

Žalobcovia v 1. a v 2. rade požadovali preto náhradu za užívanie pri prepočte na veľkosť ich
spoluvlastníckeho podielu z celkovej výmery 18715 m2, čo predstavuje 1162 m2.

Podľa znaleckého posudku vyhotoveného U.. K., jednotková hodnota pozemku predstavovala sumu

11.02 eur na 1 m2, pričom znalec vychádzal z východiskovej hodnoty na 1 m2 uvádzané vyhláškou
č. 492/2004 Z.z. s výpočtom koeficientu všeobecnej situácie 1,10, koeficientu intenzity využitia 1,
koeficientu dopravných vzťahov 0,90, koeficientom obchodnej priemyselnej polohy 1, koeficientom
druhu pozemku 1,2, a koeficientom povyšujúcich redukujúcich faktorov 1,9 za obdobie od 1.1.2007 do
31.12.2009 určil nájomné v celkovej sume 5219,27 eur.

Žalovaný s predloženým znaleckým posudkom žalobcami nesúhlasil.

Žalovaný poukazoval na nájomné zmluvy uzatvorené za ostatnými podielovými spoluvlastníčkami a to
T. Č. a W. I., kde mal dohodnuté nájomné za obdobie od 1.1.2006 do 31.12.2010 v sumách 1,77,-

Sk za 1 m2, pričom podľa týchto nájomných zmlúv nájomca pozemky poskytol do nájmu na účely
poľnohospodárskej výroby, výstavbu, prípadne iné zásahy do pôdy, bol oprávnený robiť iba so súhlasom
prenajímateliek. Z predložených nájomných zmlúv nebolo zrejmé, či predmetom nájmu bola parcela „E“
KN XXX/X, kat. územie P..

Podľa nájomnej zmluvy zo dňa 20.6.2007 uzavretej medzi žalovaným a T. Č. mal súd zistené, že bola
uzatvorená nájomná zmluva na dobu určitú do 31.12.2005, pričom nájomné za hospodársky dvor bolo
určené v sume 1,- Sk ročne za 1 m2 a výška nájomného za pôdu, ktorá slúžila ako hospodársky dvor
bola určená v celkovej sume 7.530,- Sk.

V priebehu konania žalovaný zotrval na tom, že podľa jeho názoru obvyklé nájomné by malo vychádzať z
ceny nájomného určovanej Slovenským pozemkovým fondom, kde je určované nájomné pri pozemkoch,
ktoré tvoria hospodársky dvor minimálne 2,5 % z hodnoty poľnohospodárskej pôdy pri zastavaných
plochách bez ohľadu na ich umiestnenie, prípadne z ceny určenej Výskumným ústavom ekonomiky,
poľnohospodárstva a potravinárstva podľa bonitovanej pôdno-ekologickej jednotky (ďalej BPEJ) pri

0757432 - 597,49 eur na 1 ha, pri BPEJ 0770023 - 1095,40 eur na 1 ha.

Podľa znaleckého posudku vypracovaného súdom ustanoveným znalcom U.. A. L., ktorý mal za úlohu
stanovenie všeobecnej hodnoty pozemku, tento vychádzal z analýzy polohy nehnuteľnosti. Znalec malzistené, že pozemky nachádzajú v obci P., kat. územie P. v okrajovej časti mesta. Sú súčasťou areálu
podniku zaoberajúceho sa poľnohospodárstvom, najbližšia zástavba za domami v susedstve je približne
50 m. Terén je mierne šikmý s možnosťou napojenia na inžinierske siete, voda, elektrika a plyn. Polohu

nehnuteľnosti vzhľadom k centru obce, komunikačných a dopravných väzieb hodnotil ako okrajovú,
pričom parcela reg. „E“ KN XXX/X je priamo zameraná plocha patriaca do areálu poľnohospodárskeho
podniku. Znalec sa zaoberal prieskumom trhu, predajom pozemkov v meste Lipany zamerané na
pozemky realitných kancelárií. Bola zistená priemerná hodnota približne 18,- eur na 1 m2, z čoho
konštatoval,žeakonajvýhodnejšievyjadrenievzmyslevyhláškyjestanoveniepercentomvýchodiskovej

hodnoty krajského mesta Prešov, ktoré je vzdialené 29 km, dopravne prepojené hlavným cestným
ťahom a to 60% z 26,56 eur. Konštatoval, že do centra mesta Lipany je približne 1,5 km, autom
približne 5 minút, pozemok je situovaný z verejnej komunikácie s možnosťou napojenia na všetky
inžinierske siete. V susedstve areálu je individuálna zástavba rodinných domov. Znalec určil koeficient
všeobecnej situácie podľa bodu hospodárske dvory poľnohospodárskych podnikov, koeficientom 0,60.
Koeficient intenzity využitia 0,95 podľa bodu 2 - rodinné domy s nižším štandardom vybavenia, bytové

domu s podštandardným vybavením, 3-4 podlažné nebytové stavby pre priemysel s malým technickým
vybavením využívané poľnohospodárske stavby, koeficient dopravných vzťahov bodom 3, pokiaľ sa
možno pešo dostať prostriedku hromadnej dopravy alebo vlastným autom do centra do 15-tich minút
0,90, koeficient obchodnej a priemyselnej polohy, bodom 4 - 1, koeficient technickej infraštruktúry
pozemku,dobrávybavenosť,možnosťnapojenianamiestnerozvodyvody,elektriny,zemnéhoplynu1,2,

bez použitia koeficientov povyšujúcich faktorov ako aj redukujúcich faktorov, následne bola vypočítaná
jednotková hodnota pozemku, všeobecná hodnota na 1 m2 - 9,81 eur. Následne po výpočte (č.l. spisu
99-104) nájomného za obdobie od 1.1.2007 do 31.12.2009 za jednotlivé obdobia podľa počtu dní s
prihliadnutím na úrokovú sadzbu na danú NBS resp. Európskou centrálnou bankou stanovil v celkovej
sume 3.510 eur pre oboch žalobcov v prepočte na veľkosť ich spoluvlastníckeho podielu. Po doplnení

posudku o rozšírenie časového obdobia od 31.12.2009 do 31.12.2011 na sumu 5.500,- eur.

Žalovaný vo svojich vyjadreniach poukazoval najmä na tú skutočnosť, že podľa všeobecne záväzného
nariadenia mesta Lipany, severná časť pod cestou bude ponechaná na pôvodné poľnohospodárske
využitie, preto znalec mal postupovať pri určovaní všeobecnej hodnoty pozemku týmto postupom,

ale v zmysle ustanovenia § 10 Zákona č. 504/2003 Z.z. o nájme poľnohospodárskych pozemkov,
poľnohospodárskeho podniku a lesov.

Z výpisu z obchodného registra mal súd zistené, že predmetom činnosti žalovaného je
poľnohospodárstvo vrátane predaja nespracovaných poľnohospodárskych výrobkov za účelom

spracovania alebo ďalšieho predaja. Kúpa tovaru za účelom jeho predaja konečnému spotrebiteľovi,
kúpa tovaru za účelom jeho predaja iným prevádzkovateľom živnosti, zámočníctvo, výroba ostatných
dopravných prostriedkov, opravy motorových vozidiel, vnútroštátna nákladná cestná doprava, výroba a
oprava poľnohospodárskych strojov. Žalovaný ako družstvo bol založený rozhodnutím ustanovujúcej
členskej schôdze dňa 5.2.2001.

Žalovaný poukazoval najmä na to, že nie je sporné, že predmetný pozemok je využívaný ako
poľnohospodársky dvor, a že na predmetnom pozemku sa nachádzajú poľnohospodárske stavby v
súvislosti na vykonané dokazovanie do prvého rozhodnutia súdu prvého stupňa doplnil výpis listu
vlastníctva č. XXXX, k.ú. P. z, ktorého je zrejmé, že všetky vyššie uvedené stavby sú evidované, ako

druh stavby poľnohospodárske budovy, čestnými prehláseniami predsedu a podpredsedu žalovaného,
že predmetné stavby slúžia na poľnohospodárske účely a to sklad postavený na parcele č. XXX na
skladovacie účely, časť kôlne postavená na parcele č. XXX/X na skladovanie strojov, mechanizmov,
materiálov, časť kôlne postavené na parcele č. XXX/X na skladovanie strojov, mechanizmov, materiálov,
čas sociálneho zariadenia postavené na parcele č. XXX/X, ako kancelárie a sociálne zariadenia a šatne,

sitká postavená na parcele č. XXX/X na uskladnenie obilia, dielne postavené na parcele č. XXX/X na
uskladnenie poľnohospodárskych strojov, mechanizmov, dielne na opravu poľnohospodárskych strojov,
mechanizmov. Odchovňa postavená na parcele č. XXX/X na chov ošípaných, časť skladu umelých
hnojív postavená na parcele č. XXX/X na skladovanie priemyselných hnojív a chemických ochranných
prostriedkov a ošipáreň postavené na parcele č. XXX/X o stave rekonštrukcie.

Listinnými dôkazmi bolo preukázané, že predmetné nehnuteľnosti boli postavené postupne od založenia
jednotného roľníckeho družstva v Lipanoch v roku 1949 a počas existencie štátneho majetku, národný
podnik Lipany, ktorý vznikol dňa 1. 7. 1960 pričlenením k Jednotnému roľníckemu družstvu Lipany.Žalovaný predložil výpis geometrického plánu č. XXX-XXXX- E. - XX a čestné prehlásenie vtedajšieho
riaditeľa podniku U.. O. A. s tým, že predmetné stavby boli postavené v roku 1976. Podľa žiadosti o zápis
budovnaLVzodňa3.6.1992vtedajšíŠtátnymajetokLipanypožiadalozápisbudov, podľapredložených

čestných prehlásení na listy vlastníctva vtedajšiu Krajskú správu geodézie, Prešov. Samotné čestné
prehlásenie k stavbám bolo datované dňom 1.6. 1992 podpísané U.. O. A..

Žalobcovia v priebehu konania namietali vzhľadom na judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva,
že takéto „regulované nájomné“ nielenže nezodpovedá obvyklému nájomnému za poľnohospodársku

pôdu, ale zasahuje do ich vlastníckeho práva s tým, že ani v zmysle ustanovení zákona č. 504/2003
Z.z. kde je nájomné stanovené v minimálnej výške 1 % zo všeobecnej hodnoty poľnohospodárskej
pôdy neznamená, že nájomné nemôže byť vyššie. V tejto súvislosti poukazovali na to, že samotný
poľnohospodársky dvor je schátraný a v súčasnosti už nie je využívaný na deklarovaný spôsob využitia,
teda na poľnohospodársku výrobu a počas celého konania mali záujem o dohodu so žalovaným na
primeranom nájomnom.

Žalovaný poukazoval na to, že súčasný stav týchto nehnuteľností je skutočne v zlom stave, nakoľko
družstvo je v strate, nehnuteľnosti však neprenajímajú tretím osobám v areáli je zriadená veterinárna
ošetrovňa a navrhovanú výška nájomného zo strany žalobcov 1 euro za m2 ročne je považoval za
privysokú.

Vo veci bola vykonaná súdom ohliadka počas, ktorej bolo zistené že budova bývalej ošipárne
užívaná ako matičník nie je využívaná od roku 2009, užívané sú stavby dielne určené na opravu
poľnohospodárskych strojov, budova skladu umelých hnojív, bola v značne zanedbanom stave. Budova
ošipárne nebola taktiež užívaná a podľa tvrdení štatutárneho zástupcu pripravovaná na rekonštrukciu,

jej užívanie bolo ukončené v roku 1996, administratívna budova v časti veterinárnej stanice sa
nenachádza na predmetnej parcele, areál je oplotený.

Ďalším argumentom, na ktoré poukazoval právny zástupca žalobcov bola skutočnosť, že predmetné
nehnuteľnosti nespĺňajú charakter poľnohospodárskej pôdy ani poľnohospodárskeho pozemku a to z

jedného dôvodu, že sa nachádzajú v intraviláne obce, na základe územného plánu mesta Lipany, v
zmysle ktorého ide o časť, ktorá je zahrnutá a definovaná ako občianska vybavenosť poukazoval na to,
že ohliadkou bolo zistené, že v súčasnosti nie je užívaná predmetná nehnuteľnosť na poľnohospodárske
účely o čom svedčí zlý technický stav. Poukázal na to, že znalecký posudok bol vypracovaný znalcom
z odboru ocenenia nehnuteľnosti, ktorý spadá do daného odvetvia, nakoľko ide o nehnuteľnosť

nachádzajúcu sa v intraviláne obce, naopak znalec z odboru oceňovania poľnohospodárskej pôdy, by
nebol oprávnený vykonať ocenenie nehnuteľnosti tohto charakteru.

Žalovaný sa naopak pridržiaval dovtedajších konštatovaní, že predmetné stavby boli postavené
pred rokom 1991 sú užívané vo väčšom rozsahu na poľnohospodársku výrobu avšak tým, že

poľnohospodárska výroba, nie je tak lukratívna, väčšia časť napriek tomu slúži na poľnohospodársku
výrobu a mal za to, že je potrebné charakterizovať túto nehnuteľnosť podľa zápisov v LV, kde
jednoznačne charakterizovaná ako orná pôda.

Doplnené bolo dokazovanie aj výsluchom znalca Ing. Martina Fedorjaka, ktorý uviedol, že po zadaní

úlohy vypracovať znalecký posudok, konštatoval na základe výpisu z listu vlastníctva a skutočne
prevedených zistení reálnou ohliadkou, že má kompetenciu na vypracovanie a zodpovedanie zadaných
otázok v zmysle vyhlášky č. 492/2004 Z.z. a to v znení vyhlášky č. 254/2010 Z.z.. Poukázal na to,
že práve vyhláškou č. 254/2010, ktorou bola novelizovaná vyhláška č. 492/2004 Z.z. bolo začlenené
pásmo oceňovania poľnohospodárskych dvorov a poľnohospodárskej pôdy do kompetencie znalcov

pre odbor oceňovanie nehnuteľnosti, nakoľko práve tu vznikali nezhody pre kompetencie znalcov z
odboru poľnohospodárstva, odvetvie oceňovanie poľnohospodárskej pôdy. V danom prípade práve
vyhláška č. 492/2004 Z.z. stanovuje po jej novele, že kritériom je zastavané alebo nezastavané územie
obce a teda, podľa týchto kritérií v zmysle vyhlášky č. 492/2004 Z.z. bol kompetentný oceňovať
poľnohospodársku pôdu a poľnohospodársky dvor aj v tomto prípade. Vyhláška nepočíta s regulovaným

nájomným, ale odvíja sa od výšky bežného nájomného, pričom základom je všeobecná hodnota
nehnuteľnosti. Sám poukázal na to, že predmetné nehnuteľnosti nemôžu byť charakterizované ako
poľnohospodárska pôda v pravom slova zmysle, pozemok je zastavaný stavbami, ktoré aj keď malicharakter poľnohospodárskeho dvora, ako vyplynulo z územného plánu obce, ide o zastavané územie
obce a nejde o pôdu určenú na výrobu poľnohospodárskych plodín.

Vo veci bolo vykonané dokazovanie aj vypočutím znalca U.. O. Š. z odboru poľnohospodárstva,
oceňovanie poľnohospodárskej pôdy, ktorý po oboznámení sa s predmetnou nehnuteľnosťou poukázal
na to, že táto je evidovaná ako zastavaná plocha evidovaná v registri „C“ a teda vzhľadom na rozdelené
kompetenciepoukázalnato,žetátojevkompetenciiznalcazodborustavebníctva, ktorýjekompetentný
vykonať ocenenie vyhláškou č. 492/2004 Z.z. v spojení s vyhláškou č. 254/2010 Z.z.. Poukázal na to,

že do prijatia vyhlášky č. 254/2010 Z.z. sa určovala hodnota poľnohospodárskej pôdy, podľa bonitno
pôdnej ekologickej jednotky, následne zmenou vyhlášky bolo stanovené, že táto sa určuje podľa
zákona č. 582/2004 Z.z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné
stavebnéodpadyurčenejpredaňovépotreby.Hodnotapoľnohospodárskejpôdyjevsúčasnostipribližne
trojnásobnevyššia,akobolaurčovanápodľabonitno-pôdnejekologickejjednotky.Uviedol,žeakoznalec
zaradený do odboru poľnohospodárstva a odvetvia oceňovanie poľnohospodárskej pôdy, nemohol by

ani vypracovávať znalecký posudok pre konkrétnu nehnuteľnosť.

Z osvedčenia o dedičstve č. 35 D 250/2014 - 55 R zo dňa 25. 6. 2014 mal súd zistené, že žalobkyňa v
2. rade nadobudla v celosti podiel poručiteľa v tejto právnej veci žalobcu v 1. rade.

Na základe zisteného skutkového stavu súd právne uzatvára :

Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie
vydať.

Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný
plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho
dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Podľa § 456 Občianskeho zákonníka, predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor

koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.

Podľa § 458 ods. 1 Občianskeho zákonníka, musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným
obohatením. Ak to nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa
poskytnúť peňažná náhrada.

Podľa § 458 ods. 2 Občianskeho zákonníka, s predmetom bezdôvodného obohatenia sa musia vydať
aj úžitky z neho, pokiaľ ten, kto obohatenie získal, nekonal dobromyseľne.

Podľa § 458 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ten, kto predmet bezdôvodného obohatenia vydáva, má

právo na náhradu potrebných nákladov, ktoré na vec vynaložil.

Podľa § 136 ods. 1 Občianskeho zákonníka vec môže byť v spoluvlastníctve viacerých vlastníkov.

Podľa § 137 ods. 1 Občianskeho zákonníka podiel vyjadruje mieru, akou sa spoluvlastníci podieľajú na

právach a povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva k spoločnej veci.

Podľa § 1 ods. 2 zák. č. 504/2003 Z.z. o nájme poľnohospodárskych pozemkov, poľnohospodárskeho
podniku a lesných pozemkov a o zmene niektorých zákonov pozemok na účely tohto zákona je taký
pozemok, ktorý je poľnohospodárskou pôdou alebo časť tohto pozemku, pozemok zastavaný stavbou

na poľnohospodárske účely do 24. júna 1991, ako aj iný pozemok prenechaný na poľnohospodárske
účely alebo časť tohto pozemku; ustanovenia osobitného predpisu tým nie sú dotknuté.

Podľa § 10 ods. 1 zák. č. 504/2003 Z.z. na vznik zmluvy o nájme pozemku na poľnohospodárske
účely pri prevádzkovaní podniku sa vyžaduje dohoda o výške nájomného alebo o spôsobe jej určenia,

pričom výška nájomného je najmenej 1% z hodnoty poľnohospodárskej pôdy určenej podľa osobitného
predpisu.Podľa § 563 Občianskeho zákonníka, ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom
alebourčenývrozhodnutí,jedlžníkpovinnýsplniťdlhprvéhodňapotom,čohooplnenieveriteľpožiadal.

Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

Podľa § 3 ods. 1 Nariadenia vlády č. 87/1995 v znení účinnom k 5.4.2009, výška úrokov z omeškania
je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky2) platná
k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Podľa § 3 ods. 2 Nariadenia vlády č. 87/1995, ak sa počas trvania omeškania zmení základná úroková

sadzba Európskej centrálnej banky a ak je to pre veriteľa výhodnejšie, výška úrokov z omeškania je
o 7 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k
prvému dňu príslušného kalendárneho polroka, v ktorom trvá omeškanie; táto základná úroková sadzba
Európskej centrálnej banky sa použije počas celého tohto polroka.

V súlade s ust. § 135 Občianskeho súdneho poriadku je súd viazaný rozhodnutím Európskeho súdu
pre ľudské práva.

V prvom rade treba zdôrazniť, že žalobcom boli prinavrátené pozemky podľa zákona o pôde, dňom
účinnosti zák. č. 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a k inému poľnohospodárskemu

majetku (Zákon o pôde), účinnému od 24.6.1991.

Dňom účinnosti tohto zákona v zmysle § 22 zanikli k týmto pozemkom jednak právo družstevného
užívania k združeným pozemkom vlastníkov, ktorí nie sú členmi poľnohospodárskeho družstva, právo
užívania pôdy a iného poľnohospodárskeho majetku na zabezpečenie výroby, právo užívania na

zabezpečenie lesnej výroby a ostatných funkcií lesa, právo bezplatného užívania rybníkov, právo
trvalého užívania nehnuteľností vo vlastníctve štátu, právo hospodárenia k nehnuteľnostiam vo
vlastníctve štátu.

Ak medzi doterajším užívateľom a vlastníkom poľnohospodárskeho pozemku nedošlo k inej dohode,

dňom účinnosti zákona alebo dňom keď bol pozemok podľa druhej časti zákona vydaný, vznikol medzi
nimi nájomný vzťah (ods. 2 § 22), ktorý možno vypovedať k 1.10. bežného roku. V danej právnej veci
mal však súd zistené, že žalovaný bol založený rozhodnutím členskej schôdze dňa 5.2.2001 ako
nový subjekt, a teda nebol právnym nástupcom dovtedajšieho užívateľa. Nehnuteľnosť bola žalovaným
nadobudnutá kúpnou zmluvou.

Žalovaný potvrdil, že uvedený pozemok užíva, čo napokon vyplynulo aj zo znaleckého posudku U.. L., že
pozemok je súčasťou hospodárskeho dvora, nachádzajú sa na ňom stavby rôzne hospodárske stavby,
ako to vyplýva z geometrického plánu U.. Z. B..

Zo znaleckého posudku U.. A. K. a znaleckého posudku U.. A. L. (čl. 94 a násl.) a z pripojených
listinu k znaleckému posudku mal súd zistené, že predmetné nehnuteľnosti sú súčasťou areálu
podniku zaoberajúceho sa poľnohospodárstvom nachádzajú sa v okrajovej severovýchodnej časti
mesta. Najbližšia zástavba rodinnými domami je v v susedstve vo vzdialenosti 50 metrov, s prístupom
priamo s miestnej komunikácie s možnosťou napojenia sa na inžinierske siete ako voda, elektrika a

plyn. Nehnuteľnosti znalec hodnotil, ako okrajové za pohľadu komunikačných väzieb k centru mesta.
pozemky sa nachádzajú v areáli poľnohospodárskeho podniku a v okolí spoločnosťami zaoberajúcimi
sa obchodnou činnosťou a výrobou, ale taktiež aj v blízkosti zástavby rodinných domov. Podľa údajov z
katastra nehnuteľností pozemok je charakterizovaný ako orná pôda, pričom na základe ohliadky znalec
zistil, že je zastavaný stavbami a splnenými plochami v čom bol nesúlad príslušnom zastavanému

územiu obce bola označená číslom 1, čo charakterizuje pozemok v zastavanom území obce.

Z vykonanej ohliadky mal súd zistené, že nehnuteľnosti postavené na predmetných nehnuteľnostiach
vo vlastníctva žalovaného sú neudržiavané a schátrané a iba čiastočne využívané, avšak oplotené.Žalobcovia si uplatnili žalobou nájomné. Súd však zaznamenal rozpor v tvrdení žalobcov, ktorí na jednej
strane v žalobe uviedli, že žalovaný užíval predmetnú nehnuteľnosť bez uzavretia nájomnej zmluvy, na

druhej strane sa domáhali nájomného. Z týchto dôvodov súd skúmal či je zmluva o nájme nehnuteľnosti
platná.

Podľa ust. § 44 ods.1 zák. č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení neskorších právnych
predpisov ( ďalej len OZ ), zmluva je uzavretá okamihom, keď prijatie návrhu na uzavretie zmluvy

nadobúda účinnosť. Mlčanie alebo nečinnosť samy o sebe neznamenajú prijatie návrhu. Podľa ods. 2
uvedeného ustanovenia, prijatie návrhu, ktoré obsahuje dodatky, výhrady, obmedzenia alebo iné zmeny,
je odmietnutím návrhu a považuje sa za nový návrh. Prijatím návrhu je však odpoveď, ktorá vymedzuje
obsah navrhovanej zmluvy inými slovami, ak z odpovede nevyplýva zmena obsahu navrhovanej zmluvy.

Predpokladom platnosti zmluvy je návrh na uzavretie zmluvy a jeho prijatie druhým zmluvným

účastníkom. Návrh zmluvy bol doručený žalobcom, ktorý ho nepodpísali, avšak sa domáhali zmeny v
cene nájmu v danom prípade ide o zmenu obsahu zmluvy, ktorý súd hodnotí ako odmietnutie návrhu
zmluvy, pretože požiadavky na zmenu a doplnky návrhu sa považujú za nový návrh. Tento nový návrh
nebol akceptovaný žalovaným, čo vyplynulo aj z vykonaného dokazovania, a to výpovede štatutárneho
zástupcu žalovaného. Za daného stavu teda návrh nebol prijatý a zanikol v zmysle ust. § 43b ods. 1

písm. c/ OZ. Z toho vyplýva, že pokiaľ návrh zanikol, nájomné nebolo dohodnuté.

Žalovanýjepretopovinnývsúladesustanovením§451ods.1a2OZbezdôvodnéobohateniežalobcom
vydať.

Čo sa týka výšky bezdôvodného obohatenia, táto zodpovedá primeranému nájomnému. Primerané
nájomné predstavuje výšku nájomného poskytovanú vlastníkom obdobných nehnuteľností, ako aj
zastavanej plochy inými nájomcami za rovnaké obdobie, rovnako kvalitnú pôdu a v rovnakej lokalite.

Z pohľadu žalovaného nájomné, by malo zodpovedať výške za akú poskytuje prenájom

poľnohospodárskej pôdy Slovenský pozemkový fond resp. určenej podľa § 10 ods. 1 zák. č. 504/2003
Z.z.. Podľa Výskumného ústavu ekonomiky poľnohospodárstva a potravinárstva (č. listu spisu 85 ) za
rok 2011, 1 % by predstavovalo sumu 0,0010 euro/m2.

Dôvodová správa k zákonu č. 504/2003 Z. z. uvádza, že zo súkromného právneho hľadiska nie je

rozhodujúce administratívnoprávne začlenenie pozemku ani druh pozemkov evidovaných v katastri
nehnuteľností, ale skutočné hospodárske využitie pozemku. Táto právna úprava rozlišuje nájom
pozemku na poľnohospodárske účely a nájom pozemku na poľnohospodárke účely pri prevádzkovaní
podniku.

Cieľom zákona bolo stabilizovať dlhodobý nájom poľnohospodárskej pôdy a ide o právnu normu, ktorá
dopĺňavšeobecnúúpravunájomnejzmluvyšpeciálnymiustanoveniamiatoosobitneprenájompozemku
na poľnohospodárske účely a nájom pozemku na poľnohospodárske účely pri prevádzkovaní podniku
vrátane nájmu podniku alebo jej časti.

Úmyslom zákonodarcu v danom prípade bolo poskytnúť zvýšenú ochranu nájomným vzťahom pre
zohľadnenie špecifík predmetu a účelu poľnohospodárskych a lesných nájmov vzhľadom na podporu
hospodárneho využívania potenciálu poľnohospodárskej a lesnej pôdy a za účelom intenzívnej
ekonomickej podpory výrobcov.

Tu však dáva súd do pozornosti nový právny predpis zák. č. 140/2014 Z. z. o nadobúdaní
vlastníctvapoľnohospodárskehopozemkuzust.§2ktoréhovyplýva,žepoľnohospodárskympozemkom
sa na účely tohto zákona rozumie poľnohospodárska pôda alebo pozemok zastavaný stavbou na
poľnohospodárske účely do 24.6.1991, avšak v zmysle ods. 2 písm. b) za poľnohospodársky pozemok
sa nepovažuje pozemok v zastavanom území obce, ktorými sú aj pozemky predmetné.

Podľa dôvodovej správy ku predpisu č. 140/2014 Z.z. dôvodom prijatia tejto úpravy v Slovenskej
republike bola potreba popri doterajšej právnej úprave prijať zákon, ktorý bude regulovať nadobúdanie
poľnohospodárskych pozemkov a zamedzí ich špekulatívnym nákupom, následnej zmene druhupozemku a možnému zneužívaniu vlastníctva vo vzťahu k doterajším nájomcom, najmä požadovaním
neprimeraného nájomného.

Cieľom vyššie uvedenej právnej úpravy bolo, aby vlastníctvo poľnohospodárskej pôdy mohli nadobúdať
aj fyzické osoby, ktoré spĺňajú predpoklady, ktoré táto právna úprava zadefinovala. S cieľom naviazať na
ústavnú konformnosť na čl. 20 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky. V zmysle tejto ústavnej normy nielen
vyvlastnenie, ale aj akékoľvek nútené obmedzenie vlastníckeho práva, je možné iba v nevyhnutnej miere
a vo verejnom záujme, a to na základe zákona a za primeranú náhradu. Právna úprava nadobúdania

vlastníckeho práva k poľnohospodárskej pôde predstavuje zásah do obsahu vlastníckeho práva jej
doterajšieho vlastníka, pretože výrazne zúžila okruh osôb, na ktoré bude môcť svoju pôdu previesť
(práve však pozemky, ktoré sú predmetom tohto konania, tohto charakteru, boli z tejto ochrany vyňaté).

Zákon č. 140 /2014 Z.z. sa nevzťahuje na všetky poľnohospodárske pozemky. Z jeho pôsobnosti sú
vyňaté záhrady, poľnohospodárske pozemky nachádzajúce sa v zastavanom území obce zobrazenom

v katastri nehnuteľností a pozemky s malou výmerou (do 2 000 m2), aj keď sa nachádzajú mimo
zastavaného územia obce. Z poľnohospodárskych pozemkov nachádzajúcich sa mimo zastavaného
územia obce sú z pôsobnosti zákona vyňaté tiež tie pozemky, ktoré sú podľa predpisov o územnom
plánovaní určené na iné než poľnohospodárske využitie (najmä na výstavbu), ako aj pozemky, ktorých
možnosť poľnohospodárskeho využívania je nad obvyklú mieru obmedzená napríklad v záujme ochrany

prírody a krajiny alebo vodných zdrojov a pozemky priľahlé k stavbám, ktoré svojím umiestnením a
využitím tvoria so stavbou funkčný celok.

V súvislosti s vyššie citovaným súd poukazuje na to, že geometrickým plánom, ktorý v priebehu
konania dal vypracovať žalovaný bolo zistené, že užívaná parcela žalovaným nie je poľnohospodárskou

pôdou v pravom slova zmysle ale súčasťou hospodárskeho dvora a zastavenej plochy, na ktorej stoja
stavby označené na živočíšnu výrobu, preto má súd za to, že aplikácia vyššie citovaných ustanovení
striktne, podľa ustanovení zákona č. 504/2003 Z.z. s poukazom na doplnenú právnu úpravu v zmysle
zákona č. 140/2014 Z.z. nie je možná. Naviac z vykonaného dokazovania vyplýva, že v niektorých
stavbách umiestnených na pozemku v podielovom spoluvlastníctve žalobkyne sa dlhodobo už žiadna

poľnohospodárska výroba nevykonáva, napriek tomu celý areál je oplotený a v moci samotného
žalovaného.

Výška bezdôvodného obohatenia spočívajúca v užívaní pozemkov na základe neplatnej nájomnej
zmluvy určí súd peňažnou sumou, ktorá zodpovedá sumám vynakladaným v danom mieste a čase na

užívanie obdobných pozemkov, spravidla práve formou nájmu, a ktorú by žalovaný bol povinný plniť
podľa nájomnej zmluvy ( analogicky Rč 53/2000 ). To znamená, že žalobcovia majú právo na zaplatenie
primeraného nájomného. Primerané nájomné zodpovedá trhovému nájomnému.

Je nesporné, že predmetný pozemok je zastavaný stavbami, ktoré boli postavené pre účely JRD do

24.6.1991.

Podľa § 2 písm. b) zák. č. 220/2004 Z. z. o ochrane a využívaní poľnohospodárskej pôdy,
poľnohospodárskou pôdou je produkčne potencionálna pôda evidovaná v katastri nehnuteľností ako
orná pôda, chmeľnice, vinice, ovocné sady, záhrady a trvalé trávne porasty. Hodnota pozemku, ktorý

tvorí poľnohospodársku pôdu a ostatnú plochu v zmysle ust. § 1 vyhl. Ministerstva pôdohospodárstva SR
č. 38/2005 Z. z. určuje podľa pôdnoekologických jednotiek a príslušných sadzieb uvedených v prílohe
zákona.

Bonitovanou pôdno-ekologickou jednotkou je klasifikačný a identifikačný údaj vyjadrujúci kvalitu a

hodnotu produkčno-ekologického potencionálu poľnohospodárskej pôdy na danom stanovišti.

V danom prípade súd odkazuje aj na rozhodnutie Okresného súdu v Trnave pod sp. zn. 27C 217/2010
zo dňa 21.6.2012 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trnave pod sp. zn. 24Co320/2012 zo
dňa 11.12.2013 v predmete konania o zaplatenie bezdôvodného obohatenia za užívanie pozemku

zastavaného stavbou užívanou na chov ošípaných zo záverov ktorých nesporne vyplýva s poukazom
na vyjadrenia obvodného pozemkového úradu ako aj správu katastra, že bonitovanú pôdno-ekologickú
jednotku je možno vydať len v tom prípade, ak ide o poľnohospodárske pozemky (ornú pôdu, trvalétrávnaté porasty, chmeľnice, vinice a ovocné sady), ktorú však nie je možné vydať na parcelu, ktorá je
vedená ako zastavaná plocha.

Súd poukazuje aj na vyjadrenie znalca, U.. A. L. a U.. O. Š., ktorý nie je v danom prípade
oprávnený vykonávať odhad hodnoty predmetných pozemkov, znalec z odboru poľnohospodárstva
odvetvie oceňovanie poľnohospodárskej pôdy, nakoľko sa tieto nachádzajú v zastavanom území a na
vypracovanie znaleckého posudku je v takomto prípade príslušný iba znalec z odboru stavebníctva.

Z uvedeného dôvodu pri určovaní ceny pozemkov i nájomného znalec postupoval podľa vyhl. č.
492/2004 Z. z. a nie podľa zák. č. 504/2003 Z. z., navyše tento predpis nie je oceňovacím predpisom,
ale určuje len minimálnu hodnotu nájomného.

Zároveň v zmysle ust. § 2 zák. č. 504/2003 Z. z. o nájme poľnohospodárskych pozemkov,
poľnohospodárskeho podniku a lesných pozemkov na účely tohto zákona je taký pozemok, ktorý je

poľnohospodárskou pôdou alebo časť tohto pozemku, pozemok zastavaný na poľnohospodárske účely
do 24.6.1991 ako aj iný pozemok prenechaný na poľnohospodárske účely alebo časť tohto pozemku s
tým, že ustanovenia osobitného predpisu (2a) tým nie sú dotknuté.

Osobitným predpisom 2a poznámky je vyhláška Úradu geodézie, kartografie a katastra Slovenskej

republiky č. 79/1996 Z. z., ktorou sa vykonáva zákon Národnej rady SR o katastri nehnuteľnosti a o
zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam, ktorý bol zrušený vyhláškou č. 461/2009.

Podľa § 33 vyhl. č. 79/1996 druhy pozemkov sa v katastri označujú týmito číselnými kódmi a) orná pôda
- kód 2, b) chmeľnica - bod 3, c) vinica - kód 4, d) záhrada - kód 5, e) ovocný sad - kód 6, f) trvalý

trávnatý porast - kód 7, g) lesný pozemok - kód 10, h) vodná plocha - kód 11, i) zastavaná plocha a
nádvorie - kód 13, j) ostatná plocha - kód 14.

Podľa § 34 ods. 1 cit. vyhlášky druhy pozemkov, údaje o parcele registra „C“ sú záväznými údajmi
katastra a vyjadrujú účel využívania pozemkov.

Z výsledkov vykonaného dokazovania bolo nesporne preukázané, že žalobkyňa sa v predmete konania
nedomáhala určenia výšky nájomného, ale bezdôvodného obohatenia k pozemkom, ktorých užívanie je
dôvodom jeho vzniku, pričom nejde o poľnohospodársky pozemok s určenou BPEJ a preto súd pri určení
jeho výšky vychádzal z obvyklého nájmu v zmysle oceňovacieho predpisu, ktorým je vyhl. č. 492/2004

Z. z. o stanovení všeobecnej hodnoty.

Pri určení výšky bezdôvodného obohatenia za užívanie pozemku súd vychádzal zo záverov znaleckého
posudku U.. A. L. v spojení s doplnkom k uvedenému znaleckému posudku (č. listu 122) a to za obdobie
rokov 2007 až rok 2011.

Podľa znaleckého posudku U.. A. L., nájomné ustálil v hodnotách od doby od 1.1.2007 do 27.3.2007
za rok / m2 v sume 1,10 eur, za obdobie od 28.3.2007 do 24.4.2007 o výške 1,08 eur, za obdobie od
25.4.2007 do 28.10.2008 vo výške 1,06 eur, za obdobie od 29.10.2008 do 11.11.2008 vo výške 1,03 eur,
od 12.11.2008 do 9.12.2008 vo výške 0,99 eur, za obdobie od 10.12.2008 do 20.1.2009 vo výške 0,94

eur, za obdobie od 21.1.2009 do 10.3.2009 vo výške 0,90 eur, za obdobie od 11.3.2009 do 7.4.2009 0,87
eur, za obdobie od 8.4.2009 do 12.5.2009 vo výške 0,85 eur a za obdobie od 13.5.2009 do 31.1.2009
vo výške 0,84 eur za obdobie od 1.1.2011 do 12.4.2011 vo výške 0,84 eur, za obdobie od 13.4.2011 z
12.7.2011 vo výške 0,85 eur, za obdobie od 13.7.2011 do 8.11.2011 vo výške 0,87 eur, za obdobie od
9.11.2011 do 13.12.2011 vo výške 0,85 eur, za obdobie od 14.12.2011 do 31.12.2011 vo výške 0,84 eur.

z uvedeného prehľadu je zrejmé, že výška nájomného bola vyčíslená za obdobie rokov 2007 až 2011
ktorá sa pohybovala vo výške od 1,06 eur ročné nájomné po sumu nižšiu a to 0,84 eur za rok.

Pre úplnosť súd poukazuje aj pohľad, že v priemere priznané bezdôvodné obohatenie predstavuje
sumu 550,- eur ročne, za 1169,69 m2 a teda ak žalovaného predsa len považujeme za „podnikateľský

subjekt“ a aj, keď z dôvodu vykonávania poľnohospodárskej výroby, mu právna úprava štátu priznáva
určité úľavy, celková výška výdavkov predstavujúca z nákladov za nehnuteľností, kde má v súčasnosti
aktívne len dielne a sklad umelých hnojív, teda technickú základňu, nie je až tak neprimeraná,
respektíve likvidačná. Na druhej strane pokiaľ žalovaný nepotrebuje tak rozsiahly areál je potrebné,aby pristúpil k racionalizácii hospodárenia v tejto časti vykonávania svojej činnosti, pričom v trhovom
hospodárstve, by mal mať sám na tom záujem. Z týchto dôvodov, nie je v zmysle spravodlivého
rozhodnutia možné akceptovať, že žalovanému sa síce nedarí, ale vzhľadom na to, že vykonáva

činnosť v poľnohospodárskej oblasti sú tretie osoby, ktorých nehnuteľnosti užíva a obmedzuje výkon ich
vlastníckeho práva povinné, trpieť výkon jeho podnikateľskej činnosti za minimálnu náhradu, respektíve
náhradu, ktorá nie je obvyklá.

Čo sa týka v časti žalobného nároku vo vzťahu ku pôvodnému žalobcovi 1. rade v tejto časti žalobkyňa

žiadala priznať tento nárok vzhľadom na závery dedičského konania, súd je však toho názoru, že jej
toto právo neprináleží.

Aktívnou vecnou legitimáciou sa rozumie také hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva subjektu -
žalobcovi ním uplatnené právo (nárok), resp. mu vyplýva procesné právo si tento hmotnoprávny nárok
uplatňovať. Preskúmavanie vecnej legitimácie, či už aktívnej (existencia tvrdeného práva na strane

žalobcu), alebo pasívnej (existencia tvrdenej povinnosti na strane žalovaného), je imanentnou súčasťou
každého súdneho konania. Súd vecnú legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu aj v prípade, že ju žiaden
z účastníkov nenamieta. To, že sa súd výslovne k vecnej legitimácii nevysloví, neznamená, že sa ňou
v konaní nezaoberal (Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 29.6.2010 sp. zn. 2Cdo
205/2009).

Súd je v tomto prípade toho názoru, že žalobkyni nesvedčí aktívna vecná legitimácia v tomto konaní.

Súd poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky, ktorý v rozhodnutí publikovanom v
Súbore rozhodnutí pod č. C 1269, zväzok 18 uviedol, že za dediča vo vlastnom slova zmysle je možné

považovaťibatoho,komubolorozhodnutímsúdudedičstvopotvrdené,alebo,ktosastalnadobúdateľom
pomernej časti dedičstva, poprípade určitej hodnoty z poručiteľovho zanechaného majetku, súdom
schválenej dohody o vyporiadaní dedičstva. Do tejto doby, je tak možné osobu uchádzajúcu sa o
dedičstvo považovať len za domnelého dediča, ktorý ešte nie je nositeľom práv a povinností spadajúcich
do dedičstva, ale ktorý sa ním stane so spätnou účinnosťou k dobe poručiteľovej smrti na základe

výsledkov konania o dedičstve.

Rovnako súd poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 22Cdo 2290/2006,
podľa ktorého uznesením podľa § 175q O.s.p. sa deklarujú právne vzťahy s účinnosťou ku dňu smrti
poručiteľa. Z uvedeného vyplýva, že k potvrdeniu nadobudnutia dedičstva, teda v podstate k potvrdeniu

nadobudnutia vlastníckeho práva dedičstvom k veciam patriacim do dedičstva po poručiteľovi ku dňu
jeho smrti, je oprávnený súd iba v konaní o dedičstve. Podľa názoru dovolacieho súdu nie je mimo
konania o dedičstve deklaratórnym rozhodnutím - výrokom štátneho orgánu určiť, že dedič je vlastníkom
veci patriacich do dedičstva. Nie je možné obchádzať zákonný postup pri prejednaní dedičstva a
určovacím výrokom vyhovovať žalobe podľa § 80 písm. c/ O.s.p. uplatňujúc, že dedič je vlastníkom veci

patriacej do dedičstva a v konaní o dedičstve doposiaľ neprejednané, pretože touto deklaráciou súdu
by sa legalizovalo nadobudnutie dedičstva bez prejednania a rozhodnutia príslušného súdu v konaní
o dedičstve.

Súd v tejto súvislosti poukazuje aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 22Cdo

1826/2004, publikovanom pod č. C 2954, Súboru rozhodnutí Najvyššieho súdu, podľa ktorého, ani jediný
dedič sa nemôže s úspechom domáhať žalobou podľa § 80 písm. c/ O.s.p., že je vlastníkom veci
patriacej do dedičstva pokiaľ táto vec nebola predmetom konania o dedičstve a ohľadne nej nebolo
jedinému dedičovi potvrdené nadobudnutie vlastníctva.

Súd zdôrazňuje, že dedičstvo sa nadobúda smrťou poručiteľa (§ 460 Občianskeho zákonníka). K
nadobudnutiu dedičstva však nedochádza len na základe smrti poručiteľa. Právna úprava dedičského
práva vychádza z princípu ingerencie štátu pri nadobúdaní dedičstva, predpokladá sa aj to, že dedičstvo
po každom poručiteľovi musí byť súdom prejednané a rozhodnuté § 175a O.s.p.

Súd je toho názoru, že žalobkyňa bola oprávnená sa v konaní domáhať len určenia, že poručiteľ bol
ku dňu smrti vlastníkom pohľadávky, resp., že táto pohľadávka patrí do dedičstva po poručiteľovi a v
prípade, ak by bola v konaní úspešná mohla podať, resp. žiadať príslušný súd o náhradné dedičské
konanie.Súd tak považoval žalobu žalobkyňa v tejto časti za nedôvodnú, a preto ju z vyššie uvedených dôvodov
zamietol.

Súdvďalšompoukazujeajnamožnosťčiastočnéhovyužitiazdôvodneniarozhodnutia Európskehosúdu
pre ľudské práva v právnej veci Bittó a i. SLOVENSKO (Sťažnosť č. 30255/09 ) zo dňa 28. 1. 2014, ktoré sa síce týkalo „regulovaného nájomného“
bytov určených na bývanie avšak čiastočne uvedená právna argumentácia je aplikovateľná aj v danej

právnej veci, kde Súdny dvor pripúšťa, že príslušné právne predpisy, ktorými sa riadi systém regulácie
nájomného sa sledoval legitímny cieľ sociálnej politiky (pozri tiež Hutten-Czapski , už citovaný, §§
165 - 66). Kontrola využitia majetku sťažovateľov bola teda "v súlade so všeobecným záujmom", ako
to požaduje druhý odsek článku 1 Protokolu č.1. Ja na súde, aby tieto skutočnosti posúdil, či majú
osobitný význam pri posudzovaní, či zásah splnil požiadavku proporcionality. Na jednej strane, regulácia
nájomného bola zachovaná na Slovensku po páde komunistického režimu, zriadenie nezávislého štátu,

a v súvislosti s prechodom krajiny na trhovo orientované ekonomiky. To bolo zamerané na ochranu
nájomníkov bytov v domoch, ktoré boli obnovené na pôvodných majiteľov alebo ich nástupcovi v záujme
napraviť krivdy, ktoré boli spáchané predtým. Rozhodnutie o tom, ako najlepšie zladiť konkurenčné
záujmy podliehajú komplexne, s prihliadnutím na sociálne, ekonomické a politické problémy, ktoré
vnútroštátne orgány najlepšie poznajú. Dvor audítorov sa domnieva, že by sa mali prijať ďalšie opatrenia

na dosiahnutie súladu s článkom 1 Protokolu č 1. aby sa predišlo budúcim zisteniam porušenia tohto
ustanovenia, žalovaný štát by mal zaviesť čo najskôr, konkrétne a jasne regulované kompenzačné
prostriedky nápravy s cieľom zabezpečiť skutočnú účinnú úľavu pre zistené porušenia.

Úroky z omeškania možno priznať od toho času, keď sa dlžník dostal do omeškania. Keďže v

Občianskom zákonníku u nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia ( ako pri nároku na náhradu
škody ) nie je ustanovený čas splnenia, treba vychádzať z ustanovenia § 563 Občianskeho zákonníka,
podľa ktorého ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v
rozhodnutí, je dlžník povinný dlh splniť prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal. Žalobkyňa
súdunepreukázala, žedošlokpožiadaniuskôr,zakvalifikovanépožiadanievnávrhužiadalipriznaťúrok

z omeškania od podania žaloby súd, preto priznal úrok z omeškania v o výške z pôvodne uplatňovanej
istiny 1.755 eur odo dňa po doručení návrhu žalovanému odporcovi to odo dňa 7.5.2010, a po rozšírení
návrhu od 28.4.2012.

O trovách konania a trovách štátu bolo rozhodnuté podľa § 151 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku

tak, že o týchto bude rozhodnuté v lehote 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu
na Krajský súd v Prešove.

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci

samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.Podľa § 251 ods. 1 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.