Decision was made at the court Okresný súd Poprad
Judgement was issued by JUDr. Peter Šamo
Judgement form – Uznesenie
Judgement nature – Potvrdené
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 5Cob/29/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8417201386
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 05. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Šamo
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2017:8417201386.1
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu JUDr. Petra Šama a sudcov JUDr. Mareka Kohúta
a JUDr. Mareka Košča v právnej veci žalobcu LV SERVIS.SK s.r.o., so sídlom Ždiar 473, IČO: 44 893
761, zastúpený Hudzík & Partners s.r.o., advokátska kancelária so sídlom Mnoheľova 830/15, Poprad,
IČO: 47 251 654, proti žalovanému TATRALIFT a.s., so sídlom Poľná 4, Kežmarok, IČO: 31 655 629, o
zaplatenie sumy 43.028,57 eur s prísl., o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, o odvolaní
žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Kežmarok č.k. 8Cb/13/2017-44, zo dňa 14.3.2017, takto
r o z h o d o l :
Potvrdzuje uznesenie súdu prvej inštancie.
Nepriznáva žalovanému náhradu trov odvolacieho konania.
o d ô v o d n e n i e :
1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia
zamietol a žalovanému náhradu trov konania nepriznal. V dôvodoch tohto rozhodnutia uviedol,
že žalobou doručenou 21.2.2017 sa žalobca domáhal proti žalovanému zaplatenia 43.028,57 eur
s príslušenstvom z dôvodu nezaplatenej ceny diela. Žalobca sa zároveň domáhal nariadenia
zabezpečovacieho opatrenia, ktorým by bolo zriadené záložné právo v jeho prospech na
nehnuteľnostiachvovlastníctvežalovanéhošpecifikovanýchvnávrhu.Návrhodôvodniltým,žežalovaný
svojím doterajším nepoctivým konaním vzbudzuje obavu, že v prípade, ak v spore o zaplatenie sumy
ako žalobca uspeje, žalovaný zmarí exekúciu. Do doby, kým jeho pohľadávky voči žalovanému budú
judikované, môže uplynúť značná doba, a preto má obavu z ich budúcej nevymožiteľnosti. Žalobca
pripojil výpis z listu vlastníctva č. XXXX, k.ú. Y., osvedčujúci vlastnícke právo žalovaného k dotknutým
nehnuteľnostiam. V ďalších dôvodoch súd prvej inštancie citoval ustanovenie § 343 ods. 1 a 3,
ustanovenie § 344, ustanovenie § 326 ods. 1, ustanovenie § 324 ods. 1, ustanovenie § 329 ods. 1,
ustanovenie § 328 CSP a v kontexte s týmito ustanoveniami konštatoval, že pri rozhodovaní o nariadení
zabezpečovacieho opatrenia súd nevykonáva dokazovanie. Skúma len, či žalobca osvedčil existenciu
zákonných predpokladov pre jeho nariadenie. Uviedol, že povinnosťou žalobcu bolo osvedčiť existenciu
obavy, že budúca exekúcia bude zmarená, pričom toto nebezpečenstvo musí byť reálne a musí hroziť
bezprostredne a ďalej bolo treba preukázať existenciu nároku voči žalovanému. Poukázal na to, že
žalobca tvrdil, že žalovaný svojím doterajším nepoctivým konaním voči nemu vzbudzuje obavu, že v
prípade, ak v spore bude úspešný zmarí exekúciu. Uvedené tvrdenie bez ďalšieho nie je osvedčením
základného predpokladu pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Existencia dlhu žalovaného sama
osebe nie je dôvodom pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Dôvodom môžu byť len skutočnosti,
ktoré opodstatňujú obavu, že by prípadný nútený výkon rozhodnutia mohol byť zmarený. U dlžníka
môže byť dôvodom jeho konanie, ktorého dôsledkom je zníženie majetku, ktorý je možné postihnúť pri
výkone exekúcie, alebo ktoré inak podstatnou mierou negatívne ovplyvňuje jeho majetkové pomery. V
tejto súvislosti poukázal na rozhodnutia NS SR sp.zn. 5Obo/144/97). Ďalej súd prvej inštancie uviedol,
že žalobca podal návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia ako súčasť žaloby a do okamihu
rozhodovania o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia neosvedčil taký stav konania vo vecisamej, z ktorého by bolo možné usudzovať, že v konaní proti žalovanému bude úspešný. Pokiaľ ide
o existenciu a dôvodnosť nároku voči žalovanému, súd pripomenul, že existencia exekučného titulu
nie je zákonnou podmienkou pre rozhodovanie o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia.
Je avšak povinnosťou žalobcu hodnoverne osvedčiť dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má
poskytnúť ochrana. V prípadoch, kedy sa začalo konanie vo veci samej, súd vychádza z obsahu žaloby
a doteraz vykonaného osvedčenia skutkových tvrdení. Hodnoverné osvedčenie nároku musí viesť k
názoru, že miera pravdepodobnosti vyhovenia žalobe je vyššia než pravdepodobnosť jej zamietnutia.
Žalobca neosvedčil existenciu úkonov dlžníka spôsobilých znižovať hodnotu svojho majetku a samotné
nesplnenie dlhu riadne a včas bez ďalšieho ešte neosvedčuje ohrozenie exekúcie. Keďže žalobca
neosvedčilzákladnýpredpokladprenariadeniezabezpečovaciehoopatrenia,jehonávrhunebolomožné
vyhovieť. Žalovaný bol v konaní o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia úspešný, a preto
mu podľa § 255 CSP vznikol nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Keďže si v konaní žiadne
trovy neuplatnil a tieto nevyplývajú ani z obsahu spisu, bolo rozhodnuté tak, ako to uviedol vo výrokovej
časti II. tohto uznesenia.
2. Proti tomuto uzneseniu podal včas odvolanie žalobca, a to z dôvodu, že súd nesprávnym procesným
postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace práva v takej miere, že došlo k porušeniu
práva na spravodlivý proces, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci. Ďalej, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam, že zistený stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej
obrany, alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené a že rozhodnutie súdu prvej
inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Z predloženej prílohy žaloby nazvanej
výkaz zostatkov záväzkov a úhrad potvrdený žalobcom 16.2.2017 vyplýva, že právny nárok existuje
a jeho existenciu žalovaný potvrdil v uvedenom výkaze. Zo strany žalobcu tento hodnoverne osvedčil
a žalovaný potvrdil tento nárok, čo vedie k názoru, že miera pravdepodobnosti vyhovenia žalobe
je vyššia než pravdepodobnosť jej zamietnutia. Vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný zamestnáva
tretie osoby a vypláca im peňažné nároky prednostne pred úhradou skorších splatných záväzkov
žalobcovi, tiež prednostne uhrádza neskoršie záväzky spojené s povinnými odvodmi do fondov a
vynakladápeňažnéprostriedkynaprevádzkupodniku,jedôvodnétvrdiť,žeuprednostňujeinéhoveriteľa
a takýmto konaním vyčerpá svoje peňažné zdroje skôr, ako bude rozhodnuté vo veci samej napriek
tomu, že hrozba neuspokojenia žalobcu ani prostredníctvom exekúcie, je reálna a hrozí bezprostredne.
Prostredníctvom nariadenia zabezpečovacieho opatrenia sa žalobca domáha zabezpečenia svojich
pohľadávokuznanýchžalovanýmibavprimeranomrozsahuaniejejehosnahouzaťažiťcelýnehnuteľný
majetok žalovaného. Túto žalobcom tvrdenú skutočnosť je možné osvedčiť z návrhu na vydanie
zabezpečovacieho opatrenia v porovnaní s listom vlastníctva č. XXXX k.ú. Y. osvedčujúcom vlastníctvo
žalovaného k nehnuteľnému majetku a primeranosť navrhovaného rozsahu zabezpečenia peňažných
pohľadávok. Účelom navrhovaného zabezpečovacieho opatrenia je ochrániť celý právny nárok žalobcu
pred vyššie uvedeným nepoctivým konaním žalovaného a nezasiahnuť existenčne do jeho práv. Na
základe tohto mal žalobca za to, že súd nesprávne posúdil vec a dospel bez komplexného preskúmania
dôkazov k nesprávnym zisteniam. Súdom zistený skutkový stav neobstojí, keďže hrozba zníženia
finančných aktív žalovaného prednostným vyplácaním záväzkov iných veriteľov bezprostredne trvá.
Navrholzmeniťnapadnutéuznesenieajehonávrhunanariadeniezabezpečovaciehoopatreniavyhovieť
a súčasne mu priznať náhradu trov konania vynaložených v tomto konaní.
3. Žalovaný sa k návrhu a odvolaniu žalobcu nevyjadril.
4. Odvolací súd prejednal odvolanie žalobcu v zmysle § 379, § 380 ods. 1, 2, § 381, § 383,§ 385 CSP,
pričom dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.
5. Súd prvej inštancie správne rozhodol, ak návrh žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia
zamietol,najmäzdôvodu,ženeboliuvedenérozhodujúceskutočnostiodôvodňujúceobavu,žeexekúcia
bude ohrozená, pričom tieto skutočnosti neuviedol ani v priebehu odvolacieho konania. Je dôležité
v tejto súvislosti poukázať na ustanovenie § 326 o náležitostiach návrhu neodkladného opatrenia,
ktoré sa v zmysle § 344 primerane aplikuje aj na návrh na zabezpečovacieho opatrenie, v zmysle
ktorého je v návrhu dôležité opísať rozhodujúce skutočnosti odôvodňujúce obavu, že exekúcia bude
ohrozená. Žalobca v návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia ako dôvod jeho nariadenia
uviedol len obavu, že exekúcia bude ohrozená, resp. znemožnená tým, že žalovaný svojím doterajším
nepoctivým konaním voči žalobcovi vzbudzuje obavu, že v prípade ak žalobca v spore o zaplatenie sumy43.028,57 eur s príslušenstvom uspeje, žalovaný zmarí exekúciu a ďalší dôvod obavy, že exekúcia bude
ohrozená, videl žalobca v tom, že do doby, kým žalovaná bude judikovaná právoplatným a vykonateľným
rozhodnutím môže uplynúť značná doba, a preto má obavu, že pohľadávka zostane nevymožiteľná.
Takýto opis v skutočnosti odôvodňujúcich obavu, že exekúcia bude ohrozená je nedostatočný, a to so
zreteľom aj na tú okolnosť, že v priebehu konania vo veci samej došlo zo strany žalobcu k čiastočnému
späťvzatiu žaloby ohľadne sumy 5.000,- eur, keďže túto sumu žalovaný zaplatil, no napriek tomu k
úprave návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia nedošlo. Z obsahu spisu nevyplývajú také
skutočnosti, ktoré by opodstatňovali obavu žalobcu, že exekúcia bude zmarená, keďže nie sú uvedené
žiadne skutočnosti, na základe ktorých by bolo možné usúdiť, že žalovaný sa správa tak, že dochádza
k znižovaniu jeho majetku, alebo k takému konaniu, ktoré podstatnou mierou negatívne ovplyvňuje jeho
majetkové pomery. Žalobca nepoukázal na žiadnu skutočnosť, z ktorej by sa dalo usúdiť, že žalovaný
uhrádza svoje neskôr vzniknuté záväzky mimo poradia riadneho plnenia záväzkov, a teda na základe
týchto tvrdení nebolo možné dospieť k záveru, že je tu obava, že prípadná exekúcia bude ohrozená,
a teda z tohto dôvodu nariadiť zabezpečovacie opatrenie navrhovaným spôsobom. Z týchto dôvodov
odvolací súd podľa § 387 ods. 1 uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil.
6. V odvolacom konaní žalovanému trovy nevznikli, preto mu ich odvolací súd nepriznal.
7. Rozhodnutie senátu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh - § 428 CSP).
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.