Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, October 31, 2017

Súd: Okresný súd Žiar nad Hronom
Spisová značka: 24P/39/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6417209020
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 10. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Šalamún

ECLI: ECLI:SK:OSZH:2017:6417209020.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žiar nad Hronom v konaní pred sudcom JUDr. Vladimírom Šalamúnom v konaní vo veci

starostlivosti súdu o maloleté dieťa: Š. V., X.. XX.XX.XXXX, L. Ž. X. P., P. XX/XX, zastúpené kolíznym
opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Banská Štiavnica, dieťa rodičov, matky: H. Z., X..
XX.XX.XXXX, V. L. Ž.A. X. P., P. XX/XX a otca: E. V.Ó.V., X.. XX.XX.XXXX, V. L. Ž. X. P., P. XXX/XX, o
návrhu na úpravu práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu, takto,

r o z h o d o l :

I. Súd z v e r u j e maloleté dieťa: Š. V., X.. XX.XX.XXXX do osobnej starostlivosti matky H. Z., X..
XX.XX.XXXX, ktorá ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok.

II. Otec maloletého dieťaťa E. V.Ó.V., X.. XX.XX.XXXX j e p o v i n n ý prispievať na maloleté dieťa
Š. V.V., X.. XX.XX.XXXX výživným vo výške 160,00 € mesačne posielaným vždy do 15. dňa v mesiaci
vopred k rukám matky s účinnosťou od 02.08.2017. Zmeškané výživné za obdobie od 02.08.2017 do
31.10.2017 vo výške 20,00 € otec j e p o v i n n ý zaplatiť k rukám matky maloletého dieťaťa popri
bežnom výživnom splatnom počnúc právoplatnosťou tohto rozhodnutia.

III. Styk otca s maloletým dieťaťom súd n e u p r a v u j e a ponecháva ho na dohodu rodičov.

o d ô v o d n e n i e :

1. Návrhom podaným dňa 02.08.2017 sa matka maloletého Š. domáhala, aby súd otcovi maloletého

Š. uložil povinnosť prispievať na výživu maloletého mesačne sumou 200,00 € a to vopred vždy k 10.
dňu v mesiaci. Svoj návrh odôvodnila tým, že s otcom maloletého od decembra 2016 nežije v spoločnej
domácnosti. Je pravda, že výživné na syna jej posiela, ale keď sa mu niečo nepáči, stále sa jej vyhráža,
že jej nedá žiadne peniaze. Nikdy mu nerobí problém a aby sa so synom stretával, no on si vždy niečo
nájde, aby mohol na ňu na kričať. Keď si ho príde vziať, alebo jej ho vracia, tak v poslednom čase je
to vždy s krikom z jeho strany. Počas ich spolužitia nevedela, koľko zarába a ani do dnešného dňa
nevie, pracuje v spoločnosti Nemak v Ladomerskej Vieske. Navrhovateľka je po materskej dovolenke

nezamestnaná, od 01. 09.2017 nastupuje pracovať na MsÚ Žiar nad Hronom ako opatrovateľka. Ich
syn navštevuje materskú školu v Žiari nad Hronom. Výživné si otec maloletého určil sám, koľko jej bude
dávať. Dával jej 200,00 €, z ktorých hradil škôlku a rozdiel jej na proti podpis odovzdal. Posledný mesiac
jej len 160,00 € a nezabudol jej povedať, že materskú školu si má zaplatiť sama. A od ich rozchodu od
decembra 2016 kúpil maloletému bicykel. V zamestnaní v mesiaci júl a december poberá dva platy, ale
ako prilepšenie nedá synovi nič najviac. Stretávanie otca so synom je také, že otec pracuje v nepretržitej
prevádzke a bráva si maloletého po druhej rannej a potom, keď má dve voľná. Stále sa mu musí

prispôsobovať,nemôžesisosynomniečonaplánovať.Otecmaloletéhoniejeochotnýpristúpiťnanejaký
kompromis, vždy musí byť ako povie on.2. Otec maloletého Š. vo svojom vyjadrením zo dňa 24.08.2017 uviedol, že návrh na úpravu výkonu
rodičovských ich práv a povinností k maloletému Š. je opodstatnený vzhľadom k tomu, že s matkou
dieťaťa od decembra 2016 nežijú v spoločnej domácnosti. S matkou dieťaťa začali žiť v spoločnej

domácnosti pred narodením maloletého Š., spoločne bývali v byte matky dieťaťa až do decembra 2016
s tým, že obidvaja sa podieľali na starosti o maloletého. Po narodení dieťaťa mala matka dieťaťa určité
psychické problémy, nevedela si vytvoriť prirodzenú citovú väzbu k maloletému, v útlom veku ho vôbec
nekúpala a mala problémy s tým aby mu dala jesť. Tento stav trval cca jeden rok, postupne sa situácia
stabilizovala. Ich vzťahy sa postupne zhoršovali v dôsledku toho, že do ich spolužitia zasahovala jej

matka a brat. Matka maloletého Š. mala v exekúcie a má ich aj v súčasnosti. Z titulu exekúcie zaplatil
asi 1200,00 € a 70,00 € mesačne splácal jej ďalší dlh. Matka nedokázala riadne hospodáriť, a preto
finančný chod domácnosti zabezpečoval výlučne sám. Prvé tri roky po narodení maloletého poberala
matka materský, resp. rodičovský príspevok. Matka dieťaťa takmer rok mala možnosť sa zamestnať, čo
neurobila čo bol aj dôvod prečo dochádzalo medzi nimi k hádkam. Keďže otec maloletého Š. pracuje
nepretržite (dve ranné, dve nočné, dve poobedné a dve voľná) nie je možné maloletého zveriť do

striedavej starostlivosti. Otec maloletého Š. súhlasí, aby bol zverený do osobnej starostlivosti matky, s
tým, že bude platiť výživné v sume 120,00 € mesačne. V súčasnosti sa s maloletým stretáva v čase,
keď má takzvané malé voľno (má voľno po druhej rannej zmene po ktorej nastupuje na prvú nočnú)
resp. veľké voľno (dva dni má voľno po druhej poobednej zmene) Vzhľadom na jeho pracovnú dobu si
nevie predstaviť súdom striktne určenú úpravu styku s maloletým a predpokladá, že s matkou dieťaťa sa

bude vedieť dohodnúť a umožní mu pretrvávanie sa s maloletým tak ako doteraz. Matka dieťaťa má v
súčasnosti nového partnera, s ktorým je v kontakte každý víkend a v tomto je veľký problém, lebo matka
sa už odmieta prispôsobovať záujmom dieťaťa v súvislosti s realizáciou styku, keďže sa prispôsobuje
novému partnerovi. Nie je pravdou, že by k maloletému kúpil len bicykel, zakupuje mu všetky veci čo
potrebuje, t.j. obuv, vitamíny, potraviny, rukavice, prilba, čiapka, tenisky. Keď má maloletého u seba

tak mu zabezpečuje všetky potreby (strava, hygiena, sladkosti, hračky). Otec maloletého býva v byte
rodičov, kde sa podieľa na nákladoch a strave minimálne sumou 350,00 € mesačne, mesačne platí
mobilný telefón vo výške 30,00 € a úver vo výške 240,00 €, ošatenie, obuv, hygienické potreby a pod. Je
zamestnaný ako odlievač, v minulom roku poberal mesačne mzdu od 780,00 € do 1 000,00 €, s tým, že
mu bol vyplatený 13.a 14. plat, ktorý nie zamestnávateľom garantovaný a závisí len od hospodárskeho

výsledku za predchádzajúci kalendárny rok. Pôvodne poberal aj daňový bonus, ktorý od 01.09.2017
bude poberať matka maloletého, ktorá ide od vtedy zamestnaná.

3. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa obsahom spisu a to s návrhom na začatie konania
podaným dňa 02.08.2017, odpoveďami na lustrácie účastníkov konania v Registri obyvateľov a v

Sociálnej poisťovni, výpisom z národnej evidencie vozidiel zo dňa 21.08.2017, správami ÚPSVaR
Banská Štiavnica č. BS4/ÚSO/BEZ/2017/450 zo dňa 22.08.2017, vyjadrením otca maloletého dieťaťa
zo dňa 24.08.2017, výplatnými páskami otca maloletého dieťaťa za obdobie 10/2016 - 7/2017, Správou
mesta Žiar nad Hronom o povesti rodičov zo dňa 25.08.2017, správou kolízneho opatrovníka maloletého
dieťaťa zo dňa 31.08.2017, podaním navrhovateľky zo dňa 05.09.2017, výplatnými páskami matky

navrhovateľky za obdobie 05/2017 - 07/2017 a potvrdením ÚPSVaR Banská Štiavnica č.BS4/ÚSO/
BEZ/2017/450 zo dňa 30.08.2017.

4. Z výpisu z národnej evidencie vozidiel zo dňa 21.08.2017 súd zisti, že rodičia maloletého nie sú
vlastníkmi motorových vozidiel.

5. Zo správ ÚPSVaR Banská Štiavnica č. BS4/ÚSO/BEZ/2017/450 zo dňa 22.08.2017 vyplýva, že matka
maloletého Š.A. bola v tomuto dátumu evidovaná ako uchádzačka o zamestnanie a poberá štátnu
sociálnu dávku - prídavok na dieťa vo výške 23,52 €. Otec maloletého dieťaťa nebol evidovaný ako
uchádzač o zamestnanie a nepoberal žiadnu štátnu sociálnu dávku.

6.KolíznyopatrovníkmaloletéhoŠ.vsprávezodňa31.08.2017uviedol,žemaloletýŠ.jenarodenýmimo
manželstva. Matka maloletého Š. žije spoločne s maloletým a svojou matkou v 3-izbovom byte, ktorého
vlastníčkou je stará matka. Mesačné náklady na byt sú 180,00 € a 50,00 € internet. Od 04.09.2017 matka
maloletého Š. nastupuje do práce na MsÚ v Žiari nad Hronom ako opatrovateľka. Náklady spojené so

škôlkou predstavujú poplatok vo výške 20,00 € za obedy, 10,00 € škôlka, 20,00 € polročne poplatok na
nákup hygieny a potravín. Otec maloletého Š. žije so svojimi rodičmi a maloletým bratom v 4-izbovom
byte, ktorý je vo vlastníctve starých rodičov maloletého. Náklady spojené s bývaním predstavujú
mesačne poplatok za nájom 300,00 € a hypotéka 240,00 €. Otec maloletého prispieva rodičom sumou vovýške 350,00 €. Sociálnym šetrením bolo zistené, že rodičia maloletého nežijú v spoločnej domácnosti.
Starostlivosť o maloletého zabezpečuje matka, ktorá má v domácnosti vytvorené vhodné podmienky na
starostlivosť o syna. Od rozchodu rodičov pravidelne prebieha styk otca s maloletým. Obidvaja rodičia

vyjadrili súhlas s tým, že maloletý bude zverený do starostlivosti matky. V otázke styku sa rodičia vedia
dohodnúť a nepožadujú ho upraviť. Čo sa týka výživného, na ňom sa rodičia nedokázali ujednotiť. Na
základe uvedeného navrhoval súdu maloletého Š. zveriť do osobnej starostlivosti matky a otca zaviazať
platením výživného primerane k veku a potrebám maloletého dieťaťa ako aj s prihliadnutím na možnosti
a schopnosti povinného.

7. Na súdnom pojednávaní konanom dňa 31.10.2017 navrhovateľka svoj návrh doplnila v tom rozsahu,
že žiadala aby súd maloletého Š. zveril do jej osobnej starostlivosti. Jej príjem, tak zarába 350,00
€ mesačne, zamestnaná je od 01.09.2017 a pracuje na Mestskom úrade v Žiari nad Hronom ako
opatrovateľka. Pokiaľ ide o jej výdavky, tak sú nasledovné: býva v byte spolu so svojim synom a
matkou. Náklady na byt sú inkaso 180,00 €, v ktorom sú zahrnuté všetky platby elektrika, plyn, kúrenie,

voda a pod. a ďalej 50,00 € internet. Pokiaľ ide o jej výdavky, tak na seba minie 100,00 € mesačne v tejto
sume je zahrnutá strava, oblečenie, obuv, kozmetika, aj náklady na mobil. Iné výdavky nemá. Pokiaľ
ide o maloleté dieťa, tak jej výdavky sú nasledovné: každý mesiac sa platí škôlka 20,00 € za obedy,
10,00 € sa platí poplatok do škôlky, na pol roka sa platí ešte 20,00 € poplatok škôlke na rôzne potreby
pre deti. Pokiaľ ide o náklady na maloletého tak sú nasledovné. Na hygienu 10-15,00 €, na lieky 10 €

(kupuje hlavne vitamíny). Na ovocie minie mesačne 15,00 €, na stravu ďalej 100,00 €, na oblečenie pre
malého minie 25,00 € mesačne, pričom to záleží od sezóny, na hračky minie 10,00 € a na aktivity malého
minie zhruba 5,00 €, čo sú poplatky za tanečný krúžok v škôlke. Iné výdavky s maloletým nemá. Súd
nevykonal navrhovaný dôkaz - výsluch matky navrhovateľky, nakoľko navrhovateľka neuviedla, ktorú
spornú okolnosť navrhovaným dôkazom navrhuje preukázať a týmto návrhom sledovala len to, aby sa

matka k danej veci vyjadrila. Otec maloletého Š. na pojednávaní uviedol, že jeho priemerná mzda je
850-920,00 €, v práci ešte poberá 13. a 14. plat, čo však závisí od toho, ako sa darí zamestnávateľovi
ale doteraz ho vždy dostávali pravidelne. Býva v byte so svojimi rodičmi, ktorým prispieva na bývanie,
stravu a všetky náklady spojené s bývaním sumou 350,00 € mesačne. Okrem toho má ešte náklady na
telefón vo výške 30,00 € mesačne a spláca úver vo výške 240,00 € mesačne, ktorý súvisí so splácaním

kúpi a opráv motorového vozidla. Býva u rodičov vzdialený približne 50 m od bytu v ktorom býva matka
maloletého dieťaťa s maloletým. Vzhľadom k tomu, že pracuje v prevádzke s nepretržitou prevádzkou,
tak jeho pracovný režim je nasledovný: dva dni má rannú, dva dni nočnú, dva dni poobednú zmenu a
dva dni je doma. Doteraz sa s maloletým stretával nasledovne: po druhej rannej si syna bral, ak bol
víkend o 9.00 ráno od matky, ak bol pracovný deň tak o 14.30 hod. zo škôlky. Potom bol maloletý s ním

celý večer až do druhého dňa, kedy odchádzal do nočnej a maloletého vracal matke medzi 18-19.00
hod. poobede. Potom mal nočnú, dvakrát poobednú, čiže tri dni bol bez maloletého a potom nasledujú
dva dni voľna, kedy si maloletého zase ak je víkend bral u matky ráno o 9.00 hod., ak bol v škôlke, tak
si bral v škôlke okolo 14.30 hod. a maloletý bol s ním celé dva dni a vracal ho až na konci druhého
dňa večer okolo 18-19.00 hod. matke. Zase nasledoval celý cyklus a to malý bol jeden deň s matkou

a na druhý deň po rannej si ho bral zase k sebe. Takýto režim by navrhoval aj naďalej. Vzhľadom k
tomu, že doterajší styk, tak ako bol popísaný otcom prebiehal bez väčších problémov, účastníci konania
navrhli, aby súd styk vyslovene v rozhodnutí neupravoval, ponechal ho na dohodu rodičov. Pokiaľ ide
o výdavky na maloletého tak výživné navrhoval vo výške 120,00 € mesačne s tým, že mu pravidelne
kupuje oblečenie a obuv, ktorú potrebuje a napr. tento rok mu kupoval topánky na jar a na jeseň. Ďalej

mu kúpil bicykel, loptu a obdobné veci potrebné na voľno časové aktivity. Vždy keď si malého berie k
sebe, tak spolu zájdu do obchodu a vždy mu kúpi nejaké drobnosti minimálne v hodnote okolo 10,00
€. Od podania návrhu na súd otec na maloletého Š. matke každý mesiac prispieval sumou po 150,00
€, čo potvrdila aj matka maloletého.

15. Podľa čl. 5 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len
“zákon o rodine“), záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých
veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa zohľadňuje najmä
a) úroveň starostlivosti o dieťa, b) bezpečie dieťaťa, ako aj bezpečie a stabilita prostredia, v ktorom
sa dieťa zdržiava, c) ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a citového vývinu dieťaťa, d)

okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným postihnutím dieťaťa, e)
ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do duševnej,
telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou, f) podmienky na zachovanie identity
dieťaťa a na rozvoj schopností a vlôh dieťaťa, g) názor dieťaťa a jeho možné vystavenie konfliktu lojalitya následnému pocitu viny, h) podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových väzieb s obidvomi rodičmi,
súrodencami a s inými blízkymi osobami, i) využitie možných prostriedkov na zachovanie rodinného
prostredia dieťaťa, ak sa zvažuje zásah do rodičovských práv a povinností.

Podľa § 36 ods. 1 zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek
dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez
návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté
dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery

v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. 6) Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú
primerane.

16. Záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré
sa ho týkajú a najvyšším princípom výkonu rodičovských práv a povinností. Záujem dieťaťa musí byť
prvoradým hľadiskom pri akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, nech už uskutočňovanej verejnými alebo

súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi.
Všetky súdne a správne rozhodnutia týkajúce sa detí majú demonštrovať, že najlepší záujem dieťaťa
je ich prvoradým hľadiskom.

17. Jednou z podmienok na rozhodovanie súdu o úprave výkonu rodičovských práv a povinností

je skutočnosť, že rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú. Z vykonaného dokazovania mal súd za
preukázané,žerodičiamaloletéhoŠ. užvčasepodanianávrhuspolunežilianivsúčasnostispolunežijú.
Starostlivosť o maloletého Š. zabezpečuje matka maloletého za pomoci starej matky. Od rozchodu
rodičov pravidelne prebieha styk otca s maloletým Š. a to v rozsahu 3 až 4 dni v týždenne (v čase, keď
má otec voľno po druhej rannej zmene po ktorej nastupuje na prvú nočnú a keď má dva dni voľna po

druhej poobednej zmene). Vzhľadom na prácu otca v nepretržitej prevádzke, tento súhlasil so zverením
maloletého Š. do osobnej starostlivosti matky. Kolízny opatrovník taktiež navrhol súdu, aby podanému
návrhu vyhovel a maloletého Š. zveril do osobnej starostlivosti matky. Zverenie do osobnej starostlivosti
matky je podľa názoru súdu v záujme maloletého Š., a preto rozhodol tak, že návrhu matky vyhovel
a maloletého Š. zveril do jej osobnej starostlivosti. Nakoľko styk otca s maloletým Š. v súčasnosti

prebieha na základe dohody rodičov v širokom rozsahu, rodičia nežiadali súd o úpravu styku otca s
maloletým Š., súd styk otca s maloletými neupravil a ponecháva ho na dohodu rodičov.

16. Podľa § 62 ods. 1 zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Podľa § 62 ods. 2 zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa § 62 ods. 4 zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý

z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť
rodičov o domácnosť.

Podľa § 62 ods. zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní
schopností, možností a majetkových pomerov povinného.

Podľa § 65 ods. 1 zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich
vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.

Podľa § 75 ods. 1 zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby

oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

12. Rozhodnutie súdu o zverený maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti musí byť spojené s
rozhodnutímovýživnomnamaloletédeti.Sústavnáadôslednástarostlivosťovýživudieťaťajesúčasťou
rodičovských práv a povinností. Vyživovacia povinnosť zaťažuje oboch rodičov, bez ohľadu na to, či sa
dieťa narodilo v manželstve. Plnením vyživovacej povinnosti rodičov k deťom by mali byť uspokojenévšetky náklady vo vzťahu k dieťaťu, ktoré možno očakávať. Miera potrieb dieťaťa je rôzna. Závisí
od veku, duševnej a fyzickej vyspelosti, schopností, zdravotného stavu, záujmov, nadania, talentu,
vzdelania, od formy prípravy na budúce povolanie. Vznik a existencia vyživovacej povinnosti rodičov

voči deťom sa nedá vylúčiť ani obmedziť. Každý z rodičov je povinný vyživovať svoje dieťa. Vyživovacia
povinnosť má ale niekoľko foriem. Môže byť plnená osobnou starostlivosťou alebo tiež čiastočne
starostlivosťou o domácnosť. Druhou formou plnenia vyživovacej povinnosti je poskytovanie vecných
plnení, napríklad bývania alebo stravovania. Treťou formou plnenia vyživovacej povinnosti je platenie
výživného ako peňažného príspevku na uhradzovanie potrieb dieťaťa. Výživné je peňažná forma plnenia

vyživovacej povinnosti. Rodič, ktorý sa o dieťa osobne stará, plní vyživovaciu povinnosť prevažne
poskytovaním vecných plnení (bývanie, strava, nákup ošatenia, zabezpečenie zdravotnej starostlivosti
a pod.) a osobnou starostlivosťou. Rodič, ktorý sa o dieťa osobne nestará, prispieva na jeho výživu
výživným, ktoré určil súd. Pre určenie výšky vyživovacej povinnosti je smerodajná životná úroveň
každého z rodičov, pretože platí, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni každého svojho rodiča.
Pokiaľ je životná úroveň rodičov nízka a nemajú možnosť ju zvyšovať, je nevyhnutné obmedziť nároky

dieťaťa a prispôsobiť ich takejto životnej úrovni. Vychádza sa z individuálnych schopností, možností a
majetkových pomerov každého z rodičov. V prípade obmedzených predpokladov na strane rodičov sa
preto môže pohybovať od bežných najzákladnejších potrieb nutných pre život až po plné uspokojenie
všetkých odôvodnených potrieb dieťaťa. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom má prioritné
postavenie v rámci výdavkov povinného rodiča. Potreby rodiča môžu byť uspokojené až následne, keď

rodič splní svoju vyživovaciu povinnosť a prispeje v primeranej miere na potreby dieťaťa. Každý rodič má
povinnosť v prvom rade zabezpečiť výživu svojho dieťaťa a až následne má právo využiť zostávajúce
finančné prostriedky na uspokojenie svojich vlastných potrieb.

13. Vzhľadom k tomu, že súd rozhodol o zverení maloletého Š. do osobnej starostlivosti matky,

rozhodoval súčasne aj o výške vyživovacej povinnosti otca. Bežné mesačné výdavky na maloletého Š.
sú nasledovné: obedy v škôlke 20,00 €, poplatky v škôlke 10,00 € a 3,33 €, na hygienu 10-15,00 €, na
lieky 10 € (vitamíny), na ovocie 15,00 €, na stravu 100,00 €, na oblečenie 25,00 € mesačne, na hračky
10,00€anaaktivity5,00€,nabývanie60,00€(1/3inkasavovýške180,00€,súdneprihliadalnanáklady
na internet vo výške 50,00 €, ktoré nepovažuje za nevyhnutne vynaložene). Matkin príjem je 350,00 €

mesačne a jej náklady predstavujú 100,00 € mesačne, pričom v tejto sume je zahrnutá strava, oblečenie,
obuv, kozmetika, aj náklady na mobil. Matka maloletého Š. poberá štátnu sociálnu dávku - prídavok
na dieťa vo výške 23,52 € a od septembra 2017 si uplatňuje aj daňový bonus na maloletého. Otcov
čistý príjem je 1 113,60 € (vrátene 13. a 14. platu). Jeho mesačné výdavky sú nasledovné: príspevok
rodičom 350,00 € mesačne (ktorý pokrýva jeho náklady na ubytovanie a stravu doma), mobilný telefón

vo výške 30,00 € a úver vo výške 240,00 €, ďalšie náklady na ošatenie, obuv, hygienické potreby a
pod., ktoré nevyčíslil. Náklady na mobilný telefón a splátky úveru na motorové vozidlo, ktoré otec už ani
nevlastní, súd nepovažoval za nevyhnutné výdavky otca maloletého Š., ktorých vynaloženie je potrebné
zohľadniť pri stanovovaní výšky výživného na maloleté dieťa. Vychádzajúc z priority výživného v rámci
výdavkov otca maloletého Š., ktoré má prednosť pred uspokojovaním vlastných potrieb rodiča, súd

dospel k záveru, že na strane otca povinného platiť výživné existujú finančné možnosti, ktoré umožňujú
platiť výživné vo výške 160,00 € mesačne. Súd pri rozhodovaní o výške výživného zohľadnil schopností,
možností a majetkové pomery povinného otca. Ďalej súd prihliadol na skutočnosť, že maloletý Š. je
v osobnej starostlivosti matky, ktorá okrem toho vyživovaciu povinnosť plní aj osobnou starostlivosťou
a poskytovaním vecných plnení. Súd má za to, že otec povinný platiť výživné má ma potenciál, t.j.

schopnostiamožnostipotrebnénato,abyplatilsúdomstanovenévýživné.Prirozhodovanísúdzohľadnil
skutočnosť, že príjem otca maloletého Š. je podstatne vyšší ako príjem matky, ktorej súd maloletého Š.
zveril do osobnej starostlivosti, no zohľadnil aj skutočnosť, že maloletý Š. u otca týždenne trávi 3 až 4
dni, počas ktorých otec hradí všetky výdavky maloletého. Rovnako súd prihliadol na skutočnosť, že otec
maloletému okrem výživného poskytuje aj vecné plnenia a kupuje mu potrebné veci (napr. obuv, bicykel

a pod.). Podľa názoru súdu sa aj matka maloletého Š. musí podieľať na úhrade nevyhnutných nákladov
maloletého a nie je možné všetky tieto náklady preniesť na otca, ktorému maloletý Šimon nebol zverený
do osobnej starostlivosti. Z uvedeného dôvodu súd určil nižšie výživné, ako požadovala matka v návrhu
na začatie konania. Vzhľadom k tomu, že otec matke maloletého Š. v mesiacoch august až október 2017
dobrovoľne uhradil výživné vo výške 150,00 € mesačne, zameškané výživné za obdobie od 02.08.2017

do 31.10.02017 činí len sumu 20,00 €, ktorú súd uložil otcovi maloletého Š. uhradiť k rukám matky
maloletého dieťaťa popri bežnom výživnom splatnom počnúc právoplatnosťou tohto rozhodnutia.Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého
rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať účastník konania, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie

vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie

nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci.

Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. V odvolacom konaní možno
uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy. Zmena návrhu na začatie konania
je v odvolacom konaní prípustná.

Oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych
exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení
neskorších predpisov, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie. Exekúciu
vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 Exekučného

poriadku) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak
(§ 29 Exekučného poriadku).

Podľa štvrtej časti CMP sa postupuje pri výkone rozhodnutia, ktorým bola upravená starostlivosť o
maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému. Podľa štvrtej

časti CMP sa postupuje aj pri výkone rozhodnutia o návrat maloletého do cudziny pri neoprávnenom
premiestnení alebo zadržaní. Podľa štvrtej časti CMP sa postupuje aj vtedy, ak z osobitného predpisu
alebo z medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná, vyplýva vykonateľnosť dohody
alebo verejnej listiny, ktorou bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako
peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému.