Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, September 27, 2017

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 2Co/55/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1210203707
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 09. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Hajdínová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1210203707.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Hajdínovej a členov
senátu JUDr. Evy Mészárosovej a JUDr. Silvie Walterovej v právnej veci žalobcu: A.R., spol. s r.o.
v likvidácii, Viničné, Športová č. 608/4, IČO: 34 104 267, zastúpeného JUDr. Tiborom Šafárikom,
advokátom, Košice, Štúrova č. 20, proti žalovanému: Slovenská republika - Ministerstvo spravodlivosti
Slovenskej republiky, Bratislava, Župné námestie č. 13, IČO: 00 166 073, o náhradu škody, na odvolanie

žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II. zo dňa 2. decembra 2016, č.k. 11 C 33/2010-646,
takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok Okresného súdu Bratislava II. zo dňa 2. decembra 2016, č.k. 11
C 33/2010-646, p o t v r d z u j e.

II. Žalovanému p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. V predmetnom súdnom konaní sa žalobca domáha voči žalovanému zaplatenia sumy 74.659,62

€ s príslušenstvom, ako aj trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že Krajský súd v Košiciach
prejednával pod sp.zn. 10 Cb 315/1998 jeho žalobu o zaplatenie sumy 2.249.196,-Sk (74.659,62 €),
podanú proti spoločnosti AGROKONTAKT, spoločnosť s ručením obmedzeným, Rožňava. Napriek
tomu, že zo správania žalovaného bolo evidentné, že robí opatrenia v úmysle vyhnúť sa plneniu, súdy
oboch stupňov zamietli jeho návrh na nariadenie predbežného opatrenia, ktorým žiadal zabezpečiť
vymožiteľnosťsvojejpohľadávkytým,žežalovanémusúduložípovinnosťzložiťvymáhanúistinuvrátane

príslušenstva pohľadávky do úschovy súdu. Táto skutočnosť bola prvou príčinou zmarenia možnosti
docieliť uspokojenie oprávneného nároku. Vznikla mu škoda aj v dôsledku prieťahov v označenom
súdnom konaní, ktoré považoval za účelové. Predmetné konanie trvalo od marca 1998 do decembra
2008, teda 10 rokov. Škoda mu vznikla nesprávnym úradným postupom (prieťahmi), čo bolo potvrdené
Ústavným súdom Slovenskej republiky v náleze zo dňa 11.1.2006, sp.zn. I. ÚS 196/2005, bola
mu priznaná náhrada v sume 30.000,- Sk. V náleze posúdil iba časť prieťahmi poznačeného
konania, preto podal aj sťažnosť na Európsky súd pre ľudské práva, tento súd mu finančnú náhradu

nepriznal, hoci konštatoval, že finančné zadosťučinenie priznané mu ústavným súdom považuje za
nedostatočné. Žalobca nárok prisúdený v konaní vedenom pod sp.zn. 10 Cb 315/1998 vymáhal, súdny
exekútor mu však oznámil, že povinný nevlastní majetok, ktorý by mu mohol zabaviť. Žiadosťou zo
dňa 29.6.2009 žalobca požiadal žalovaného o predbežné prerokovanie nároku, odpoveď žalovaného
bola negatívna. Vznik škody je určený momentom straty schopnosti povinného subjektu splniť to, čo
mu uložil právoplatný a vykonateľný rozsudok. Škode zodpovedá suma 74.659,62 € (2.249.196,- Sk),

teda istina priznaná žalobcovi rozsudkom Krajského súdu v Košiciach zo dňa 14.3.2005, sp.zn. 10
Cb 315/1998, ďalej priznané úroky z omeškania, ako aj priznaná náhrada trov konania. Medzičasom
spoločnosť AGROKONTAKT, spoločnosť s ručením obmedzeným, Rožňava, zanikla, bola vymazanáz obchodného registra. Podľa žalobcu, ak by nariadené predbežné opatrenie bolo spôsobilé nárok
zachovať, respektíve ak by tento cieľ zabezpečil včas vydaný rozsudok, je príčinná súvislosť medzi
nesprávnym úradným postupom a škodou nesporná. Podľa žalobcu je zodpovednosť žalovaného daná

§ 9, § 17 a § 18 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci
a o zmene niektorých zákonov. Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť pre nedostatok pasívnej legitimácie
a absenciu právneho titulu pre priznanie náhrady škody, a to prieťahov v konaní. Podľa žalovaného
vec je treba právne posúdiť podľa zákona č. 58/1969 Zb. o zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú
rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom, keďže škoda mala žalobcovi

vzniknúťvdôsledkukonania,ktorésazačalopred1.7.2004.Poukázalnato,ženositeľomzodpovednosti
podľa citovaného zákona je štát a nie ústredný orgán, ktorý žalobca označil v žalobe. Uviedol, že
predpokladom zodpovednosti štátu za škodu sú: nesprávny úradný postup, škoda a príčinná súvislosť
medzi nesprávnym úradným postupom a škodou. Ide pritom o objektívnu zodpovednosť. Za nesprávny
úradný postup v zmysle ustanovenia § 18 zákona č. 58/1969 Zb. pritom možno považovať konanie
štátneho orgánu v rozpore s právnymi normami. Za nesprávny úradný postup podľa § 18 zákona č.

58/1969 Zb. nemožno považovať prieťahy v súdnom konaní.

2.1. Čiastočným rozsudkom zo dňa 11.1.2013, č.k. 11 C 33/2010-560, súd prvej inštancie uložil
žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 74.659,62 € do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia.
Rozhodnutie odôvodnil po právnej stránke ustanoveniami § 18 ods. 1 zákona č. 58/1969 Zb., § 3 ods.

1 písm. a/, b/, c/, d/, ods. 2, § 4 ods. 1 písm. a/, ods. 2, § 9 ods. 1, 2, § 15 ods. 1, 2, § 16 ods. 1, 2, §
17 ods. 1, § 18 ods. 2, 3, § 19 ods. 1, 2, 3 zákona č. 514/2003 Z.z. a po vecnej stránke tým, že daný
prípad je potrebné posudzovať podľa zákona č. 514/2003 Z.z. účinného od 1.7.2004. V zmysle § 27,
podľa tohto zákona sa postupuje vtedy, ak škoda vznikla za jeho účinnosti. Majetkovú ujmu spravidla
nezakladá samotný nesprávny úradný postup, ten je jej príčinou. Vznik škody a zodpovednosť štátu za

ňu je daná až vtedy, ak sa právo veriteľa proti dlžníkovi stalo nevymožiteľným v príčinnej súvislosti s
nesprávnym úradným postupom a je pritom vylúčené, že by ho bolo možné uspokojiť inak. V danom
prípade vznik škody je určený momentom straty schopnosti odporcu (povinného AGROKONTAKT,
spoločnosť s ručením obmedzeným, Rožňava) splniť to, k čomu ho právoplatný rozsudok zaväzuje
(v roku 2006). Nesprávny úradný postup prebiehal určité obdobie, za platnosti a účinnosti zákona č.

58/1969 Zb., ako aj zákona č. 514/2003 Z.z., avšak jeho začiatok sa nemôže kryť či byť stanovený
začiatkom konania. Ten totiž zodpovedá čl. 46 Ústavy Slovenskej republiky a nesprávnym začne byť
až vtedy, keď sa dostane s príslušným procesným predpisom do rozporu. V danom prípade
je jeho naplnenie datované skončením sporu. Štát zodpovedá za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci, ktorá bola spôsobená nesprávnym úradným postupom. Ide o objektívnu zodpovednosť (bez

ohľadu na zavinenie), ktorá predpokladá splnenie troch nevyhnutných podmienok. Prvou podmienkou
je nezákonné rozhodnutie alebo nesprávny úradný postup. V danom prípade mal súd za jednoznačne
preukázané, že v konaní vedenom na Krajskom súde v Košiciach pod sp.zn. 10 Cb 315/1998 bolo
porušené právo žalobcu na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Uvedené konštatoval Ústavný
súd Slovenskej republiky, ako aj Európsky súd pre ľudské práva vo veci A.R., spol. s r.o. v. Slovenská

republika na základe sťažnosti č. 13960/06 v rozsudku zo dňa 9.2.2010, kde konštatoval, že došlo
k porušeniu čl. 6 ods. 1 a čl. 13 Dohovoru a zároveň vyhlásil sťažnosť týkajúcu sa neprimeranej dĺžky
konania osobitne, ako aj v spojení s čl. 13 Dohovoru, za prijateľnú. Ide o podstatnú príčinu vzniku škody
preukázanúvtomtokonaní.Druhoupodmienkoujevznikškody,ktorápredstavujeujmunamajetkualebo
reálny úbytok na majetku v majetkovej sfére poškodeného, ktorá je vyjadriteľná v peniazoch. Poškodený

je povinný vznik škody preukázať. Skutočná škoda je zmenšenie majetku poškodeného oproti stavu
pred škodovou udalosťou. Ušlý zisk je v podstate ušlým majetkovým prospechom a spočíva v
nenastanom zväčšení majetku poškodeného, ktoré by bolo možné dôvodne očakávať, nebyť škodovej
udalosti. Pokiaľ ide o výšku škody a jej rozsah, súd vychádzal z priznanej istiny 74.659,62 € v konaní
vedenom na Krajskom súde v Košiciach pod sp.zn. 10 Cb 315/1998 rozsudkom zo dňa 14.3.2005 v

spojení s rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 6.9.2007, sp.zn. 6 Obo 44/2006,
ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 4.10.2007.
2.2. Vo vzťahu k príčinnej súvislosti súd prvej inštancie dôvodil, že v čase podania návrhu na Krajský
súd v Košiciach vo veci vedenej pod sp.zn. 10 Cb 315/1998 (23.3.1998), aj v nasledujúcich rokoch
po podaní návrhu mala spoločnosť AGROKONTAKT, spoločnosť s ručením obmedzeným, Rožňava,

majetok postačujúci na náhradu záväzku žalobcu. Je pravda, že dlžník, AGROKONTAKT, spoločnosť
s ručením obmedzeným, Rožňava, postupne obmedzil svoje podnikateľské aktivity a previedol svoj
hnuteľný ako i nehnuteľný majetok na iné subjekty vrátane spriaznenej osoby. Avšak až do roku 2006
mal AGROKONTAKT, spoločnosť s ručením obmedzeným, Rožňava, vklad v spoločnosti RovAgro s.r.o.,v sume 9.100.000,- Sk. Od 9.5.2006, kedy došlo k prevodu tejto účasti na iný subjekt, zvýšil sa vklad
iného spoločníka v tejto spoločnosti o sumu 9.100.000,- Sk, z čoho vyplýva, že suma 9.100.000,-
Sk predstavovala ako účtovnú, tak aj reálnu hodnotu majetkovej účasti na podnikaní. Dokazuje to

tiež zápis o výške základného imania spoločnosti RovAgro s.r.o., Jovická cesta 2081, Rožňava, IČO:
36 187 895, v Obchodnom registri Okresného súdu Košice I, odd. s. r. o. vložka číslo 10677/V.
Prinajmenšomdomája2006bolareálnamožnosťnárokžalobcuuspokojiťvovýškeistinyapríslušenstva
pohľadávky, ako aj trov konania. Pokiaľ by sa konanie na súde uskutočnilo bez prieťahov, aj v prípade,
ak by žalovaný AGROKONTAKT, spoločnosť s ručením obmedzeným, Rožňava, podal odvolanie,

bolo by aj odvolacie konanie uskutočnené pred rokom 2006 a žalobca by mal vykonateľný titul, keď
žalovaný AGROKONTAKT, spoločnosť s ručením obmedzeným, Rožňava, vlastnil vklad v obchodnej
spoločnosti RovAgro s.r.o. v sume 9.100.000,- Sk, čo by postačovalo na uspokojenie jeho nároku.
Žalobca preukázal v konaní listinnými dôkazmi vrátane rozhodnutia troch súdnych autorít (Najvyšší súd
Slovenskej republiky, Ústavný súd Slovenskej republiky, Európsky súd pre ľudské práva), že súd prvej
inštancie nekonal plynule, ale naopak jeho konanie nesie znaky nečinnosti a prieťahov. Až do mája

2006, teda viac ako 8 rokov trvajúcich prieťahov po podaní žaloby, mal žalovaný AGROKONTAKT,
spoločnosť s ručením obmedzeným, Rožňava, majetok postačujúci na uspokojenie nároku žalobcu.
Bola teda preukázaná príčinná súvislosť medzi nečinnosťou, ktorá sa prejavila prieťahmi v konaní súdu
prvej inštancie a vznikom škody na majetku žalobcu. Žalovaným vznesenú námietku premlčania nároku
žalobcu súd považoval za nedôvodnú vzhľadom na skutočnosť, že poškodený (žalobca) sa dozvedel o

skutočnosti,žejehonárokysúnevymožiteľné,zosprávysúdnehoexekútoradoručenejmudňa6.4.2009,
a preto až od tejto doby začala plynúť premlčacia doba. Keďže žaloba v prejednávanej veci bola podaná
na súde dňa 1.3.2010, stalo sa tak včas.
2.3. Podľa názoru súdu tak ku vzniku škody došlo pre nesprávny úradný postup, keď žalobca ako
oprávnený si nemohol včas uspokojiť svoju pohľadávku z majetku povinného. Po roku 2006 majetok

povinného takúto možnosť neposkytoval, čo predstavuje dôvod nedobytnosti pohľadávky žalobcu.
Uznesením Okresného súdu Košice I. zo dňa 7.1.2009, č.k. 26 Cbr 47/2008-23, ktoré nadobudlo
právoplatnosť dňa 7.5.2009, bola spoločnosť AGROKONTAKT, spoločnosť s ručením obmedzeným,
Rožňava, Jovická cesta 2081, Rožňava, IČO: 31 667 970, zrušená bez likvidácie (ku dňu právoplatnosti
uznesenia).

2.4. Rozhodnutie čiastočným rozsudkom o časti nároku žalobcu (istinu v sume 74.659,62 € priznanú
žalobcovi rozsudkom Krajského súdu v Košiciach zo dňa 14.3.2005, č.k. 10 Cb 315/98-161, ktorý v istine
nadobudol právoplatnosť dňa 4.10.2007) súd odôvodnil len účelnosťou (§ 152 O.s.p.); o zvyšku nároku
rozhodne konečným rozsudkom. Vôbec neodôvodnil, v čom spočíva účelnosť rozhodnutia čiastočným
rozsudkom, o akom nároku žalobcu rozhodne potom.

3.1. Proti čiastočnému rozsudku súdu prvej inštancie podal včas odvolanie žalovaný, v dôsledku čoho
odvolací súd preskúmal vec, súc viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.,
§ 355 O.s.p.), túto prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.), a dospel k záveru,
že napadnutý čiastočný rozsudok súdu prvej inštancie nemožno potvrdiť a ani zmeniť. Vytýkal súdu

prvej inštancie, že sa dopustil pochybenia pri posudzovaní príčinnej súvislosti medzi vznikom škody a
porušením právnej povinnosti Krajského súdu v Košiciach vo veci vedenej pod sp. zn. 10 Cb 315/1998
konať plynulo a bez prieťahov (nesprávny úradný postup), spočívajúceho v tom, že z vykonaného
dokazovania vyvodil nesprávne skutkové závery a následne vec nesprávne právne posúdil. Vykonal
vo veci rozsiahle dokazovanie, správnym smerom, ale vykonané dôkazy nevyhodnotil jednotlivo a vo

vzájomnejsúvislostitak,akotománamysliustanovenie§132O.s.p.Osobitnedostatočnesanezaoberal
odborným stanoviskom č. 8/2012 vypracovaným v prejednávanej veci znalcom v odbore ekonómia a
manažment, odvetvie účtovníctvo a daňovníctvo, kontroling, doc. Ing. G. A., T.., na určenie stavu a
štruktúry majetku a záväzkov spoločnosti AGROKONTAKT, spoločnosť s ručením obmedzeným,
Rožňava, ako dlžníka žalobcu. Z neho totiž vyplýva, že spoločnosť AGROKONTAKT, spoločnosť s

ručením obmedzeným, Rožňava, už v roku 1998 dosahovala stratu, ktorá sa zvyšovala, v roku 1999
utlmila svoju činnosť a od roku 2000 prakticky nevykonávala aktívnu podnikateľskú činnosť. Konanie
na Krajskom súde v Košiciach vo veci vedenej pod sp.zn. 10 Cb 315/1998 začalo v marci 1998. Z
rozsudku nevyplýva, ako sa súd prvej inštancie s touto skutočnosťou vysporiadal, či na strate
majetku žalovaného (AGROKONTAKT, spoločnosť s ručením obmedzeným, Rožňava) sa podieľal súd

a ako, v akom rozsahu, kedy, kým presne; neodôvodnil prečo dospel k záveru, že vyslovené prieťahy v
konaní pred Ústavným súdom Slovenskej republiky nálezom zo dňa 11.1.2006, sp.zn. I. ÚS 196/2005
(od 29.4.1998 do 16.11.1998, t. j. viac ako 6 mesiacov, od 4.2.1999 do 29.9.1999, t. j. viac ako 7
mesiacov, od 17.2.2000 do 7.11.2000, t.j. viac ako 8 mesiacov, od 24.9.2002 do 12.2.2003, t.j. takmer5 mesiacov, spolu 2 roky), a teda či tieto prieťahy, a neskôr prieťahy vyslovené ESĽP, ako nesprávny
úradný postup súdu prvej inštancie tvorili jednoznačnú, nezameniteľnú, nesprostredkovateľnú, príčinnú
súvislosť medzi vznikom škody žalobcu a nesprávnym úradným postupom Krajského súdu v Košiciach

vo veci vedenej pod sp.zn. 10 Cb 315/1998.
3.2. Odvolací súd vo svojom rozhodnutí poukázal na to, že zodpovednosť štátu je jednou z foriem
objektívnejzodpovednostištátu(bezohľadunazavinenie);štátvšakzodpovedálenvtedy,aksúsúčasne
splnené aj ďalšie podmienky zodpovednosti: 1/ nesprávny úradný postup, 2/ vznik škody, 3/ príčinná
súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom škody. Ak nie je splnená čo i len jedna z

týchto podmienok, štát zodpovednosť nenesie. Zákon č. 514/2003 Z.z. je (ale aj zákon č. 58/1969 Zb.)
vo vzťahu k Občianskemu zákonníku predpisom špeciálnym a ustanovenia Občianskeho zákonníka sa
uplatnia len vtedy, ak zákon nemá vlastnú úpravu. Zákon nedefinuje nesprávny úradný postup, ale z
obsahu tohto pojmu vyplýva, že podľa konkrétnych okolností toho-ktorého prípadu môže ísť o akúkoľvek
činnosť spojenú s výkonom právomocí určitého štátneho orgánu, ak pri tomto výkone alebo v súvislosti
s ním dôjde k porušeniu pravidiel stanovených právnymi predpismi pre konanie štátneho orgánu alebo k

porušeniu poriadku, ktorý vyplýva z povahy, z funkcie alebo z cieľov tejto činnosti. Správnosť úradného
postupu treba posudzovať i z hľadiska účelu, k dosiahnutiu ktorého postup štátneho orgánu smeruje.
K nesprávnemu úradnému postupu môže dôjsť nielen pri úkonoch v rámci činnosti, pri ktorej štátny
orgán nerozhoduje, ale tiež v rámci jeho rozhodovacej činnosti. Nesprávnym úradným postupom môže
byť aj vydanie rozhodnutia v dôsledku porušenia pravidiel stanovených procesným predpisom,

porušenie lehôt tam uvádzaných, pretože znaky nesprávneho úradného postupu má aj nečinnosť
štátneho orgánu alebo jeho činnosť, ktorá nie je vykonaná v stanovenej lehote alebo spôsobom, ktorý
zakotvil právny predpis. Pokiaľ ide o pojem škody, odvolací súd uviedol, že zákon ho bližšie nedefinuje
a ani neupravuje rozsah jej náhrady, a tak treba aplikovať príslušné ustanovenia všeobecnej úpravy
(Občiansky zákonník), podľa ktorej škodu treba vo všeobecnosti chápať ako ujmu, ktorá nastala v

majetkovej sfére poškodeného, je objektívne vyjadriteľná v peniazoch a je napraviteľná
poskytnutím majetkového plnenia, predovšetkým peňažného. Príčinná súvislosť (kauzálny nexus) je
rovnako podstatným prvkom zodpovednostnej skutkovej podstaty. Vyžaduje sa, aby protiprávne konanie
(delikt, nezákonné rozhodnutie, nesprávny úradný postup) a vznik škody boli v logickom slede (nexus =
spojenie, súvislosť, sled), teda, aby protiprávne konanie bolo príčinou a vznik škody vrátane jej rozsahu

následkom (bezprostredným) tejto príčiny. Nestačí iba pravdepodobnosť príčinnej súvislosti, či okolnosti
nasvedčujúcej jej existencii; príčinnú súvislosť treba vždy preukázať. Rozhodujúca je vecná súvislosť
príčiny a následku a túto nemožno riešiť vo všeobecnej rovine, ale vždy v konkrétnych súvislostiach.
Príčinou vzniku škody môže byť len také konanie (alebo opomenutie), bez ktorého by škodný následok
nevznikol. Základom je úvaha [test (conditio sine qua non) spoločný pre takmer všetky právne systémy

Európskej únie], či by škodlivý následok nastal bez konania škodcu. Ak by tomu tak bolo, príčinná
súvislosť by daná nebola. Podľa teórie tzv. adekvátnej príčinnej súvislosti príčinná súvislosť je daná
vtedy, ak je škoda podľa všeobecnej povahy, obvyklého chodu vecí a skúseností adekvátnym dôsledkom
protiprávneho úkonu. Súčasne však musí byť preukázané, že škoda by bez tejto príčiny nebola nastala.
Existenciu príčinnej súvislosti zisťuje súd, ktorý so zreteľom na konkrétne okolnosti vyhodnocuje, či

tu príčinná súvislosť je alebo nie je. Pri riešení otázky príčinnej súvislosti je právnym posúdením veci
vymedzenie, medzi akou ujmou (ako následkom) a akou skutočnosťou (ako príčinou) tejto ujmy má byť
príčinná súvislosť zisťovaná. Pre posúdenie zodpovednosti za škodu má preto zásadný význam otázka,
v čom konkrétne spočíva škoda (majetková ujma), za ktorú je požadovaná náhrada. Príčinou vzniku
škody nie je skutočnosť, ktorá je už sama následkom (porovnaj napr. rozhodnutie Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky sp.zn. 4 Cdo 24/2004, 3 M Cdo 12/2005, 3 Cdo 32/2007, 5 M Cdo 13/2010,
R 21/1992, R 7/1979).
3.3. Odvolací súd ďalej uviedol, že v konaní doteraz nie je nad akúkoľvek pochybnosť, nadväzne
na vyššie uvedené zákonné zásady preukázané, že prieťahy spôsobené Krajským súdom Košice vo
veci vedenej pod sp.zn. 10 Cb 318/1998 (od 29.4.1998 do 16.11.1998, t.j. viac ako 6 mesiacov, od

4.2.1999 do 29.9.1999, t.j. viac ako 7 mesiacov, od 17.2.2000 do 7.11.2000, t.j. viac ako 8 mesiacov, od
24.9.2002 do 12.2.2003, t.j. takmer 5 mesiacov, spolu 2 roky; a neskôr) sú tou priamou, bezprostrednou,
neprerušenou, nesprostredkovanou príčinnou súvislosťou, že bez prieťahov by ku škode nedošlo; alebo
že základnou príčinou vzniku škody, bez ohľadu na prieťahy v konaní, bola insolventnosť spoločnosti
AGROKONTAKT, spoločnosť s ručením obmedzeným, Rožňava už v roku 1998, 1999. Okrem toho z

rozsudkunevyplýva,čiaakosúdprvejinštancieposúdilsumu30.000,-Sk,ktorúakonáhraduzaprieťahy
v konaní priznal žalobcovi Ústavný súd Slovenskej republiky.
3.4. Odvolací súd preto napadnutý čiastočný rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na
ďalšie konanie (§ 221 ods. l písm. h/, ods. 2 O.s.p.). Uložil súdu prvej inštancie, v ďalšom konaní, spoukazom na viazanosť právnym názorom odvolacieho súdu (§ 226 O.s.p.), zopakovať dokazovanie,
prípadne doplniť dokazovanie, ak jeho potreba v konaní vyvstane (§ 120 ods. l O.s.p.). Ďalej mu uložil
vykonané dôkazy vyhodnotiť jednotlivo, v ich vzájomných súvislostiach, nadväzne na to, čo vyšlo za

konania najavo, vrátane toho, čo uviedli strany (§ 132 O.s.p.), osobitne vo vzťahu príčiny vzniku škody
a čoho bola následkom; či to boli prieťahy v konaní vedenom na Krajskom súde v Košiciach pod sp.zn.
10 Cb 315/1998, alebo nemajetnosť zodpovedného subjektu (spoločnosť AGROKONTAKT, spoločnosť
s ručením obmedzeným, Rožňava, Jovická cesta č. 2081, IČO: 31 667 970). Pomôckou nepochybne
bude zistenie, medzi akou ujmou (ako následkom) a akou skutočnosťou (ako príčinou) tejto ujmy má

byť príčinná súvislosť zisťovaná; posúdenie, či by vymožiteľnosť práva nastala aj vtedy, ak by konanie
vedené na Krajskom súde v Košiciach pod sp.zn. 10 Cb 315/1998 bolo právoplatne a vykonateľne v
prospech žalobcu skončené už v roku 1998 a žalobca by podal návrh na vykonanie exekúcie dva
mesiace po nadobudnutí právoplatnosti a vykonateľnosti exekučného titulu (v istine spolu s úrokmi
z omeškania), tak ako sa to stalo (exekučný titul nadobudol právoplatnosť v istine spolu s úrokmi
z omeškania dňa 4.10.2007, žalobca podal u súdneho exekútora JUDr. Jána Borovského návrh na

vykonanie exekúcie dňa 13.12.2007; zostal vedený pod sp.zn. Ex 0273/2007), majúc pritom na zreteli
vyššie uvedené zákonné zásady.

4.1. Súd prvej inštancie doplnil dokazovanie opätovným vyjadrením žalobcu a žalovaného a výsluchom
znalkyne doc. Ing. G. A., T.. Uviedol, že žalobca v konaní poukazoval na to, že účtovná hodnota

obchodného podielu spoločnosti AGROKONTAKT, spoločnosť s ručením obmedzeným, Rožňava, v
spoločnosti RovAgro s.r.o. v sume 9.100.000,- Sk bola do roku 2006 minimálne trhovou hodnotu. Po
roku 2000 spoločnosť AGROKONTAKT, spoločnosť s ručením obmedzeným, Rožňava, získala bonitný
majetok vo forme finančnej investície do dcérskej spoločnosti a mala nehnuteľný majetok v hodnote
2.489.000,- Sk, ktorý bol v roku 2001 predaný za sumu 2.495.000,- Sk. Žalovaný zotrval na záveroch

vyplývajúcich z odborného stanoviska, podľa ktorých nie je zrejmé, aký majetok, a či vôbec nejaký
majetok spoločnosť AGROKONTAKT, spoločnosť s ručením obmedzeným, Rožňava, mala v rozhodnom
období, keďže v odbornom stanovisku sa uvádza, že všetky analyzované hodnoty sú účtovné a nejedná
sa o hodnoty reálne. Súd prvej inštancie v rozhodnutí konštatoval, že v konaní vypočutá znalkyňa vo
svojej výpovedi uviedla, že spoločnosť AGROKONTAKT, spoločnosť s ručením obmedzeným, Rožňava,

v roku 1998 disponovala majetkom 44.700.000,- Sk, z toho dominantnú časť tvorila finančná investícia v
sume 30.178.000,- Sk do obchodnej spoločnosti RovAgro s.r.o., ktorá bola do spoločnosti RovAgro s.r.o.
vložená ako peňažný vklad, v roku 1999 znížila svoju kapitálovú účasť v spoločnosti RovAgro s.r.o. o
5.078.000,- Sk, pričom je možné predpokladať, že výťažok z predaja tejto investície spoločnosť použila
k zníženiu krátkodobých záväzkov z obchodného styku. V roku 2000 celkový majetok spoločnosti tvoril

30.882.000,- Sk, z toho dominantnou časťou bola finančná investícia 25.100.000,- Sk v spoločnosti
RovAgro s.r.o. Spoločnosť dosiahla tržby na úrovni 85.000,- Sk, utlmovala svoju činnosť. Okrem
finančnej investície sa v spoločnosti AGROKONTAKT, spoločnosť s ručením obmedzeným, Rožňava,
nachádzal hmotný investičný majetok v podobe stavieb so zostatkovou hodnotou 2.485.000,- Sk, z
ostatného priamo zexekvovateľného majetku to boli finančné prostriedky na účte v sume 21.000,- Sk, v

účtovníctve sa nachádzali krátkodobé pohľadávky v objeme 3.216.000,- Sk, ktoré predstavujú možnosť
budúcich príjmov, v prípade ich uhradenia. V roku 2001 celkový majetok spoločnosti bol 12.305.000,-
Sk, z tejto sumy dominantnú časť tvoril podiel v spoločnosti RovAgro s.r.o., ktorého účtovná hodnota
klesla zo sumy 16.000.000,- Sk na sumu 9.100.000,- Sk. Túto finančnú investíciu spoločnosť speňažila
iba na úrovni 268.000,- Sk, čo predstavuje príjem za predaj časti obchodného podielu, avšak nie je

možné zistiť, či sa stal aj reálnym príjmom, keďže tieto peniaze mohli byť len účtovné, dalo by sa to zistiť
analýzou peňažného denníka. Z ostatného majetku evidovala spoločnosť len krátkodobé pohľadávky
v objeme 3.216.000,- Sk, avšak ich kvalita nie je známa, t.j. či boli vymožiteľné, po lehote splatnosti,
spoločnosť disponovala finančnými prostriedkami na bankovom účte v sume 40.000,- Sk, o budovách už
neúčtovala. V roku 2002 sa štruktúra majetku prakticky nezmenila, v spoločnosti RovAgro s.r.o. naďalej

ostávala finančná investícia v sume 9.100.000,- Sk, ktorá však nepredstavuje peniaze v hotovosti
ani na účte. To isté platí aj pre roky 2003 a 2004. V rokoch 2000-2004 spoločnosť AGROKONTAKT,
spoločnosť s ručením obmedzeným, Rožňava, prakticky nevykonávala žiadnu aktívnu podnikateľskú
činnosť, spoločnosť bola v strate celé analyzované obdobie. Znalkyňa taktiež uviedla, že v celom
analyzovanom období bol stav obežného majetku menší ako stav krátkodobých záväzkov, čo znamená,

že ak by spoločnosť predala celý svoj obežný majetok, t.j. speňažila všetky svoje zásoby, vymohla všetky
svoje pohľadávky a vyčerpala celú peňažnú hotovosť na účtoch, nemohla by zaplatiť svoje krátkodobé
záväzky.4.2.1. Rozsudkom (v poradí druhým) súd prvej inštancie žalobu žalobcu zamietol a žalovanému
nepriznal nárok na náhradu trov konania. Svoje rozhodnutie odôvodnil právne ustanoveniami § 3 ods. 1
písm. d/, ods. 2, § 9 ods. 1, 2, § 17 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. a po vecnej stránke tým, že proti štátu

možno uplatňovať nárok na náhradu škody z dôvodu prieťahov v konaní za predpokladu, že je bezpečne
preukázané, že nesprávny úradný postup, ktorý má spočívať v tom, že súd nerozhodol v konaní bez
prieťahov, viedol k strate pohľadávky oprávnenej osoby (z titulu zodpovednosti za škodu) voči osobe
povinnej. Príčinná súvislosť medzi vznikom tvrdenej škody a nesprávnym úradným postupom súdu je
daná, ak je preukázané, že nebyť takéhoto porušenia povinnosti, ku škode by podľa obvyklého chodu

vecí nedošlo (oprávnená osoba by nárok úspešne vymohla voči osobe povinnej), pričom oprávnená
osoba prišla o možnosť úspešne vymôcť nárok voči osobe povinnej práve v dôsledku porušenia tejto
povinnosti. Zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú prieťahmi v konaní je teda daná vtedy, ak by
nečinnosť súdu v konaní bola rozhodujúcou príčinou, pre ktorú oprávnená osoba prišla o možnosť
uspokojenia svojho nároku. Štát v takomto prípade zodpovedá oprávnenej osobe za to, že nepostupoval
tak, aby jej poskytol ochranu práva, teda zodpovedá za dobu nečinnosti, teda za dobu prieťahov.

4.2.2. Súd prvej inštancie vyhodnotil, že celková doba prieťahov konštatovaných Ústavným súdom
Slovenskej republiky v predmetnej veci vedenej na Krajskom súde v Košiciach pod sp.zn. 10 Cb
315/1998 predstavuje 2 roky, 3 mesiace a 23 dní, pričom Ústavný súd Slovenskej republiky posudzoval
obdobie od podania žaloby, t.j. od 23.3.1998 do 9.11.2005.
4.2.3. Súd prvej inštancie ďalej v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že na základe sťažnosti

žalobcu proti Slovenskej republike zo dňa 28.3.2006, vo veci vedenej pod č. 13960/06, Európsky
súd pre ľudské práva vo svojom rozhodnutí zo dňa 19.1.2010 skonštatoval, že v čase vydania nálezu
Ústavného súdu Slovenskej republiky, konanie trvalo 7 rokov 9 mesiacov a 15 dní na dvoch stupňoch,
čo považuje za neprimerane dlho. Po náleze Ústavného súdu Slovenskej republiky konanie pokračovalo
viac ako 2 roky a 10 mesiacov na dvoch stupňoch, pričom prijal záver, že celková dĺžka posudzovaného

obdobia nebola zlučiteľná s právom sťažovateľa na konanie v primeranej lehote, čím bol porušený
článok 6 ods. 1 Dohovoru. V rozhodnutí však súd neuviedol, akú dĺžku konania možno
v danom prípade považovať za primeranú, ani nevymedzil obdobia, kedy malo dôjsť k prieťahom
v konaní a na ktorom stupni. Ak súd mal v prejednávanej veci prihliadnuť na závery Európskeho
súdu pre ľudské práva, a ak by aj odpočítal od celkovej doby prieťahov v konaní konštatovaných

Ústavným súdom Slovenskej republiky, ďalšie obdobia, kedy neboli vykonané žiadne úkony, t.j. obdobie
od 23.4.2001 (spis predložený na Najvyšší súd Slovenskej republiky) do 28.2.2002 (Najvyšší súd
Slovenskej republiky uznesením zrušil odvolaním napadnutý rozsudok), t.j. 10 mesiacov a 5 dní, od
11.9.2003 (spis predložený Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky) do 5.10.2004 (nariadenie termínu
pojednávania na Najvyššom súde Slovenskej republiky), t.j. 12 mesiacov 24 dní, potom táto ďalšia doba

predstavuje celkom 1 rok, 10 mesiacov a 29 dní a celková doba prieťahov v konaní predstavuje 4 roky
2 mesiace a 22 dní.
4.2.4. Vychádzajúc z prieťahov v konaní konštatovaných Ústavným súdom Slovenskej republiky, t.j. z
doby 2 roky, 3 mesiace a 23 dní, by bolo možné, podľa súdu prvej inštancie, uzavrieť, že ak by konanie
na Krajskom súde v Košiciach prebiehalo bez prieťahov konštatovaných Ústavným súdom Slovenskej

republiky, potom by objektívne, pri slede udalostí, ktoré by za sebou nasledovali, mohlo byť právoplatne
skončené najskôr v júni 2005 (4.10.2007 - 2 roky 3 mesiace 23 dní). Ak by sa odpočítavalo aj obdobie,
v ktorom síce Ústavný súd Slovenskej republiky neskonštatoval prieťahy v konaní, avšak na ktorého
neprimeranú dĺžku poukázal Európsky súd pre ľudské práva, potom by bolo možné, podľa súdu prvej
inštancie, uzavrieť, že ak by konanie na Krajskom súde v Košiciach prebiehalo bez prieťahov, potom

by pri slede udalostí, ktoré za sebou nasledovali, mohlo byť právoplatne skončené najskôr v mesiaci júl
2003 (4.10.2007 - 4 roky 2 mesiace 22 dní). K uvedenému dátumu však treba pripočítať obdobie ďalších
2 mesiacov, kým žalobca podal návrh na exekúciu a následne obdobie, kedy bolo vydané poverenie
súdom, kedy súdny exekútor vydal upovedomenie o začatí exekúcie, žiadal o zaslanie podkladov k
zisteniu majetku povinného, t.j. ďalšie 2 mesiace, teda pri bežnom slede udalostí by súdny exekútor

mohol začať s exekúciou zisteného majetku povinného najskôr v novembri 2003, pričom
podľa názoru súdu trvanie súdneho sporu v období 5 rokov na dvoch stupňoch nemožno považovať za
neprimerane dlhé, a to aj s prihliadnutím na dĺžku konania na samotnom Európskom súde pre ľudské
práva, ktoré trvalo na jednom stupni takmer 4 roky.
4.2.5. Vychádzajúc z uvedených skutočností a doplneného dokazovania, súd prvej inštancie, súc

viazaný právnym názorom odvolacieho súdu, žalobu žalobcu zamietol, keď dospel k záveru, že
neexistuje príčinná súvislosť medzi prieťahmi v konaní, ktoré bolo vedené na Krajskom súde v Košiciach
pod sp.zn. 10 Cb 315/1998 a nevymožiteľnosťou žalobcovej pohľadávky, ktorá mu bola v tomto súdnom
konaní právoplatne priznaná, a to bez ohľadu na to, či by pri bežnom slede udalostí, ak by súd konal bezprieťahov, konanie na Krajskom súde v Košiciach vedené pod sp.zn. 10 Cb 318/1998, bolo právoplatne
ukončené v júni 2005 alebo v júli 2003.
4.2.6. Z doplneného dokazovania mal súd prvej inštancie jednoznačne preukázané, že spoločnosť

AGROKONTAKT, spoločnosť s ručením obmedzeným, Rožňava, v roku 2000 výrazne utlmila svoju
podnikateľskú činnosť a od roku 2001 nevykonávala už žiadnu aktívnu podnikateľskú činnosť. V celom
analyzovanom období, t.j. 1998 až do 2004 bola v strate. Od roku 2001 sa jej celkový majetok v takmer
nezmenenej štruktúre pohyboval v rozmedzí od 12.280.000,- Sk do 12.305.000,- Sk a pozostával z
dvochzákladnýchzložiek.Zkrátkodobýchpohľadávok,ktorésícemôžupredstavovaťmožnosťbudúcich

príjmov, avšak len za predpokladu ich úhrady dlžníkmi, pričom kvalita týchto pohľadávok (lehota
splatnosti, vymožiteľnosť, dlžníci) nebola známa. O tom, že sa jednalo o nevymožiteľné pohľadávky
svedčí aj skutočnosť, že napriek tomu, že súdny exekútor dňa 12.5.2008 získal informáciu o
zozname pohľadávok spoločnosti AGROKONTAKT, spoločnosť s ručením obmedzeným, Rožňava, k
31.12.2007, ktorých hodnota bola vo výške 906.156,63 Sk, exekúcia nebola úspešná ani čiastočne.
Rovnako nie je možné prehliadať ani tú skutočnosť, že proti spoločnosti AGROKONTAKT, spoločnosť

s ručením obmedzeným, Rožňava boli vedené viaceré exekúcie a to minimálne v konaní vedenom
na Okresnom súde Rožňava pod sp.zn. 1 Er 1622/2001, v ktorom poverenie na
vykonanie exekúcie bolo súdom vydané dňa 30.11.2001, na vymoženie sumy 4.800-, Sk, trov exekúcie,
právneho zastúpenia a iných trov, pričom exekučné konanie bolo uznesením zo dňa 26.4.2007 z dôvodu
nemajetnosti povinného zastavené. Rovnako exekučné konanie vedené na Okresnom súde Rožňava

pod sp.zn. 4 Er 145/2003, v ktorom poverenie na vykonanie exekúcie bolo súdom vydané dňa
30.6.2003, na vymoženie sumy 8.840,90 Sk, úrokov z omeškania v sume 1.296,- Sk, trov konania, trov
exekúcie, pričom aj v tomto prípade bolo exekučné konanie uznesením zo dňa 22.2.2006 z dôvodu
nemajetnosti povinného zastavené. Napokon konanie vedené na Okresnom súde v Rimavskej Sobote
pod sp.zn. 1 Er 605/2003, v ktorom poverenie na vykonanie exekúcie bolo súdom vydané dňa 7.7.2003,

na vymoženie sumy 9.532-, Sk a trov konania a rovnako nebolo skončené vymožením pohľadávky.
Z obsahu listu, ktorý bol v exekučnej veci žalobcu, vedenej na Okresnom súde Rožňava pod sp.zn.
4 Er 217/2007, adresovaný Tatra bankou, a.s., súdnemu exekútorovi pri zisťovaní rozsahu majetku,
taktiež vyplýva, že na majetok povinného - AGROKONTAKT, spoločnosť s ručením obmedzeným,
Rožňava, boli vedené nielen vyššie uvedené exekúcie, keďže účet povinného bol zaťažený exekúciou

a blokovaný v prospech exekúcie až do sumy 80.735,- Sk. Druhou zložkou majetkovej štruktúry
spoločnosti AGROKONTAKT, spoločnosť s ručením obmedzeným, Rožňava, bola v rokoch 2001 -
2004 kapitálová účasť spoločnosti AGROKONTAKT, spoločnosť s ručením obmedzeným, Rožňava, v
spoločnosti RovAgro s.r.o. (jednalo sa o finančnú investíciu v sume 9.100.000,- Sk). Pokiaľ žalobca
poukazoval na to, že povinný mal obchodný podiel v spoločnosti RovAgro s.r.o. a z

tohto bolo možné uspokojiť jeho pohľadávku, podľa názoru súdu prvej inštancie výška obchodného
podielu obvykle závisí od výšky vkladu do základného imania spoločnosti s ručením obmedzeným.
Obchodný podiel predstavuje inú veličinu ako vklad. Vklad spoločníka spočívajúci v peniazoch sa stáva
majetkom spoločnosti a podnikateľ, ktorý nadobudol obchodný podiel, nemá nárok na vrátenie vkladu,
t.j. vklad spoločnosti AGROKONTAKT, spoločnosť s ručením obmedzeným, Rožňava, do spoločnosti

RovAgro s.r.o. v roku 1998 vo výške 30.178.000,- Sk sa stal majetkom spoločnosti RovAgro s.r.o.
v celom rozsahu. Obchodný podiel, ktorý týmto vkladom spoločnosť AGROKONTAKT, spoločnosť s
ručením obmedzeným, Rožňava, získala v spoločnosti RovAgro s.r.o., predstavuje nepeňažnú hodnotu,
ktorá prislúcha spoločníkovi na základe vloženého vkladu a predstavuje mieru jeho účasti na čistom
obchodnom imaní spoločnosti (§ 61 ods. 1 Obchodného zákonníka). Prostredníctvom obchodného

podielu sa spoločník zúčastňuje na správe spoločnosti; obchodný podiel teda predstavuje súhrn práv a
povinností spoločníka voči spoločnosti, ktoré sa odvodzujú od vkladu vloženého do základného imania.
Prostredníctvom obchodného podielu sa spoločník zúčastňuje na správe spoločnosti a
prináleží mu podiel na zisku. Obchodný podiel AGROKONTAKT, spoločnosť s ručením obmedzeným,
Rožňava, v spoločnosti RovAgro s.r.o. teda nepredstavoval reálnu peňažnú hodnotu, na ktorú má

spoločnosť právny nárok. Až do 31.1.2002 skutočnosť, že spoločnosť AGROKONTAKT, spoločnosť
s ručením obmedzeným, Rožňava, má v spoločnosti RovAgro s.r.o. obchodný podiel, pre exekútora
neznamenala nič iné ako to, že spoločnosť AGROKONTAKT, spoločnosť s ručením obmedzeným,
Rožňava mala právo podieľať sa na riadení a zisku spoločnosti RovAgro s.r.o. Ak by teda bol
spoločnosti AGROKONTAKT, spoločnosť s ručením obmedzeným, Rožňava, vyplatený spoločnosťou

RovAgro s.r.o. podiel na zisku, potom mohol byť exekvovaný, avšak iba spôsobmi, ktorý umožňoval
zákon (§ 62 zákona č. 233/1995 Z.z.). Až novela exekučného poriadku účinného od 1.2.2002 umožnila
exekúciu na obchodný podiel. Exekúcia obchodného podielu sa však nevykonáva jeho predajom
na dražbe, ale predstavuje exekúciu na majetkovú zložku podielu, t.j. peňažné prostriedky, ktorézodpovedajú vyrovnaciemu podielu povinného a to vychádzajúc z toho, že doručením exekučného
príkazu na vykonanie exekúcie nastávajú účinky zrušenia účasti povinného ako spoločníka v spoločnosti
s ručením obmedzeným, ak spoločenská zmluva nepripúšťa prevod obchodného podielu alebo ak sa

na prevod obchodného podielu vyžaduje súhlas valného zhromaždenia (§ 148 ods. 3 Obchodného
zákonníka). Z uvedeného je zrejmé, že exekútor musí mať k dispozícii aj spoločenskú zmluvu. Obsah
tejto spoločenskej zmluvy nebol súdu prvej inštancie známy. Dôsledkom takéhoto spôsobu exekúcie,
ktorého účinok vo vzťahu k povinnému je zánik jeho účasti v obchodnej spoločnosti, je vznik nároku
na vyrovnací podiel. Postup pri výpočte vyrovnacieho podielu, jeho výška, ako aj splatnosť, je určená

Obchodným zákonníkom (§ 61 v spojení s § 150 ods. 2 Obchodného zákonníka) a je určená na
základe riadnej účtovnej závierky spoločnosti za účtovné obdobie predchádzajúce účtovnému obdobiu,
v ktorom zaniká účasť spoločníka v spoločnosti, pričom jeho výška je závislá od výšky splateného vkladu
povinného k splateným vkladom ostatných spoločníkov a podľa tohto pomeru je určená podielom
spoločníka na čistom obchodnom imaní spoločnosti, ktorý tvorí rozdiel medzi hodnotou obchodného
majetku zníženou o záväzky spoločnosti; výška vyrovnacieho podielu tak môže mať aj zápornú hodnotu.

Výška vyrovnacieho podielu preto nemá nič spoločné s hodnotou, v akej spoločnosť AGROKONTAKT,
spoločnosť s ručením obmedzeným, Rožňava, evidovala svoju kapitálovú účasť v spoločnosti RovAgro
s.r.o. v účtovníctve a už vôbec nepreukazuje možnosť uspokojenia pohľadávky žalobcu v tejto účtovne
evidovanej hodnote, keď naviac podľa znalkyne trhová hodnota obchodného podielu by znamenala, že
by sa musela ohodnotiť spoločnosť RovAgro s.r.o. a až na základe takto stanovenej trhovej hodnoty

podniku by bolo možné určiť trhovú hodnotu obchodného podielu. Z hľadiska exekúcie obchodného
podielu nemá stanovenie trhovej hodnoty obchodného podielu žiaden význam. Žalobca teda, podľa
názoru súdu prvej inštancie, nepreukázal, že v prípade, ak by konanie na Krajskom súde v Košiciach
vedenépodsp.zn.10Cb315/1998prebiehalobezzbytočnýchprieťahovabolobyprávoplatneskončené
najskôr v júli 2003, jeho pohľadávka by bola v exekučnom konaní z majetku povinného bezpečne

uspokojená.
4.2.7. Súd prvej inštancie na základe uvedeného dospel k záveru, že nie je v konaní preukázaná, a to
bez akýchkoľvek pochybností priama, bezprostredná, neprerušená a nesprostredkovaná
príčinnú súvislosť medzi prieťahmi, spôsobenými v konaní vedenom na Krajskom súde Košiciach pod
sp.zn. 10 Cb 315/1998 a škodou, ktorá mala žalobcovi vzniknúť v dôsledku absencie možnosti úspešne

vymôcť svoj súdom priznaný nárok. Úvahy žalobcu o vymožiteľnosti jeho pohľadávky v prípade, ak by
konanie vedené na Krajskom súde v Košiciach pod sp.zn. 10 Cb 315/1998 prebiehalo bez prieťahov,
sú, podľa záverov súdu prvej inštancie, čisto hypotetické, nepodložené reálne existujúcim majetkom
povinného, ktorý by bolo možné postihnúť exekúciou.
4.2.8. Súd prvej inštancie poukázal aj na to, že ako vyplynulo z vykonaného dokazovania, nielen žalobca

mal záujem exekučne uspokojiť svoju pohľadávku z majetku dlžníka. Voči spoločnosti dlžníka žalobcu
mali pohľadávky mnohé ďalšie subjekty, pričom len záväzky z obchodného styku (ak sa neberú do
úvahy záväzky voči subjektom s rozhodujúcim vplyvom, daňové záväzky a ostatné
záväzky) predstavovali v roku 2000 objem 5.102.000,- Sk a v rokoch 2001 - 2004 objem 5.125.000,-
Sk, keď zároveň, podľa znalkyne, v celom analyzovanom období (od r. 1998 do roku 2004) bol stav

obežného majetku spoločnosti AGROKONTAKT, spoločnosť s ručením obmedzeným, Rožňava, menší
ako stav krátkodobých záväzkov, čo znamená, že ak by spoločnosť predala celý svoj obežný majetok, t.j.
speňažila by všetky svoje zásoby, vymohla všetky svoje pohľadávky a vyčerpala celú peňažnú hotovosť
na účtoch, nemohla by zaplatiť svoje krátkodobé záväzky. Uvedené záväzky boli významné z hľadiska
posúdenia celkovej schopnosti spoločnosti tieto plniť, a teda aj vymožiteľnosti pohľadávky žalobcu,

ktorá nemala žiadne prioritné postavenie pred pohľadávkami ostatných veriteľov. V tejto súvislosti súd
prvej inštancie poukázal na prebiehajúce exekučné konania začaté ešte v roku 2001, 2003 pre výrazne
nižšie pohľadávky, ako je pohľadávka žalobcu, ktoré neboli úspešne vymožené z dôvodu nemajetnosti
povinného. Podľa súdu prvej inštancie skutočnosti, na ktoré poukazoval žalobca a ktoré sa týkali
uprednostňovania veriteľa a prevodov majetku medzi spriaznenými osobami, sú, vzhľadom na jeho

predchádzajúce závery, právne irelevantné. Pokiaľ žalobca mal vedomosť o spáchaní trestného činu
konkrétnou osobou, mal možnosť podať trestné oznámenie a v prípade, že mu konaním takejto
osoby vznikla škoda, mal právo uplatniť si jej náhradu v trestnom konaní. Súd prvej inštancie poukázal aj
na to, že ak podľa žalobcu zo správania dlžníka bolo evidentné, že robí opatrenia, aby sa vyhol plneniu,
mal možnosť brániť sa odporovacou žalobou, čo však neurobil.

4.2.9. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 255 C.s.p., podľa ktorého v
konaní úspešnému žalovanému patrí proti žalobcovi náhrada trov konania v celom rozsahu. Úspešnému
žalovanému náhradu trov konania ale nepriznal, keďže žiadne nežiadal.5. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca. Navrhol odvolaciemu
súdu, aby z dôvodu uvedeného v § 365 ods. 1 písm. f/ a h/ s poukazom na § 388 C.s.p. rozsudok súdu
prvej inštancie zmenil a žalobe vyhovel. Vo výroku o trovách konania, v záujme jeho dvojinštančnosti,

navrhol rozsudok s poukazom na § 389 ods. 1 písm. b/ a § 391 ods. 1 C.s.p. zrušiť a vrátiť vec súdu
prvej inštancie na ďalšie konanie. Podľa odvolateľa súd prvej inštancie zo zisteného skutkového stavu
vyvodil nesprávne závery, ktoré mu odporujú. Odvolateľ sa nestotožnil s ustálením obdobia, kedy by bol
spor medzi žalobcom a spoločnosťou AGROKONTAKT, spoločnosť s ručením obmedzeným, Rožňava,
ukončený pri dodržaní príslušných ustanovení O.s.p. tak, ako ho konštatoval súd prvej inštancie.

Vzhľadom na okolnosti prípadu je objektívny záver, že nič nebránilo súdom ukončiť spor najneskôr v roku
1999. Podľa odôvodnenia rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 6.9.2007, sp.zn. 6
Obo 44/2006 bola pohľadávka žalobcu voči uvedenej spoločnosti uznaná s účinkami podľa § 323 ods. 1
Obchodného zákonníka a na vykonanie dokazovania, ktoré nariadil v konaní krajský súd dňa 6.12.1999
a Najvyšší súd Slovenskej republiky dňa 28.2.2002, nebol objektívny dôvod. Dokazovanie nemalo oporu
v zákone a aj týmto sa súd významne podieľal na niekoľkoročných prieťahoch v konaní. Odvolateľ

poukázal na Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 11.1.2006, č.k. 1 ÚS 196/05-42, v
ktorom je na strane 4 ods. 21 uvedené: „V konaní sa nejedná o právne zložitý spor (podľa stanoviska
sudcu), pretože nárok bol odporcom uznaný“. Znamená to, že aj po odvolaní sa žalovaného proti
takémuto rozsudku a po správnom rozhodnutí odvolacieho súdu mal byť spor právoplatne ukončený
najneskôr v druhej polovici roka 1999. Aj pri akceptovaní lehoty rok a tri mesiace, kedy trvalo odvolacie

konanie, by bol, v prípade správneho úradného postupu súdov, spor ukončený najneskôr vo februári
2000. Odvolateľ vytýkal súdu prvej inštancie, že sa dôsledne neriadil právnym názorom odvolacieho
súdu a neskúmal, či už v roku 1998 a 1999 bola spoločnosť AGROKONTAKT, spoločnosť s
ručením obmedzeným, Rožňava, insolventná. Poukázal na vyjadrenie znalkyne doc. Ing. G. A., T..,
na pojednávaní konanom dňa 2.12.2016, podľa ktorého spoločnosť AGROKONTAKT, spoločnosť s

ručením obmedzeným, Rožňava, nebola predlžená, jej vlastné imanie vykazovalo kladnú hodnotu v
celom období a či bola platobne schopná, nie je možné povedať, a to z dôvodu, že z účtovnej závierky
nie je možné zistiť, aké záväzky v dobe splatnosti boli v konkrétnom čase. To by bolo možné zistiť len
analýzou účtovného denníka. Odvolateľ uviedol, že znalkyňa potvrdila, že v celom sledovanom období
od roku 1998 až do roku 2006, kedy spoločnosť AGROKONTAKT, spoločnosť s ručením obmedzeným,

Rožňava, predala svoju finančnú investíciu (obchodný podiel spoločnosti RovAgro, s.r.o.), mala kladné
vlastné imanie a na otázku, či nebola schopná splácať svoje splatné záväzky, odpovedala, že to nie je
možné určiť z údajov v súvahe. Poukázal na to, že z listinných dôkazov v spise, ktoré sú aj súčasťou
príloh odborného stanoviska znalkyne, bolo jednoznačne preukázané, že na konci roku 1998 bol celkový
majetok spoločnosti AGROKONTAKT, spoločnosť s ručením obmedzeným, Rožňava, 44.742 tis. Sk,

že vlastné imanie spoločnosti bolo 24.191 tis. Sk (vlastné imanie je rozdiel medzi celkovým majetkom
spoločnosti a všetkými záväzkami spoločnosti), že spoločnosť dosiahla v roku 1998 tržby z predaja
investičného majetku 37.235 tis. Sk, celkové záväzky spoločnosti tvorili 20.551 tis. Sk (v
tejto sume je zaúčtovaný aj záväzok voči žalobcovi). Ďalej odvolateľ uviedol, že dňa 9.12.1998 bola
finančným vkladom vo výške 30.178 tis. Sk založená ako 100 % - ná, dcérska spoločnosť, spoločnosť

RovAgro s.r.o. V období pred založením tejto spoločnosti mal AGROKONTAKT, spoločnosť s ručením
obmedzeným, Rožňava, k dispozícii finančné prostriedky minimálne vo výške 30.178 tis.
Sk, ktoré použil na vklad pri založení tejto spoločnosti. Z uvedených finančných prostriedkov mohol
splatiť všetky svoje záväzky a zostali by mu finančné prostriedky vo výške rozdielu 30.178 tis. Sk mínus
20.551 tis. Sk (celkové záväzky spoločnosti), t.j. 9.527 tis. Sk plus obežné aktíva vo výške 11.555

tis. Sk plus ostatný majetok podľa účtovnej evidencie, t.j. majetok celkom 24.191 tis. Sk.
ŠtatutárnyzástupcapánJ.preukázateľneuprednostnilsvojezáujmypredúhradouzáväzkov,čímvznikla
viacerýmveriteľom,vrátanežalobcu,škoda.Ajvzhľadomnaďalejuvedenéjedôvodnépodozrenie,žesa
týmto dopustil trestného činu podvodného úpadku. Na konci roku 1999 bol celkový majetok spoločnosti
34.672 tis. Sk, vlastné imanie predstavovalo 23.805 tis. Sk, záväzky celkom predstavovali 13.867 tis.

Sk vrátane záväzku voči žalobcovi. Z uvedených záväzkov predstavovali záväzky z obchodného styku
4.023 tis. Sk. V záväzkoch sa objavil záväzok vo výške 5.000 tis. Sk voči podniku s
rozhodujúcim vplyvom, ktorý ešte v roku 1998 neexistoval. Z tejto účtovnej evidencie sa nedá určiť,
ako vznikol. V roku 1999 predala spoločnosť AGROKONTAKT, spoločnosť s ručením obmedzeným,
Rožňava, časť svojho obchodného podielu spoločnosti RovAgro s.r.o., v účtovnej hodnote 5.078

tis. Sk za cenu 5.079 tis. Sk (výkaz ziskov a strát za rok 1999, str. 125 spisu, tržby z predaja cenných
papierov a vkladov). Cena bola logická, keďže vklad bol vytvorený peniazmi, nebol žiadny dôvod, aby
za jeho kúpu zaplatil kupujúci menej peňazí. Bola to reálna hodnota obchodného podielu a zodpovedala
hodnote účtovanej spoločnosti AGROKONTAKT, spoločnosť s ručením obmedzeným, Rožňava. Zaobdobie rokov 1999 až 2001 vymohla spoločnosť AGROKONTAKT, spoločnosť s ručením obmedzeným,
Rožňava, pohľadávky celkom za 6.453 tis. Sk, v roku 2001 predala nehnuteľnosť za 2.495 tis. Sk a spolu
s cenou za predaj obchodného podielu vytvorila disponibilné finančné prostriedky v sume 14.027 tis. Sk.

Z týchto prostriedkov sa v prípade exekučného konania v tomto období bez akýchkoľvek pochybností
dala splatiť pohľadávka žalobcu. Odvolateľ namietal tvrdenie súdu prvej inštancie, že účtovná hodnota
podielu spoločnosti RovAgro s.r.o., klesla zo sumy 16.000 tis. Sk na sumu 9.100 tis. Sk. Podľa odvolateľa
v skutočnosti poklesla účtovná hodnota z 25 100 tis. Sk na uvedenú sumu 9100 tis. Sk. Vytýkal
súdu prvej inštancie, že sa vôbec nezaoberal skutočnosťou, že časť obchodného podielu v účtovnej

hodnote 16.000 tis. Sk, vytvoreného peňažným vkladom v decembri 1998, bola predaná osobe
blízkej spoločnosti bývalého konateľa pána J., ktorá bola založená v roku 2001. Táto skutočnosť je
konštatovaná vo výpovedi znalkyne, aj v jej odbornom stanovisku. Týmto predajom sa v spoločnosti
AGROKONTAKT, spoločnosť s ručením obmedzeným, Rožňava, vytvorila v roku 2001 účtovná strata
vo výške rozdielu 16.000 tis. Sk mínus 268 tis. Sk. Súd sa, podľa odvolateľa, nezaoberal tým, ako k
takejto strate došlo. Odvolateľ vytýkal súdu prvej inštancie, že v jeho rozhodnutí absentuje vyhodnotenie

dôkazu, ktorý, na základe uznesenia súdu, predložil žalobca, a to auditovaná výročná správa spoločnosti
RovAgro s.r.o., za rok 2006. Z nej vyplýva, že aj v prípade realizácie exekúcie obchodného podielu
pri ukončení sporu v roku 2003, bol k dispozícii majetok na vymoženie pohľadávky žalobcu. Podľa
platnej legislatívy doručením exekučného príkazu zaniká účasť spoločníka obchodnej spoločnosti a
plnenie voči oprávnenému nastáva na základe určenia výšky vyrovnávacieho podielu, ktorým je účtovná

závierkazaobdobiepredchádzajúcedoručeniuexekučnéhopríkazu.Vprejednávanomprípadeje,podľa
odvolateľa, prakticky jedno, či by išlo o účtovnú závierku za roky 2003, 2004 alebo 2005. Až do polovice
roka 2006 bol obchodný podiel spoločnosti AGROKONTAKT, spoločnosť s ručením obmedzeným,
Rožňava, v spoločnosti RovAgro s.r.o. 30 %. Z priloženého dôkazu vyplýva, že v roku 2004 bolo vlastné
imanie spoločnosti (totožné s pojmom čisté obchodné imanie) 27.424 tis. Sk, v roku 2005 bolo 27.664

tis. Sk a v roku 2006 bolo 28.974 tis. Sk. Uvedených 30 % z týchto súm by zodpovedalo hodnote
vyrovnávacieho podielu, ktorý by bola spoločnosť RovAgro s.r.o., povinná vyplatiť žalobcovi v prípade
exekúcie obchodného podielu. V roku 2004 by to bola suma 8.299.200,- Sk. Táto suma presahuje
žalobcovi súdom priznanú istinu vo výške 2.249 tis. Sk spolu s 18 %-ným úrokom z omeškania a
trovy konania. Je nesprávne tvrdenie súdu prvej inštancie, že výška vyrovnávacieho podielu nemá

nič spoločné s hodnotou, v akej spoločnosť AGROKONTAKT, spoločnosť s ručením obmedzeným,
Rožňava, evidovala svoju kapitálovú účasť. Tak ako potvrdila znalkyňa, pri riadnom vedení účtovníctva
by tieto hodnoty mali byť vzájomne blízke, čo zodpovedá vyššie uvedenej skutočnosti. Vykonaným
dokazovaním tak bola v konaní preukázaná existencia reálneho majetku žalovaného, z ktorého by bola
uspokojená súdom priznaná pohľadávka žalobcu v celom rozsahu, a to v celom období od roku 1998

až do roku 2006.

6. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril.

7. Odvolací súd preskúmal vec, súc pritom viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania [§

470 ods. l, ods. 2, § 379, § 380 ods. 1 Civilného sporového poriadku (zákon č. 160/2015 Z.z. účinný od
1.7.2016), ďalej len C.s.p.], túto prejednal bez nariadenia pojednávania, keďže neboli splnené zákonné
podmienky pre jeho nariadenie (nebolo potrebné doplniť, resp. zopakovať dokazovanie, nevyžaduje to
dôležitý verejný záujem; § 385 ods. l C.s.p.) a dospel k záveru, že odvolaniu žalobcu nemožno priznať
úspech. Rozsudok verejne vyhlásil dňa 27. septembra 2017; o termíne verejného vyhlásenia

rozsudku boli strany sporu upovedomené zákonným spôsobom (§ 378 ods. 1, § 219 ods. 1, ods. 3, §
385 ods. 1 C.s.p.). Rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu potvrdil (§ 387 ods. l, ods. 2, ods. 3
C.s.p.) a keďže sa stotožňuje s dôvodmi rozsudku ako správnymi, rozsudok odvolacieho súdu už ďalšie
dôvodyneobsahuje.Nazdôrazneniesprávnostirozsudkusúduprvejinštancieodvolacísúdalepovažuje
za potrebné uviesť ešte nasledovné.

8. Žalobca sa predmetným žalobným návrhom domáha voči žalovanému náhrady škody spôsobenej
nesprávnymúradnýmpostupomvzmysleustanovenízákonač.514/2003Z.z.ozodpovednostizaškodu
spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov.
8.1. Ako už odvolací súd uviedol vo svojom rozhodnutí zo dňa 29.2.2016, č.k. 2 Co

324/2013-582, zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom je objektívnou
zodpovednosťou a je daná vtedy, ak sú súčasne splnené podmienky zodpovednosti a to 1/ nesprávny
úradný postup, 2/ vznik škody, 3/ príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom
škody. Ak nie je splnená čo i len jedna z týchto podmienok, štát zodpovednosť nenesie. Súd prvejinštancievkonaní,pozrušeníjehopredchádzajúcehorozhodnutiaodvolacímsúdom,zisťoval,čiexistuje
príčinná súvislosť medzi konštatovanými prieťahmi v konaní a škodou, ktorá v ich dôsledku mala
žalobcovi vzniknúť. Podľa názoru odvolacieho súdu správne súd prvej inštancie konštatoval, že v

konaní nebola preukázaná, a to bez akýchkoľvek pochybností, priama, bezprostredná, neprerušená a
nesprostredkovaná príčinná súvislosť medzi prieťahmi spôsobenými v konaní vedenom na Krajskom
súde Košiciach pod sp.zn. 10 Cb 315/1998 a škodou, ktorá mala žalobcovi vzniknúť v dôsledku absencie
možnosti úspešne vymôcť svoj súdom priznaný nárok.
8.2. K odvolacej námietke žalobcu, podľa ktorej sa súd prvej inštancie dôsledne neriadil právnym

názorom odvolacieho súdu a neskúmal, či už v roku 1998 a 1999 bola spoločnosť AGROKONTAKT,
spoločnosť s ručením obmedzeným, Rožňava, insolventná, odvolací súd poukazuje na vyjadrenie
znalkyne doc. U.. G. A., T.., na pojednávaní konanom dňa 2.12.2016, ktorá na totožnú otázku žalobcu
uviedla, že insolvencia ako ekonomická kategória neexistuje. Existuje iba pojem predlžená firma alebo
platobne neschopná, pričom ide o dva rôzne pojmy. Predlžená firma je taká, keď stav majetku je
menší ako stav záväzkov, t.z. vlastné imanie firmy je záporné. Platobne neschopná je firma, ktorá nie

je schopná v danom čase a množstve hradiť svoje záväzky. Pre posúdenie platobnej schopnosti sa
porovnáva stav obežných aktív ku krátkodobým záväzkom. V prípade spoločnosti AGROKONTAKT,
spoločnosť s ručením obmedzeným, Rožňava, v celom analyzovanom období (roky 1998 až 2004)
bol stav obežného majetku menší ako stav krátkodobých záväzkov, teda ak by spoločnosť predala
celý svoj obežný majetok, t.z. speňažila všetky svoje zásoby, vymohla by všetky svoje pohľadávky a

vyčerpala celú peňažnú hotovosť na účtoch, nemohla by zaplatiť svoje krátkodobé záväzky. Znalkyňa
zároveň uviedla, že spoločnosť AGROKONTAKT, spoločnosť s ručením obmedzeným, Rožňava,
bola v strate celé analyzované obdobie. Podľa záverov odborného stanoviska č. 8/2012,
vypracovanéhovypočutouznalkyňou,rok1998bolvspoločnostiAGROKONTAKT,spoločnosťsručením
obmedzeným, Rožňava, najaktívnejším rokom, kedy spoločnosť vlastnila najväčšiu účtovnú hodnotu

majetku, dosahovala najväčšie výnosy, ale dosiahla aj najväčšiu stratu. Podľa odborného stanoviska
však účtovné hodnoty nemusia vyjadrovať ich reálnu objektivizovanú hodnotu. Zároveň je treba uviesť,
že dominantnú časť tohto majetku (v účtovnej hodnote 44.742.000,- Sk) tvorila finančná investícia do
spoločnosti RovAgro s.r.o., a to vo výške 30.178.000,- Sk (obchodný podiel v spoločnosti, spoločnosť
sa stala spoločníkom 9.12.1998). Podľa odvolateľa, aj exekúciou obchodného podielu spoločnosti

AGROKONTAKT, spoločnosť s ručením obmedzeným, Rožňava v spoločnosti RovAgro s.r.o., mohla
byť uspokojená pohľadávka žalobcu. Na túto odvolaciu námietku žalobcu odvolací súd poukazuje na
odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie (bod 33. odôvodnenia rozhodnutia), v ktorom sa súd
podrobne vysporiadal, spolu s odkazom na ustanovenia zákona č. 233/1995 Z.z. o exekútoroch a
exekučnej činnosti, s možnosťou exekúcie obchodného podielu spoločnosti, a to až po 1.2.2002, prijatím

zákona č. 32/2002 Z.z. účinného od 1.2.2002, ktorý novelizoval zákon č. 233/1995 Z.z. o exekútoroch
a exekučnej činnosti.
8.3. Odvolací súd poukazuje na to, že súd prvej inštancie opiera svoj záver o absencii príčinnej súvislosti
medzi nesprávnym úradným postupom súdu, spočívajúcim v konštatovaných prieťahoch v konaní
vedenom na Krajskom súde v Košiciach, sp.zn. 10 Cb 315/1998, a vznikom škody, o vykonané

dokazovanie, predmetom ktorého bolo aj zistenie majetkových pomerov spoločnosti AGROKONTAKT,
spoločnosť s ručením obmedzeným, Rožňava, predovšetkým o odborné stanovisko a vyjadrenia
znalkyne doc. Ing. G. A., CSc. S. prvej inštancie v súlade s ustanovením § 127 O.s.p. v konaní ustanovil
znalca na posúdenie skutočností, na ktoré treba odborné znalosti. Odvolací poukazuje aj na to, že
súd nemôže preskúmavať vecnú správnosť odborných záverov znalca, lebo k tomu nemá odborné

znalostialeboichnemávtakejmiere,abymoholtotopreskúmaniezodpovedneurobiť.Dôkazznaleckým
posudkom je súd oprávnený hodnotiť podľa zásad vyjadrených v ustanovení § 191 C.s.p., hodnoteniu
súdu však nepodliehajú odborné znalecké závery v zmysle ich správnosti, súd hodnotí presvedčivosť
posudku čo do jeho úplnosti vo vzťahu k zadaniu, logické odôvodnenie znaleckého nálezu a jeho súlad s
ostatnými vykonanými dôkazmi (rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky zo dňa 28.5.2002, sp.zn.

33 Odo 325/2001).
8.4. K ďalším odvolacím námietkam žalobcu odvolací súd, poukazujúc na uznesenie Ústavného súdu
Slovenskej republiky z 23. júna 2004 sp.zn. III. ÚS 209/04, uvádza, že „všeobecný súd nemusí dať
odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný
význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia“.

9. Podľa názoru odvolacieho súdu súd prvej inštancie sa vysporiadal so všetkými námietkami strán
sporu, ktoré mali s posúdením predmetu sporu priamu súvislosť a dôkazy vyhodnotil v súlade
s ustanovením § 194 C.s.p., t.j. každý dôkaz jednotlivo aj v ich vzájomnej súvislosti. Súd prvejinštancie zároveň postupoval podľa ustanovenia § 391 C.s.p. v zmysle intencií zrušujúceho rozhodnutia
odvolacieho súdu, právnym názorom ktorého je viazaný.

10. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. l, §
255 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 C.s.p. Žalovanému, ktorý mal v odvolacom konaní plný úspech,
priznáva náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. V zmysle § 262 ods. 2 C.s.p. o výške
náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie
končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

11. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednohlasne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene
a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1.5.2011; § 393 ods. 2 C.s.p.).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

(1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

(2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní
proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 C.s.p.).

(1) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c)jepredmetomdovolaciehokonanialenpríslušenstvopohľadávkyavýška príslušenstvavčasezačatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
(2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania
žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

(1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

(2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).(1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.

(2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobouzaloženoualebozriadenounaochranu spotrebiteľa,osobouoprávnenounazastupovaniepodľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou
organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie
druhého stupňa (§ 429 C.s.p.).

(1) Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v

tomto ustanovení.
(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 C.s.p.).

(1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci.

(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za
nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 C.s.p.).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie

prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C.s.p.).