Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Monday, September 29, 2014

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 7CoP/38/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4113213638
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 09. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Sidónia Sládečková
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2014:4113213638.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v právnej veci navrhovateľa: V. V., nar. XX. XX. XXXX, bytom B., S. XXX,
proti odporkyni: V. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom B., S. XXX, o rozvod manželstva a úpravu výkonu
rodičovských práv a povinností na čas po rozvode k maloletým deťom V.: T., nar. XX.XX.XXXX a V.,
nar. XX.XX.XXXX, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Zlaté
Moravce, o odvolaní odporkyne proti rozsudku Okresného súdu Nitra zo dňa 05. februára 2014 č.k.

26P/153/2013-63, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutom výroku o výživnom a o trovách konania z
r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa manželstvo účastníkov uzavreté dňa XX.X.XXXX v C.
rozviedol a na čas po rozvode upravil výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletým deťom

V. T., nar. XX.XX.XXXX a V., nar. XX.XX.XXXX, pochádzajúcich z manželstva účastníkov tak, že
maloleté deti zveril do osobnej starostlivosti matky, ktorá je oprávnená maloleté deti zastupovať a
spravovať ich majetok a otca zaviazal prispievať na ich výživu a to maloletú T. sumou 35 eur a na
maloletého V. sumou 35 eur mesačne , ktoré je povinný otec platiť vždy do 15-eho dňa v mesiaci
vopred k rukám matky, počnúc právoplatnosťou rozsudku o rozvode. O trovách konania rozhodol podľa
ust. § 144 OSP tak, že účastníci nemajú právo na ich náhradu. Svoje rozhodnutie právne odôvodnil

ustanoveniami § 18, § 23 ods. 1, 2, § 24 ods. 1, 4, 5, § 62 ods. 1, 2, 3, 4, 5 Zákona o rodine , §
2 písm. c) zákona č. 601/2003 Z.z. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov v
znení neskorších predpisov a s poukazom na vykonané dokazovanie . V dôvodoch rozsudku uviedol,
že manželstve účastníkov rozviedol po zistení, že si neplní svoj účel a vzťahy medzi manželmi sú už
trvalo a hlboko rozvrátené. Súd zohľadnil aj skutočnosť, že navrhovateľ i odporkyňa už nemajú záujem
obnoviť manželské spolužitie a zotrvať v manželskom zväzku. O právach a povinnostiach rodičov k

maloletým deťom pochádzajúcim z manželstva rozhodol tak, že obe maloleté deti zveril do osobnej
starostlivosti matky, pričom pri rozhodovaní o zverení maloletých detí jednému z rodičov prihliadol aj na
skutočnosť, že matka sa o maloleté deti riadne stará, pričom v jej starostlivosti neboli zistené žiadne
nedostatky a otec s jej osobnou starostlivosťou o deti prejavil súhlas. Súd zistil, že o úprave práv
a povinností k maloletým deťom bolo naposledy rozhodnuté rozsudkom Okresného súdu Nitra č.k.
24P/44/2012-21 zo dňa 26.04.2012, ktorým boli obe mal. deti zverené do osobnej starostlivosti matky

a otec bol zaviazaný platiť výživné v sume 30 % zo sumy životného minima na každé dieťa jednotlivo.
V tom čase navrhovateľ bol zamestnaný ako robotník, pričom bol dlhodobo práceneschopný a poberal
nemocenskú dávku vo výške 170 - 180 eur mesačne, rodinné prídavky na mal. deti vo výške 44,02
eur mesačne. Odporkyňa bola nezamestnaná, poberala peňažný príspevok za opatrovanie dcéry vo
výške 261,12 eur mesačne a príspevky na deti spolu vo výške 66,95 eura mesačne. V čase rozvodu
ohľadne pomerov na strane maloletých detí mal súd za preukázané, že maloletá T. je žiačkou 8. triedy B.

školy v D. V. a maloletý V. je žiakom 7. triedy základnej školy v B.. Odporkyňa je nezamestnaná, poberá
príspevok za opatrovanie dcéry vo výške 270,32 eura mesačne, rodinné prídavky na dve deti vo výške46,20 eur mesačne, peňažný príspevok na kompenzáciu zvýšených výdavkov na diétne stravovanie
vo výške 18,39 eura mesačne na syna, peňažný príspevok na kompenzáciu zvýšených výdavkov
súvisiacich s hygienou alebo s opotrebovaním šatstva, bielizne, obuvi a bytového zariadenia vo výške

18,39 eura mesačne na dcéru, peňažný príspevok na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich so
zabezpečením prevádzky osobného motorového vozidla vo výške 33,09 eura mesačne na dcéru. Okrem
bežných výdavkov má odporkyňa v súvislosti s maloletým V. výdavky na inzulín a vitamíny, keďže je
liečený od troch rokov veku na diabetes. V. T. si vyžaduje zvýšenú starostlivosť, pretože ide o dieťa
s downovým syndrómom, odporkyňa ju vozí denne do špeciálnej školy v D. V. s čím má tiež zvýšené

výdavky na benzín vo výške 70 eur mesačne. Navrhovateľ je v súčasnosti poberateľom čiastočného
invalidného dôchodku vo výške 260,20 eura mesačne. Súd prvého stupňa na čas po rozvode určil otcovi
výživné na maloletú T., nar. XX.XX.XXXX v sume 35 eur mesačne a na maloletého V., nar. 17.04.2001 v
sume 35 eur mesačne s odôvodnením, že pri rozhodnutí o výške výživného na maloleté deti prihliadol
na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného rodiča - otca maloletých detí, ktorý poberá
čiastočný invalidný dôchodok vo výške 260,20 eura mesačne a zároveň zohľadnil aj skutočnosť, že

maloleté deti majú právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov.

Proti rozsudku vo výroku o výživnom pre mal deti podala v zákonnej lehote odvolanie odporkyňa,
ktorá žiadala rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutom výroku zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa
na ďalšie konanie , resp. zmeniť a zvýšiť rozsah vyživovacej povinnosti otca voči maloletým deťom.

Namietala, že súd prvého stupňa nedostatočne zistil skutkový stav a majetkové pomery navrhovateľa. V
danom prípade sa súd uspokojil iba s vyjadreniami navrhovateľa , ktoré neboli ničím podložené. Okrem
tohoneprihliadolnaskutočnosť,ženavrhovateľsadobrovoľnevzdalsvojhonehnuteľnéhomajetku,ktorý
previedol bezodplatne na svojho brata, čím u neho došlo k dobrovoľnému zníženiu jeho majetkových
pomerov. Podľa názoru odporkyne by mal byť navrhovateľ zaviazaný prispievať na výživu maloletých

detí výživným vo vyššom rozsahu.
Navrhovateľ v písomnom vyjadrení k odvolaniu odporkyne uviedol, že jeho pracovná a finančná situácia
sa od súdneho pojednávania nezmenil a po úhrade výživného žije zo životného minima.
Kolízny opatrovník sa k odvolaniu odporkyne písomne nevyjadril.
Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP) po zistení, že odvolanie podala oprávnená

osoba (201 OSP) v zákonnej lehote( § 204 ods. 1 OSP), viazaný dôvodmi odvolania odporkyne (§
212 ods. 1,2 písm. a/ OSP), prejednal vec v napadnutom výroku o výživnom a v súvisiacom výroku o
trovách konania, veci bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 OSP a dospel k
záveru, že odvolanie odporkyne je dôvodné, preto rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutom výroku
o vyživovacej povinnosti navrhovateľa, a v súvisiacom výroku o trovách konania podľa § 221 ods.1

písm. f) OSP a ods. 2 OSP zrušil a vec vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie konanie. Rozsudok vo
výroku o rozvode manželstva a zverenia maloletých detí do osobnej starostlivosti odporkyne na čas
po rozvode, odvolaním neboli napadnuté, a preto nadobudli právoplatnosť.
Podľa § 113 ods. 1 OSP s konaním o rozvod manželstva je spojené konanie o úpravu pomerov manželov
k maloletým deťom z ich manželstva na čas po rozvode. Rozsah vyživovacej povinnosti rodičov k deťom

s jedinou výnimkou v prípade upravenom v ust. § 62 ods. 3 Zákona o rodine výslovne vyjadrený nie je.
Vyplýva však zo všeobecne uznávaného hľadiska, že výživným má byť deťom zabezpečená taká životná
úroveň, ktorá by zodpovedala sociálnemu postaveniu rodičov a ktorú by deťom rodičia zabezpečovali,
keby spolu žili. Výživné pre maloleté deti slúži nielen na uspokojovanie ich výživy v užšom zmysle, ale
aj na uspokojovanie všetkých odôvodnených hmotných i ďalších potrieb dôležitých pre riadnu výchovu

dieťaťa (vzdelávanie, príprava na budúce povolanie, kultúrne, športové a rekreačné potreby, náklady
liečenia a pod.). Ich miera je rôzna podľa okolností konkrétneho prípadu. Predovšetkým je odstupňovaná
podľa veku dieťaťa, fyzickej a duševnej vyspelosti, zdravotného stavu, schopností, možností a spôsobu
prípravy na budúce povolanie. Súd pri určení výživného v zmysle § 75 ods. 1 Zákona o rodine prihliadne
na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti a možnosti a majetkové pomery povinného.

Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného súd prihliadne aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez
dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku a majetkového prospechu; rovnako prihliadne
aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Podľa § 157 ods. 2 OSP v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ (žalobca) domáhal a z
akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (žalovaný), prípadne iný účastník konania, stručne, jasne

a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal
a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec
právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.Rozsah preskúmavaného práva aj povinnosti odvolacieho súdu je určený rozsahom a dôvodmi
odvolania, ktorým sa rozumejú napadnuté výroky rozhodnutia súdu prvého stupňa (§ 212 ods. 1 OSP).
Pri rozhodovaní o odvolaní odvolací súd zisťuje aj to, či odôvodnenie preskúmavaného rozhodnutia

súdu prvého stupňa je riadne odôvodnené vo vzťahu ku všetkým preskúmavaným výrokom daného
rozhodnutia. Nedostatok odôvodnenia v podstatných súvislostiach možno vo všeobecnosti posúdiť ako
odňatie možnosti účastníka konať pred súdom, a to v tom smere, že v odvolaní nemôže podľa § 205
ods. 1 OSP uviesť a namietať konkrétne nesprávny postup súdu alebo právny názor súdu, ak tento
čiastočne alebo úplne absentuje.

Odôvodnenie má obsahovať dostatok dôvodov a ich uvedenie má byť zrozumiteľné. Súd je
povinný formulovať odôvodnenie spôsobom, ktorý zodpovedá základným pravidlám logického, jasného
vyjadrovania a musí spĺňať základné gramatické, lexikálne a štylistické hľadiská. Účelom odôvodnenia
je predovšetkým doložiť správnosť rozhodnutia; zároveň je aj prostriedkom kontroly správnosti postupu
súdu pri vydávaní rozhodnutia. Citované ustanovenie § 157 ods. 2 OSP dáva súdom dostatočný
návod na to, aké má byť odôvodnenie rozhodnutia. V prípade, ak súd pri odôvodňovaní rozhodnutia

nepostupuje uvedeným spôsobom, ktorý záväzne určuje citované ustanovenie, ide o nedostatky
odôvodnenia, ktoré zakladajú vadu nepreskúmateľnosti rozhodnutia.
Rozhodujúc o odvolaní odporkyne v tejto veci odvolací súd dospel k záveru, že rozsudok súdu prvého
stupňa v napadnutom výroku o výživnom nie je riadne odôvodnený z hľadiska vyššie uvedených kritérií
pre určenie výživného a preto rozsudok súdu prvého stupňa v tejto napadnutej časti odvolací súd pre

nedostatok dôvodov zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
Súd prvého stupňa pri určení vyživovacej povinnosti navrhovateľa voči mal. deťom vychádzal z toho,
že navrhovateľ je čiastočný invalidný dôchodca a jeho jediný príjem je čiastočný invalidný dôchodok.
Odporkyňa poukazovala na to, že navrhovateľ sa dobrovoľne vzdal svojho nehnuteľného majetku,
ktorý previedol bezodplatne na svojho brata, čím sa bezdôvodne vzdal majetkového prospechu,

na čo súd neprihliadol. Odvolací súd poukazuje na odôvodnenie napadnutého rozsudku, v ktorom
súd prvého stupňa iba konštatoval, že „s prihliadnutím na schopnosti, možnosti a majetkové pomery
rodičov maloletých detí určil otcovi výživné na maloletú T., nar. XX.XX.XXXX v sume 35 eur mesačne
a na maloletého V., nar. XX.XX.XXXX v sume 35 eur mesačne, prihliadajúc na to, že otec poberá
čiastočný invalidný dôchodok vo výške 260,20 eura mesačne“. V tomto smere súd prvého stupňa

žiadnym spôsobom neodôvodnil aké sú schopnosti, možnosti a majetkové pomery na strane povinného,
resp. povinných (obaja rodičia majú vyživovaciu povinnosť k maloletým deťom), pričom v tomto smere
bolo potrebné zistiť nielen aktuálne príjmy oboch rodičov, ale i ich osobné a majetkové pomery vo
všeobecnosti (každého osobitne), s prihliadnutím na to, či sa navrhovateľ dobrovoľne nevzdal majetku.
Zároveň sa súd nevysporiadal s odôvodnenými potrebami mal. detí vzhľadom na ich zdravotný stav.

Odvolací súd posudzujúc dôvody odvolania odporkyne - neprimeranosť výšky výživného v pomere k
majetkovým pomerom odporcu - dospel k tomu, že záver súdu prvého stupňa pre určenie výživného
vychádza z neúplne zisteného skutkového stavu, ktorý nezohľadňuje celkové majetkové pomery
navrhovateľa.
Vzhľadom k vyššie uvedeným dôvodom odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutom

výroku o vyživovacej povinnosti navrhovateľa voči maloletým deťom podľa § 221 ods. 1 písm. f) OSP
zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie (§ 221 ods. 2 OSP). V ďalšom konaní súd prvého stupňa vykoná
potrebné dokazovania na zistenie príjmov, majetkových pomerov u oboch rodičov s tým, že sa bude
zaoberať aj opodstatnenými a odôvodnenými výdavkami súvisiacimi so starostlivosťou o maloleté deti
a až po takomto doplnení dokazovania v naznačenom smere súd prvého stupňa opätovne rozhodne

o vyživovacej povinnosti navrhovateľa voči maloletým deťom. Zároveň sa vysporiada aj argumentami
odporkyneuvedenýmivodvolaní.Vnovomrozhodnutísúdprvéhostupňarozhodneajotrováchkonania,
vrátane trov odvolacieho konania podľa § 224 ods. 3 OSP.
Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.