Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, October 23, 2017

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 15Sd/153/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3016200576
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 10. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Elena Zaťková

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2017:3016200576.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne sudkyňou JUDr. Elenou Zaťkovou v právnej veci navrhovateľky: P., proti

odporkyni: Sociálna poisťovňa, ústredie Bratislava, so sídlom v Bratislave, ul. 29. augusta 8, o
preskúmanie rozhodnutia odporkyne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 19. mája 2016, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd p o t v r d z u j e rozhodnutie odporkyne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 19. mája
2016 ako zákonné a vecne správne.

Krajský súd n e p r i z n á v a odporkyni náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Poznamenáva sa, že od 1. júla 2016 došlo k zrušeniu zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok
v znení neskorších predpisov (ďalej len „O.s.p.“), ktorý je nahradený tromi procesnými kódexmi, a to

- zákonom č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“),
- zákonom č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“),
- zákonom č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“).
Nahradenie Občianskeho súdneho poriadku tromi procesnými kódexmi si vyžaduje zmenu
splnomocňovacích ustanovení odkazujúcich na O.s.p.

Podľa tretej hlavy piatej časti O.s.p. sa postupuje v prípadoch, v ktorých zákon zveruje súdom

rozhodovanie o opravných prostriedkoch proti neprávoplatným rozhodnutiam správnych orgánov.

Podľa § 492 SSP, konania podľa tretej hlavy piatej časti O.s.p. začaté predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov, vrátane odvolacieho konania a lehôt na
podanie odvolania, ktoré plynú podľa doterajších predpisov a ich právne účinky zostávajú zachované.

Navrhovateľka sa podaným návrhom domáhala, aby súd preskúmal rozhodnutie odporkyne č. XXX

XXX XXXX X z 19. mája 2016 (ďalej len napadnuté rozhodnutie), ktorým jej podľa § 82b zákona č.
461/2003 Z.z. o sociálnom poistení (ďalej len zákona) v znení zákona č.140/2015 Z.z. od 14. októbra
2015 zanikol nárok na zvýšenie sumy starobného dôchodku na sumu minimálneho dôchodku. Od tohto
dátumu jej patrí starobný dôchodok v sume 264,40 eur mesačne. Podľa § 82 zákona a § 1 opatrenia
Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR č. 283/2015 Z.z., ktorým sa ustanovuje pevná suma
zvýšenia dôchodkovej dávky a percento zvýšenia úrazovej renty v roku 2016 jej bol od 1. januára 2016
zvýšenýstarobnýdôchodoknasumu266,30eurmesačne.Podľa§112ods.4a6zákonajejbolupravený

od 2. júla 2016 starobný dôchodok na sumu 266,30 eur mesačne.

V písomných dôvodoch svojho podania poukázala na skutočnosť, že podľa jej názoru, jej patrí starobný
dôchodok v takej sume, ktorá jej bola priznaná rozhodnutím odporkyne zo dňa 11. februára2016 a napadnuté rozhodnutie považuje za nezákonné. Uviedla, že nie je správne, že sa jej zasiahlo
do dôchodku priznaného z cudziny, lebo tento jej bol priznaný preto, že odvádzala zvýšené odvody do
sociálneho systému. Domnievala sa, že odporkyňa nemá právo takto už priznaný dôchodok posudzovať

a riadiť sa spätne zmenou zákona, a preto žiadala naďalej vyplácať dôchodok vo výške 305,10 eur
mesačne.Napodkladeuvedenéhonavrhlanapadnutérozhodnutiezrušiťavecvrátiťodporkyninaďalšie
konanie.

Odporkyňa na podklade podaného odvolania zaslala krajskému súdu dňa 22. júla 2016 písomné

vyjadrenie zo dňa 19. júla 2016, v ktorom žiadala napadnuté rozhodnutie ako vecne správne potvrdiť.
Poukázala na okolnosť, že navrhovateľke zanikol nárok na zvýšený starobný dôchodok na sumu
minimálneho dôchodku, pretože je poberateľkou riadneho starobného dôchodku zo SR a zároveň aj
dôchodku vyplácaného z cudziny. Úhrnná suma týchto dôchodkov je vyššia ako suma minimálneho
dôchodku, a preto jej tento nárok zanikol priamo zo zákona.

Súd vykonal prieskum oboznámením návrhu navrhovateľky, jej výsluchom, písomným vyjadrením
odporkyne, napadnutým rozhodnutím odporkyne, administratívnym spisom, stanoviskom zástupkyne
odporkyne a ostatným spisovým materiálom.

Súd toto napadnuté rozhodnutie preskúmal po všetkých stránkach a dospel k záveru, že odvolaniu

navrhovateľky nemožno priznať úspech.

Z obsahu administratívneho spisu zistil, že navrhovateľke napadnutým rozhodnutím odporkyne zo dňa
19. mája 2016 podľa § 82b zákona v znení zákona č. 140/2015 Z.z. od 14. októbra 2015
zanikol nárok na zvýšenie sumy starobného dôchodku na sumu minimálneho dôchodku. V ďalšom bolo

zistené, že odporkyňa rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 11. februára 2016 podľa § 65, § 82 a §
82b zákona v znení neskorších predpisov od 14. októbra 2015 priznala navrhovateľke starobný
dôchodok v sume 305,10 eur mesačne. Starobný dôchodok bol priznaný podľa čl. 52 ods.1 písm.a) a
ods. 4 nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho
zabezpečenia v znení nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 988/2009. Podľa § 82 a § 82b

zákona v znení neskorších predpisov jej od 1. januára 2016 naďalej patrí starobný dôchodok v sume
305,10 eur mesačne. Ďalej bolo preukázané, že rozhodnutím SVA Rakúsko č. 6224 140755-1 01 zo
dňa bol navrhovateľke priznaný starobný dôchodok v sume 96,23 eur mesačne.

Podľa § 82b zákona v znení zákona č. 140/2015 Z.z. nárok na zvýšenie sumy starobného dôchodku na

sumu minimálneho dôchodku vzniká, ak poberateľ tohto dôchodku
a) získal najmenej 30 rokov kvalifikovaného obdobia dôchodkového poistenia,
b) uplatnil si nárok na pozostalostný dôchodok podľa zákona v znení neskorších predpisov, nárok na
dôchodok podľa zákona č. 328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene
a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a nárok na pozostalostný dôchodok na

základe zmluvy o poistení dôchodku zo starobného dôchodkového sporenia podľa zákona č. 43/2004
Z.z. o starobnom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších
predpisov, ak boli splnené podmienky nároku na dôchodok podľa uvedených právnych predpisov, a
c) suma starobného dôchodku vrátane sumy pozostalostného dôchodku podľa zákona v znení
neskorších predpisov, sumy dôchodku podľa zákona č. 328/2002 Z.z. v znení neskorších

predpisov, sumy pozostalostného dôchodku na základe zmluvy o poistení dôchodku zo starobného
dôchodkového sporenia podľa zákona č. 43/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov, sumy dôchodku
vyplácaného z cudziny nedosahuje sumu minimálneho dôchodku zodpovedajúcu získanému počtu
rokov kvalifikovaného obdobia dôchodkového poistenia.

Na účely zvýšenia dôchodku na minimálny dôchodok umožňuje zákon zhodnotiť len kvalifikované
obdobie dôchodkového poistenia. Platí pritom, že nie každé obdobie dôchodkového poistenia je
súčasne kvalifikovaným obdobím. Počet dní obdobia dôchodkového poistenia (vrátane odpracovaných
rokov) zhodnotený pri priznaní dôchodku nemusí byť totožný s počtom dní kvalifikovaného obdobia
zhodnoteným na účely minimálneho dôchodku. Výška minimálneho dôchodku sa mení v závislosti od

počtu získaných rokov kvalifikovaného obdobia. Či vznikne nárok na minimálny dôchodok sa bude
porovnávať vždy s výškou minimálneho dôchodku zodpovedajúcou získaným rokom kvalifikovaného
obdobia.Dokvalifikovanéhoobdobiadôchodkovéhopoisteniasavplnomrozsahuzapočítajúvšetkydobyzískané
pred 1. januárom 1993 a tiež doby získané po 31. decembri 1992, ak boli získané v cudzine (zákon
presne definuje pojem cudzina), v kalendárnom roku, v ktorom boli splnené podmienky nároku na

dôchodok alebo v kalendárnom roku, od ktorého bol dôchodok priznaný, od vzniku nároku na invalidný
dôchodok do dovŕšenia dôchodkového veku. Z ostatných dôb získaných po 31. decembri 1992 sa v
závislosti od výšky ročného príjmu poistenca (ročného osobného vymeriavacieho základu) započítavajú
do kvalifikovaného obdobia dôchodkového poistenia iba tie doby získané v kalendárnom roku, za ktorý
sa osobný mzdový bod určil najmenej v hodnote 0,241 (t.j. zárobok bol v danom roku najmenej 24,1%

priemernej ročnej mzdy).

Navrhovateľka k 1. júlu 2015 (k účinnosti zákona č. 140/2015 Z.z.) získala 39 rokov a 123 dní
kvalifikovaného obdobia dôchodkového poistenia. Suma minimálneho dôchodku je určená tiež v
závislosti od sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu, ktorá k 1. januáru 2015
predstavuje 198,09 eur mesačne. Suma minimálneho dôchodku za 30 rokov kvalifikovaného obdobia je

136 % sumy životného minima a za každé ďalšie roky sa zvyšuje konkrétnymi percentuálnymi sumami
uvedenými v zákone. V posudzovanej veci suma minimálneho dôchodku za 39 rokov je 154 % zo sumy
životného minima, čo predstavuje 305,10 eur mesačne.

Podľa § 82b ods.3 zákona v znení zákona č.140/2015 Z.z. poberateľovi starobného dôchodku trvá nárok

na zvýšenie starobného dôchodku na sumu minimálneho dôchodku, ak suma vyplácaného dôchodku,
resp. úhrnná suma vyplácaných dôchodkov nedosahuje sumu minimálneho dôchodku.

Navrhovateľke nárok na starobný dôchodok vznikol získaním 15 rokov obdobia dôchodkového poistenia
so splnením ďalších podmienok uvedených v § 65 ods.1 zákona. Keďže navrhovateľka vychovala 2

deti a 55 rokov veku dosiahla XX. júla XXXX., dôchodkový vek dosiahla pripočítaním 63 kalendárnych
mesiacov k veku 55 rokov (§ 65 ods.6) a to XX. októbra XXXX.. K XX. októbru XXXX získala 11 701 dní
dôchodkového poistenia, čo je XX. rokov a 21 dní obdobia dôchodkového poistenia. Suma starobného
dôchodku je určená podľa § 66 ods.1 zákona, ako súčin priemerného osobného mzdového bodu,
obdobia dôchodkového poistenia získaného ku dňu vzniku nároku na starobný dôchodok a aktuálnej

dôchodkovej hodnoty a zároveň aj súladný s čl.52 ods.4 písm.i) a prvej časti prílohy VIII nariadenia ES a
Rady. O nároku na starobný dôchodok bolo rozhodnuté na podklade evidenčných listov dôchodkového
zabezpečenia, ktoré navrhovateľka podpísala a tieto konkrétne nenamietala.

V čase rozhodovania o zvýšení sumy starobného dôchodku na sumu minimálneho dôchodku, t.j. po

vydanírozhodnutiazodňa11.februára2016boloodporkyňouzistené,žedňa2.marca2016bolovydané
rozhodnutie cudzieho štátu o priznaní starobného dôchodku navrhovateľke (konkrétne vyššie uvedené),
a preto po zistení týchto nových rozhodných skutočností bol nárok navrhovateľky opätovne posúdený,
výsledkomčohobolovydanienapadnutéhorozhodnutia.Trebauviesť,žerozhodnutiesprávnehoorgánu
vydané v správnom konaní predstavuje aplikáciu hmotnoprávnej normy. Podmienkou jej vydania je súlad

s predpismi hmotného práva, na základe ktorých je vydávané. Rozhodovanie súčasne musí byť v súlade
aj s predpismi procesného práva, ktoré zabezpečujú uplatnenie zásady zákonnosti a vecnej správnosti
v procese rozhodovania. Najdôležitejšou časťou rozhodnutia je výrok, pretože obsahuje rozhodnutie vo
veci, ktorá musí byť jednoznačne špecifikovaná. Iba vo výroku rozhodnutia možno vysloviť vznik, zmenu
alebo zánik individuálneho právneho aktu, ktorým sa zakladajú práva, určujú povinnosti, prípadne menia

právnevzťahy.Správnysúdnemoholprisvedčiťtvrdeniamnavrhovateľky,týkajúcimsazúčtovaniadávok
postupom podľa § 112 ods. 9 zákona, podľa ktorého ak zanikol nárok na dávku alebo nárok na jej výplatu
prepriznanieinejdávkyaleboaksazmeniaskutočnostirozhodujúcenanároknadávku,zúčtujúsasumy
inej dávky patriacej odo dňa jej priznania so sumami doterajšej dávky vyplatenými za ten istý čas. Suma
starobného dôchodku navrhovateľky je 264,40 eur mesačne a suma dôchodku vyplácaného z cudziny

je 96,23 eur mesačne, pričom úhrnná suma týchto dôchodkov predstavuje sumu 360,63 eur mesačne
a je vyššia ako suma minimálneho dôchodku 305,10 eur mesačne, a preto navrhovateľke zanikol nárok
na zvýšenie sumy starobného dôchodku.

K námietkam navrhovateľky nemožno prihliadnuť, lebo nie sú spôsobilé zmeniť napadnuté rozhodnutie.

Je potrebné uviesť, že súčasne platná právna úprava Slovenskej republiky neumožňuje dorovnávanie
dôchodku spôsobom, ako to navrhla ona. Jeho zvýšenie je priamo upravené zákonom, ktorý nemožno
zmeniť len na podklade dobrej vôle súdu, lebo by išlo o mimo zákonom stanovené spôsoby.Podľa § 244 a nasl. O.s.p. súd má kompetenciu na preskúmanie zákonnosti napadnutých
rozhodnutí správnych orgánov, teda či kompetentné orgány pri riešení konkrétnych otázok rešpektovali
príslušné hmotnoprávne a procesné predpisy. Inými slovami, súd preskúmava zákonnosť konkrétneho

rozhodnutia, ktoré je napadnuté opravným prostriedkom a teda predmet súdneho konania je vymedzený
tým, čo bolo predmetom rozhodnutia a inými nárokmi, ktoré neboli riešené napadnutým rozhodnutím
správneho orgánu nemá právomoc sa zaoberať.

Podľa § 250q ods. 2 veta prvá O.s.p., o opravnom prostriedku rozhodne súd rozsudkom, ktorým

preskúmavané rozhodnutie buď potvrdí, alebo ho zruší a vráti na ďalšie konanie.

Podľa názoru krajského súdu, vychádzajúc zo zisteného skutkového stavu v čase vydania napadnutého
rozhodnutia, (ktorý je pre súd v zmysle § 250i ods. 1 O.s.p. rozhodujúci ) postupu odporkyne,
ktorý predchádzal vydaniu preskúmavaného rozhodnutia a ani samotnému rozhodnutiu nemožno v
zmysle námietok navrhovateľky vytýkať porušenie zákona odôvodňujúce jeho zrušenie. Preskúmavané

rozhodnutiezodpovedázákonu.Odporkyňahovydalanapodkladepredloženýchadostupnýchdôkazov.
Napadnuté rozhodnutie je zrozumiteľné, logické, v dostatočnom rozsahu odôvodnené a preto aj súdom
preskúmateľné (§ 209 zákona).

Na podklade týchto skutočností bolo potom napadnuté rozhodnutie odporkyne č. XXX XXX

XXXX X zo dňa 19. mája 2016 potvrdené ako vecne správne a vydané v súlade so zákonom.

O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 250l ods.2 O.s.p. za použitia § 250k ods. l O.s.p., podľa
ktorého, ak mal žalobca úspech celkom alebo sčasti, súd mu proti žalovanému prizná právo na úplnú
alebo čiastočnú náhradu trov konania. Navrhovateľka v konaní nebola úspešná, preto jej súd náhradu

trov konania nepriznal a odporkyni sa v zmysle ustanovenia § 250k O.s.p. trovy konania
nepriznávajú.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať do 15 dní
odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Najvyšší súd Slovenskej

republiky. V odvolaní sa má uviesť, kto ho podáva, ktorému súdu je určené,
ktorej veci sa týka a čo sa odvolaním sleduje, odvolanie musí byť podpísané
a datované. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov
a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník
dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak odvolateľ nepredloží odvolanie

v potrebnom počte rovnopisov a s prílohami, súd vyhotoví kópie na jeho
trovy. Je potrebné najmä uviesť, proti ktorému rozhodnutiu odvolanie
smeruje (dátum vydania rozhodnutia a spisová značka), v čom sa vidí
nesprávnosť rozhodnutia alebo postupu súdu a čoho sa odvolateľ domáha.