Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, November 30, 2016

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 2CoE/111/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8415206283
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 11. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mariana Muránska
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2016:8415206283.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Mariany Muránskej a členov
senátu JUDr. Daniely Babinovej a Mgr. Miloša Koleka v exekučnej veci oprávneného: Poštová banka,
a.s., so sídlom Dvořákovo nábrežie 4, 811 02 Bratislava, IČO: 31 340 890, proti povinnej: O. V., nar.
XX.XX.XXXX, bytom Y. XXX/XXX, XXX XX Q., št. občianka SR, o vymoženie sumy 753,43- Eur s prísl. a
trov exekúcie, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Kežmarok zo dňa 18.02.2016,

č. k. 8Er 464/2015-67 jednohlasne takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie.

o d ô v o d n e n i e :

I. Obsah napadnutého rozhodnutia.

1. Okresný súd Kežmarok (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým uznesením zamietol žiadosť

súdneho exekútora JUDr. Q. O. o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

2. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie podaným
u súdneho exekútora domáhal vykonania exekúcie na vymoženie svojej pohľadávky voči povinnému
v sume 753,43 Eur, na podklade exekučného titulu rozhodcovského rozsudku vydaného Stálym
rozhodcovským súdom zriadeného spoločnosťou Rozhodcovská, arbitrážna a mediačná, a.s. zo dňa

04.12.2014, sp. zn. IA-C/XXXX/XXXX.

3. Následne súd citoval § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „Exekučný poriadok“); § 52 ods. 1,
§ 53 ods. 1, 2, § 54 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov
(ďalej len „Občiansky zákonník“) a uviedol, že preskúmal žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie

exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul, ich súlad resp. rozpor so zákonom a dospel k
záveru, že žiadosti o udelenie poverenia nemožno vyhovieť a to hlavne z dôvodu, že vyššie citované
ustanovenia dávajú exekučnému súdu možnosť a povinnosť preskúmať exekučný titul.

4. Súd prvej inštancie posúdil uzavretú zmluvu o úvere zo dňa 22.09.2010, č. XXXXXXXXXX
ako spotrebiteľskú zmluvu medzi oprávneným ako dodávateľom na jednej strane a povinným ako

spotrebiteľom na druhej, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného
návrhu na uzavretie zmluvy. Súčasťou takto uzavretej zmluvy boli všeobecné obchodné podmienky
oprávneného,ktorépovinnýtaktiežovplyvniťnemohol,nakoľkobolipripravenéužvopredpreveľkýpočet
spotrebiteľov. V uvedených všeobecných obchodných podmienkach v čl. 10 bod 10.2. je obsiahnutá aj
rozhodcovská doložka, ktorú si zmluvné strany dojednali, a ktorá dáva povinnému zdanlivú možnosť
výberu medzi všeobecným súdom a rozhodcovským súdom. V prípade, ak by oprávnený podal žalobu

na rozhodcovský súd pred tým ako spotrebiteľ podal žalobu na všeobecný súd , neplatí ustanovenie
rozhodcovskej doložky a spotrebiteľ je nútený podrobiť sa začatému rozhodcovskému konaniu.Rozhodcovská doložka v skutočnosti nedáva spotrebiteľovi možnosť výberu medzi všeobecným súdom
a rozhodcovským súdom, čim je podľa názoru exekučného súdu obmedzené právo slabšej zmluvnej
strany domáhať sa ochrany na všeobecnom súde Slovenskej republiky.

5. Uviedol, že na základe zistených skutočnosti dospel k názoru, že rozhodcovská doložka je
neprijateľnou podmienkou, pretože spôsobuje nevyváženosť v právach a povinnostiach zmluvných
strán v neprospech spotrebiteľa a súčasne nebola individuálne dojednaná. Rozhodcovská doložka
je obsiahnutá len v obchodných podmienkach, vyhotovená na predtlačenom formulári a spotrebiteľ

sa s ňou síce mal možnosť oboznámiť pred podpisom zmluvy, avšak nemal možnosť ovplyvniť jej
obsah, a preto ju nemožno považovať za individuálne dojednanú. Rozhodcovský súd odvodzoval svoju
právomoc od neprijateľnej podmienky, ktorá ako neprijateľná podmienka obsiahnutá v spotrebiteľskej
zmluve je podľa ustanovenia § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neplatná. Neplatná rozhodcovská
doložka spôsobuje nedostatok právomoci rozhodcovského súdu, ktorý ma zase za následok nedostatok
materiálnej vykonateľnosti exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku, čím je exekučný titul v rozpore

so zákonom.

6. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti pre rozpor exekučného titulu so zákonom súd prvej
inštancie žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol.

II. Obsah odvolania oprávneného.

1.Vzákonomstanovenejlehotepodalprotiuzneseniuodvolanieoprávnený.Namietalnesprávneprávne
posúdenie veci. Súd zistil skutkový stav, ktorý neobstojí a súd prvej inštancie má rozhodovať len ako
tzv. exekučný súd, nie ako súd vyššej inštancie. Namietal nesprávne právne posúdenie veci. Dôvodil, že

súd dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a oprávnenému sa odňala možnosť konať pred súdom.
Poukázal, že právoplatný rozhodcovský rozsudok má rovnaké účinky ako rozsudok všeobecného
súdu. Exekučný súd nie je oprávnený skúmať vecnú správnosť rozsudku ako všeobecného tak
rozhodcovského súdu. Poukázal na porušenie zákazu princípu retroaktivity, res iudicata, porušenie
právnej istoty a legitímnych očakávaní, neprimerané zvýhodňovanie povinného pred exekučným súdom

a nesprávnu aplikáciu § 53 ods. 4 OZ. Navrhol vyhovieť žiadosti súdneho exekútora o udelenie
poverenia, alternatívne zrušiť napadnuté uznesenie v celom rozsahu a vrátiť vec súdu prvej inštancie
na ďalšie konanie.

III. Hodnotenie odvolacieho súdu.

1. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 zákona
č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok ďalej len C.s.p.) v zmysle ustanovenia § 470 ods. 1 a 2
C.s.p., vzhľadom na včas podané odvolanie (§ 362 ods. 1 C.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie,

ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 378, § 379 a § 380 C.s.p.,
vec prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 385 C.s.p a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie
oprávneného nie je dôvodné.

2. Judikatúra súdov vrátane európskeho súdu nevyžaduje, aby na každý argument strany (účastníka)

bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia (porov. rozsudok Georgiadis proti Grécku z 29. mája
1997, sťažnosť č. 21522/93, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1997-III; rozsudok Higginsová a ďalší
proti Francúzsku z 19. februára 1998, sťažnosť č. 20124/92, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1998-
I; uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 23. júna 2004 sp. zn. III. ÚS 209/04). Odvolací
súd so zreteľom na neplatnú rozhodcovskú doložku nepovažoval za potrebné zaoberať sa ostatnými

odvolacími námietkami.

3. Vo veci sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený
správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych
zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia súdu

prvej inštancie, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje.4. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) platného v čase uzavretia spotrebiteľskej
zmluvy spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ
so spotrebiteľom.

Podľa § 52 ods. 2 OZ platného v čase uzavretia spotrebiteľskej zmluvy ustanovenia o spotrebiteľských
zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ,
použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné
dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú
neplatné.

Podľa § 52 ods. 3 OZ platného v čase uzavretia spotrebiteľskej zmluvy dodávateľ je osoba, ktorá
pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej
podnikateľskej činnosti.
Podľa § 52 ods. 4 OZ platného v čase uzavretia spotrebiteľskej zmluvy spotrebiteľ je fyzická osoba,
ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti
alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľaust.§53ods.1OZplatnéhovčaseuzavretiaspotrebiteľskejzmluvy,spotrebiteľskézmluvynesmú
obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných
strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len neprijateľná podmienka ). To neplatí, ak ide o zmluvné
podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky
sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa ust. § 53 ods. 2 OZ platného v čase uzavretia spotrebiteľskej zmluvy za individuálne dojednané
zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred
podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.
Podľa ust. § 53 ods. 3 OZ platného v čase uzavretia spotrebiteľskej zmluvy, ak dodávateľ nepreukáže
opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za

individuálne dojednané.

Podľa ust. § 53 ods. 4 písm. r) OZ platného v čase uzavretia spotrebiteľskej zmluvy za neprijateľné
podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v
rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v

rozhodcovskom konaní.
Podľa ust. § 53 ods. 5 OZ platného v čase uzavretia spotrebiteľskej zmluvy, neprijateľné podmienky
upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
Podľa ust. § 54 ods. 1, 2 OZ zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť
od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv,

ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o
obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

5. Predovšetkým je potrebné konštatovať, že v zmysle § 45 ods. 1, 2 zákona č. 244/2002 Z. z.
o rozhodcovskom konaní, je exekučný súd plne oprávnený vykonávať formálne, ako aj materiálne

preskúmavanie exekučného titulu a podrobiť tento titul skúmaniu, či neprichádza do úvahy zastavenie
exekučného konania z dôvodov, ktoré sú uvedené v § 45 ods. 1 zákona o rozhodcovskom konaní, t.j.
najmä či rozhodcovský rozsudok nezaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je
objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom. Taktiež v zmysle § 45 ods. 2
zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, je zakotvené oprávnenie exekučného súdu zastaviť

výkon rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom
konaní nedostatky podľa ods. 1 písm. b/ alebo c/.

6. Materiálne preskúmavanie exekučného titulu má v sebe aj oprávnenie preskúmavať jednotlivé
ustanovenia zmluvy, ktorú strany medzi sebou uzavreli a v tomto zmysle súd prvej inštancie správne

konštatoval, že ide o zmluvu spotrebiteľskú, ktorej ustanovenia spotrebiteľ nemohol osobitne dojednať,
pričom exekučným titulom je rozhodnutie - rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu
zriadeného spoločnosťou Rozhodcovská, arbitrážna a mediačná, a.s. zo dňa 04.12.2014, sp. zn. IA-C/
XXXX/XXXX.

7. Vo vzťahu k námietkam ohľadom nemožnosti aplikácie § 52 až § 54 OZ odvolací súd poznamenáva,
že aj napriek tomu, že až zákon č. 568/2007 Z. z. (novela Občianskeho zákonníka) upravil, že
spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so
spotrebiteľom, ide o zmluvu spotrebiteľskú.8. Z obsahu spisu je nepochybné, že v danom prípade ide o spor zo spotrebiteľskej zmluvy a je
nepochybné aj to, že vo všeobecných obchodných podmienkach v čl. 10 bod 10.2 bola uvedená

rozhodcovská doložka, na ktorú odkazovali obchodné podmienky pre úver podľa ktorej sa spory,
ktoré vzniknú zo zmluvy budú riešené v rozhodcovskom konaní pred Stálym rozhodcovským súdom
zriadeným spoločnosťou Rozhodcovská, arbitrážna a mediačná, a.s..

9. S prihliadnutím na uvedené, spotrebiteľ sa takto začatému rozhodcovskému konaniu musel podrobiť.

Podanie žaloby na rozhodcovskom súde má totiž rovnaké účinky ako keby bola žaloba podaná na súde,
pričom po začatí rozhodcovského konania nemožno v tej istej veci konať a rozhodovať na súde, čo je
zrejmé z § 19 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní.

10. Bez pochýb možno konštatovať, že obmedzenie možnosti spotrebiteľa brániť si svoje práva pred
nezávislým súdom, spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v

neprospech spotrebiteľa. Ide o podmienku, ktorú odvolací súd považuje za neprijateľnú, a preto
neplatnú. Nemôže preto obstáť ani argumentácia v tom smere, že zákon o bankách upravuje povinnosť
bánk ponúknuť klientom neodvolateľný návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy, pretože ani táto
povinnosť ich nezbavuje konania v súlade so spotrebiteľským právom.

11. V danom prípade právny vzťah vznikol na základe zmluvy o úvere, z obsahu ktorej vyplýva, že
povinný uzavrel túto zmluvu ako fyzická osoba - nepodnikateľ. Z tohto dôvodu súd prvej inštancie
správne na posúdenie právneho vzťahu aplikoval ustanovenia Občianskeho zákonníka týkajúce sa
spotrebiteľských zmlúv.

12. Odvolací súd sa stotožňuje s názorom súdu prvej inštancie, podľa ktorého dojednaná rozhodcovská
doložka predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku v zmysle ust. § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka
(v znení platnom v čase uzavretia spotrebiteľskej zmluvy). Neprijateľnou zmluvnou podmienkou je preto
aj tá, ktorá núti spotrebiteľa, aby sa všetky spory vzniknuté v budúcnosti z predmetnej zmluvy riešili
v rozhodcovskom konaní pred konkrétne určeným rozhodcovským orgánom. Správnosť tohto názoru

potvrdil aj zákonodarca, ktorý túto podmienku zaradil do novelizovaného znenia ust. § 53 ods. 4 pod
písm. r) Občianskeho zákonníka účinného od 01.01.2008 novelou uskutočnenou zákonom č. 568/2007
Z. z.. Odvolací súd nepopiera, že rozhodovanie sporov v rozhodcovskom konaní je alternatívnou
možnosťou k súdnemu konaniu, avšak ak je spotrebiteľ nútený podrobiť sa v zmysle rozhodcovskej
doložky rozhodnutiu vopred veriteľom určeného rozhodcovského súdu, nemožno hovoriť o individuálne

dojednanej podmienke spotrebiteľskej zmluvy. Jedná sa o neprimeranú doložku a súd je oprávnený
vyvodiť všetky dôsledky, ktoré z toho vyplývajú podľa vnútroštátneho práva, aby sa uistil, že spotrebiteľ
nebude takouto doložkou viazaný.

13. Dojednanie rozhodcovskej doložky, v zmysle ktorej je na konanie zo zmluvy o úvere oprávnený

len konkrétne určený rozhodcovský súd je v rozpore s právom na súdnu ochranu zaručeným Ústavou
Slovenskej republiky. Posúdenie rozhodcovskej doložky ako neprijateľnej zmluvnej podmienky je aj
v súlade s ust. § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého v pochybnostiach obsahu
spotrebiteľských zmlúv sa aplikuje výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší, čo je v súlade so
Smernicou Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách.

14. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.
zn. IV. ÚS 55/2011 zo dňa 24.02.2011, v ktorom Ústavný súd konštatoval, že „ak je zmluvná podmienka
v hrubom nepomere v neprospech spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany v právnom vzťahu zo
štandardnej spotrebiteľskej zmluvy, ktorý vzťah teória a prax navyše označujú za fakticky nerovný,

nevyvážený, nemali by byť žiadne pochybnosti o tom, že takáto zmluvná podmienka sa prieči dobrým
mravom. Zároveň týmto vzniká základ pre docielenie skutočnej rovnosti, pretože na absolútne neplatnú
zmluvnú podmienku súd prihliadne aj bez návrhu a rovnako aj bez návrhu súd exekúciu zastaví o
plnenie z takto neprijateľnej zmluvnej podmienky. Ak by takouto zmluvnou podmienkou bola samotná
rozhodcovská doložka a dodávateľ (veriteľ) ju použije, v takomto prípade ide o výkon práv v rozpore s

dobrými mravmi.“

15. Dojednanie rozhodcovskej doložky, v zmysle ktorej je na konanie zo zmluvy oprávnený len konkrétne
určený rozhodcovský súd je v rozpore s právom na súdnu ochranu zaručeným Ústavou Slovenskejrepubliky. Posúdenie rozhodcovskej doložky ako neprijateľnej zmluvnej podmienky aj v súlade s ust. §
54 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého v pochybnostiach obsahu spotrebiteľských zmlúv
sa aplikuje výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší, čo je v súlade so Smernicou Rady 93/13/EHS

o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách.

16. Z týchto dôvodov odvolací súd nepovažoval odvolanie oprávneného za dôvodné, a preto napadnuté
uznesenie ako správne potvrdil v zmysle ust. § 387 ods. 1 C.s.p..

17. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie,proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).