Uznesenie ,
Zmenené Judgement was issued on Thursday, November 8, 2017

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 6Co/321/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1217217105
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 11. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Murgaš
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1217217105.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Murgaša a sudcov
JUDr. Branislava Krála a JUDr. Zuzany Kučerovej v právnej veci žalobcu: J. P., Z.. XX.XX.XXXX, B.
C. R.. Č.. XXX/XX, Q. U., zast. advokátskou kanceláriou GRMAN & PARTNERS, s.r.o., Pribinova ul.
č. 25, Bratislava, proti žalovanému: Rezidencie Machnáč, s.r.o., Mlynské Nivy č. 61/A, Bratislava, zast.
advokátskou kanceláriou VRBA & PARTNERS s.r.o., Sliezska ul. č. 9, Bratislava, o náhradu škody a

o nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, na odvolanie žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu
Bratislava II z 11. septembra 2017, č. k. 50C/53/2017- 145, takto

r o z h o d o l :

Napadnuté uznesenie sa m e n í tak, že návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia sa z a
m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie nariadil zabezpečovacie opatrenie, ktorým v prospech

žalobcu zriadil záložné právo na nehnuteľnosti vo vlastníctve žalovaného a to k :
a/ nebytovému priestoru č. X - XX - sklad - pivnica spolu s podielom na spoločných častiach a
spoločných zariadeniach bytového domu a spoluvlastníckeho podielu k pozemku vo výške XXXX/
XXXXXX v suteréne bytového domu, nachádzajúceho sa v bytovom dome „Q.-XX B. P., na L. C. XX, Q..
Č.. XXXX, postaveného na parc. č. XXXX/XXX vo výmere 987 m2 - zastavané plochy a nádvoria, kat.
úz. Q. F., H.: B. - F. Č. Q. F., H. B. D., I.apísané na LV č. XXXX,

b/ nebytovému priestoru č. X - XX - garážové státie č. XXX spolu s podielom na spoločných častiach a
zariadeniach bytového domu a spoluvlastníckeho podielu k pozemku vo výške X/XX I. XXXXX/XXXXXX,
V. Q. bytového domu, nachádzajúceho sa v bytovom dome „Q. - XX T. - U., na L. C. XX, Q.. Č.. XXXX,
postaveného na parc. č. XXXX/XXX vo výmere 8674 m2 - zastavané plochy a nádvoria, parc. č. XXXX/
XXX vo výmere 61 m2 - zastavané plochy a nádvoria, parc. č. XXXX/XXX vo výmere 17 m2 - zastavané
plochy a nádvoria, parc. č. XXXX/XXX vo výmere 87 m2 - zastavané plochy a nádvoria, kat. úz. Q. F.,

H.: B. - F. Č. Q. F., H. B. D., zapísané na LV č. XXXX,
c/ nebytovému priestoru č. X - XX - garážové státie č. XX spolu s podielom na spoločných častiach
a spoločných zariadeniach bytového domu a spoluvlastníckeho podielu k pozemku vo výške X/XX I.
XXXXX/XXXXXX, v suteréne bytového domu nachádzajúceho sa v bytovom dome „Q. - XX B. - P., na
L. C. Č.. XX, Q.. Č..XXXX, postaveného na parc. č. XXXX/XXX vo výmere 1005 m2 - zastavané plochy
a nádvoria, parc. č. XXXX/XX - zastavané plochy a nádvoria, parc. č. XXXX/XX, A.. Ú.. Q. F., H.: B. -

F. Č. Q. F., H. B. D., zapísané na LV č. XXXX, za účelom zabezpečenia peňažnej pohľadávky žalobcu
proti žalovanému vo výške 18.193,- eur vzniknutej z titulu náhrady škody, a to až do právoplatného
skončenia konania vo veci samej.

2. V odôvodnení napadnutého uznesenia súd prvej inštancie uviedol, že opodstatnenosť nariadenia
zabezpečovacieho opatrenia, ako aj s tým súvisiaceho nároku vo veci samej žalobca zdôvodnil tým, že

dňa 25.11.2016 uzavrel so žalovaným kúpnu zmluvu č. X.X.X, predmetom ktorej bol prevod vlastníctva
v nej uvedených nehnuteľností. Žalobca ako kupujúci sa na základe kúpnej zmluvy stal vlastníkompredmetu prevodu, pričom kúpnu cenu za predmet prevodu uhradil dňa 16.01.2017. Následne po
uzavretí tejto kúpnej zmluvy žalobca dňa 30.12.2016 uzavrel zmluvu o budúcej nájomnej zmluve, v
ktorej sa zaviazal, že s budúcim nájomcom uzavrie nájomnú zmluvu na prenájom predmetu prevodu.

Žalobca sa s budúcim nájomcom dohodol, že do 31.03.2017 mu zašle výzvu na uzavretie nájomnej
zmluvy, ktorej prílohou bude už ním podpísaná nájomná zmluva a do 01.05.2017 mu fyzicky odovzdá
na základe preberacieho protokolu predmet nájmu do užívania. Nájomná zmluva mala byť uzavretá
na dobu určitú a to od 01.05.2017 do 30.04.2019. Pre prípad nesplnenia záväzkov si zmluvné strany
dohodli zmluvné sankcie. Žalobca dňa 16.01.2017 zaplatil žalovanému kúpnu cenu a v zmysle kúpnej

zmluvy žalovanému vznikla povinnosť odovzdať žalobcovi do užívania predmet prevodu v lehote do
7 kalendárnych dní od zaplatenia kúpnej ceny. Z podnetu žalovaného sa dňa 20.01.2017 uskutočnilo
odovzdávacie a preberacie konanie. Z priebehu odovzdania predmetu prevodu zmluvné strany spísali
zápis, z ktorého vyplýva, že predmet prevodu má rovnaké zjavné vady a nedorobky, ktoré už boli
spísané a špecifikované ako výsledok obhliadky predmetu prevodu zo dňa 23.03.2016. Keďže tieto
vady neboli ku dňu odovzdávania a preberania predmetu prevodu stále odstránené, žalobca predmet

prevodu odmietol prevziať. Žalovaný na výzvy žalobcu z 30.01.2017, 22.03.2017 a 07.04.2017 vady
a nedorobky na predmete prevodu neodstránil a predmet prevodu žalobcovi neodovzdal, pričom vady
neboli odstránené ani na preberacom konaní dňa 17.02.2017. Žalovaný tak porušil ustanovenia kúpnej
zmluvy. Vzhľadom na uvedené a z dôvodu, že žalobca nevyzval budúceho nájomcu na uzavretie
nájomnej zmluvy najneskôr do 31.03.2017, budúci nájomca od zmluvy o budúcej nájomnej zmluvy

odstúpilazároveňsiuplatnilnároknazaplateniezmluvnejpokutyvovýške4.300,-eurvzmyslečl.IXbod
1 zmluvy o budúcej nájomnej zmluvy. Žalobca dňa 06.07.2017 dobrovoľne zaplatil budúcemu nájomcovi
túto zmluvnú pokutu. Škodovou udalosťou, na základe ktorej vznikla žalobcovi škoda, je porušenie čl. 5,
bod 5.1 kúpnej zmluvy žalovaným. Požadovaná náhrada škody pozostáva zo skutočnej škody vo výške
4.300,- eur (zaplatená zmluvná pokuta) a ušlého zisku vo výške 13.893,- eur (ušlý príjem z nepodpísanej

nájomnej zmluvy za stratu na nájomnom a to za 24 mesiacov vo výške 16.800,- eur, teda 24 x 700,- eur
a po odpočítaní nezdaniteľnej časti za roky 2017 až 2019 vo výške 1.500,- eur, teda 3 x 500,- eur a
dane z príjmu vo výške 19 %, teda 2.907,- eur).

3. Z dokladov predložených žalobcom súd prvej inštancie zistil, že žalovaný sídli v prenajatých

priestoroch na F. Z. Č.. XX/A V. B. a podľa verejne dostupných informácií zo štatistického úradu nemá
žiadnych zamestnancov a nevlastní žiadne výrobné a pracovné stroje, ktoré by používal v rámci svojej
podnikateľskej činnosti. Žalovaný nevlastní ani iné bonitné hnuteľné veci, ani žiadny dlhodobý nehmotný
majetok, ktorý by mohol byť predmetom exekúcie voči žalovanému. Z poslednej zverejnenej účtovnej
závierky žalovaného a jej prílohy za rok 2016 vyplýva, že stav finančných prostriedkov na jeho účtoch

bol k 31.12.2016; 415.644,- eur. Tento stav však už neplatí, pretože z týchto zdrojov bola zaplatená
k 31.03.2017 daň z príjmu právnických osôb, každý mesiac sú platené aj preddavky na daň z príjmu
právnických osôb a okrem toho došlo aj k rozdeleniu zisku medzi spoločníkov spoločnosti. Žalovaný k
31.12.2016 vykazoval zásoby vo forme tovaru (byty), ktorých výška je však už neaktuálna. Žalovaný má
už len peňažné prostriedky na bankovom účte z tržieb plynúcich z dopredaja posledných nehnuteľností,

ktorých výšku vie už len on. Ku dňu podania žaloby a návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia
žalovanému zostali len posledné dva byty s pivnicami, priľahlými pozemkami a garážovými státiami.
Vzhľadom na výšku pohľadávky žalobcu a skutočnosť, že žalovaný nevlastní žiadny hmotný hnuteľný
majetok existuje dôvodná obava žalobcu, že exekúcia jeho peňažnej pohľadávky bude ohrozená, resp.
zmarená. Žalovaný vyvíja snahu o odpredaj a speňažovanie nehnuteľností za účelom ukončenia svojej

činnosti smerujúcej k výmazu z obchodného registra, aktívne sa zbavuje svojho nehnuteľného majetku.
Tempo zmenšovania sa majetku žalovaného je zrejmé z výpisu LV č. XXXX z 05.09.2016 a z 18.08.2017.
Počas 11 - tich mesiacov sa žalovaný zbavil z celkového počtu 24 vonkajších parkovacích státí 22 státí.
Ukončenie dopredávania posledných nehnuteľností preukazujú aj propagačné materiály, ktoré vhadzuje
do poštových schránok obyvateľom priľahlých obytných domov. Je zrejmé, že žalovanému záleží na

urýchlenom ukončení predaja nehnuteľností, a preto znížil ich cenu o viac ako 40 %. Aktivity žalovaného
tak smerujú k ukončeniu jeho podnikateľskej činnosti, a tým aj k zániku zdrojov, z ktorých by bolo možné
uspokojiť pohľadávku žalobcu. Žalovaný verejne deklaroval, že už splatil všetky pôžičky, či už voči
banke alebo svojím spoločníkom. Po odpredaní posledných bytov a k nim prislúchajúcich nebytových
priestorov, žalovaný skončí s podnikateľskou činnosťou a vstúpi do likvidácie, resp. v horšom prípade

do konkurzu. Vzhľadom na neexistenciu zamestnancov, vlastného hmotného hnuteľného majetku, na
poslednénehnuteľnostivovlastníctvežalovanéhoaichprebiehajúcipredajaukončeniejehopodnikania,
je preukázaná obava, že exekúcia pohľadávky žalobcu bude ohrozená, ak nie nemožná. Žalobca
preto navrhuje za účelom zabezpečenia svojej peňažnej pohľadávky vo výške 18.193,- eur zriadeniezáložného práva k nehnuteľnostiam vo vlastníctve žalovaného zapísaných na LV č. XXXX, Č.. XXXX T.
Č.. XXXX, ktorých celková hodnota sa pohybuje v rozsahu 23.000,- eur až 25.000,- eur. Táto hodnota
vyplýva z cien, za ktoré žalovaný ponúkal tieto nehnuteľnosti na trhu a z jeho cenníkov.

4. Z týchto skutočností súd prvej inštancie vyvodil záver, že návrh na nariadenie zabezpečovacieho
opatreniajedôvodnýapretospoukazomnaust.§343,§344C.s.p.nariadilnavrhovanézabezpečovacie
opatrenie. O trovách konania o nariadenie zabezpečovacieho opatrenia súd prvej inštancie nerozhodol
s tým, že o nich rozhodne v rozhodnutí o veci samej.

5. Proti tomuto rozhodnutiu podal odvolanie žalovaný. Navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie
zmenil tak, že návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zamietne. Poukázal na to, že žalobca
sa stal vlastníkom predmetu prevodu - bytu dňa 27.12.2016 na základe právoplatného rozhodnutia
katastrálneho úradu a tým na neho prešli nielen oprávnenia ale aj povinnosti vlastníka vo vzťahu k
predmetu prevodu. Dňa 20.01.2017 prebehlo preberacie konanie a bol podpísaný preberací protokol.

Žalobca však odmietol predmetný byt prevziať z dôvodu neodstránenia vád a nedorobkov uvedených
v preberacom protokole. Tieto vady a nedorobky však nebránia riadnemu užívaniu predmetného bytu
a preto mohol začať predmetný byt užívať a v súvislosti s tým mohol plniť povinnosti z nájomnej
zmluvy. Žalovaný informoval o namietaných vadách zhotoviteľa stavby spoločnosť Strabag Pozemné
a inžinierske staviteľstvo, spol. s r. o. Táto spoločnosť v písomnom vyjadrení namietané vady buď

neuznala alebo ich označila za estetické nedorobky, ktoré nebránia v riadnom užívaní predmetného
bytu. Ide o drobné škrabance a drobné fľaky. Uznané vady a nedorobky žalovaný prostredníctvom
spoločnosti Strabag, spol. s r. o. odstránil. Po odstránení vád a nedorobkov vyzval žalovaný žalobcu na
kontrolu odstránenia vád a nedorobkov. Za tým účelom sa dňa 17.02.2017 uskutočnilo v predmetnom
byte stretnutie, z ktorého bol vyhotovený záznam o kontrole. Žalovaný považoval vady a nedorobky za

odstránené. Žalobca však naďalej tvrdil, že byt trpí stále vadami a nedorobkami. Strabag, spol. s r. o. sa
následne v odbornom vyjadrení zaoberal každou žalobcom tvrdenou vadou a vysvetlil, prečo tieto vady
a nedorobky nemožno uznať. Žalobca napriek tomu svoj postoj nezmenil.

6. Odvolací súd, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 C.s.p.), preskúmal

napadnuté uznesenie, prejednal odvolanie bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že
napadnuté uznesenie nie je vecne správne.

7. Zabezpečovacím opatrením zriaďuje súd záložné právo na veciach, právach alebo iných majetkových
hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa v prípade obavy z ohrozenia

exekúcie (§ 343 C.s.p.). Cieľom zabezpečovacieho opatrenia je teda posilnenie postavenia veriteľa
zriadením záložného práva na špecifikovaný majetok dlžníka na zabezpečenie jeho pohľadávky, ktorá
už bola judikovaná, resp. mohla by neskôr byť judikovaná. Podmienkou nariadenia zabezpečovacieho
opatrenia je osvedčenie, že sú splnené podmienky na tento postup. Ide o osvedčenie dôvodnosti a
trvania nároku a existencia nebezpečenstva, že exekúcia bude ohrozená.

8. Odvolací súd je toho názoru, že žalobca dôvodnosť svojho nároku neosvedčil. Ak sa totiž žalobca
stal dňom 27.12.2016 vlastníkom predmetného bytu na základe vkladu vlastníckeho práva do katastra
nehnuteľností a pristúpil ku zmluve o správe domu, ako vlastník bytu ho mal a mohol v januári 2017
prevziať a prípadne následne reklamovať vady a nedorobky diela, najmä keď sa žalovaný v čl. 5 bod

5.5 kúpnej zmluvy zaviazal odstrániť prípadné zistené vady a nedorobky diela. Okrem toho, z odvolacej
argumentácie žalovaného vyplýva, že žalobcom tvrdené vady a nedorobky nemali taký charakter, že
by bránili riadnemu užívaniu predmetného bytu. Je zrejmé, že medzi sporovými stranami je sporné, či
dielo - predmetný byt vôbec trpí vadami a nedorobkami, keď žalovaný uvádza, že vady a nedorobky,
ktoré uznal, odstránil ku dňu 17.02.2017. Zo žaloby pritom nevyplýva, že by žalobca proti žalovanému

uplatnil na súde svoje práva zo zodpovednosti za vady veci (čl. 8, 9 kúpnej zmluvy). Ak bol žalobca toho
názoru, že žalovaný neodstránil ním reklamované vady bytu, mohol podať žalobu na súd, ktorou by sa
domáhal uloženia povinnosti žalovanému konkrétne vady bytu odstrániť. Odvolací súd je na základe
týchto skutočností toho názoru, že na podklade takto rozporných tvrdení sporových strán nie je možné
nariadiť zabezpečovacie opatrenie zriadením záložného práva na veciach vo vlastníctve žalovaného.

9. Z uvedeného vyplýva, že neboli splnené zákonné podmienky pre nariadenie navrhovaného
zabezpečovacieho opatrenia. Preto odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil podľa § 388 C.s.p. tak,
že návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zamietol.10. O trovách konania o nariadenie zabezpečovacieho opatrenia rozhodne súd prvej inštancie v
rozhodnutí o veci samej.

11. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

c/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
d/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
e/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ (§ 422 ods. 1 C.s.p.).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii (§ 427 ods. 1 prvá veta C.s.p.).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne /
dovolacie dôvody/ a čoho sa dovolateľ domáha /dovolací návrh/ (§ 428 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 C.s.p.).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C.s.p.).