Rozsudok Judgement was issued on Thursday, October 11, 2017

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 11S/76/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4016200317
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 10. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Vargová

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2017:4016200317.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dariny Vargovej a členiek senátu

JUDr. Marty Molnárovej a JUDr. Evy Šiškovej, v právnej veci žalobkyne: R. J., nar. XX. XX. XXXX,
M. XXXXX/X, U., zastúpenej advokátskou kanceláriou LawService, s.r.o., Stráž 3/223, Zvolen, IČO:
36 861 723, proti žalovanému: Okresný úrad Nitra, Štefánikova trieda 69, Nitra, za účasti: 1/ Krajská
prokuratúra Nitra, Damborského 1, Nitra, 2/ A. J., nar. XX. XX. XXXX, Y. XX, N., zastúpený advokátom
JUDr. Petrom Svrčekom, Dončova 1443/5, Ružomberok, o správnej žalobe zo dňa 07. 04. 2016 proti
rozhodnutiu - oznámeniu žalovaného č. OU-NR-OOP5-2016/003240-4 UPo 27/2015-4 zo dňa 18. 01.
2016 a rozhodnutiu Okresného úradu Nitra, katastrálneho odboru č. UP 71/2015-7 zo dňa 05. 11. 2015,

takto

r o z h o d o l :

Súd z r u š u j e rozhodnutie - oznámenie Okresného úradu Nitra, odboru opravných prostriedkov,
referátu katastra nehnuteľností č. OU-NR-OOP5-2016/003240-4, UPo 27/2015-4 zo dňa 18. 01. 2016
a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie.

SúdkonanievčastiopreskúmaniezákonnostirozhodnutiaOkresnéhoúraduNitra,katastrálnehoodboru
č. UP 71/2015-7 zo dňa 05. 11. 2015 z a s t a v u j e .

Žalobkyni, žalovanému, Krajskej prokuratúre Nitra a pribratému účastníkovi konania súd náhradu trov
konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

I. Priebeh administratívneho konania

1. Z administratívneho spisu zn. V 5544/2015, ktorý súdu predložil žalovaný, bolo zistené, že dňa 09.
07. 2015 bol Okresnému úradu Nitra, katastrálnemu odboru (ďalej len správny orgán prvého stupňa)
doručený návrh zo dňa 08. 07. 2015 (podaný A. J. ako predávajúcim a žalobkyňou ako kupujúcou)

na zápis vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností a povolenie vkladu na základe kúpnej zmluvy
č. 2015/7/8/Draž/801 zo dňa 08. 07. 2015 (v znení dodatku č. 1 zo dňa 30. 07. 2015) uzavretej
medzi predávajúcim - A. J. a kupujúcou - žalobkyňou, predmetom ktorej bol prevod nehnuteľnosti
nachádzajúcej sa v katastrálnom území D. a zapísanej na LV č. XXXX ako parcela registra E KN č. XXX
orná pôda vo výmere 1054 m2 (vo vlastníctve predávajúceho v podiele 1/1). Konanie sa viedlo pod sp.
zn. V 5544/2015.

2. Správny orgán prvého stupňa (Okresný úrad Nitra, katastrálny odbor) vydal rozhodnutie pod č. V
5544/15-8 zo dňa 31. 07. 2015, ktorým povolil vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností k
vyššie označenej nehnuteľnosti v prospech žalobkyne na základe vyššie označenej kúpnej zmluvy zodňa 08. 07. 2015 (v znení dodatku č. 1 zo dňa 30. 07. 2015) s tým, že právne účinky vkladu nastali
dňa 31. 07. 2015.

3. Zo spisu zn. UP 71/2015, ktorý taktiež súdu predložil žalovaný, správny súd zistil, že Okresná
prokuratúra Nitra podala proti rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa zo dňa 31. 07. 2015
o povolení vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností protest prokurátora pod č. Pd
257/15/4403-2 zo dňa 22. 10. 2015, v ktorom navrhla toto rozhodnutie zrušiť. Prokuratúra v proteste
uviedla, že vláda Slovenskej republiky uznesením č. 401 zo dňa 08. 07. 2015 schválila návrh na vydanie

osvedčenia o významnej investícii na realizáciu stavby s názvom „Vybudovanie strategického parku“,
ktoré bolo doplnené uznesením vlády č. 413 zo dňa 21. 07. 2015, pričom stavba má byť umiestnená i
v katastrálnom území Dražovce. Zároveň citovala ust. § 31 ods. 1, 3 zák. č. 162/1995 Z. z. o katastri
nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) v znení
neskorších predpisov, ust. § 3 ods. 5 zák. č. 175/1999 Z. z. o niektorých opatreniach týkajúcich sa
prípravy významných investícií a o doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ust. §

39 a § 40a Občianskeho zákonníka a ust. § 32, § 46 zák. č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení
neskorších predpisov.

V proteste prokuratúra ďalej uviedla, že predkupné právo štátu je upravené v zákone č. 175/1999 Z. z.
o niektorých opatreniach týkajúcich sa prípravy významných investícií a o doplnení niektorých zákonov

v znení neskorších predpisov a v danom prípade vzniklo dňom prijatia uznesenia vlády SR dňa 21. 07.
2015. Od tohto dňa vznikla správnemu orgánu povinnosť skúmať, či sa na prevádzané nehnuteľnosti
vzťahuje zákonné predkupné právo štátu a či si prevodca splnil zákonom uloženú povinnosť ponúknuť
prevádzanú nehnuteľnosť prednostne štátu. V čase vydania rozhodnutia o povolení vkladu vlastníckeho
práva k nehnuteľnosti mal správny orgán prvého stupňa preukázané, že na nehnuteľnosti registra

E KN parc. č. 801 v katastrálnom území D. už existovala zákonná povinnosť účastníkov konania a
správneho orgánu rešpektovať predkupné právo štátu. Konanie malo byť podľa ust. § 31a písm. c/
katastrálneho zákona prerušené a účastníci konania mali byť vyzvaní, aby doložili listiny preukazujúce
tú skutočnosť, že štát svoje predkupné právo nevyužil. Ak by túto skutočnosť nepreukázali, bol by to
dôvod na zastavenie katastrálneho konania podľa ust. § 31b ods. 1, písm. f/ katastrálneho zákona.

Prokuratúra bola toho názoru, že správny orgán prvého stupňa neprihliadol na existenciu zákonného
predkupného práva štátu ako na právne významnú skutočnosť, presne a úplne nezistil skutočný stav
veci vo vzťahu k existencii zákonného predkupného práva štátu, ktoré bolo účastníkmi zmluvy obídené,
čo spôsobilo absolútnu neplatnosť zmluvy.

Konanie o proteste prokurátora sa viedlo pred správnym orgánom prvého stupňa pod sp. zn. UP 71/2015
a tento administratívny spis žalovaný súdu taktiež predložil.

4.Správnyorgánprvéhostupňavydalrozhodnutiepodč.UP71/2015-7dňa05.11.2015,ktorýmvyhovel
protestu Okresnej prokuratúry Nitra zo dňa 22. 10. 2015 a rozhodnutie zo dňa 31. 07. 2015 o povolení

vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností zrušil.

Proti citovanému rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa podala žalobkyňa odvolanie zo dňa 07.
12. 2015, ktoré v ten istý deň podala na poštovú prepravu a dňa 08. 12. 2015 bolo doručené správnemu
orgánu prvého stupňa.

II. Zhrnutie napadnutého rozhodnutia - oznámenia

5. Žalovaný v podaní pod č. OU-NR-OOP5-2016/003240-4 UPo 27/2015-4 zo dňa 18. 01. 2016
označenom ako „odvolanie zo dňa 8.12.2015 - oznámenie o vybavení podania“ žalobkyni oznámil, že

jej odvolanie proti rozhodnutiu zo dňa 05. 11. 2015 bolo podané oneskorene.

Uviedol, že rozhodnutie prvostupňového právneho orgánu č. UP 71/2015-7 zo dňa 05. 11. 2015 bolo
adresované obom účastníkom konania doporučene do vlastných rúk, pričom žalobkyňou bolo fyzicky
prevzaté dňa 25. 11. 2015. Poukázal na ust. § 24 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konania v

znení neskorších predpisov s tým, že rozhodnutie zo dňa 05. 11. 2015 bolo žalobkyni ako účastníčke
konania v zmysle tohto zákonného ustanovenia právne doručené dňa 16. 11. 2015 fikciou doručenia
(prvý pokus o dourčenie zásielky bol vykonaný dňa 11. 11. 2015, druhý pokus o doručenie spolu suložením zásielky na pošte dňa 12. 11. 2015, nevyzdvihnutie zásielky do troch dní od uloženia - 16. 11.
2015), aj keď si žalobkyňa rozhodnutie fyzicky prevzala dňa 25. 11. 2015.

V oznámení ďalej uviedol, že dňa 07. 12. 2015 (pondelok) odovzdala žalobkyňa na poštovú prepravu
na doručenie žalovanému odvolanie proti rozhodnutiu č. UP 71/2015-7 zo dňa 05. 11. 2015. Zo
všetkých uvedených okolností vyplýva, že odvolanie proti rozhodnutiu zo dňa 05. 11. 2015 bolo podané
oneskorene, pretože bolo správnemu orgánu, ktorý rozhodnutie vydal, zaslané na poštovú prepravu a
doručené po márnom uplynutí zákonnej 15-dňovej lehoty.

V závere oznámenia žalovaný uviedol, že preskúmal podané odvolanie žalobkyne proti rozhodnutiu zo
dňa 05. 11. 2015 v zmysle ust. § 60 správneho poriadku a dospel k záveru, že podanie oneskoreného
odvolania zo dňa 07. 12. 2015 zaslané na poštovú prepravu dňa 07. 12. 2015 a doručené správnemu
orgánu dňa 08. 12. 2015 neodôvodňuje obnovu konania, ani zmenu alebo zrušenie rozhodnutia mimo
odvolacieho konania.

III. Zhrnutie argumentov žalobkyne v podanej žalobe

6. V podanej žalobe zo dňa 07. 04. 2016 (ktorá bola súdu doručená v ten istý deň) žalobkyňa
žiadala zrušiť oznámenie Okresného úradu Nitra, odboru opravných prostriedkov, referátu katastra

nehnuteľností o vybavení podania č. OU-NR-OOP5-2016/003240-4 UPo 27/2015-4 zo dňa 18. 01. 2016
ako i rozhodnutie Okresného úradu Nitra, katastrálneho odboru (správneho orgánu prvého stupňa) č.
UP 71/2015-7 zo dňa 05. 11. 2015 a vec vrátiť na ďalšie konanie.

Uviedla, že žalovaný dospel k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci a zároveň na základe spisovej

dokumentácieavykonanéhodokazovaniadospelknesprávnymskutkovýmzisteniam,pričomnevykonal
dôkazypotrebnékúplnémuzisteniuskutkovéhostavuveci.Postupomžalovanéhobolažalobkyniodňatá
možnosť brániť sa.

Žalobkyňa ďalej poukázala na ust. § 24 ods. 2 zák. č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších

predpisov, na základe ktorého dospel žalovaný k záveru, že rozhodnutie zo dňa 05. 11. 2015 jej bolo
doručené dňa 16. 11. 2005 fikciou doručenia, i keď si fyzicky zásielku prevzala dňa 25. 11. 2015.
Odvolanie podala na poštovú prepravu dňa 07. 12. 2015, čo žalovaný považuje za oneskorené podanie.
S týmto tvrdením žalovaného sa žalobkyňa nestotožnila. Podľa jej názoru mal žalovaný relevantne
preskúmať, či boli kumulatívne splnené všetky podmienky zákonom požadované na uplatnenie tzv.

inštitútu fikcie doručenia a to aj z dôvodu, že takéto porušenie môže založiť eventualitu odňatia možnosti
konania pred súdom.

Podľa Poštového poriadku Slovenskej pošty, a.s. jej bola pošta povinná oznámiť ako adresátovi zásielky,
ktorý nebol zastihnutý, termín ďalšieho pokusu o doručenie s uvedením dňa a hodiny (tzv. „modrý lístok

- výzva“). Po druhom neúspešnom pokuse doručenia jej mal doručovateľ zanechať tzv. žltý lístok s
názvom „oznámenie uložení zásielky“, na ktorom je uvedená úložná doba.

Žalobkyňa v podanej žalobe čestne vyhlásila, že jej nikdy v listovej schránke nebola zanechaná od
doručovateľa pošty žiadna výzva s upozornením, že jej v určenom termíne príde opakovane doručiť

úradnú zásielku a nikdy nemala v schránke ani upovedomenie o tom, že by jej zásielka mala byť znovu
doručovaná v určený deň a hodinu. O fikcii doručenia sa dozvedela až doručením oznámenia o vybavení
podania, a to viac ako 2 mesiace po podaní odvolania. Bola toho názoru, že zákonná fikcia doručenia
nikdy nemohla nastať a žalovaný nemal preukázané splnenie zákonom vyžadovaných podmienok pre
to, aby mohol skonštatovať fikciu dourčenia zásielky, preto nemohlo dôjsť k náhradnému doručeniu.

V predmetnej veci správny orgán prvého stupňa podľa žalobkyne pochybil pri doručovaní zásielky a
postupoval v rozpore s ust. § 3 ods. 1, 2, 4, 5 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení
neskorších predpisov. Rozhodnutie mal zasielať s vyznačením úložnej lehoty 3 dní, a nie ponechať
všeobecnú úložnú dobu. Až týmto spôsobom by bola naplnená zákonná povinnosť správneho orgánu

spravodlivo a objektívne chrániť záujmy fyzických/právnických osôb v konaní. Svojvoľným a účelovým
postupom správneho orgánu prvého stupňa, kedy nevyznačil skrátenú úložnú lehotu, a to napriek tomu,
že mu to poštový poriadok výslovne umožňuje predtlačeným spôsobom: „Uložiť ... dní“, jej bola ako
účastníčke konania zo strany žalovaného odňatá možnosť konať, a tým účinne chrániť svoje záujmy.V tejto súvislosti žalobkyňa poukázala i na ust. § 47 ods. 4 vyššie citovaného zákona, pričom správny
orgán prvého stupňa ju nedostatočne poučil a zaviedol, keď v poučení uviedol, že voči rozhodnutiu je
prípustné odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia. Bolo povinnosťou správneho orgánu prvého

stupňa poučiť účastníka konania tak, aby bolo nepochybné a jasné, kedy a za akých podmienok môže
platne a účinne podať odvolanie. V poučení však definovanie iného okamihu doručenia rozhodnutia,
než jeho osobné prevzatie, absentuje. S absolútnou jasnosťou je v ňom uvedené, že proti rozhodnutiu
môže podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia a vzhľadom na dovtedy uplatňovanú
prax mala ako účastníčka konania za to, že lehota začne plynúť až okamihom prevzatia rozhodnutia.

Žalobkyňa bola toho názoru, že konanie žalovaného voči nej je nutné charakterizovať ako šikanózny
výkon práva, je zásahom do jej ústavných práv ako fyzickej osoby, ako občana Slovenskej republiky,
za účelom znemožnenia prístupu brániť sa ako účastník konania voči nezákonnému a nesprávnemu
postupu.

V záverečnej časti žaloby žalobkyňa poukázala na ust. § 62 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom

konaní v znení neskorších predpisov a na tvrdenie žalovaného v oznámení o vybavení podania, ktorý
uviedol, že preskúmal odvolanie aj z toho hľadiska, či neodôvodňuje obnovu konania alebo zmenu
alebo zrušenie rozhodnutia mimo odvolacieho konania, avšak takéto skutočnosti nezistil, čo ale náležite
neodôvodnil, a pritom použil voľnú úvahu. Bola toho názoru, že ak za zistených okolností žalovaný
konštatoval, že nezistil dôvody pre obnovu konania, ani zmenu alebo zrušenie rozhodnutia mimo

dovolacieho konania, jeho právny názor je nesprávny.

V podanej žalobe sa žalobkyňa odvolávala i na viacero rozhodnutí Najvyššieho súdu SR (napr. pod sp.
zn. 6 Sžo/244/2010, 2 Cdo 13/2004, 6 Sžo 254/2010) Najvyššieho súdu ČR (č. k. 5 127/2002-42) a
nálezyÚstavnéhosúduSlovenskejrepubliky(sp.zn.PLÚS14/98z22.júna1999,č.k.II.ÚS65/2010-49

zo dňa 27. 10. 2010). Navrhla, aby súd oznámenie žalovaného o vybavení podania zo dňa 18. 01. 2016
ako i rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa zo dňa 05. 11. 2015 zrušil a vec vrátil na ďalšie
konanie.

IV. Zhrnutie vyjadrenia žalovaného

7. Žalovaný vo svojom vyjadrení zo dňa 06. 07. 2016 k podanej žalobe poukázal na odôvodnenie svojho
žalobou napadnutého písomného prípisu o vybavení oneskorene podaného odvolania žalobcom.

Rozhodnutie Okresného úradu Nitra, katastrálneho odboru č. UP 71/2015-7 zo dňa 05. 11. 2015 o

vyhovení protestu prokurátora Okresnej prokuratúry Nitra pod sp. zn. Pd 257/15/4403-2 zo dňa 22.
10. 2015 a zrušení rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa č. V 5544/2015 zo dňa 31. 07. 2005
bolo adresované doporučene do vlastných rúk obom účastníkom konania. Žalobkyňou bolo prevzaté
fyzicky dňa 25. 11. 2015. V súlade s ust. § 24 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení
neskorších predpisov jej však bolo doručené dňa 16. 11. 2015 fikciou doručenia (prvý pokus o doručenie

zásielky vykonaný dňa 11. 11. 2015, druhý pokus o doručenie zásielky s jej uložením na pošte dňa 12.
11. 2015, nevyzdvihnutie zásielky do troch dní od uloženia - deň 16. 11. 2015) aj keď si účastníčka
konania fyzicky prevzala rozhodnutie dňa 25. 11. 2015.

Dňa 07. 12. 2015 žalobkyňa odovzdala na poštovú prepravu na doručenie správnemu orgánu prvého

stupňa odvolanie proti rozhodnutiu zo dňa 05. 11. 2005. Z uvedených skutočností vyplýva, že odvolanie
žalobkyne proti rozhodnutiu zo dňa 05. 11. 2015 bolo podané oneskorene, lebo bolo správnemu orgánu,
ktorý rozhodnutie vydal, zaslané na poštovú prepravu a doručené po márnom uplynutí zákonnej 15 -
dňovej lehoty.

Žalovaný poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu SR v konaní pod sp. zn. 10Sžd/20/2011 zo dňa 25.
04. 2012 a uviedol, že nie je povinnosťou správneho orgánu posudzovať, či skutočnosti uvedené na
doručenke, ktorá je považovaná za verejnú listinu, sú pravdivé, a už vôbec nie z toho hľadiska, či poštový
doručovateľ dodržal postup pri doručovaní zásielky adresovanej do vlastných rúk.

Uviedol, že preskúmal odvolanie proti rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa zo dňa 05. 11. 2015
v zmysle ust. § 60 správneho poriadku a zistil, že podanie oneskoreného odvolania zo dňa 07. 12. 2015
a doručeného správnemu orgánu dňa 08. 12. 20115 neodôvodňuje obnovu konania, ani zmenu alebo
zrušenie rozhodnutia mimo odvolacieho konania. V tejto súvislosti žalovaný uviedol, že dňa 08. 06. 2016vydal rozhodnutie pod č. Ok 20/2016-2/Br, OU NR-OOP5-2016/027608-2/Br, ktorým podľa ust. § 59 ods.
2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov zamietol odvolanie žalobkyne
ako účastníčky konania a potvrdil rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa č. UP 71/2015-28 zo

dňa 06. 05. 2016, ktorým správny orgán prvého stupňa zamietol návrh žalobkyne na obnovu konania
vedeného pod spisovou značkou UP 71/2015, v ktorom správny orgán rozhodnutím č. UP 71/2015-7
zo dňa 05. 11. 2015 vyhovel protestu prokurátora pod sp. zn. Pd 257/15/4403-2 a zrušil napadnuté
rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa č. V 5544/2015 zo dňa 31. 07. 2015 o povolení vkladu
vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností.

Žalovaný zastával názor, že napadnuté rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa, t.j. Okresného
úradu Nitra, katastrálneho odboru č. UP 71/2015-7 zo dňa 05. 11. 2015 nemôže byť predmetom
súdneho prieskumu v tomto súdnom konaní, nakoľko predmetné rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť
bez vyčerpania riadneho opravného prostriedku, pretože odvolanie žalobkyne bolo podané oneskorene
a žalovaný nie je pasívne legitimovaný v konaní o preskúmanie tohto rozhodnutia správneho orgánu

prvého stupňa, lebo pri rozhodnutí správneho orgánu vydaného v správnom konaní je žalovaným
správnyorgán,ktorýrozhodolvposlednomstupni(spoukazomnaust.§250ods.2OSPúčinnéhodo30.
06. 2016). Z podanej žaloby taktiež nie je úplne zrejmé, kto by mal byť žalovaným správnym orgánom,
nakoľko na prvej strane žaloby je uvedený Okresný úrad Nitra, pričom s poukazom na ust. § 2 ods. 3
zákona č. 180/2013 Z. z. o organizácii miestnej štátnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov

v znení neskorších predpisov štátnu správu vykonáva odbor okresného úradu alebo organizačný útvar
odboru okresného úradu určený podľa odseku 6, ak § 7 neustanovuje inak.

Ďalej žalovaný v podanom vyjadrení k žalobe uviedol, že žalobkyni bolo dňa 08. 02. 2016 doručené
nie rozhodnutie, ale len písomné oznámenie o vybavení podania pod č. UPo 27/2015-4, OU-NR-

OOP5-2016/003240-4 zo dňa 18. 01. 2016 a toto písomné oznámenie o vybavení podania zo dňa 18.
01. 2016 nemôže byť predmetom súdneho prieskumu podľa druhej hlavy piatej časti OSP.

V závere svojho vyjadrenia žalovaný navrhol, aby súd pribral do konania účastníka správneho konania
A. J. a aby žalobcom podanú žalobu zamietol.

V. Vstup prokurátora do konania a jeho vyjadrenie k žalobe

8. Krajská prokuratúra Nitra v podaní pod č. Kc 84/16/4400-2 zo dňa 24. 06. 2016 oznámila, že s
poukazom na ust. § 35 ods. 2, písm. i/ OSP vstupuje do začatého konania prokurátor.

V podaní zo dňa 19. 07. 2016 prokurátor podal vyjadrenie, ktoré sa týkalo účastníkov konania, fikcie
doručenia a rozhodnutia o proteste prokurátora.
K účastníkom konania prokurátor uviedol, že žalovaný je v žalobe nesprávne označený a z jeho
označenia nie je zrejmé, či žalobca žaluje odbor opravných prostriedkov alebo katastrálny odbor, alebo

oba tieto odbory súčasne. Navrhol, aby súd uznesením pribral do konania účastníka administratívneho
konania o proteste prokurátora A. J..

K fikcii doručenia rozhodnutia zo dňa 05. 11. 2015 prokurátor uviedol, že v administratívnom spise
je založené potvrdenie o doručení (doručenka) tohto rozhodnutia, z ktorého vyplýva, že dňa 11. 11.

2015 uskutočnil doručovateľ neúspešný pokus o doručenie s výzvou o opakované doručenie, dňa 12.
11. 2015 uskutočnil doručovateľ opakované doručenie, ktoré bolo taktiež neúspešné, na základe čoho
zásielku toho istého dňa (12. 11. 2015) uložil na pošte a dňa 25. 11. 2015 si žalobkyňa prevzala
zásielku osobne. Z uvedeného potom jednoznačne vyplýva, že odvolanie proti rozhodnutiu správneho
orgánu prvého stupňa, ktoré žalobkyňa odovzdala na poštovú prepravu až dňa 07. 12. 2015, bolo

podané oneskorene. Žalobkyňa si nevyzdvihla zásielku do troch dní od jej uloženia, posledný deň
tejto lehoty bol 16. 11. 2015 (tretí deň od uloženia pripadol na sobotu) a tento sa považuje za deň
doručenia. Keďže pätnásťdňová lehota na podanie odvolanie začala žalobkyni plynúť dňom 17. 11.
2015, posledným dňom lehoty na podanie odvolania bol deň 01. 12. 2015, ktorý pripadol na utorok a
uvedený deň nebol sviatok. Odvolanie žalobkyňa odovzdala na poštovú prepravu dňa 07. 12. 2015,

po uplynutí stanovenej lehoty podľa ust. § 54 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní
v znení neskorších predpisov, teda oneskorene. Prokurátor bol toho názoru, že žalovaný správne
aplikoval na daný prípad fikciu doručenia. V tejto súvislosti zdôraznil, že doručenka má povahu verejnej
listiny a preukazuje pravdivosť toho, čo sa v nej potvrdzuje. Platí pre ňu vyvrátiteľná domnienka jejsprávnosti, pričom jej správnosť sa v súdnom alebo správnom konaní nedokazuje, dokazuje sa len
jej prípadná nesprávnosť. Žalobkyňa nesprávnosť doručenky nijakým spôsobom nepreukázala. Pokiaľ
ide o doručovanie rozhodnutia tzv. náhradným doručením, dôkazné bremeno preukázať, že sa adresát

v mieste bydliska v čase doručovania nezdržiaval, zaťažuje adresáta (v tomto prípade žalobkyňu), a
nie odosielateľa (správny orgán). Čestné prehlásenie adresáta, že sa v mieste bydliska nedržiaval v
čase doručovania, nepostačuje, lebo ide iba o tvrdenie. Žalobkyňa pritom ani netvrdí, že sa v mieste
doručovania v rozhodujúcom čase nezdržiavala. Iba čestne vyhlásila, že nikdy jej v listovej schránke
nebola zanechaná od doručovateľa výzva s upozornením, že jej v určenom čase príde opakovane

doručiť úradnú zásielku a nikdy nemala v schránke ani upovedomenie o tom, že by jej zásielka mala byť
znovu doručovaná. Toto tvrdenie sa javí ako nanajvýš účelové a zavádzajúce, veď na základe čoho by
si fyzicky vyzdvihla zásielku dňa 25. 11. 2015 na pošte?

V ďalšej časti svojho vyjadrenia (k rozhodnutiu o proteste prokurátora) prokurátor uviedol, že žalobkyňa
sa domáha i zrušenia rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa č. UP 71/2015-7 zo dňa 05. 11.

2015, ktorým bolo vyhovené protestu prokurátora. Označené rozhodnutie bolo doručené žalobkyni dňa
16. 11. 2015 a nadobudlo právoplatnosť 01. 12. 2015. Žaloba bola súdu doručená dňa 07. 04. 2016. Z
označených skutočností vyplýva, že žaloba bola v tejto časti podaná oneskorene, pričom ak žalobkyňa
napáda poučenie rozhodnutia, je potrebné konštatovať, že toto je zákonné a v súlade s ust. § 47 ods. 4
zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov.

Prokurátor navrhol, aby súd zamietol žalobu v časti týkajúcej sa preskúmania oznámenia o vybavení
podania zo dňa 18. 01. 2016, pretože je nedôvodná a podľa ust. § 98 ods. 1, písm. d/ Správneho
súdneho poriadku odmietol žalobu v časti týkajúcej sa rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa č.
UP 71/2015-7 zo dňa 05. 11. 2015, pretože bola podaná oneskorene.

VI. Ďalší priebeh súdneho konania

9. Uznesením zo dňa 30. 11. 2016 č. k. 11S/76/2016-37 súd pribral do konania účastníka
administratívneho konania, a to A. J., ktorého následne vyzval, aby sa k podanej žalobe v určenej lehote

písomne vyjadril s poučením, že ak tak neurobí, správny súd môže vo veci konať ďalej

10. Právny zástupca pribratého účastníka súdneho konania vo vyjadrení zo dňa 18. 01. 2017
(doručenom súdu dňa 26. 01. 2017) k podanej žalobe uviedol, že podľa doručenky pripojenej k
oznámeniu zo dňa 18. 01. 2016, bolo toto oznámenie prvýkrát neúspešne doručované žalobkyni dňa

21. 01. 2016, druhý pokus o doručenie sa uskutočnil dňa 22. 01. 2016 a taktiež bol neúspešný, pričom
zásielka bola v tento deň uložená na pošte. Tretím dňom od uloženia (pondelok 25. 01. 2016) sa táto
zásielka považuje za doručenú. Žalobkyňa si oznámenie zo dňa 18. 01. 2016 fyzicky prevzala dňa 08.
02. 2016, ale dvojmesačná lehota na podanie žaloby začala plynúť už dňa 25. 01. 2016 a uplynula dňa
25. 03. 2016. Žaloba o preskúmanie oznámenia zo dňa 18. 01. 2016 bola podaná až dňa 07.04.2016,

teda po uplynutí lehoty na jej podanie.

V ďalšej časti vyjadrenia právny zástupca pribratého účastníka konania uviedol, že žalobkyňa svoje
tvrdenia v podanej žalobe (o nesplnení podmienok na aplikáciu fikcie doručenia) nijakým spôsobom
nepreukázala a jej ďalšie námietky (o vyznačení úložnej lehoty troch dní, o nesprávnosti poučenia v

rozhodnutí správneho orgánu prvého stupňa) nie sú dôvodné. Navrhol, aby súd podanú žalobu odmietol
ako oneskorene podanú a pokiaľ súd takýto dôvod nezistí, navrhol, aby žalobu ako nedôvodnú zamietol.

11. Právny zástupca žalobkyne v podaní zo dňa 23. 02. 2017 k vyjadreniu žalovaného zo dňa 06. 07.
2016, k vyjadreniu prokurátora zo dňa 19. 07. 2016 a k vyjadreniu pribratého účastníka konania zo

dňa 18. 01. 2017 uviedol, že z „oznámenia“ žalovaného nevyplýva, že by sa zaoberal preskúmaním
obsahu doručenky, či v danom prípade boli vykonané oba pokusy o doručenie a toho, či boli tieto
pokusy neúspešné. V „oznámení“ sa obmedzil len na citáciu zákonných ustanovení bez subsumovania
konkrétnychskutkovýchokolnostípodrelevantnéprávnenormy.Žalovanývsprávnomkonanínevykonal
žiaden dôkaz na preukázanie, či došlo k naplneniu zákonných predpokladov pre uplatnenie fikcie

doručenia. Nevykonal žiadne šetrenie postupu doručovania zásielky, hoci mu správny poriadok ukladá
povinnosť zistiť skutočný stav veci.Žalobkyňa mala za to, že zákonná fikcia nikdy nemohla nastať a tiež, že žalovaný nemal preukázané
splneniepodmienokvyžadovanýchsprávnymporiadkompreto,abymoholskonštatovaťfikciudoručenia
zásielky. Žalovaný mal mať preukázané, či pošta realizovala doručenie úradnej zásielky v zmysle

správneho poriadku. Keďže žalovaný nemal preukázanú túto podmienku, nemohlo dôjsť k doručeniu
fikciou.

Za žiadnych okolností nie je možné sa pri využití fikcie doručenia, ktorej účinky majú nezvratné dopady
na práva a právom chránené záujmy osôb, stotožniť iba s konštatovaním, že zásielka bola dvakrát

doručovaná, a pritom nemať žiadnym spôsobom osvedčené, či pri prvom márnom pokuse boli splnené
zákonné podmienky pre následný pokus doručenia, prípadne, či vôbec boli vykonané oba obligatórne
pokusy doručenia.

Námietku žalovaného, že nie je pasívne legitimovaný, považovala žalobkyňa za nedôvodnú, pretože
predmetom prieskumu je aj postup správneho orgánu, ktorý sa stal žalobkyni zrejmý až po doručení

napadnutého „oznámenia“. Ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku (teraz Správneho súdneho
poriadku) je potrebné vykladať s ohľadom na ich význam a účel, ktorým nepochybne je ochrana práv
a právom chránených záujmov fyzických osôb, ktoré boli dotknuté nielen rozhodnutím, ale i postupom
správneho orgánu. Žaloba je teda podaná dôvodne.

12. Právny zástupca pribratého účastníka konania vo vyjadrení zo dňa 10. 03. 2017 uviedol, že
žalobkyňa sa vo svojom vyjadrení nijako nevyjadrila k včasnosti podania žaloby, pričom túto otázku je
potrebné preskúmať skôr, ako bude súd posudzovať jej dôvodnosť.

13. Žalovaný sa v podaní zo dňa 16. 03. 2017 vyjadril k vyjadreniu právneho zástupcu žalobkyne zo

dňa 23. 02. 2017 a uviedol, že trvá na vyjadrení zo dňa 06. 07. 2016 k podanej žalobe, ktoré žalobkyňa
nevyvrátila a neuviedla žiadne nové dôvody ani skutočnosti, ktoré by vyvrátili tvrdenie žalovaného
správneho orgánu. Opätovne navrhol, aby súd žalobu zamietol ako nedôvodnú.

Súdvovecinariadilpojednávanie,naktorépredvolalprávnehozástupcužalobkyne,žalovaného,Krajskú

prokuratúru Nitra a právneho zástupcu pribratého účastníka konania.

14. Po nariadení pojednávania podal právny zástupca žalobkyne vyjadrenie zo dňa 20. 09. 2017
k vyjadreniu žalovaného zo dňa 16. 03. 2017 a k vyjadreniu pribratého účastníka konania zo dňa 10.
03. 2017. Uviedol, že pokiaľ doručenka, z ktorej správny orgán vychádzal preukazuje súčasne aj reálne

doručenie,správnyorgánbyužskutočnostitýkajúcesanáhradnéhodoručenianemalskúmať.Náhradné
doručenie je iba subsidiárnym prostriedkom doručovania písomností, jeho okolnosti musia byť vždy
riadne preukázané (čo v danom prípade nie je). Uprednostnenie náhradného doručenia na základe toho
istého dôkazného prostriedku nemožno považovať za ústavne konformné podľa čl. 152 ods. 4 Ústavy
Slovenskej republiky v spojení s čl. 46 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky. Poukázal na nález Ústavného

súdu Slovenskej republiky pod sp. zn. II. ÚS 65/2010-49.

15. Ďalšie vyjadrenie zo dňa 28. 09. 2017 podal žalovaný. Uviedol, že trvá na svojom vyjadrení, ktoré
v predmetnej veci podal a taktiež sa obsiahlo vyjadril k fikcii doručenia, ktorá podľa jeho názoru bola
uplatnená dôvodne, pričom poukázal na judikatúru Najvyššieho súdu SR (s tým, že až v jeho najnovších

rozsudkoch vydaných po vydaní oznámenia žalovaného zo dňa 18. 01. 2016 bol prezentovaný názor, že
osobné prevzatie zásielky má prednosť pred fikciou doručenia), na legislatívnu zmenu v ust. § 24 ods. 2
zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov, ku ktorej došlo od 01. 07. 2017
ako i na dôvodovú správu k zákonu č. 149/2017 Z. z., ktorým sa mení zákon č. 71/1967 Zb. o správnom
konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov. Bol toho názoru, že v predmetnej veci nebola

relevantným spôsobom preukázaná nesprávnosť postupu pri doručovaní zásielky s rozhodnutím pod
č. UP 37/2015-8.

K zákonnému predkupnému právu štátu žalovaný uviedol, že na to, či až do okamihu rozhodnutia o
návrhu na vklad neexistuje skutková alebo právne významná skutočnosť, ktorá by mohla mať vplyv

na povolenie vkladu, je správny orgán povinný prihliadať podľa ust. § 31 ods. 1 katastrálneho zákona.
Ustanovenie § 31 ods. 1 katastrálneho konania nie je možné vykladať v súvislosti so žalobcom
poukazovaným ustanovením § 30 ods. 5 písm. a/ katastrálneho zákona, nakoľko poznámka pod čiarou
k tomuto ustanoveniu okrem toho, že nemá záväzný charakter a zákony sú v danej poznámke uvedenélen príkladmo, smeruje k zákonom, ktoré vo svojich ustanoveniach obsahujú obmedzenia, resp. zákaz
v nakladaní s nehnuteľnosťou.

Právnyúkon,ktorýmpredávajúciopomeniesvojuzákonnúpovinnosťponúknuťpredmetnúnehnuteľnosť
na predaj štátu, ktorému zo zákona vzniklo predkupné právo je nedovoleným právnym úkonom.
Neobstojí argumentácia, že by predkupné právo štátu ostalo zachované a povinným by bol nový
nadobúdateľ, nakoľko následkom takéhoto výkladu by bolo obídenie účelu zákona, ktorým bolo
urýchlenie výkupu predmetných nehnuteľností, ktorých sa týka významná investícia v prospech štátu.

Pretože platná právna úprava nespája s porušením zákonného predkupného práva štátu ako následok
relatívnuneplatnosť,jenásledkomporušeniatejtozákonomstanovenejpovinnostiabsolútnaneplatnosť.
Právny úkon porušujúci zákonné predkupné právo je absolútne neplatným právnym úkonom, pričom
absolútna neplatnosť právneho úkonu pôsobí erga omnes, teda aj voči kupujúcemu. Žalovaný opätovne
navrhol, aby súd podanú žalobu zamietol.

Všetky vyššie uvedené vyjadrenia boli doručované účastníkom konania, resp. ich právnym zástupcom
s poukazom na ust. § 106 ods. 1, 2 SSP a po vyčerpaní postupu podľa tohto ustanovenia im boli
doručované na vedomie.

16. Právna zástupkyňa žalobkyne pred otvorením pojednávania uviedla, že žalobkyňa berie späť žalobu

v časti o preskúmanie rozhodnutia Okresného úradu Nitra, katastrálneho odboru č. UP 71/2015-7 zo dňa
05. 11. 2015. Na pojednávaní sa ďalej vyjadrila právna zástupkyňa žalobkyne, zástupkyňa žalovaného
a zástupca Krajskej prokuratúry Nitra, a to v súlade so svojim písomnými vyjadreniami a stanoviskami.
Právny zástupca pribratého účastníka konania sa na pojednávaní nezúčastnil.

VII. Posúdenie podstatných skutkových zistení a právne argumenty

17. Krajský súd v Nitre ako súd vecne a miestne príslušný (ust. § 246 ods. 1, ust. § 246a ods. 1 OSP v
zneníúčinnomdo30.06.2016),viazanýrozsahomadôvodmipodanejžaloby(ust.§134ods.1,2zák.č.
162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok, ďalej len „SSP“) a vychádzajúc zo zisteného skutkového stavu,

preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie - oznámenie žalovaného zo dňa 18. 01. 2016, pričom dospel
k záveru, že žaloba podaná proti tomuto rozhodnutiu - oznámeniu je dôvodná, a preto na pojednávaní
dňa 11. 10. 2017 toto rozhodnutie - oznámenie žalovaného zo dňa 18. 01. 2016 podľa ust. § 191 ods.
1, písm. c/ SSP zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie z dôvodu, že toto rozhodnutie - oznámenie
žalovaného vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Žalobkyňa sa podanou žalobou taktiež domáhala preskúmania a zrušenia rozhodnutia správneho
orgánu prvého stupňa, t. j. rozhodnutia Okresného úradu Nitra, katastrálneho odboru pod č. UP
71/2015-7 zo dňa 05. 11. 2015 (ktorým správny orgán prvého stupňa vyhovel protestu Okresnej
prokuratúry Nitra zo dňa 22. 10. 2015 a rozhodnutie zo dňa 31. 07. 2015 o povolení vkladu vlastníckeho

práva do katastra nehnuteľností zrušil), pričom právna zástupkyňa žalobkyne prítomná na pojednávaní
uviedla, že žalobkyňa v tejto časti berie žalobu späť využívajúc svoje dispozičné právo so žalobou.
S poukazom na uvedené potom správny súd konanie v časti o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia
Okresného úradu Nitra, katastrálneho odboru č. UP 71/2015-7 zo dňa 05. 11. 2015 zastavil podľa ust.
§ 99, písm. a/ SSP.

18. Podľa § 22 ods. 1, 5 zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a
iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) v znení neskorších predpisov účinnom do 30. 06.
2016, v katastrálnom konaní sa zapisujú práva k nehnuteľnostiam, rozhoduje sa o zmenách hraníc
katastrálnych území, o prešetrovaní zmien údajov katastra, o oprave chýb v katastrálnom operáte a o

obnove katastrálneho operátu.
V katastrálnom konaní sa postupuje podľa všeobecných predpisov o správnom konaní, 7) ak tento zákon
alebo iný zákon neustanovuje inak.
_______________________
7) Zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok).

19. Podľa § 24 ods. 1, 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov
účinnom do 30. 06. 2016 (teda i v čase rozhodovania správneho orgánu) a až do 30. 06. 2017, dôležitépísomnosti, najmä rozhodnutia, sa doručujú do vlastných rúk adresátovi alebo osobe, ktorá sa preukáže
jeho splnomocnením na preberanie zásielok.
Akneboladresátpísomnosti,ktorásamádoručiťdovlastnýchrúk,zastihnutý,hocisavmiestedoručenia

zdržiava, doručovateľ ho vhodným spôsobom upovedomí, že písomnosť príde znovu doručiť v určený
deň a hodinu. Ak nový pokus o doručenie zostane bezvýsledný, doručovateľ uloží písomnosť na pošte
a adresáta o tom vhodným spôsobom upovedomí. Ak si adresát nevyzdvihne písomnosť do troch dní
od uloženia, posledný deň tejto lehoty sa považuje za deň doručenia, aj keď sa adresát o uložení
nedozvedel.

20.Podľa§24ods.1,2zákonač.71/1967Zb.osprávnomkonanívzneníneskoršíchpredpisovúčinnom
od 01. 07. 2017, dôležité písomnosti, najmä rozhodnutia, sa doručujú do vlastných rúk adresátovi alebo
osobe, ktorá sa preukáže jeho splnomocnením na preberanie zásielok.
Akneboladresátpísomnosti,ktorásamádoručiťdovlastnýchrúk,zastihnutý,hocisavmiestedoručenia
zdržiava, doručovateľ ho vhodným spôsobom upovedomí, že písomnosť príde znovu doručiť v určený

deň a hodinu. Ak nový pokus o doručenie zostane bezvýsledný, doručovateľ uloží písomnosť na pošte a
adresáta o tom vhodným spôsobom upovedomí. Ak si adresát nevyzdvihne písomnosť počas uloženia
na pošte, písomnosť sa považuje za doručenú dňom vrátenia nedoručenej zásielky správnemu orgánu,
aj keď sa adresát o tom nedozvedel.

21. Podľa § 3 ods. 1, písm. a/, b/, c/ zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len SSP),
na účely tohto zákona sa rozumie
a/ administratívnym konaním postup orgánu verejnej správy v rámci výkonu jeho pôsobnosti v oblasti
verejnej správy pri vydávaní individuálnych správnych aktov a normatívnych správnych aktov,
b/ rozhodnutím orgánu verejnej správy správny akt vydaný orgánom verejnej správy v administratívnom

konaní, ktorý je formálne označený ako rozhodnutie alebo je za rozhodnutie považovaný podľa
osobitného predpisu a zakladá, mení, zrušuje alebo deklaruje práva, právom chránené záujmy alebo
povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby, alebo sa jej priamo dotýka,
c/ opatrením orgánu verejnej správy správny akt vydaný orgánom verejnej správy v administratívnom
konaní, ktorým sú alebo môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a

právnickej osoby priamo dotknuté,
Podľa § 63 SSP, žalobca môže do vydania rozhodnutia správneho súdu vziať žalobu späť, a to sčasti
alebo celkom. Ak je žaloba vzatá späť celkom, správny súd konanie zastaví. Ak je žaloba vzatá späť
sčasti, správny súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne správny súd
v rozhodnutí vo veci samej.

Podľa § 99, písm. a/ SSP, správny súd konanie uznesením zastaví, ak
a/ žalobca vzal žalobu späť skôr, ako správny súd vo veci rozhodol.

Podľa § 134 ods. 1 SSP, správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej ustanovené

inak.

Podľa § 135 ods. 1 SSP, na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti
rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy.

Podľa § 180 ods. 1 SSP, žalovaným je orgán verejnej správy, ktorý rozhodol o riadnom opravnom
prostriedku, ak je žalobcom fyzická osoba alebo právnická osoba. Ak osobitný predpis nepripúšťa riadny
opravný prostriedok, žalovaným je orgán verejnej správy, ktorý vydal rozhodnutie alebo opatrenie.

Podľa § 191 ods. 1, písm. c/, ods. 3, písm. a/ SSP, správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie

orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak
c/ vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci,
Ak správny súd zrušuje napadnuté rozhodnutie alebo opatrenie žalovaného, v závislosti od okolností
môže na návrh žalobcu súčasne
a/ zrušiť aj rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy nižšieho stupňa,

ktoré mu predchádzalo.

Podľa § 491 ods. 1, 2 SSP, ak nie je ďalej ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté podľa
piatej časti Občianskeho súdneho poriadku predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona,
zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti
tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona, ak by boli v neprospech žalobcu, ak je

ním fyzická osoba alebo právnická osoba.

22. V zmysle čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky môže okresný úrad ako štátny orgán konať iba na
základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.

Úlohou správneho súdu v predmetnej veci bolo posúdiť, či žalovaný ako odvolací správny orgán
postupoval v súlade so zákonom, keď v podaní pod č. OU-NR-OOP5-2016/003240-4 UPo 27/2015-4
zo dňa 18. 01. 2016 označenom ako „odvolanie zo dňa 8.12.2015 - oznámenie o vybavení podania“
žalobkyni oznámil, že jej odvolanie zo dňa 07. 12. 2015 (podané na poštovú prepravu dňa 07.
12. 2015) proti rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa pod č. UP 71/2015-7 zo dňa 05. 11. 2015
bolo podané po uplynutí zákonom stanovenej lehoty, teda oneskorene a nezistil ani dôvod na uplatnenie

postupu podľa ust. § 60 zák. č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov, teda na
obnovu konania alebo zmenu, príp. zrušenie rozhodnutia mimo odvolacieho konania.

S poukazom na ust. § 134 ods. 1, 2 a ust. § 135 ods. 1 SSP bol správny súd v predmetnej veci
viazaný rozsahom a dôvodmi podanej žaloby a pre jeho rozhodnutie bol rozhodujúci stav existujúci v

čase vydania žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného zo dňa 18. 01. 2016.
23. V prejednávanej veci z doručenky pripojenej k rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa č.
UP 71/2015-7 zo dňa 05. 11.2015 (ktorým správny orgán prvého stupňa vyhovel protestu Okresnej
prokuratúry Nitra pod č. Pd 257/14/4403-3 zo dňa 22. 10. 2015 proti rozhodnutiu správneho orgánu
prvého stupňa pod č. V 5544/15-8 zo dňa 31. 07. 2015 a toto rozhodnutie zrušil) vyplýva, že zásielka s

týmtorozhodnutímboladoručovanážalobkynidoporučenedovlastnýchrúksopakovanýmdoručovaním
prvýkrát dňa 11. 11. 2015 (neúspešne) na adresu M. XXXX/X, U.. Z pripojenej doručenky ďalej vyplýva,
že pri predtlači na doručenke pod bodom 2. „opakované doručenie“ je uvedený dátum 12. 11. 2015 a
tento istý dátum je uvedený i pri predtlači pod bodom 3. „deň uloženia zásielky“. Žalobkyňa si zásielku
s rozhodnutím zo dňa 05. 11. 2015 osobne prevzala dňa 25. 11. 2015, čo potvrdila svojim podpisom a

na predmetom rozhodnutí je vyznačený dátum nadobudnutia právoplatnosti dňom 01. 12. 2015.

24. Dňa 07. 12. 2015 podala žalobkyňa na poštovú prepravu odvolanie proti vyššie označenému
rozhodnutiu, čo vyplýva z poštovej pečiatky na obálke pripojenej k odvolaniu zo dňa 07. 12. 2015.

25. Správny súd posudzoval, či žalovaný postupoval v súlade so zákonom (ust. § 24 ods. 2 zák. č.
71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov účinnom do 30. 06. 2016, resp. až
do 30. 06. 2017), keď žalobkyni neformálnym podaním zo dňa 18. 01. 2016 oznámil, že rozhodnutie
správneho orgánu prvého stupňa zo dňa 05. 11. 2015 jej bolo s poukazom na vyššie uvedené zákonné
ustanovenie doručené dňa 16. 11. 2015 fikciou doručenia a odvolanie proti nemu podala oneskorene,

teda po uplynutí zákonom stanovenej lehoty na jeho podanie.

26. S poukazom na námietku žalovaného v jeho vyjadrení (k podanej žalobe) zo dňa 06. 07. 2016, v
ktorom uviedol, že oznámenie zo dňa 18. 01. 2016 nemôže byť predmetom súdneho prieskumu správny
súd uvádza, že sa nestotožňuje s týmto názorom. Nemožno spochybniť i s poukazom na ustálenú

judikatúru (napr. nález Ústavného súdu SR pod sp. zn. PL. ÚS 21/08, I. ÚS 354/08 alebo rozhodnutia
Najvyššieho súdu SR pod sp. zn. 8Sžf/29/2010, 5Sžp/5/2011, 5Sžf/1/2011), že predmetom súdneho
prieskumu môžu byť i také rozhodnutia orgánov verejnej správy, ktoré formálne nemajú zákonom
požadované náležitosti, ale dotýkajú sa práv alebo právom chránených záujmov fyzických a právnických
osôb. Súdna prax teda ustálila, že spôsobilým predmetom súdneho prieskumu môžu byť i podania, resp.

listy s charakterom rozhodnutia, ktorými sa zakladajú, menia alebo rušia alebo ktorými môžu byť priamo
dotknuté práva a povinnosti fyzických a právnických osôb. Je nepochybné, že oznámenie žalovaného
zo dňa 18. 01. 2016 takýto charakter má, nakoľko z neho vyplýva, že žalovaný takto formálne vybavil
odvolanie žalobkyne zo dňa 07. 12. 2015 proti rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa zo dňa 05.
11. 2015 č. UP 71/2015-7 (ktorým správny orgán prvého stupňa vyhovel protestu Okresnej prokuratúry

Nitra pod č. Pd 257/14/4403-3 zo dňa 22. 10. 2015 proti rozhodnutiu č. V 5544/15-8 zo dňa 31. 07. 2015
a toto rozhodnutie zrušil). Žalovaný sa teda podaným odvolaním nemienil zaoberať a vo veci ďalej konať
tvrdiac, že bolo podané oneskorene a katastrálne konanie je teda právoplatne skončené.27. Z postupu žalovaného v predmetnej veci vyplýva, že vo vzťahu k žalobkyni pri doručovaní zásielky s
rozhodnutím zo dňa 05. 11. 2015 uplatnil postup podľa ust. § 24 ods. 2 zák. č. 71/1967 Zb. o správnom
konaní v znení neskorších predpisov. V tomto ustanovení sa upravuje spôsob tzv. náhradného

doručenia, resp. fikcia doručenia písomnosti. Ide o právnu fikciu, že za podmienok ustanovených v
zákone sa zásielka považuje za doručenú, aj keď to tak v skutočnosti nie je.

28. Podmienkou vzniku fikcie doručenia písomnosti je však zachovanie predpísaného postupu
doručovateľom a tiež to, aby sa adresát, ktorý nebol doručovateľom zastihnutý, v mieste doručenia

zdržiaval. Predpísaný postup s poukazom na ust. § 24 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní
v znení neskorších predpisov účinnom do 30. 06. 2017 znamená, že:
-bolvykonanýneúspešnýpokusodoručenie(vkonkrétnomprípadesatakstalo11.11.2015akovyplýva
z doručenky) s výzvou o opakované doručovanie v určený deň a hodinu (toto však už z predloženej
doručenky nevyplýva),
- bolo vykonané opakované doručovanie s vyznačením dňa, kedy sa tak stalo,

- zásielka bola uložená s vyznačením dňa, kedy sa tak stalo.

29. V súvislosti s uplatnením náhradného doručenia písomnosti podľa ust. § 24 ods. 2 zák. č. 71/1967
Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov účinnom do 30. 06. 2017 však správny súd dáva do
pozornosti žalovaného skutočnosť vyplývajúcu z doručenky pripojenej k rozhodnutiu správneho orgánu

prvého stupňa zo dňa 05. 11. 2015, a to, že k reálnemu prevzatiu zásielky s rozhodnutím zo strany
žalobkyne došlo dňa 25. 11. 2015, teda v úložnej dobe na prevzatie zásielky. Doručenka v tomto prípade
preukazuje, že došlo k faktickému fyzickému prevzatiu zásielky žalobkyňou.

30. Správny súd taktiež poukazuje i na novšiu judikatúru Najvyššieho súdu SR (napr. rozhodnutia v

konaní pod sp. zn. 3Sžp/6/2013 zo dňa 17. 09. 2013, 4Sžo/67/2014 zo dňa 06. 10. 2015, 4Sžo/85/2015
zo dňa 01. 03. 2016, 3Sžo/101/2015 zo dňa 30. 03. 2016, 6Sžo/81/2015 zo dňa 25. 01. 2017,
3Asan/2/2016zodňa22.02.2017,3Sžo/245/2015zodňa25.04.2017),zktorejvyplývauprednostnenie
faktického doručenia zásielky pred fiktívnym doručením v zmysle ust. § 24 ods. 2 zák. č. 71/1967 Zb.
o správnom konaní v znení neskorších predpisov účinnom do 30. 06. 2017 s akcentom na princíp

právnej istoty. Napr. v uznesení zo dňa 30. 03. 2016 pod sp. zn. 3Sžo/101/2015 Najvyšší súd SR okrem
iného uviedol, že „k aplikácii ustanovení náhradného doručenia môže dôjsť iba v prípade, že nedošlo
k reálnemu doručeniu. Doručenie je skutkovou otázkou. V danom prípade doručenie, a to náhradné
doručenie a aj reálne doručenie preukazuje jedna a tá istá doručenka. Z doručenky je zrejmé, že došlo ku
konkurencii spôsobov doručovania zásielky tým, že v priebehu odbernej lehoty si adresát zásielku reálne

prevzal. Pokiaľ doručenka, z ktorej správny orgán vychádza preukazuje súčasne reálne doručenie,
správny orgán už skutočnosti týkajúce sa náhradného doručenia neskúma. Náhradné doručenie je iba
subsidiárnym prostriedkom doručovania písomností, jeho okolnosti musia byť vždy riadne preukázané,
spravidla vyžaduje ďalšie dokazovanie. Uprednostnenie náhradného doručenia na základe toho istého
dôkazného prostriedku nemožno považovať za ústavne konformné podľa čl. 152 ods. 4 Ústavy v spojení

s čl. 46 ods. 2 Ústavy SR. V tejto súvislosti najvyšší súd reflektuje rozhodovaciu činnosť Ústavného súdu
SR, a to nález II. ÚS 65/2010-49.“

31. Ústavný súd SR v tomto svojom náleze konštatoval „využitie fikcie doručenia podľa poslednej vety
citovaného § 47 ods. 2 OSP prichádza do úvahy iba v prípade splnenia všetkých týmto ustanovením

stanovených zákonných predpokladov, t.j. preukázanie skutočnosti, že adresát zásielky určenej do
vlastných rúk sa v čase jej doručovania v mieste doručovania aj skutočne zdržoval, a teda mal aj
reálnu možnosť dozvedieť sa o pokusoch poštového doručovateľa predmetnú zásielku mu doručiť
(napr. stanovisko uverejnené v periodiku Zo súdnej praxe č. 4/2001), tiež preukázanie, že poštový
doručovateľ dodržal postup pri doručovaní zásielky adresovanej do vlastných rúk, pretože ak napr.

poštový doručovateľ po prvom neúspešnom doručovaní zásielky určenej do vlastných rúk zásielku hneď
uložil na pošte bez tohto, aby sa pokúsil ju doručovať opakovane potom, ako o tom adresáta vhodným
spôsobom upovedomil, nemôže dôjsť k naplneniu zákonných podmienok na uplatnenie fikcie doručenia
(napr. Výber rozhodnutí a stanovísk najvyššieho súdu 1/1971, Zborník stanovísk, správ a rozhodnutí
súdov a súdnych rozhodnutí najvyššieho súdu č. IV, s. 699, Zbierka súdnych rozhodnutí a stanovísk

najvyššieho súdu č. 52/1996).

V prípade náhradného doručovania je uvedeným ustanovením konštruovaná právna fikcia, že účinky
doručenia písomností nastanú ex lege po uplynutí stanovenej doby aj voči tomu, kto písomnosť faktickyneprevzal.Právnafikciajeprávnotechnickýpostup,pomocouktoréhosapovažujezaexistujúcusituácia,
ktorá je zjavne v rozpore s realitou a ktorá dovoľuje, aby z nej boli vyvodené odlišné právne dôsledky než
tie,ktorébyplynuliibazkonštatovaniafaktu.Účelomfikcievprávejeposilniťprávnuistotu.Právnafikcia,

ako nástroj odmietnutia reality právom, je nástrojom výnimočným, striktne určeným pre naplnenie tohto
jedného z hlavných ústavných postulátov právneho poriadku v podmienkach právneho štátu. Aby mohla
právna fikcia svoj účel naplniť (dosiahnutie právnej istoty), musí rešpektovať všetky náležitosti, ktoré
s ňou zákon spája. Ak nie sú všetky právne náležitosti splnené, súd nie je oprávnený naplnenie fikcie
konštatovať. V zmysle čl. 2 ods. 2 ústavy možno štátnu moc uplatňovať len v prípadoch a stanovených

medziach spôsobom, ktorý ustanoví zákon (m. m. I. ÚS 119/07).

32. I keď Ústavný súd SR sa v citovanom náleze zaoberal ust. § 47 ods. 2 OSP v znení účinnom do 14.
10. 2008, podľa názoru správneho súdu možno tento nález aplikovať i na doručovanie zásielok podľa
ust. § 24 ods. 2 zák. č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov účinnom do 30.
06. 2017, nakoľko právna úprava náhradného doručovania bola v oboch právnych predpisoch do 14.

10. 2008 takmer identická.

Od 15. 10. 2008 bolo ust. § 47 ods. 2 OSP formulované tak, že „ak si adresát zásielku počas jej uloženia
nevyzdvihne, považuje sa deň, keď bola zásielka vrátená súdu, za deň doručenia, i keď sa adresát o
tom nedozvedel“.

33.Správnysúd vtejtosúvislostipoukazujeinaust.§25ods.2,3zák.č.71/1967Zb.osprávnomkonaní
v znení neskorších predpisov účinnom do 30. 06. 2017, ktoré upravuje inštitút náhradného doručenia pri
doručovaní právnickým osobám a podnikateľom - fyzickým osobám tak, že „písomnosť sa považuje po
troch dňoch od vrátenia nedoručenej zásielky správnemu orgánu za doručenú, a to aj vtedy, ak ten, kto

je oprávnený konať za právnickú osobu, resp. podnikateľ - fyzická osoba sa o tom nedozvie.“ Obdobným
spôsobom bola otázka doručovania právnickým osobám a fyzickým osobám - podnikateľom upravená i
v ust. § 48 ods. 2, 3 OSP v znení účinnom do 30. 06. 2016, keď sa zásielka „považuje po troch dňoch
od vrátenia nedoručenej zásielky súdu za doručenú, a to aj vtedy, ak ten, kto je oprávnený konať za
právnickú osobu, resp. fyzická osoba, ktorá je podnikateľom o tom nedozvie.“

Taktiež je potrebné poukázať i na právnu úpravu ust. § 24 ods. 2 (veta tretia) vyššie citovaného zákona v
znení účinnom od 01. 07. 2017, zavedenú zákonom č. 149/2017 Z. z., ktorým sa mení zákon č. 71/1967
Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov. Táto nová právna úprava mení
fikciu doručenia do vlastných rúk pre občanov - fyzické osoby na novú fikciu, v zmysle ktorej, ak si

adresát nevyzdvihne písomnosť počas uloženia na pošte, písomnosť sa považuje za doručenú dňom
vrátenia nedoručenej zásielky správnemu orgánu, aj keď sa adresát o tom nedozvedel. V zmysle tejto
novely nastáva zmena fikcie doručenia v tom, že v prípade prevzatia uloženej písomnosti na pošte sa
bude považovať za deň doručenia deň reálneho prevzatia tejto písomnosti na pošte.

Tietoprávneúpravyvsúvislostisuplatnenímfikciedoručeniazhodnekladú,resp.kládlidôraznavrátenie
nedoručenej zásielky.

34. V danej veci z obsahu predloženého administratívneho spisu nevyplýva, že sa zásielka vrátila
správnemu orgánu ako nedoručená, ale žalobkyňa doručované rozhodnutie správneho orgánu prvého

stupňa zo dňa 05. 11. 2015 reálne prevzala v úložnej dobe dňa 25. 11. 2015. Žalovaný, resp. správny
orgán prvého stupňa sa touto skutočnosťou nezaoberali a žiadnym spôsobom ju nevyhodnotili. Najvyšší
súdSRiÚstavnýsúdSRvosvojichvyššieuvedenýchrozhodnutiach(bod30a31tohtorozsudku)zaujali
názor, že v prípade, ak si adresát zásielky (v tomto prípade žalobkyňa) túto osobne prevezme na pošte,
je vylúčené aplikovať inštitút náhradného doručenia. Takýto postup by bol v rozpore s účelom a zmyslom

ustanovenia upravujúceho inštitút náhradného doručenia, ako aj v rozpore s princípom právnej istoty.

35. Žalovaný podľa názoru súdu pochybil, keď uplatniac fikciu náhradného doručenia zásielky (napriek
reálnemu doručeniu zásielky v odbernej lehote dňa 25. 11. 2015), posúdil odvolanie žalobkyne proti
rozhodnutiu zo dňa 05. 11. 2015 ako oneskorene podané bez tohto, aby sa zaoberal reálnym doručením

zásielky žalobkyni. Žalobkyňa mohla byť takýmto postupom žalovaného ukrátená na svojich právach,
lebo v rozpore s vyššie citovanými právnymi predpismi jej bola odňatá možnosť na prejednanie
podaného odvolania.36. Nakoľko žalovaný nereflektoval na skutočnosť, že žalobkyňa dňa 25. 11. 2015 reálne prevzala
rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa zo dňa 05. 11. 2015, je potrebné konštatovať, že otázku
doručovania rozhodnutia, ktorá je skutkovou otázkou nesprávne právne posúdil, keď aplikoval ust. §

24 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov účinnom do 30.
06. 2017 napriek tomu, že na to neboli splnené podmienky, pričom toto ustanovenie si v predmetnej
veci nesprávne vysvetlil. Uvedené zistenie je dôvodom na zrušenie žalobou napadnutého rozhodnutia
- oznámenia žalovaného zo dňa 18. 01. 2016 podľa ust. § 191 ods. 1, písm. c/ SSP a vrátenie veci
žalovanému na ďalšie konanie.

37. V ďalšom konaní bude povinnosťou žalovaného postupovať vo vyššie naznačenom smere a
vysporiadať sa so skutočnosťou reálneho - faktického doručenia rozhodnutia správneho orgánu prvého
stupňa žalobkyni dňa 25. 11. 2015, teda v úložnej dobe a v tejto súvislosti posúdiť otázku včasnosti
podania odvolania proti tomuto rozhodnutiu. Pokiaľ bolo teda žalobkyni rozhodnutie doručené dňa
25. 11. 2015, lehota 15 dní na podanie odvolania začala plynúť dňom 26. 11. 2015 a uplynula

dňom 10. 12. 2015. Žalobkyňa v tejto lehote dňa 07. 12. 2015 (podľa pripojenej poštovej obálky s
dátumovou pečiatkou pošty) podala na poštovú prepravu odvolanie zo dňa 07. 12. 2015, čo znamená,
že odvolanie bolo podané v zákonom stanovenej lehote a bude potrebné ďalej postupovať podľa
príslušných ustanovení zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov, ktoré
upravujú odvolacie konanie a pri splnení ďalších zákonom stanoveným podmienok meritórne rozhodnúť

o odvolaní žalobkyne.

38. Obdobným spôsobom ako doručovanie rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa zo dňa 05.
11. 2015 správny súd posudzoval i otázku doručovania oznámenia žalovaného zo dňa 18. 01. 2016
a otázku včasnosti podania žaloby, čo namietal pribratý účastník konania. Vychádzal pritom zo zistení

vyplývajúcich z pripojenej doručenky k tomuto oznámeniu, z ktorej vyplýva, že žalobou napadnuté
oznámenie o vybavení podania zo dňa 18. 01. 2016 bolo žalobkyňou fyzicky prevzaté dňa 08. 02. 2016.
Prevzatiu zásielky však predchádzal postup doručovateľa vyznačený na doručenke, podľa ktorého prvý
pokus o doručenie oznámenia bol vykonaný dňa 21. 01. 2016, opakované doručenie bolo vykonané
dňa 22. 01. 2016 a deň uloženia zásielky je vyznačený dňom 22. 01. 2016. Zásielka však bola fyzicky

prevzatá žalobkyňou dňa 08. 02. 2016. Dvojmesačná lehota na podanie žaloby uplynula dňom 08. 04.
2016 a keď žalobkyňa podala žalobu osobne na príslušný súd dňa 07. 04. 2016, urobila tak v
zákonom stanovenej dvojmesačnej lehote, teda včas.

39. K námietke žalovaného v jeho vyjadrení zo dňa 06. 07. 2016, že nie je úplne zrejmé, kto by mal

byť žalovaným (nakoľko na prvej strane žaloby je uvedený Okresný úrad Nitra, pričom s poukazom na
ust. § 2 ods. 3 zákona č. 180/2013 Z. z. o organizácii miestnej štátnej správy a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení neskorších predpisov štátnu správu vykonáva odbor okresného úradu alebo
organizačný útvar odboru okresného úradu určený podľa odseku 6, ak § 7 neustanovuje inak), správny
súd poukazuje práve na ust. § 2 ods. 1, 3, 5 zák. č. 180/2013 Z. z. o organizácii miestnej štátnej správy

v znení neskorších predpisov účinnom v čase podania žaloby, podľa ktorých okresný úrad je miestnym
orgánomštátnejsprávy.Štátnusprávuvykonávaodborokresnéhoúradualeboorganizačnýútvarodboru
okresného úradu určený podľa odseku 6, ak § 7 neustanovuje inak. Okresný úrad má spôsobilosť
byť účastníkom súdneho konania a exekučného konania a samostatne konať pred súdom v rozsahu
svojej pôsobnosti. Na základe citovaných ustanovení zákona o organizácii miestnej štátnej správy je

zrejmé, že Okresný úrad Nitra, ktorý označila žalobkyňa za žalovaného, má spôsobilosť byť účastníkom
súdneho konania, pričom oznámenie o vybavení podnetu zo dňa 18. 01. 2016 vydal Okresný úrad Nitra,
odbor opravných prostriedkov, referát katastra nehnuteľností a rozhodnutie zo dňa 05. 11. 2015 vydal
Okresný úrad Nitra, katastrálny odbor, teda organizačné útvary - odbory vykonávajúce štátnu správu
na príslušnom úseku štátnej správy, organizačne podliehajúce Okresnému úradu Nitra. Pokiaľ teda

žalobkyňa označila za žalovaného Okresný úrad Nitra, ktorý má spôsobilosť byť účastníkom súdneho
konania a žalobou napadnuté rozhodnutia (oznámenie žalovaného a rozhodnutie správneho orgánu
prvého stupňa) boli vydané odbormi spadajúcimi pod tento orgán štátnej správy, bol žalovaný označený
správne.

40. K ďalšej námietke žalovaného správny súd uvádza, že žalobkyňa sa podanou žalobou domáhala
i preskúmania a zrušenia rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa (Okresného úradu Nitra,
katastrálneho odboru) pod č. UP 71/2015-7 zo dňa 05. 11. 2015. Výrok žalobného návrhu teda
obsahovalajnávrhnazrušenieprvostupňovéhorozhodnutiaorgánuverejnejsprávy(ktorépredchádzaložalobou napadnutému rozhodnutiu - oznámeniu žalovaného zo dňa 18. 01. 2016), a preto správny
súd s poukazom na ust. § 191 ods. 3 SSP musel rozhodnúť i o tejto časti žaloby. Na preskúmanie
rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa zo dňa 05. 11. 2015 však neboli splnené zákonom

stanovené podmienky a v tejto časti bola žaloba podaná predčasne, nakoľko lehota na jej podanie v
čase rozhodovania správneho súdu ešte nezačala ani plynúť. Rozhodnutie zo dňa 05. 11. 2015 zatiaľ
nenadobudlo ani právoplatnosť.

Právna zástupkyňa žalobkyne pred otvorením pojednávania dňa 11. 10. 2017 uviedla, že žalobkyňa

berie žalobu v časti o preskúmanie tohto rozhodnutia späť a z toho dôvodu súd v tejto časti, t.j. časti
o preskúmanie neprávoplatného rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa zo dňa 05. 11. 2015
zastavil.
41. Žalovaný bude v ďalšom konaní viazaný právnym názorom súdu s poukazom na ust. § 191 ods.
6 SSP.

42. O trovách konania správny súd rozhodol tak, že žalobkyni ani žalovanému náhradu trov konania
nepriznal, a to s poukazom na ust. § 167 ods. 1, § 170 písm. b/, § 171 ods. 1 SSP s použitím ust. §
25 SSP a ust. § 255 ods. 2 CSP. Žalobkyňa podanou žalobou žiadala zrušiť rozhodnutie (oznámenie)
žalovaného zo dňa 18. 01. 2016 a v tejto časti bola úspešná, nakoľko súd na základe podanej žaloby
zrušil toto rozhodnutie (oznámenie) žalovaného a žalobkyňa by mala nárok na náhradu trov konania.

Zároveňaležalobkyňažiadalapreskúmaťazrušiťineprávoplatnérozhodnutiesprávnehoorgánuprvého
stupňa zo dňa 05. 11. 2015, ktoré nemôže byť predmetnom súdneho prieskumu v správnom súdnictve
(bod 40. rozsudku) a v tejto časti právna zástupkyňa žalobkyne prítomná na pojednávaní zobrala žalobu
späť s tým, že sa jedná o využitie dispozičného práva žalobkyne. Správny súd je toho názoru, že
sa jedná o bezdôvodné späťvzatie žaloby v časti týkajúcej sa rozhodnutia správneho orgánu prvého

stupňa zo dňa 05. 11. 2015, resp. o späťvzatie v snahe predísť odmietnutiu žaloby v tejto časti (t.j.
v časti preskúmania a zrušenia rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa) podľa ust. 98 ods. 1,
písm. c/ SSP ako predčasne podanej, nakoľko lehota na podanie žaloby proti tomuto neprávoplatnému
rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa v čase rozhodovania správneho súdu ešte nezačala ani
plynúť. Bezdôvodné späťvzatie žaloby (i keď len v časti) sa považuje za procesné zavinenie zastavenia

konania, v dôsledku ktorého ostatným účastníkom konania vzniká nárok na náhradu trov konania (§ 171
ods. 1 SSP), čo znamená, že v tejto časti má žalovaný úspech a teda mal by nárok i na náhradu trov
konania. Pomer úspechu a neúspechu žalobkyne a žalovaného bol teda rovnaký, keď v časti žaloby
bola úspešná žalobkyňa (súd zrušil rozhodnutie - oznámenie žalovaného) a v časti žaloby bol úspešný
žalovaný (súd zastavil konanie v časti týkajúcej sa rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa pre

bezdôvodné späťvzatie žaloby v tejto časti), čo v končenom dôsledku znamená, že ani žalobkyňa ani
žalovaný nemali v konaní prevažujúci úspech, a preto im súd náhradu trov konania nepriznal. Pre pomer
úspechu žalovaného, rovnako ako pri čiastočnom úspechu žalobkyne, platí primerane ustanovenie §
255 ods. 2 CSP (§ 25 veta prvá SSP).

Náhradu trov konania súd nepriznal ani ďalšiemu (pribratému) účastníkovi súdneho konania A. J., a to
s poukazom na ust. § 169 SSP, nakoľko neboli splnené zákonné podmienky pre priznanie náhrady trov
pre tohto ďalšieho účastníka. Správny súd uznesením zo dňa 30. 11. 2016 č. k. 11S/76/2016-37 pribral
do súdneho konania tohto účastníka administratívneho konania, ale neuložil mu žiadnu povinnosť, v
súvislosti s plnením ktorej by mu vznikli trovy konania. Právny zástupca pribratého účastníka konania

podal vyjadrenie zo dňa 18. 01. 2017 k žalobe sám bez toho, aby ho súd k tomu vyzval. Za uloženie
povinnosti nemožno považovať ani výzvu súdu zo dňa 02. 03. 2017 zaslanú právnemu zástupcovi
pribratého účastníka konania spolu s vyjadrením právneho zástupcu žalobkyne s tým, že pribratý
účastník konania sa môže vyjadriť k zasielanému vyjadreniu s poučením, že na ďalšie prípadné
vyjadrenie správny súd nemusí prihliadať (ust. § 106 ods. 2 SSP).

43. Súd takto rozhodol pomerom hlasov 3:0, a to s poukazom na ust. § 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z.
o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu správneho súdu nie je prípustný opravný prostriedok, ak tento zákon neustanovuje

inak (ust. § 133 ods. 2 SSP).Proti každému právoplatnému rozhodnutiu krajského súdu je prípustná kasačná sťažnosť, ak zákon
neustanovuje inak (ust. § 439 ods. 1, 2, 3 SSP).

Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len dôvodmi uvedenými v ust. § 440 ods.1, 2 SSP.
Kasačnúsťažnosťmôžepodaťúčastníkkonania,akbolorozhodnutévjehoneprospechvlehotejedného
mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu subjektu oprávnenému na jej podanie, ak nie je
ustanovené inak. Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského
súdu v prípadoch uvedených v § 145 ods. 2 SSP. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť.

Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej
sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého
rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich
skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len
"sťažnostné body"), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh), pričom sťažnostné body možno meniť
len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné
podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho
zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d)
a v prípade, ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.