Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, September 30, 2016

Súd: Okresný súd Žiar nad Hronom
Spisová značka: 12C/101/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6412212941
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 09. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Adriana Mazúchová

ECLI: ECLI:SK:OSZH:2016:6412212941.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žiar nad Hronom v konaní pred sudkyňou JUDr. Adrianou Mazúchovou, v právnej veci

žalobcu POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova č. 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, právne
zastúpeného Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom Grösslingova 4, 811 09 Bratislava, IČO: 36 864 421, proti
žalovanej Slovenská republika, zastúpená Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom
Župné námestie 13, 813 11 Bratislava, o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a.

II. Súd žalovanej náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Podanou žalobou žalobca žiadal od žalovanej zaplatenie čiastky 175,-Eur ako náhradu majetkovej

škody predstavujúcu účelne vynaložené náklady na správu a vymáhanie jeho pohľadávky a čiastky
165,96 Eur ako náhradu nemajetkovej ujmy (predstavujúcej 55,32 Eur za každý mesiac nečinnosti
exekučného súdu), ktoré mu mali byť spôsobené nesprávnym úradným postupom tunajšieho súdu v
exekučnom konaní vedenom pod sp. zn. 11Er/1431/2004 (v rámci ktorého došlo k povereniu súdneho
exekútorapoverenímč.5613017717)tým,žeonávrhunazmenusúdnehoexekútoranebolorozhodnuté
v zákonom stanovenom čase.

2. Žalobca zároveň v podanej žalobe uviedol dôvody, ktoré by mali zakladať vylúčenie sudcov tunajšieho
súdu z rozhodovania prejednávanej veci, pričom predpísaným zákonným postupom bola táto jeho
výhrada už vyriešená nadriadeným súdom (uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa
11.10.2012, sp. zn. 24NcC/257/2012) s tým, že námietku zaujatosti aktuálne vec prejednávajúceho
sudcu žalobca nepodal.

3. Žalovaná v písomnom vyjadrení doručenom súdu dňa 25.08.2014 požadovala žalobu zamietnuť.

Z procesného hľadiska namietala, že zo žaloby nie je zrejmé od čoho odvodzuje žalobca uplatnené
nároky. Podal ju predčasne ešte pred uplynutím 6 mesačnej lehoty určenej na predbežné prerokovanie
nároku podľa § 16 ods. 4 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci. Nakoľko žalobca neposkytol ani súčinnosť potrebnú na predbežné prerokovanie nárokov
Ministerstvom spravodlivosti SR, nepovažuje žalované nároky za predbežne prerokované. Ohľadne veci
samotnej žalovaná popierala, že by došlo k nesprávnemu úradnému postupu poukazujúc na judikatúru
Ústavného súdu SR, podľa ktorej nedodržanie zákonom stanovenej lehoty neznamená automaticky

prieťahy v konaní. Vzniesla námietky voči výške vyčíslenej škody a nemajetkovej ujmy s tým, že žalobca
nepreukázalvznikanivýškuškody,anipríčinnúsúvislosťarovnakonepreukázalanisplneniepodmienok
na priznanie náhrady nemajetkovej ujmy.4. Na pojednávaní dňa 30.09.2016 súd prejednal vec v neprítomnosti riadne predvolaných sporových
strán s použitím ust. § 180 zákona č.160/2015 Z.z. z 21. mája 2015 Civilný sporový poriadok (ďalej
len „CSP“) v spojení s ust. §§ 470, 473, 474 CSP, keď právnemu zástupcovi žalobcu bolo predvolanie

doručené dňa 14.09.2016 a žalovanej bolo predvolanie doručené dňa 16.09.2016. Žalobca v podaní,
ktorým ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní uviedol, že v tomto štádiu konania nemá námietky,
aby sa v tejto veci otvorilo pojednávanie bez jeho účasti, odročiť pojednávanie nežiadal, pričom výslovne
súhlasil s prejednaním a rozhodnutím veci bez jeho prítomnosti ako aj prítomnosti jeho právneho
zástupcu. Rovnako žalovaná svoju neúčasť na pojednávaní ospravedlnila a súhlasila, aby súd vo veci

konal a rozhodol v jej neprítomnosti.

5. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením obsahu žaloby s pripojenými prílohami, vyjadrením
žalovanej s pripojenými prílohami, obsahom doteraz vydaných súdnych rozhodnutí a jednotlivými
listinami tvoriacimi obsah exekučného spisu tunajšieho súdu sp. zn. 11Er/1431/2004 a zistil tento
skutkový a právny stav.

6. Tunajší súd na podklade žiadosti súdneho exekútora Mgr. Jozefa Ďuricu o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie, návrhu žalobcu na vykonanie exekúcie zo dňa 08.10.2004, ktorým žiadal
vymôcť čiastku 17.160,- Sk s príslušenstvom a na podklade notárskej zápisnice č. N 1214/2004, NZ
61699/2004 spísanej dňa 01.08.2004 notárom JUDr. Jarmilou Kováčovou, poveril dňa 26.11.2004

menovaného exekútora vykonaním exekúcie v prospech žalobcu ako oprávneného voči povinnej B. A..
Dňa02.11.2009doručilžalobcasúdunávrhnazmenusúdnehoexekútorapožadujúc,abybolvykonaním
exekúcie poverený súdny exekútor JUDr. Rudolf Krutý. Dňa 24.11.2009 tunajší súd vyzval súdneho
exekútora JUDr. Jozefa Ďuricu, aby v lehote 7 dní vyčíslil trovy exekúcie a predložil svoj exekučný
spis. Následne tunajší súd uznesením zo dňa 11.02.2010, č.k. 11Er/1431/2004-16 vyhlásil exekúciu

za neprípustnú. V odôvodnení uznesenia súd uviedol, že nerozhodoval o návrhu oprávneného na
zmenu súdneho exekútora, lebo v prípade zastavenia exekúcie by zmena súdneho exekútora bola
neúčelná.Vočiuzneseniupodalodvolaniežalobcadňa29.03.2010požadujúcjehozrušenie.Uznesením
zo dňa 29.07.2010, č.k. 17CoE/155/2010-34 Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací napadnuté
uznesenie potvrdil, v dôsledku čoho nadobudlo právoplatnosť dňa 16.09.2010. Následne tunajší súd

uznesením zo dňa 03.03.2011 č.k. 11Er/1431/2004-41 exekúciu zastavil. Aj voči tomuto uzneseniu
sa žalobca odvolal, a to dňa 04.04.2011, pričom Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením zo dňa
22.12.2011 č.k. 2CoE/523/2011-62 napadnuté uznesenie potvrdil. Súdny exekútor vrátil súdu poverenie
na vykonanie exekúcie, pretože exekučné konanie sa skončilo zastavením.

7. Z hľadiska právneho posúdenia zisteného stavu veci súd uvádza, že zodpovednosť štátu za škodu
spôsobenú výkonom verejnej moci jeho orgánmi upravuje zákon č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti
za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov, ktorý v § 3 určuje, že
štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi
verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej moci: a) nezákonným rozhodnutím, b)

nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, c) rozhodnutím o treste,
o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo d) nesprávnym úradným postupom. Svojej
zodpovednosti sa štát nemôže zbaviť.

8. Z uvedeného ustanovenia vyplýva, že na vznik objektívnej zodpovednosti štátu (Slovenskej republiky)

za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom sa vyžaduje kumulatívne (súčasné) splnenie
troch podmienok: 1. nesprávny úradný postup orgánu verejnej moci, 2. vznik škody ako peniazmi
vyčísliteľnej majetkovej ujmy na strane dotknutého subjektu a 3. príčinná súvislosť medzi nesprávnym
úradným postupom a vznikom škody. Zákon č. 514/2003 Z.z. neobsahuje legálnu definíciu nesprávneho
úradného postupu. Ust. § 9 uvedeného zákona v znení účinnom do 31.12.2012 príkladmo za nesprávny

úradný postup označuje porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie
v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné
prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a
právnických osôb. V zásade možno nesprávny úradný postup definovať ako postup orgánu verejnej
moci (teda aj štátneho orgánu), ktorý je v rozpore s platnými právnymi normami a ktorý spočíva

v inej než rozhodovacej činnosti. V prípade rozhodovacej činnosti totiž zákon č. 514/2003 Z.z.
zakladá zodpovednosť štátu za nezákonné rozhodnutie a špecificky za určité rozhodnutia týkajúce
sa najmä osobnej slobody jednotlivca (rozhodnutia o zatknutí, zadržaní, o treste atď.). Inými slovami,
pri nesprávnom úradnom postupe je činnosť orgánu verejnej moci v konkrétnom prípade upravenáprávnou normou, ktorú orgán pri jej aplikácii poruší. Treba ale zdôrazniť, že nesprávny úradný postup
je potrebné posudzovať s prihliadnutím na konkrétne okolnosti daného prípadu. Súd preto skúmal, či
bolo preukázané splnenie všetkých troch podmienok na to, aby bola založená zodpovednosť žalovanej

za žalobcom tvrdenú škodu (resp. ujmu).

9. V danom prípade tunajší súd ako exekučný súd síce nerozhodol o zmene súdneho exekútora,
avšak jeho postup bol plne opodstatneným, pokiaľ uznesením zo dňa 11.02.2010 vyhlásil exekúciu
za neprípustnú a v celom rozsahu ju následne zastavil uznesením zo dňa 03.03.2011 z dôvodu, že

existovali okolnosti, ktoré bránili vykonaniu exekúcie a pre ktoré bolo potrebné exekúciu zastaviť.
Existenciu takýchto okolností potvrdil aj odvolací súd tým, že na odvolanie žalobcu obe napadnuté
uznesenia (uznesenie o vyhlásení exekúcie za neprípustnú, ako aj uznesenie o zastavení exekúcie)
potvrdil. V tomto prípade by bolo v rozpore s logickým procesným postupom, aby na jednej strane
najskôr exekučný súd rozhodol na návrh žalobcu o zmene súdneho exekútora a následne bez potreby
vykonávania akýchkoľvek ďalších úkonov by exekúciu vyhlásil za neprípustnú a túto zastavil. Išlo by

výlučne o samoúčelný postup, teda len o rozhodnutie pre rozhodnutie bez akéhokoľvek praktického
významu. V danom prípade súd síce nerozhodol o návrhu žalobcu na zmenu súdneho exekútora v
zákonom stanovenom čase, no nedodržanie stanovenej lehoty vzhľadom na všetky ostatné okolnosti
prípadu nemožno kvalifikovať ako nesprávny úradný postup.

10. Zákonom stanovená povinnosť súdu ako orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie
v zákonom určenej lehote predstavuje v tejto rovine garanciu ústavného práva každého na prerokovanie
veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky. Ústavný súd Slovenskej
republiky v rozhodnutí sp. zn. I. ÚS 16/02 konštatoval, že pri posúdení toho, či došlo alebo nedošlo
k porušeniu práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 Ústavy

Slovenskej republiky, Ústavný súd Slovenskej republiky prihliada síce na lehoty, ktoré sú uvedené v
Ústave Slovenskej republiky alebo v zákone, ale ich nedodržanie nepovažuje automaticky za porušenie
uvedeného základného práva, pretože aj v týchto prípadoch sú rozhodujúce všetky okolnosti danej veci.
V rozhodnutí sp. zn. I. ÚS 70/02 Ústavný súd Slovenskej republiky zasa uviedol, že ak je na jednej strane
všeobecný súd viazaný v zákone ustanovenými lehotami na vykonanie procesného úkonu, na druhej

strane ich dodržanie nemôže mať za následok porušenie základných zásad civilného procesu, ktoré sú
nevyhnutným predpokladom realizácie širšieho základného práva - práva na spravodlivý proces, ktoré
majú účastníci konania zaručené v ustanoveniach siedmeho oddielu druhej hlavy ústavy a v príslušných
medzinárodných zmluvách o ľudských právach, ktoré majú prednosť pred zákonom. V tomto zmysle
právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a právo na spravodlivý proces nemožno stavať

proti sebe ani ich od seba oddeľovať. Porušenie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
v zmysle čl. 48 ods. 2 Ústavy nemožno preto vyvodzovať len zo skutočnosti, že štátny orgán dôsledne
nepostupoval v zákonom ustanovených lehotách. Žalobca v konaní nepreukázal, že by v danom prípade
bolo rozhodnutím Ústavného súdu SR, prípadne rozhodnutím ESĽP, konštatované porušenie jeho práva
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, vzhľadom na čo nemožno konštatovať nesprávnosť

úradného postupu spočívajúcu v existencii prieťahov. Vzhľadom na uvedené súd dospel k záveru, že aj
keď žalobcom predtým zvolený súdny exekútor nebol „vymenený“ v zákonom určenom čase, nemožno
to s prihliadnutím na okolnosti konkrétneho prípadu označiť za nesprávny úradný postup ako to má na
mysli ust. § 3 zákona č. 514/2003 Z.z., keď súd o zmene exekútora nerozhodoval, ale vzhľadom na
existenciu zákonných dôvodov rozhodol o zastavení exekučného konania po tom, čo exekúciu vyhlásil

za neprípustnú.

11. Vychádzajúc z uvedeného súd preto uzavrel, že v danom prípade nedodržanie lehoty určenej v § 44
ods. 8 Exekučného poriadku v dôsledku následného zákonného postupu exekučného súdu, nemožno
považovať za nesprávny úradný postup prihliadajúc na to, že exekučné konanie bolo súdom zastavené

pre jeho neprípustnosť. Súd tak v tejto súdenej veci nemal preukázané, že by zo strany tunajšieho
súdu v dotknutom exekučnom konaní došlo k nesprávnemu úradnému postupu v tom zmysle ako bol
vyššie charakterizovaný. Ak potom nebolo preukázané splnenie už prvej najpodstatnejšej podmienky
pre založenie zodpovednosti žalovanej za škodu, resp. ujmu (§ 17 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z.)
spôsobenú nesprávnym úradným postupom, logicky sa už ani nebolo potrebné zaoberať skúmaním

ďalších dvoch podmienok (vznikom a výškou škody a príčinnou súvislosťou medzi nesprávnym úradným
postupom a vznikom škody). Keďže nebolo preukázané, že by v dotknutom exekučnom konaní došlo
k nesprávnemu úradnému postupu, nebolo potrebné zaoberať sa ani dopadom nesprávneho úradného
postupu vo vzťahu k požadovanej náhrade nemajetkovej ujmy. Súd tak nemal preukázaný nesprávnyúradný postup, vznik škody na strane žalobcu ani príčinnú súvislosť medzi nesprávnym úradným
postupom a vznikom škody a ani vznik nemajetkovej ujmy v dôsledku nesprávneho úradného postupu,
a preto žalobu ako nedôvodnú zamietol.

12. Na doplnenie však treba uviesť, že súd nielenže nemal preukázaný nesprávny úradný postup
ale nemal preukázané ani splnenie ďalších dvoch podmienok vyžadovaných na vznik zodpovednosti
žalovanej za žalobcom tvrdené ujmy. Žalobca nepreukázal ani konkrétne vyčísliteľnú a preukázateľnú
majetkovú škodu či ujmu nemajetkového charakteru, ktorú utrpel a ktorú by bolo namieste odškodniť

v peniazoch podľa § 17 ods. 1 a 2 zákona č. 514/2003 Z.z. v dôsledku tvrdeného nesprávneho
úradného postupu v súvislosti s rozhodovaním o zmene súdneho exekútora. Za škodu, pri vzniku
ktorej sa nahrádza skutočná škoda a ušlý zisk, nemožno podľa názoru súdu považovať iba subjektívne
vyčíslené paušálne náklady na správu pohľadávky pomocou informačného systému v sume 70,- Eur,
na udržiavanie a správu informačného systému v čiastke 40,- Eur, na administráciu listín a komunikáciu
s pôvodným exekútorom vo výške 50,-Eur a na administratívne spracovanie textov urgencií, publikačné

výdaje, poštovné a telekomunikačné výdaje spojené s urgovaním a kontrolou stavu konania v čiastke
15,- Eur. Skutočnou škodou je totiž ujma vyjadriteľná v peniazoch, ktorá nastala v majetkovej sfére
poškodeného predstavujúca zníženie majetkového stavu poškodeného v porovnaní s jeho majetkovým
stavom pred škodnou udalosťou. Preto pri náhrade skutočnej škody možno kompenzovať iba tie účelne
vynaložené výdavky, ktoré by nebolo nutné vynaložiť nebyť škodnej udalosti. Subsumpcia žalobcom

uvedených nákladov pod ušlý zisk neprichádza potom do úvahy už len vzhľadom na samotnú definíciu
ušlého zisku, ktorým je zmarený majetkový prospech očakávaný s prihliadnutím na všetky okolnosti
prípadu, ktorý však nenastal v dôsledku škodnej udalosti (v danom prípade v dôsledku tvrdeného
nesprávneho úradného postupu). Treba tiež uviesť, že žalobca nielenže nepreukázal ale ani nijako
bližšie nevysvetlil ako paušálne náklady na správu pohľadávky voči povinnému konkrétne súvisia

s tvrdeným nesprávnym úradným postupom súdu, keď v ust. § 44 ods. 9 Exekučného poriadku je
garantovaná nepretržitosť vykonávania exekúcie nezávisle od rozhodnutia súdu o zmene súdneho
exekútora. Ako už bolo uvedené, medzi nesprávnym úradným postupom a škodou musí existovať
príčinná súvislosť, teda vzťah príčiny a následku, pričom je podľa názoru súdu logické, že určité
administratívnenákladynasprávupohľadávkybyžalobcamalivprípade,akbyexekučnýsúdformálneo

zmene súdneho exekútora rozhodol. Vo vzťahu k požadovanej náhrade nemajetkovej ujmy žalobca tiež
nijako nepreukázal žiaden nepriaznivý dopad (ujmu) na jeho právne postavenie ako veriteľa pohľadávky
voči povinnej v dôsledku tvrdeného nesprávneho úradného postupu. V žalobe síce poukázal na určité
riziká vo vzťahu k povinnému (riziko zániku povinného, jeho insolvencia, riziko „zmarenia účelu konania
pre stratu kontaktu s povinným“), no nijako netvrdil ani nedokázal, že k takýmto následkom aj skutočne

došlovdôsledkupostupuexekučnéhosúdu.Súdtaknemalpreukázanýnielennesprávnyúradnýpostup,
ale ani vznik škody na strane žalobcu ani príčinnú súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a
vznikom škody a ani vznik nemajetkovej ujmy v dôsledku nesprávneho úradného postupu. Preto žalobný
návrh zamietol.

13. Len záverom sa k vyjadreniu žalovanej poznamenáva, že zo žaloby podanej dňa 27.09.2012 je
evidentné čoho sa žalobca v konaní domáhal a z akých dôvodov, pričom z vyjadrenia žalovanej je súdu
známe, že žalobca podal dňa 23.04.2012 na Ministerstvo spravodlivosti SR písomnú žiadosť podľa §
15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. o predbežné prerokovanie nárokov uplatňovaných v tomto konaní. V
dôsledku neuspokojenia nárokov do 6 mesiacov od podania žiadosti sa ich žalobca mohol domáhať na

súde (§ 16 ods. 4 cit. zákona), keďže uvedená lehota počas tohto súdneho konania už uplynula.

14. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 v spojení s § 255 CSP, podľa
ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Právo na náhradu trov
konania by vzniklo žalovanej. Táto však nebola v konaní právne zastúpená, trovy právneho zastúpenie

jej teda nevznikli. Z obsahu spisu zároveň nevyplýva vznik ani žiadnych iných trov, preto súd rozhodol
tak, že žalovanej právo na náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Žiar
nad Hronom, písomne v dvoch vyhotoveniach (§ 362 ods. 1 CSP).Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP). Odvolanie
len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné ( § 358 CSP).

Podľa § 363 CSP sa v odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Ak zákon na podanie
nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci
sa týka a čo sa ním sleduje a musí byť podpísané. Náležitosťou odvolania je aj uvedenie spisovej

značkytohtokonania(§127CSP).Podanietrebapredložiťspotrebnýmpočtomrovnopisovasprílohami
tak, aby jeden rovnopis s prílohami zostal na súde a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s
prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy
toho, kto podanie urobil (§ 125 ods. 3 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

odvolania (§ 364 CSP).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 CSP).

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 CSP).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a

exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších
predpisov).