Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, September 21, 2017

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 2Co/440/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7616203092
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 09. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Slovinská

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2017:7616203092.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Slovinskej a sudcov

JUDr. Ľuboša Kunaya a JUDr. Andrey Galdunovej v spore žalobkyne: Q. L., W.. XX.X.XXXX, F. U. L.
XXX, zastúpenej Mgr. Petrom Masarovičom, advokátom, so sídlom v Košiciach, Park Angelinum 2, proti
žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pribinova 25, IČO: 35 792 752,
zastúpenému Advokátskou kanceláriou JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Kubániho
16, o určenie neprijateľnej zmluvnej podmienky a o vydanie bezdôvodného obohatenia, o odvolaní
žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Spišská Nová Ves č.k. 9C/65/2016-77 zo dňa 16.6.2016

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

Priznáva žalobkyni proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1.Okresný súd Spišská Nová Ves (ďalej len súd prvej inštancie alebo len súd) rozsudkom označeným
v záhlaví určil, že dohoda o zrážkach zo mzdy (a iných príjmov) uzatvorená medzi žalobkyňou a
žalovaným, k Zmluve o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 4.7.2011 je neplatná, určil, že
poplatok 367,49 € za služby spočívajúce v možnosti odkladu splatnosti maximálne troch akýchkoľvek
splátok úveru je neprijateľnou zmluvnou podmienkou. Zaviazal žalovaného zaplatiť žalobkyni 1.529,89
€ do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Žalobkyni priznal proti žalovanému náhradu trov konania

pozostávajúce z trov právneho zastúpenia vo výške 671,24 € do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

2. Vykonaným dokazovaním vzal za preukázané, že strany sporu uzavreli dňa 4.7.2011 zmluvu o
revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX na základe ktorej jej bol schválený úver 1.500 € so splatnosťou
v 48 splátkach po 77,05 € vždy v 28. deň v mesiaci. Celková čiastka, ktorú mala žalobkyňa zaplatiť,
predstavovala 1.849,26 €, RPMN predstavovala 65,78 %, ročná úroková sadzba 70,01 % a priemerná
RPMN za úver 46,56 %. Súčasťou zmluvy o revolvingovom úvere bola aj dohoda o poskytnutí služby

spočívajúcej v možnosti odkladu maximálne troch akýchkoľvek splátok úveru za odplatu vo výške
367,49 €. Spolu s úverovou zmluvou uzavretou stranami sporu dňa 4.7.2011 bola medzi žalobkyňou
a žalovaným uzavretá aj Dohoda o zrážkach zo mzdy dlžníka č. XXXXXXXXXX. Táto dohoda nie je
súčasťou úverovej zmluvy a nenachádza sa na tej istej listine. Podľa článku I. Dohody spoločnosť
bude mať voči dlžníkovi pohľadávku na základe Zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX vo
výške 1.500 €. V prípade riadneho splácania úveru má dlžník právo na poskytnutie revolvingu, pričom
pohľadávky zabezpečené Dohodou o zrážkach zo mzdy sú tvorené úverom, vrátane poskytnutých

revolvingov, príslušenstvom úveru, prípadne uplatnenými zmluvnými pokutami a nákladmi, ktoré vznikli
v súvislosti s vymáhaním pohľadávok. Podľa článku II. Dohody zamestnávateľ dlžníka je povinný
vykonávať mesačné zrážky zo mzdy dlžníka vo výške 77,05 €. Z prehľadu úhrad splátok - karty klienta
predloženej žalovaným bolo zistené, že žalobkyňa na základe uzatvorenej Zmluvy č. XXXXXXXXXXuhradila žalovanému za obdobie od novembra 2011 do apríla 2012 päť splátok po 77,05 € t.j. spolu sumu
285,25 €. Následne boli vykonané zrážky z jej mzdy. Spolu teda žalovaná doposiaľ uhradila žalovanému
sumu 3 061,71€.

3. Právne vec posúdil podľa ust. §§ 52 až 54 Občianskeho zákonníka, §§ 1, 2,9 a 11 zák. č. 129/2010
Z.z. o spotrebiteľských úveroch, §§ 37 ods. 1, 39 Obč. zákonníka a § 5a ods. 1 písm. a/ zákona č.
250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa.

4. Konštatoval, že strany sporu uzavreli zmluvu o revolvingovom úvere, ktorá je spotrebiteľskou zmluvou
v zmysle všeobecných ustanovení § 52 a násl. Občianskeho zákonníka, ako aj osobitných ustanovení
zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Z obsahu zmluvy je zrejme, že ide o formulovanú
zmluvu pripravenú vopred žalovaným, ktorý pri uzavretí zmluvy konal v rámci predmetu svojej činnosti.

5. Uviedol, že žalobkyňa ako spotrebiteľ má naliehavý právny záujem na určení neplatnosti Dohody o

zrážkach zo mzdy. Na základe uvedenej dohody si žalovaný ako veriteľ uplatnil svoje právo a požiadal
zamestnávateľa žalobkyne o realizáciu zrážok zo mzdy, pričom zrážky boli aj vykonávané. Bez určenia
neplatnosti Dohody o zrážkach zo mzdy, na základe žiadosti žalovaného, zamestnávateľ žalobkyne
môže opätovne realizovať zrážky zo mzdy, čím dochádza a môže aj v budúcnosti dochádzať bez
právneho dôvodu (akéhokoľvek rozhodnutia súdu, alebo inej inštitúcie) k zásahu do majetkovej sféry

žalobkyne. Žalobkyňa iným spôsobom ako žalobou na súde sa zmeny tohto stavu nemôže domôcť.
Právne postavenie žalobkyne ako dlžníka by tak bolo neisté a súčasne by bolo ohrozené právo
žalobkyne na disponovanie so svojou mzdou.

6. Dospel k záveru, že dohoda o zrážkach zo mzdy, uzatvorená medzi stranami sporu, neobsahuje

uvedenie presnej výšky pohľadávky, ktorá má byť zabezpečená. Podľa článku I. Dohody, spoločnosť
bude mať (má) voči dlžníkovi pohľadávku, ktorá vznikne tým, že spoločnosť poskytne dlžníkovi
úver. Aj keď v uvedenom článku je uvedené číslo Zmluvy o revolvingovom úvere uzavretej medzi
stranami a výška úveru, ktorá mala byť žalovaným poskytnutá žalobkyni, jedná sa len o možné
spôsoby vzniku pohľadávky, ktorá vznikne až v budúcnosti. Vymedzenie zabezpečovanej pohľadávky v

článku I. Dohody tak, že pohľadávky sú tvorené úverom vrátane všetkých revolvingov, príslušenstvom
úveru, prípadnými zmluvnými pokutami, nákladmi, ktoré spoločnosti vznikli v súvislosti s vymáhaním
pohľadávok a prípadne ďalšími pohľadávkami, ktoré do budúcna vyplynú zo zmluvy a jej prípadných
dodatkov, súd považuje za neurčité a teda neplatné podľa ustanovenia § 37 ods. 1 Občianskeho
zákonníka. Zabezpečovaná pohľadávka má byť už v čase uzavretia Dohody o zrážkach zo mzdy

uvedená presne, má byť presne konkretizovaná. Veriteľovi neprislúcha právo jednostranne určovať aké
pohľadávky a v akej výške, ktoré v budúcnosti vzniknú, sa budú realizovať formou zrážok zo mzdy v
jeho prospech. Suma 1 500,- Eur v článku I. predmetnej Dohody je pritom uvedená len v súvislosti s
označením budúceho poskytnutia úveru na základe žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru. Súd
považuje za neurčité aj dojednanie týkajúce sa výšky splátok. Podľa článku II. Dohody, ak nebude v

ktoromkoľvek mesiaci zrážka zo mzdy vykonaná v dohodnutej výške, bez ohľadu na dôvod, má byť
zrážka v nasledujúcich mesiacoch zvýšená nad dohodnutú sumu. Uvedené predstavuje jednostranné
neprimerané zvýhodnenie zmluvnej strany veriteľa, ktorý má byť bezpodmienečne uspokojený aj
nad dohodnutú výšku mesačnej zrážky. Dohoda o zrážkach zo mzdy uzavretá stranami predstavuje
formulárovú zmluvu, ktorá nebola individuálne dojednaná. Svojím obsahom, poukazujúc na vyššie

uvedené skutočnosti, spôsobuje značnú nerovnováhu v zmluvnom postavení strán v neprospech
spotrebiteľa. Dohoda o zrážkach zo mzdy okrem toho zabezpečuje aj prípadné zmluvné pokuty zo
Zmluvyorevolvingovomúvere.Zmluvnépokutysúupravenévčlánku14Zmluvnýchdojednaní,ktorénie
sú podpísané zmluvnými stranami. Ustanovenie § 544 ods. 2 Občianskeho zákonníka pritom vyžaduje,
aby bola zmluvná pokuta dohodnutá písomne, inak je v zmysle § 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka

neplatná.

7. Súd ďalej poukázal aj na skutočnosť, že Dohoda o zrážkach zo mzdy zabezpečuje plnenie zo zmluvy,
ktorá obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky. Najmä článok 8 Zmluvy o revolvingovom úvere, v
zmysle ktorého veriteľ na žiadosť dlžníka mu poskytne možnosť odkladu splátok a dlžník sa zaväzuje

za túto služby zaplatiť veriteľovi odplatu vo výške 367,49 Eur. Uvedená suma bola pritom žalobkyni ako
dlžníkovi odpočítaná z poskytnutého úveru, teda za túto službu dlžník zaplatil už pri uzavretí zmluvy
bez ohľadu na to, či bude alebo nebude žiadať o odklad splátok. Odplata za túto službu je pritom
neprimerane vysoká, presahuje viac ako 4-násobok dohodnutej mesačnej splátky úveru. Zo stranyžalovaného nebolo preukázané, aby táto zmluvná podmienka bola individuálne dojednaná. Pokiaľ aj
žalobkyňa mala možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy s touto zmluvnou podmienkou, nebolo
preukázané, aby mohla ovplyvniť jej obsah.

8. Konštatoval, že predmetná zmluva nemá náležitosti požadované v zmysle ustanovenia § 9 ods. 2
písm. f/ a k/ zákona o spotrebiteľských úveroch, pretože v zmluve absentuje údaj o termíne konečnej
splatnosti úveru a údaj o výške splátok istiny, úrokov a iných poplatkov Z uvedeného dôvodu sa úver
podľa § 11 ods. 1 uvedeného zákona považuje za bezúročný a bez poplatkov. Predmetná úverová

zmluva obsahuje len údaj o splatení úveru v 48 mesačných splátkach po poskytnutí úveru a to do 28.
dňa v poslednom mesiaci. Takýto údaj nemožno považovať za presnú časovú dátumovú špecifikáciu
konečnej splatnosti úveru pre túto konkrétnu zmluvu a preto súd konštatuje, že úverová zmluva uzavretá
medzi účastníkmi konania údaj o konečnej splatnosti úveru neobsahuje. Súd mal za to, že podľa
uvedeného zákonného ustanovenia § 9 ods. 2 písm. k/ v zmluve musia byť rozlíšené splátky istiny,
úrokov a iných poplatkov, teda nepostačuje, ak je uvedená len suma predstavujúca súhrn splátok

istiny, úrokov a iných poplatkov. V predmetnej zmluve je pritom uvedená len celková výška splátky
a nie je z nej zrejmé, aká suma z uvedenej splátky je započítaná na istinu, úroky a iné poplatky.
Uvedená informácia je pritom významná pre spotrebiteľa, najmä pokiaľ ide o jeho možnosť zhodnotiť
ekonomickosť poskytnutého úveru, posúdenie, či požadovaný úrok za úver je pre neho výhodný,
prijateľný, resp. aby spotrebiteľ bol schopný posúdiť celkovú výšku odplaty požadovanej žalobcom za

poskytnutý úver.

9. Naviac ročná úroková sadzba úveru uvedená v zmluve 70,01% značne prevyšuje priemerné úrokové
miery z úverov (zistené z internetovej stránky Národnej banky Slovenska). Výška úrokovej sadzby
určená pri spotrebiteľských úveroch pre domácnosti poskytnutých na dobu od 1 do 5 rokov v júli 2011

bola 12,86 % ročne, teda zmluvne dohodnutá výška úrokov je viac ako 5-krát vyššia.

10. Dokazovaním bolo preukázané, že žalobkyni bol poskytnutý úver vo výške 1 132,51 € a celkovo
zaplatila na základe predmetnej úverovej zmluvy žalovanému sumu 3 061,71 €. Keďže poskytnutý
úver je potrebné považovať za bezúročný a bez poplatkov vzniklo na strane žalovaného bezdôvodné

obohatenie, ktoré je povinný žalobkyni vydať. Žalobkyňa sa žalobným petitom domáhala vydania
bezdôvodného obohatenia vo výške 1.529,89 € a preto súd jej návrhu vyhovel. Zo strany žalobkyne ani
po oboznámení listinných dôkazov nedošlo k návrhu na zmenu žalobného petitu, pričom súd nemôže
priznať viac ako je požadované.

11. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 O.s.p. Žalobkyňa bola v konaní úspešná,
preto bol žalovaný zaviazaný k náhrade jej trov konania. Trovy žalobkyne pozostávajú z trov právneho
zastúpenia vo výške 671,24 € určených podľa vyhlášky č. 655/2004 Z.z. za päť úkonov právnej služby,
ktoré súd považoval za účelne vynaložené a to:
- prevzatie a príprava pojednávania 13.1.2016 (§ 13a ods. 1 písm. a/),

- podanie návrhu na predbežné opatrenie 21.1.2016 (konanie vedené tunajším súdom pod sp. zn.
11C/21/2016 (§ 13a ods. 1 písm. c/)
- podanie žaloby 22.2.2016 (§ 13a ods. 1 písm. c/) a
- účasť na pojednávaní dňa 10.5.2016 a 16.6.2016 (§ 13a ods. 1 písm. d/).
Právny zástupca vyčíslil hodnotu prvých dvoch úkonov po 66 € a ďalších troch po 71,37 €, t.j. odmena

spolu346,11 €.Hodnotajednéhoúkonuprávnejslužbybolaurčenápodľa§10ods.1uvedenejvyhlášky.
Trovy ďalej pozostávajú z režijného paušálu za päť úkonov vo výške po 8,58 Eur, t.j. spolu režijný
paušál 42,90 €. Právny zástupca ďalej vyčíslil cestovné za cestu na pojednávania konané 10.5.2016 a
16.6.2016 Košice - Spišská Nová Ves a späť motorovým vozidlom. Cestovné predstavuje sumu 110,63
€ pri počte kilometrov 404 (202 km jedna cesta tam a späť krát 2), priemernej spotrebe 7,3 l na 100 km,

cene za 1 l pohonných hmôt 1,21 Eur (10.5.2016) a 1,28 Eur (16.6.2016) a základnej náhrade 0,183 €.
Ďalej bola priznaná náhrada straty času za cestu na uvedené pojednávania spolu vo výške 12 polhodín
(6 polhodín jedna cesta Košice - Spišská Nová Ves a späť) po 14,30 Eur t.j. náhrada straty času spolu
171,60 €. Spolu boli priznané žalobkyni trovy právneho zastúpenia vo výške 671,24 € (odmena plus
režijný paušál plus cestovné plus náhrada straty času).

12. Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie žalovaný z dôvodov podľa ust. § 365
ods. 1 písm. b/,d/ a h/ CSP a navrhol zmeniť napadnutý rozsudok tak, že súd žalobu zamietne a
prizná mu náhradu trov konania proti žalobkyni. Poukázal na to, že na daný prípad nemožno aplikovať§ 5a ods. 1 zák. č. 250/2007 Z.z., nakoľko ustanovenie nadobudlo účinnosť 1.5.2014 a dohoda o
zrážkach zo mzdy bola uzatvorená v roku 2011. Platí tu zákaz retroaktivity. Súd prvej inštancie určil
neplatnosť dohody o zrážkach zo mzdy z dôvodu, kedy vymedzenie zabezpečenej pohľadávky má

byť neurčité z dôvodu neuvedenia jej výšky. S týmto tvrdením súdu nesúhlasil. Uviedol, že určenie
zabezpečovanej pohľadávky nemusí byť v zmysle zákonnej úpravy len vyčíslené. Navyše z rozsudku
nevyplýva žiadny zákonný dôvod pre vyslovenie neplatnosti celej dohody o zrážkach zo mzdy. Výrok,
ktorým súd určil, že poplatok za službu spočívajúcu v možnosti odkladu splatnosti splátok úveru je
neprijateľnou zmluvnou podmienkou, považuje za výrok v rozpore s ust. § 53 ods. 1 Obč. zák.. Súd totiž

za neprijateľnú podmienku vyhlásil poplatok vo výške 367,49 €, pričom tento poplatok predstavuje cenu
plnenia. V zmysle § 53 ods. 1 Obč. zák. výrok určujúci cenu plnenia za neprijateľnú zmluvnú podmienku
je nezákonným. Vytýkal ďalej súdu, že sa nezaoberal dohodou o poskytnutí služby ako celkom a
nevyhodnotil obsah čl. 8.6 dohody, v zmysle ktorého dohoda o poskytnutí služby nevzniká podpisom
zmluvy o revolvingovom úvere, ale samostatným podpisom nachádzajúcim sa za čl. 8, ods. 6, teda v
samostatnej podpisovej doložke. Táto podpisová doložka je rovnako ako celý text dohody, v osobitnej aj

farebneodlíšenejčastilistiny,atedaideooddelenúasamostatnúčasťodtextuzmluvy.Išloosamostatnú
dohodu, samostatne podpisovanú, ktorá je graficky oddelená od zvyšku obsahu zmluvy, je samostatne
označená a másamostatnú podpisovú doložku. Predstavuje samostatný právny úkon a jej neprijateľnosť
nebolavôbecdokázaná.Súdneprihliadolaninaustanoveniebodu8.6.,vzmyslektoréhouzavretiedanej
dohody nie je podmienkou pre uzavretia zmluvy o revolvingovom úvere. Pokiaľ súd v rozsudku tvrdí, že

dohoda nie je nijako odčlenená od zmluvy o úvere, je rozsudok súdu nepreskúmateľný. Uviedol ďalej,
že zmluva obsahuje zákonom vyžadovanú výšku splátky, termín splatnosti splátky a počet splátok. Údaj
o dni splatnosti poslednej splátky vyplýva nielen zo splátkového kalendára, ale aj z oznámenia veriteľa o
schválení úveru dlžníkovi, ktoré tvorí neoddeliteľnú súčasť zmluvy. Zmluva teda obsahuje údaj o termíne
konečnej splatnosti úveru. Záver súdu o neplatnosti zmluvy v časti dohody o úroku považuje za rozporný

s ust. § 502 ods. 1 Obch. zák.. Prednostné použitie Občianskeho zákonníka na spotrebiteľské vzťahy
bolo do Občianskeho zákonníka zavedené zák. č. 102/2014 Z.z. s účinnosťou 1.4.2015, pričom v čase
uzavretia zmluvy medzi stranami sporu toto ustanovenie teda účinné ešte nebolo, a preto nie je možné
ho aplikovať v prejednávanej veci. Prednostné použitie Občianskeho zákonníka v zmysle § 52 ods. 2
poslednej vety je prípustné len pre vzťahy založené po jeho účinnosti. V zmysle § 502 Obch. zák. pritom

akstranydojednajúúrokyvyššie,nežprípustnépodľazákonaalebonazákladezákona,jedlžníkpovinný
platiť úroky v najvyššej prípustnej výške. Z uvedeného vyplýva, že záver súdu o neplatnosti ustanovenia
o odplate ako celku je nedôvodný. Nie je preto možné vysloviť neplatnosť celého dojednania o odplate.
Argumentoval ďalej tým, že v čase uzavretia zmluvy bola výška odplaty za úver regulovaná ust. § 53
ods. 6 Obč. zák., v zmysle ktorého odplata nesmela podstatne prevyšovať odplatu obvykle požadovanú

na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch. V nadväznosti na vyššie uvedené
preto nedošlo k bezdôvodnému obohateniu na strane žalovaného.

13. Žalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniu navrhla rozsudok ako vecne správny potvrdiť a priznať jej
náhradu trov odvolacieho konania. Mala za to, že RPMN na schválený úverový rámec 1.500 €

predstavovala hodnotu 212,69 % a nie v zmluve uvedený údaj 65,78% pri úvere 70,01% pri revolvingu,
preto je úver v zmysle ust. § 11 ods. 1 písm. b/ zákona č. 129/2010 Z.z. bezúročný a bez poplatkov.

14. Žalovaný v replike zotrval na svojich doterajších vyjadreniach. Mal za to, že RPMN sa počíta zo
zákonom stanovených údajov, kam patrí o. i. celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom, suma

úveru, dátum vyplatenia úveru. Uviedol, že pre výpočet RPMN je rozhodujúca suma úveru, nie časť
vyplatená po započítaní.

15. Žalobkyňa v duplike zotrvala na všetkých svojich doterajších vyjadreniach a poukázala na ust. §
364 CSP.

16. Podľa ust. § 470 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP) ak nie je
ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté pred dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa
ust. § 470 ods. 2 veta prvá CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali pred dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona zostávajú zachované.

17. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalovaného ako podané
včas oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia
odvolacieho pojednávania v zmysle ust. § 385 ods. 1 CSP a contrario v rozsahu danom ust. § 379 a §380 CSP a z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov (§ 365 ods. 1 písm. b/,d/ a h/ a dospel k záveru,
že odvolaniu žalovaného nie je možné vyhovieť.

18. Rozsudok je vo výroku vecne správny, preto ho odvolací súd v zmysle ust. § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

19. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 21. septembra 2017 o 10.30
hod v pojednávacej miestnosti č. dv. 202, II. poschodie, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia
rozhodnutia boli zverejnené na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach v zmysle ust. § 219 ods. 1,3

CSP.

20. Žalovaný v odvolaní namietal odvolacie dôvody v zmysle ust. § 365 ods. 1 písm. b/,d/ a h/ CSP, t.j.
súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva
v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať
za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho

právneho posúdenia veci.

21. Odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm. b/ CSP je naplnený vtedy, ak súd nesprávnym
procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,
že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Tento odvolací dôvod je potrebné vykladať

eurokonformne s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorá predpokladá, že v tomto prípade
ide o porušenie procesných práv. Ochrana ohrozených alebo porušených práv a právom chránených
záujmov musí byť spravodlivá a účinná tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty. Právna istota je
stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý v súlade s ustálenou
rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít a ak takejto ustálenej rozhodovacej praxe niet, aj stav,

v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý spravodlivo.

22. Odvolací dôvod v zmysle ust. § 365 ods. 1 písm. d/ CSP je daný vtedy, keď konanie má inú vadu,
ktorámohlamaťzanásledoknesprávnerozhodnutievoveci.Tentoodvolacídôvoddopadánaakékoľvek
pochybenia v procesnom postupe súdu, ktoré nie sú subsumovateľné pod ostatné odvolacie dôvody,

avšak len za predpokladu, že mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie súdu.

23. K odvolaciemu dôvodu podľa ust. § 365 ods. 1 písm. h/ CSP odvolací súd uvádza, že právnym
posúdenímječinnosťsúdu,priktorejzoskutkovýchzistenívyvodzujeprávnezáveryaaplikujekonkrétnu
právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením je omyl súdu pri aplikácii

práva na správne zistený skutkový stav. O omyl v aplikácii práva ide vtedy, ak súd použil iný právny
predpis, než ktorý mal použiť alebo ak použil síce správny právny predpis, ale nesprávne ho interpretoval
na daný prípad.

24. Odvolací súd dospel k záveru, že tieto odvolacie dôvody nie sú naplnené.

25. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie v rozsahu dostatočnom pre úplné zistenie
skutkového stavu, vykonané dôkazy vyhodnotil podľa ust. § 132 O.s.p., z týchto dôkazov dospel k
správnym skutkovým zisteniam, na ktorých aj založil svoje rozhodnutie, zo zisteného skutkového stavu
vyvodil aj správny právny záver, pričom rozsudok aj náležite odôvodnil, a preto odvolací súd jeho

rozsudok ako vecne správny podľa ust. § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

26. Správne, podrobné, presvedčivé a zákonu zodpovedajúce sú aj dôvody napadnutého rozsudku,
s ktorými sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje a na tieto odkazuje (§ 387 ods. 2 CSP). Ani v
odvolacom konaní nevyšli najavo také skutočnosti, ktoré by boli spôsobilé spochybniť vecnú správnosť

napadnutého rozsudku.

27. Odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie dáva odpoveď na všetky odvolacie námietky
žalovaného aj s odkazom na zistený skutkový stav a aplikované právne predpisy.

28. Odvolací súd nezistil v konaní žiadne porušenie procesných práv ani inú vadu konania, ktorá by
mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.29. Na zdôraznenie správnosti dôvodov napadnutého rozsudku a k odvolacím námietkam žalovaného
odvolací súd uvádza nasledovné :

30. V ust. § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka zákonodarca vymedzil všeobecnú zásadu, podľa ktorej
spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať také ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v
právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (tzv. neprijateľné podmienky).
To neplatí iba v prípade, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a
primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak

boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia
sa však nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak
nemohol ovplyvniť ich obsah (§ 53 ods. 2 OZ).

31. Uvedené zásady sa vzťahujú aj na vedľajšie zmluvné ustanovenia formulárovej povahy (záložné
zmluvy, dohody o ručení, dohody o zrážkach zo mzdy, rozhodcovské zmluvy a pod.).

32. Podľa § 53 ods. 5 OZ, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

33. Systém ochrany zavedený Smernicou Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách (ďalej aj „smernica“) vychádza z myšlienky, že spotrebiteľ sa v porovnaní s predajcom alebo

dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ako aj úroveň
informovanosti, a táto situácia ho vedie k pristúpeniu na podmienky pripravené vopred predajcom alebo
dodávateľom bez toho, aby mohol vplývať na ich obsah, a vzhľadom na predmetné nerovné postavenie
jednej zo zmluvných strán čl. 6 ods. 1 uvedenej smernice stanovuje, že nekalé podmienky nie sú pre
spotrebiteľa záväzné. Povaha a význam verejného záujmu, z ktorého vychádza ochrana zavedená

smernicou, pritom odôvodňujú, že vnútroštátny súd má povinnosť ex offo posudzovať nekalú povahu
zmluvnej podmienky, a tým vyrovnávať nerovnováhu, ktorá existuje medzi spotrebiteľom a predajcom
alebo dodávateľom, a taktiež má povinnosť zabezpečiť, aby nekalé podmienky použité v zmluvách
uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa vnútroštátneho práva, neboli
záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak jej

ďalšia existencia je možná bez nekalých podmienok (čl. 6 ods. 1 Smernice 93/13/EHS).

34.Jepretonesporné,žeajvposudzovanejveciprislúchalosúduposúdiť,čidohoduozrážkachzomzdy
možno kvalifikovať ako neprijateľnú (nekalú) zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve uzavretej
medzi stranami sporu, a teda z uvedeného dôvodu ako neplatnú.

35. Dohoda o zrážkach zo mzdy zo dňa 4.7.2011, uzavretá medzi žalobkyňou a žalovaným, vzhľadom
na jej formulárové znenie nemá charakter individuálne dojednaných zmluvných ustanovení, ktorých
obsah by žalobkyňa mohla prípadne ovplyvniť (§ 53 ods. 2 OZ). Preto tieto ustanovenia dohody o
zrážkach zo mzdy nesmú spôsobovať značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán

v neprospech spotrebiteľa. To uvedená dohoda o zrážkach zo mzdy tak, ako je naformulovaná, nespĺňa.
Predovšetkým je potrebné uviesť, že výpočet neprijateľných podmienok v ust. § 53 ods. 4 OZ je uvedený
príkladmo. V rámci súdneho preskúmania jednotlivých ustanovení spotrebiteľských zmlúv, ktoré nemajú
charakter individuálne dojednaných zmluvných ustanovení, môže súd dôslednou aplikáciou generálnej
klauzuly obsiahnutej v § 53 ods. 1 OZ okruh týchto podmienok rozšíriť. Medzi neprijateľné podmienky

uvedené v spotrebiteľskej zmluve podľa § 53 ods. 4 OZ patria okrem iného aj ustanovenia, ktoré
požadujúodspotrebiteľa,ktorýnesplnilsvojzáväzok,abyzaplatilneprimeranevysokúsumuakosankciu
spojenú s nesplnením jeho záväzku (§ 53 ods. 4 písm. k/ OZ), prípadne, ktoré oprávňujú dodávateľa
rozhodnúť o tom, že jeho plnenie je v súlade so zmluvou alebo ktoré priznávajú právo zmluvu vykladať
ibadodávateľovi(§53ods.4písm.o/OZ).Právepredmetnádohodaozrážkachzomzdyumožňujeobísť

tieto vyššie uvedené neprijateľné podmienky, keďže iba jej predložením zamestnávateľovi žalobkyne a
oznámením výšky jej dlhu podľa vlastného uváženia žalovaného, je zamestnávateľ povinný vykonávať
zrážky zo mzdy žalobkyne bez toho, aby žalovaným požadovaná pohľadávka voči žalobkyni, prešla
súdnym prieskumom jej oprávnenosti.

36. V dohode o zrážkach zo mzdy zo dňa 4.7.2011 nie je uvedená výška pohľadávky žalovaného. V
samotnom bode I. dohody je uvedené, že cit. „Spoločnosť bude mať (má) voči dlžníkovi pohľadávku,
ktorá vznikne tým, že spoločnosť poskytne dlžníkovi na základe žiadosti o poskytnutie revolvingového
úveru /Zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX čiastku 1.500 €. V zmysle zmluvy/dodatku kzmluvemádlžníkprávo,abymuvprípaderiadnehosplácaniaúverubolposkytnutýďalšíúvervrámcitzv.
revolvingov. Pohľadávky spoločnosti voči dlžníkovi zabezpečované touto dohodou sú tvorené úverom
vrátane prípadných všetkých revolvingov poskytnutých dlžníkovi, príslušenstvom úveru/revolvingu,

prípadne uplatnenými zmluvnými pokutami, nákladmi, ktoré spoločnosti preukázateľne vznikli v
súvislosti s vymáhaním uvedených pohľadávok voči dlžníkovi a ďalšími prípadnými pohľadávkami
spoločnosti voči dlžníkovi, ktoré vyplynú/vzniknú na základe alebo v súvislosti so zmluvou a jej
prípadných dodatkov“.

37. Je teda možné, že v rámci takto žalovaným formulovanej výšky pohľadávky, ktorá nie je presne
vyčíslená a špecifikovaná, sa môžu ocitnúť aj nároky, ktoré sú sporné a ktorých spornosť je takto
vyňatá zo súdneho prieskumu. Inak povedané, sám žalovaný meritórne rozhodne o celkovej výške
dlhu žalobkyne ako spotrebiteľa voči žalovanému ako dodávateľovi, ktorý takto sám rozhoduje, že jeho
plnenie je v súlade s úverovou zmluvou. Výkon zrážok zo mzdy je tak súkromným procesom, ktorý
nepodlieha nijakej kontrole primeranosti a žalobkyňa je vystavená neprimeranému konaniu zo strany

dodávateľa. Preto odvolací súd nemal inú možnosť, iba konštatovať, že dohoda o zrážkach zo mzdy tak,
ako je formulovaná, umožňuje žalovanému ako dodávateľovi obchádzať účinnú justičnú kontrolu, čím
reálne dochádza k narušeniu smernicou sledovanej rovnováhy medzi zmluvnými stranami v neprospech
práv žalobkyne ako spotrebiteľa a z tohto dôvodu je považovaná za neprijateľnú podmienku tak, ako to
správne ustálil súd prvej inštancie.

38. Dohoda o zrážkach zo mzdy bola medzi žalobkyňou a žalovaným uzavretá v rovnaký deň ako zmluva
o úvere, t. j. 4.7.2011. V prípade žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru žalobkyňa vystupovala
ako dlžník. Z uvedeného vyplýva, že už v čase vzniku zmluvy o úvere bola žalobkyňa ako dlžník -
spotrebiteľ nútená uzatvoriť dohodu o zrážkach zo mzdy, pričom jej uzavretie nemohla odmietnuť, keďže

jej uzavretím bolo podmienené poskytnutie úveru. Táto podmienka aj podľa názoru odvolacieho súdu,
spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa -
žalobkyne, predstavuje tak neprijateľnú zmluvnú podmienku, znevýhodňujúcu spotrebiteľa, a preto je s
poukazom na ust. § 53 Občianskeho zákonníka neplatná, tak ako to správne ustálil súd prvej inštancie.

39. So zreteľom na vyššie uvedené neobstojí obrana žalovaného a jeho námietky uvedené v odvolaní,
že súd prvej inštancie nesprávne vyhodnotil dohodu o zrážkach zo mzdy uzavretú medzi stranami sporu
dňa 4.7.2011 ako neprijateľnú zmluvnú podmienku, a tým aj absolútne neplatnú v zmysle § 53 OZ a
neuviedol dostatočné dôvody, na základe ktorých dospel k záveru o neplatnosti dohody o zrážkach
zo mzdy ako celku. Napadnutý rozsudok (jeho odôvodnenie) spĺňa zákonné požiadavky na riadne

odôvodnenie súdneho rozhodnutia v zmysle § 220 CSP tak z formálneho, ako aj z obsahového hľadiska,
keďže súd prvej inštancie jasne a zrozumiteľne uviedol v odôvodnení rozsudku rozhodujúce skutkové
zistenia i právne závery, ku ktorým dospel po úplnom a správnom vyhodnotení vykonaných dôkazov,
náležite a presvedčivo ich zdôvodnil zo všetkých relevantných hľadísk, ktoré v danej veci prichádzajú
do úvahy, pri aplikácii (a dôslednom výklade) relevantných ustanovení právnych predpisov, ktoré použil,

preto napadnutý rozsudok nemožno považovať za nepreskúmateľný.

40. Vzhľadom na uvedené je preto záver súdu o neprijateľnosti zmluvnej podmienky, ktorou sa určuje
dohoda o zrážkach zo mzdy za neplatnú, vecne správny.

41. Vo vzťahu k druhému výroku rozsudku, ktorým súd určil, že poplatok za službu spočívajúcu
v možnosti odkladu splatnosti maximálne troch akýchkoľvek splátok úveru vo výške 367,49 € je
neprijateľnou zmluvnou podmienkou, sa odvolací súd stotožňuje s dôvodmi, pre ktoré súd považoval
túto zmluvnú podmienku za neprijateľnú.

43. Dohoda o poskytnutí tejto služby za vyššie uvedenú odplatu bola nepochybne súčasťou zmluvy o
revolvingovomúvereavzhľadomnato,žeišlooformulárovú,tedavopredžalovanýmpripravenúzmluvu,
žalobkyňa nemala možnosť obsah tejto dohody žiadnym spôsobom ovplyvniť. Vzhľadom na začlenenie
tejto dohody do textu samotnej úverovej zmluvy mala možnosť zmluvu len ako celok prijať alebo ju
odmietnuť. Podpisy na zmluve totiž nasledovali až za článkom 8, obsahujúcim dohodu o poskytnutí

služby a nie je preto pravdivým tvrdenie žalovaného v odvolaní, že táto dohoda bola graficky oddelená
od zvyšného obsahu zmluvy a mala samostatnú podpisovú doložku. Túto dohodu si teda žalobkyňa
individuálne nedojednala, službu spočívajúcu v možnosti odkladu splátok úveru spoplatnenú vo výške
367,49 € si nevymienila, ale bola jej nanútená žalovaným ako súčasť zmluvy o úvere a nepochybnetakáto dohoda spôsobuje značnú nerovnováhu v neprospech žalobkyne ako spotrebiteľky, keďže táto už
vopred poskytuje odplatu žalovanému ako dodávateľovi za službu, ktorú nevyužila a nie je ani isté, či v
budúcnosti ju využije. Žalovaný tak získal prospech skôr, ako poskytol službu - plnenie, a preto dohoda o

zaplatení poplatku vopred za neposkytnutú službu jednoznačne je dohodou v neprospech spotrebiteľa,
a teda ide o neprijateľnú zmluvnú podmienku.

44. Z hľadiska týchto kritérií potom nie je právne významné, aký poplatok (v akej výške) bol za túto
službu dojednaný. Pokiaľ súd prvej inštancie hodnotil neprijateľnosť tejto podmienky aj s ohľadom na

výšku dojednanej odplaty, nemožno prisvedčiť odvolacej námietke žalovaného, že vyhodnocoval iba
cenu tejto služby, teda výšku odplaty za túto službu.

45. Podstatnou je tá skutočnosť, že touto dohodou bola žalobkyňa ako spotrebiteľka zaviazaná platiť za
niečo, čo jej nebolo dodané a nebolo ani isté, či v budúcnosti túto službu využije, teda táto dohoda sa
z hľadiska posudzovania, či nejde o neprijateľnú zmluvnú podmienku, posudzovala komplexne a nielen

z hľadiska výšky dojednaného poplatku.

46. Rovnako aj spôsob, akým bola inkasovaná odplata za túto službu, a to jej odrátanie z poskytnutého
úveru, možno považovať za nekalú obchodnú praktiku. O túto sumu je totiž znížený poskytnutý úver bez
toho, aby spotrebiteľ získal protiplnenie, pričom je povinný zaplatiť v splátkach úveru aj cenu tejto ešte

neposkytnutej a možno v budúcnosti vôbec nevyužitej služby.

47. S poukazom na vyššie uvedené súd prvej inštancie zníženie poskytnutého úveru o sumu 367,49 €
pri poskytnutej výške úveru 1.132,51 € správne považoval za neprimerané, najmä vzhľadom k tomu, že
reálnekzníženiuúveruouvedenúsumudošlovčase,keďeštenebolovôbecisté,čidlžníktútoslužbudo

budúcna využije, čo spôsobuje značnú nerovnováhu medzi stranami sporu v neprospech spotrebiteľa.

48. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov je záver súdu o neprijateľnosti zmluvnej podmienky, ktorou
sa určuje poplatok za služby spočívajúce v možnosti odkladu splatnosti maximálne troch akýchkoľvek
splátok úveru vo výške 367,49 €, vecne správny.

49. Odvolací súd sa nestotožňuje ani s odvolacou námietkou žalovaného, v zmysle ktorej dohoda
o poskytnutí služby predstavuje samostatný právny úkon a nie je súčasťou úverovej zmluvy, či jej
nevyhnutným predpokladom.

50. Z predloženej úverovej zmluvy nepochybne vyplýva, že dohoda o poskytnutí služby je súčasťou
zmluvy o revolvingovom úvere a podpisy úverovej zmluvy sa nachádzajú až za touto dohodou. Text
dohody o poskytnutí služby nie je od zmluvy nijako odlíšený, resp. oddelený a táto dohoda nie
je samostatne podpisovaná, nie je graficky oddelená od zvyšného obsahu zmluvy a je súčasťou
formulárovej úverovej zmluvy. Za tejto situácie súdna kontrola uvedenej dohody z pohľadu posúdenia

neprijateľnej zmluvnej podmienky nie je vylúčená. Hlavným predmetom plnenia je stále poskytnutie
úveru, a preto aj posudzovanie ceny dohodnutej služby odkladu splátok nemožno považovať za
dohodu týkajúcu sa hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny. Odlišný výklad by bol v rozpore
s ust. § 53 ods. 1 Obč. zák. a so sledovaným účelom citovanej právnej úpravy, pretože by takto
veriteľ mohol rozčleniť úverovú zmluvu na viaceré samostatné „individuálne dohodnuté“ časti, čo by

znemožňovalo posúdenie jej neprijateľnosti a takýto výklad je neprípustný, vychádzajúc z účelu právnej
úpravy vzťahujúcej sa na ochranu spotrebiteľa ako tzv. slabšej zmluvnej strany a zásady neprípustnosti
zneužívania monopolného postavenia dodávateľov ako tzv. silnej zmluvnej strany.

51. Z vyššie uvedeného teda možno uzavrieť, že pokiaľ žalobkyňa ako spotrebiteľka bola povinná

zaplatiť poplatok za službu už v čase, keď ju nevyužila a nebolo ani isté, či vôbec túto službu využije,
a to vo výške predstavujúcej takmer 25% poskytnutého úveru, vznikla značná nerovnováha medzi
účastníkmi zmluvných strán v neprospech žalobkyne ako spotrebiteľky, v dôsledku čoho je takto
dojednaná dohoda neprijateľnou zmluvnou podmienkou.

52. Nenáležité sú aj odvolacie námietky žalovaného vo vzťahu k záverom súdu o chýbajúcich
náležitostiach zmluvy o úvere v zmysle ust. § 9 ods. 1 písm. f/ zákona 129/2010 Z.z. - chýbajúci termín
konečnej splatnosti úveru a náležitostiach v zmysle ust. § 9 ods. 2 písm. k/ zákona 129/2010 Z.z. -
členenie splátky úveru na splátku istiny, splátku úrokov a splátku poplatkov.53. Tak, ako správne uviedol súd prvej inštancie, termín konečnej splatnosti úveru nie je možné
stotožňovať s uvedením údaju o dátume splatnosti poslednej splátky. Ak by zákonodarca považoval za

dostatočné takéto vymedzenie konečnej splatnosti úveru, nestanovil by túto náležitosť ako osobitnú, ale
postačujúce by bolo uvedenie náležitostí v zmysle ust. § 9 ods. 2 písm. k/, v rámci ktorých sa uvádza
aj počet a termíny splátok. Pri § 9 ods. 2 písm. f/ zákona 129/2010 Z.z. iný výklad než ten, že konečná
splatnosť úveru musí byť určená dátumovo, preto neprichádza do úvahy.

54. Ust. § 9 ods. 2 písm. f/ zákona 129/2010 Z.z. stanovuje ako podstatnú náležitosť zmluvy o
spotrebiteľskom úvere aj dobu trvania zmluvy a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru,
pričom nedostatok tejto náležitosti má v zmysle ust. § 11 ods. 1 písm. a/ zákona 129/2010 Z.z. v znení
účinnom do 31.12.2012 (t.j. v čase uzavretia zmluvy) za následok, že poskytnutý spotrebiteľský úver sa
považuje za bezúročný a bez poplatkov.

55. V prejednávanom spore však chýba aj náležitosť v zmysle ust. § 9 ods. 2 písm. k/ zákona 129/2010
Z.z. v znení účinnom do 31.12.2012, keďže splátka úveru je určená celkovou sumou 77,05 € mesačne
bez jej rozčlenenia na splátku istinu, splátku úrokov a splátku iných poplatkov.

56. Podľa ust. § 9 ods. 2 písm. k/ zák. č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom do 31.12.2012, t. j. v

čase uzavretia úverovej zmluvy, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa
Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov
a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným
zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia.

57. V zmysle ust. § 11 ods. 1 cit. zákona, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a
bez poplatkov, ak
a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa
§ 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1,
b) je v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v

neprospech spotrebiteľa.

58. Vyššie citované zákonné ustanovenie § 9 ods. 2 písm. k/ je úplnou transpozíciou článku 10 ods.
2 písm. h) smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES o zmluvách o spotrebiteľskom úvere
(ďalej len Smernica), čo vyplýva z tabuľky zhody k Smernici.

59. Podľa článku 10 ods. 2 písm. h) Smernice, zmluva o úvere zrozumiteľne a stručne uvádza výšku,
počet a frekvenciu splátok spotrebiteľa a prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k
jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami úveru na účely splatenia.

60. Doterajšia súdna prax v SR vykladala ust. § 9 ods. 2 písm. k/ zák. č. 129/2010 Z.z. (vnútroštátne
právo SR) tak, že zmluva musí obsahovať uvedenie splátky úveru s členením na splátky istiny, splátky
úrokov a splátky poplatkov, inak sa považuje úver za bezúročný a bez poplatkov.

61. Rovnako ust. § 11 ods. 1 písm. a/ zák. č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom do 31.12.2012 bolo v súdnej

praxi aplikované tak, že úver sa považoval za bezúročný a bez poplatkov v prípade, ak zmluva nemala
písomnú formu alebo síce písomnú formu mala, ale neobsahovala náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a/
až k/, r/ a y/ a § 10 ods. 1. Tento výklad bol následne prevzatý do cit. zákona (§ 11) novelou vykonanou
zák. č. 352/2012 Z.z., účinnou od 01.01.2013, čo iba potvrdzuje správnosť výkladu (v zhode s vôľou
zákonodarcu) ust. § 11 aj pred 01.01.2013.

62. Na výklade ust. § 9 ods. 2 písm. k/ zák. č. 129/2010 Z.z. tak, ako je uvedený vyššie, zotrváva odvolací
súd aj v tejto prejednávanej veci a nemá dôvod sa od tohto výkladu odkloniť, keďže v prejednávanej veci
zmluva síce bola písomne uzavretá, ale neobsahovala náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. k/ cit. zák..

63. Vecne správny je aj záver súdu prvej inštancie o neplatnosti zmluvy o úvere v časti dohody o úrokoch
z úveru vo výške 70,01% ročne, keďže takto dohodnutá odplata je v rozpore s ust. § 53 ods. 6 Obč. zák.,
pretože podstatne prevyšuje najvyššiu prípustnú odplatu, ktorú možno od spotrebiteľa pri poskytnutí
peňažných prostriedkov požadovať.64. Súd prvej inštancie postupoval správne, pokiaľ dohodnutý úrok z úveru v prejednávanom spore
porovnával s úrokovými sadzbami požadovanými v rozhodnom období bankami za poskytovanie

obdobných úverov. Pokiaľ súd pri tomto porovnávaní z relevantných zdrojov (z internetovej stránky
Národnej banky Slovenska) zistil, že výška úrokovej sadzby určená pri spotrebiteľských úveroch pre
domácnosti poskytovaných na dobu od 1-5 rokov v júli 2012 (v čase uzavretia zmluvy) bola 12,86 %
ročne a úroky dohodnuté v úverovej zmluve predstavujú 70,01 %, čo päťnásobne prevyšuje priemernú
úrokovú sadzbu, je nepochybne takáto dohoda v rozpore s dobrými mravmi, a teda neplatná v zmysle

ust. § 39 Obč. zák.

65. Už len táto samotná skutočnosť má za následok neplatnosť zmluvy v časti dojednaného úroku,
a preto žalobkyňa už bez ohľadu na skutočnosť, že zmluva o úvere je bezúročná a bez poplatkov aj
vzhľadom na jej chýbajúce náležitosti, je povinná uhradiť iba istinu, ktorá jej bola reálne zaplatená vo
výške 1.132,51 €, ako to správne uzavrel súd prvej inštancie.

66. Ak teda žalobkyňa plnila žalovanému 3.061,71 € a v nadväznosti na posúdenie neplatnosti
dohodnutých úrokov, ako aj neplatnosti dohody o poplatku 367,49 €, ako aj v nadväznosti na posúdenie
úveru ako úveru bez úrokov a bez poplatkov vzhľadom na chýbajúce náležitosti zmluvy, mala plniť iba
1.132,51 €, plnila tak v rozsahu nad sumu 1.132,51 € žalovanému bez právneho dôvodu a na jeho strane

tak vznikol majetkový prospech, ktorý je žalovaný povinný vydať žalobkyni v zmysle ust. § 451 ods. 1
Obč. zák.

67. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov sú odvolacie námietky žalovaného nedôvodné.

68.PokiaľideonámietkunemožnostiaplikácieObčianskehozákonníka,konkrétne§52ods.2poslednej
vety, v zmysle ktorého na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne
použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva,
vzhľadom na skutočnosť, že toto ustanovenie tiež nebolo účinné v čase uzavretia zmluvy (4.7.2011), a
oba tieto ustanovenia nadobudli účinnosť až 1.4.2015, odvolací súd poukazuje na rozsudok Najvyššieho

súdu SR z 21.4.2015 sp. zn. 3 M Cdo 14/2014, v zmysle ktorého ust. § 52 ods. 2 tretej vety Obč.
zák., podľa ktorého na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne
použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa mali inak použiť normy obchodného práva,
sa vzťahuje aj na právne vzťahy založené pred jeho účinnosťou.

69. Rovnako je nedôvodná námietka žalovaného o nemožnosti aplikácie ust. § 5a ods. 1 písm. a/ zákona
č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa na zmluvný vzťah pred nadobudnutím účinnosti citovaného
zákonného ustanovenia, od jeho účinnosti (od 1.4.2015) sa toto ustanovenie vzťahuje aj na právne
vzťahy založené pred týmto dňom, lebo zákon č. 102/2014 Z.z., ktorým bol novelizovaný zákon č.
250/2007 Z.z. nemá prechodné ustanovenia.

70. Vecne správne rozhodol súd prvej inštancie aj o náhradu trov konania z dôvodov, ako sú tieto náležite
uvedené v odôvodnení napadnutého rozsudku, na ktoré odvolací súd odkazuje a s tými sa stotožňuje.

71. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny podľa

ust. § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

72. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté v zmysle ust. § 396 ods. 1 CSP v
spojenísust.§255ods.1a§262ods.1,2CSP.Odvolacísúdtedarozhodollenonárokunanáhradutrov
odvolacieho konania s tým, že o výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie

po právoplatnosti tohto rozhodnutia, a to samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník,
zohľadňujúc ust. § 251 CSP. Žalobkyňa bola v odvolacom konaní plne úspešná, preto má nárok na
náhradu trov odvolacieho konania voči neúspešnému žalovanému v plnom rozsahu.

73. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou aak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).