Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, October 3, 2017

Súd: Okresný súd Bratislava V
Spisová značka: 14C/383/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1515213085
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 10. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Viera Milatová, PhD.

ECLI: ECLI:SK:OSBA5:2017:1515213085.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava V v konaní pred sudcom Mgr. Vierou Milatovou, PhD., v právnej veci žalobcu:

BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, akciová spoločnosť, so sídlom Boulevard Haussmann
1, 75009 Paríž, Francúzsko, zapísaná v obchodnom registri Paríž pod číslom 542 097 902 RCS
Paríž, konajúci na území Slovenskej republiky prostredníctvom BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE
SA, pobočka zahraničnej banky, IČO: 47 258 713, so sídlom Karadžičova 2, Bratislava, zapísaná
v Obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I, oddiel: Po, vložka číslo: 2990/B, právne zast.:
Advokátska kancelária JUDr. Marek Czompoly s.r.o., so sídlom Ventúrska 16, Bratislava proti
žalovanému: L. D., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom L., F. 3, o zaplatenie 410,09 eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a .

II. Žalovanému súd náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou zo dňa 12.6.2015 žalobca žiadal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 410,09
eur spolu s úrokmi z dlžnej úverovej istiny 336,57 eur vo výške 60 % ročne od 6.5.2014 až do zaplatenia
a úrokmi z omeškania vo výške 8,25 % ročne zo sumy 393,28 eur od 6.5.2014 až do zaplatenia, ako
i trovy konania . Žalobu zdôvodnil tým, že žalobca uzavrel ako veriteľ na jednej strane so žalovaným
ako dlžníkom na strane druhej Zmluvu o spotrebiteľskom úvere, obsahom ktorej bol záväzok žalobcu

poskytnúťžalovanémuviazanýspotrebiteľskýúvervovýške509,-eurnafinancovaniekúpyspotrebného
tovaru u predajcu uvedeného na úverovej zmluve a súčasne záväzok žalovaného vrátiť poskytnutý úver
spolu s dohodnutými úrokmi a poplatkami formou 24 mesačných splátok po 36,89 eur so splatnosťou
prvej splátky 15.5.2012. Žalobca poskytol v zmysle bodu 1.4. Časť 1. Úverovej zmluvy úver tak, že
uhradil požadované peňažné prostriedky na účet predajcu. Žalovaný svoj záväzok splácať poskytnutý
úver riadne a včas neplnil, na poskytnutý úver uhradil iba časť z dlžnej sumy vo výške 590,24 eur.
Na predžalobné výzvy nereagoval. Dňa 5.5.2014 žalobca vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru, čím sa

stal dlh žalovaného splatný v celom rozsahu. Žalobca uviedol, že žalovaný má voči nemu neuhradené
záväzky po lehote splatnosti v sume 410,09 eur (336,57 eur z titulu zvyšku dlžnej úverovej istiny, 56,71
eur z titulu dlžných úrokov z úveru, 16,81 eur z titulu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky).
Okrem toho je žalovaný povinný zaplatiť žalobcovi úroky z dlžnej úverovej istiny vo výške 60 % ročne
zo sumy 336,57 eur od 6.5.2014 do zaplatenia a úroky z omeškania vo výške 8,25 % ročne zo sumy
393,28 eur od 6.5.2014 až do zaplatenia (žalobca si neuplatňuje úroky z omeškania zo sumy nákladov
spojených s uplatnením pohľadávky).

2. Žalovaný prevzal žalobu s poučením a výzvou dňa 12.5.2016. Nepredniesol ani písomnú, ani ústnu
obranu, v konaní zostal nečinný.3. Uznesením tunajšieho súdu č.k. 14C/383/2015-33 zo dňa 16.12.2016 súd rozhodol, že v
súdnom spore bude pokračovať s právnym nástupcom BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA,
akciová spoločnosť, so sídlom Boulevard Haussmann 1, 75009 Paríž, Francúzsko, zapísaná v

obchodnom registri Paríž pod číslom 542 097 902 RCS Paríž, konajúci na území Slovenskej republiky
prostredníctvom BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, pobočka zahraničnej banky, IČO: 47 258
713, so sídlom Karadžičova 2, Bratislava, zapísaná v Obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I,
oddiel: Po, vložka číslo: 2990/B. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňom 30.1.2016.

4. Pojednávania dňa 3. októbra 2017 sa strany sporu nezúčastnili. Doručenie predvolania mali riadne
vykázané. Svoju neúčasť ospravedlnil právny zástupca žalobcu a žiadal, aby súd rozhodol vec v jeho
neprítomnostinazákladepredloženýchdôkazovvintenciáchžalobnéhonávrhu.Žalovanýmaldoručenie
riadne vykázané, svoju neúčasť neospravedlnil. Súd vec prejednal a rozhodol podľa § 180 CSP v
neprítomnosti strán sporu.

5. Súd sa oboznámil s listinnými dôkazmi založenými žalobcom, a to najmä: Zmluvou o spotrebiteľskom
úvere, zmluvou o revolvingovom spotrebiteľskom úvere a vydaní kreditnej karty a rámcovej zmluvy
o poskytovaní platobných služieb z 12.4.2012, výpisom z obchodného registra žalobcu, výpisom z
úverového účtu žalovaného, potvrdením o odfinancovaní peňažných prostriedkov, prehľadu dlžnej
sumy (čl. 11), predžalobnej upomienky + doručenky ako aj ostatným na vec sa vzťahujúcim spisovým

materiálom a zhodnotiac vykonané dôkazy jednotlivo a vo vzájomnej súvislosti zistil tento skutkový stav
veci:

6. Zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere zo dňa 12.4.2012 súd zistil, že žalobca poskytol žalovanému úver
vo výške 509,- eur na nákup tovaru . Žalovaný sa zaviazal tento úver vrátiť žalobcovi v 24. mesačných

splátkach po 36,89 eur, s termínom splatnosti 15. dňa v mesiaci, so splatnosťou prvej splátky
15.5.2012 a konečnej splatnosti úveru 15.4.2014.

7. Predajná cena tovaru bola 559,- eur, priama platba predajcovi 50,- eur. Ročná úroková sadzba bola
dojednaná ako fixná vo výške 60 % ročne, RPMN 79,6 %, priemerná RPMN 45,23 %. V zmluve nebol

uvedený zvolený základný súbor poistenia . Podľa potvrdenia o odfinancovaní peňažných prostriedkov
registrovaných na úverovom prípade žalovaného zo dňa 3.5.3017 odfinancoval sumu 509,- eur, čo
v konaní žalovaný nerozporoval. Podľa potvrdenia k úverovému prípadu ako i výpisov z účtu žalobcu
registruje úhradu 590,24 od žalovaného.

8. Podľa § 497 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka ( ďalej len ,, Obchodný zákonník“),
zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné
prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

9. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom

odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

10. Podľa § 52 ods. 1 Obč. zákonníka (účinného v čase uzavretia zmluvy), spotrebiteľskou zmluvou je
každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

11. Podľa § 52 ods. 2 Obč. zákonníka (ďalej i ako OZ), ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako
aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých stranou je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak
je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody,
ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

12. Podľa § 52 ods. 3 Obč. zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej
zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

13. Podľa § 52 ods. 4 Obč. zákonníka, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej

činnosti.

14. Podľa § 53 ods. 1 Obč. zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa(ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného
predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a
zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

15. Podľa § 53 ods. 2 Obč. zákonníka, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú
také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich
obsah.

16. Podľa § 53 ods. 3 Obč. zákonníka, ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté
medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

17. Podľa § 53 ods. 5 Obč. zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách
sú neplatné.

18. Podľa § 53 ods. 6 Obč. zákonníka, ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných
prostriedkov, nesmie odplata podstatne prevyšovať odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za
spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch. Pri posudzovaní obdobnosti prípadov sa prihliada najmä
na finančnú situáciu spotrebiteľa, spôsob a mieru zabezpečenia jeho záväzku, objem poskytnutých
peňažných prostriedkov a lehotu splatnosti.

19. Podľa § 53b ods. 1 Obč. zákonníka, ak je predmetom spotrebiteľskej zmluvy poskytnutie peňažných
prostriedkov spotrebiteľovi za odplatu, sankcie za omeškanie s plnením záväzku spotrebiteľa spolu
nesmú byť vyššie, ako ustanoví vykonávací predpis.

20. Podľa § 54 ods. 1 Obč. zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa
nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať
svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

21. Podľa § 54 ods. 2 Obč. zákonníka, v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad,

ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

22. Podľa § 54 ods. 2 Obč. zákonníka , v pochybnostiach o význame zmluvnej podmienky sa výklad
priaznivejší pre spotrebiteľa neuplatní, ak právo na príslušnom orgáne uplatňuje právnická osoba
založená alebo zriadená na ochranu spotrebiteľa.

23. Podľa § 1 ods.2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, spotrebiteľským úverom na
účelytohtozákonajedočasnéposkytnutiepeňažnýchprostriedkovnazákladezmluvyospotrebiteľskom
úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom
spotrebiteľovi.

24. Podľa § 2 písm. a) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, spotrebiteľom je
fyzická osoba, ktorej je ponúkaný alebo bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon
zamestnania, povolania alebo podnikania.

25. Podľa § 2 písm. b) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, veriteľom je fyzická osoba
alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej
činnosti.

26. Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, zmluva o spotrebiteľskom

úveremusímaťpísomnúformu.Každázmluvnástranadostanenajmenejjednojejvyhotovenievlistinnej
podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.

27. Podľa § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, zmluva o spotrebiteľskom
úvereokremvšeobecnýchnáležitostípodľaObčianskehozákonníka18)musíobsahovaťtietonáležitosti:

písm. k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom
sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami
spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia.28. Podľa § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, poskytnutý spotrebiteľský
úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú
formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10

ods. 1. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žaloba je podaná nedôvodne.
Súd žalobu musel zamietnuť z dôvodu z dôvodu nedodržania ustanovení zákona č. 129/2010 Z.z. o
spotrebiteľských úveroch . Súd dospel k záveru, že v prejednávanej veci sa jedná o spotrebiteľský
úver, na ktorý sa vzťahujú ustanovenia Občianskeho zákonníka. V tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť,
že hoci má zmluva o spotrebiteľskom úvere charakter absolútneho obchodu, neprestáva byť zmluvou

spotrebiteľskou. Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na jej formu, ktorú uzatvára
spotrebiteľ a dodávateľ. Charakter spotrebiteľskej zmluvy môžu mať nielen zmluvy uzatvárané podľa
Občianskeho zákonníka, ale aj uzatvárané podľa Obchodného zákonníka a osobitných predpisov. Z
hľadiska ochrany spotrebiteľa je potrebné venovať osobitnú pozornosť zmluvám, pri ktorých spotrebiteľ
nemoholovplyvniťichobsah.Prispotrebiteľskýchzmluvách,ktorépredstavujúširšípojem,mázhľadiska
aplikovateľnosti absolútnu prednosť Občiansky zákonník, keďže aplikácia Obchodného zákonníka

prichádza do úvahy až po uplatnení spotrebiteľského práva. Inými slovami musí z hľadiska poradia
aplikovateľnosti v prípade spotrebiteľských zmlúv Obchodný zákonník celkom alebo sčasti ustúpiť
nutnej prioritnej aplikácii spotrebiteľského práva v širšom slova zmysle, t.z. aplikácii Občianskeho
zákonníka. Normy obchodného práva sú totiž v prípade spotrebiteľských zmlúv použiteľnými len vtedy,
ak neodporujú úprave, ktorá tu má z povahy veci prednosť, teda úprave spotrebiteľských vzťahov v

Občianskom zákonníku a predpisoch vydaných na jeho vykonanie.

29. Zmluva uzavretá dňa 12.4.2012 medzi stranami konania je spotrebiteľskou zmluvou na základe
vyššie uvedeného sa neriadi režimom Obchodného zákonníka. Súd zistil, že Zmluva o poskytnutí
spotrebiteľského úveru zo dňa 12.4.2012 uzavretá medzi stranami konania neobsahuje v zmysle ust.

§ 9 ods. 2 písm. k) zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch výšku, počet a termíny splátok
istiny, úrokov a iných poplatkov. V zmluve je uvedená mesačná splátka sumou 36,89 eur a je tam
uvedený počet splátok 24 s termínom splatnosti prvej splátky dňa 15.5.2012 a nasledujúcich splátok
vždy 15. deň v kalendárnom mesiaci, avšak z uvedeného nevyplýva, aká je výška splátok istiny, aká je
výška splátok úrokov a aká je výška splátok ďalších poplatkov. Žalobca totiž do úverovej zmluvy uviedol

celkovú splátku, z ktorej nie je možné zistiť jednotlivé zložky. Z uvedeného nevyplýva výška jednotlivých
zložiek mesačnej splátky a priemerný spotrebiteľ nemá možnosť si uvedenú výšku ani vypočítať.
Spotrebiteľ v čase uzatvárania zmluvy ani v priebehu trvania zmluvného vzťahu nemal vedomosť o
tom z akých položiek, v akej výške pozostáva navýšenie úveru. Súd poukazuje na ustanovenie § 11
ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch, z ktorého vyplýva, že ak zmluva o spotrebiteľskom úvere

neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2, okrem iných aj písm. k), tak sa poskytnutý úver považuje za
bezúročný a bez poplatkov. Súd sa v ďalšom zaoberal sadzbou dohodnutého úroku z úveru, ktorá ako
je uvedená v zmluve, predstavovala 60 % ročne, z internetovej stránky NBS súd preveroval úrokové
miery podobného úveru v bankách a zistil, že pri spotrebiteľskom úvere so splatnosťou od jedného do
5 rokov v apríli 2012 bol úrok vo výške 10,17 %. Z toho je zrejmé, že ročná sadzba úroku dohodnutého

medzi stranami v danom prípade prekročila viac ako 5-násobne mieru úrokov poskytovaných v tomto
období bankami. Dohoda o výške úrokov musí byť v súlade s § 39 Občianskeho zákonníka, teda
nesmie sa priečiť dobrým mravom, inak je právny úkon absolútne neplatný. O takýto stav pôjde vtedy,
ak dohodnuté úroky presiahnu mieru úrokov poskytovanú peňažnými ústavmi v čase uzavretia zmluvy
(rozhodnutie Najvyššieho súdu SR 1MCdo 1/2009 zo dňa 31.7.2009). Za dobré mravy možno považovať

súhrn etických, všeobecne zachovávaných a uznávaných zásad, ktorých dodržiavanie je častokrát
zabezpečované aj právnymi normami tak, aby každé konanie bolo v súlade so všeobecnými mravnými
a morálnymi zásadami demokratickej spoločnosti. Úroková miera dohodnutá medzi stranami viac ako
5-násobne prevyšuje obvyklú úrokovú mieru, preto je takéto dojednanie neplatné pre rozpor s dobrými
mravmi podľa § 39 Občianskeho zákonníka. Vzhľadom na vyššie uvedené závery súd považoval

dohodu o výške úrokov za absolútne neplatnú. Pokiaľ sú úroky neplatné, nemožno ich ďalej moderovať.
Poskytnuté úvery sú z uvedeného dôvodu bezúročné. V tejto súvislosti súd poukazuje na rozhodnutie
Krajského súdu v Prešove sp. zn. 3Co/114/2014 vo veci žalobcu Profi Credit Slovakia s.r.o. o nárok
na zaplatenie zo zmluvy o revolvingovom úvere, ktorý v odôvodnení svojho rozsudku uviedol: „Výška
zmluvných úrokov, pokiaľ tieto úroky prevýšia priemer úrokov na trhu pri porovnateľnom úvere o viac ako

100 % je neprijateľná a odporuje dobrým mravom. Prevýšenie úrokov o 100 % oproti priemeru úrokov
za úvery poskytované bankami je netolerovateľné za žiadnych okolností a preto správne postupoval
súd prvého stupňa, ak nepriznal žalobcovi žiadané úroky predstavujúce viac ako 100 % oproti priemeru
úrokov na trhu pri porovnateľnom úvere (v tom čase 12,67 % ročne). V tejto súvislosti odvolací súdzároveň zdôrazňuje, že pokiaľ sú úroky neplatné v celom rozsahu, nemožno ich ďalej ani moderovať,
a preto súd prvého stupňa nesprávne postupoval, ak považoval dohodu o výške úrokov nad 12,67 %
ročne za absolútne neplatnú. Správne mal ustáliť, že úroky sú neplatné v celom rozsahu. Táto okolnosť

totiž spôsobuje značnú nerovnováhu v postavení strán v neprospech spotrebiteľa v zmysle § 53 ods.
1, 5 Občianskeho zákonníka a za týchto okolností je potrebné hodnotiť dohodu o výške úrokov ako
absolútne neplatnú. Vzhľadom na konkrétne chýbajúce údaje v úverovej zmluve a vyššie uvádzané
dôvody, súd zmluvu o spotrebiteľskom úvere uzavretú medzi stranami konania považoval za platnú,
avšak poskytnutý úver považoval podľa citovaného ustanovenia § 11 ods. 1 zákona o spotrebiteľských

úveroch za bezúročný a bez poplatkov. Žalobca poskytol žalovanému úver vo výške 509,- eur, žalovaný
uhradil 590,24 eur, preto súd žalobu ako neopodstatnenú zamietol v plnom rozsahu.

30. O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane
náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Žalobca bol v konaní neúspešný, preto by mal
nahradiť trovy konania žalovanému, no keďže mu v konaní žiadne trovy nevznikli, súd mu ich náhradu

nepriznal. Súd zároveň prihliadol aj na hospodárnosť konania, pretože v zmysle § 262 ods. 2 CSP by
bolo potrebné po právoplatnosti tohto uznesenia vydať samostatné rozhodnutie o výške náhrady trov
konania a nakoľko žalovanému trovy konania nevznikli, nebolo by mu možné titulom ich náhrady žiadnu
sumu priznať.

Poučenie:

P o u č e n i e :

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajší
súd, písomne, v troch vyhotoveniach.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP - ktorému súdu je určené, kto
ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistenýskutkovýstavneobstojí,pretožesúprípustnéďalšieprostriedkyprocesnejobranyaleboďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.