Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, October 16, 2017

Súd: Okresný súd Zvolen
Spisová značka: 10C/182/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6716213849
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 10. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Silvia Minková

ECLI: ECLI:SK:OSZV:2017:6716213849.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Zvolen v konaní pred sudkyňou JUDr. Silviou Minkovou v právnej veci žalobcu L. R.,

nar. X.X.XXXX, trvale bytom Ľ..X. XXXX/XX, XXX XX P., štátny občan SR, zastúpený TOMÁŠ KOHÚT
advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Nám. SNP 74/28, 960 01 Zvolen, IČO: 47235888, proti
žalovanému Z. E., nar. X.X.XXXX, trvale bytom K..E.Y. X, XXX XX P., štátny občan SR, o zaplatenie
2.500,- € s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 2.500,- € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne
zo sumy 2.500,- € od 6.11.2014 do zaplatenia, a to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

V prevyšujúcej časti sa žaloba z a m i e t a.

Súd p r i z n á v a žalobcovi nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Dňa 14.11.2016 bola na tunajší súd doručená žaloba žalobcu zo dňa 4.11.2016, ktorou sa žalobca
domáhal toho, aby súd zaviazal žalovaného formou platobného rozkazu zaplatiť mu sumu 2.500,- €
spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,25 % ročne zo sumy 2.500,- € od 2.12.2013 do zaplatenia, ako
i nahradiť mu trovy konania.
Žalobu žalobca zdôvodnil tým, že dňa 1.12.2013 uzavrel žalobca so žalovaným zmluvu označenú ako

„Kúpno-predajná zmluva“, na základe ktorej žalobca odovzdal žalovanému predmet kúpy (nábytok) a
previedol vlastnícke právo k predmetu kúpy na žalovaného ako kupujúceho. Žalobca si preukázateľne
splnilsvojupovinnosťvyplývajúcuzpredmetnejkúpnejzmluvyaodovzdalpredmetkúpykupujúcemu,čo
dokazuje preberací protokol. Žalovaný sa v zmysle predmetnej kúpnej zmluvy zaviazal zaplatiť žalobcovi
kúpnu cenu vo výške 2.500,- €. Žalovaný do dňa spísania žaloby kúpnu cenu nezaplatil. Žalobca viackrát
vyzýval žalovaného na zaplatenie dlžnej kúpnej ceny, avšak žalovaný túto povinnosť nesplnil. Žalovaný
súčasne dňa 5.11.2014 písomne uznal svoj dlh čo do dôvodu a výšky. Nakoľko žalovaný ako kupujúci

nesplnilsvojzáväzokzaplatiťdohodnutúkúpnucenu,žalobcavzáujmezabezpečeniasvojejpohľadávky
požiadal žalovaného o písomne uznanie dlhu. Žalovaný dňa 5.11.2014 písomne uznal svoj dlh čo do
právneho dôvodu: neuhradenie kúpnej ceny na základe Kúpno-predajnej zmluvy zo dňa 1.12.2013 a
čo do výšky 2.500,- €. Zároveň žalovaný vyjadril písomný prísľub na zaplatenie dlžnej sumy najneskôr
do 1.4.2015. Súčasťou písomného uznania záväzku je aj prejav vôle žalovaného smerujúci k záväzku
uhradiťúrokyzomeškaniaododňanasledujúcehopouzavretíkúpno-predajnejzmluvyzodňa1.12.2013
až do zaplatenia v prípade, ak dlžnú sumu 2.500,- € neuhradí v lehote do 1.4.2015. Nakoľko žalovaný

svoj dlh nesplnil riadne a včas a to ani čiastočne, dostal sa tak od 2.12.2013 do omeškania so zaplatením
dlžnej sumy 2.500,- €. Po právnej stránke žalobca žalobu zdôvodnil odkazom na ustanovenie § 588
Občianskeho zákonníka, § 559 ods. 2 OZ a § 558 OZ, ako i ustanovenie § 517 ods. 1 a ods. 2 OZ a
§ 3 ods. 1 Nariadenia vlády č.21/2013 Z.z..2. Dňa 28.11.2016 bolo na tunajší súd doručené podanie právneho zástupcu žalobcu zo dňa 24.11.2016,
označené ako Oprava návrhu na vydanie platobného rozkazu, v ktorom okrem iného uviedli, že došlo zo

strany žalobcu k chybe pri vyčísľovaní úroku z omeškania a preto zasielajú konajúcemu súdu túto opravu
návrhu v časti uplatnených úrokov z omeškania, s tým, že žalobca si ďalej uplatňuje zákonný úrok z
omeškania v zmysle § 3 Nariadenia vlády č.87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka a to vo výške 5,25 % ročne z dlžnej sumy.

3. Na návrh vydal súd dňa 29.11.2016 platobný rozkaz sp.zn.10C/182/2016-18, ktorý bol žalovanému
doručený dňa 25.1.2017, proti ktorému podal žalovaný odpor zo dňa 8.2.2017, doručený tunajšiemu
súdu dňa 8.2.2017, v ktorom okrem iného uviedol, že návrh žalobcu považuje za nedôvodný, s tým, že
dokumenty podpísal on dodatočne 5.11.2014 až pri odovzdávaní priestorov, kde sa predmetný nábytok
nachádzal novému prevádzkovateľovi z dôvodu zložitej situácie súvisiacej s odstúpením priestorov.
Daný čas on prevádzkoval kaviareň Idias Caffe Bar, kde sa nábytok, ktorý je predmetom sporu

nachádzal a odstupoval novému prevádzkarovi. O tejto skutočnosti žalobca vedel. Na toto tvrdenie sú aj
preukázateľnísvedkovia.Predmetnýnábytoknebolvdanomčase1.12.2013dodanýpodľadohodnutých
podmienok a teda nebol dodaný v kompletnom zložení v dohodnutom čase, teda do 1.12.2013. Táto
skutočnosť negatívne ovplyvnila podnikateľskú činnosť žalovaného a to tým, že prevádzku kaviarni
nemohol otvoriť v plánovanom období, čím mu vznikla škoda - ušlý zisk a s tým spojené aj ostatné

prevádzkové náklady ako prenájom priestorov a spotreba energií. Navyše ani po termíne neboli dodané
všetky súčasti nábytku dohodnuté so žalobcom. Tieto skutočností má potvrdzovať dôkazový materiál
priložený žalobcom, kde preberací protokol zo dňa 1.12.2013 bol podpísaný žalovaným až dodatočne
5.11.2014 a hneď na to overeným notárom na podpis. Do dátumu 5.11.2014 žalobca a žalovaný medzi
sebou diskutovali o daných skutočnostiach ako tieto problémy vyriešiť v rámci dobrých vzťahov. Ako

bolo vyššie uvedené, ku podpisu uznania dlhu zo dňa 5.11.2014 došlo na základe toho, že žalobca vedel
o odstúpení priestorov kaviarne žalovaným novému prevádzkovateľovi a žalobca sa dostavil na osobné
stretnutie žalovaného a nového prevádzkovateľa. Toto stretnutie bolo v priestoroch kaviarne Idias Caffe
Bar a prebehlo za účasti svedkov. Žalobca na danom stretnutí predniesol, že nedovolí priestor kaviarne
odstúpiť resp. nábytok demontuje, kým nebude dokument o uznaní dlhu žalovaným podpísaný u notára.

Na základe týchto skutočností boli dôkazové dokumenty podpísané. Vzhľadom na tieto skutočnosti
navrhol napadnutý platobný rozkaz zrušiť, nariadiť pojednávanie a žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.

4. Súd uznesením zo dňa 21.4.2017 sp.zn.10C/182/2016-30, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa
18.5.2017, zrušil platobný rozkaz Okresného súdu Zvolen č.k.10C/182/2016-18 zo dňa 29.11.2016 v

celom rozsahu, v súlade s ustanovením § 267 ods. 3 veta prvá Civilného sporového poriadku (ďalej len
„C.s.p.“), podľa ktorého ak čo len jeden zo žalovaných podá včas odpor s vecným odôvodnením, súd
zruší platobný rozkaz v celom rozsahu a nariadi pojednávanie.

5. Dňa 13.6.2017 bolo na tunajší súd doručené vyjadrenie žalobcu zo dňa 15.5.2017, ktorý

prostredníctvom svojho právneho zástupcu okrem iného uviedol, že žalovaný v odpore žiadnym
spôsobom nespochybnil nárok žalobcu uplatňovaný v konaní, ale sa obmedzil len na skutkové tvrdenia,
ktoré súčasne žiadnym spôsobom nepreukázal, ako napr. údajné nedodanie tovaru (nábytok), na
základe uzavretej kúpnej zmluvy riadne a včas. Uvedené tvrdenia sú súčasne priamo v rozpore s
listinnými dôkazmi, ktoré predložil žalobca a ktoré boli podpísané samotným žalovaným. Žalovaný tiež

nespochybnil, že by voči žalobcovi nemal dlh, práve naopak sám poukázal na uznanie dlhu zo dňa
5.11.2014. Medzi sporovými stranami je tak nesporné, že dňa 5.11.2014 došlo k platnému uznaniu
dlhu podľa § 558 Občianskeho zákonníka, ktorým žalovaný písomne uznal čo do dôvodu a výšky
žalobcom uplatňovanú pohľadávku. Právnym následkom uznania dlhu žalovaným voči žalobcovi je
tak založenie právnej domnienky, že dlh v čase uznania trval. Súčasne v zmysle ustálenej judikatúry,

ako aj právnej doktríny dochádza k presunu dôkazného bremena na žalovaného a teda ja na ňom,
aby preukázal, že dlh, ktorý písomne uznal čo do dôvodu a výšky neexistuje alebo zanikol. V tejto
súvislosti poukázali na rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR sp.zn.29Odo/180/2013. Žalovaný v tomto
smere neuniesol dôkazné bremeno, keď nepreukázal, že by dlh uplatňovaný žalobcom zanikol čo i
len čiastočne. Žalovaný neprodukuje žiadne dôkazy smerujúce k vyvráteniu žalobcových tvrdení a v

rámci procesnej obrany len prezentuje subjektívne a ničím nepodložené skutkové tvrdenia, ktoré v
konečnom dôsledku nemajú spojitosť s prejednávaným prípadom. Rovnako tak tvrdenia o údajnom
vzniku škody v podobe ušlého zisku sú nielen že nepodložené, ale zároveň irelevantné a zavádzajúce.
Tvrdenia žalovaného o tom, že žalobca nemal údajne dovoliť odstúpenie priestorov kaviarne Idias CaffeBar (v ktorom sa nachádzal nábytok, za ktorý neuhradil žalovaný žalobcovi kúpnu cenu), kým nebude
podpísaný dokument uznania dlhu, sú absolútne nesúvisiace a nepodložené. V prípade ak procesná
obrana žalovaného smeruje k tomu, že uznanie dlhu nemalo byť z jeho strany slobodné a vážne resp.

bol k takému konaniu prinútený (čo nebol tento prípad), neznamená automaticky akceleráciu súdu
smerom k veriteľovi, aby svoj nárok obhájil, ale práve naopak má za následok vyhovenie uplatňovanému
nároku veriteľa s odôvodnením, že žalovaný neuniesol dôkazné bremeno. V tejto súvislosti odkázali na
komentár k Občianskemu zákonníku, ktorý vo vyjadrení konkrétne citovali. Žalobca ako fyzická osoba
nekonajúca v rámci predmetu podnikateľskej činnosti na základe kúpnej zmluvy zo dňa 1.12.2013 dodal

žalovanému riadne a včas predmet kúpy, o čom bol vyhotovený aj odovzdávací protokol. Nakoľko
si žalovaný nesplnil svoju povinnosť uhradiť kúpnu cenu za dodaný tovar riadne a včas za účelom
zabezpečeniapostaveniažalobcuakoveriteľadodatočnepísomneuznalčododôvodu,ajvýškysvojdlh,
ktorý sa zaviazal uhradiť do 1.4.2015, pričom opätovne k žiadnej úhrade zo strany žalovaného nedošlo.
Vzhľadom na to je nepochybné, že:
1/ dlh žalovaného voči žalobcovi vo výške 2.500,- € v čase jeho písomného uznania dňa 5.11.2014 trval,

2/ písomné uznanie dlhu žalovaným je platným právnym úkonom obsahujúcim všetky podstatné
náležitosti,
3/ zo strany žalovaného nedošlo ku dňu spísania tohto vyjadrenia ani k čiastočnej úhrade dlhu,
4/ zo strany žalovaného nedošlo k preukázaniu, že by dlh neexistoval.

6. Súd nariadil v tejto veci pojednávanie na deň 16.10.2017, na ktoré sa dostavil žalobca, ako i právny
zástupca žalobcu, ktorý mal doručenie predvolania na pojednávanie vykázané riadne a včas. Taktiež sa
dostavil žalovaný, ktorý mal tiež doručenie predvolania na pojednávanie vykázané riadne a včas. Súd
na tomto pojednávaní vec meritórne prejednal a rozhodol.

7. Súd na pojednávaní vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi, ktoré v priebehu konania doložili vo
fotokópiáchdosúdnehospisustranysporuato:Kúpno-predajnúzmluvuzodňa1.12.2013sosvedčením
o pravosti podpisu kupujúceho zo dňa 5.11.2014 z č.l.4-8, preberací protokol zo dňa 1.12.2013 z č.l.9
vrátanefotodokumentáciezč.l.10vrátaneosvedčeniaopravostipodpisuzč.l.11-12,uznaniedlhuzodňa
5.11.2014 z č.l.13 a oboznámil s prednesom právneho zástupcu žalobcu, ako i s prednesom žalovaného,

pričom zistil tento skutkový stav.
Zprednesuprávnehozástupcužalobcunapojednávanísúdzistil,žesavcelomrozsahupridržalpodanej
žaloby a ďalších ich písomných vyjadrení.
Z prednesu žalovaného na pojednávaní súd zistil, že nad rámec skutočností uvedených v podanom
odpore ešte k veci uviedol, že skutočnosti opísané v žalobe nie sú úplné, pretože suma, ktorá je tam

riešená predstavovala len doplatok za tovar a pôvodne bola vyplatená v hotovosti suma 10.000,- € ním
v prospech žalobcu v súvislosti s prevádzkou Idias Caffe Bar, s tým, že všetky veci vzhľadom na to, že
sa medzi nimi jednalo o kamarátsky vzťah uzatvárali iba v ústnej forme, takže listinné dôkazy o týchto
skutočnostiach nevie preukázať a predložiť. Na záver uviedol, že si je vedomý toho, že nedisponuje
dôkazmi,ktorýmibypreukázalsvojetvrdeniaatedabuderešpektovaťrozhodnutiesúdu,avšakpoukázal

na to, že jeho aktuálna finančná situácia nie je taká, že by bol schopný bezodkladne plniť tieto nároky.
Z Kúpno-predajnej zmluvy zo dňa 1.12.2013 súd zistil, že bola uzavretá medzi žalobcom ako
predávajúcim a žalovaným ako kupujúcim v zmysle § 588 a nasl. Občianskeho zákonníka, pričom
predmetom tejto zmluvy bol prevod vlastníckeho práva k hnuteľným veciam - nábytku špecifikovanom
odkazom na fotografickú prílohu k tejto zmluve za vzájomne dohodnutú kúpnu cenu vo výške 2.500,- €.

Zmluvné strany sa dohodli, že predmetný nábytok odovzdá predávajúci kupujúcemu v deň podpisu tejto
zmluvy. K zmluve je pripojená aj fotodokumentácia v počte kusov 2 a k zmluve je pripojené aj osvedčenie
o pravosti podpisu žalovaného zo dňa 5.11.2014, podľa ktorého E.. I. E. ako pracovník poverený notárom
K.. Z. E. osvedčila pravosť podpisu žalovaného, ktorý listinu pred ňou vlastnoručne podpísal.
Z preberacieho protokolu zo dňa 1.12.2013 súd zistil, že ako odovzdávajúci subjekt je tu uvedený

žalobca, ako preberajúci subjekt žalovaný, s tým, že preberajúci prebral a odovzdávajúci odovzdal
nábytok pre zariadenie kaviarne s odkazom na fotoprílohu, keď podľa tohto protokolu preberajúci prebral
nábytok v nepoškodenom stave od odovzdávajúceho. Prílohu tvorí fotodokumentácia predmetného
nábytku v počte kusov 2, pričom je k tomuto protokolu pripojené aj osvedčenie o pravosti podpisu zo
dňa 5.11.2014, podľa ktorého E.. I. E., pracovník poverený notárom K.. Z. E. osvedčila pravosť podpisu

žalovaného, ktorý listinu pred ňou vlastnoručne podpísal.
Z uznania dlhu zo dňa 5.11.2014 súd zistil, že ako dlžník je tu uvedený žalovaný, s tým, že tento uznal čo
do dôvodu a výšky svoj dlh voči veriteľovi - žalobcovi, keď v tomto uznaní dlhu je uvedená suma 2.500,-
€ ako výška dlhu a ako dôvod vzniku dlhu je uvedené, že tento vznikol na základe Kúpno-predajnejzmluvy zo dňa 1.12.2013, s tým, že dlžník ku dňu spísania tohto uznania dlhu neuhradil ani časť dlhu.
Dlžník sa zároveň zaviazal uhradiť dlh jendorázovo, najneskôr do 1.4.2015 a zároveň sa zmluvné strany
dohodli, že dlžník dlh vráti veriteľovi v hotovosti v mieste bydliska (sídla) veriteľa. Pre prípad, že sa

dlžník dostane do omeškania so zaplatením dlhu, sa dlžník zaviazal uhradiť veriteľovi zákonný úrok z
omeškania podľa Občianskeho zákonníka odo dňa nasledujúceho po podpise kúpno-predajnej zmluvy
až do úplného zaplatenia. K tomuto uznaniu dlhu je pripojené osvedčenie o pravosti podpisu, ktorým E..
I. E., pracovník poverený notárom K.. Z. E. dňa 5.11.2014 osvedčila pravosť podpisu žalovaného, ktorý
listinu pred ňou vlastnoručne podpísal.

8. Podľa § 588 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), z kúpnej zmluvy vznikne predávajúcemu
povinnosť predmet kúpy kupujúcemu odovzdať a kupujúcemu povinnosť predmet kúpy prevziať a
zaplatiť zaň predávajúcemu dohodnutú cenu.
Podľa § 563 OZ, ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v
rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal.

Podľa § 558 OZ, ak niekto uzná písomne, že zaplatí svoj dlh určený čo do dôvodu aj výšky, predpokladá
sa, že dlh v čase uznania trval. Pri premlčanom dlhu má také uznanie tento právny následok, len ak ten,
kto dlh uznal, vedel o jeho premlčaní.
Podľa § 517 ods. 1 veta prvá OZ dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
Podľa § 517 ods. 2 OZ, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od

dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;
výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 3 Nariadenia vlády SR č.87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho
zákonníka výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba
Európskej centrálnej banky, platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

9. Podľa § 145 ods. 3 C.s.p., ak je žaloba vzatá späť sčasti pred jej doručením žalovanému, koná súd
o zvyšku nároku bez rozhodovania o zastavení konania v tejto časti.
Nakoľko z obsahu podania žalobcu zo dňa 24.11.2016 bolo zistené, že žalobca zobral žalobu späť
v časti úroku z omeškania, keď toto podanie bolo na tunajší súd doručené dňa 28.11.2016, t.j. ešte

pred doručením žaloby žalovanému, súd konal o zvyšku nároku žalobcu bez rozhodovania o zastavení
konania v tejto časti.

10. Vychádzajúc z uvedených skutkových zistení a ustanovení právnych predpisov dospel súd k názoru,
že žaloba je čiastočne dôvodná.

Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že strany sporu uzavreli medzi sebou kúpnu zmluvu,
ktorej predmetom bol prevod vlastníckeho práva k hnuteľným veciam nábytku - zariadeniu kaviarne
špecifikovanému v predmetnej zmluve formou fotodokumentácie. Súd z vykonaného dokazovania tiež
zistil, že prvotne mala byť predmetná kúpna zmluva uzavretá ústnou formou a to 1.12.2013, a až
následne dňa 5.11.2014 došlo k písomnému vyhotoveniu tejto kúpnej zmluvy. V zmluve bola dojednaná

aj kúpna cena a to vo výške 2.500,- €, pričom dátum splatnosti kúpnej ceny nebol v zmluve priamo
uvedený. Následne v deň písomného vyhotovenia predmetnej kúpnej zmluvy bol podpísaný aj preberací
protokol, v zmysle ktorého mal byť predmet kúpnej zmluvy prevzatý preberajúcim v nepoškodenom
stave. V ten istý deň došlo zo strany žalovaného aj k uznaniu dlhu čo do dôvodu a výšky, keď dlh
bol uznaný vo výške 2.500,- €, s tým, že ako dôvod vzniku dlhu tu bola uvedená predmetná kúpna

zmluva, pričom sa zároveň dlžník zaviazal uhradiť dlh najneskôr do 1.4.2015, a pre prípad omeškania so
zaplatením tohto dlhu sa zároveň zaviazal uhradiť aj zákonný úrok z omeškania odo dňa nasledujúceho
po podpise predmetnej kúpno-predajnej zmluvy.
Súd sa stotožnil s právnym názorom žalobcu, že predmetné uznanie dlhu žalovaným má všetky
všeobecné náležitosti vyžadované pre právny úkon, taktiež bola splnená písomná forma tohto právneho

úkonu, je z neho zrejmý dôvod (kauza) vzniku pohľadávky, pričom výška pohľadávky je v ňom presne
určená a zároveň obsahuje aj prísľub žalovaného ako dlžníka tento dlh zaplatiť. Zároveň toto uznanie
dlhu má ten právny následok, že zakladá vyvrátiteľnú právnu domnienku, že v čase uznania dlh existoval
a v tomto súdnom konaní sa dôkazné bremeno presunulo na žalovaného, ktorý bol povinný preukázať,
že dlh v čase uznania neexistoval, prípadne, že zanikol splnením alebo inak, avšak súd má za to, že

žalovaný toto dôkazné bremeno neuniesol, v dôsledku čoho súd prisúdil žalobcovi voči žalovanému
istinu uplatnenú v súdenej veci vo výške 2.500,- €.
Žalovaný v súdenej veci bol preukázateľne v omeškaní so zaplatením istiny, keď v zmysle uznania dlhu
zo dňa 5.11.2014 sa tento dlh zaviazal uhradiť najneskôr do 1.4.2015, a pre prípad, že sa so zaplatenímtohto dlhu dostane do omeškania, zaviazal sa uhradiť aj úrok z omeškania odo dňa nasledujúceho po
podpise kúpno-predajnej zmluvy. Na základe toho súd žalobcovi priznal nárok na úrok z omeškania zo
žalovanej sumy vo výške 5,05 % ročne, keďže základná úroková ECB bola od 10.9.2014 do 15.3.2016

vo výške 0,05 %, čiže žalobca si uplatnil nárok na úrok z omeškania v zákonnej výške, avšak tento úrok
z omeškania súd žalobcovi priznal až odo dňa 6.11.2014, hoci žalobca sa domáhal zaplatenia úroku z
omeškania od 2.12.2013, keďže v konaní bolo preukázané, že k podpisu kúpno-predajnej zmluvy došlo
až dňa 5.11.2014, keď z osvedčovacej doložky o pravosti podpisu vyplýva, že v tento deň žalovaný
listinu pred pracovníkom povereným notárom vlastnoručne podpísal, v dôsledku čoho v prevyšujúcej

časti úroku z omeškania nárok žalobcu zamietol.

11. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Podľa § 262 ods. 1 C.s.p., o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.
Podľa § 262 ods. 2 C.s.p., o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti

rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd v zmysle vyššie citovaných ustanovení Civilného
sporového poriadku tak, že nakoľko bol žalobca s výnimkou nepatrnej časti úroku z omeškania v celom
rozsahu úspešný v tomto konaní, bol mu priznaný nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v
rozsahu 100 %, s tým, že o konkrétnej výške náhrady trov konania bude rozhodnuté po právoplatnosti

tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15-tich dní odo dňa jeho doručenia, prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, písomne v dvoch vyhotoveniach (§ 362 ods. 1 veta
prvá CSP).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP). Ak zákon
na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí,

ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a musí byť podpísané. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom
konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania. Podanie urobené v listinnej
podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami
mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa
nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie

urobil (§ 125 ods. 3 CSP).

Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, pričom podľa § 366 CSP prostriedky procesného
útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie,
možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
1. sa týkajú procesných podmienok,

2. sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
3. má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
4. ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie,
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov.