Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on

Decision was made at the court Okresný súd Bardejov

Judgement was issued by JUDr. Vladislav Puškáš

Judgement form – Rozsudok

Judgement nature – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Okresný súd Bardejov
Spisová značka: 7C/32/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8216201909
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 10. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladislav Puškáš

ECLI: ECLI:SK:OSBJ:2016:8216201909.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Sudca Okresného súdu Bardejov JUDr. Vladislav Puškáš v právnej veci žalobcu Orange Slovensko, a.s.,

Metodova 8, 821 08 Bratislava, IČO: 35 697 270, zastúpený Bobák, Bollová a spol., s.r.o., advokátska
kancelária, Dr. Vl. Clementisa 10, 821 02 Bratislava, IČO: 35 855 673 proti žalovanému H. P., nar.
XX.X.XXXX, S. XXX, XXX XX T., o zaplatenie 443,31 Eur s príslušenstvom, dňa 12.10.2016 bez
nariadenia pojednávania takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je p o v i n n ýzaplatiť žalobcovi 239,47 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 %
ročne od 6.9.2014 do zaplatenia, v lehote 3 dní po právoplatnosti rozsudku.

V prevyšujúcej časti žalobu žalobcu z a m i e t a .

Žalobcovi voči žalovanému p r i z n á v a náhradu trov konania v rozsahu 8 % skutočných trov.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca podanou žalobou žiadal žalovanému uložiť povinnosť zaplatiť žalobcovi 443,31 Eur spolu s
úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne z dlžnej sumy od 6.9.2014 do zaplatenia.

2. Žalobca uzavrel so žalovaným zmluvy číslo I., číslo I., ktorých neoddeliteľnou súčasťou sú všeobecné
podmienky.

3. Na základe uzavretých zmlúv žalobca vypožičal žalovanému 2 ks SIM kariet, ktoré umožňovali
žalovanému využívať telekomunikačné služby poskytované žalobcom a ku ktorým boli priradené
účastnícke telefónne čísla XXXXXXXXXX a XXXXXXXXXX.

4. Žalobca sa žalobou domáha nároku vo výške škody voči žalovanému, ktorá vznikla žalobcovi za
odpredané mobilné telefóny, telekomunikačné zariadenia Nokia Lumia 520 white a to vo výške 58,34 Eur

a Prestigio MultiPad 2 Ultra Duo 8.0 3G vo výške 145,50 Eur. Škoda predstavuje rozdiel medzi predajnou
cenou mobilného telefónu/telekomunikačného zariadenia a jeho akciovou cenou (ďalej len výsledná
suma), to znamená predstavuje škodu žalobcu, ktorú žalovaný žalobcovi spôsobil tým, že získal mobilný
telefón/telekomunikačné zariadenie za cenu zvýhodnenú oproti cene trhovej tak, že podpisom dodatku
sa zaviazal používať služby, a za tieto platiť po dobu viazanosti a následne porušil svoj základný záväzok
zotrvať v zmluvnom vzťahu počas dohodnutej doby (tzv. doby viazanosti) a platiť riadne a včas cenu
za poskytnuté služby.

5. Žalovaný si bol v zmysle dodatku vedomý, že mobilný telefón/telekomunikačné zariadenie je
mu predávaný za cenu uvedenú v čl. I bode 1.3 dodatku, ktorej výška sa rovná rozdielu medzi
spotrebiteľskou (trhovou) cenou a poskytnutou zľavou len z toho dôvodu, že sa žalovaný zaviazalužívať služby po dobu dohodnutú v dodatku, pričom nedodržanie tohto záväzku by spôsobilo, že
žalobcovi vznikla škoda (minimálne v rozsahu zľavy zo spotrebiteľskej ceny mobilného telefónu/
telekomunikačného zariadenia).

6. Pri výpočte spôsobenej škody žalobca zohľadnil počet celých mesiacov, ktoré uplynuli od uzavretia
dodatku k zmluve do okamihu porušenia zmluvnej povinnosti zo strany žalovaného.

7. Žalovaný riadne a včas nezaplatil cenu poskytnutých služieb vo výške 309,47 Eur vyfakturovaných

v období 2014/03 - 2014/07.

8. Žalobca pokusom o pokonávku zo dňa 22.8.2014 oznámil žalovanému sumu neuhradených faktúr
za jednotlivé mesiace, sumu za mobilný telefón/telekomunikačné zariadenie ako aj nezaplatené splátky,
vyzval ho na ich úhradu v dodatočnej lehote.

9. Po zaslaní pokusu o pokonávku bola časť pohľadávky vo výške 70,- Eur odpísaná a preto si ju žalobca
v tomto konaní neuplatňuje.

10. Žalovaný na pokus o pokonávku nereagoval žiadnou ani čiastočnou úhradou pohľadávky.

11. Žalobca si uplatňuje úrok z omeškania z celkovej dlžnej sumy v súlade so všeobecnými podmienkami
článok 11, bod 11.14 a to počnúc dňom nasledujúcim po uplynutí lehoty na dodatočné plnenie uvedenej
v pokuse o pokonávku, t. j. od 6.9.2014.

12. Žalobca žiada priznať sumu za neuhradené služby vo výške 239,47 Eur, ako aj nárok na zaplatenie

sumy 203,84 Eur, ktorú si žalobca v tomto konaní uplatňuje vo výške škody.

13. V prípade, ak súd vzhľadom na individuálne okolnosti prípadu hodné osobitného zreteľa bude
považovať uplatnenú škodu za neprimerane vysokú, žalobca ponecháva na voľnom rozhodnutí súdu
akú časť škody, po využití práva súdu výšku škody znížiť, žalobcovi prizná.

14. Žalovaný napriek riadnemu doručeniu žaloby s prílohami a výzve súdu, sa k žalobe žalobcu
nevyjadril.

15. Podľa § 470 ods. 1, 2 C.s.p. ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté

predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom
nadobudnutiaúčinnostitohtozákona,zostávajúzachované.Aksatentozákonpoužijenakonaniazačaté
predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o
predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania,
ak by boli v neprospech strany.

16. Aj keď konanie bolo začaté pred 1.7.2016, lebo žalobca svoju žalobu súdu doručil dňa 11.4.2016,
teda za účinnosti vtedy platného zákona č. 99/1963 Zb. (Občiansky súdny poriadok), na konanie sa
použije nový procesný poriadok daný zákonom číslo 160/2015 Z.z. (ďalej iba C.s.p.) so zachovaním
právnych účinkov, ku ktorým došlo pred 1.7.2016.

17. Podľa § 297 písm. b/ C.s.p. súd na prejednanie sporu nariadi pojednávanie. Pojednávanie nie je
potrebné nariadiť, ak ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán
nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1 000 eur.

18. Podľa § 219 C.s.p. rozsudok súd vyhlasuje vždy verejne a v mene Slovenskej republiky. Pritom
uvedie výrok rozsudku spolu s odôvodnením a poučením o odvolaní a o možnosti exekúcie. Rozsudok
sa vyhlasuje spravidla hneď po skončení pojednávania, ktoré vyhláseniu predchádzalo. Ak to nie je
možné, súd na vyhlásenie rozsudku odročí pojednávanie najdlhšie na 30 dní; v takom prípade súd doručí
rozsudok prítomným stranám na pojednávaní, na ktorom bol rozsudok vyhlásený; neprítomným stranám

ho odošle najneskôr do troch dní. Ustanovenia o odročení pojednávania sa v tomto prípade nepoužijú.
Vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia pojednávania, oznámi miesto a čas
verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke príslušného súdu v lehotenajmenej päť dní pred jeho vyhlásením. Ak o to strana požiada, súd jej oznámi miesto a čas verejného
vyhlásenia rozsudku aj elektronickými prostriedkami. Len čo súd vyhlási rozsudok, je ním viazaný.

19. Predmetom konania tak, ako to uviedol žalobca v žalobe, je peňažný nárok vo výške 443,31 Eur. Ide
tak o spor, ktorého hodnota neprevyšuje 1.000,- Eur, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné (žalovaný
sa k žalobe žalobcu nevyjadril, preto je treba vychádzať z predpokladu, že žalobcom produkované
tvrdenia nespochybňuje), pričom ide o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci. Súd preto vo
veci rozhodol bez nariadenia pojednávania a pri rozhodovaní vychádzal zo skutkových tvrdení žalobcu.

20. Po predchádzajúcom oznámení miesta a času na úradnej tabuli súdu a jeho webovej stránke
(27.9.2016), rozsudok verejne vyhlásil dňa 12.10.2016.

21. Žalobca dňa 16.3.2007 uzavrel so žalovaným zmluvu o pripojení číslo I., ktorej predmetom bolo

poskytnutie SIM karty s prideleným telefónnym číslom XXXXXXXXXX a dňa 23.12.2013 pod č. I. zmluvu
o poskytovaní verejných služieb, predmetom ktorej bolo rovnako poskytnutie SIM karty s prideleným
telefónnym číslom XXXXXXXXXX a účastníckym programom Mobilný internet 2000 MB.

22. Žalobca tvrdí, že aj keď on na základe uvedených zmlúv vyplývajúce plnenie žalovanému poskytol

riadne a včas, žalovaný svoj záväzok nesplnil, porušil zmluvnú povinnosť, lebo riadne a včas nezaplatil
cenu poskytnutých služieb vo výške 309,47 Eur vyfakturovaných v období 2014/03 - 2014/07.

23. Sumu neuhradených faktúr za jednotlivé mesiace žalobca oznámil žalovanému pokusom o
pokonávku zo dňa 22.8.2014, žalovaný na pokus o pokonávku nereagoval.

24. Zmluvný vzťah založený zmluvou uzavretou žalobcom so žalovaným dňa 16.3.2007 pod číslom I.
bola právne upravená zákonom číslo 610/2003 Z.z., na ktorý sa v zmluve zmluvné strany aj odvolávajú.
Zmluvný vzťah založený zmluvou uzavretou dňa 23.12.2013 pod číslom I. je právne upravená zákonom
číslo 351/2011 Z.z.

25. Zákon číslo 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách bol zrušený teraz platným a účinným
zákonom č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách.

26. Podľa § 78 odsek 9 zákona číslo 351/2011 Z.z. zmluvy o pripojení podľa doterajších predpisov sú

zmluvami o poskytovaní verejných služieb podľa tohto zákona.

27. V zmysle citovaného zákonného ustanovenia aj keď zmluva o pripojení zo dňa 16.3.2007 bola
uzavretá za účinnosti zákona predchádzajúceho zákonu č. 351/2011 Z.z. je aj túto zmluvu nutné
považovať za zmluvu podľa tohto zákona (zákona č. 351/2011 Z.z.).

28. Podľa § 44 zákona číslo 351/2011 Z.z. v znení platnom v čase uzavretia zmluvy, teda ku dňu
23.12.2013, zmluvou o poskytovaní verejných služieb sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebné
pripojenie k verejnej sieti alebo poskytovať príslušné služby. Podnik môže vydať všeobecné podmienky
a cenník, ktoré sú súčasťou zmluvy. Zmluva o poskytovaní verejných služieb je písomná; to neplatí

pre predplatené služby, poskytovanie služieb prostredníctvom verejných telefónnych automatov a iných
verejných prístupových bodov. Písomnú zmluvu o poskytovaní verejných služieb je možné meniť aj inou
ako písomnou formou, ak sa na tom zmluvné strany dohodnú; to neplatí pre záväzky účastníka, ktoré
podľa Občianskeho zákonníka možno dojednať len v písomnej forme.
Zmluva o poskytovaní verejných služieb musí obsahovať

a) identifikačné údaje zmluvných strán v rozsahu podľa § 15 ods. 2 ,
b) popis poskytovaných služieb, najmä informácie o
1. prístupe k službám tiesňového volania a lokalizačným údajom vrátane obmedzení pri poskytovaní
služieb tiesňového volania,

2. obmedzeniach týkajúcich sa prístupu k službám a aplikáciám alebo ich používania v súlade s
osobitnými predpismi,3. minimálnej ponúkanej úrovni kvality služieb, najmä lehotu prvého pripojenia k sieti alebo
iné ukazovatele, ak tak určí úrad podľa § 46 ,

4. postupoch podniku pri meraní a riadení prevádzky zameraných na zamedzenie preťaženia sieťového
spojenia a informácie o tom, ako môžu tieto postupy vplývať na kvalitu služieb,
5. druhoch servisných služieb, podporných služieb a kontaktné údaje na tieto služby,
6. obmedzeniach, ktoré podnik zavedie na používanie dodaných koncových zariadení,
c) možnosť účastníka zverejniť alebo nezverejniť jeho osobné údaje v telefónnom zozname a

informačných službách o účastníckych číslach a možnosť vybrať si, ktoré osobné údaje zverejní podľa
§ 59 ods. 2 ,
d) podrobnosti o cenách vrátane prostriedkov, ktorými je možné získať aktuálne informácie o platných
cenách, servisných poplatkoch, ponúkané spôsoby platby a rozdiely v nákladoch účastníka súvisiace
so spôsobom platby,
e) informácie o termínoch a spôsobe fakturácie za poskytnuté služby,

f) čas trvania zmluvy o poskytovaní verejných služieb, podmienky jej predĺženia a ukončenia vrátane
minimálnych podmienok používania alebo trvania služby, ktoré sa musia splniť v záujme využívania
výhod z akcií na podporu predaja, poplatkov súvisiacich s prenosom čísel a iných identifikátorov,
poplatkovsplatnýchpriukončenízmluvyoposkytovaníverejnýchslužiebanáhradynákladovsúvisiacich
s koncovými zariadeniami,

g) spôsoby odškodnenia a systémy úhrad, ktoré sa uplatnia v prípade nesplnenia zmluvne dohodnutej
úrovne kvality služieb,
h) spôsob urovnávania sporov podľa § 75 ,
i) druhy opatrení, ktoré môže podnik prijať v prípade narušenia bezpečnosti alebo integrity siete, alebo

v prípade jej ohrozenia alebo poškodenia.
Údaje uvedené v odseku 2 môžu byť uvedené v ktorejkoľvek súčasti zmluvy o poskytovaní verejných
služieb vrátane všeobecných podmienok alebo cenníka; to neplatí pre údaje, ktoré musia byť výslovne
uvedené priamo v písomnom vyhotovení zmluvy o poskytovaní verejných služieb, ak je zmluva o
poskytovaní verejných služieb podľa odseku 1 písomná:

a) lehotu prvého pripojenia k sieti,
b) obmedzenia, ktoré podnik zavedie na používanie podnikom dodaných koncových zariadení
účastníkovi,
c) možnosť účastníka zverejniť alebo nezverejniť jeho osobné údaje v telefónnom zozname a
informačných službách o účastníckych číslach a možnosť vybrať si, ktoré osobné údaje zverejní podľa

§ 59 ods. 2 ,
d) cenu alebo zdroj, spôsob a možnosti získania informácií o cene,
e) informáciu o zúčtovacom období a spôsobe fakturácie v prípade fakturovaných služieb,
f) čas trvania zmluvy vrátane minimálnych podmienok používania alebo trvania služby.
Ak sa účastník, ktorým je fyzická osoba, zaviaže využívať určitú verejnú službu podniku počas určitého

minimálneho obdobia, nesmie toto obdobie pri prvom uzavretí zmluvy o poskytovaní danej verejnej
služby presiahnuť 24 mesiacov; podnik je zároveň povinný poskytnúť užívateľovi možnosť uzatvoriť
zmluvu o poskytovaní verejných služieb, pri ktorej toto obdobie nepresiahne 12 mesiacov. Bez ohľadu
na minimálne obdobie platnosti zmluvy o poskytovaní verejných služieb, podnik je povinný zabezpečiť,
aby zmluvné podmienky a postupy pri ukončení zmluvy neodrádzali účastníka od zmeny poskytovateľa

služieb. Odmietnutie ponuky využívania ďalších služieb podniku zo strany účastníka nesmie podnik
viazať na písomnú formu.
Účastník má právo odstúpiť od zmluvy o poskytovaní verejných služieb bez sankcií, ak
a) neakceptuje podstatné zmeny zmluvných podmienok, a to najneskôr do jedného mesiaca od
oznámenia dotknutej podstatnej zmeny, ktorá bola účastníkovi podnikom oznámená; ak podnik

neoznámil podstatnú zmenu zmluvných podmienok, účastník má právo odstúpiť od zmluvy o
poskytovaní verejných služieb do jedného mesiaca odkedy sa o zmene dozvedel, najneskôr do troch
mesiacov odo dňa účinnosti podstatnej zmeny zmluvných podmienok, účastník nemá právo odstúpiť od
zmluvy podľa tohto ustanovenia, ak zmena zmluvných podmienok je priamo alebo nepriamo vyvolaná
zmenou všeobecne záväzného právneho predpisu, alebo rozhodnutím orgánu verejnej správy alebo

orgánu Európskej únie,
b) podnik ani po opakovanej uznanej reklamácii, neposkytuje službu podľa zmluvy o poskytovaní
verejných služieb alebo ju neposkytuje v stanovenej kvalite, účastník má právo odstúpiť od zmluvy oposkytovaní verejných služieb do jedného mesiaca odo dňa doručenia oznámenia o uznaní opätovnej
reklamácie účastníka, ak porušenie povinností podniku stále pretrváva,
c) podnik neoznámi účastníkovi výsledok prešetrenia reklamácie podľa § 45 ods. 2 , účastník má právo odstúpiť od
zmluvy o poskytovaní verejných služieb do jedného mesiaca odo dňa uplynutia lehoty na oznámenie
výsledku vybavenia reklamácie podľa § 45 ods. 2 .
Ak sa na základe zmluvy o poskytovaní verejných služieb poskytuje viac verejných služieb, je účastník

oprávnený odstúpiť od zmluvy z dôvodov uvedených v odseku 6 len vo vzťahu k tej verejnej službe
alebo časti verejnej služby, ktorá je priamo dotknutá dôvodom odstúpenia alebo ktorej poskytovanie nie
je možné technicky oddeliť od verejnej služby, ktorej sa dôvod odstúpenia priamo dotýka.
Podnik môže odstúpiť od zmluvy o poskytovaní verejných služieb, ak účastník
a) opakovane neoprávnene zasahuje do zariadenia verejnej siete alebo takýto zásah umožní tretej
osobe, hoci aj z nedbanlivosti,

b) nezaplatil cenu za poskytnutú službu ani do 45 dní po dni splatnosti,
c) pripojí na verejnú sieť zariadenie, ktoré nespĺňa požiadavky osobitných predpisov, alebo používa také
zariadenie v rozpore so schválenými podmienkami a ani na výzvu podniku zariadenie neodpojí,
d) opakovane používa verejnú službu spôsobom, ktorý znemožňuje podniku kontrolu jej používania,
e) opakovane porušuje podmienky zmluvy o poskytovaní verejných služieb.

Účastník môže vypovedať zmluvu o poskytovaní verejných služieb uzavretú na dobu neurčitú z
akéhokoľvekdôvodualebobezudaniadôvodu.Podnikmôževypovedaťzmluvuoposkytovaníverejných
služieb, ak ďalej nemôže poskytovať verejnú službu v dohodnutom rozsahu alebo v potrebnej kvalite
z dôvodov technickej neuskutočniteľnosti ďalšieho poskytovania služby okrem univerzálnej služby. Ak
podnik vypovie zmluvu o poskytovaní verejných služieb z dôvodu modernizácie verejných služieb,

s ktorou je spojené ukončenie poskytovania verejnej služby podľa uzavretej zmluvy o poskytovaní
verejných služieb, je povinný s výpoveďou doručiť účastníkovi ponuku na poskytovanie inej, technicky
a cenovo blízkej verejnej služby s jej zvýhodneným zriadením. Výpovedná lehota je rovnaká pre obe
zmluvné strany. Odstúpením od zmluvy o poskytovaní verejných služieb zmluva zaniká, keď v súlade s
týmto zákonom prejav vôle oprávnenej strany odstúpiť od zmluvy je doručený druhej strane, ak nie je

v odstúpení uvedený neskorší deň; po tejto dobe nemožno účinky odstúpenia od zmluvy odvolať alebo
meniť bez súhlasu druhej strany.

29. Podľa § 43 citovaného zákona v znení platnom k uvedenému dňu, podnik má právo
a) na úhradu za poskytnutú verejnú službu,

b) na náhradu škody spôsobenej na verejnej sieti a na verejnom telekomunikačnom zariadení,
c) odmietnuť uzavretie zmluvy o poskytovaní verejných služieb, ak
1. poskytovanie verejnej služby na požadovanom mieste alebo v požadovanom rozsahu je technicky
neuskutočniteľné okrem poskytovania univerzálnej služby podľa § 50 ods. 2 písm. a) alebo by bolo možné len s vynaložením

neprimerane vysokých nákladov,
2. záujemca o ňu nedáva záruku, že bude dodržiavať zmluvu preto, že je dlžníkom podniku alebo iného
podniku alebo niektorý z týchto podnikov už predtým odstúpil od zmluvy s ním alebo vypovedal s ním
zmluvu,
3. záujemca nesúhlasí s podmienkami zmluvy o poskytovaní verejných služieb,

d) dočasne prerušiť alebo obmedziť poskytovanie verejnej služby z dôvodu
1. jej zneužívania, a to až do odstránenia jej zneužívania alebo vykonania technických opatrení
zamedzujúcich jej zneužívanie,
2. nezaplatenia splatnej sumy za verejnú službu v lehote upravenej v zmluve o poskytovaní verejných
služieb, a to až do jej zaplatenia alebo do zániku zmluvy o poskytovaní verejných služieb; dočasne

prerušiť poskytovanie verejnej služby možno iba po predchádzajúcom náležitom upozornení a uplynutí
primeranej lehoty určenej na zaplatenie alebo
3. podstatného porušenia iných zmluvných podmienok zo strany účastníka; dočasne prerušiť
poskytovanie verejnej služby možno iba po predchádzajúcom náležitom upozornení,
e) požadovať od účastníka alebo jeho splnomocneného zástupcu pri uzatváraní zmluvy o poskytovaní

verejných služieb predloženie preukazu totožnosti, vyhotoviť kópiu preukazu totožnosti alebo odčítať
údaje z preukazu totožnosti elektronickými prostriedkami na účely overenia poskytnutých údajov
účastníka podľa odseku 2 písm. b).
Podnik je povinnýa)uzavrieťzmluvuoposkytovaníverejnýchslužiebskaždýmzáujemcomoposkytovanieverejnejslužby,
ak nie je dôvod na jej odmietnutie podľa odseku 1 písm. c),
b) pri uzatvorení zmluvy o poskytovaní verejných služieb získavať a overovať údaje účastníka vrátane

účastníka používajúceho predplatené služby podniku a viesť evidenciu týchto údajov v rozsahu podľa §
56 ods. 3 písm. a) ,
c) písomne, elektronickou poštou, službou krátkych správ (SMS) alebo telefonicky oznámiť účastníkovi
najmenej jeden mesiac vopred podstatnú zmenu zmluvných podmienok a zároveň ho informovať o jeho
práve odstúpiť od zmluvy o poskytovaní verejných služieb bez sankcií, ak tieto zmeny neakceptuje;

oznamovacia povinnosť je splnená aj oznámením účastníkovi, že došlo k podstatnej zmene zmluvných
podmienok a kde sa s týmito zmenami môže podrobne oboznámiť.
Podnik, ktorý poskytuje verejnú telefónnu službu, je povinný zabezpečiť svojim účastníkom prístup k
informačnej službe o telefónnych číslach.
Ak tak úrad určí vo všeobecnom povolení podľa § 14 ods. 2 písm. g) , je podnik poskytujúci verejnú sieť alebo verejnú službu

povinný poskytovať
a) tónovú voľbu alebo dvojtónovú viacfrekvenčnú prevádzku, ak je to technicky a ekonomicky
uskutočniteľné, a službu prezentácie identifikácie volajúceho v súlade s § 60 ,
b) bez poplatku základnú úroveň rozpísaných faktúr,

c) bez poplatku selektívne blokovanie odchádzajúcich volaní, SMS, služieb multimediálnych správ
(MMS) so zvýšenou cenou, alebo ak je to technicky uskutočniteľné, selektívne blokovanie iných druhov
podobných aplikácií,
d) možnosť predplatenia pripojenia k verejnej sieti a využívanie verejných telefónnych služieb,
e) možnosť platby za pripojenie k verejnej sieti v splátkach,

f) informácie o primeraných a nediskriminačných postupoch podniku v prípade neplatenia faktúr, ktoré
umožnia, aby po náležitom a včasnom upozornení mohlo dôjsť k prerušeniu alebo odpojeniu účastníka,
okrem podvodu, trvalého oneskorenia platenia alebo neplatenia,
g) cenové poradenstvo,
h) nástroj na kontrolu nákladov za verejné telefónne služby vrátane bezplatného upozornenia užívateľov

pri neobvyklých alebo neprimeraných výdavkoch,
i) ak je to primerané, rovnocenný prístup k verejným službám pre užívateľov so zdravotným postihnutím,
aký majú ostatní koncoví užívatelia, vrátane možnosti výberu podnikov,
j) bez poplatku informácie o kontrole nákladov za poskytnutú verejnú službu užívateľovi so zdravotným
postihnutím formou SMS a hlasovej správy alebo formou elektronickej pošty v prípade služby pripojenia

k internetu.
Úrad pri určovaní rozsahu povinností podľa odseku 4 prihliada najmä na všeobecnú dostupnosť
jednotlivých nástrojov, ktoré môžu byť predmetom týchto povinností. Podnik počas krízovej situácie
zabezpečuje prevádzkovanie a poskytovanie verejnej siete, verejnej služby alebo verejnej siete a
verejnej služby podľa osobitného predpisu. Pri mimoriadnej udalosti je podnik povinný zabezpečiť v

nevyhnutnom rozsahu prednostné volania pre orgány krízového riadenia38) a pre ostatných účastníkov zaradených do systému
prednostného spojenia a prevádzku tiesňových volaní na postihnutom území. Podnik je povinný počas
stavu bezpečnosti zabezpečovať prípravu sietí a služieb na obdobie krízových situácií a mimoriadnych
udalostí na zabezpečenie komunikácie medzi orgánmi krízového riadenia. Koncový užívateľ má právo

na uzavretie zmluvy o poskytovaní verejných služieb s jedným alebo viacerými podnikmi poskytujúcimi
pripojeniekverejnejsietialeboverejnéslužby,akniejedôvodnajejodmietnutiepodľaodseku1písm.c).
Účastník má právo na
a) bezplatné odstránenie porúch v poskytovaní verejnej služby, ktoré nezavinil,
b) vrátenie pomernej časti ceny za čas neposkytovania verejnej služby zavineného podnikom; toto právo

musí uplatniť v príslušnom podniku najneskôr do troch mesiacov po obnovení poskytovania verejnej
služby.
Účastník verejnej telefónnej služby má právo
a) zapísať sa do verejného telefónneho zoznamu podľa § 50 ods. 2 písm. c) a na sprístupnenie svojich údajov poskytovateľom

informačných služieb o telefónnych číslach alebo telefónnych zoznamov,
b) na prístup k informačnej službe o telefónnych číslach,
c) bezplatne volať na čísla tiesňových volaní vrátane jednotného európskeho čísla tiesňového volania
„112“; to sa vzťahuje aj na užívateľov verejných telefónnych automatov.Účastník je povinný
a) používať verejnú službu v súlade s týmto zákonom a so zmluvou o poskytovaní verejných služieb,
b) platiť za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o poskytovaní verejných služieb, a ak to povaha

služby umožňuje, až na základe predloženej faktúry,
c) používať iba telekomunikačné zariadenia spĺňajúce požiadavky osobitných predpisov.
Ak je napriek písomnej výzve podniku účastník nepretržite dlhšie ako 90 dní v omeškaní so
splnením svojho peňažného záväzku voči podniku, môže podnik postúpiť svoju peňažnú pohľadávku
zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku písomnou zmluvou inej osobe aj bez

súhlasu účastníka. Toto právo podnik nemôže uplatniť, ak účastník ešte pred postúpením pohľadávky
uhradil podniku omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane príslušenstva. Pri postúpení
pohľadávky je podnik povinný odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého
základe vznikla postúpená pohľadávka.

30. Zmluvy o pripojení, z ktorých žalobca odvodzuje právny vzťah, v rámci ktorého na strane žalovaného

mala vzniknúť povinnosť, ktorej splnenia sa žalobca v konaní domáha, na jednej strane uzavrela
právnická osoba Orange Slovensko, a.s. zapísaná v obchodnom registri Okresného súdu Bratislava
I. v oddiely Sa, vložka číslo 1142/B s predmetom činnosti, okrem iného, poskytovanie elektronických
komunikačných služieb a na strane druhej fyzická osoba - nepodnikateľ.

31. Podľa § 52 Občianskeho zákonníka v znení platnom ku dňu 23.12.2013, spotrebiteľskou zmluvou je
každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o
spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom
je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné
zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia,

sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci
predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri
uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo
inej podnikateľskej činnosti.

32. Zmluvy o pripojení na strane jednej uzatvárala spoločnosť Orange Slovensko, a.s., ktorá pri
uzatváraní a plnení zmlúv konala v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti, ako o tom svedčí
jej zápis v obchodnom registri a preto v zmluvnom vzťahu vystupovala ako dodávateľ (§ 52 ods.
3 Občianskeho zákonníka) a na strane druhej ich uzatváral žalovaný ako fyzická osoba, ktorý pri
uzatváraní a plnení zmluvy nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej

činnosti (§ 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka), preto zmluvy uzatváral ako spotrebiteľ. Obe zmluvy
uzavreté stranami sú zmluvami spotrebiteľskými.

33. Pri posudzovaní obsahových náležitostí zmlúv, ale tiež podmienok, za ktorých zmluvy boli
uzatvárané, je nutné vychádzať tak okrem zákona č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách,

ako špeciálneho právneho predpisu upravujúceho daný typ zmluvných vzťahov, aj z právnej úpravy
spotrebiteľských vzťahov, najmä ustanovenia § 52 a násl. Občianskeho zákonníka i ustanovení zákona
č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľov. Nemožno ale opomenúť ani Smernicu Rady č. 93/13/EHS
z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, ktorá do právneho poriadku
Slovenskej republiky bola prebratá zákonom číslo 150/2004 Z.z. i Smernicu Európskeho parlamentu a

Rady 2011/83/EÚ z 25. októbra 2011 o právach spotrebiteľov, ktorou sa mení a dopĺňa Smernica Rady
93/13/EHS, tvoriace teraz prílohu Občianskeho zákonníka a ktoré je treba využívať ako interpretačné
pravidlo k ustanoveniam právneho poriadku upravujúcich režim spotrebiteľských zmlúv.

34. Podľa § 53 Občianskeho zákonníka, v znení platnom v čase uzavretia zmlúv, t. j. k 23.12.2013,

spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach
a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To
neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak
tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky
individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými

mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak
dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa
nepovažujú za individuálne dojednané.
Za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoréa) má spotrebiteľ plniť a s ktorými sa nemal možnosť oboznámiť pred uzavretím zmluvy,
b) dovoľujú dodávateľovi previesť práva a povinnosti zo zmluvy na iného dodávateľa bez súhlasu
spotrebiteľa, ak by prevodom došlo k zhoršeniu vymožiteľnosti alebo zabezpečenia pohľadávky

spotrebiteľa,
c) vylučujú alebo obmedzujú zodpovednosť dodávateľa za konanie alebo opomenutie, ktorým sa
spotrebiteľovi spôsobila smrť alebo ujma na zdraví,
d) vylučujú alebo obmedzujú práva spotrebiteľa pri uplatnení zodpovednosti za vady alebo
zodpovednosti za škodu,

e) umožňujú dodávateľovi, aby spotrebiteľovi nevydal ním poskytnuté plnenie aj v prípade, ak spotrebiteľ
neuzavrie s dodávateľom zmluvu alebo od nej odstúpi,
f) umožňujú dodávateľovi odstúpiť od zmluvy bez zmluvného alebo zákonného dôvodu a spotrebiteľovi
to neumožňujú,
g) oprávňujú dodávateľa, aby bez dôvodov hodných osobitného zreteľa vypovedal zmluvu uzavretú na
dobu neurčitú bez primeranej výpovednej lehoty,

h)prikazujúspotrebiteľovi,abysplnilvšetkyzáväzkyajvtedy,akdodávateľnesplnilzáväzky,ktorévznikli,
i) umožňujú dodávateľovi jednostranne zmeniť zmluvné podmienky bez dôvodu dohodnutého v zmluve,
j) určujú, že cena tovaru alebo služieb bude určená v čase ich splnenia, alebo dodávateľa oprávňujú
na zvýšenie ceny tovaru alebo služieb bez toho, aby spotrebiteľ mal právo odstúpiť od zmluvy, ak cena
dohodnutá v čase uzavretia zmluvy je podstatne prekročená v čase splnenia,

k) požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako
sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku,
l) obmedzujú prístup k dôkazom alebo ukladajú spotrebiteľovi povinnosti niesť dôkazné bremeno, ktoré
by podľa práva, ktorým sa riadi zmluvný vzťah, mala niesť iná zmluvná strana,
m) v prípade čiastočného alebo úplného nesplnenia záväzku zo strany dodávateľa neprimerane

obmedzujú alebo vylučujú možnosť spotrebiteľa domáhať sa svojich práv voči dodávateľovi vrátane
práva spotrebiteľa započítať pohľadávku voči dodávateľovi,
n)spôsobujú,žeplatnosťzmluvyuzatvorenejnadobuurčitúsapouplynutíobdobia,naktorúbolazmluva
uzavretá, predĺži, pričom spotrebiteľovi priznávajú neprimerane krátke obdobie na prejavenie súhlasu
s predĺžením platnosti zmluvy,

o) ktoré oprávňujú dodávateľa rozhodnúť o tom, že jeho plnenie je v súlade so zmluvou, alebo ktoré
priznávajú právo zmluvu vykladať iba dodávateľovi,
p) obmedzujú zodpovednosť dodávateľa, ak bola zmluva uzavretá sprostredkovateľom, alebo vyžadujú
uzavretie zmluvy prostredníctvom sprostredkovateľa v osobitnej forme,
r) vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil

výlučne v rozhodcovskom konaní.
Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné. Ak predmetom
spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie odplata podstatne prevyšovať
odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch. Pri
posudzovaní obdobnosti prípadov sa prihliada najmä na finančnú situáciu spotrebiteľa, spôsob a

mieru zabezpečenia jeho záväzku, objem poskytnutých peňažných prostriedkov a lehotu splatnosti.
Zabezpečenie splnenia záväzku zo spotrebiteľskej zmluvy prostredníctvom zabezpečovacieho prevodu
práva k nehnuteľnosti je pri spotrebiteľskej zmluve neprípustné. Ak poskytne dodávateľ spotrebiteľovi
plnenie a spotrebiteľ si ho neobjednal, nie je spotrebiteľ povinný plnenie vrátiť ani ho uschovať; vylúčené
sú aj ďalšie nároky dodávateľa voči spotrebiteľovi. Nevyžiadaným plnením je aj ďalšie opakujúce sa

plnenie poskytnuté spotrebiteľovi na základe zmluvy uzavretej prostriedkami diaľkovej komunikácie, ak
spotrebiteľvýslovneotakétoplnenienepožiadal.Akdodávateľnepreukážeopak,považujesaopakujúce
sa plnenie vždy za nevyžiadané. Ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v
splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky

a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.
Neprijateľnosť zmluvných podmienok sa hodnotí so zreteľom na povahu tovaru alebo služieb, na ktoré
bola zmluva uzatvorená, a na všetky okolnosti súvisiace s uzatvorením zmluvy v dobe uzatvorenia
zmluvy a na všetky ostatné podmienky zmluvy alebo na inú zmluvu, od ktorej závisí. Ustanovenia
spotrebiteľskej zmluvy uzavretej na dobu neurčitú, podľa ktorých si dodávateľ finančných služieb podľa

osobitného predpisu vyhradzuje právo z vážneho objektívneho dôvodu jednostranne a bez poskytnutia
výpovednej lehoty vypovedať túto zmluvu, sa nepovažujú za neprijateľnú podmienku podľa odseku 4
písm. g), ak ide o vážny objektívny dôvod, ktorý dodávateľ nezapríčinil, nemohol predvídať ani odvrátiťa ktorý dodávateľovi bráni v plnení tejto zmluvy, pričom dodávateľ sa v tejto zmluve zaviazal, že o
vypovedaníadôvodevypovedaniatejtozmluvybezzbytočnéhoodkladupísomneinformujespotrebiteľa.
Ustanoveniaodseku4písm.g)ai)oneprijateľnýchpodmienkachsanepoužijúnaspotrebiteľskúzmluvu,

ktorej predmetom je
a) obchod s prevoditeľnými cennými papiermi, finančnými nástrojmi a inými produktmi alebo službami,
kde je cena závislá od pohybu kurzov a indexov na regulovanom trhu alebo od trhovej sadzby, na ktoré
dodávateľ nemá vplyv,
b) nákup cudzej meny alebo predaj cudzej meny, cestovných šekov alebo medzinárodné peňažné

príkazy vystavené v cudzej mene.
Za neprijateľnú podmienku podľa odseku 4 písm. i) sa nepovažuje podmienka, podľa ktorej si
a) dodávateľ finančných služieb podľa osobitného predpisu vyhradzuje právo z vážneho objektívneho
dôvodu bez oznámenia zmeniť úrokovú sadzbu alebo výšku iných poplatkov za finančné služby podľa
osobitného predpisu, ktoré má platiť spotrebiteľ alebo dodávateľ, ak súčasne sa dodávateľ zaviaže
bez zbytočného odkladu o tom a o možnosti spotrebiteľa vypovedať spotrebiteľskú zmluvu písomne

informovať spotrebiteľa a ak spotrebiteľ má právo bezplatne a s okamžitou účinnosťou vypovedať túto
zmluvu,
b) dodávateľ finančných služieb podľa osobitného predpisu si vyhradzuje právo meniť jednostranne
podmienky spotrebiteľskej zmluvy na dobu neurčitú, ak sa od dodávateľa vyžaduje, aby o tom a o
možnosti spotrebiteľa vypovedať túto zmluvu bez zbytočného odkladu písomne informoval spotrebiteľa,

a ak spotrebiteľ má právo bezplatne a s okamžitou účinnosťou vypovedať túto zmluvu.
Ustanovenie odseku 4 písm. j) o neprijateľných podmienkach sa nepoužije na spotrebiteľskú zmluvu,
ktorej predmetom je
a) obchod s prevoditeľnými cennými papiermi, finančnými nástrojmi a inými produktmi alebo službami,
kde je cena závislá od pohybu kurzov a indexov na regulovanom trhu alebo od trhovej sadzby, na ktoré

dodávateľ nemá vplyv,
b) nákup cudzej meny alebo predaj cudzej meny, cestovných šekov alebo medzinárodných peňažných
príkazov vystavených v cudzej mene,
c) doložka o cenových indexoch, ak takúto doložku výslovne dovoľuje osobitný predpis a ak spôsob
úpravy ceny je v tejto doložke výslovne opísaný.

35. Podľa § 53c Občianskeho zákonníka, rovnako v znení platnom k už uvedenému dňu, ak je
spotrebiteľská zmluva vyhotovená písomne, predmet a cena nesmú byť uvedené menším písmom ako
iná časť takejto zmluvy s výnimkou názvu zmluvy a označení jej častí. Zmluva uzatvorená v rozpore s
týmto ustanovením je neplatná.

36. Podľa čl. 3 ods. 1 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993 (ďalej iba „Smernica“) zmluvná
podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery
spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode
spotrebiteľa.

37. Podľa čl. 3 ods. 2 Smernice podmienka sa nepovažuje za individuálne dohodnutú ak bola navrhnutá
vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky, najmä v súvislosti s predbežne
formulovanou štandardnou zmluvou. Skutočnosť, že určité aspekty podmienky alebo jedna konkrétna
podmienka, boli individuálne dohodnuté, nevylučuje uplatňovanie tohto článku na zvyšok zmluvy, ak

celkové hodnotenie zmluvy naznačuje, že aj napriek tomu ide o predbežne formulovanú štandardnú
zmluvu. Keď predajca alebo dodávateľ vznesie námietku, že štandardná podmienka bola individuálne
dohodnutá, musí o tom podať dôkaz.

38. Podľa čl. 5 Smernice v prípade zmlúv, kde sú všetky alebo niektoré podmienky ponúkané

spotrebiteľovi v písomnej forme, musia byť vždy tieto podmienky vypracované v jednoduchom
zrozumiteľnom jazyku. Kde existuje pochybnosť o zmysle podmienky, prednosť má interpretácia
priaznivejšia pre spotrebiteľa. Toto pravidlo interpretácie neplatí v súvislosti s postupmi stanovenými v
článku 7.

39. Podľa čl. 6 ods. 1 Smernice členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách
uzatvorených so spotrebiteľom zo strany obhajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva,
neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany,
ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok.40. Podľa čl. 7 ods. 1 Smernice členské štáty zabezpečia, aby v záujme spotrebiteľov a súťažiacich
existovaliprimeranéaúčinnéprostriedky,ktorébyzabránilisúvislémuuplatňovaniunekalýchpodmienok

v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľmi zo strany predajcov alebo dodávateľov.

41. Podľa § 3 ods. 3 zák. č. 250/2007 Z.z. každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými
podmienkami v spotrebiteľských zmluvách.

42. Podľa § 4 ods. 2 citovaného zákona predávajúci nesmie
a) ukladať spotrebiteľovi povinnosti bez právneho dôvodu,
b) upierať spotrebiteľovi práva podľa § 3 ,
c) používať nekalé obchodné praktiky a neprijateľné podmienky v spotrebiteľských zmluvách.

43. Podľa § 4 ods. 3 rovnakého zákona predávajúci je povinný vo vzťahu k spotrebiteľovi dodržiavať
zásadu rovnakého zaobchádzania v poskytovaní výrobkov a služieb ustanovenú osobitným predpisom.
Predávajúci nesmie odmietnuť predať spotrebiteľovi výrobok, ktorý má vystavený alebo inak pripravený
na predaj, alebo odmietnuť poskytnutie služby, ktorá je v jeho prevádzkových možnostiach. Nesmie
viazať predaj výrobku alebo poskytnutie služby (ďalej len „viazanie predaja“) na predaj iného výrobku

alebo na poskytnutie inej služby. To neplatí, ak spotrebiteľ nespĺňa podmienky na kúpu podľa osobitných
predpisov.
Za viazanie predaja sa nepovažuje, ak
a) predávajúci predáva tieto výrobky alebo poskytuje tieto služby aj samostatne,
b) viazanie predaja je podmienené technickou nemožnosťou samostatného predaja výrobkov alebo

poskytovania služieb.

44. Podľa § 4 ods. 6 toho istého zákona ak sa zmluva medzi predávajúcim a spotrebiteľom uzatvára
písomne a obsahuje ustanovenia, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom
zmluvy, ale nemohol ovplyvniť ich obsah, predávajúci je povinný zmluvné podmienky formulovať

zrozumiteľne. V pochybnostiach platí výklad priaznivejší pre spotrebiteľa, ibaže súlad týchto podmienok
so zákonom je predmetom kontroly orgánu dozoru.

45. Zmluvy o poskytovaní verejných služieb (pripojení), na základe ktorých vznikol medzi žalobcom
a žalovaným právny vzťah, obsahom ktorého bolo poskytovanie služieb elektronickej komunikácie

žalobcom žalovanému oproti záväzku žalovaného žalobcovi zaplatiť cenu týchto služieb vo výške podľa
príslušného cenníka a na základe žalobcom vykonanej fakturácie sú štandardnými spotrebiteľskými
zmluvami, ktorých obsah bol žalobcom dopredu pripravený ako formulár. Zmluvné podmienky týchto
zmlúv neboli tak individuálne zmluvnými stranami dojednané, ale ide o podmienky určené žalobcom
ako dodávateľom pre široký okruh užívateľov jeho služieb, bez ich možnosti obsah týchto podmienok

ovplyvniť. Súd ich preto v zmysle zásad citovaných zákonných ustanovení podrobil kontrole či
neobsahujú neprijateľné zmluvné podmienky.

46. Žalovaný sa k žalobe žalobcu a tvrdeniam žalobcu v žalobe produkovaným vecne nevyjadril, aj keď
tak urobiť mohol, lebo žaloba žalobcu s prílohami mu bola doručená do vlastných rúk s výzvou sa k

nej vyjadriť, ak s jej obsahom nesúhlasí. Z uvedeného súd preto vyvodil záver, že žalovaný tvrdenia
žalobcu nepopiera.

47. Vzhľadom na uvedené súd vychádzal zo zistenia, že žalovaný tvrdenia žalobcu v žalobe,
obsah zmlúv o poskytovaní verejných služieb a ani obsah faktúr, ktorými žalobca fakturoval cenu

poskytovaných služieb v období, za ktoré žalobca žiada ich zaplatenie, nespochybňuje, a to nielen čo do
výšky fakturovaných cien poskytovaných služieb, ale ani čo do ich splatnosti a rovnako ako ani tvrdenie
žalobcu, že žalovaný cenu služieb v lehote splatnosti neuhradil.

48. Kontrolou samotných zmlúv o poskytovaní verejných služieb (mimo dodatkov k nim) tak, ako

boli žalobcom predložené, súd nezistil, aby obsahovali neprijateľné zmluvné podmienky z pohľadu
citovaných zákonných ustanovení a ustálenej judikatúry včítane judikatúry Európskeho súdneho dvora.
Súd preto ustálil, že žalovanému vznikla povinnosť cenu žalobcom poskytovaných služieb vo výške
podľa cenníka žalobcu, žalobcom vykonanej fakturácie, zaplatiť.49. Na dôkaz svojho tvrdenia o poskytovaní služieb elektronickej komunikácie a ich ceny žalobca súdu
predložilfaktúryčíslo2231954916,2231941577,2235730148,2235715445,2239526651,2239512334,

2239544644, 2243331182, 2243316873, 2243350270, 2247024335 a 2247038261. Keďže, ako súd už
uviedol vyššie, žalovaný jednotlivé faktúry tak, ako ich žalobca predložil súdu a ako boli, ako príloha
žaloby doručené aj žalovanému, nenamietal, neodporoval ani tvrdeniu žalobcu, že faktúry v tomto znení
boli žalovanému riadne a v súlade so zmluvnými podmienkami, doručené, v dôsledku čoho mu vznikla
povinnosť tieto faktúry uhradiť v lehote ich splatnosti. Žalovaný si túto povinnosť nesplnil, preto mu súd

cenu žalobcom poskytovaných služieb vo výške 239,47 Eur uložil žalobcovi zaplatiť.

50. Žalobca okrem zaplatenia ceny za poskytované služby v sume 239,47 Eur žiadal priznať aj úroky
z omeškania vo výške 5,05 % od 6.9.2014 do zaplatenia. Počiatok omeškania žalobca určil dňom
nasledujúcim po uplynutí lehoty na dodatočné plnenie uvedenej v pokuse o pokonávku.

51. Podľa § 517 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní,
je v omeškaní.

52. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má

veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

53. Podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. v znení k tvrdenému dňu omeškania žalovaného, t. j. ku

dňu 6.9.2014 výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková
sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

54. Žalovaný doručenie pokusu o pokonávku zo dňa 22.8.2014 nepoprel, v dôsledku čoho súd musel
predpokladať jej doručenie v súlade s tvrdením žalobcu. Žalovaný preto v zhode s ustanovením § 563

Občianskeho zákonníka bol povinný cenu žalobcom poskytovaných služieb vo výške podľa jednotlivých
skôr citovaných faktúr, zaplatiť najneskôr v lehote podľa pokonávky, teda v lehote do 5.9.2014. Žalovaný
svoju povinnosť nesplnil doposiaľ, preto najneskôr dňom 6.9.2014 sa žalovaný so zaplatením sumy
239,47 Eur dostal do omeškania a žalobcovi vznikol nárok na zaplatenie úrokov z omeškania vo výške
podľa už citovaného § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. (5 % + základná úroková sadzba ECB, vtedy

vo výške 0,05 % p.a.). Súd preto žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi okrem istiny 239,47 Eur
aj úroky z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 239,47 Eur od 6.9.2014 do zaplatenia.

55. Žalobca podanou žalobou sa okrem zaplatenia ceny služieb vo výške 239,47 Eur domáhal tou
istou žalobou aj náhrady škody, ktorá mu vznikla za odpredané mobilné telefóny/telekomunikačné

zariadenia Nokia Lumia 520 white vo výške 58,34 Eur a Prestigio MultiPad 2 Ultra Duo 8.0 3G vo
výške 145,50 Eur. Podľa žalobcu škoda predstavuje rozdiel medzi predajnou cenou mobilného telefónu/
telekomunikačného zariadenia a jeho akciovou cenou, t. z. predstavuje škodu žalobcu, ktorú žalovaný
žalobcovispôsobiltým,žezískalmobilnýtelefón/telekomunikačnézariadeniezacenuzvýhodnenúoproti
cene trhovej tak, že podpisom dodatku sa zaviazal používať služby a za tieto platiť po dobu viazanosti a

následne porušil svoj základný záväzok zotrvať v zmluvnom vzťahu počas dohodnutej doby (tzv. doby
viazanosti) a platiť riadne a včas cenu za poskytnuté služby.

56. Podľa žalobcu žalovaný si bol v zmysle dodatku vedomý, že mobilný telefón/telekomunikačné
zariadenie je mu predávaný za cenu uvedenú v čl. 1 bode 1.3 dodatku, ktorej výška sa rovná rozdielu

medzi spotrebiteľskou (trhovou) cenou a poskytnutou zľavou len z toho dôvodu, že sa zaviazal užívať
služby po dobu dohodnutú v dodatku a nedodržanie tohto záväzku by spôsobilo, že žalobcovi vznikne
škoda minimálne v rozsahu zľavy zo spotrebiteľskej ceny mobilného telefónu/telekomunikačného
zariadenia. Na dôkaz svojho tvrdenia žalobca súdu predložil kópie dodatkov jednotlivých zmlúv o
poskytovaní verejných služieb.

57.Rovnakoakovprípadezmlúvoposkytovaníverejnýchslužieb,ajvovzťahukichdodatkom,žalovaný
sa k ich obsahu nevyjadril a tvrdenia žalobcu i obsah dodatkov nespochybnil. Súd preto nemohol maťpochybnosti, že žalobca v zhode so svojimi tvrdeniami odpredal žalovanému na základe dodatkov k
zmluvám o poskytovaní verejných služieb mobilné telefóny, typu a v cene podľa jeho tvrdenia.

58. Aj keď základom právneho vzťahu, v rámci ktorého žalobca odpredal žalovanému mobilné telefóny
sú zmluvy o pripojení uzavreté v zmysle zákona číslo 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách,
zmluvy na základe ktorých žalobca predal žalovanému mobilné telefóny a ktoré tvoria obsah dodatkov,
sú samostatným typom zmluvy, ktorá je priamo upravená ako zmluvný typ v Občianskom zákonníku (§
588 a násl. - kúpna zmluva)

59. Podľa § 588 Občianskeho zákonníka z kúpnej zmluvy vznikne predávajúcemu povinnosť
predmet kúpy kupujúcemu odovzdať a kupujúcemu povinnosť predmet kúpy prevziať a zaplatiť zaň
predávajúcemu dohodnutú cenu.

60. Podľa § 589 Občianskeho zákonníka cenu treba dojednať v súlade so všeobecne záväznými

právnymi predpismi, inak je zmluva neplatná podľa § 40a .

61. Niet sporu o tom, že kúpna zmluva tvoriaca právny základ vzťahu medzi žalobcom a žalovaným
v časti týkajúcej sa predaja mobilných telefónov je zároveň zmluvou spotrebiteľskou, uzavretou medzi

žalobcom ako dodávateľom a žalovaným ako spotrebiteľom. Súd preto aj túto časť zmluvného vzťahu
podrobil súdnej kontrole v zmysle už skôr citovaných zákonných ustanovení, najmä ustanovení § 52 a
násl. Občianskeho zákonníka a ustanovení zákona č. 250/2007 o ochrane spotrebiteľa.

62. Základným znakom spotrebiteľských zmlúv je, že nesmú obsahovať ustanovenia spôsobujúce

značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Obsahom
spotrebiteľských zmlúv tak nesmú byť neprijateľné zmluvné podmienky, príkladmo vypočítané v
ustanovení § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka. Ochrana spotrebiteľa pred neprijateľnými zmluvnými
podmienkami je pritom garantovaná tak vnútroštátnym právom ako aj právom Európskej únie.

63. Neprijateľné zmluvné podmienky v spotrebiteľských zmluvách nie sú v ustanovení § 53 ods.
4 Občianskeho zákonníka vypočítané taxatívne a tak ako neprijateľnú podmienku možno vyhodnotiť aj
iné zmluvné dojednania. Neprijateľnou podmienkou v zmysle už ustálenej judikatúry súdov Slovenskej
republiky pritom môže byť nielen samotný obsah konkrétneho zmluvného dojednania spotrebiteľského
záväzku, ale tiež spôsob jeho formálneho vyjadrenia, pod ktorý je nutné zahrnúť aj prípadné nekalé

praktiky dodávateľa v procese uzatvárania spotrebiteľskej zmluvy. Inými slovami, neprijateľnými sú aj
takézmluvnépodmienky,ktorésúbezprostrednýmdôsledkomnekalejpraktikydodávateľapriuzatváraní
zmluvného vzťahu so spotrebiteľom.

64. Skutkový základ svojho nároku žalobca vidí v obsahu dodatkov k zmluvám o poskytovaní verejných

služieb. Z ich obsahu tak, ako boli súdu predložené, vyplýva, že žalobca so žalovaným dňa 8.7.2013
uzavreli písomný dodatok k zmluve o pripojení číslo I. uzavretej dňa 16.3.2007, predmetom ktorého
je dohoda strán na aktivácii účastníckeho programu Panter 35,- Eur (bod 1.1), dohoda strán o predaji
zariadenia (ďalej len MT) typu Nokia Lumia 520 white za kúpnu cenu 5,- Eur (bod 1.2 dodatku). Podľa
ďalšieho textu tejto časti dodatku „účastník si je vedomý, že bežná maloobchodná (spotrebiteľská) cena

MT bez zľavy z jeho spotrebiteľskej ceny s DPH, za ktorú podnik MT zo svojho majetku predáva, pokiaľ
sa so záujemcom o kúpu MT nedohodne na podmienkach uvedených v tomto dodatku, je 180,- Eur.
Účastník si je vedomý, že MT je mu predávaný za kúpnu cenu uvedenú vyššie v tomto bode, len z toho
dôvodu, že sa zaviazal užívať služby poskytované mu prostredníctvom SIM karty v zmysle ustanovení
tohto dodatku po dobu dohodnutú v bode 2.3 tohto dodatku“.

65. Podľa čl. 2 dodatku účastník je povinný zaplatiť podniku kúpnu cenu MT vo výške uvedenej v čl. 1
bod 1.2 ako aj poplatok vo výške uvedenej v čl. 1 bode 1.2 Účastník je povinný zaplatiť kúpnu cenu a
poplatok na základe faktúry vystavenej podnikom v lehote uvedenej vo faktúre, inak do 15 dní odo dňa
vystavenia faktúry, ak sa zmluvné strany nedohodli na splácaní kúpnej ceny v splátkach. V prípade, že

podnik o to účastníka požiada, je tento povinný zaplatiť celú kúpnu cenu MT s DPH a/alebo poplatok v
hotovosti na predajnom mieste, na ktorom s podnikom účastník uzatvoril tento dodatok, a to vo forme
preddavku; to platí, ak sa zmluvné strany nedohodli na splácaní kúpnej ceny v splátkach.66. Účastník sa zaväzuje, že počas doby viazanosti, ako je táto stanovená v bode 2.3 tohto článku, bude
mať aktivovaný na SIM karte taký účastnícky program (resp. taký variant účastníckeho programu), u
ktorého je výška mesačného poplatku (s DPH) stanovená prinajmenšom na sumu 45,- Eur (v prípade, že

je v kolónke okrem sumy uvedený aj konkrétny účastnícky program alebo typ účastníckeho programu),
účastník neporuší svoje povinnosti, ak bude mať predmetný účastnícky program, resp. účastnícky
program daného typu aktivovaný na SIM karte počas doby uvedenej v bode 2.3 tohto článku ani v
prípade, že výška mesačného poplatku uvedeného účastníckeho programu bude nižšia ako suma
uvedená v kolónke; pokiaľ je v kolónke uvedený len konkrétny účastnícky program alebo viacero

účastníckych programov alebo typ alebo viac typov účastníckych programov bez sumy.

67. Účastník je povinný mať na SIM karte aktivovaný len niektorý z uvedených účastníckych programov
alebo účastnícky program uvedeného typu, a to bez ohľadu na výšku ich mesačných poplatkov) a
teda že počas tejto doby nebude mať na SIM karte aktivovaný (ani nepožiada o zmenu účastníckeho
programu na účastnícky program s nižším mesačným poplatkom), ako je výška mesačného poplatku

uvedená vyššie v tejto vete (pri plnení tohto záväzku sa berie do úvahy výška mesačného poplatku
po uplatnení zliav, ktoré mu na základe akejkoľvek právnej skutočnosti poskytne podnik). Aktivácia
účastníckeho programu podľa prvej vety tohto bodu na SIM karte alebo aspoň žiadosť o aktiváciu
takéhoto účastníckeho programu na SIM karte (v čl. 1 bode 1.1 dodatku alebo inou formou na to
stanovenou podnikom) a jeho následná skutočná aktivácia je podmienkou platnosti tohto dodatku a teda

aj podmienkou na vznik nároku na kúpu MT za kúpnu cenu.

68. Účastník sa zaväzuje, že po dobu 24 mesiacov odo dňa uzavretia tohto dodatku (ďalej tiež „doba
viazanosti“)
a) zotrvá v zmluvnom vzťahu s podnikom podľa zmluvy v znení tohto dodatku ako účastník služieb

poskytovaných mu podnikom prostredníctvom SIM karty a že po celú túto dobu bude bez prerušenia
tieto služby využívať, a to v súlade s jeho záväzkami a zároveň neuskutoční žiaden taký úkon, ktorý by
smeroval k ukončeniu alebo účelom ktorého by malo byť ukončenie platnosti zmluvy a/alebo dodatku
pred uplynutím doby viazanosti (bez ohľadu na skutočné právne následky uvedeného úkonu); za
porušenie tejto povinnosti sa nepovažuje odstúpenie od zmluvy z dôvodov stanovených zákonom č.

351/2011 Zz. v platnom znení:
b) nepožiada o vypojenie z prevádzky, alebo o dočasnú deaktiváciu SIM karty (pokiaľ mu takáto
povinnosť nevyplýva zo zmluvy, pričom v takom prípade je povinný bez zbytočného odkladu pokračovať
v užívaní služieb prostredníctvom inej SIM karty, ktorá nahradí vypojenú resp. deaktivovanú SIM kartu);
c) sa nedopustil takého konania, alebo, nedá svojím konaním žiaden taký podnet a ani neumožní také

konanie, na základe ktorého by podniku vzniklo právo odstúpiť od zmluvy alebo právo vypovedať zmluvu
z dôvodov nesplnenia alebo porušenia povinností zo strany účastníka, ku ktorým sa zaviazal v tomto
dodatku a/alebo v zmluve, alebo na základe ktorého by bol podnik oprávnený mu v dobe viazanosti
dočasne obmedziť alebo prerušiť poskytovanie služieb;
d/ bude mať na SIM karte aktivovaný taký účastnícky program (resp. taký variant účastníckeho

programu), že nedôjde k porušeniu záväzku účastníka uvedeného v bode 2.2 tohto článku;
e/budevčasariadneuhrádzaťcenuzaslužbyainésvojepeňažnézáväzkyvočipodnikuasúčasnebude
včas a riadne uhrádzať podniku iné platby, ktoré je povinný platiť podniku, a to aj v prípade, ak sa nejedná
o peňažné záväzky voči podniku, avšak účastník je povinný ich uhradiť podniku alebo prostredníctvom
podniku tretej osobe.

69. V prípade telefónnych čísel, ktoré boli v rámci prenositeľnosti čísla prenesené k podniku od iného
podniku (ďalej len „prenesené čísla“) sa do doby viazanosti nezapočítava doba od nadobudnutia
platnosti dodatku až do prvej aktivácie SIM karty po ukončení prenosu čísla. V týchto prípadoch je však
účastník povinný plniť si povinnosti uvedené v čl. 2.3 a), c) a e) po celú dobu pred začatím viazanosti

(odo dňa nadobudnutia platnosti dodatku až do začatia plynutia doby viazanosti), ako aj po celú dobu
viazanosti.

70. V prípade, ak účastník uzatvoril tento dodatok v rámci režimu zásielkového predaja, sa do doby
viazanosti nezapočítava prvých sedem pracovných dní nasledujúcich po nadobudnutí platnosti dodatku;

doba viazanosti tak začne plynúť až po uplynutí siedmich pracovných dní nasledujúcich po nadobudnutí
platnosti dodatku.71. Účastník si je vedomý, že MT je mu predávaný za kúpnu cenu uvedenú v čl. 1 bode 1.2 dodatku,
ktorej výška sa rovná rozdielu medzi spotrebiteľskou (trhovou) cenou MT a v zmysle tohto dodatku
poskytnutou zľavou zo spotrebiteľskej ceny, len z toho dôvodu, že sa účastník zaviazal užívať služby

poskytované mu prostredníctvom SIM karty v zmysle ustanovení tohto dodatku po dobu dohodnutú v
tomto dodatku, pričom nedodržanie tohto záväzku (konkrétne záväzkov uvedených v článku 2 v bode
2.2, 2.3 alebo 2.4) vzhľadom na výšku zľavy zo spotrebiteľskej ceny MT, ako aj na prípadný obsah
prílohy č. 1 dodatku (pokiaľ je súčasťou dodatku takáto príloha), by spôsobilo, že podniku vznikla škoda
(minimálne v rozsahu zľavy zo spotrebiteľskej ceny MT).

72. V nadväznosti na ustanovenie predchádzajúcej vedy sa strany dohodli, že účastník je povinný
podniku uhradiť nižšie v tomto bode uvedenú zmluvnú pokutu v prípade porušenia nižšie v tomto bode
uvedených povinností nasledovne:
a) ak účastník počas doby viazanosti uvedenej v čl. 2 bode 2.3 dodatku poruší svoju povinnosť včas
a riadne uhradiť cenu za služby alebo povinnosť uhradiť včas a riadne iný svoj peňažný záväzok voči

podniku alebo povinnosť uhradiť včas a riadne podniku inú platbu, ktorú je povinný platiť podniku (a to aj
v prípade, ak sa nejedná o peňažný záväzok voči podniku, avšak účastník je povinný ho uhradiť podniku
alebo prostredníctvom podniku), alebo
b) ak účastník počas doby viazanosti uvedenej v článku 2 bode 2.3 dodatku poruší svoju povinnosť
zotrvať v zmluvnom vzťahu s podnikom podľa zmluvy v znení tohto dodatku a po celú dobu viazanosti

užívať bez prerušenia služby prostredníctvom SIM karty alebo účastník poruší svoju povinnosť
neuskutočniť žiadny taký úkon, ktorý by smeroval k ukončeniu alebo účelom ktorého by malo byť
ukončenie platnosti zmluvy a/alebo dodatku pred uplynutím doby viazanosti (bez ohľadu na to, či
skutočne dôjde k ukončeniu dodatku alebo zmluvy), je účastník povinný uhradiť podniku zmluvnú pokutu
vo výške 175,- Eur. Zmluvná pokuta predstavuje rozdiel medzi bežnou maloobchodnou (spotrebiteľskou)

cenou MT bez zľavy z jeho spotrebiteľskej ceny s DPH (uvedenou v článku 1 bode 1.2 v kolónke
označenej číslom 9) a kúpnou cenou, t. j. kúpnou cenou s DPH, za ktorú podnik predal MT účastníkovi
(uvedenou v článku 1 bode 1.2 v kolónke označenej číslom 4). Právo na zmluvnú pokutu podľa tohto
bodu vznikne podniku samotným porušením povinnosti účastníka, a to v okamihu porušenia povinnosti
účastníkom, pričom toto právo nie je podmienené vykonaním žiadneho úkonu zo strany podniku (napr.

odstúpením od zmluvy alebo prerušením či obmedzením poskytovania služieb v prípade porušenia
povinnosti podľa bodu 2.3 písmena c) tohto článku).

73. Účastník súhlasí s tým, že ak počas doby platnosti tohto dodatku dôjde na základe jeho žiadosti
alebo z dôvodov jeho zavinenia k dočasnej deaktivácii jemu pridelenej SIM karty a v dôsledku toho

k obmedzeniu alebo k prerušeniu poskytovania služieb podľa zmluvy, že doba po ktorú nebude z
týchto dôvodov používať tieto služby sa mu nezapočíta do doby viazanosti. Táto skutočnosť nezbavuje
účastníka jeho povinnosti zaplatiť podniku za túto dobu cenu služieb, pokiaľ mu táto povinnosť v zmysle
zmluvy vznikne, ani povinnosti plniť svoje záväzky dohodnuté v písmenách a) a c) bodu 2.3 tohto článku.

74. Podnik je povinný splniť si všetky svoje povinnosti, ktoré pre neho vyplývajú zo zmluvy a tohto
dodatku, najmä (i) predať účastníkovi MT za dohodnutú kúpnu cenu a previesť na účastníka vlastnícke
právo k MT a odovzdať mu ho za predpokladu, že účastník splní všetky podmienky potrebné pre vznik
nároku na kúpu MT za kúpnu cenu v súlade s týmto dodatkom; (ii) poskytovať účastníkovi služby podľa
zmluvy a tohto dodatku.

75. V prípade porušenia niektorej z povinností účastníka uvedenej v bode 2.3 alebo 2.4 tohto článku
odlišnej od povinností uvedených v písmenách a) a b) bodu 2.5 tohto článku (najmä ale nielen
nedodržanie záväzku uvedeného v bode 2.2 tohto článku, zneužitie služieb, porušenie povinností podľa
bodu 2.3 písmena c) tohto článku) počas doby viazanosti alebo v období medzi okamihom uzavretia

dodatku a začiatkom plynutia doby viazanosti, je účastník povinný uhradiť podniku zmluvnú pokutu vo
výške rovnajúcej sa výške zmluvnej pokuty podľa bodu 2.5 tohto článku.

76. Nasleduje ďalší text v článkoch 3 a 4, pričom celý dodatok má sedem strán husto písaného textu
veľmi drobnými písmenami.

77. Takmer identický text a podmienky obsahuje aj ďalší dodatok k zmluve o poskytovaní verejných
služieb, uzavretý dňa 23.12.2013 k zmluve č. I., na základe ktorého bol žalovanému ako spotrebiteľovitým istým dodávateľom, ktorým bol žalobca, odpredaný telefónny prístroj Prestigio MultiPad 2 Ultra Duo
8.0 3G za cenu 1,- Euro pri bežnej maloobchodnej cene 195,- Eur.

78. Zmluvy o pripojení (podľa teraz platného zákona č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách
zmluvy o poskytovaní verejných služieb) a ich dodatky boli žalobcom ako dodávateľom dopredu
pripravené a nebol vytvorený priestor na dojednávanie ich obsahu alebo jeho zmenu. Ich súčasťou
boli bez akýchkoľvek pochybností zmluvné dojednania majúce charakter všeobecných obchodných
podmienok, ktoré žalovaný ovplyvniť nemohol, lebo boli už vopred pripravené pre veľký počet

spotrebiteľov.

79.SmernicaRadyč.93/13/EHSonekalýchpodmienkachvspotrebiteľskýchzmluváchukladáčlenským
štátom zabezpečiť, aby spotrebiteľ nebol viazaný nekalými podmienkami a zvážiť, či spotrebiteľská
zmluva obsahujúca nekalé podmienky obstojí ako celok. Súdny dvor dokonca považuje ochranu
spotrebiteľa podľa článku 6 Smernice za tak významnú, že sa má klásť principiálne na úroveň

vnútroštátnym pravidlám verejného poriadku a to v záujme vyššej kvality života.

80. Podľa § 544 Občianskeho zákonníka ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti
zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému
účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. Zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a

v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia. Ustanovenia o zmluvnej
pokute sa použijú aj na pokutu určenú pre porušenie zmluvnej povinnosti právnym predpisom (penále).

81. Ustanovenie § 544 Občianskeho zákonníka umožňuje účastníkom zmluvného vzťahu pre prípad
porušenia zmluvnej povinnosti dojednať aj zmluvnú pokutu. Zmluvná pokuta je zabezpečovacím

prostriedkom a vyjadruje peňažnú sumu, ktorú je dlžník povinný zaplatiť veriteľovi, ak poruší svoju
zmluvnú povinnosť.

82. Z obsahu dodatkov k zmluvám o pripojení (o poskytovaní verejných služieb), ktoré žalobca
uzavrel so žalovaným vyplýva, že na zabezpečenie splnenia zmluvnej povinnosti žalovaným, najmä

na zabezpečenie jeho záväzku zotrvať po dohodnutú dobu v zmluvnom vzťahu so žalobcom (doba
viazanosti) a po celú dobu využívať zvolený program komunikácie, zvolil inštitút zmluvnej pokuty,
upravenej v citovanom ustanovení § 544 a násl. Občianskeho zákonníka. Nemožno mať pritom
pochybnosti, že zmluvná pokuta mala pre žalobcu plniť aj prípadnú formu náhrady za poskytnuté zľavy,
o čom svedčí jej výška rovnajúca sa vždy poskytnutej zľave.

83. Napriek uvedenému a nespornému nedodržaniu doby viazanosti žalovaným, žalobca sa v konaní
podanou žalobou nedomáha voči žalovanému zaplatenia zmluvnej pokuty, aj keď v obdobných
prípadoch, v sporoch predchádzajúcich tomuto sporu, sa tohto nároku domáhal. Súd nemá pochybnosti
o tom, že žalobca upustil od uplatňovania si tohto nároku, vzhľadom na výsledky už právoplatne

skončených súdnych sporov, v ktorých žalobca so svojimi nárokmi na zaplatenie zmluvných pokút
dojednanýchzaobdobnýchpodmienokaobdobnýmspôsobom,akovsúdenomprípade,bolneúspešný.
Súdy totiž dospeli k záveru, že takto dojednaná zmluvná pokuta je podľa § 53 ods. 4 Občianskeho
zákonníka neprijateľnou zmluvnou podmienkou a z toho dôvodu aj podľa § 53 ods. 5 Občianskeho
zákonníka absolútne neplatnou. V tomto smere možno poukázať na celý rad súdnych rozhodnutí. Len

na demonštráciu súd poukazuje napríklad na rozsudok Okresného súdu Humenné zo dňa 20.11.2014
č. k. 5C 262/2014-39 v spojení s rozsudkom Krajského súdu Prešov zo dňa 25.4.2016 spisová značka
1Co 51/2015, rozsudok Okresného súdu Bardejov zo dňa 3.2.2015 č.k. 6C 157/2014-54 v spojení s
rozsudkom Krajského súdu v Prešove zo dňa 28.1.2016 sp. zn. 21Co 99/2015 a ďalšie.

84. Z uvedených rozhodnutí možno vyvodiť záver, že jedným z dôvodov spôsobujúcich neprijateľnosť
tejto zmluvnej podmienky je, že zmluvná pokuta mala plniť viac náhradový (reparačný) účel, než
sankčný, čoho dôkazom bola skutočnosť, že vždy bola určená vo výške rozdielu medzi tzv. akciovou
cenou mobilného telefónu a bežne predajnou cenou i spôsob jej výpočtu a výška. Reparačný účel má
plniť aj v tomto konaní žalobcom uplatňovaný nárok na náhradu škody, ktorý žalobca vyčíslil rovnakým

spôsobom ako zmluvnú pokutu, teda ako rozdiel medzi tzv. akciovou cenou mobilného telefónu a jeho
cenou predajnou (spotrebiteľskou).85. Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením
právnej povinnosti.

86. Podľa § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo
(ušlý zisk).

87. Povinnosť nahradiť škodu vyplýva z porušenia povinnosti danej zákonom alebo vyplývajúcej zo
zmluvy a je jedným z druhov záväzkových vzťahov (tzv. sankčný záväzkový vzťah). Základ nároku na

náhradu škody nie je síce daný iba v prípade, ak osoba povinná škodu nahradiť, takýto záväzok prijala na
základe zmluvy s poškodeným, lebo takáto povinnosť môže vzísť aj priamo zo zákona, ale v konkrétnom
prípade základom prípadného nároku žalobcu na náhradu škody môže byť iba porušenie zmluvného
záväzku žalovaným.

88. Rovnako ako v prípade iných obdobných vecí, keď žalobca sa domáhal zaplatenia zmluvnej pokuty,

aj pri uplatňovaní nároku na náhradu škody v súdenom prípade, žalobca svoj nárok vidí v porušení
záväzku žalovaným zotrvať v zmluvnom vzťahu so žalobcom po dobu viazanosti a využívať po celú
túto dobu zvolený komunikačný program. Základom žalobcom uplatňovaného nároku na náhradu škody
je tak rovnaká zmluvná podmienka, ktorá v iných konaniach konkrétne napríklad v konaní Okresného
súdu Bardejov vedenom pod sp. zn. 6C 157/2014 alebo v konaní Okresného súdu Humenné sp. zn. 5C

262/2014, bola vyhlásená podľa § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka za neprijateľnú a tým aj podľa §
53 ods. 5 O.s.p. za neplatnú. Rovnaké závery preto platia aj v tomto konaní, aj keď žalobca v snahe
vyhnúť sa neúspechu v konaní zmenil právny dôvod svojho nároku, ktorého skutkovým základom sú ale
rovnaké skutočnosti ako v už uvedených konaniach začatých na základe žaloby toho istého žalobcu.

89. Súd preto ani v tomto konaní nemohol dôjsť k inému záveru než, že zmluvná podmienka, ktorá
podľa žalobcu tvorí skutkový základ ním uplatňovaného nároku na náhradu škody je neprijateľnou
zmluvnou podmienkou (zmluvná podmienka vyjadrená v čl. 2 dodatkov upravujúca podmienky predaja
mobilných telefónov) podľa § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka a tým aj neplatná podľa § 53 ods. 5
Občianskeho zákonníka a to z rovnakých dôvodov, aké súdy videli v skôr označených konaniach. Ak

neplatná zmluvná podmienka nemôže byť základom úspešnosti nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty,
rovnako tak nemožno, na základe tej istej zmluvnej podmienky a jej nesplnenia (porušenia) žalovaným
sa úspešne domáhať náhrady škody.

90.Vzhľadomnazmenudruhunároku,ktoréhouspokojeniasažalobcavkonanídomáhavtomtokonaní,

súd považuje za potrebné k dôvodom, súdmi uvedenými v už uvedených konaniach, na ktoré sa súd
odvoláva, predsa len dodať.

91. Ustanovenie § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka nikdy nebolo zaradené medzi prípady relatívnej
neplatnosti (§ 40a Občianskeho zákonníka), preto ide o neplatnosť absolútnu pôsobiacu priamo zo

zákona, na ktorú súd musí prihliadať z úradnej povinnosti, pričom absolútne neplatnou nie je iba tá časť
dodatku, ktorou bol dojednaný záväzok žalovaného zaplatiť zmluvnú pokutu, ale aj ostatné zmluvné
podmienky dodatkov k zmluvám o pripojení (o poskytovaní verejných služieb) uzavretých žalobcom so
žalovaným.

92. Naviac podľa názoru súdu neprijateľnými a tým aj absolútne neplatnými sú všetky zmluvné
podmienky vyjadrené v týchto dodatkoch, aj z iného, než len toho dôvodu, pre ktorý za neprijateľné ich
vyhlásili súdy v konaniach, na ktoré súd poukázal.

93. Podľa už citovaného čl. 5 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993 podmienky ponúkané v

písomnej forme, musia byť vypracované v jednoduchom zrozumiteľnom jazyku.

94. Dodatky k zmluvám o poskytovaní verejných služieb, na ktoré sa žalobca odvoláva, sú
niekoľkostranové, neprehľadné, dopredu pripravený text je vytlačený drobnými písmenami, v dôsledku
čoho priemerný spotrebiteľ sa v ňom môže ťažko orientovať, ak už, pre veľkosť písmen textu, je

schopný ho vôbec prečítať. Podľa názoru súdu aj tieto skutočnosti je nutné vyhodnotiť ako neprijateľnú
zmluvnú podmienku podľa § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka. Na tomto právnom závere nič nemení
skutočnosť, že v čase uzavretia zmlúv so žalovaným ustanovením § 53c Občianskeho zákonníka nebola
ešte stanovená veľkosť písma textu spotrebiteľskej zmluvy a jej príloh, keď k tomu došlo až zákonomčíslo 186/2014 Z.z., ktorým došlo k novelizácii niektorých ustanovení Občianskeho zákonníka, okrem
iného aj ustanovenia § 53c (článok I bod 6 zákona) s účinnosťou od 1.1.2015, lebo tento právny
názor podporuje aj ustanovenie § 1b nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú

niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka a podľa ktorého ustanovenia spotrebiteľskej zmluvy,
ako aj ustanovenia obsiahnuté vo všeobecných obchodných podmienkach alebo v akýchkoľvek iných
zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou musí dodávateľ uviesť písmom,
ktorého výška je najmenej 1,9 mm.

95. Súd dodáva, že k rovnakým právnym záverom dospeli aj iné súdy v obdobných veciach, aj keď
týkajúcich sa iného druhu spotrebiteľských vzťahov, napríklad Okresný súd Liptovský Mikuláš vo veci
sp. zn. 8C 48/2012 (rozsudok zo dňa 8.10.2012 č. k. 8C 48/2012-45 potvrdený rozsudkom Krajského
súdu v Žiline zo dňa 23.10.2013 sp. zn. 6Co 139/2013), Okresný súd Žilina vo veci sp. zn. 13C 69/2011
(rozsudok zo dňa 10.1.2012 č. k. 13C 69/2011-13, potvrdený rozsudkom Krajského súdu v Žiline zo
dňa 26.6.2013 sp. zn. 6Co 176/2013), ale tiež Najvyšší súd Slovenskej republiky v konaní o dovolaní

proti uvedeným rozhodnutiam pod sp. zn. 1Cdo 320/2013 (viď rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky zo dňa 24.11.2015 sp. zn. 1Cdo 320/2013).

96. Pre absolútnu neplatnosť zmluvných podmienok dodatkov k zmluvám o poskytovaní verejných
služieb, na ktorých žalobca postavil svoj nárok na náhradu škody, súd nemohol vecne posudzovať

danosť podmienok pre náhradu škody v zmysle ustanovenia § 420 a násl. Občianskeho zákonníka a to
čo do jej vzniku, výšky, zodpovednosti žalovaného a príčinnej súvislosti medzi konaním žalovaného a
vznikom škody a žalobu žalobcu v časti o náhradu škody vo výške 389,09 Eur zamietol.

97. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 255 C.s.p. Žalobca podanou žalobou sa voči

žalovanému domáhal plnenia, po započítaní žiadaných úrokov z omeškania do rozhodnutia súdu, v
celkovej výške 490,31 Eur (443,31 Eur na istine a 47,- Eur na úrokoch z omeškania) a súdom mu bolo
priznané plnenie v celkovej výške 264,85 Eur (239,47 Eur na istine a 25,38 Eur na úrokoch z omeškania).
Vzhľadom na pomer úspechu strán v spore (46 %
úspešnosť žalobcu oproti 54 % úspechu žalovaného), žalobcovi patrí proti žalovanému náhrada trov

konania v rozsahu 8 % jeho skutočných trov.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku môže podať odvolanie strana, v ktorej neprospech bol rozsudok vydaný (§ 359
C.s.p.).

Odvolanie len proti odôvodneniu rozsudku nie je prípustné (§ 358 C.s.p.).

Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na Okresnom súde Bardejov. Odvolanie
je podané včas aj vtedy, ak bolo v uvedenej lehote podané na príslušnom odvolacom súde (§ 362 ods.
1, 2 C.s.p.).

V odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 C.s.p.) je treba uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania (§ 364 C.s.p.).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci

(§ 365 ods. 1 C.s.p.).

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 C.s.p.).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 C.s.p.).

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie

(§ 366 C.s.p.).

Ak podá ten, kto je na to oprávnený, včas odvolanie, nenadobúda rozhodnutie právoplatnosť, dokiaľ o
odvolaní právoplatne nerozhodne odvolací súd. Ak sa rozhodlo o niekoľkých právach so samostatným
skutkovým základom alebo ak sa rozhodnutie týka niekoľkých subjektov a ide o samostatné

spoločenstvo podľa § 76 a
odvolanie sa výslovne vzťahuje len na niektoré práva alebo na niektoré subjekty, nie je právoplatnosť
výroku, ktorý nie je napadnutý, odvolaním dotknutá. To neplatí, ak od rozhodnutia o napadnutom výroku
závisívýrok,ktorýodvolanímnebolvýslovnedotknutý,aleboakurčitýspôsobusporiadaniavzťahumedzi
stranami vyplýva z osobitného predpisu. Právoplatnosť ostatných výrokov nie je dotknutá ani vtedy, ak

odvolanie smeruje len proti výroku o trovách konania, o príslušenstve pohľadávky, o jej splatnosti alebo
o predbežnej vykonateľnosti (§ 367 C.s.p.).

Dokiaľ o odvolaní nebolo rozhodnuté, možno ho vziať späť. Ak odvolateľ vzal odvolanie späť, nemôže
ho podať znova. Ak odvolateľ vezme odvolanie späť, právoplatnosť napadnutého rozhodnutia nastane,

ako keby k podaniu odvolania nedošlo. Lehoty, ktoré majú plynúť od právoplatnosti napadnutého
rozhodnutia, plynú v takom prípade od právoplatnosti uznesenia o zastavení odvolacieho konania. Ak
sa odvolanie, o ktorom nebolo rozhodnuté, vzalo späť, odvolací súd odvolacie konanie zastaví. Ak sa
odvolanie vzalo späť sčasti, použijú sa ustanovenia predchádzajúcich odsekov primerane (§ 369 C.s.p.).

Ak je žaloba vzatá späť po rozhodnutí súdu prvej inštancie, ale skôr, ako rozhodnutie nadobudlo
právoplatnosť,odvolacísúdrozhodneopripusteníspäťvzatia.Súdspäťvzatiežalobynepripustí,akstým
protistrana z vážnych dôvodov nesúhlasí. Ak späťvzatie žaloby pripustí, odvolací súd zruší rozhodnutie
súdu prvej inštancie a konanie zastaví. Ak je žaloba vzatá späť sčasti, použijú sa ustanovenia
predchádzajúcich odsekov primerane (§ 370 C.s.p.).

Žalobu nemožno v odvolacom konaní meniť (§ 371 C.s.p.).

V odvolacom konaní nemožno uplatniť práva voči žalobcovi vzájomnou žalobou (§ 372 C.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
v znení neskorších predpisov, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon
rozhodnutia.

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.