Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, August 24, 2017

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 3Co/312/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7616202076
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 08. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Feťková

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2017:7616202076.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Feťkovej a sudcov JUDr.

Ladislava Duditša a Mgr. Angeliky Sopoligovej v spore žalobcu M. E., nar. XX.X.XXXX, bytom A. XXX,
zastúpeného JUDr. Jánom Burocim, advokátom so sídlom v Spišskej Novej Vsi, Za Šestnástkou 17 proti
žalovanému PROFI CREDIT Slovakia s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pribinova 25, o určenie neplatnosti
dohody o zrážkach zo mzdy, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Spišská Nová Ves
č.k. 8C/45/2016-18 zo dňa 12.5.2016 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

P r i z n á v a žalobcovi proti žalovanému plnú náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Spišská Nová Ves (ďalej len „súd prvej inštancie“) rozsudkom označeným v záhlaví určil,
že dohoda o zrážkach zo mzdy zo dňa 17.2.2011 je neplatná. Zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi
trovy konania na účet právneho zástupcu žalobcu vo výške 228,08 eur do troch dní od právoplatnosti
rozsudku. Žalovaného zaviazal zaplatiť na účet Okresného súdu Spišská Nová Ves súdny poplatok v
sume 99,50 eur do 15 dní od právoplatnosti rozsudku.

2. Rozhodnutie odôvodnil tým, že strany sporu uzavreli zmluvu o revolvingovom úvere č. 8300035863,

na základe ktorej bol žalobcovi žalovaným poskytnutý úver vo výške 1.500 eur, ktorý sa žalobca zaviazal
splácať v 42 mesačných splátkach po 80,37 eur. Celková výška nákladov bola stanovená na sumu
3.375,54 eur. Spolu so zmluvou o úvere bola medzi stranami uzavretá aj Dohoda o zrážkach zo mzdy
a z iných príjmov. Žalovaný sa so žiadosťou o realizáciu Dohody o zrážkach zo mzdy žalobcu obrátil
dňa 23.6.2011 priamo na zamestnávateľa žalobcu a požadoval ho, aby z jeho mzdy vykonával zrážky
až do úplného splatenia dlhu t. j. do výšky 3.214,80 eur.

3. Okresný súd po právnom posúdení veci v zmysle § 551 ods. 1, 2, § 52 ods. 1, 2, § 53 ods. 1
a § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka a Smernice Rady 93/13/EHS z 5.4.1993 konkrétne ust. čl. 3
ods. 2, 3, čl. 5 a čl. 6 ods. 1 tejto smernice, § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, § 497 Obchodného
zákonníka dospel k záveru, že žaloba žalobcu je dôvodná. Žalobca v zmysle § 80 ods. 1 písm. c/
O.s.p. preukázal naliehavý právny záujem v spore. Okresný súd po vykonanom dokazovaní ustálil, že
na základe uzavretej zmluvy o revolvingovom úvere č. 8300035863 zo dňa 17.2.2011 žalovaný poskytol
žalobcovi úver vo výške 1.500,00 eur, ktorý sa žalobca zaviazal splácať v 42 mesačných splátkach po

80,37 eur, pričom celková výška nákladov bola stanovená na sumu 3.375,54 eur. Súd prvej inštancie
konštatoval, že dohoda o zrážkach zo mzdy je napísaná malým nahusteným písmom a z výsluchu
žalobcuzistil,žetentojeneznalýzákonaabezpodrobnejšiehoazrozumiteľnéhovýkladuobsahudohody
o zrážkach zo mzdy nebol schopný posúdiť následky, pričom pri uzatváraní zmluvy neboli zo stranyžalovaného dodržané elementárne zásady poctivého obchodného styku spočívajúce v oboznámení
podmienok a rizík vyplývajúcich z úverového vzťahu, predovšetkým uzavretej dohody o zrážkach zo
mzdy. Okresný súd preto uvedený postup žalovaného kvalifikoval ako nekalú praktiku, ktorá v zmysle

vyššie citovaných ustanovení Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5.4.1993, ako aj z ust. § 52 a nasl. nemôže
požívať právnu ochranu. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie v zmysle § 142 ods. 1 O.s.p. a
priznal úspešnému žalobcovi trovy konania pozostávajúce z trov právneho zastúpenia vo výške 222,08
eur.

4. Keďže žalobca je v zmysle § 4 ods. 2 písm. za/ zákona č. 71/1992 Zb. oslobodený od platenia súdnych
poplatkov, súd prvej inštancie zaviazal žalovaného zaplatiť štátu na účet súdu prvej inštancie súdny
poplatok vo výške 99,50 eur.

5. Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný z dôvodov podľa ust. § 205 ods. 2 písm.
a/ v spojení s ust. § 221 ods. 1 písm. f/ a h/, ust. § 205 ods. 2 písm. d/ a f/ O.s.p. Navrhoval, aby

napadnutý rozsudok odvolací súd zmenil tak, že žalobu zamieta a zaviazal žalobcu na náhradu trov
konania, prípadne rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Uplatnil si náhradu
trov odvolacieho konania.

6. V odvolaní poukazoval na nepreskúmateľnosť rozhodnutia v zmysle § 157 ods. 2 O.s.p., keďže sa

súd prvej inštancie vôbec nevysporiadal s vyjadrením žalovaného k zamýšľanému postupu súdu prvej
inštancie,ktorýhoupovedomovalotom,žedohoduozrážkachzomzdyurčíakoneprijateľnúpodmienku.
Vychádzal z citovanej judikatúry Ústavného súdu SR a mal za to, že v rozsudku chýbajú preukázané
skutočnosti vo vzťahu k označeným ustanoveniam dohody o zrážkach zo mzdy, právne posúdenie zo
strany súdu a spôsob, akým sa súd vysporiadal s vyjadrením žalovaného zo dňa 15.4.2015. Uviedol,

že nezákonnosť rozsudku potvrdzuje aj právna úprava účinná od 1.5.2014, ktorá dohodu o zrážkach
zo mzdy ponechala ako spôsob zabezpečenia nárokov zo spotrebiteľskej zmluvy (zákon č. 250/2007
Z.z.), keďže dohody uzatvorené od 1.5.2014 zaviedli osobitné požiadavky, v zmysle ktorých je dohoda
o zrážkach zo mzdy v prípade zabezpečenia záväzku zo spotrebiteľskej zmluvy prípustná. Ďalej citoval
znenie ust. § 53 ods. 1 a § 551 OZ.

7. Žalobca vo vyjadrení sa k odvolaniu žalovanej navrhol rozsudok ako vecne správny potvrdiť. Uplatnil
trovy odvolacieho konania. V dôvodoch vyjadrenia poukázal na to, že žalovaný nesprávne pochopil
zmysel a účel právnej úpravy neprijateľných zmluvných podmienok upravených v ust. § 53 OZ a
nasl. Pretože výpočet neprijateľných zmluvných podmienok je len demonštratívny, v rámci súdneho

preskúmania jednotlivých ustanovení spotrebiteľských zmlúv, ktoré nemajú charakter individuálne
dojednaných zmluvných ustanovení, môže súd dôslednou aplikáciou generálnej klauzuly obsiahnutej v
§ 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka okruh týchto podmienok rozšíriť. V dôvodoch vyjadrenia poukázal
žalobca na to, že medzi neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve podľa § 53 ods.
4 Občianskeho zákonníka patria okrem iného aj ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý

nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho
záväzku (§ 53 ods. 4 písm. k/ Občianskeho zákonníka), obmedzujú spotrebiteľovi prístup k dôkazom
alebo ukladajú spotrebiteľovi povinnosti niesť dôkazné bremeno, ktoré by podľa práva, ktorým sa
riadi zmluvný vzťah, mala niesť iná zmluvná strana (§ 53 ods. 4 písm. l/ Občianskeho zákonníka) a
ktoré oprávňujú dodávateľa rozhodnúť o tom, že jeho plnenie je v súlade so zmluvou, alebo ktoré

priznávajú právo zmluvu vykladať iba dodávateľovi (§ 53 ods. 4 písm. o/ Občianskeho zákonníka).
Práve uvedená dohoda o zrážkach zo mzdy umožňuje obísť tieto vyššie uvedené neprijateľné
podmienky, keďže jej púhym predložením zamestnávateľovi žalobcu a oznámením výšky jeho dlhu
podľa vlastného uváženia žalovaného, je zamestnávateľ povinný vykonávať zrážky zo mzdy žalobcu bez
toho, aby uvedená žalovaným požadovaná pohľadávka voči žalobcovi prešla súdnym prieskumom jej

oprávnenosti. Výkon zrážok zo mzdy je však súkromným procesom, ktorý nepodlieha nijakej autorizácii
a verifikácii primeranosti a žalobca ako spotrebiteľ môže byť vystavený neprimeranému konaniu zo
strany dodávateľa. V dôvodoch vyjadrenia poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR 8Cdo/483/2014
z 18.11.2015.

8. Žalovaný sa k vyjadreniu žalobkyne nevyjadril.9. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 Civilného sporového poriadku účinného od
1.7.2016, ďalej len „CSP“) prejednal odvolanie žalovaného ako podané včas, oprávnenou osobou, proti
rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. § 385 ods.

1 CSP a contrario v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 380 ods. 1, 2 CSP z hľadísk uplatnených odvolacích
dôvodov (§ 205 ods. 2 písm. a/, d/ a f/ O.s.p. v spojení s ust. § 470 ods. 2 prvej vety CSP, odvolacie
dôvody podľa ust. § 365 ods. 1 písm. b/, f/ a h/ CSP) a dospel k záveru, že odvolaniu žalovaného nie
je možné vyhovieť.

10. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 24.8.2017 o 11,50 hod. v
pojednávacej miestnosti č. dv. 230/II. poschodie, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia
bolo zverejnené dňa 16.8.2017 na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach v zmysle ust. § 219 ods.
1, 3 CSP, § 378 ods. 1 CSP a § 385 ods. 1 CSP a contrario.

11. Žalovaný podal proti rozsudku súdu prvej inštancie odvolanie dňa 9.6.2016, t.j. za účinnosti

Občianskeho súdneho poriadku.

12. Podľa ust. § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti (t.j. 1.7.2016).

13. Podľa ust. § 470 ods. 2 prvá veta CSP, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

14. Žalovaný namietal odvolacie dôvody podľa ust. § 205 ods. 2 písm. a/ O.s.p., t.j. že v konaní došlo k
vadám uvedeným v ust. § 221 ods. 1 písm. f/ a h/ O.s.p., keďže účastníkovi konania sa postupom súdu

odňala možnosť konať pred súdom, súd prvej inštancie nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil
správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav, § 205 ods. 2 písm. d/ a
f/ O.s.p., t.j. že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. V
zmysle CSP účinného v čase rozhodovania odvolacieho súdu ide o odvolacie dôvody podľa § 365 ods.

1 písm. b/, f/ a h/ CSP, t.j. súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala
jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, súd prvej
inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie
súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

15. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. b/ CSP (§ 205 ods. 2 písm. a/ O.s.p.) je naplnený vtedy,
ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

16. K odvolaciemu dôvodu v zmysle § 365 ods. 1 písm. f/ CSP (§ 205 ods. 2 písm. d/ O.s.p.) odvolací súd

uvádza, že tento odvolací dôvod sa týka chyby v zisťovaní skutkového stavu veci súdom prvej inštancie
spočívajúcej v tom, že skutkové zistenie, ktoré bolo podkladom pre jeho rozhodnutie je nesprávne, t. zn.
musí ísť o skutkové zistenie, na základe ktorého vec posúdil po právnej stránke a ktoré je nesprávne
v tom zmysle, že nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, pričom medzi chybami skutkového zistenia
a chybami právneho posúdenia je úzka vzájomná súvislosť, keďže príčinou nesprávnych (v zmysle

nedostatočných) skutkových zistení môže byť chybný právny názor, v dôsledku ktorého zisťoval iné
skutočnosti, prípadne zisteným skutočnostiam prisudzoval iný právny význam. Nesprávne sú i také
skutkové zistenia, ktoré založil na chybnom hodnotení dôkazov. Ide o situáciu, keď je logický rozpor v
hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov účastníkov alebo ktoré vyšli najavo
inak, z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, eventuálne vierohodnosti.

17. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový
stav, t.zn. vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú strany sporu podľa príslušného
právneho predpisu. Nesprávnym právnym posúdením veci v zmysle § 365 ods. 1 písm. h/ CSP (§ 205

ods. 2 písm. f/ O.s.p.) je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie),
pričom o mylnú aplikáciu právnych predpisov ide, ak použil iný právny predpis, než ktorý mal správne
použiť alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne ho vyložil, prípadne ho na daný skutkový stavinak nesprávne aplikoval (z podriadenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil nesprávne právne
závery o právach a povinnostiach strán sporu)

18. Odvolací súd dospel k záveru, že tieto odvolacie dôvody nie sú dané.

19. Správne, podrobné a presvedčivé sú aj dôvody napadnutého rozsudku, s ktorými sa odvolací súd
stotožňuje a na tieto odkazuje (§ 387 ods. 2 CSP), keďže ani počas odvolacieho konania nevyšli najavo
také skutočnosti, ktoré by odôvodňovali iné rozhodnutie v spore.

20. Pokiaľ žalovaný v podanom odvolaní poukazuje na to, že dohoda o zrážkach zo mzdy nie je
neprijateľným zmluvným dojednaním, keďže novela zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa
účinná od 1.5.2014 v zmysle ust. § 5a ods. 1 písm. a/ ju nezakazuje s odkazom aj na Smernicu Rady
93/13/EHSz5.4.1993vkontexteust.§53ods.1OZaust.§551OZ,odvolacísúdksprávnymskutkovým
a právnym záverom prvoinštančného súdu dodáva nasledovné:

21. Podľa § 5a ods. 1 písm. a/ zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa účinného od 1.5.2014,
neprípustné je zabezpečenie uspokojenia pohľadávky alebo splnenie záväzku zo spotrebiteľskej zmluvy
dohodou o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov v prospech predávajúceho alebo inej osoby, ibaže táto
dohoda bola uzavretá vo forme osobitnej listiny, spotrebiteľ bol poučený o dôsledkoch jej uzavretia a

mal možnosť ju odmietnuť.

22. Za nedôvodnú preto v kontexte hore citovaného zákonného ustanovenia odvolací súd považuje
odvolaciu námietku žalovaného, v ktorej poukazuje na zákonnú možnosť zabezpečenia záväzku
povinného formou dohody o zrážkach zo mzdy, keďže neplatnosť predmetnej dohody o zrážkach zo

mzdy vyplýva zo spôsobu, akým bola táto dohoda uzavretá, a to ako formulárová zmluva, obsah
ktorej bol vypracovaný a koncipovaný žalovaným, a žalobca ako účastník tohto zmluvného vzťahu
nemal možnosť obsah týchto zmluvných podmienok ovplyvniť. Preto spotrebiteľ sa v takejto situácii
dostáva v porovnaní s predajcom do nevýhodného postavenia, keď je do značnej miery obmedzená
jeho vyjednávacia povinnosť tým, že do vopred vypracovaných zmluvných podmienok bolo pojaté

aj zabezpečenie záväzku dlžníka formou dohody o zrážkach zo mzdy. Už samotná táto skutočnosť
vylučuje možnosť, aby bez súhlasu žalobcu, ako spotrebiteľa, s touto zmluvnou podmienkou bola
uzavretá samostatná úverová zmluva. Spotrebiteľ sa tak zákonite zbavuje svojej možnosti, aby zásah
do jeho práv vyvolaný formou zrážok z jej mzdy bol vykonávaný iba zákonným postupom na základe
exekučného titulu a to formou exekúcie. Práve vykonávanie zrážok na základe takejto neplatnej dohody

zbavuje spotrebiteľa možnosti ochrany pred takýmto neoprávneným zásahom a preto nevyplýva ani
naplnenie zákonných predpokladov v zmysle hore citovaného ust. § 5a ods. 1 písm. a/ zákona č.
250/2007 Z.z. a to, že by žalobca bol poučený o dôsledkoch jej uzavretia a mal možnosť ju odmietnuť.
Keďže z výsledkov vykonaného dokazovania to nevyplynulo, je jednoznačne neprípustné zabezpečenie
uspokojenia pohľadávky alebo splnenia záväzku zo spotrebiteľskej zmluvy dohodou o zrážkach zo mzdy

a iných príjmov v prospech predávajúceho alebo inej osoby s odkazom práve na ust. § 5a ods. 1 písm.
a/ zákona č. 250/2007 Z.z.

23. Neplatnosť dohody o zrážkach zo mzdy bezprostredne súvisí aj s neprijateľnosťou zmluvných
podmienok, ktoré sú v rozpore s ust. § 54 ods. 1 OZ, keďže predložením dohody zamestnávateľovi

žalobcu veriteľ - žalovaný sám určuje výšku dlhu jednostranne, bez akéhokoľvek odsúhlasenia súdom,
pričom ide o možnosť postihnúť majetok žalobcu podľa vôle veriteľa, ktorý stanovuje výšku pohľadávky a
jej príslušenstva, a žalobca ako spotrebiteľ nemá možnosť priamo voči svojmu zamestnávateľovi zrážky
zo mzdy zastaviť.

24. Je potrebné vziať na zreteľ ustálenú judikatúru Súdneho dvora EÚ týkajúcu sa nekalých
podmienkach v spotrebiteľských veciach ohľadom povinnosti vnútroštátneho súdu preskúmať aj bez
návrhu nekalosť zmluvných podmienok v spotrebiteľských zmluvách, že je významným prvkom ochrany
spotrebiteľa v práve EÚ a že ak by vnútroštátne právo umožnilo veriteľovi obísť takéto preskúmavanie
prostredníctvom uzavretia dohody o zrážkach zo mzdy, išlo by o pozbavenie Smernice 93/13/EHS z

5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, jej užitočného účinku (Effet Kutilén).

25. Odvolacie námietky žalovaného sú preto vo veci právne irelevantné.26. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok potvrdil v zmysle § 387 ods. 1 CSP
ako vecne správny.

27. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s
ust. § 255 ods. 1 CSP a § 262 ods. 1 CSP. Žalobca bol v odvolacom konaní plne úspešný, preto má nárok
na plnú náhradu trov odvolacieho konania. O výške priznaných trov odvolacieho konania rozhodne súd
prvej inštancie v zmysle § 262 ods. 2 CSP.

28. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná
veta CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 CSP).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 CSP).