Decision was made at the court Okresný súd Trnava
Judgement was issued by JUDr. Dagmar Valocká
Judgement form – Rozsudok
Judgement nature – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 38Cb/1/2011
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2110212712
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 02. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dagmar Valocká
ECLI: ECLI:SK:OSTT:2016:2110212712.22
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trnava sudkyňou JUDr. Dagmar Valockou v právnej veci žalobcu: Stella Developer, s. r.
o., Záhorácka 5477/15A, 901 01 Malacky, IČO: 36 754 391, právne zastúpený: JUDr. Pavol Siváček,
advokát, Timravina 9, 811 06 Bratislava, proti žalovanému: TRNAVA INVEST, s. r. o., Františkánska
4, 917 01 Trnava, právne zastúpený: Mgr. Andrej Vlk, advokát, Gallayova 21, 841 02 Bratislava 42, o
zaplatenie 145 158,12 eur s príslušenstvom takto
r o z h o d o l :
I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 55 539,30 eur spolu s úrokom z omeškania 9 % ročne od 03.
02. 2011 do zaplatenia to všetko do troch dní.
II. Vo zvyšnej časti súd žalobu zamieta.
III. O trovách konania rozhodne súd samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.
o d ô v o d n e n i e :
Návrhom doručeným súdu dňa 15.06.2010 domáhal sa žalobca vydania platobného rozkazu na
zaplatenie sumy 145.158,12 eur od žalovaného titulom dlhu zo zmluvy o dielo. Žalobca a žalovaný
sa začiatkom roku 2007 dohodli na tom, že žalobca dodá žalovanému dielo, ktorého predmetom bolo
dodanie zdravotechniky, ústredného kúrenia, plynofikácie a ich namontovanie v objekte Meštiansky dom
v Skalici patriacom žalovanému. Súčasťou diela boli aj všetky súvisiace dokončovacie práce. Zmluva
o dielo bola uzatvorená ústne osobnou dohodou konateľov sporných strán. Dňa 18.4.2007 bol oboma
zmluvnými stranami podpísaný zápis o odovzdaní staveniska. Dňa 23.7.2007 požiadal žalovaný ako
objednávateľ o zmenu trasy rozvodu plynu. Dňa 30.1.2008 odovzdal žalovaný žalobcovi projektovú
dokumentáciu zmien k realizovanému dielu. Dňa 26.2.2008 požiadal žalovaný o realizáciu prestupu
plynového kúrenia. Dňa 4.3.2008 požiadal žalovaný o realizáciu prestupu vetrania. Dňa 19.3.2008
spresnil žalovaný osadenie plynomerovej skrinky. Žalobca dielo riadne zhotovil. Dňa 25.5.2009 bol
zmluvnými stranami vyhotovený písomný zápis o odovzdaní diela. V tomto zápise boli zapísané vady a
nedorobky diela, ktoré žalobca v dohodnutej lehote riadne odstránil. Ich odstránenie odstránil žalobca
žalovanému písomne dňa 15.6.2009. Za dodanie diela vystavil žalobca viaceré účtovné doklady. Dňa
1.12.2008 vystavil faktúru č. XXXX/XX na celkovú sumu 102.897,82 eur s DPH za dodanie diela
v období 04/2007-04/2008. Dňa 26.3.2009 vyhotovil žalobca vyúčtovanie za dielo dodané v období
11/2008-04/2009 na celkovú sumu 61.903,68 eur bez DPH (73.665,37 eur s DPH). Dňa 22.5.2009
vyhotovil žalobca vyúčtovanie za dielo dodané v období 28.4.2009 do 7.5.2009 na celkovú sumu
640,62 eur bez DPH (762,33 eur s DPH). Spustenie troch kotlov ústredného kúrenia vyúčtoval žalobca
žalovanému na sumu 510 eur bez DPH (606,90 eur s DPH). Celkom predstavovala cena diela podľa
uvedených dokladov 177.932,42 eur s DPH. Doklady o výške ceny diela boli žalovanému doručené aj
poštou a elektronicky mailom. Žalovaný uhradil iba časť ceny diela. Nakoľko sú konatelia sporných strán
osobnými priateľmi, snažil sa žalobca riešiť celú záležitosť zmierlivo a pristúpil na zníženie ceny diela aso žalovaným dohodol konečnú sumu diela po zľave na sumu 145.158,12 eur. Konečné vyúčtovanie na
túto sumu bolo žalovanému doručené dňa 28.1.2010. Žalovaný však túto zníženú sumu diela nezaplatil.
Dňa 20.12.2010 súd vo veci rozhodol vydaním platobného rozkazu, proti ktorému podal žalovaný včas
odôvodnený odpor.
Dňa 05.01.2011 navrhol žalobca nariadiť vo veci predbežné opatrenie z dôvodu, že žalovaný sa zbavuje
majetku a jeho pohľadávka uplatnená v tomto konaní je tak ohrozená.
Uznesením zo dňa 17. 1. 2011 Okresný súd v Trnave nariadil predbežné opatrenie uložením
žalovanému, aby sa zdržal akýchkoľvek úkonov smerujúcich k scudzovaniu, zaťažovaniu alebo
akémukoľvek inému nakladaniu s nehnuteľnosťami - nebytovými priestormi nachádzajúcimi sa v kat.
úz. Skalica, zapísanými na LV č. 2866. Súčasne vyslovil, že toto predbežné opatrenie zanikne, ak sa
návrhu vo veci samej vyhovie a uplynie 15 dní od vykonateľnosti rozhodnutia o veci alebo ak sa návrhu
vo veci samej nevyhovie. Na základe odvolania žalovaného odvolací súd napadnuté uznesenie súdu
prvého stupňa potvrdil.
V odpore žalovaný uviedol, že štatutárni zástupcovia sporových strán boli pri dojednávaní záležitostí
veľmi dobrými priateľmi, nepovažovali za potrebné uzavrieť ohľadne zhotovenia diela Zmluvu o dielo v
písomnej forme. Zmluva o dielo tak bola uzavretá ústne dohodou konateľov s tým, že ceny budú určené
na trhovej úrovni, pričom za relevantný trh sa mala považovať Slovenská republika, avšak cena za dielo,
resp. ceny jednotlivých dodávaných častí boli zo strany navrhovateľa niekoľkonásobne navýšené oproti
predpokladanej konečnej cene diela. O tejto skutočnosti bol žalobca upozornený listom žalovaného zo
dňa 16.4.2009, pričom z pôvodne konečnej ceny vo výške 2.168.227,30 SKK, teda približne 70.000 eur
sa táto vyšplhala až na úroveň približne 184.000 eur. Navrhol, aby súd nariadil znalecké dokazovanie
na určenie ceny diela na základe vykonaného diela a prevedených prác a zaobstaraných materiálov.
K podanému odporu sa vyjadril žalobca dňa 12.5.2011 a uviedol, že cena diela alebo jednotlivých
dodaných materiálov nebola navýšená zo strany žalobcu, ale bola primeraná dodaným prácam a
materiálom. Konečná cena diela je vyššia ako cena diela, ktoré malo byť dodané podľa pôvodnej
objednávky vzhľadom na to, že žalovaný ako objednávateľ neustále menil, teda rozširoval pôvodný
rozsah diela, čo dokazujú aj doklady predložené s návrhom na začatie konania. Neprimeranosť cien
namietli aj spoločníci žalovaného a títo spoločníci žalovaného sa na podnet žalobcu stretli dňa 23.7.2009
so žalobcom a výsledkom stretnutia bola dohoda, že sporové strany ustanovili znalca - odborníka na
tepelnú techniku Luca Gabrielli z Talianska, ktorý mal vypracovať nezávislý posudok k cenám dodaných
technológií a prác. Pokiaľ je im známe, stanovisko uvedeného odborníka nepreukázalo neprimeranosť
cien. Cenu diela považuje žalobca za primeranú a trhovú, ba dokonca až za mimoriadne výhodnú za
odporcu. Nesúhlasil s návrhom žalovaného, aby bola cena diela zisťovaná znaleckým dokazovaním,
pretože je to iba naťahovanie času. Vedomosť žalovaného o skutočnom rozsahu jeho záväzkov a o
oprávnenosti nárokov žalobcu je zrejmá z listu zo dňa 24.1.2011, ktorý konateľ žalovaného rozoslal
spoločníkom žalovaného. V tomto liste sa píše, že celková hodnota záväzkov žalovaného je 950.000
eur. Ak vieme, že banke dlhuje odporca cca 350.000 eur, zvyšných 600.000 eur pripadá na ostatných
veriteľov. Berúc do úvahy skutočnosť, že žalobca je po banke druhým najväčším veriteľom, vychádza
im záver, že žalobca žalovaného v uvedenom liste nepriamo uznáva existenciu a výšku záväzku voči
žalobcovi a snaží sa primäť spoločníkov k poskytnutiu financií na uhradenie uvedených záväzkov. Tieto
tvrdenia však bude potrebné overiť počas konania.
Dňa 9.2.2012 doručil súdu žalovaný vyjadrenie, v ktorom poukazuje na skutočnosť, že pri rokovaniach
zúčastnených strán o dohode ceny diela, ktoré mal žalobca pre objednávateľa zhotoviť, zmluvné strany
vtedy vychádzali z ponuky na zhotovenie diela spoločnosti Instal H, s.r.o. Predmetnú cenovú ponuku
predložil súdu. Z uvedenej ponuky vyplýva, že konkurenčná spoločnosť zaoberajúca sa stavebnou
činnosťou bola reálne schopná zhotoviť dielo za sumu 2.258.570 SKK, čo predstavuje sumu ani nie
70.000 eur. Jednou z podstatných skutočností, prečo sa žalovaný rozhodol uzavrieť Zmluvu o dielo
práve so žalobcom bol fakt, že v zmysle dohody konateľov žalobcu a žalovaného bolo dohodnuté, že
predmetné dielo uskutoční spoločnosť žalobcu za cenu ešte o 5 % nižšiu ako ponúkla spoločnosť Instal
H, s.r.o. O uvedenej skutočnosti svedčí aj fakt, že pri následnej komunikácii, konkrétne v liste žalovaného
zo dňa 16.3.2009, ktorým bolo poukázané na neprimeranosť výšky ceny za dielo sa taktiež spomína
dohoda o stanovení ceny v relácii na cenovú ponuku spoločnosti Instal H, s.r.o. Z listu Instal H, s.r.o.zo dňa 2.3.2007 adresovaného žalovanému súd zistil cenovú ponuku pre Meštiansky dom v Skalici pre
dodávku a montáž prác a dodávok - vykurovanie, plynovod, zdravotechnika bez dodaných zariadení,
spolu bez DPH 2.258.570 SKK.
Na pojednávaní dňa 18.6.2013 bol vypočutý konateľ žalobcu, ktorý uviedol, že celé je to vlastne na
tom, že narazili na človeka, ktorý od nich prevzal prácu, dobre vykonanú prácu a nechce ju zaplatiť.
Predložili mu súpis vykonaných prác a materiálu s uvedenými cenami a táto suma sa mu nepáčila, preto
zavolal technika a odborníka, aby posúdil a overil tieto ceny. Tento jeho technik overil uvedené ceny a
na základe predpokladu, že by dostali platbu v hotovosti veľmi rýchlo, ponúkli určitú zľavu, no platba aj
tak neprebehla. Do dnešného dňa bola zaplatená záloha vo výške 42.822,05 eur. Bola tiež vypočutá
svedkyňa Z. H., ktorá uviedla, že je spoločníčkou v ďalšej firme, kde je konateľom pán žalobca. Na
stavbu Meštiansky dom v Skalici chodila a aj sledovala práce a bývala prítomná na stretnutiach konateľa
žalobcu pána I. J. s pánom K.. Prvé dve faktúry boli zaplatené. Posledná faktúra nebola zaplatená. Vie,
že práce boli skolaudované, odovzdané, ale neboli zaplatené.
Súd ustanovil Ing. Antona Fuzáka, P. Pázmaňa 22, 917 01 Trnava, znalca z odboru Stavebníctvo,
odvetvie Odhad hodnoty nehnuteľností a Odhad hodnoty stavebných prác, za znalca v tomto konaní
a jeho úlohou bolo stanoviť všeobecnú hodnotu stavebných prác diela, ktorého predmetom bolo
dodanie zdravotechniky, ústredného kúrenia, plynofikácie a ich namontovanie v objekte - nehnuteľnosti
Meštiansky dom v Skalici, ul. Potočná, ul. Pivovarská, zapísaný na LV č. XXXX, okres Skalica, obec
Skalica, katastrálne územie Skalica, súpisné číslo XXX, postavený na parcele č. XXXX.
Znalec vyhotovil znalecký posudok č. 311/2014 dňa 30.12.2014 a stanovil cenu stavebných prác v roku
2007 na 98.361,35 eur s DPH 19%.
Znalecký posudok bol doručený právnym zástupcom účastníkov s tým, aby sa k nemu vyjadrili a
ak považujú za potrebné znalca vypočuť, toto oznámili súdu do 30 dní od doručenia výzvy. Právny
zástupcovia sa k znaleckému posudku nevyjadrili, ale na pojednávaní dňa 14.10.2015 právny zástupca
žalobcu uviedol, že považuje znalecký posudok za neúplný a preto tvrdí, že správne mal znalec
dôjsť záveru, že žalobcom uplatňovaná suma 145.158,12 eur je správna. Tento posudok preukazuje v
značnej miere, že materiál a práce boli odporcovi dodané, a je na zvážení súdu, aby žalobcovi pririekol
rozsudkom aj znalcom neohodnotenú časť žalovanej sumy, nakoľko táto bola dodaná ako naviacpráce,
zmeny oproti pôvodnej stavebnej dokumentácii. Právny zástupca žalovaného tiež považuje znalecký
posudok za nepreskúmateľný a zmätočný, keďže z neho nevyplýva postup, ktorý zvolil znalec pri jeho
vypracovávaní a na základe ktorého sa dopracoval k odpovedi na otázku.
Na pojednávaní dňa 13.1.2016 právny zástupca žalovaného uviedol, že preberací protokol nie je
podpísaný osobou oprávnenou konať v mene žalovaného a podľa jeho vedomostí stavebný dozor p.
I. nesplnomocnil žalovaný na prevzatie diela.
Znalec Ing. Anton Fuzák na pojednávaní dňa 13.1.2016 uviedol, že predmetný znalecký posudok
vypracoval na základe požiadavky podľa uznesenia Okresného súdu Trnava, kde úlohou znalca bolo
stanoviť všeobecnú hodnotu prác diela, ktorého predmetom bolo dodanie zdravotechniky, ústredného
kúrenia, plynofikácie a ich namontovanie v objekte podľa uznesenia. Ako uviedol na str. 3 posudku
bod 3.1 - Popis, medzi spornými stranami nebola uzavretá písomná zmluva o dielo a nebola
vyjadrená ani cena diela. Ako podklad pre zistenie všeobecnej hodnoty ceny stavebných prác a
dodaného materiálu použil materiál uvedený na str. 293 - 302 spisu. Tento materiál použil z dôvodu,
že je spracovaný ako tzv. slepý výkaz výmer podľa projektovej dokumentácie, ktorá bola spracovaná
k rekonštrukcii domového objektu. Svoj postup odôvodnil tým, že vo všeobecných zvyklostiach pri
verejnom obstarávaní sa zvyčajne používa takýto druh dokladu ako podklad pre zistenie hodnoty
diela ako súťažného podkladu. Vzhľadom na to, že navrhovateľ a odporca sú právnické osoby, ktoré
nepodliehajú osobitným predpisom v rámci obstarávania podľa legislatívy SR, použil tento postup ako
všeobecne zaužívaný. Dodal, že na spracovanie hodnoty ceny stavebných prác a dodávok materiálu
neexistuje v SR legislatívny rámec a všetko v tomto procese sa riadi tzv. trhovými cenami. Trhové ceny
doporučuje viacero spracovateľov cenníkov, stavebných prác a materiálov. Pri stanovovaní všeobecnej
hodnoty ceny diela použil doporučovaný cenník firmy KROS. Následne spracoval rozpočet podľa výkazu
výmer a dospel k záveru, ktorý je uvedený na str. 4 posudku. Zhotoviteľ pri realizácii stavebnýchprác má povinnosť podľa stavebného zákona viesť stavebný denník. Stavebný denník je základným
prostriedkom na komunikáciu medzi investorom, dodávateľom, prípadne stavebným dozorom a štátnymi
orgánmi stavebného dozoru, v stavebnom denníku sa o. i. zaznamenávajú aj požiadavky väčšinou
dodávateľa stavby a jeho vyjadrenia ku zmene objemu stavebných prác oproti dohodnutým, ktoré
vyplývajú z technologického postupu výkonu stavebných prác. Tieto zmeny musia byť odsúhlasené
najmenej odberateľom. Je pravda, že žalobca písomne upozorňoval žalovaného o zmene projektovej
dokumentácie, tento však neodpovedal alebo neakceptoval písomným dokladom a tak o ich realizácii
nie je pre znalca dôkaz. Preto sa musí pridržať výkazu výmer, ktorý bol spracovaný na začiatku podľa
projektovej dokumentácie. Ak žalobca predloží stavebný denník s uvedenými náležitosťami, kde je
podpísaný žalovaný ako odberateľ, je to doklad, že naviacpráce a zmeny projektu boli realizované a
preto je aj jeho záver taký ako je, s tým, že nemohol zobrať do úvahy súpis vykonaných prác tak ako
ho žalobca predložil. Porovnať skutočné prevedenie prác a hlavne použitých materiálov s podkladmi, z
ktorých vychádzal je možné, ale väčšina prác je zakrytých ostatnými stavebnými konštrukciami - hlavne
omietkami a pre zistenie skutočného rozsahu najmä potrubných vedení by bolo tieto potrebné odkryť,
čo si myslí, že je neúmerne nákladné.
Právny zástupca žalobcu na otázku sudkyne, aby uviedol vzhľadom na to, že na predchádzajúcom
pojednávaní uviedol, že žiada, aby súd okrem hodnoty prác a materiálu, ktoré sú uvedené v posudku,
priznal žalobcovi aj ďalšiu časť žalovanej sumy, ktorá bola dodaná ako práce naviac a zmeny
oproti pôvodnej stavebnej dokumentácii, o aké práce naviac ide a aké zmeny pôvodnej stavebnej
dokumentácie a v akej hodnote, odpovedal: tvrdíme a dokladovali sme to aj písomnými dôkazmi, že
medzi sporovými stranami a to zo strany žalovaného nielen v zastúpení technického dozoru - p. I. ale aj
zo strany konateľa žalovaného - p. K. došlo k viacerým žiadostiam o zmenu projektovej dokumentácie,
to konkrétne vedenia plynových vedení, vedenia vzduchotechniky a vedenia vodovodov. Dôkazmi o tom
je táto komunikácia založená v súdnom spise a takisto aj zápis o odovzdaní diela zo dňa 25. 05. 2009,
kde len na okraj uviedol, že bol podpísaný oprávnenou osobu a je tam aj pečiatka odberateľa a takisto aj
z vystavených faktúr, kde sú podrobne rozpísané materiály a práce. Rozdiel oproti znaleckému posudku,
ktorý žiada prisúdiť žalobcovi je rozdiel medzi žalovanou sumou a cenou stavebných prác určenou v
znaleckomposudkusamozrejmesDPH.Naotázkusudkyne,čobolotáostatnáčasťdiela,čobolovšetko
predmetom diela, právny zástupca žalobcu odpovedal, že samotná plynofikácia a vzduchotechnika.
Návrhy na dokazovanie okrem vypočutia svedkyne I. nemal.
Na pojednávaní dňa 2.2.2016 právny zástupca žalobcu uviedol, že časť ceny diela bola žalovaným
uhradená na základe dvoch faktúr a to č. XX/XXXX a XX/XXXX, kde predpokladá je záloha. Tieto faktúry
boli uhradené ešte v SK, pri faktúre 01/2007 - suma 774 057,10 Sk , pri druhej faktúre 516 000 Sk,
prvá faktúra bola zaplatená 03.08.2007 a druhá bola zaplatená 05.09.2007. Toto považuje za čiastočnú
úhradu záväzku žalovaného a preto v zmysle obchodného práva za uznanie jeho záväzku. Pokiaľ ide
o dátum, od ktorého žiada úroky z omeškania, k tomu uviedol, že prvé vyúčtovanie bolo žalovanému
za dodané dielo predložené v auguste 2008, následne po úprave sumy po poskytnutí zľavy mu bolo
predložené ďalšie vyúčtovanie v decembri 2008, v priebehu roka 2009 ešte došlo medzi stranami
k viacerým rokovaniam a osobným stretnutiam už na dokončenej stavbe, kde mal taliansky inžinier
odberateľa posúdiť oprávnenosť výšky fakturácie, došlo k dohode a ustáleniu sumy, ktorá mala byť
uhradená, na žalovanú sumu 145 158,12 eur. Takto upravené vyúčtovanie doručil žalobca žalovanému
dňa 28.01.2010 a podľa dohody malo byť bezodkladne uhradené, preto tvrdí, že žalovaný sa dostal
do omeškania s úhradou dlžnej sumy najneskôr dňa 29.1.2010 a tento dátum považuje stále ešte za
dobrú vôľu žalobcu, nakoľko pôvodné vyúčtovania boli robené ešte v r. 2008, 2009. Faktúra na druhú
sumu je možné, že vystavená nebola, daňový doklad bol urobený vo forme vyúčtovania. Žalovaný
vyúčtovanie prevzal predpokladá, že v jarných alebo letných mesiacoch roku 2009. V návrhu uvedený
deň 28.1.2010 - tam bolo doručené vyúčtovanie po stretnutí a ohodnotení diela zo strany žalovaného,
nevylučuje to, ale je možné, že mu to bolo doručené v tomto dátume. Cena diela je cca 220 000 eur,
z toho boli zaplatené dve prvé faktúry, tam zostalo k úhrade 177 000 eur aj s DPH a z toho bola
dohodnutá zľava po osobnej obhliadke a došlo sa k žalovanej sume 145 158,12 eur. Doklad o tom,
že bolo doručené konečné vyúčtovanie žalovanému dňa 28.1.2010 nemá, bolo to doručované e-mailom
na adresu paolo.bzimpianti.com, v kópii to bolo doručované žalovanému e-mailom. Na prvú e-mailovú
adresu bolo doručované talianskemu inžinierovi, ktorý bol jeden z dvoch inžinierov, ktorí boli prítomní
pri ohliadke v r. 2009, aby určili cenu diela a prizval si ich tam žalovaný. Doručenie týmto inžinierom
považuje za doručenie žalovanému, pretože žalovaný ich predstavil ako svojich zástupcov.S p. Melegovou konali ako za žalovaného, pretože bola stavbyvedúca, stavebným dozorom, pretože
podpísala prevzatie staveniska, takisto podpísala viaceré žiadosti adresované zo strany žalovaného a
žalobcu. Jednal s ňou na základe toho, že žalovaný ju uviedol ako stavebný dozor pri komunikácii
so žalobcom. Nevie povedať, čo nebolo ohodnotené v znaleckom posudku, nemá na to dostatočné
technické vzdelanie, ale predpokladá, že to boli všetky zmeny oproti projektovej dokumentácii, ktoré
znalec nemal možnosť ohodnotiť, či už z dôvodu toho, že sú v súčasnosti zastavané priamo v
nehnuteľnosti alebo z dôvodu toho, že sa neurobila ohliadka na mieste samom a nevyžiadala sa
dodatočná dokumentácia sporových strán. Oproti pôvodnému projektu došlo aj k zmene projektu,
vyplývatozkomunikáciemedzisporovýmistranami,najmäzpožiadaviek,ktorédoložilvofotokópii,ktoré
žalovaný adresoval žalobcovi a takisto aj z vyhotovenia diela samotného. Nedoložil do spisu projektovú
dokumentáciu a jej zmenu, lebo ju nemá k dispozícii. Žalovaná suma nebola medzi stranami sporná. V
r. 2009 robili ohliadku na mieste samom, problém je v tom, že žalovaný žalobcovi doposiaľ túto sumu
neuhradil.
Právny zástupca žalovaného, uviedol, že cena diela nebola nikdy dojednaná ani vzájomne odsúhlasená
a z uvedeného dôvodu žalovaný žalobcovi žalovanú sumu neuhradil.
Svedkyňa U. I., uviedla, že pre žalovaného robila stavebný dozor a inžiniering - rekonštrukcia
meštianskeho domu v Skalici na Potočnej ulici a žalobca realizoval zdravotechnické inštalácie v tejto
budove, čo sa týka plynu, vody, kúrenia. Stavebný dozor a inžiniering robila na základe oslovenia
investora, následne na to bola uzavretá zmluva s investorom, bola to mandátna zmluva. Táto zmluva
obsahovala to, že mala dohliadať na realizáciu stavebných prác, BOZP na stavbe. Kontrolovala práce na
stavbe, keď prišlo ku kolaudácii, zrealizovala sa voda, plyn, bola účastná revíznych skúšok a následne
potrebné dokumenty predkladala pri kolaudácii. Súčasťou jej povinností bolo aj prevzatie stavby pri
odovzdaní diela, spravila odovzdávací a preberací protokol, keď sa zmluvné strany dohodli o prevzatí
prác. Na prevzatie diela bola oprávnená na základe dohody s objednávateľom. O nejakých výhradách
zo strany žalovaného k cene diela nevie, ona neriešila ceny, to si dohodli investor so zhotoviteľom.
Svedkyňa nevie o nejakej písomnej dohode medzi účastníkmi čo sa má urobiť a za akú sumu.
Podľa § 536 ods. 1,2,3 Obchodného zákonníka platného v čase vzniku pohľadávky
(1) Zmluvou o dielo sa zaväzuje zhotoviteľ vykonať určité dielo a objednávateľ sa zaväzuje zaplatiť cenu
za jeho vykonanie.
(2) Dielom sa rozumie zhotovenie určitej veci, pokiaľ nespadá pod kúpnu zmluvu, montáž určitej veci, jej
údržba, vykonanie dohodnutej opravy alebo úpravy určitej veci alebo hmotne zachytený výsledok inej
činnosti.Dielomsarozumievždyzhotovenie,montáž,údržba,opravaaleboúpravastavbyalebojejčasti.
(3) Cena musí byť v zmluve dohodnutá alebo v nej musí byť aspoň určený spôsob jej určenia, ibaže
strany v zmluve prejavia vôľu uzavrieť zmluvu aj bez tohto určenia.
Podľa § 546 ods. 1,2 Obchodného zákonníka platného v čase vzniku pohľadávky
(1) Objednávateľ je povinný zhotoviteľovi zaplatiť cenu dohodnutú v zmluve alebo určenú spôsobom
určeným v zmluve. Ak nie je cena takto dohodnutá alebo určiteľná a zmluva je napriek tomu platná ( §
536 ods. 3), je objednávateľ povinný zaplatiť cenu, ktorá sa obvykle platí za porovnateľné dielo v čase
uzavretia zmluvy za obdobných obchodných podmienok.
(2) Dojednanie a poskytnutie preddavkov na cenu za dielo sa nedotýka účinkov podľa § 548 a 549.
Podľa § 548 ods. 1,2 Obchodného zákonníka
(1) Objednávateľ je povinný zaplatiť zhotoviteľovi cenu v čase dojednanom v zmluve. Pokiaľ zo zmluvy
alebo z tohto zákona nevyplýva niečo iné, vzniká nárok na cenu vykonaním diela.
Podľa § 549 ods. 2 Obchodného zákonníka
(2) Ak sa strany po uzavretí zmluvy dohodnú na zmene diela a ak nedojednajú jej dôsledky na výšku
ceny, je objednávateľ povinný cenu zaplatiť zvýšenú alebo zníženú s prihliadnutím na rozdiel v rozsahu
potrebnej činnosti a v účelných nákladoch spojených so zmeneným vykonávaním diela.
Podľa § 369 ods. 1,2 Obchodného zákonníka platného v čase vzniku pohľadávky(1) Ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, je povinný platiť z
nezaplatenej sumy úroky z omeškania dohodnuté v zmluve. Ak úroky z omeškania neboli dohodnuté,
dlžník je povinný platiť úroky z omeškania podľa predpisov občianskeho práva. Ak záväzok vznikol zo
spotrebiteľskej zmluvy a dlžníkom je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky z omeškania najviac do výšky
ustanovenej podľa predpisov občianskeho práva.
(2) Úroky z omeškania sa stanú splatnými po uplynutí dňa alebo lehoty, ktoré sú v zmluve určené na
splnenie peňažného záväzku. Ak deň alebo lehota na splnenie peňažného záväzku nie je v zmluve
určená, úroky z omeškania sa stanú splatnými uplynutím 30 dní od
a) doručenia dokladu veriteľa na splnenie peňažného záväzku dlžníkom (ďalej len "doklad"),
b) odovzdania tovaru alebo služby, ak je deň doručenia dokladu neistý,
c) odovzdania tovaru alebo služby v prípade, ak dlžník dostane doklad skôr ako tovar alebo službu,
d) dňa, v ktorom sa skončilo preberanie tovaru alebo služby, ktorým sa má stanoviť, či tovar alebo
služba zodpovedá podmienkam zmluvy, ak to ustanovuje zákon alebo upravuje zmluva v prípade, ak k
doručeniu dokladu došlo predo dňom alebo najneskoršie v deň, keď sa takéto preberanie skončilo.
Podľa § 120 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku
(1)Účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd rozhodne, ktoré z
označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako navrhujú účastníci, ak
je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.
Navrhovanie dôkazov má priamu spojitosť s povinnosťou tvrdenia. Dôkaznú povinnosť môže účastník
plniť od začiatku konania, v žalobe, vo vyjadrení k nej, mimo týchto procesných úkonov, v rámci
prípravy pojednávania, pri odročovaní pojednávaní. Povinnosť označiť dôkazy sa vzťahuje na všetky
tvrdenia, ktoré sa uviedli v žalobe a vo vyjadrení žalovaného. Povinnosť účastníkov tvrdiť určité potrebné
skutočnosti v sporovom konaní ovládanom prejednávacou zásadou sa nazýva povinnosť tvrdenia a
vzťahuje sa vždy na konkrétnu skutočnosť uvádzanú účastníkom konania. V prípade, že ju účastník
konania splnil, platí, že uniesol bremeno tvrdenia. Existencia tvrdenej skutočnosti podmieňuje existenciu
dôkaznej povinnosti, teda povinnosti účastníka konania označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení.
Cieľom dôkaznej povinnosti je unesenie dôkazného bremena v rozsahu, v ktorom dôkazné bremeno
spočíva na účastníkovi konania, bez ohľadu na jeho procesné postavenie. Nesplnenie dôkaznej
povinnosti prináša so sebou také rozhodnutie súdu, ktoré vychádza zo skutkového základu zisteného z
dôkazov navrhnutých účastníkom v opačnom procesnom postavení než je účastník, ktorý nesplnil alebo
nedostatočne splnil svoju dôkaznú povinnosť. Splnenie dôkaznej povinnosti neznamená automaticky
unesenie dôkazného bremena. Dôkazným bremenom (v spojitosti s dôkaznou povinnosťou) rozumieme
zodpovednosť účastníka za výsledok konania, ktorý závisí od zistení z navrhnutých a vykonaných
dôkazov. V praxi môžu navrhnuté dôkazy vyznieť (po ich vykonaní a vyhodnotení) ako nepoužiteľné
zdroje informácií vo vzťahu k uplatnenej súdnej ochrane bez zreteľa na procesné postavenie účastníka.
Zmyseluplatňovaniadôkaznéhobremenaspočívavzabezpečeníreálnehouplatneniazákladnéhopráva
na súdnu ochranu aj v prípadoch, v ktorých sa vykonajú všetky navrhnuté dôkazy, prípadne výnimočne aj
inénežnavrhnutédôkazy,asúdnapriektomunemájednoznačnýskutkovýzákladpresvojerozhodnutie.
V takom prípade musí rozhodnúť v situácii dôkaznej núdze, ktorej dopad (neúspech v konaní) pričíta
tomu účastníkovi, na ktorom predovšetkým podľa predpisov hmotného práva leží dôkazné bremeno, t.j.
zodpovednosť za preukázanie skutočností významných z hľadiska hmotného práva.
Žalobca skutočnosti tvrdené v návrhu ako aj počas konania doložil zápisnicou o odovzdaní staveniska,
kópiami mailovej komunikácie, v ktorých žalovaný žiadal zmenu trasy rozvodu plynu, ktorý treba
realizovať v ryhe v priestoroch pasáže, kópiou listu o odovzdaní projektovej dokumentácie zmien, kópiou
listu - požiadavka na realizáciu prestupu potrubia plynu cez klenbu prvého nadzemného podlažia, kópiou
požiadavky na realizáciu prestupov pre odvetranie miestnosti cez murovanú konštrukciu, kópiou mailu
týkajúceho sa plynovej skrinky, kópiou zápisu o odovzdaní diela, listom o odstránení vád a nedorobkov,
faktúrou č. 0005/208, vyúčtovaním zo dňa 26.3.2009 a 22.5.2009, výzvou na úhradu pohľadávky zo dňa
12.4.2010.
V konaní medzi účastníkmi bolo nesporné, že uzavreli ústnu Zmluvu o dielo, ktorej predmetom bolo
dodanie zdravotechniky, ústredného kúrenia, plynofikácie a ich namontovanie v objekte Meštiansky
dom v Skalici patriacom žalovanému. Súčasťou diela boli aj všetky súvisiace dokončovacie práce.
Taktiež nebolo sporné riadne odovzdanie diela. Sporná však zostala cena diela. Žalobca i žalovanýzhodne uvádzajú, že cena diela mala byť určená na základe trhových cien v čase vykonania diela
a v mieste vykonania diela. Na základe toho, že Zmluva o dielo nebola uzavretá písomne a nebola
preukázaná dohoda o cene diela, súd vo veci nariadil znalecké dokazovanie a znalec v znaleckom
posudku určil všeobecnú hodnotu stavebných prác a dodávok materiálov na predmetnej stavbe. Znalec
prizisťovaníhodnotyprácamateriáluvychádzalzpôvodnéhoprojektu,spracovalrozpočetpodľavýkazu
výmer, pričom použil materiál doložený do spisu žalovaným ako cenová ponuka pre dodávku a montáž
pre Meštiansky dom v Skalici spoločnosti Inštal H, s.r.o., nakoľko žalobca nedoložil do spisu žiadnu
projektovú dokumentáciu ani iné doklady, z ktorých by mohol znalec vychádzať a ani na opakované
otázky sudkyne právny zástupca žalobcu nedokázal uviesť, ktoré práce a materiál znalcom neboli
ohodnotené a pritom boli žalobcom vykonané a materiál použitý. Mailová komunikácia, ktorá spočívala
v požiadavkách žalovaného na určité zmeny oproti pôvodnému projektu, nie je dôkazom o tom, že práce
naviac oproti pôvodnému projektu boli vykonané a že bol použitý naviac materiál, keď je možné aj to, že
zmenami projektovej dokumentácie mohlo dôjsť aj k zmenšeniu rozsahu vykonaných prác a použitého
materiálu.Žalobcatakneuniesoldôkaznébremenosvojichtvrdeníotom,žeznaleckýmposudkomneboli
ohodnotené práce naviac. Taktiež má súd pochybnosti o stanovení ceny prác a materiálu žalobcom, keď
v návrhu na začatie konania uvádzal žalobca, že vystavil faktúry na celkovú cenu diela 177.932,42 eur
s DPH a potom poskytol zľavu a konečná cena diela bola 145.158,12 eur. Sumu 145.158,12 eur žiadal
zaviazať žalovaného aj rozhodnutím súdu, pričom iba spomenul, že žalovaný uhradil iba časť ceny diela,
v návrhu však neuviedol akú časť žalovaný zaplatil a ani ju neodpočítal z celkovej ceny diela. Až na
pojednávaní dňa 18.6.2013 konateľ žalobcu uviedol, že bola zaplatená záloha vo výške 42.822,05 eur.
Na pojednávaní dňa 2.2.2016 právny zástupca žalobcu uviedol, že cena diela je cca 220.000 eur, z toho
boli zaplatené dve faktúry, zostalo k úhrade 177.000 eur aj s DPH a z toho bola dohodnutá zľava na sumu
145.158,12 eur. Taktiež žalobca nepreukázal doručenie faktúr a vyúčtovaní diela žalovanému, preukázal
iba doručenie výzvy právneho zástupcu žalobcu žalovanému na zaplatenie sumy 145.158,12 eur.
Súd v prejednávanej veci vychádzal z vykonaného znaleckého dokazovania, keď znalec určil hodnotu
vykonaných prác a použitého materiálu ako výsledok súčtu trhových cien v čase a mieste vykonávaných
prác primeraných, pričom išlo o práce v zmysle pôvodnej dohody, keďže žalobca neuniesol dôkazné
bremenosvojichtvrdení,žebolivykonanéprácenaviacoprotipôvodnémuprojektuapoužitýinýmateriál.
Na preukázanie týchto skutočností nepredložil žalobca a jeho právny zástupca žiadny dôkaz a ani
nenavrhol vykonať žiadny dôkaz. Súd preto určil povinnosť žalovaného zaplatiť znalcom určenú cenu
diela v sume 98.361,35 eur s tým, že z tejto ceny súd odpočítal už vyplatené zálohové platby v sume
774.057,10 SKK a 516.000 SKK, čo po prepočte konverzným kurzom 30,126 činí 42.822,05 eur. Tak
zostala povinnosť žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 55.539,30 eur.
Keďže žalobca nepreukázal doručenie faktúr a vyúčtovania žalovanému, nie je možné určiť omeškanie
žalovaného s plnením tohto dlhu a v zmysle ustanovenia § 369 Obchodného zákonníka platného v čase
vzniku pohľadávky, súd určil omeškanie 30 dní od doručenia dokladu veriteľa na splnenie peňažného
záväzku dlžníkom, čo v prejednávanej veci je doručenie návrhu na začatie konania v prejednávanej veci
a táto bola doručená žalovanému dňa 4.1.2011. Preto súd určil povinnosť žalovanému zaplatiť úroky
z omeškania odo dňa 30.2.2011 vo výške 9 % ročne, tak ako to žiadal žalobca v návrhu, i keď nárok
na úroky z omeškania bol 10 % ročne, avšak súd nemôže rozhodnúť nad rámec žalobou uplatneného
nároku.
Vo zvyšnej časti uplatňovanej pohľadávky súd žalobu zamietol, keď nezistil dôvodnosť žaloby nad sumu
55.539,30 eur.
O trovách konania súd rozhodne právoplatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku vzhľadom
na potrebu rozhodnúť aj o trovách štátu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia
prostredníctvom Okresného súdu v Trnave na Krajský súd v Trnave.
Náležitosti odvolania ( § 42 ods. 3, § 205 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku ):
z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebopostup súdu považuje za nesprávny, čoho sa odvolateľ domáha, musí byť
podpísané a datované. Odvolanie s prípadnými prílohami treba predložiť dvojmo.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej,
možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo
veci samej,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal
navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo
iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia
veci.
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.