Rozsudok Judgement was issued on Tuesday, April 4, 2017

Súd: Okresný súd Bratislava IV
Spisová značka: 25C/5/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1514212596
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 04. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Kalata

ECLI: ECLI:SK:OSBA4:2017:1514212596.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava IV v konaní pred sudcom JUDr. Petrom Kalatom, v právnej veci žalobcu: BL

Telecom collection, s.r.o., Šoltésovej 14, , 811 08 Bratislava, IČO: 47 150 513, zastúpeného advokátskou
kanceláriou SOUKENÍK - ŠTRPKA, s.r.o., Šoltésovej 14, 811 08 Bratislava, IČO: 36 862 711, proti
žalovanej: Y. T., narodená XX. 4. XXXX, bytom V.. R. C. XXXX/X, XXX XX F., o zaplatenie sumy 191,38
€ s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaná je povinná do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku zaplatiť žalobcovi sumu 191,38 eur s
úrokmi z omeškania vo výške 9,25 % ročne zo sumy 55,57 eur za obdobie od 18.05.2011 do zaplatenia,
9,25 % ročne zo sumy 55,57 eur za obdobie od 18.06.2011 do zaplatenia, 9,25 % ročne zo sumy 40,12

eur za obdobie od 18.07.2011 do zaplatenia a 9,25 % ročne zo sumy 40,12 eur za obdobie od 18.08.2011
do zaplatenia.

II. Žalobca má nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu 14. 5. 2014 domáhal proti žalovanej zaplatenia peňažnej sumy
vo výške 826,35 eur s príslušenstvom. Žalobu žalobca odôvodnil tým, že na základe zmluvy o postúpení
pohľadávok mu bola spoločnosťou Slovak Telekom, a.s. postúpená pohľadávka voči žalovanej, ktorá
uzavrela s právnym predchodcom žalobcu zmluvu o pripojení. Na základe zmluvy o pripojení boli

žalovanej poskytované telekomunikačné služby s tým, že žalovaná porušila svoje zmluvné povinnosti
a to najmä riadne a včas uhrádzať poplatky za dojednaný program služieb. Keďže žalovaná porušila
svoje zmluvné povinnosti vznikla jej povinnosť zaplatiť okrem ceny za poskytnuté služby dojednanú
zmluvnú pokutu s tým, že tá bola podľa žalobcu dojednaná v súlade s právnymi predpismi a nemá
charakter neprijateľnej zmluvnej pokuty. Podaním doručeným súdu 27. 10. 2016 žalobca zobral žalobu
späť v časti uplatnenej zmluvnej pokuty predstavujúcej sumu 634,97 € a žiadal, aby súd konal o sume
191,38 predstavujúcej neuhradené faktúry za poskytnuté telekomunikačné služby. Žalovaná sa k žalobe

nevyjadrila, napriek tomu, že žaloba jej bola doručená spolu s výzvou na vyjadrenie 14. 2. 2017.

2. Na prejednanie veci samej súd nenariadil pojednávanie, nakoľko podľa § 177 ods. 2 písm. a) zákona
č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), pojednávanie nie je potrebné nariaďovať ak
ide o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota
sporu bez príslušenstva neprevyšuje 2 000 eur. Podľa § 297 písm. b) CSP, súd v spotrebiteľských
sporoch na prejednanie sporu nariadi pojednávanie. Pojednávanie nie je potrebné nariadiť, ak ide iba o

otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu
bez príslušenstva neprevyšuje 1 000 eur.3. Súd po oboznámení sa s listinami predloženými žalobcom, faktúrou č. 4726921490, faktúrou č.
9727935363, faktúrou č. 7728941145, faktúrou č. 6729943411 a zmluvou o pripojení služby a nájme KZ
č. XXXXXXXXXX zistil nasledovný skutkový stav veci: Právny predchodca žalobcu, spoločnosť Slovak

Telekom, a.s. uzavrel dňa 9. 9. 2010 so žalovanou zmluvu o pripojení č. XXXXXXXXXX. Na základe
uzavretej zmluvy sa právny predchodca žalobcu zaviazal poskytovať žalovanej telekomunikačné služby
(televízia a internet) a žalovaná sa zaviazala uhrádzať riadne a včas dojednanú cenu týchto služieb
v zmysle cenníka. Zároveň bolo žalovanej poskytnuté telekomunikačné zariadenie s tým, že doba
viazanosti bola dojednaná 24 mesiacov a žalovaná sa zaviazala zaplatiť právnemu predchodcovi

žalobcu zmluvnú pokutu v prípade ak poruší svoje zmluvné povinnosti. Následne právny predchodca
žalobcu vyúčtoval poplatky za poskytnuté telekomunikačné služby vo výške v súčte 191,38 € (faktúrou
č. 9727935363 splatnou 17. 6. 2011 znejúcou na sumu 55,57 €, faktúrou č. 7728941145 splatnou 17.
7. 2011 znejúcou na sumu 40,12 €, faktúrou č. 4726921490 splatnou 17. 5. 2011 znejúcou na sumu
55,57 €, faktúrou č. 6729943411 splatnou 17. 8. 2011 znejúcou na sumu 40,12 €), ktoré žalovaná v
lehote splatnosti neuhradila. S ohľadom na podanie žalobcu, ktorý zobral žalobcu čiastočne späť a

to čo do zmluvnej pokuty je predmetom konania zaplatenie peňažnej sumy vo výške 191,38 eur s
príslušenstvom. Takto zistený skutkový stav, vyplývajúci z listín predložených žalobcom považoval súd
zároveň za nesporný, nakoľko žalovaná ho žiadnym spôsobom nespochybnila a k doručenej žalobe sa
nevyjadrila.

4. Podľa § 43 ods. 1 zákona č. 610/2003 Z. z. o elektronických komunikáciách, zmluvou o pripojení
sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebný prístup k verejnej telefónnej sieti alebo k inej verejnej
sieti a sprístupniť súvisiace služby. Súčasťou zmluvy sú všeobecné podmienky a tarifa. Podľa § 43 ods.
2 zákona č. 610/2003 Z. z. o elektronických komunikáciách, podstatnými časťami zmluvy o pripojení
sú dohodnutý druh verejnej služby, miesto jej poskytovania a cena za službu. Ak nie je v zmluve o

pripojení určený čas poskytovania, platí, že sa služba bude poskytovať na neurčitý čas. Cenu za službu
možno dojednať aj odkazom na tarifu. Podľa § 43 ods. 3 zákona č. 610/2003 Z. z. o elektronických
komunikáciách zmluva o pripojení zaniká a) uplynutím času, na ktorý bola uzavretá, b) dohodou
účastníkovzmluvy,c)odstúpenímodzmluvy,d)výpoveďou,e)aktakustanovujeosobitnýpredpis.Podľa
§ 43 ods. 5 zákona č. 610/2003 Z. z. o elektronických komunikáciách podnik môže odstúpiť od zmluvy

o pripojení, ak účastník a) opakovane neoprávnene zasahuje do zariadenia verejnej siete alebo takýto
zásah umožní tretej osobe, hoci aj z nedbanlivosti, b) nezaplatil cenu za poskytnutú službu ani do 45 dní
po dni splatnosti, c) pripojí na verejnú sieť zariadenie, ktoré nespĺňa požiadavky osobitných predpisov,
alebo používa také zariadenie v rozpore so schválenými podmienkami a ani na výzvu podniku zariadenie
neodpojí, d) opakovane používa verejnú službu spôsobom, ktorý znemožňuje podniku kontrolu jej

používania, e) opakovane porušuje podmienky zmluvy o pripojení.

5. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu
na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho
zákonníka ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne

vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je tona prospech zmluvnej strany,
ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je
obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je
osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej
alebo inej podnikateľskej činnosti. Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľ je fyzická

osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej
činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské
zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o
predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Podľa

§ 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú
také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich
obsah. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné. Podľa § 488 Občianskeho zákonníka, záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z
ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok. Podľa

§ 559 ods. 1 Občianskeho zákonníka splnením dlh zanikne.

6. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinnýplatiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis. . Podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka, účinného do 31. 1. 2013, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych

bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania
s plnením peňažného dlhu.

7. Vzhľadom na vyššie uvedené zistené skutočnosti súd v zmysle citovaných zákonných ustanovení
súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 191,38 € predstavujúcu sumu neuhradených

platieb za poskytované telekomunikačné služby. V konaní bolo preukázané, že žalovaná uzatvorila
so žalobcom zmluvu o poskytovaní verejných služieb. Žalovaná sa zaviazala, že bude platiť za
služby poskytnuté žalobcom, ktorú povinnosť si nesplnila riadne a včas. Žalovaná nezaplatila cenu
za telekomunikačné služby v žalobcom uplatnenej, preukázanej a nespornej výške 191,38 € (suma, o
ktorej súd konal po čiastočnom späťvzatí žaloby vykonanom pred doručením žaloby žalovanej). Keďže
žalovaná sa dostala s plnením svojho záväzku do omeškania, súd žalobcovi priznal v zmysle § 517

ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré
ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31. 1. 2013, úroky z omeškania vo výške o 8
percentuálnych bodov vyššej, ako bola základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k
1. prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

8. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd v podľa § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého, súd prizná
strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Nakoľko súd nakoniec konal len o sume
191,38 € (na základe podania žalobcu doručeného súdu pred doručením žaloby žalovanej) v pomere
k uplatnenej pohľadávke predstavoval úspech žalobcu 100 % uplatnenej pohľadávky. Súd preto priznal
žalobcovi nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu. O konečnej výške trov rozhodne súdny

úradník po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého
rozsudku smeruje.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Akstrana,ktorejbolauloženápovinnosť,nesplníuloženúpovinnosť,jemožnépodaťnávrhnavykonanie
exekúcie podľa Exekučného poriadku.