Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Tuesday, April 12, 2016

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 20S/23/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2015200183
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 04. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Róbert Foltán
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2016:2015200183.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Róberta Foltána a sudcov
JUDr. Boženy Husárovej a JUDr. Ľubomíra Bundzela v právnej veci žalobkyne JUDr. Jarmily
Mračnovej, Staničná 256, Moravský Svätý Ján, IČO: 36085014, zastúpenej spoločnosťou URBAN
s.r.o., advokátska kancelária, Slanská Huta 77, Košice proti žalovanému Finančnému riaditeľstvu
Slovenskej republiky, Lazovná 63, Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného

č. 1100307/1/17360/2015/2206 zo dňa 16.01.2015 jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu z a m i e t a .

Žalovanému sa nárok na náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobkyňa sa v konaní domáhala preskúmania zákonnosti a zrušenia rozhodnutia č.
1100307/1/17360/2015/2206 zo dňa 16.01.2015, ktorým žalovaný podľa § 74 ods. 4 zák. č. 563/2009
Z.z. potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Trnava č. 9201401/5/4552500/2014 zo dňa 08.10.2014

vyrubujúce jej ako notárke rozdiel dane v sume 7.058,75 eur na dani z príjmov fyzickej osoby za
zdaňovacie obdobie roku 2009 v súvislosti s neuznaním výdavkov za nákup stavebného materiálu
a vývoz odpadu výdavkov na úroky z úveru a poplatok za správu úveru, nákup minerálok, sviečok,
kahancov a kvetu v celkovej výške 33.125,58 eur.

Namietala, že rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, je nepreskúmateľné

pre nezrozumiteľnosť alebo pre nedostatok dôvodov, v konaní správneho orgánu bola zistená taká
vada, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť rozhodnutia, pričom žalovaný sa v odôvodnení rozhodnutia
nevysporiadal s jej námietkami uvedenými v článku II odvolania proti rozhodnutiu správcu dane
(obsahové nedostatky výroku rozhodnutia nezahŕňajúceho vyčerpávajúci paragrafový odkaz na všetky
hmotnoprávne a procesnoprávne ustanovenia právnych predpisov, podľa ktorých správca dane vo veci
rozhodoval).

Žalovaný podľa žalobkyne v odôvodnení rozhodnutia síce pripustil, že správca dane vo výroku
rozhodnutia aplikované ustanovenia neuviedol (uviedol ich v predvýrokovej časti a v odôvodnení
rozhodnutia), avšak už opomenul, že iba výrok rozhodnutia je právne záväzný a že tento nie je v súlade s
ustanovením § 63 ods. 3 písm. d) daňového poriadku. Nevysporiadaním sa s týmto odvolacím dôvodom
jej žalovaný odňal ústavné právo na spravodlivý proces, pričom aj v jeho rozhodnutí v rozpore s § 63
ods. 3 daňového poriadku absentuje odkaz na konkrétne hmotnoprávne a procesnoprávne ustanovenia

právnych predpisov, na základe ktorých žalovaný vo veci rozhodol a potvrdil rozhodnutie správcu
dane, čo spôsobuje non-perfektnosť a absolútnu vadnosť rozhodnutia. Žalobkyňa poukazovala na svoju
skutkovú a právnu argumentáciu uvedenú v čl. III jej odvolania týkajúcu sa nesprávneho hodnoteniadôkazov a nezohľadnenia judikatúry a právneho rozboru uvedených vo vyjadrení daňovníka, s tým, že
žalovaný iba zopakoval argumentáciu správcu dane a s jej námietkami v tomto smere sa nevysporiadal,
rovnako ako s námietkami uvedenými v jej sumárnom vyjadrení I, v sumárnom vyjadrení II a v sumárnom

zhrnutí záverov Odvolania voči Rozhodnutiu. Žalobkyňa má za to, že dokazovanie vykonané zo strany
Daňového úradu Trnava bolo nedostatočné a neúplné, súčasne zaťažené procesnými vadami, v
dôsledku čoho sú závery správcu dane uvedené v protokole z daňovej kontroly ako aj v jeho rozhodnutí o
neuznaní výdavkov v sume 33.125,58 eur a dorubení rozdielu dane v sume 7.058,75 eur vecne správne,
právne a skutkovo neodôvodnené a nepodložené, pričom žalovaný zopakovaním argumentácie správcu

dane a nevysporiadaním sa s námietkami daňovníka neodstránil vady konania a konal priamo v rozpore
so zákonom. Podľa jej názoru splnila svoju dôkaznú povinnosť a správcovi dane preukázala, že aj
výdavky v sume 33.125,58 eur predstavujú daňovo uznateľné výdavky za rok 2009 podľa príslušných
ustanovení Zákona o dani z príjmov, a že iba výdavky v sume 14,94 eur nie sú daňovými výdavkami.

Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení k veci navrhoval žalobu ako nedôvodnú zamietnuť s tým,

že jeho rozhodnutie, ako ani rozhodnutie správcu dane, netrpí takými vadami, ktoré by mohli mať
vplyv na zákonnosť rozhodnutia a ktoré by odôvodňovali jeho zrušenie. Poukazoval na to, že s
námietkami žalobcu obsiahnutými v žalobe, ktoré sú identické s námietkami obsiahnutými v odvolaní
proti rozhodnutiu správcu dane, sa vysporiadal už v odôvodnení napadnutého rozhodnutia.

Poukazoval na to, že pre daňové účely je definícia obchodného majetku rozšírená nielen o podmienku
vlastnenia a používania majetku na podnikanie, ale aj o podmienku o takomto majetku účtovať alebo
viesťevidenciupodľa§6ods.11aleboods.14zák.odanizpríjmov.Akbyžalobkyňaomajetkuúčtovala,
išlo by o jej obchodný majetok a v súvislosti s ním by bolo možné uplatňovať aj výdavky na opravu
a udržiavanie majetku. V opačnom prípade, aj keď sa majetok využíva v súvislosti s dosahovaním

príjmov, ide o osobný majetok a preto výdavky spojené s jeho opravou, prípadne údržbou nie sú
daňovými výdavkami podľa § 21 zákona o dani z príjmov. Nakoľko žalobkyňa vo výkaze o majetku
a záväzkoch k 31.12.2009 predmetnú nehnuteľnosť nevykazovala, na základe ňou predložených
dôkazov (inventárna karta bez označenia, oprava výpovede žalobkyne, výpoveď svedka) považovať
nehnuteľnosť za obchodný majetok. Pokiaľ ide o výdavky na technické zhodnotenie, ktoré žalobkyňa

preukazovala inventárnou kartou DM č. 3, tieto sa v závislosti od ich výšky v súlade s ustanovením
§ 29 ods. 2 a 3 zák. o dani z príjmov v znení účinnom v roku 2009 pripočítavajú buď k vstupnej
cene, zvýšenej vstupnej cene alebo zvýšenej zostatkovej cene hmotného majetku alebo k obstarávacej
cene dlhodobého hmotného majetku. Výdavky na technické zhodnotenie nemožno podľa § 22 ods. 6
písm. d) považovať ani za iný majetok, pretože nebolo vykonané nájomcom, nakoľko ide o vlastníka

nehnuteľnosti. Má za to, že žalobkyňa zaradenie nehnuteľnosti do obchodného majetku preukazovala
predaňovéúčelyneakceptovateľnýmspôsobom,keďsvojevyjadreniavtomtosmerevpriebehukonania
viackrátmenila.Najskôrtvrdila,ževýdavkytýkajúcesanehnuteľnostiuplatňovaladodaňovýchvýdavkov
na základe nájomnej zmluvy, ktorú neskôr považovala za zmluvu o pôžičke, a potom tvrdila, že budova
síce nebola zaradená v žiadnej firme, ale že do obchodného majetku bola zaradená v nulovej vstupnej

cene,avynaloženévýdavkypovažovalazavýdavkycharakteruopravynehnuteľnosti.Vskutočnostivšak
budova nebola zaradená do obchodné majetku žalobkyne, o čom svedčí výkaz o majetku a záväzkoch,
v ktorom majetok patriaci do BSM nie je vykazovaný. Žalobkyňa to potvrdila aj vo svojom vyjadrení zo
dňa 15.02.213, podľa obsahu ktorého budova nie je zaradená v majetku žiadnej firmy, je vo vlastníctve
fyzickýchosôb,ktoréjuprenajímajúniezafinančnéprostriedky,alezapodmienokuvedenýchvbode4.1.

nájomnej zmluvy. Išlo teda o majetok nadobudnutý do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, ktorí
zhodnocovali svoj vlastný majetok, pričom výdavky naň sa v súlade so zákonom považujú za osobnú
potrebu daňovníka.

Súd prejednal vec za účasti oboch účastníkov konania, ktorí zotrvali na svojich stanoviskách uvedených

v písomných podaniach, oboznámil sa s obsahom spisového materiálu, vrátane administratívneho spisu
žalovaného, a dospel k záveru o nedôvodnosti žaloby.

Preskúmavaným rozhodnutím bolo rozhodnutie zo dňa 16.01.2015, ktorým žalovaný podľa § 74 ods. 4
zák. č. 563/2009 Z.z. potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Trnava č. 9201401/5/4552500/2014 zo dňa

08.10.2014, ktorým bol žalobkyni podľa § 68 ods. 5 zák. č. 563/2009 Z.z. vyrubený rozdiel dane v sume
7.058,75 eur na dani z príjmov fyzickej osoby za zdaňovacie obdobie roku 2009.Podľa odôvodnenia rozhodnutia správca dane vydal rozhodnutie na základe výsledkov daňovej kontroly
vykonanej zamestnancami správcu dane (protokol č. 9201401/5/1696092/2013/Bo, Se, Kol zo dňa
03.05.2013), ktorý bol daňovému subjektu doručený dňa 14.06.2013 spolu s výzvou na vyjadrenie sa k

zisteniam uvedeným v protokole č. 9201401/5/2255499/2013/Se, Kol zo dňa 28.05.2013.

Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že daňový subjekt porušil ustanovenia § 21 ods. 1
zákona o dani z príjmov, pretože do výdavkov ovplyvňujúcich základ dane zaúčtoval výdavky, ktoré
nesúviseli so zdaniteľným príjmov, aj keď o týchto výdavkoch účtoval, výdavky, ktorých vynaloženie na

daňové účely dostatočne nepreukázal a výdavky na jeho osobnú potrebu.

Daňovou kontrolou správca dane zistil, že daňový subjekt zaúčtoval do výdavkov ovplyvňujúcich základ
dane výdavky na rekonštrukciu majetku v osobnom vlastníctve, ktorý nevložil do obchodného majetku,
čím porušil ustanovenie § 2 písm. m) zákona o dani z príjmov.

Zozistenísprávcudanevyplýva,žedaňovýsubjektspolusmanželomIng.SilveromMračnomnadobudol
do bezpodielového spoluvlastníctva (ďalej len „BSM“) na základe kúpnej zmluvy zo dňa 23.05.2007
nehnuteľnosti nachádzajúce sa v oci F. - P., v katastrálnom území F., zapísané v LV č. XXXX, a to part.
Č. 674 - zastavané plochy a nádvoria vo výmere 168 m2 a dom súp. č. XXX postavený na parc. č.
674 v celosti, ďalej nehnuteľnosť zapísanú v LV XXXX, a to parc. č. 675 - zastavané plochy a nádvoria

vo výmere 62 m2 v celosti a nehnuteľnosť zapísanú v LV č. XXX, a to parc. 678 - zastavané plochy
a nádvoria vo výmete 695 m2 za 2.000.000,- Sk. Kúpnou zmluvou zo dňa 26.05.2008 odkúpil tiež
novovytvorenú parcelu č. 747/2-ostatné plochy vo výmere 2 m2 za 3.000,- Sk.

V priebehu výkonu daňovej kontroly daňový subjekt, ktorý vykonáva podnikateľskú činnosť na základe

rozhodnutia Ministerstva spravodlivosti č. 1754/98-40 zo dňa 11.03.1998, predložil zmluvu o nájme
nebytových priestorov podľa zákona č. 116/1996 Zb. v platnom znení (správne má byť zákon č.
116/1990Zb.) zo dňa 30.06.2007, ktorú spolu s manželom Ing. P. L. uzatvoril s nájomcom č. 1 - SAND,
s.r.o., Šaštín Stráže 645, v zastúpení konateľa spoločnosti Ing. Silvera Mračnu a nájomcom č. 2 -
Notársky úrad JUDr. Jarmily Mračnovej, v zastúpení notárky JUDr. Jarmily Mračnovej, bytom L. P. T.

XXX.

Z predloženej zmluvy, časť II. Predmet zmluvy, bod 2.2. vyplýva, že nehnuteľnosť je v stave, v ktorom
nevyhovuje tak pre nájomcu č. 1 ako aj pre nájomcu č. 2, a to na účely kancelárskych priestorov, sídla
spoločnosti a výkon podnikateľskej činnosti podľa výpisu z OR, ako nevyhovujú ani na notárky úrad. Z

časti V. Ostatné ustanovenia vyplýva, že účastníci zmluvy sa dohodli, že nehnuteľnosť bude upravená
tak, aby po vykonaní prác mohol nájomca č. 1 tieto užívať ako kancelárske priestory a sídlo spoločnosti
a nájomca č. 2 ako priestory notárskeho úradu.

V nadväznosti na ustanovenia Občianskeho zákonníka (§ 488, § 584 a § 663) správca dane uvádza, že

fyzická osoba JUDr. Jarmila Mračnová je subjekt práva, ktorého práva a povinnosti vznikli narodením
a zanikajú smrťou. Nadobudnutím oprávnenia na podnikanie nevznikol nový daňový subjekt práva a
zdanenia (nová fyzická osoba). Fyzická osoba JUDr. Jarmila Mračnová nemôže uzavrieť obchodnú
zmluvu sama so sebou. Takáto zmluva je neplatná. Ak akýmkoľvek spôsobom splynie právo s
povinnosťou (záväzkom) v jednej osobe, zanikne právo i povinnosť (záväzok), ak zákon neustanovuje

inak (§ 584 občianskeho zákonníka).

Daňový subjekt za kontrolované zdaňovacie obdobie vo výkaze o majetku a záväzkoch v jednoduchom
účtovníctve k 31.12.2009 uviedol na riadku 02, stĺpec 1 - za bezprostredne predchádzajúce účtovné
obdobieDlhodobýhmotnýmajetokvovýške34.052,00eur(vstupnácenatechnickézhodnoteniebudovy

F. - P., J. W. XXX), na riadku 02, stĺpec 2 - za bežné účtovné obdobie uviedol Dlhodobý hmotný majetok
v sume 32.349,00 eur.

Z uvedeného vyplýva, že daňový subjekt v súvislosti s podnikaním nepoužíval prenajatú nehnuteľnosť,
ale nehnuteľnosť v BSM. V tomto prípade nejde ani o zmluvu o výpožičke nehnuteľnosti tak, ako

argumentoval daňový subjekt vo vyrubovacom konaní, ale ide o jasne definovaný predmet zmluvy, teda
o prenajímateľov. V článku 3 predmetnej zmluvy je jasne deklarované, že ide o dobu nájmu a nie o dobu
výpožičky; v článku 4 predmetnej zmluvy je uvedené, že ide o cenu nájmu a nie o cenu výpožičky.Správca dane pri posudzovaní uplatnených výdavkov vynaložených na prestavbu budovy vychádzal z
vyjadrení daňového subjektu spísaných v zápisniciach o ústnom pojednávaní a z predložených kariet
hmotného majetku. Do zápisnice č. 9200401/5/3079029/2012/Se, Bo zo dňa 24.10.2012 daňový subjekt

na otázku správcu dane, v ktorom roku zaradil budovu do podnikania uviedol, že budovu do podnikania
nezaradil, že v nej sídli aj SAND s.r.o., že v časti budovy sú jeho priestory na podnikania - Notárky
úrad a časť budovy sa prenajíma. Uvedenú skutočnosť potvrdil daňový subjekt aj do zápisnice č.
9201401/5/1036560/2013/Bo, Se, Kol zo dňa 19.03.2013, ktorá bola spísaná v súvislosti s vykonaním
miestnym zisťovaním.

Na základe výzvy správcu dane na predloženie dôkazov daňový subjekt dňa 15.02.2013 uviedol, že
nájomná zmluva je uzatvorená tak, že nehnuteľnosť prenajíma (spolu s manželom) spoločnosti SAND,
s.r.o. a Notárskemu úradu JUDr. Jarmily Mračnovej s tým, že budova nie je zahrnutá v majetku žiadnej
firmy; je vo vlastníctve fyzických osôb a fyzické osoby túto nehnuteľnosť prenajímajú nie za finančné
prostriedky, ale presne tak ako je uvedené v časti IV. Cena nájmu nájomnej zmluvy. Na základe

uvedených vyjadrení ani v jednom prípade daňový subjekt nevzniesol námietku, že otázke správcu dane
vo veci zaradenia budovy do obchodného majetku nerozumie, pričom z obsahu zápisnice vyplýva, že
zúčastnené osoby boli oboznámené s obsahom zápisníc, s jej obsahom súhlasili, čo potvrdili svojimi
podpismi.

Na základe výzvy správcu dane č. 9201401/5/410670/2013/Bo zo dna 31.01.2013, ktorá bola daňovému
subjektu zaslaná z dôvodu, že niektoré výdavky súvisiace s rekonštrukciou budovy účtoval v roku
2008, ako výdavky neovplyvňujúce základ dane, t.j. ako technické zhodnotenie, predložil daňový subjekt
inventárnu kartu dlhodobého hmotného a nehmotného majetku DHM č. 3 pod názvom DM: Stavba
- rekonštrukcia (bez bližšej špecifikácie), rok a spôsob obstarania: nákup 2008, 2009; vstupná cena

34.051,55 eur a dátum vystavenia 31.12.2009, ktorú predložil aj v priebehu daňovej kontroly dňa
21.11.2012, čo je uvedené v zápisnici č. 9200401/5/3436272/Bo, Se. Uvedenú sumu daňový subjekt
nezahrnul do výdavkov ovplyvňujúcich základ dane a rovnako si z uvedenej sumy neuplatnil odpisy.
Zároveňpredložilzoznammajetku-podrobnýod01.01.2000do31.12.2008,vktoromjeuvedenáStavba
-Notárskyúradvsume34.051,55eur(technickézhodnoteniebudovyvykonanévroku2008).Dodatočne

predložildňa13.05.2013inventárnukartuhmotnéhoinvestičnéhomajetku(bezčísla),vktorejjeuvedený
názov: HIM - dom, č. súp. XXX - LV č. XXX, p. č. 674, 675, 678, vstupná cena 0,00, dátum obstarania a
zaradenia 15.06.2007, doba odpisovania 0 rokov, zostatková ceny 0,00 ako prílohu č. 1 k dodatočnému
vyjadreniu sa k zápisnici č. 9201401/5/1167769/2013/Bo, Kol zo dňa 27.03.2013.

Keďže daňovým subjektom predložené doklady (kúpna zmluva, nájomná zmluva, inventárna karta DHM
č. 3) nepreukazovali existenciu predmetnej nehnuteľnosti s nulovou zostatkovou hodnotou, správca
dane považoval predloženú inventárnu kartu za neidentifikovateľnú. V súlade s § 25 zákona o dani
z príjmov v spojitosti s § 25 zákona č. 431/2002 Z.z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov
(ďalej len „zákon o účtovníctve“), podľa ktorého vstupnou cenou hmotného a nehmotného majetku je

obstarávacia cena, správca dane dospel k záveru, že nebolo na dobrovoľnosti daňového subjektu ako
zaradí nehnuteľnosť do podnikania, ale sa mal riadiť uvedenými ustanoveniami. Rovnako sa postupuje
pri posudzovaní výdavkov vynaložených na technické zhodnotenie hmotného majetku (§ 29 zákona o
dani z príjmov), ktoré si mohol daňový subjekt po ukončení rekonštrukcie budovy uplatniť do daňových
výdavkov formou odpisov.

V súvislosti so zaradením predmetnej budovy do obchodného majetku bola vypočutá ako svedok
účtovníčka daňového subjektu p. L. L., bytom P. XXX, za prítomnosti daňového subjektu, ktorá na otázku
správcu dane ako nehnuteľnosť a na základe akého dokladu zaradila do obchodného majetku, uviedla,
ženehnuteľnosťzaradiladoevidenciepodohodesdaňovýmsubjektom,tedaJUDr.JarmilouMračnovou

na základe ňou vystavenej inventárnej karty v nulovej hodnote, ktorú daňový subjekt podpísal. Zároveň
uviedla, že jej bola predložená kúpna zmluva uzatvorená medzi manželmi L. a mestom F. P. v roku 2007,
na základe ktorej sa rozhodli zaradiť budovu do obchodného majetku v nulovej hodnote, pretože táto
budova už bola predmetom odpisovania zo strany mesta F. asi od roku 1964 a tým pádom bola v roku
2007 odpísaná. Výpoveď svedka a jeho postup pri zaradení budovy do obchodného majetku vyhodnotil

správca dane ako v rozpore s vtedy platným zákonom o dani z príjmov a zákonom o účtovníctve.

Správca dane neuznal daňovému subjektu za daňové výdavky výdavky na odvoz odpadu, nákup
stavebného a iného materiálu, úhradu dane z nehnuteľnosti, úroky z úveru a poplatok za správu úveruposkytnutého na dokončovacie práce na výstavbe kancelárskych priestorov, spolu výdavky súvisiace s
domom na ulici J. W. XXX, F. - P. vo výške 33.026,57 eur za porušenie § 2 písm. i) a písm. m) a § 21
ods. 1 písm. i) zák. o dani z príjmov.

Za daňové výdavky správca dane neuznal aj zaplatené úroky a poplatky za správu úveru v sume
14,94 eur. Ku kontrole bola predložená úverová zmluva č. 0252760727/2006 zo dňa 14.03.2006, podľa
ktorej bol úver poskytnutý za účelom financovania stroja. K úverovej zmluve daňový subjekt uviedol,
že úver bol poskytnutý pre potreby firmy SAND s.r.o., ku ktorej predložil zmluvu o pôžičke uzatvorenú

so spoločnosťou zo dňa 14.03.2006 ako dlžníkom (zápisnica č. 9201401/5/1167769/2013/Bo, Kol zo
dňa 27.03.2013). Predmetom zmluvy o pôžičke bola suma 1.00.000,- Sk, ktorá ako zistil správca dane,
riešila iba pôžičku a jej splácanie medzi veriteľom a dlžníkom, čím si daňový subjekt nezabezpečoval
zdaniteľné príjmy. Správca dane preveroval úroky z úveru a poplatok v sume 57,30 eur, ktoré posúdil ako
výdavky nesúvisiace so zdaniteľným príjmom. Vo vyrubovacom konaní na základe daňovým subjektom
predložených dokladov (interný doklad č. INT-4/1 zo dňa 30.04.2009, zníženie záväzku), správca dane

znížil úroky o sumu 42,36 eur (24,99 + 14,23 + 3,14) a za daňové výdavky neuznal sumu 14,94 eur (3x
4,98 eur) z dôvodu porušenia § 21 ods. 1 zákona o dani z príjmov.

Zo zistení správcu dane ďalej vyplýva, že správca dane neuznal daňovému subjektu za daňové výdavky
nákup kávy, čaju, minerálky v sume 58,93 eur na základe uvedených dokladov: PPD 43 súhrnný doklad

(pokladňa) zo dňa 31.03.2009: VD 28 v sume 3,21 eur, VD 46 v sume 7,97 eur; PPD 102 súhrnný doklad
(pokladňa)zodňa30.06.2009:VD65vsume13,01eur,VD87vsume6,48eur;PPD171súhrnnýdoklad
(pokladňa) zo dňa 30.09.2009: VD 14 v sume 18,58 eur, VD 156 v sume 9,68 eur. Daňový subjekt v
odpovedi zo dňa 15.02.2013 na výzvu správcu dane č. 9200401/5/348661/2013/DanM zo dňa 28.01.203
uviedol, že predmetné nápoje boli použité pre zamestnancov ako pitný režim. Na základe uvedeného

správca dane posúdil výdavky ako výdavky vynaložené v rozpore s § 2 písm. i) a § 21 ods. 1 zákona o
dani z príjmov v nadväznosti na zákon č. 355/2007 Z.z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia
a vyhlášky Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky č. 544/2007 Z.z. o podrobnostiach o ochrane
zdravia pred záťažou teplom a chladom pri práci, podľa ktorého je zamestnávateľ povinný poskytnúť
pitný režim na pracoviskách s nadmernou záťažou teplom (práce s veľkým energetickým výdajom, pri

ktorých je záťaž teplom spôsobená technológiou výroby), pri dlhodobej práci na vonkajšom pracovisku
za mimoriadne teplých dní (teplota vyššia ako 30oC), pri nadmernej záťaži spôsobenej chladom (teplota
nižšia ako 4oC), prípadne v prevádzkach kde nie je k dispozícii pitná voda.

Poslednými výdavkami, ktoré správca dane neuznal za daňové výdavky z dôvodu porušenia § 21 ods. 1

písm. i) zákona o dani z príjmov boli výdavky na osobnú potrebu daňového subjektu v sume 25,14 eur za
nákup sviečok, kahancov a kvetu uplatnené v peňažnom denníku na základe dokladov: PPD 43 súhrnný
doklad (pokladňa) zo dňa 31.03.2009: VD 45 v sume 5,44 eur; PPD 102 súhrnný doklad (pokladňa) zo
dňa 30.06.2009: VD 83 v sume 0,34 eur, VD 99 v sume 1,06 eur; PPD 171 súhrnný doklad (pokladňa)
zo dňa 30.09.2009: VD 137 v sume 122,60 eur, z toho neuznaný kvet lekno v sume 14,79 eur; VD 147

v sume 5,79, z toho neuznaný nákup sviečok a kahancov v sume 2,20 eur; VD 163 v sume 1,31 eur.

Na základe vykonanej daňovej kontroly správca dane neuznal daňovému subjektu za daňové výdavky
sumu 33.125,58 eur a daňovú povinnosť priznanú daňovým subjektom v sume 471,25 eur zvýšil na
sumu 7.530,00 eur, t.j. o sumu 7.058,75 eur pri nezohľadnení nezdaniteľnej časti základu dane podľa

§ 11 os. 2 písm. b) zákona o dani z príjmov.

K tvrdeniu odvolateľky, že vo výrokovej časti rozhodnutia správcu dane absentujú procesnoprávne i
hmotnoprávne ustanovenia, na základe ktorých správca dane rozhodol, žalovaný uviedol, že takáto
povinnosť z ustanovenia § 63 ods. 3 písm. d) daňového poriadku nevyplýva. Podľa predmetného

ustanovenia výrok napadnutého rozhodnutia obsahuje všetky náležitosti po obsahovej aj formálnej
stránke, t.j. údaje podľa písm. c), teda meno, priezvisko, adresu trvalého pobytu fyzickej osoby, o
ktorej právach a povinnostiach sa rozhodovalo, identifikačné číslo daňového subjektu, ďalej rozhodnutie
vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodovalo, lehotu plnenia,
sumu a číslo účtu príslušnej banky, na ktorý má byť suma zaplatená. Právne predpisy, podľa

ktorých správca postupoval pri vydaní napadnutého rozhodnutia sú uvedené v predvýrokovej časti
napadnutého rozhodnutia a porušenie právnych predpisov, ktorých sa daňový subjekt dopustil sú
uvedené v odôvodnení napadnutého rozhodnutia. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia správca
dane v súlade s ustanovením § 63 ods. 5 daňového poriadku uviedol, ktoré skutočnosti boli podkladomrozhodnutia, vysporiadanie sa s návrhmi a námietkami daňového subjektu, úvahy, ktoré ovplyvnili
hodnotenie dôkazov a použitie právnych predpisov, podľa ktorých sa rozhodovalo. Z uvedeného vyplýva,
že napadnuté rozhodnutie vychádza zo stavu veci zisteného v daňovom konaní, obsahuje náležitosti

ustanovené zákonom, bolo vydané príslušným orgánom, doručené, a preto je platné a účinné vo vzťahu
k daňovému subjektu.

Podkladom na vydanie napadnutého rozhodnutia bol protokol, pred vyhotovením ktorého správa
dane oboznámil daňový subjekt so zistenými skutočnosťami dňa 27.03.2013 (zápisnica č.

9201401/1167769/2013/Bo, Kol), ku ktorým daňový subjekt nemal žiadne návrhy, ani námietky proti jej
obsahu, nevyjadril sa v zmysle § 45 ods. 1 písm. f) daňového poriadku k zisteným skutočnostiam, k
spôsobu ich zistenia a nenavrhol, aby v protokole boli uvedené jeho vyjadrenia.

Dňa 25.04.2013 daňový subjekt na základe dodatočného požiadania o vyjadrenie sa k zisteným
skutočnostiam do zápisnice č. 9201401/5/1587988/2013, Bo, Se, Kol uviedol, že k neuznaným

výdavkom súvisiacim s nehnuteľnosťou sa vyjadrí písomne, výdavky za úrok z úveru na nákup stroja
si preverí, k výdavkom za nákup minerálok sa taktiež vyjadrí písomne. Nákup sviečok považoval
daňový subjekt za vybavenie kancelária a nákup kvetu považoval za osobnú potrebu. Následne správca
dane zaslal daňovému subjektu výzvu na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole, doručením
ktorej bola daňová kontrola ukončená. K skutočnostiam uvedeným v protokole sa daňový subjekt

vyjadril dňa 04.07.2013, v ktorom uviedol, že dňa 07.05.2013 sa dodatočne vyjadril k zápisnici č.
9201401/5/167769/2013/Bo, Kol zo dňa 27.03.2013, avšak zo strany správcu dane neboli akceptované
a zohľadnené ním predložené skutočnosti a argumenty a žiadal, aby jeho vyjadrenia boli uvedené v
protokole.

V podanom vyjadrení zo dňa 07.05.2013, ktoré bolo správcovi dane doručené dňa 13.05.2013 daňový
subjekt prostredníctvom predchádzajúceho splnomocneného zástupcu (Ing. B. G.) uviedol, že kontrolou
dokladov za rok 2007 bolo zistené, že majetok nie je skutočne zahrnutý v žiadnej spoločnosti, ale
že účtovníčka zaradila majetok do obchodného majetku daňového subjektu, ktorý bol evidovaný na
karte majetku s nulovou hodnotou z dôvodu, že nájomná zmluva bola s nulovým nájmom, čo považuje

za chybný úsudok vo vzťahu vstupnej ceny. O zaradení majetku predložil inventárnu kartu hmotného
investičného majetku s dátumom obstarania a zaradenia 15.06.2007 (príloha č. 1). Výdavky evidované
ako oprava budovy považoval za skutočné výdavky vynaložené na opravu pôvodnej budovy a výdavky,
evidované k nadstavbe budovy nepovažoval za opravy, ale za technické zhodnotenie, na ktoré bolo
vydané stavebné povolenie, ktoré je odpisované v zmysle zákona o dani z príjmov. K úrokom z úveru

uviedol, že na jednej strane boli zaúčtované do výdavkov a na strane druhej prijatá suma úrokov bola
zaúčtovaná do ostatných zdaniteľných príjmov pod položkou č. 78 v sume 42,36 eur, o čom predložil
prehľad pohybov účtovaných položiek ako prílohu č. 2. Výdavky za nákup minerálky v sume 58,93 eur
nepovažoval za výdavky v zmysle zákona o dani z príjmov.

Pripomienky daňového subjektu boli s daňovým subjektom prerokované dňa 24.09.2013 (zápisnica č.
9201401/4337231/2013/Se, Kol), z ktorej vyplýva, že jeho argumenty nemohli byť uvedené v protokole,
pretože daňová kontrola bola ukončená a trval na svojich zisteniach tak ako boli uvedené v protokole.
Daňový subjekt nesúhlasil so stanoviskom kontrolnej skupiny a dňa 15.10.2013 podal vyjadrenie, v
ktorom uviedol, že osobný majetok alebo majetok používaný na súkromné účely je všetok majetok

určený na osobné použitie a daňový subjekt si môže zvoliť, či vloží celý tento majetok do svojho
podnikania alebo si ho nechá v celom rozsahu v súkromnom vlastníctve alebo ho začlení do svojho
obchodného majetku len v tom rozsahu, na ktorý ho používa na podnikateľskú činnosť. Ďalej uviedol, že
hoci zaradil budovu do obchodného majetku v nulovej vstupnej cene, naďalej ho používal a používa na
dosiahnutie zdaniteľných príjmov, o čom sa kontrolná skupina mohla presvedčiť pri miestnom zisťovaní

vykonanom dňa 19.03.2013. Zároveň uviedol, že neporozumel otázke v súvislosti so zaradením majetku
do obchodného majetku z hľadiska účtovných a daňových súvislostí, pričom uviedol, že jeho vyjadrenie
bolo myslené tak, že dom nebol zaradený v žiadnej spoločnosti v obstarávacej cene, ale bol zaradený v
nulovej hodnote, čo znamená, že uvedený údaj sa nemohol objaviť vo výkaze o majetku a záväzkoch.
K úrokom z úveru v sume 42,36 eur predložil výpis z účtovníctva spoločnosti SAND s.r.o. a prehlásenie

o znížení záväzkov voči nemu. Uvedené pripomienky boli s daňovým subjektom prerokované dňa
05.11.2013 (zápisnica č. 9201401/5/4938366/2013/Se, Kol), kedy predložil stanovisko, ktorým zmenil
svoje vyjadrenie uvedené v zápisnici zo dňa 19.03.2013 vo veci zaradenia budovy do obchodnéhomajetku, z ktorého vyplýva, že budovu zaradil do obchodného majetku v roku 2007. Na základe takto
prerokovaných pripomienok správca dane zotrval na svojich zisteniach uvedených v protokole.

Ďalej sa už k zisteniam správcu dane vyjadroval súčasný splnomocnený zástupca, ktorý ako vyplýva z
podaného odvolania tvrdí, že správca dane sa nezaoberal skutkovou, vecnou a právnou argumentáciou
uvedenou v jeho vyjadreniach, ktoré tvoria neoddeliteľnú súčasť odvolania.

Zo spisového materiálu vyplýva, že dodatočné vyjadrenie daňového subjektu k samotnej daňovej

kontrole, k protokolu a k vyrubovaciemu konaniu zo dňa 07.01.2014, ktoré bolo podané elektronicky
dňa 24.01.2014, zaevidované pod č. 6/03203437/2014 bolo daňovým subjektom prerokované dňa
03.04.2014 (zápisnica č. 9201401/5/1316693/2014/Se, Kol), do ktorej správca dane podrobne a
vyčerpávajúcim spôsobom uviedol svoje vyhodnotenia k námietkam daňového subjektu týkajúcich
sa predložených dôkazov predchádzajúcim splnomocneným zástupcom (inventárna karta v nulovej
vstupnej cene, prehľad pohybov, oprava výpovede daňového subjektu vo veci zaradenia budovy do

obchodného majetku), ktoré terajší zástupca považoval za „kľúčové dokumenty“. S vyhodnoteniami
správcu dane uvedenými v predmetnej zápisnici sa odvolací orgán stotožňuje.

Dňa 30.05.2014 podal daňový subjekt elektronicky sumárne vyjadrenie k záverom, zhrnutiam a
zisteniam správcu dane uvedeným v zápisnici zo dňa 03.04.2014 č. 9201401/5/1316693/2014/Se, Kol,

zaevidované pod č. 6/15966739/2014, ktoré bolo s daňovým subjektom prerokované dňa 03.09.2014
(zápisnica č. 9201401/5/4047897/2014/Se, Kol). V predmetnej zápisnici správca dane rovnako ako
v predchádzajúcom prípade podrobne vyhodnotil námietky daňového subjektu, pričom poukázal na
predchádzajúce zápisnice spísané v súvislosti s námietkami daňového subjektu, s ktorými sa odvolací
orgán taktiež stotožňuje. Na základe prerokovania uvedených pripomienok správca dane uznal za

daňové výdavky úrok z úveru v sume 42,36 eur a ostatné zistenia nezmenil.

Dňa 19.09.2014 daňový subjekt podal elektronicky sumárne vyjadrenie k záverom, zhrnutiam a
zisteniam správcu dane uvedeným v zápisnici zo dňa 03.09.2014 č. 9201401/5/4047897/2014/Se, Kol,
zaevidované pod č. 6/195070090/2014, ktorým sa správca dane zaoberal dňa 30.09.2014 (zápisnica č.

9201401/5/4432244/2014/Se, Kol). Zo zápisnice, vyplýva, že správa dane zotrval na svojich zisteniach
tak, ako boli uvedené v protokole, okrem uznaných úrokov z úveru v sume 42,36 eur a že daňový
subjekt nepredložil nové dôkazy, ani doklady preukazujúce nové skutočnosti. Išlo poslednú zápisnicu
spísanú v rámci vyrubovacieho konania, pretože zástupca daňového subjektu sa vyjadril, že už nemá
žiadne pripomienky k protokolu č. 9201401/5/1696092/2013/Bo, Se, Kol zo dňa 03.05.2013. Na základe

uvedeného správca dane v súlade s ustanovením § 63 ods. 1 daňového poriadku vydal napadnuté
rozhodnutie, o ktorom je potrebné rozhodnúť.

Z predloženého spisového materiálu vyplýva, že správca dane v súlade s ustanovením § 68 ods.
3 daňového poriadku prerokoval so splnomocnený zástupcom subjektu všetky pripomienky, ktoré

dostatočným spôsobom vyhodnotil v zápisniciach spísaných so splnomocneným zástupcom, ktorý so
závermi správcu dane zásadne nesúhlasil.

K tvrdeniu daňového subjektu o nesprávnom právnom posúdení veci a nedostatočne zistenom
skutkovom stave, odvolací orgán uvádza, že zistenia správcu dane uvedené v protokole a v odôvodnení

napadnutého rozhodnutia sú dostatočné na prijatie záveru o neuznaní sporných výdavkov za daňový
výdavky. Správca tak v protokole, ako aj v napadnutom rozhodnutí uviedol všetky dôkazné prostriedky
týkajúce sa merita veci, ktoré mali podstatný vplyv pre vyčíslenie daňovej povinnosti.

Daňovou kontrolou správca dane zistil, že daňový subjekt na základe kúpnej zmluvy zo dňa 23.05.2007

nadobudol do BSM nehnuteľnosť (dom na ul. J. W. XXX, F. - P.) v obstarávacej cene 2.000.000,-
Sk, ktorú nezaradil do obchodného majetku a napriek tomu si uplatnil do výdavkov ovplyvňujúcich
základ dane výdavky týkajúce sa uvedenej nehnuteľnosti. V priebehu výkonu daňovej kontroly daňový
subjekt preukazoval opodstatnenosť sporných výdavkov zmluvou o nájme nebytových priestorov zo dňa
30.06.207, a to aj napriek tomu, že nehnuteľnosť nebola po technickej stránke spôsobilá na užívanie.

Daňový subjekt do zápisnice č. 9200401/5/3079029/2012/Bo, Se zo dňa 24.10.2012 uviedol, že
predmetnú budovu kúpili v roku 2007 ako fyzické osoby v dražbe od Obecného úradu, ktorá po
rekonštrukcii zmenila vzhľad aj veľkosť. Predtým boli v budove lahôdky, vo dvore sklenárstvo a ostatnépriestory sa nevyužívali. Zároveň uviedol, že do podnikania ju nezaradil, že v nej sídli aj SAND
s.r.o. a v časti budovy sú jeho priestory na podnikania - Notársky úrad a časť budovy prenajíma. Pri
ústnom pojednávaní predložil daňový subjekt okrem iných dôkazov i fotokópiu stavebného povolenia

č. j. SOÚ-1373/2008-BAD zo dňa 01.05.2008 a kolaudačné rozhodnutie č. SOU-2590/2009-Jav zo
dňa 17.09.2009. O tom, že nehnuteľnosť nebola vložená do obchodného majetku sa daňový subjekt
vyjadril do zápisnice č. 9201401/5/1036560/2013/Bo, Se, Kol zo dňa 19.03.2013, spísanej v súvislosti
s miestnym zisťovaním vykonanom v priestoroch nehnuteľnosti, pri ktorom správca dane zistil, že
kancelárie notárskeho úradu sa nachádzajú na prvom poschodí (zasadačka, kuchynka, kancelária, 2

x sociálne zariadenie).

Zo stavebného povolenia je zrejmé, že stavebník Ing. P. L. a manželka, teda kontrolovaný daňový
subjekt podali dňa 01.04.2008 žiadosť o vydanie stavebného povolenia na stavbu: prístavba, nadstavba
a stavebné úpravy objektu č. XXX na notársky úrad v k. ú. F. v zlúčenom územnom a stavebnom konaní,
v zmysle § 39a zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon)

v znení neskorších predpisov (ďalej len „stavebný zákon“).

Z kolaudačného rozhodnutia vyplýva, že stavba (zastavaná plocha 237 m2, úžitková plocha 357 m2)
stavba obsahuje jestvujúci suterén slúžiaci na skladové priestory, prízemie - vonkajšie schody, vstupná
hala, schodisko do podkrovia, miestnosti pre časť „Lekáreň“ skladajúce sa zo skladu liekov, kuchynky,

umývačky, laboratória, kancelárie, šatne WC, chodba, miestnosť pre upratovačku, oficíny (predaj a výdaj
liekov). V zadnej časti objektu na prízemí sa nachádzajú 2 kancelárie + kuchynský kút. Ďalej obsahuje
podkrovie - schodisko, chodby - notársky úrad - 2 kancelárie, kuchynka, archív, WC a smerom do dvora
budú ďalšie 4 kancelárie + WC. Kolaudačné rozhodnutie je zároveň podľa § 82 ods. 4 stavebného
zákona osvedčením, že stavba je spôsobilá na prevádzku.

V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že účtovanie o obstaraní majetku je záväzne stanovené v
Opatreniach MF SR z 13. decembra 2007 č. MF/27076/2007-74, ktorým sa ustanovujú podrobnosti
o postupoch účtovania a podrobnosti o usporiadaní, označovaní a obsahovom vymedzení položiek
účtovnej závierky pre účtovné jednotky účtujúce v sústave jednoduchého účtovníctva, ktoré podnikajú

alebo vykonávajú inú samostatnú zárobkovú činnosť, ak preukazujú svoje výdavky vynaložené na
dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov na účely zistenia základu dane z príjmov v znení
neskorších opatrení (ďalej len „Opatrenia“), podľa ktorých je daňový subjekt ako účtovná jednotka
postupovať v súlade s ustanovení § 4 ods. 2 zákona č. 431/2002 Z.z. o účtovníctve.

Odvolací orgán sa stotožnil so závermi správcu dane, ktorý neuznal daňovému subjektu výdavky
súvisiace s predmetnou budovou, pretože v danom prípade išlo o majetok nadobudnutý do BSM
manželov, ktorí zhodnocovali svoj vlastný majetok a výdavky na takýto majetok sa považujú v súlade s
ustanoveniami zákona o dani z príjmov za výdavky na osobnú potrebu daňovníka.

Rovnako sa odvolací orgán stotožňuje so závermi správcu dane, ktoré sa týkajú neuznania poplatku za
úver, pretože daňový subjekt nepreukázal, že išlo o úroky súvisiace s úverom, poskytnutým na presne
stanovený účel.

V prípade neuznaných výdavkov za nákup minerálok, čaju, kávy, odvolací orgán uvádza, že tieto

výdavky nespĺňajú podmienku uznateľnosti daňových výdavkov podľa § 21 ods. 1 zákona o dani z
príjmov, čo potvrdil aj daňový subjekt vo svojom vyjadrení k protokolu. Rovnako uvedenú podmienku
nespĺňajú ani výdavky za nákup kvetu, ktoré považoval daňový subjekt za osobnú potrebu (zápisnica
č. 9201401/5/1587988/2013/Bo, Se, Kol zo dňa 25.04.2013). V prípade výdavkov za nákup sviečok
a kahancov, odvolací orgán uvádza, že tieto výdavky nespĺňajú podmienku reklamy na prezentáciu

podnikateľskej činnosti podľa § 19 ods. 2 písm. k) zákona o dani z príjmov tak, ako tvrdil daňový subjekt
vo svojich vyjadreniach, pretože nespĺňajú podmienku označenia obchodným menom.

Výsledky vykonaného dokazovania viedli k jedinému záveru, že daňový subjekt nepreukázal
opodstatnenosť zaúčtovania sporných výdavkov do daňových výdavkov, čím nepreukázal vecnú

súvislosť so zdaniteľnými príjmami. Rozhodujúce pre posúdenie uznateľnosti predmetných výdavkov je
to, že daňový subjekt neodstránil pochybnosti správcu dane o zaradení, resp. nezaradení predmetnej
nehnuteľnosti do obchodného majetku a opodstatnenosť zaúčtovania výdavkov súvisiacich s uvedeným
majetkom do výdavkov. Rovnako tak neodstránil pochybnosti správcu dane o zaplatení poplatkovz úveru, ako aj výdavkov, ktoré nespĺňajú podmienku uznateľnosti a výdavkov osobnej potreby.
Nepreukázanie tvrdených skutočností je neunesením dôkazného bremena a v prípade neunesenia
dôkazného bremena na strane daňového subjektu, je jeho následkom neuznanie tvrdených skutočností

za dokázané s príslušnými hmotno-právnymi následkami.

Správca dane postupoval v daňovom konaní v úzkej súčinnosti s daňovým subjektom a hodnotil dôkazy
jednotlivo aj vo vzájomnej súvislosti, pričom prihliadol na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo.
Z postupu správcu dane vyplýva, že správca dane poskytol daňovému subjektu dostatočný časový

priestor v priebehu daňovej kontroly na preukazovanie jeho tvrdení a zároveň vykonal dokazovanie,
pri ktorom použil len také prostriedky, ktorými čo najmenej zaťažoval daňový subjekt, pričom však tieto
použité prostriedky zameral na to, aby správne vyrubil a vybral daň.

Z obsahu spisového materiálu jednoznačne vyplýva, aké úkony správca dane vykonal pri výkone
daňovej kontroly a ktoré skutočnosti boli rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti, ktoré

sú uvedené v protokole o výsledku z daňovej kontroly a následne v napadnutom rozhodnutí, pričom
napadnuté rozhodnutie obsahuje úvahy, ktorými sa riadil, keď sporné výdavky neuznal za daňové
výdavky. Zistenia správcu dane v priebehu daňovej kontroly sú postačujúce na ich neuznanie za daňové
výdavky.

Preskúmaním napadnutého rozhodnutia odvolací orgán zistil, že správca dane pri výkone daňovej
kontroly postupoval v súlade so základnými zásadami daňového konania uvedenými v § 3 ods. 1,
2 a 3 daňového poriadku v nadväznosti na ustanovenie § 24 ods. 2 daňového poriadku, podľa
ktorého dokazovanie vykonáva správca dane, ktorý vedie daňové konanie. Dôkazné bremeno v
rámci dokazovania je podľa § 24 ods. 1 daňového poriadku na daňovom subjekte, ktorý preukazuje

skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v
daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov,
skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo v
priebehu daňového konania a vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný
viesť.

Dôkazy sú hodnotené tak, aby správca dane správne určil daňovú povinnosť chrániac záujmy štátu
a dbajúc na zachovanie práv daňových subjektov. Za zistený skutkový stav možno považovať aj to,
že daňový orgán príde k záveru, že daňový subjekt nepredložil dostatok dôkazov preukazujúcich jeho
tvrdenia, pretože na daňovom subjekte leží dôkazné bremeno.

V daňovom konaní správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo
a všetky v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo
(§ 3 ods. 3 daňového poriadku). Z uvedené vyplýva, že správca dane síce vykonáva dokazovanie,
ale v daňovom konaní sa objavujú prvky prejednávacej zásady, ktorá v spojení so zásadou voľného

hodnotenia dôkazov (§ 3 ods. 3 daňového poriadku) spôsobuje, že každý (daňový subjekt, správca
dane)jepovinnýpreukazovaťsvojetvrdeniaasprávcadane(odvolacíorgán)hodnotídôkazypredložené
daňovým subjektom alebo získané ním samotným.

Je nesporné, že v daňovom konaní je dôkazné bremeno na daňovom subjekte (§ 24 ods. 1

daňového poriadku). Pri rozhodovaní o rozsahu dokazovania je správca dane limitovaný iba zásadou
materiálnej (objektívnej) pravdy, ktorá mu ukladá pred rozhodnutím čo najúplnejšie zistiť skutočný stav
prejednávanej veci. Vykonaným dokazovaním správca dane túto zásadu dodržal.

Vsúladesostanoviskomžalovanéhosúdnezistiltakéobsahovénedostatky,ktorébyodôvodňovalizáver
o nezákonnosti jeho rozhodnutia, či rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa.

Rozhodnutie Daňového úradu Trnava je rozhodnutím o vyrubení rozdielu dane upraveným v ustanovení
§ 68 ods. 5 Daňového poriadku, preto uvedenie tohto zákonného ustanovenia vo výroku rozhodnutia

zodpovedá požiadavke ustanovenia § 63 ods. 3 písm. d), podľa ktorého výrok rozhodnutia obsahuje
(okrem iného) ustanovenie právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodovalo. Práve uvedenie všetkých
procesných a hmotnoprávnych ustanovení, podľa ktorých správny orgán postupoval a ktorými sa riadil
pri vysporadúvaní sa s argumentáciou daňového subjektu vo výroku rozhodnutia bez súvislosti sposudzovanou okolnosťou prípadu by bolo v rozpore s požiadavkou jednoznačnosti a zrozumiteľnosti
rozhodnutia, a v prípade uvedenia aj súvislosti medzi ustanovením zákona (jednotlivo všetkých
aplikovaných) a posudzovanou okolnosťou by výrok rozhodnutia nahrádzal neprípustným spôsobom

dôvodovú časť rozhodnutia. Obdobne to platí aj pre rozhodnutie žalovaného ako odvolacieho orgánu,
ktoré vo výroku správne obsahuje ustanovenie § 74 ods. 4 Daňového poriadku upravujúce spôsob
rozhodnutia odvolacieho orgánu.

Správne orgány oboch stupňov správne vyhodnotili vykonané dôkazy i potrebu vykonania ďalších a

podľa zistenia súdu sa vysporiadali s celým rozsahom relevantnej argumentácie žalobkyne.

Dôkazom vykonaným v daňovom konaní bol prisúdený logický význam, keď správny orgán pri
posudzovanízaradenianehnuteľnostidoobchodnéhomajetkužalobkyneakookolnostimajúcejzásadný
význam pre možnosť uznania s nehnuteľnosťou súvisiacich výdavkov (náklady na rekonštrukciu,
daň z nehnuteľnosti, úverové úroky a poplatky) za daňové výdavky vychádzal z výkazu majetku a

záväzkov ku dňu 31.12.2009 a z opakovaných vyjadrení samotnej žalobkyne z 24.10.2012 a 19.03.2013
o nezaradení nehnuteľnosti do obchodného majetku a relevantný význam nepriznal dodatočne
predloženej inventárnej karte, ktorá by podľa žalobkyne mala preukazovať zahrnutie nehnuteľnosti do
jej obchodného majetku s nulovou účtovnou hodnotou už v roku 2007. Odhliadnuc už od skutočnosti,
že nulovej účtovnej hodnote nehnuteľnosti odporuje jej nadobudnutie žalobkyňou a jej manželom za

kúpnu cenu 2 mil. Sk, v logickom rozpore s tvrdeným zaradením nehnuteľnosti do obchodného majetku
je existencia nájomnej zmluvy z 30.06.2007, ktorú inak žalovaný správne vyhodnotil ako neplatný právny
úkon.

V súvislosti s neuznaním výdavkov na nákup kvetu a minerálok je potrebné konštatovať, že žalovaná v

zápisnici z ústneho pojednávania správcu dane zo dňa 25.04.2013 sama nákup kvetu Lekno označila
sa svoju osobnú potrebu a v konaní nepreukázala naplnenie podmienok pre posudzovanie poskytnutia
minerálky zamestnancom v rámci plnenia povinnosti zamestnávateľa podľa vyhl. č. 544/2007 Z.z. o
ochrane zdravia pred záťažou teplom a chladom pri práci. Relevantnosť z hľadiska posudzovania
charakteru týchto výdavkov nemožno priznať ani tvrdeniu žalobkyne o poskytovaní nápoja klientom pri

výkone jej činnosti nakoľko poskytovanie takejto služby do obsahu činnosti notára upraveného zákonom
č. 323/1992 Zb. nepatrí. Hoci možno pripustiť, že v niektorých prípadoch je takéto poskytnutie nápoja
žiadúce, výdavok naň nespĺňa podmienky ustanovenia § 2 písm. i) zák. č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov.
Správca dane obdobne správne posudzoval výdavky na nákup kahancov a sviečok za výdavky na
osobnú potrebu daňovníka, ktoré podľa § 21 ods. 1 písm. i) zák. č. 595/2003 Z.z. nie sú daňovými

výdavkami.

Pokiaľ žalobkyňa výdavky na sviečky a kahance označila za výdavky na reklamu - prezentáciu jej
podnikateľskej činnosti a obchodného mena podnikateľa v širšom kontexte, je nad rámec záveru
správneho orgánu o nesplnení podmienky reklamy podľa § 19 ods. 3 písm. k) zákona o dani z

príjmov z dôvodu ich neoznačenia obchodným menom žalobkyne potrebné poukázať na skutočnosť, že
organizačný poriadok Notárskej komory SR v ustanovení § 24 ods. 1 reklamu notára priamo zakazuje.

Za nedostatok s možným následkom nezákonnosti rozhodnutia nepovažoval odvolací súd skutočnosť,
že sa vo veci konajúce správne orgány podrobnejšie nezaoberali judikatúrou, na ktorú žalobkyňa vo

svojich podaniach poukazovala. Úlohou správnych orgánov pri výkone ich činnosti stanovenej zákonom
nie je vyhodnocovanie rozhodnutí súdov v iných veciach, ktoré síce v spornom prípade môžu správnemu
orgánu poskytnúť návod na postup, avšak v právnom poriadku Slovenskej republiky nie sú právne
záväznými.

Nakoľko žalovaný sa s právnou argumentáciou žalobkyne v obsahu svojho rozhodnutia dostatočne
vysporiadal, v konaní sa nedopustil porušenia jej procesných práv a správne aplikoval príslušné
hmotnoprávne normy, súd žalobu podľa § 250j ods. 1 O.s.p. ako nedôvodnú zamietol.

O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 246c ods. 1 v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p. (ustanovenie §

250k ods. 1 upravuje náhradu rov konania iba pre prípady plného alebo čiastočného úspechu žalobcu v
konaní) s poukazom na skutočnosť, že v tomto konaní úspešnému žalovanému žiadne trovy nevznikli.Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia
prostredníctvom Krajského súdu v Trnave na Najvyšší súd SR.

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p., v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu
považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.